Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)

1 Balám však poznal, že Pánovi sa zaľúbilo požehnať Izrael, preto neodišiel ako predtým za veštbou, ale obrátil sa tvárou k púšti.

2 Keď Balám zdvihol oči a videl táboriť Izrael podľa jeho kmeňov, prišiel naň duch Boží

3 a (Balám) predniesol svoj oslavný spev a hovoril: „Výrok Baláma, Beorovho syna, hovorí muž s prenikavým zrakom;

4 takto hovorí ten, čo načúva slová Božie, ten, čo hľadí na tvár Všemohúceho, zajatý vytržením, no s otvorenými očami:

5 Jak krásne sú, Jakub, stany tvoje, tvoje príbytky, Izrael!

6 Ako potočné údolia, čo sa v diali tiahnu, ako záhrady pozdĺž potoka, sťa duby, čo zasadil Pán, sťa cédre pri vodách.

7 Voda sa rinie z jeho vedier a jeho semeno je v hojnej vlahe. Jeho kráľ bude vyvýšený nad Agaga a vezme mu kráľovstvo.

8 Boh, ktorý ho vyviedol z Egypta, je preň ako rohy zubrie. Pohltí národy, nepriateľov svojich, poláme im kosti, šípmi svojimi ich zničí.

9 Stočil sa, leží sťa lev, ako levica – ktože ho vyruší? Ten, kto ťa požehná, nech je požehnávaný, kto ťa prekľaje, nech bude prekliaty!“

10 Balak sa rozhneval na Baláma, spľasol rukami a povedal Balámovi: „Zavolal som ťa, aby si preklial mojich nepriateľov, a ty si ich už tri razy požehnal.

11 Už sa aj ber domov! Chcel som ťa bohato odmeniť, ale Pán ťa pripravil o odmenu!“

12 Balám však odvetil Balakovi: „A nehovoril som už tvojim poslom, ktorých si ku mne poslal:

13 »Aj keby mi dal Balak toľko striebra a zlata, koľko sa zmestí do jeho domu, nebudem môcť robiť proti Pánovmu rozkazu a vykonať niečo sám od seba, či dobré alebo zlé; smiem zvestovať iba to, čo mi zvestuje Pán!«?

14 A pretože už odchádzam k svojmu ľudu, poď, oznámim ti, čo tento ľud urobí tvojmu ľudu v budúcich dňoch.“

15 I predniesol svoj oslavný spev a vravel: „Výrok Baláma, Beorovho syna, výrok muža s prenikavým zrakom.

16 Je to výrok toho, čo načúva slová Božie, toho, čo hľadí na tvár Všemohúceho, zajatý vytržením, no s otvorenými očami:

17 Jeho vidím, ale nie už teraz, hľadím na neho, no nie z poblízka. Hviezda vychádza z Jakuba, žezlo sa zdvíha z Izraela. On rozbije spánky moabské a temeno všetkým synom Seta.

18 Edom bude jeho vlastníctvom a Seir, jeho nepriateľ, jeho majetkom. Izrael sa však bude vzmáhať v moci,

19 z Jakuba povstane panovník a zničí, čo zostalo z mesta.“

20 Keď uzrel Amalekitov, predniesol svoj slávnostný spev, hovoriac: „Prvým bol Amalek medzi národmi, no jeho koniec – je záhuba!“

21 Potom, keď uvidel Kenejcov, predniesol svoj slávnostný spev a povedal: „Pevné je tvoje sídlo. Hniezdo si si postavil na skale.

22 A predsa si, Kain, odsúdený na skazu, keď ťa Asýr odvlečie do zajatia!“

23 A ešte predniesol slávnostný spev a vravel: „Beda, kto to prežije, keď to Boh urobí,

24 lode prídu od Kitimu, pokoria Asýra, pokoria Hebera, ale aj on nakoniec zahynie!“

25 Potom sa Balám pobral a vrátil sa do svojej vlasti. A Balak šiel tiež svojou cestou.

1 Keď sa Izrael zdržiaval v Setime, oddal sa smilstvu s Moabkami.

2 Ony volali ľud na svoje obety, ktoré prinášali svojim bohom,

3 a ľud sa zúčastňoval na ich hodoch, klaňal sa ich bohom, a takto Izrael slúžil Bélfegorovi. Tu vybúšil Pánov hnev proti Izraelovi.

4 Pán povedal Mojžišovi: „Zober všetkých zvodcov ľudu a povešaj ich kvôli Pánovi oproti slnku, aby sa hrozný Pánov hnev odvrátil od Izraela.“

5 A Mojžiš rozkázal všetkým izraelským náčelníkom: „Každý nech zabije svojich ľudí, ktorí sa oddali Bélfegorovi!“

6 A tu práve prišiel jeden z Izraelitov k svojim súkmeňovcom a viedol si Madiánčanku pred Mojžišovými očami a pred očami celej pospolitosti Izraelových synov, ktorí nariekali pred vchodom do stánku zjavenia.

7 Keď to zbadal Finés, syn Eleazara, syna veľkňaza Árona, vstal zo stredu pospolitosti, vzal do ruky kopiju,

8 šiel za Izraelitom až do skrytého oddelenia stanu a oboch – Izraelitu i ženu – razom prebodol cez pohlavné ústroje. Tu sa razom odvrátila nákaza od Izraelitov.

9 Ale tých, čo pomreli na nákazu, bolo už dvadsaťštyritisíc.

10 Potom Pán hovoril Mojžišovi:

11 „Finés, syn Áronovho syna Eleazara, odvrátil môj hnev od Izraela, lebo horlil uprostred nich tak, ako ja horlím, a preto som nevyhubil vo svojej horlivosti všetkých Izraelitov.

12 Preto mu povedz: Hľa, uzavriem s ním zmluvu pokoja

13 a podľa tejto zmluvy bude kňazstvo patriť jemu a jeho potomstvu po ňom naveky; za to, že horlil za svojho Boha a získal zmierenie Izraelitom.“

14 Meno Izraelitu, ktorý bol usmrtený s Madiánčankou, bolo Zamri a bol to syn kniežaťa Šaluho z rodu Simeonovcov.

15 Meno zabitej Madiánčanky bolo Kozbi, bola to dcéra Sura, ktorý bol náčelníkom čeľade madiánskeho kmeňa.

16 Potom Pán povedal Mojžišovi:

17 „Považujte sa za nepriateľov Madiánčanov a bite ich!

