Categories
2. Korinťanom

2. Korinťanom 8

1 Bratia, oznamujeme vám, akú milosť dal Boh macedónskym cirkvám:

2 že v mnohých skúškach súženia z ich veľkej radosti a krajnej chudoby vzišlo bohatstvo ich štedrosti.

3 Môžem dosvedčiť, že koľko mohli, ba aj viac, ako mohli, sami od seba

4 nás naliehavo prosili, aby sme im dopriali milosť mať účasť na službe svätým.

5 Ba nad naše očakávanie samých seba odovzdali najprv Pánovi a potom z Božej vôle aj nám;

6 takže sme poprosili Títa, aby tak, ako začal toto dielo lásky, aj ho u vás dokončil.

7 A ako vynikáte vo všetkom: vo viere, v slove, v poznaní, vo všetkej horlivosti a v láske, ktorú sme vo vás vzbudili, tak vyniknite aj v tomto diele lásky.

8 Nehovorím vám to ako rozkaz, ale horlivosťou iných skúšam pravosť aj vašej lásky.

9 Veď poznáte milosť nášho Pána Ježiša Krista, že hoci bol bohatý, stal sa pre vás chudobným, aby ste sa vy jeho chudobou obohatili.

10 A v tomto dávam radu. Toto je vám na osoh, vám, čo ste už minulého roku začali nielen konať, ale aj chcieť.

11 Teraz to teda aj uskutočnite, aby ako bol duch ochotný chcieť, tak bol ochotný aj vykonať, z toho, čo máte.

12 Lebo ak je ochotná vôľa, cení sa podľa toho, čo kto má, a nie podľa toho, čo nemá.

13 Veď nejde o to, aby sa iným poľahčilo a vám priťažilo, ale o isté vyrovnanie.

14 Teraz váš prebytok im pomôže v nedostatku, aby zasa ich prebytok pomohol v nedostatku vám; a tak sa to vyrovná, ako je napísané:

15 „Kto mal mnoho, nemal prebytok, a kto málo, nemal nedostatok.“

16 Vďaka Bohu, že vložil do Títovho srdca takú istú starosť o vás.

17 Lebo nielenže výzvu prijal, ale vo svojej veľkej horlivosti sám od seba šiel k vám.

18 Poslali sme s ním aj brata, ktorý si evanjeliom získal chválu vo všetkých cirkvách.

19 A nielen to, ale cirkvi ho poverili, aby nás sprevádzal pri tomto diele lásky, ktoré konáme na Pánovu slávu a na prejavenie našej ochoty;

20 pričom sa chránime, aby nám nik nemohol nič vyčítať pri týchto veľkých daroch, ktoré opatrujeme.

21 Veď sa usilujeme robiť dobre nielen pred Pánom, ale aj pred ľuďmi.

22 Poslali sme s nimi aj nášho brata, o ktorom sme sa veľa ráz presvedčili, že je horlivý v mnohých veciach – a teraz bude ešte horlivejší, lebo vám veľmi dôveruje.

23 Čo sa týka Títa, on je môj spoločník a spolupracovník u vás. A naši bratia sú apoštolmi cirkví, Kristovou slávou.

24 A tak im prejavte svoju lásku a pred cirkvami im ukážte, prečo sa vami chválime.

Categories
2. Korinťanom

2. Korinťanom 9

1 O službe svätým vám vlastne zbytočne píšem.

2 Veď poznám ochotu vášho ducha, pre ktorú sa vami chválim pred Macedónčanmi, že Achájsko je už od minulého roku pripravené, a vaša horlivosť povzbudila mnohých.

3 Poslal som však bratov, aby nebolo len prázdnou rečou, keď sa v tomto vami chválime; aby ste boli pripravení, ako som povedal,

4 aby sme sa v tejto veci nezahanbili my, nechcem povedať vy, až prídu so mnou Macedónčania a nájdu vás nepripravených.

5 Preto som pokladal za potrebné poprosiť bratov, aby šli napred k vám a pripravili váš vopred sľúbený dar a aby takto pripravený bol prejavom štedrosti, a nie lakomstva.