18 Veď aj oni boli nepriateľskí a ľstiví voči vám v prípade Fogora a Kozbi, dcéry madiánskeho kniežaťa, ktorá bola ich príslušníčkou a ktorá bola zavraždená počas nákazy pre Fogorovu vec.“

1 Po nákaze hovoril Pán Mojžišovi a Áronovmu synovi Eleazarovi:

2 „Urobte súpis celej izraelskej pospolitosti, od dvadsiatich rokov nahor podľa ich rodín, všetkých bojaschopných.“

3 I spočítali ich Mojžiš a kňaz Eleazar na Moabských stepiach pri Jordáne naproti Jerichu,

4 od dvadsiateho roku nahor, ako Mojžišovi prikázal Pán.

5 Izraeliti, ktorí vyšli z Egypta, boli títo: Izraelov prvorodený Ruben. Rubenovi synovia boli: Henoch, z ktorého pochádza čeľaď Henochovcov, Falu, z ktorého pochádza čeľaď Faluovcov,

6 Hesron, z ktorého pochádza čeľaď Hesronovcov, a Charmi, z ktorého pochádza čeľaď Charmovcov.

7 To sú Rubenove čeľade. Prehliadnutých ich bolo štyridsaťtritisícsedemstotridsať.

8 Faluho syn bol Eliab

9 a Eliabovi synovia boli: Namuel, Dátan a Ábiron. Títo – Dátan a Ábiron – boli medzi tými, ktorých povolali na zhromaždenie ľudu a ktorí sa vzbúrili so skupinou Koreho proti Mojžišovi a Áronovi, keď sa postavili proti Pánovi.

10 Zem však otvorila svoj pažerák a prehltla ich spolu s Korem, kým skupina zahynula tak, že oheň strávil dvestopäťdesiat mužov, a tak sa stali výstražným znamením.

11 Koreho synovia však nezahynuli.

12 Simeonovi synovia podľa svojich čeľadí boli: Namuel, z ktorého pochádza čeľaď Namuelovcov, z Jamina čeľaď Jaminovcov, z Jachina čeľaď Jachinovcov,

13 zo Zareho čeľaď Zarovcov a zo Šaula čeľaď Šaulovcov.

14 To sú čeľade Simeonovcov. Bolo ich dvadsaťdvatisícdvesto.

15 Gadovi synovia podľa svojich čeľadí boli: Sefon, z ktorého pochádza čeľaď Sefonovcov, z Agiho čeľaď Agiovcov, zo Suniho čeľaď Suniovcov,

16 z Ozniho čeľaď Ozniovcov, z Heriho čeľaď Heriovcov,

17 z Aroda čeľaď Arodovcov a z Ariela čeľaď Arielovcov.

18 To sú čeľade Gadových synov a prehliadnutých z nich bolo štyridsaťtisícpäťsto.

19 Júdovi synovia boli: Her a Onan. No Her a Onan umreli v kanaánskej krajine.

20 Júdovi synovia podľa svojich čeľadí boli: Sela, z ktorého pochádza čeľaď Selovcov, z Fáresa čeľaď Fáresovcov.

21 Fáresovi synovia boli: z Hesrona pochádza čeľaď Hesronovcov a z Hamula čeľaď Hamulovcov.

22 Toto sú Júdove čeľade, z ktorých všetkých prehliadnutých bolo sedemdesiatšesťtisícpäťsto.

23 Isacharovi synovia boli podľa svojich čeľadí: Tola, z ktorého je čeľaď Tolovcov, z Fua čeľaď Fuovcov,

24 z Jasuba čeľaď Jasubovcov a zo Semrana čeľaď Semranovcov.

25 To sú Isacharove čeľade, z ktorých všetkých prehliadnutých bolo šesťdesiatštyritisíctristo.

26 Zabulonovi synovia podľa svojich čeľadí boli: Sared, z ktorého je čeľaď Saredovcov, z Elona čeľaď Elonovcov, z Jalela čeľaď Jalelovcov.

27 To sú Zabulonove čeľade, z ktorých všetkých prehliadnutých bolo šesťdesiattisícpäťsto.

28 Jozefovi synovia podľa svojich čeľadí boli Manasses a Efraim.

29 Manassesovci boli: Machir, z ktorého pochádza čeľaď Machirovcov. Z Machira pochádza Galaád a z Galaáda pochádza čeľaď Galaádovcov.

30 Galaádovi synovia boli: Jezer, z ktorého je čeľaď Jezerovcov, z Haleka čeľaď Halekovcov,

31 z Asriela čeľaď Asrielovcov, zo Sechema čeľaď Sechemovcov, zo Semida čeľaď Semidovcov

32 a z Hefera čeľaď Heferovcov.

33 Heferov syn Salfád nemal však synov, iba dcéry, a Salfádove dcéry boli: Maála, Noa, Hegla, Melcha a Tersa.

34 To sú čeľade Manassesove a z nich bolo prehliadnutých päťdesiatdvatisícsedemsto.

35 Synovia Efraimovi podľa svojich čeľadí sú títo: zo Sutalu čeľaď Sutalovcov, z Bechera čeľaď Becherovcov a z Tehena čeľaď Tehenovcov.

36 Sutalov syn bol aj Heran a z neho je čeľaď Heranovcov.

37 Toto sú čeľade synov Efraimových, z ktorých všetkých prehliadnutých bolo tridsaťdvatisícpäťsto. To sú Jozefovi synovia podľa svojich čeľadí.

38 Benjamínovi synovia podľa svojich čeľadí boli: z Belu pochádza čeľaď Belovcov, z Asbela čeľaď Asbelovcov, z Ahirama čeľaď Ahiramovcov,

39 zo Sufama čeľaď Sufamovcov a z Hufama čeľaď Hufamovcov.

40 Belovi synovia boli Hered a Noeman. Z Hereda pochádza čeľaď Heredovcov a z Noemana čeľaď Noemanovcov.

41 To sú Benjamínovi synovia podľa svojich čeľadí a prehliadnutých bolo štyridsaťpäťtisícšesťsto.

42 Danovi synovia podľa svojich čeľadí boli: zo Suhama pochádza čeľaď Suhamovcov. To sú Suhamove rody podľa svojich čeľadí.

43 Všetkých z čeľade Suhamovcov, čo boli prehliadnutí, bolo šesťdesiatštyritisícštyristo.

44 Aserovi synovia podľa svojich čeľadí boli: z Jemnu pochádza čeľaď Jemnovcov, z Jesuiho čeľaď Jesuiovcov a z Brieho čeľaď Briovcov.