6 Veď kto skúpo seje, skúpo bude aj žať; kto seje štedro, štedro bude aj žať.

7 Každý tak, ako si umienil v srdci; nie zo žiaľu ani z donútenia, lebo veselého darcu Boh miluje.

8 A Boh má moc rozhojniť vo vás každú milosť, aby ste mali vždy vo všetkom úplný dostatok a aby ste mali hojne na každý dobrý skutok,

9 ako je napísané: „Rozsýpal a dal chudobným; jeho spravodlivosť trvá naveky.“

10 Ten, čo dáva rozsievačovi semeno a chlieb na jedenie, dá a rozmnoží vaše osivo a dá vzrast plodom vašej spravodlivosti.

11 Budete vo všetkom obohatení, na všestrannú štedrosť, a tak sa bude naším prostredníctvom vzdávať vďaka Bohu.

12 Veď vykonávanie tejto služby nielenže dopĺňa, čo chýba svätým, ale aj rozmnožuje vzdávanie vďaky Bohu.

13 Keď sa osvedčíte v tejto službe, budú oslavovať Boha za vašu poslušnosť, s akou vyznávate Kristovo evanjelium, a za štedrú účasť s nimi i so všetkými;

14 budú sa za vás modliť a túžiť po vás pre nesmiernu Božiu milosť, ktorá je vo vás.

15 Bohu vďaka za jeho nevýslovný dar.

Categories
2. Korinťanom

2. Korinťanom 10

1 Ja sám, Pavol, vás prosím pre Kristovu miernosť a skromnosť, ja, ktorý som vraj zoči-voči medzi vami pokorný, ale keď som vzdialený, trúfam si voči vám.

2 Prosím vás, aby som sa nemusel, keď prídem, odvážiť byť taký smelý, ako sa hodlám odvážiť voči niektorým, čo si o nás myslia, že žijeme podľa tela.

3 Žijeme, pravda, v tele, ale nebojujeme podľa tela

4 – lebo zbrane nášho boja nie sú telesné, ale majú od Boha silu boriť hradby. Boríme výmysly

5 a každú pýchu, čo sa dvíha proti poznaniu Boha. Pútame každú myseľ, aby bola poslušná Kristovi,

6 a sme pripravení potrestať každú neposlušnosť, kým nebude vaša poslušnosť úplná.

7 Hľaďte na to, čo máte pred očami. Ak si je niekto istý, že je Kristov, nech si uvedomí aj to, že ako je on Kristov, sme aj my.

8 Veď ak sa aj trochu viac pochválim mocou, ktorú nám dal Pán na vaše budovanie, a nie na rúcanie, nebudem sa hanbiť,

9 aby sa nezdalo, že vás chcem strašiť listami;

10 lebo hovoria: „Jeho listy sú prísne a silné, ale osobná prítomnosť slabá a reč úbohá.“

11 Taký nech si uvedomí, že akí sme slovom v listoch, keď sme vzdialení, takí budeme aj v skutkoch, keď prídeme.

12 Neodvažujeme sa zaraďovať alebo prirovnávať sa k tým, čo odporúčajú samých seba. Sú nerozumní, keď sa merajú sami podľa seba a porovnávajú sa sami so sebou.

13 My sa však nebudeme chváliť nad mieru, ale podľa miery pôsobiska, ktoré nám pridelil Boh, miery prísť až k vám.

14 Lebo sa nevystatujeme, ako keby sme sa k vám neboli dostali, veď sme prišli až k vám s Kristovým evanjeliom.

15 Ani sa nadmieru nechválime cudzou prácou. Máme však nádej, že ako bude rásť vaša viera, získame u vás veľkú vážnosť na našom pôsobisku

16 a budeme môcť zvestovať evanjelium aj mimo vášho územia a nemusíme sa chváliť hotovou prácou na cudzom pôsobisku.

17 Kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi,

18 lebo nie ten je osvedčený, kto sa sám odporúča, ale ten, koho odporúča Pán.

Categories
2. Korinťanom

2. Korinťanom 11

1 Kiež by ste zniesli trochu mojej nerozumnosti! Len ma už strpte!

2 Veď horlím za vás Božou horlivosťou. Zasnúbil som vás jednému mužovi, aby som vás odovzdal Kristovi ako čistú pannu.

3 Bojím sa však, aby sa vaše zmýšľanie neskazilo a neodchýlilo od úprimnej a čistej oddanosti Kristovi, ako keď had zviedol Evu svojou ľstivosťou.

4 Lebo vy spokojne znesiete, keď niekto príde a hlása iného Krista, akého sme my nehlásali, alebo prijímate iného Ducha, akého ste nedostali, alebo iné evanjelium, aké ste neprijali.

5 A ja si myslím, že som neurobil o nič menej ako veľkí apoštoli,

6 lebo ak som aj vo vyjadrovaní neobratný, v poznaní nie; veď sme vám to vo všetkom a všetkým ukázali.

7 Alebo som sa hádam dopustil hriechu, keď som sa ponížil, aby ste vy boli povýšení tým, že som vám zadarmo hlásal Božie evanjelium?

8 Iné cirkvi som olupoval, prijímal som od nich podporu, aby som mohol vám slúžiť.

9 Aj keď som bol u vás a mal som nedostatok, nikomu som nebol na ťarchu, lebo čo mi chýbalo, doplnili bratia, ktorí prišli z Macedónska. Chránil som sa a budem sa chrániť, aby som vám v ničom nebol na ťarchu.

10 Ako je vo mne Kristova pravda, túto chválu mi nik neprekazí v krajoch Achájska.

11 Prečo? Preto, že vás nemilujem? To vie Boh.

12 Ale čo robím, budem robiť aj ďalej, aby som odňal príležitosť tým, čo hľadajú príležitosť ukázať sa, že sú takí ako my, v čom sa vychvaľujú.

13 Sú to falošní apoštoli, klamní pracovníci, ktorí sa tvária, akoby boli Kristovými apoštolmi.

14 A nečudo, veď sám satan sa tvári ako anjel svetla.

15 Nie je teda divné, keď sa aj jeho služobníci vydávajú za služobníkov spravodlivosti. Ale ich koniec bude taký, aké sú ich skutky.

16 Znova hovorím: Nech si nik nemyslí, že som nerozumný. A ak, prijmite ma ako nerozumného, aby som sa mohol aj ja trochu pochváliť.

17 Čo hovorím, nehovorím podľa Pánovej vôle, ale ako nerozumný, čo sa týka tejto chvály.

18 Keďže sa mnohí chvália podľa tela, pochválim sa aj ja.

19 Veď ochotne znášate nerozumných, lebo sami ste múdri.

20 Strpíte, keď vás niekto zotročuje, keď vás niekto vyjedá, keď vás niekto zdiera, keď sa niekto nad vami vyvyšuje, keď vás niekto bije po tvári.

21 Na svoju hanbu hovorím, akoby sme my boli slabí. Ak si niekto v niečom trúfa, hovorím to ako nerozumný, trúfam si aj ja.

22 Sú oni Hebreji? Aj ja. Sú Izraeliti? Aj ja. Sú Abrahámovi potomci? Aj ja.

23 Sú Kristovi služobníci? Ešte nerozumnejšie hovorím: Tým viac ja vo väčších námahách, častejšie vo väzeniach, v nesmierne mnohých ranách, veľa ráz v nebezpečenstve smrti.

24 Od Židov som päť ráz dostal štyridsať bez jednej,

25 tri razy ma bičovali, raz kameňovali, trikrát som stroskotal na lodi, noc a deň som bol na morských hlbinách;

26 často na cestách, v nebezpečenstvách na riekach, v nebezpečenstvách od zbojníkov, v nebezpečenstvách od vlastného rodu, v nebezpečenstvách od pohanov, v nebezpečenstvách v meste, v nebezpečenstvách na púšti, v nebezpečenstvách na mori, v nebezpečenstvách medzi falošnými bratmi;

27 v námahe a lopote, často v bdení, o hlade a smäde, veľa ráz v pôstoch, v zime a nahote.