45 Z Brieho synov, z Hebera pochádza čeľaď Heberovcov a z Melchiela čeľaď Melchielovcov.

46 Meno Aserovej dcéry bolo Sára.

47 To sú čeľade Aserových synov, z ktorých bolo prehliadnutých päťdesiattritisícštyristo.

48 Neftaliho synovia podľa svojich čeľadí boli: z Jesiela čeľaď Jesielovcov, z Guniho čeľaď Guniovcov,

49 z Jesera čeľaď Jeserovcov a zo Selema čeľaď Selemovcov.

50 To sú Neftaliho synovia podľa svojich čeľadí a prehliadnutých z nich bolo štyridsaťpäťtisícštyristo.

51 Prehliadnutých Izraelitov bolo teda šesťstojedentisícsedemstotridsať.

52 Pán hovoril Mojžišovi:

53 „Týmto nech sa rozdelí krajina za dedičný majetok podľa počtu ich mien.

54 Početnejšiemu kmeňu dáš väčší dedičný majetok a tomu, čo je počtom menší, dáš menší dedičný majetok. Každému dáš dedičný majetok podľa počtu jeho prehliadnutých.

55 Krajina sa však rozdelí žrebom. A dostanú ju do vlastníctva podľa mien ich otcovských kmeňov.

56 Teda žrebom bude rozdelená krajina medzi početnejších a medzi počtom menších.“

57 A toto sú prehliadnutí leviti podľa svojich čeľadí: z Gersona pochádza čeľaď Gersonovcov, z Kaáta čeľaď Kaátovcov a z Merariho čeľaď Merariovcov.

58 Čeľade levitov sú tieto: čeľaď Lobniho, čeľaď Hebronova, čeľaď Musiho a čeľaď Koreho. Kaátovi sa narodil Amram,

59 ktorý mal za manželku Jochabed, dcéru Léviho, ktorá sa mu narodila v Egypte. Ona porodila svojmu mužovi Amramovi synov Árona a Mojžiša, a ich sestru Máriu.

60 Áronovi sa narodil Nadab, Abiu, Eleazar a Itamar.

61 Nadab a Abiu zomreli, keď obetovali iný oheň pred Pánom.

62 Všetkých, čo boli z nich prehliadnutí, bolo dvadsaťtritisíc, všetko muži od jedného mesiaca nahor. Oni neboli prehliadnutí s ostatnými Izraelitmi, lebo im nebol určený dedičný majetok medzi Izraelitmi.

63 Toto sú prehliadnutí Mojžišom a kňazom Eleazarom, ktorí prehliadali Izraelitov na Moabských stepiach pri Jordáne naproti Jerichu.

64 Medzi nimi nebol ani jeden z tých, ktorých prehliadali Mojžiš a Áron na Sinajskej púšti.

65 Pán im oznámil, že zomrú na púšti, a neostal z nich nik okrem Jefonovho syna Kaleba a Nunovho syna Jozueho.

1 Raz prišli dcéry Salfáda, ktorý bol synom Hefera, syna Galaáda, syna Machira, z kmeňa Manassesa, Jozefovho syna. Jeho dcéry sa volali Maála, Noa, Melcha a Tersa.

2 Predstúpili pred Mojžiša a kňaza Eleazara ako aj pred kniežatá a celú izraelskú pospolitosť pri vchode do stánku zjavenia a vraveli:

3 „Náš otec zomrel na púšti, nebol však v skupine, čo sa vzoprela Pánovi so skupinou Koreho, ale zomrel pre svoj vlastný hriech. Synov nemal.

4 Nuž prečo by malo meno nášho otca vymiznúť z jeho kmeňa, keď nemal synov? Dajte aj nám dedičný podiel medzi bratmi nášho otca!“

5 Mojžiš predniesol ich požiadavku Pánovi

6 a Pán povedal Mojžišovi:

7 „Salfádove dcéry žiadajú vec spravodlivú. Bez ďalšieho im daj dedičný podiel medzi bratmi ich otca a na ne preveď dedičný majetok, ktorý mal dostať ich otec.

8 A Izraelitom povedz: Ak niekto zomrie bez synov, nech sa jeho dedičstvo prevedie na jeho dcéry.

9 Keby nemal ani dcér, tak jeho dedičstvo dostanú jeho bratia.

10 Keby však nemal ani bratov, dáte jeho dedičstvo bratom jeho otca.

11 A keby nemal ani strýkov, dedičstvo sa prevedie na najbližšieho pokrvného z jeho kmeňa; on dostane jeho vlastníctvo. Toto bude pre Izraelitov nariadením, ako Mojžišovi prikázal Pán.“

12 Pán povedal Mojžišovi: „Vystúp na pohorie Abarim a pozri si odtiaľ krajinu, ktorú som dal Izraelitom.

13 Pozri si ju! Aj ty sa pripojíš k svojmu ľudu tak, ako sa pripojil tvoj brat Áron,

14 lebo ste sa zdráhali osláviť ma na púšti Sin pred očami ľudu, keď sa búril proti mne pre vodu.“ To je voda Meríby (sporu) v Kádeši na púšti Sin.

15 Tu Mojžiš povedal Pánovi:

16 „Pane, Boh dychu každého tela, ustanov nad týmto ľudom muža,

17 ktorý by ich vyvádzal a privádzal, aby ľud nebol ako stádo, ktoré nemá pastiera!“

18 Pán odpovedal Mojžišovi: „Vezmi Nunovho syna Jozueho, muža, v ktorom je duch, vlož na neho svoju ruku

19 a potom ho postav pred kňaza Eleazara a pred celú pospolitosť a ustanov ho za vodcu pred očami celého ľudu!

20 Prenechaj mu niečo zo svojej úradnej právomoci, aby ho poslúchala celá izraelská pospolitosť.

21 Bude prichádzať pred kňaza Eleazara, ktorý sa zavše opýta na rozhodnutie pomocou urim pred Pánom a podľa jeho výpovede vytiahne (do boja) a vráti sa a s ním aj všetci Izraeliti a celá pospolitosť.“

22 A Mojžiš urobil, ako mu prikázal Pán. Vzal Jozueho, postavil ho pred kňaza Eleazara a pred celú pospolitosť,

23 položil naň ruky a ustanovil ho za vodcu, ako prostredníctvom Mojžiša prikázal Pán.

1 Pán hovoril Mojžišovi:

2 „Prikáž Izraelitom a povedz im: Dbajte na to, aby ste v určenom čase prinášali moje obetné dary, potravinové a zápalné obety na príjemnú vôňu pre mňa!