28 A okrem toho na mňa deň čo deň dolieha starosť o všetky cirkvi.

29 Veď kto je slabý, aby som nebol slabý aj ja? Kto je vystavený pohoršeniu, aby to aj mňa nepálilo?

30 Ak sa už treba chváliť, budem sa chváliť svojou slabosťou.

31 Boh a Otec Pána Ježiša, ktorý je zvelebený naveky, vie, že neklamem.

32 V Damasku miestodržiteľ kráľa Aretasa strážil mesto Damascénov, aby ma chytil,

33 ale v koši ma spustili oknom cez hradby; len tak som unikol jeho rukám.

Categories
2. Korinťanom

2. Korinťanom 12

1 Musím sa chváliť, hoci to neosoží, ale prejdem k videniam a zjaveniam Pána.

2 Poznám človeka v Kristovi, ktorý bol pred štrnástimi rokmi – neviem, či v tele, či mimo tela, tiež neviem, to vie Boh, – uchvátený až do tretieho neba.

3 A viem, že tento človek – zasa neviem, či v tele, či mimo tela, to vie Boh, –

4 bol uchvátený do raja a počul tajomné slová, ktoré človek nesmie vysloviť.

5 Ním sa budem chváliť, sebou samým sa chváliť nebudem, iba ak svojimi slabosťami.

6 Veď ak sa aj budem chcieť chváliť, nebudem nerozumný, lebo budem hovoriť pravdu. Ale zdŕžam sa, aby si niekto nemyslel o mne viac, ako vidí na mne alebo počuje odo mňa,

7 a aj pre veľkosť zjavení. A aby som sa nevyvyšoval, bol mi daný do tela osteň, satanov posol, ktorý ma bije po tvári, aby som sa nevyvyšoval.

8 Preto som tri razy prosil Pána, aby odstúpil odo mňa,

9 ale on mi povedal: „Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti.“ A tak sa budem radšej chváliť svojimi slabosťami, aby vo mne prebývala Kristova sila.

10 Preto mám záľubu v slabostiach, v potupe, v núdzi, v prenasledovaní a v úzkostiach pre Krista; lebo keď som slabý, vtedy som silný.

11 Stal som sa nerozumným. Vy ste ma prinútili – lebo vy ste ma mali odporúčať. Nebol som o nič menší ako tamtí veľapoštoli, aj keď nie som ničím.

12 Ale znaky apoštola sa vám prejavili vo veľkej trpezlivosti, v znameniach, divoch a mocných činoch.

13 Lebo o čo ste boli ukrátení v porovnaní s ostatnými cirkvami okrem toho, že som vám nebol na ťarchu? Odpusťte mi túto krivdu.

14 A toto som už tretí raz pripravený ísť k vám a nebudem vám na ťarchu. Veď netúžim po vašich veciach, ale po vás; lebo nie deti sú povinné sporiť pre rodičov, ale rodičia pre deti.

15 A ja veľmi rád vynaložím všetko, ba aj seba samého vydám za vaše duše. Ak vás ja tak veľmi milujem, mám byť menej milovaný?

16 Dobre, ja som vám vraj na ťarchu nebol, ale som chytrák a dostal som vás úskokom.

17 Azda som vás poškodil prostredníctvom niektorého z tých, čo som k vám poslal?

18 Poprosil som Títa a poslal som s ním brata. Azda vás Títus poškodil? Vari sme nekráčali v tom istom duchu? A v tých istých šľapajach?

19 Už dávno si myslíte, že sa chceme pred vami vyhovárať? Hovoríme pred Bohom v Kristovi; a všetko, milovaní, pre vaše budovanie.

20 Lebo sa bojím, aby som vás, až prídem, nenašiel azda takých, akých nechcem, a vy aby ste nenašli mňa, akého nechcete. Aby azda neboli sváry, žiarlivosť, hnevy, rozbroje, utŕhania, klebety, vystatovanie, nepokoje.

21 Aby ma zasa, až prídem, môj Boh u vás nepokoril, aby som nemusel žialiť nad mnohými z tých, čo predtým zhrešili a nerobili pokánie za nečistotu, smilstvo a necudnosť, ktorých sa dopustili.

Categories
2. Korinťanom

2. Korinťanom 13

1 Toto už tretí raz idem k vám: každá výpoveď bude potvrdená ústami dvoch alebo troch svedkov.

2 Už som povedal a znova pripomínam, ako keď som bol druhý raz u vás, a teraz vzdialený tým, čo predtým zhrešili, i všetkým ostatným, že až zasa prídem, nebudem zhovievavý,

3 veď žiadate dôkaz, že vo mne hovorí Kristus, ktorý nie je voči vám slabý, ale má medzi vami moc.

4 Lebo aj keď bol ukrižovaný v slabosti, z Božej moci žije. Aj my sme v ňom slabí, ale z Božej moci budeme s ním žiť pre vás.

5 Seba samých skúmajte, či máte vieru; sami sa skúmajte. Alebo nepoznáte seba samých, že je vo vás Ježiš Kristus? Ibaže ste nehodní.

6 A dúfam, že poznáte, že my nie sme nehodní.

7 Modlíme sa k Bohu, aby ste neurobili nič zlé – nie preto, aby sme sa my ukázali ako hodní, ale aby ste vy robili dobre a my aby sme boli ako nehodní.

8 Veď nič nemôžeme proti pravde, iba za pravdu.

9 Preto sa radujeme, keď sme my slabí a vy ste silní. Aj sa modlíme za to – za vaše zdokonalenie.

10 A toto píšem ako vzdialený, aby som si, keď prídem, nemusel prísne počínať podľa moci, ktorú mi dal Pán na budovanie, a nie na rúcanie.

11 Napokon, bratia, radujte sa, zdokonaľujte sa, povzbudzujte sa navzájom, rovnako zmýšľajte, žite v pokoji a Boh lásky a pokoja bude s vami.

12 Pozdravte sa navzájom svätým bozkom. Pozdravujú vás všetci svätí.

13 Milosť Pána Ježiša Krista a Božia láska i spoločenstvo Svätého Ducha nech je s vami všetkými.

Categories
Galaťanom

Galaťanom 1

1 Pavol, ustanovený za apoštola nie ľuďmi ani prostredníctvom človeka, ale Ježišom Kristom a Bohom Otcom, ktorý ho vzkriesil z mŕtvych,

2 a všetci bratia, čo sú so mnou, galatským cirkvám:

3 Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, i od Pána Ježiša Krista,

4 ktorý seba samého vydal za naše hriechy, aby nás vyslobodil z terajšieho zlého veku podľa vôle Boha a nášho Otca:

5 jemu sláva na veky vekov. Amen.

6 Čudujem sa, že od toho, ktorý vás povolal v Kristovej milosti, tak rýchlo prebiehate k inému evanjeliu.

7 Ono ani nie je iné, ibaže sú niektorí, čo vás mätú a chcú prekrútiť Kristovo evanjelium.

8 Ale keby sme vám hlásali my alebo aj anjel z neba iné evanjelium, ako sme vám hlásali, nech je prekliaty!

9 Ako sme už povedali, aj teraz znova hovorím: Ak by vám niekto hlásal iné evanjelium ako to, ktoré ste prijali, nech je prekliaty!

10 Chcem si teraz nakloniť ľudí alebo Boha? Alebo sa usilujem páčiť sa ľuďom? Keby som sa ešte chcel páčiť ľuďom, nebol by som Kristovým služobníkom.

11 Bratia, pripomínam vám, že evanjelium, ktoré som vám ja hlásal, nemá ľudský pôvod,

12 lebo ja som ho neprijal, ani som sa ho nenaučil od človeka, ale zo zjavenia Ježiša Krista.