3 A povedz im: Toto sú zápalné obety, ktoré budete prinášať Pánovi: Každý deň dva bezchybné jednoročné baránky ako ustavičnú celostnú žertvu.

4 Jedného baránka budeš obetovať ráno a druhého v podvečer

5 a k tomu desatinu efy jemnej múky, poliatej štvrtinou hinu oleja z roztlčených olív, ako potravinovú obetu.

6 To je ustavičná celostná žertva, ktorá bola obetovaná ako zápalná obeta príjemnej vône pre Pána na vrchu Sinaj.

7 Ku každému baránkovi sa pridá aj nápojová obeta, štvrtina hinu vína. Nápojovú obetu prinesieš Pánovi vo svätyni!

8 Druhého baránka budeš obetovať v podvečer a zachováš sa tak, ako pri raňajšej potravinovej obete a príslušnej nápojovej obete. To je zápalná obeta príjemnej vône pre Pána.

9 V sobotňajší deň budeš obetovať dva bezchybné jednoročné baránky a dve desatiny efy jemnej múky, poliatej olejom, ako potravinovú obetu a k tomu aj nápojovú obetu.

10 To je sobotňajšia obeta, ktorá sa bude prinášať každú sobotu, okrem ustavičnej celostnej žertvy a príslušnej nápojovej obety.

11 Na začiatku svojich mesiacov prinesiete na celostnú žertvu Pánovi dva býčky, jedného barana a sedem jednoročných, bezchybných baránkov.

12 Ku každému býčkovi tri desatiny jemnej múky poliatej olejom, ako potravinovú obetu, k baranovi dve desatiny jemnej múky, poliatej olejom, na potravinovú obetu

13 a ku každému baránkovi desatinu jemnej múky, poliatej olejom, ako celostnú žertvu príjemnej vône na zápalnú obetu pre Pána.

14 K tomu aj príslušnú nápojovú obetu, k býčkovi pol hina vína, tretinu hina k baranovi a po štvrtine hina ku každému baránkovi. To je celostná žertva na nový mesiac, ktorá sa prinesie na začiatku každého mesiaca v roku.

15 K ustavičnej celostnej žertve a príslušnej nápojovej obete bude sa obetovať aj jeden cap na obetu za hriech.

16 Na štrnásty deň prvého mesiaca bude sa sláviť na Pánovu počesť pascha.

17 Pätnásty deň tohto mesiaca bude veľký sviatok. Sedem dní budete jesť nekvasené chleby.

18 V prvý deň bude vo svätyni zhromaždenie, vtedy sa nesmie konať nijaká služobná práca.

19 Na zápalnú obetu, na celostnú žertvu pre Pána prinesiete dva býčky, jedného barana a sedem jednoročných bezchybných baránkov

20 a k tomu príslušnú potravinovú obetu jemnej múky, poliatej olejom: tri desatiny k býčkovi, dve desatiny k baranovi

21 a po jednej desatine ku každému zo siedmich baránkov,

22 aj jedného capa na obetu za hriech, aby ste dostali odpustenie.

23 Toto obetujte okrem celostnej raňajšej žertvy, ktorá je ustavičnou celostnou žertvou, a okrem príslušnej nápojovej obety.

24 Takto budete obetovať sedem dní, deň po deň, jedlá na zápalnú obetu príjemnej vône pre Pána. To sa bude obetovať okrem ustavičnej celostnej žertvy a príslušnej nápojovej obety.

25 Na siedmy deň budete mať sväté zhromaždenie; vtedy nesmiete vykonávať nijakú služobnú prácu.

26 Aj v deň prvotín, keď na svoje sviatky Týždňov prinesiete Pánovi potravinovú obetu z nového, budete mať sväté zhromaždenie; ani vtedy nebudete konať nijakú služobnú prácu.

27 A na celostnú žertvu príjemnej vône pre Pána prinesiete dva býčky, jedného barana a sedem bezchybných jednoročných baránkov,

28 k tomu na potravinovú obetu jemnú múku, poliatu olejom: tri desatiny ku každému býčkovi, dve desatiny k baranovi

29 a po jednej desatine ku každému zo siedmich baránkov,

30 aj jedného capa, aby ste sa zmierili.

31 Toto prinesiete okrem ustavičnej celostnej žertvy a príslušnej potravinovej obety – musia to byť bezchybné zvieratá – a okrem požadovanej nápojovej obety.

1 Aj v prvý deň siedmeho mesiaca budete mať sväté zhromaždenie; vtedy nebudete konať nijakú služobnú prácu. To je pre vás deň hlučného trúbenia.

2 Na celostnú žertvu príjemnej vône pre Pána prinesiete jedného býčka, jedného barana, sedem jednoročných bezchybných baránkov

3 a k tomu príslušnú potravinovú obetu, jemnú múku, poliatu olejom: tri desatiny k býčkovi, dve desatiny k baranovi,

4 po jednej desatine ku každému zo siedmich baránkov,

5 aj jedného capa na obetu za hriech, aby ste sa očistili od hriechu.

6 Toto bude okrem novmesačnej celostnej žertvy a príslušnej potravinovej obety a okrem ustavičnej celostnej žertvy, a k nej prislúchajúcej potravinovej obety, a príslušnej nápojovej obety podľa platného predpisu na príjemnú vôňu zápalnej obety pre Pána.

7 Takisto na siedmy deň tohto siedmeho mesiaca budete mať sväté zhromaždenie a budete sa aj postiť. Nesmiete konať nijakú služobnú prácu.

8 Na celostnú žertvu príjemnej vône pre Pána budete obetovať jedného býčka, jedného barana, sedem jednoročných baránkov

9 a príslušnú potravinovú obetu, jemnú múku, poliatu olejom: tri desatiny k býčkovi, dve desatiny k baranovi

10 a ku každému zo siedmich baránkov jednu desatinu,

11 aj jedného capa na obetu za hriech, okrem obety na zmierenie a ustavičnej celostnej žertvy, spolu s príslušnou potravinovou obetou a príslušnou nápojovou obetou.

12 Aj na pätnásty deň siedmeho mesiaca budete mať sväté zhromaždenie. Vtedy nesmiete konať nijakú služobnú prácu. Sedem dní budete sláviť Sviatok pre Pána.

13 A na celostnú žertvu, zápal to príjemnej vône pre Pána, prinesiete trinásť býčkov, dva barany, štrnásť jednoročných bezchybných baránkov

14 a ako príslušnú potravinovú obetu jemnú múku, poliatu olejom: tri desatiny ku každému z trinástich býčkov, dve desatiny ku každému baranovi

15 a po jednej desatine ku každému zo štrnástich baránkov,

16 aj jedného capa na obetu za hriech, okrem ustavičnej celostnej žertvy s príslušnou potravinovou a nápojovou obetou.

17 Na druhý deň: dvanásť býčkov, dva barany, štrnásť jednoročných bezchybných baránkov

18 a príslušnú potravinovú a nápojovú obetu k juncom, baranom a baránkom podľa ich počtu, ako je predpísané,

19 aj jedného capa na obetu za hriech, okrem ustavičnej celostnej žertvy s príslušnou potravinovou a nápojovou obetou.

20 Na tretí deň: jedenásť býčkov, dva barany, štrnásť jednoročných bezchybných baránkov

21 a príslušnú potravinovú a nápojovú obetu k juncom, baranom a baránkom podľa ich počtu, ako je predpísané,

22 aj jedného capa na obetu za hriech, okrem ustavičnej celostnej žertvy s príslušnou potravinovou a nápojovou obetou.

23 Na štvrtý deň: desať býčkov, dva barany, štrnásť jednoročných bezchybných baránkov

24 a príslušnú potravinovú a nápojovú obetu k juncom, baranom a baránkom podľa ich počtu, ako je predpísané,

25 a tiež jedného capa na obetu za hriech, okrem ustavičnej celostnej žertvy s príslušnou potravinovou a nápojovou obetou.

26 V piaty deň: deväť býčkov, dva barany, štrnásť jednoročných bezchybných baránkov

27 a príslušnú potravinovú a nápojovú obetu k juncom, baranom a baránkom podľa ich počtu, ako je predpísané,

28 a tiež jedného capa na obetu za hriech, okrem ustavičnej celostnej žertvy s príslušnou potravinovou a nápojovou obetou.

29 Na šiesty deň: osem býčkov, dva barany, štrnásť jednoročných bezchybných baránkov

30 a príslušnú potravinovú a nápojovú obetu k juncom, baranom a baránkom podľa ich počtu, ako je predpísané,

31 a tiež jedného capa na obetu za hriech, okrem ustavičnej celostnej žertvy s príslušnou potravinovou a nápojovou obetou.

32 Na siedmy deň: sedem býčkov, dva barany, štrnásť jednoročných bezchybných baránkov

33 a príslušnú potravinovú a nápojovú obetu k juncom, baranom a baránkom podľa ich počtu, ako je predpísané,

34 a tiež jedného capa na obetu za hriech, okrem ustavičnej celostnej žertvy s príslušnou potravinovou a nápojovou obetou.

35 Na ôsmy deň budete mať zasa sväté zhromaždenie; nebudete konať nijaké služobné práce.

36 Na celostnú žertvu budete obetovať ako zápal príjemnej vône pre Pána jedného býčka, jedného barana a sedem jednoročných bezchybných baránkov,

37 k tomu príslušnú potravinovú a nápojovú obetu k býčkovi, baranovi a baránkom podľa ich počtu, ako je predpísané,

38 a tiež jedného capa na obetu za hriech, okrem ustavičnej celostnej žertvy s príslušnou potravinovou a nápojovou obetou.

39 Toto budete obetovať Pánovi na svoje sviatky okrem toho, čo prinesiete zo sľubu, alebo ako dobrovoľný dar na celostnú žertvu, potravinovú obetu, nápojovú obetu a pokojnú žertvu.“

1 A Mojžiš oznámil všetko Izraelitom tak, ako mu nariadil Pán.

2 Mojžiš vravel kniežatám izraelských kmeňov: „Toto prikazuje Pán:

3 Ak niektorý muž urobí Pánovi sľub alebo ak sa zaprisahá, že sa zaväzuje zdržovať sa niečoho, nech nezruší svoje slovo, ale nech splní všetko, ako sľúbil.

4 Ale ak žena urobí sľub Pánovi a zaviaže sa zdržovať sa niečoho ešte kým je nevydatá v dome svojho otca,

5 a jej otec sa dozvie o jej sľube a zdržovaní – na ktoré sa zaviazala -, ak jej otec na to mlčí, sú všetky jej sľuby platné a každé zdržovanie, na ktoré sa zaviazala, je záväzné.

6 Ale ak sa jej otec v deň, keď sa to dozvie, vzoprie tomu, tak nijaký jej sľub, ani zdržovanie, na ktoré sa zaviazala, neplatí a Pán jej odpustí, lebo sa tomu sprotivil jej otec.

7 Keby sa však chcela vydať, kým ju viaže sľub alebo nepremyslene vyslovené slovo, ktorým sa zaviazala,

8 a jej muž v ten deň, keď sa o tom dozvie, na to mlčí, sú jej sľuby platné a jej zdržovanie, pre ktoré sa rozhodla, je záväzné.

9 Ale ak sa jej muž v deň, keď sa to dozvie, vzoprie proti tomu, tým jej sľuby, ktorými sa zaviazala, zruší, jej nepremyslené slovo, ktoré ju viazalo, bude nezáväzné a Pán jej odpustí.

10 Sľub vdovy alebo prepustenej – všetko, čím sa zaviaže – je pre ňu záväzný.

11 Ale ak žena urobí sľub alebo sa prísahou zaviaže na nejaké zdržiavanie v dome svojho muža

12 a jej muž, keď sa to dozvie, na to mlčí a nevzoprie sa proti tomu, sú všetky jej sľuby platné a zdržiavanie, na ktoré sa zaviazala, je pre ňu záväzné.

13 Ale ak to jej muž v deň, keď sa to dozvie, vyhlási za neplatné, tak nič z toho, čo sľúbila, nie je platné, či sú to sľuby alebo povinnosti zdržiavať sa niečoho. Jej muž ich zrušil a Pán jej odpustí.

14 Každý sľub a každú prísahu, ktorou sa zaviaže mŕtviť seba, môže jej muž urobiť platnou alebo neplatnou.

15 Ak jej muž zo dňa na deň na to mlčí, robí tým všetky jej sľuby a všetky jej povinnosti zdržiavať sa, na ktoré sa zaviazala, platnými. Robí ich platnými tým, že v deň, keď sa o tom dozvedel, mlčal na to.

16 Keby ich však chcel zrušiť neskôr, keď o nich už dlhšie vedel, jej vinu by uvalil na seba.“

17 Toto sú ustanovenia, ktoré nakázal Mojžišovi Pán, medzi mužom a jeho ženou a medzi otcom a jeho dcérou, ktorá je ešte nevydatá v dome svojho otca.