13 Veď ste počuli, ako som si kedysi počínal v židovstve: že som veľmi prenasledoval Božiu Cirkev a nivočil som ju.

14 V židovstve som prevýšil mnohých vrstovníkov vo svojom rode, lebo som viac horlil za obyčaje svojich otcov.

15 Ale keď sa Bohu, ktorý si ma už v lone matky vybral a svojou milosťou povolal, zapáčilo

16 zjaviť vo mne svojho Syna, aby som ho zvestoval medzi pohanmi, už som sa neradil s telom a krvou,

17 ani som nešiel do Jeruzalema za tými, čo boli apoštolmi prv ako ja, ale odišiel som do Arábie a opäť som sa vrátil do Damasku.

18 Až po troch rokoch som šiel do Jeruzalema, aby som videl Kéfasa, a zostal som uňho pätnásť dní.

19 Iného z apoštolov som nevidel, iba Jakuba, Pánovho brata.

20 A čo vám píšem, hovorím pred Bohom, že neklamem.

21 Potom som išiel do končín Sýrie a Cilície.

22 Ale Kristovým cirkvám v Judei som bol osobne neznámy,

23 ibaže počuli: „Ten, čo nás kedysi prenasledoval, teraz hlása vieru, ktorú predtým nivočil,“

24 a oslavovali Boha za mňa.

Categories
Galaťanom

Galaťanom 2

1 Potom po štrnástich rokoch som znova šiel s Barnabášom do Jeruzalema a vzal som so sebou aj Títa.

2 Išiel som ta pohnutý zjavením a predložil som im evanjelium, ktoré hlásam medzi pohanmi; ale v súkromí tým, čo niečo znamenali, či nebežím alebo či som nebežal nadarmo.

3 Ale ani Títus, ktorý bol so mnou, hoci bol Grék, nebol donútený dať sa obrezať.

4 A to pre falošných bratov, votrelcov, čo sa vlúdili špehovať našu slobodu, ktorú máme v Kristovi Ježišovi, aby nás zotročili.

5 Ani na chvíľu sme im neustúpili a nepodriadili sme sa, aby sa vám zachovala pravda evanjelia.

6 A od tých, čo boli niečím – akí boli kedysi, to ma nezaujíma; Boh nenadŕža nijakému človeku -, tí teda, čo niečo znamenali, nič iné mi nepridali,

7 ale naopak, keď videli, že mne je zverené evanjelium pre neobrezaných, tak ako Petrovi pre obrezaných –

8 veď ten, ktorý pomáhal Petrovi v apoštoláte medzi obrezanými, pomáhal aj mne medzi pohanmi -,

9 a keď poznali milosť, ktorú som dostal, Jakub, Kéfas a Ján, ktorých pokladali za stĺpy, podali mne a Barnabášovi pravicu na znak spoločenstva, že my pôjdeme medzi pohanov a oni medzi obrezaných.

10 Len aby sme pamätali na chudobných, čo som sa aj usiloval robiť.

11 Ale keď prišiel Kéfas do Antiochie, zoči-voči som sa postavil proti nemu, lebo si zaslúžil pokarhanie.

12 Kým neprišli niektorí od Jakuba, jedával s pohanmi. Ale keď prišli, odťahoval sa a oddeľoval, lebo sa bál tých, čo boli z obriezky.

13 A s ním sa pretvarovali aj ostatní Židia, takže sa dal aj Barnabáš strhnúť ich pokrytectvom.

14 Keď som videl, že nepostupujú priamo, podľa pravdy evanjelia, povedal som Kéfasovi pred všetkými: „Keď ty, Žid, žiješ pohansky, a nie po židovsky, ako to, že nútiš pohanov žiť po židovsky?!“

15 My sme rodení židia, nie hriešni pohania,

16 a vieme, že človek nie je ospravedlnený zo skutkov podľa zákona, ale iba skrze vieru v Ježiša Krista. Aj my sme uverili v Krista Ježiša, aby sme boli ospravedlnení z viery v Krista, a nie zo skutkov podľa zákona, lebo zo skutkov podľa zákona nebude ospravedlnený nijaký človek.