1 Pán hovoril Mojžišovi:

2 „Ešte pomsti Izraelitov na Madiánčanoch a potom sa pripojíš k svojmu ľudu.“

3 Vtedy Mojžiš povedal svojmu ľudu: „Vystrojte spomedzi seba mužov do boja, pôjdu proti Madiánčanom, aby na Madiánčanoch vykonali Pánovu pomstu.

4 Z každého kmeňa pošlite do boja tisíc mužov, z každého Izraelovho kmeňa!“

5 Takto postavili z tisícov Izraela z každého kmeňa jednu tisícku, teda dvanásťtisíc bojovníkov.

6 A Mojžiš ich poslal – jednu tisícku z každého kmeňa – do boja a s nimi poslal do poľa Finésa, syna kňaza Eleazara. On mal so sebou posvätné veci a zvučné poľnice.

7 I tiahli proti Madiánčanom, ako Mojžišovi prikázal Pán, a pobili všetkých mužov.

8 Medzi tými, ktorých pobili, boli aj madiánski králi: Evi, Rekem, Sur, Hur a Rebe, päť madiánskych kráľov. Aj Beorovho syna Baláma zabili mečom.

9 Madiánske ženy a deti odviedli Izraeliti do zajatia. Všetok ich dobytok, všetky ich stáda a všetok ich majetok vzali so sebou ako korisť.

10 Všetky ich mestá, bydliská a stanové tábory podpálili.

11 Potom vzali všetku korisť a všetko, čoho sa zmocnili z ľudí i z dobytka,

12 a priviedli zajatcov aj ulúpenú korisť k Mojžišovi, kňazovi Eleazarovi a celej izraelskej pospolitosti do tábora na Moabskej stepi pri Jordáne oproti Jerichu.

13 Mojžiš, kňaz Eleazar a všetky kniežatá ľudu im vyšli z tábora v ústrety.

14 Mojžiš sa však rozhneval na veliteľov vojsk, na vodcov, na tisícnikov a stotníkov, ktorí sa vracali z bojovej výpravy.

15 Mojžiš im vyčítal: „Prečo ste nechali všetky ženy nažive?!

16 Veď to práve ony na Balámovu radu zviedli Izraelitov, aby kvôli Fogorovi odpadli od Pána, za čo stihla Pánov ľud nákaza!

17 Preto teraz pobite všetkých chlapcov a pozabíjajte aj všetky ženy, ktoré už obcovali s mužom.

18 Ale všetky devy, ktoré ešte neobcovali s mužom, nechajte nažive pre seba!

19 Vy ostanete sedem dní von z tábora. Vy všetci, ktorí ste zabili človeka alebo ste sa dotkli zabitého, musíte sa na tretí a siedmy deň očisťovať; vy, aj vaši zajatci.

20 Aj všetko šatstvo, všetky kožené veci, všetko, čo je zhotovené z kozej srsti a všetky drevené nádoby musíte očistiť.“

21 Kňaz Eleazar hovoril bojovníkom, ktorí sa zúčastnili na vojnovej výprave: „Toto je zákonný predpis, ktorý dal Pán Mojžišovi:

22 Zlato, striebro, meď, železo, olovo a cín,

23 všetko, čo odoláva ohňu, musíte prečistiť v ohni. A bude to čisté, keď sa to očistí ešte aj očistnou vodou. Ostatné, čo neodolá ohňu, musíte očistiť vodou.

24 Potom na siedmy deň si vyperte šatstvo a budete čistí. Nato môžete prísť do tábora.“

25 Pán hovoril Mojžišovi:

26 „Spočítaj s kňazom Eleazarom a s kniežatami ľudu všetko, čo sa nazbieralo ako korisť z ľudí a dobytka!

27 Korisť potom rozdeľ napoly medzi tých, čo sa zúčastnili na boji a tiahli do poľa a medzi celú pospolitosť.

28 Potom vyber od bojovníkov, čo tiahli do boja, dávku pre Pána: po jednom z päťsto ľudí, býkov, oslov a oviec.

29 Vezmi to z ich polovice a odovzdaj to kňazovi Eleazarovi ako pozdvihovanú obetu pre Pána.

30 Z polovice, ktorá patrí Izraelitom, oddeľ každého päťdesiateho človeka, býka, osla, ovcu, vôbec z dobytka, a daj to levitom, ktorí konajú službu pri Pánovom stánku.“

31 A Mojžiš a kňaz Eleazar urobili tak, ako Mojžišovi nariadil Pán.

32 Koristi, čiže toho, čo ostalo a čoho sa vojsko zmocnilo, bolo šesťstosedemdesiatpäťtisíc oviec (a kôz),

33 sedemdesiatdvatisíc kusov hovädzieho dobytka

34 a šesťdesiatjedentisíc oslov;

35 ľudských duší zo žien, ktoré nepoznali obcovanie s mužom, bolo dovedna tridsaťdvatisíc.

36 Polovičná čiastka, ktorá pripadla tým, čo boli vo vojne, činila tristotridsaťsedemtisícpäťsto oviec

37 a dávka pre Pána z oviec bola šesťstosedemdesiatpäť kusov,

38 ďalej tridsaťšesťtisíc kusov hovädzieho dobytka a dávka z toho sedemdesiatdva kusov pre Pána,

39 k tomu tridsaťtisícpäťsto oslov a dávka z toho pre Pána šesťdesiatjeden kusov

40 a napokon šestnásťtisíc ľudí a dávka z toho pre Pána tridsaťdva duší.

41 Mojžiš to odovzdal kňazovi Eleazarovi ako dávku na pozdvihovanú obetu, ako Pán prikázal Mojžišovi.

42 V polovici, čo pripadla Izraelitom, ktorú Mojžiš oddelil od čiastky bojovníkov,

43 v polovici, ktorá bola čiastkou pospolitosti, bolo tristotridsaťsedemtisícpäťsto oviec,

44 tridsaťšesťtisíc kusov hovädzieho dobytka,

45 tridsaťtisícpäťsto oslov

46 a šestnásťtisíc ľudí;

47 z tejto polovice, ktorá pripadla Izraelitom, vzal Mojžiš každé päťdesiate z ľudí i z dobytka a odovzdal to levitom, ktorí konali službu pri Pánovom stánku, ako prikázal Pán Mojžišovi.

48 Tu predstúpili pred Mojžiša velitelia vojenských skupín, vodcovia tisícok a stotín

49 a povedali Mojžišovi: „Tvoji služobníci vykonali sčítanie bojovníkov, ktorí sú pod naším velením, a nechýba z nás ani jeden muž.

50 Preto prinášame – aby sme sa zbavili viny pred Pánom – ako obetný dar pre Pána, čo každý z nás ukoristil zo zlatých okrás: náramnice, sponky, prstene, náušnice a náhrdelníky.“

51 A Mojžiš i kňaz Eleazar prijali od nich zlato, všelijaké umelecky zhotovené predmety.

52 Všetkého zlata, ktoré priniesli velitelia tisícok a stotín ako pozdvihovanú obetu pre Pána, bolo šestnásťtisícsedemstopäťdesiat šeklov.

53 Ale aj jednoduchí bojovníci si doniesli korisť každý pre seba.

54 Mojžiš a kňaz Eleazar prevzali zlato od veliteľov tisícok a stotín a zaniesli ho do stánku zjavenia, aby pripamätúvalo Izraelitov u Pána.

1 Rubenovi a Gadovi synovia mali veľa, veľmi veľa dobytka. Keď videli, že kraje Jazera a kraje Galaádu sú vhodným miestom pre dobytok,

2 Gadovi a Rubenovi synovia prišli a povedali Mojžišovi, kňazovi Eleazarovi a kniežatám ľudu:

3 „Atarot, Dibon, Nemra, Hesebon, Eleale, Saban, Nebo a Beon,

4 kraje, ktoré Pán dobyl pred izraelskou pospolitosťou, sú výhodné na chov dobytka a tvoji služobníci majú dobytok.“

5 A dodali: „Ak sme našli milosť v tvojich očiach, nech sa nám, tvojim služobníkom, pridelí táto krajina ako dedičný majetok. Nežiadaj, aby sme prešli cez Jordán!“

6 Mojžiš však odvrával Gadovým synom a Rubenovým synom: „Vaši bratia majú teda tiahnuť do boja a vy si budete tu odpočívať?!

7 Prečo oslabujete odvahu Izraelitov prejsť do krajiny, ktorú im dáva Pán?

8 Takto to robili aj vaši otcovia, keď som poslal z Kadešbarny preskúmať zem!

9 Došli až do údolia Eskol, poprezerali krajinu, a potom podlomili odvahu Izraelitov tak, že nechceli ísť do krajiny, ktorú im dal Pán.

10 Vtedy sa Pán rozhneval a prisahal:

11 »Mužovia, ktorí vyšli z Egypta, od dvadsiatich rokov nahor, neuvidia krajinu, ktorú som prísahou prisľúbil Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi, lebo ma nepočúvali,

12 okrem Jefonovho syna, Kenezejca Kaleba a Nunovho syna Jozueho, lebo oni mi ostali poslušní.«

13 Vtedy sa Pán rozhneval na Izrael a nechal ich blúdiť štyridsať rokov po púšti, kým nevyhynulo celé pokolenie, ktoré sa previnilo v Pánových očiach.

14 A teraz ste vy nastúpili na miesto svojich otcov, vy novokvet hriešnikov, aby ste ešte viac rozmnožili Pánov hnev na Izrael.

15 Ak sa od neho odvrátite, ponechá vás ešte dlhšie na púšti a vy budete príčinou záhuby všetkého tohto ľudu.“

16 Tu oni pristúpili k nemu a povedali mu: „Postavíme si iba stajne pre svoj dobytok a mestá pre svoje rodiny.

17 My však pôjdeme vystrojení do boja na čele Izraelitov, kým ich neuvedieme do ich bydlísk. Zatiaľ naše ženy a deti ostanú v opevnených mestách, aby boli isté pred obyvateľmi kraja.

18 Do svojich domovov sa nevrátime dovtedy, kým nedostane každý Izraelita svoj dedičný majetok.

19 Lebo my si nenárokujeme dedičný majetok s nimi za Jordánom, keď sme dostali svoj dedičný podiel z tejto strany Jordánu.“

20 Tu im Mojžiš povedal: „Ak to naozaj urobíte, ak sa ozbrojíte a pôjdete pred Pánom do boja

21 a každý z vás prejde ozbrojený pred Pánom cez Jordán, kým spred seba nevyženie svojich nepriateľov,

22 a vrátite sa len potom, keď bude krajina s Pánovou pomocou zaujatá, budete voľní voči Pánovi a voči Izraelu a tento kraj sa vám pridelí pred Pánom za dedičný majetok.

23 Ak sa však nezachováte tak, previníte sa proti Pánovi a vedzte, že váš hriech vás dochytí.

24 Stavajte si teda mestá pre svoje rodiny a svoje stáda, ale splňte aj to; čo ste sľúbili!“

25 Gadovci a Rubenovci odpovedali Mojžišovi: „Tvoji sluhovia, pane, urobia, čo prikazuješ.

26 Naše deti, naše ženy, naše stáda a všetok náš dobytok ostane tu v galaádskych mestách,

27 tvoji sluhovia však pôjdu všetci vystrojení na boj pred Pánom, ako ty, pane, hovoríš.“

28 Potom dal Mojžiš o nich príkaz kňazovi Eleazarovi, Nunovmu synovi Jozuemu i náčelníkom izraelských kmeňov.

29 Mojžiš im povedal: „Ak Gadovi a Rubenovi synovia prekročia s vami Jordán – všetci prichystaní do boja -, aby bojovali pred Pánom, keď vám bude krajina podrobená, dajte im územie Galaád za dedičný majetok!

30 Ale ak nepôjdu s vami vychystaní na boj, potom nech sa osadia medzi vami v kanaánskej krajine!“

31 Gadovi a Rubenovi synovia odpovedali: „Urobíme, čo Pán prikázal tvojim služobníkom,

32 pôjdeme vyzbrojení pred Pánom do krajiny Kanaán, aby sme dostali dedičný majetok za Jordánom.“

33 Mojžiš dal teda Gadovým synom, Rubenovým synom a polovici kmeňa Jozefovho syna Manassesa kráľovstvo amorejského kráľa Sehona a kráľovstvo bášanského kráľa Oga: územie s mestami a okolím, i mestá okolitej krajiny.