17 Ak sme aj my, čo hľadáme ospravedlnenie v Kristovi, hriešnici, je vari Kristus služobníkom hriechu? Vonkoncom nie!

18 Lebo ak znova staviam to, čo som zboril, ukazujem, že som priestupník.

19 Veď ja som skrze zákon zomrel zákonu, aby som žil Bohu. S Kristom som pribitý na kríž.

20 Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus. Ale život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa.

21 Nepohŕdam Božou milosťou. Lebo ak je spravodlivosť skrze zákon, potom Kristus nadarmo zomrel.

Categories
Galaťanom

Galaťanom 3

1 Nerozumní Galaťania, kto vám počaril? Veď vám bol pred očami zobrazený Ježiš Kristus ukrižovaný!

2 Iba to by som sa rád od vás dozvedel: Dostali ste Ducha zo skutkov podľa zákona, alebo z poslušnosti viery?

3 Takí ste hlúpi?! Začali ste Duchom a teraz končíte telom?

4 Toľko ste zažili a nadarmo? Keby to bolo len nadarmo!

5 A ten, ktorý vám dáva Ducha a robí medzi vami zázraky, robí to na základe skutkov podľa zákona, alebo z poslušnosti viery?

6 Tak ako Abrahám uveril Bohu a počítalo sa mu to za spravodlivosť.

7 Vedzte teda, že tí, čo sú z viery, sú Abrahámovými synmi.

8 Písmo predvídalo, že Boh z viery ospravedlní pohanov, preto predpovedalo Abrahámovi: „V tebe budú požehnané všetky národy.“

9 Teda tí, čo sú z viery, sú žehnaní s veriacim Abrahámom.

10 No všetci, čo sú zo skutkov podľa zákona, sú pod kliatbou, veď je napísané: „Prekliaty je každý, kto nevytrvá vo všetkom, čo je napísané v knihe Zákona, aby to konal.“

11 A je zjavné, že zákon neospravedlňuje nikoho pred Bohom, lebo spravodlivý bude žiť z viery.

12 Zákon však nie je z viery, ale kto ich bude plniť, bude z nich žiť.

13 Kristus nás vykúpil spod kliatby zákona tým, že sa za nás stal kliatbou, lebo je napísané: „Prekliaty je každý, kto visí na dreve,“

14 aby v Kristovi Ježišovi prešlo Abrahámovo požehnanie na pohanov, aby sme skrze vieru dostali prisľúbeného Ducha.

15 Bratia, hovorím to po ľudsky: Už potvrdený ľudský závet nik neruší, ani k nemu nič nepridáva.

16 Prisľúbenia boli dané Abrahámovi a jeho potomstvu. Nehovorí: „A potomkom,“ akoby šlo o mnohých, ale o jedného: „A tvojmu potomstvu,“ a ním je Kristus.

17 Ale hovorím toto: Zmluvu potvrdenú Bohom neruší zákon, vydaný po štyristotridsiatich rokoch, aby tak zmaril prisľúbenie.

18 Lebo ak je dedičstvo zo zákona, už nie je z prisľúbenia. Ale Abrahámovi ho Boh daroval skrze prisľúbenie.

19 Načo je teda zákon? Bol pridaný pre priestupky, kým nepríde potomstvo, ktorému bolo dané prisľúbenie, a bol vyhlásený skrze anjelov rukou prostredníka.

20 Ale niet prostredníka tam, kde ide o jedného; a Boh je jeden.

21 Je teda zákon proti Božím prisľúbeniam? Vôbec nie! Veď keby bol býval daný zákon, ktorý by mohol oživovať, potom by spravodlivosť bola naozaj zo zákona.