34 Gadovi synovia potom postavili Dibon, Atarot, Araoer,

35 Etrot-Sofan, Jazer, Jegban,

36 Betnemru, Betaran, pevné mestá a stajne pre stáda.

37 Rubenovi synovia postavili Hesebon, Eleale, Karjatain,

38 Nabo, Balmeon – so zmenenými menami – a Sabamu. A mestám, ktoré postavili, dali mená.

39 Tu synovia Manassesovho syna Machira tiahli do Galaádu, zaujali ho a vyhnali Amorejčanov, čo tam bývali.

40 Mojžiš pridelil Galaád Manassesovmu synovi Machirovi a on sa tam osadil.

41 Manassesov syn Jair tiež vytiahol do boja, zaujal ich stanové dediny a nazval ich Havot-Jair.

42 Podobne vytiahol aj Nobe a zaujal Kanat aj s jeho dedinami a pomenoval ho podľa svojho mena Nobe.

1 Toto sú zastávky Izraelitov po tom, čo v usporiadaných zástupoch pod vedením Mojžiša a Árona vyšli z egyptskej krajiny.

2 Mojžiš totižto na Pánov rozkaz zaznačil miesta, z ktorých sa po táborení pohýnali, a toto sú zastávky miest, odkiaľ tiahli ďalej:

3 Z Ramesesu sa pohli v pätnásty deň prvého mesiaca, v deň po pasche odišli Izraeliti pred očami všetkých Egypťanov pod Božou ochranou,

4 kým Egypťania pochovávali všetkých prvorodených, ktorých Pán u nich usmrtil, lebo Pán vykonal aj nad ich bohmi odvetný súd.

5 Izraeliti sa pohli z Ramesesu a utáborili sa v Sokote.

6 Zo Sokotu tiahli ďalej a zastavili sa v Etame na okraji púšte.

7 Z Etamu išli ďalej a obrátili sa iným smerom do Pihachirotu, ktorý je pred Belsefonom, a utáborili sa pred Magdalom.

8 Od Pihachirotu sa pohli ďalej a prešli stredom mora na púšť. Tri dni putovali púšťou Etam a zastavili sa v Máre.

9 Keď odišli z Máry, došli do Elimu. V Elime bolo dvanásť vodných prameňov a sedemdesiat paliem i utáborili sa tam.

10 Z Elimu potom tiahli ďalej a utáborili sa pri Červenom mori.

11 Od Červeného mora sa pobrali ďalej a zastali na púšti Sin.

12 Keď odišli z púšte Sin, táborili v Dafke.

13 Odíduc z Dafky, zastavili sa v Aluši.

14 Z Aluša šli ďalej a utáborili sa v Rafidim; tu ľud nemal vody na pitie.

15 Z Rafidim šli ďalej a utáborili sa na púšti Sinaj.

16 Keď odtiahli z púšte Sinaj, ostali v Kibrot-Hatave.

17 Z Kibrot-Hatavy tiahli ďalej a utáborili sa v Haserote.

18 Z Haserotu išli ďalej a zastavili sa v Retme.

19 Z Retmy tiahli ďalej a táborili v Remon-Fáresi.

20 Z Remon-Fáresu odišli a zastavili sa v Libne.

21 Z Libny tiahli a táborili v Rese.

22 Z Resy tiahli ďalej a utáborili sa v Kélate.

23 Z Kélaty sa pohli ďalej a táborili pri vrchu Sefer.

24 Keď sa pohli od vrchu Sefer, utáborili sa v Harade.

25 Z Harady sa pohli a utáborili sa v Makelote.

26 Keď odtiahli z Makelotu, táborili v Tahate.

27 Z Tahatu sa pohli a táborili v Tare.

28 Od Tary tiahli ďalej a utáborili sa v Metke.

29 Keď odišli z Metky, táborili v Hesmone.

30 Z Hesmonu sa pohli a táborili v Moserote.

31 Z Moserotu sa pohli a táborili v Bene-Jákane.

32 Keď odtiahli z Bene-Jákanu, táborili v Hor-Gadgade.

33 Od Hor-Gadgadu odišli a táborili v Jebate.

34 Z Jebaty odišli a utáborili sa v Abróne.

35 Z Abróny sa pohli a táborili v Asiongaberi.

36 Keď odtiahli z Asiongaberu, táborili na púšti Sin, to jest v Kádeši.

37 Z Kádeša sa pohli ďalej a utáborili sa pri vrchu Hor, na hraniciach edomskej krajiny.

38 Na Boží rozkaz vyšiel kňaz Áron na vrch Hor a tam zomrel v štyridsiatom roku po odchode Izraelitov z Egypta, v prvý deň v piatom mesiaci.

39 Áron mal stodvadsaťtri rokov, keď zomrel na vrchu Hor.

40 Kanaánčan, kráľ Aradu, ktorý sídlil na juhu krajiny Kanaán, dopočul sa, že do krajiny prišli Izraeliti.

41 Od vrchu Hor tiahli ďalej a táborili v Salmone.

42 Zo Salmony sa pohli a utáborili sa vo Funone.

43 Z Funonu šli ďalej a táborili v Obote.

44 Z Obotu sa pohli a utáborili sa v Jeabarime na moabských hraniciach.

45 Z Jeabarimu odtiahli a táborili v Dibongade.

46 Z Dibongadu pokračovali ďalej a táborili v Helmondeblataime.

47 Z Helmondeblataimu odišli a táborili v pohorí Abarim naproti Nebu.

48 Keď odtiahli z pohoria Abarim, utáborili sa na Moabských stepiach pri Jordáne naproti Jerichu.

49 Táborili od Betsimotu až k Abelsatimu na Moabských stepiach.

50 Pán hovoril Mojžišovi na Moabských stepiach pri Jordáne, naproti Jerichu:

51 „Hovor Izraelitom a povedz im: Keď vtiahnete cez Jordán do krajiny Kanaán,

52 vyžeňte pred sebou všetkých jej obyvateľov, zničte obrazy ich modiel, pováľajte ich liate sochy a spustošte ich výšiny!

53 Potom zaujmite krajinu a bývajte v nej, lebo ja som vám dal krajinu do vlastníctva.

54 Krajinu si medzi sebou rozdelíte lósom na dedičný majetok podľa vašich kmeňov: tomu, ktorý je väčší počtom, dáte väčšiu dedičnú čiastku, tomu, čo je počtom menší, dáte menšiu čiastku. Ako komu lós padne, to mu bude patriť. Podľa vašich otcovských kmeňov sa rozdelí medzi vás dedičný majetok.

55 Ale ak nevyženiete pred sebou obyvateľov krajiny, tak tí, ktorých ponecháte, budú tŕním vo vašich očiach a ostňami vo vašich bokoch a budú vás utláčať v krajine, v ktorej budete bývať.

56 A čo som si zaumienil urobiť im, urobím vám!“