22 Ale Písmo uzavrelo všetko pod hriech, aby veriaci dostali prisľúbenie z viery v Ježiša Krista.

23 No kým neprišla viera, boli sme zajatci pod dozorom zákona pre tú vieru, ktorá sa mala zjaviť.

24 A tak bol zákon naším vychovávateľom pre Krista, aby sme boli ospravedlnení z viery.

25 Ale keď prišla viera, už nepodliehame vychovávateľovi.

26 Veď skrze vieru v Ježišovi Kristovi ste všetci Božími synmi.

27 Lebo všetci, čo ste pokrstení v Kristovi, Krista ste si obliekli.

28 Už niet Žida ani Gréka, niet otroka ani slobodného, niet muža a ženy, lebo vy všetci ste jeden v Ježišovi Kristovi.

29 A keď ste Kristovi, ste Abrahámovým potomstvom a podľa prisľúbenia dedičmi.

Categories
Galaťanom

Galaťanom 4

1 Hovorím však: Kým je dedič maloletý, ničím sa nelíši od otroka, hoci je pánom všetkého.

2 Je pod poručníkmi a správcami až do času, ktorý určil otec.

3 Tak aj my, keď sme boli maloletí, slúžili sme podriadení živlom sveta.

4 Ale keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom,

5 aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom, a aby sme dostali adoptívne synovstvo.

6 Pretože ste synmi, poslal Boh do našich sŕdc Ducha svojho Syna a on volá: „Abba, Otče!“

7 A tak už nie si otrok, ale syn; a keď syn, tak skrze Boha aj dedič.

8 No vtedy, keď ste nepoznali Boha, slúžili ste tým, čo v skutočnosti nie sú bohmi.

9 Ale teraz, keď ste poznali Boha, alebo skôr, keď Boh pozná vás, ako to, že sa znova vraciate k slabým a úbohým živlom a chcete im zasa slúžiť ako predtým?!

10 Zachovávate dni, mesiace, obdobia a roky!

11 Bojím sa o vás, či sa azda nenamáham medzi vami nadarmo.

12 Bratia, prosím vás, buďte ako ja, veď aj ja som ako vy. Ničím ste mi neublížili.

13 A viete, že som vám prvý raz v telesnej slabosti hlásal evanjelium.

14 A touto svojou skúškou vzhľadom na moje telo ste nepohrdli, ani ste ju neodmietli, ale prijali ste ma ako Božieho anjela, ako Krista Ježiša.

15 Kdeže je teda vaša blaženosť? Veď vám môžem dosvedčiť, že keby to bolo bývalo možné, boli by ste si vylúpili oči a dali ich mne.

16 Stal som sa vaším nepriateľom, keď vám hovorím pravdu?

17 Horlia za vás nedobre, chcú vás odlúčiť, aby ste za nich horlili.

18 Dobre je vždy horliť za dobro, a nielen vtedy, keď som u vás.

19 Deti moje, znovu vás v bolestiach rodím, kým vo vás nebude stvárnený Kristus.

20 Teraz by som chcel byť u vás a zmeniť svoj hlas, lebo neviem, čo s vami.

21 Povedzte mi vy, čo chcete byť pod zákonom: nepočujete zákon?

22 Veď je napísané, že Abrahám mal dvoch synov: jedného z otrokyne, druhého zo slobodnej.

23 Ten z otrokyne sa narodil podľa tela, ale ten zo slobodnej podľa prisľúbenia.

24 To je povedané obrazne. Tamtie sú dve zmluvy: jedna z vrchu Sinaj, ktorá rodí pre otroctvo, a to je Agar.

25 Agar je vrch Sinaj v Arábii a zodpovedá terajšiemu Jeruzalemu, lebo žije so svojimi deťmi v otroctve.

26 Ale Jeruzalem, ktorý je hore, to je tá slobodná, ktorá je našou matkou.

27 Veď je napísané: „Raduj sa, neplodná, ty, čo nerodíš, zajasaj a vykríkni, ty, čo nepoznáš pôrodné bolesti, lebo opustená má veľa detí, viac ako tá, ktorá má muža.“

28 Vy, bratia, ste deťmi prisľúbenia ako Izák.

29 Ale ako vtedy ten, čo sa narodil podľa tela, prenasledoval toho, čo sa narodil podľa ducha, tak aj teraz.

30 Čo však hovorí Písmo? „Vyžeň otrokyňu i jej syna, lebo syn otrokyne nebude dedičom so synom slobodnej.“

31 A tak, bratia, nie sme deťmi otrokyne, ale slobodnej.