Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)

1 Nech nás takto každý pokladá za Kristových služobníkov a správcov Božích tajomstiev.

2 A od správcov sa už vyžaduje, aby bol každý verný.

3 No mne naozaj málo záleží na tom, či ma súdite vy alebo iný ľudský súd. Ani sám seba nesúdim,

4 lebo nie som si ničoho vedomý, ale to ma neospravedlňuje. Pán je môj sudca.

5 Preto nesúďte nič predčasne, kým nepríde Pán. On osvetlí, čo je skryté v tme, a vyjaví úmysly sŕdc. Vtedy každý dostane pochvalu od Boha.

6 Ale v tomto, bratia, vzal som za príklad seba a Apolla kvôli vám, aby ste sa na nás poučili, že „niet nad to, čo je napísané“, aby ste nehorlili jeden za druhého proti inému.

7 Veď kto ti dáva vyniknúť?! Čo máš, čo si nedostal? A keď si dostal, čo sa chvasceš, akoby si nebol dostal?

8 Už ste sa nasýtili, už ste zbohatli. Začali ste kraľovať bez nás – a kiež by ste len kraľovali, aby sme s vami kraľovali aj my.

9 Zdá sa mi, že nám, apoštolom, Boh pridelil posledné miesto, ako odsúdeným na smrť, lebo sme sa stali divadlom pre svet, anjelov i ľudí.

10 My sme blázni pre Krista, ale vy ste múdri v Kristovi; my sme slabí, a vy silní; vy ste slávni, my znevážení.

11 Až do tejto hodiny sme hladní, smädní a nahí, bijú nás päsťami, sme bez domova,

12 ťažko pracujeme vlastnými rukami; keď nás preklínajú, my žehnáme, keď nás prenasledujú, my to znášame,

13 keď nás potupujú, my sa modlíme. Stali sme sa akoby smeťami sveta, vyvrheľmi pre všetkých až doteraz.

14 Toto nepíšem, aby som vás zahanbil, ale aby som vás napomenul ako svoje milované deti.

15 Veď keby ste mali hoc aj desaťtisíc vychovávateľov v Kristovi, otcov nemáte mnoho, lebo v Kristovi Ježišovi ja som vás splodil skrze evanjelium.

16 Prosím vás teda, napodobňujte ma!

17 Preto som k vám poslal Timoteja, svojho milovaného syna, verného v Pánovi; on vám pripomenie moje cesty v Kristovi, ako učím všade po všetkých cirkvách.

18 Niektorí sa začali tak vyvyšovať, akoby som k vám už nemal prísť.

19 Ale prídem k vám čoskoro, ak to bude chcieť Pán, a posúdim namyslencov nie podľa ich reči, ale podľa ich moci,

20 lebo Božie kráľovstvo nespočíva v reči, ale v moci.

21 Čo chcete? Mám k vám prísť s palicou, alebo s láskou a v duchu miernosti?

1 Ba počuť aj o smilstve medzi vami, a o takom smilstve, o akom ani medzi pohanmi nepočuť, aby mal niekto manželku svojho otca.

2 A vy sa ešte vystatujete namiesto toho, aby ste radšej žialili a vylúčili spomedzi seba toho, čo sa dopustil takého činu!

3 Ja som už, hoci telom vzdialený, no duchom prítomný, rozhodol ako prítomný, že toho, čo to urobil,

4 treba v mene nášho Pána Ježiša, keď sa zhromaždíme, vy a môj duch, s mocou nášho Pána Ježiša,

5 vydať satanovi na záhubu tela, aby sa duch zachránil v Pánov deň.

6 Vaše vystatovanie nie je dobré. Neviete, že trocha kvasu prekvasí celé cesto?

7 Vyčistite starý kvas, aby ste boli novým cestom. Ste totiž akoby nekvasený chlieb. Veď bol obetovaný náš veľkonočný Baránok, Kristus.

8 Preto slávme sviatky nie v starom kvase ani v kvase zloby a neprávosti, ale s nekvaseným chlebom čistoty a pravdy.

9 Napísal som vám v liste, aby ste sa nestýkali so smilníkmi.

10 Pravda, nie so smilníkmi tohto sveta či s chamtivcami, s lupičmi alebo modloslužobníkmi, to by ste museli ujsť z tohto sveta.

11 Ale teraz som vám napísal, aby ste sa nestýkali s tým, kto sa volá bratom, a je smilník, chamtivec, modloslužobník, utŕhač, opilec alebo lupič; s takým ani nejedzte.

12 Veď prečo by som mal súdiť tých, čo sú mimo?! Vari nesúdite aj vy tých, čo sú vnútri?!

13 Lebo tých, čo sú mimo, bude súdiť Boh. Vylúčte zlého spomedzi seba!

1 Kto z vás sa odváži, keď má s iným spor, súdiť sa pred nespravodlivými, a nie pred svätými?!

2 Vari neviete, že svätí budú súdiť svet?! A ak vy máte súdiť svet, nie ste hodní rozsúdiť maličkosti?!

3 Neviete, že budeme súdiť anjelov? O čo viac potom veci všedného dňa!

4 Ak sa teda potrebujete súdiť vo veciach všedného života, rozhodnete sa pre takých sudcov, ktorí nie sú pred cirkvou ničím?

5 Na vaše zahanbenie to hovorím. Vari nie je medzi vami nik múdry, kto by mohol rozsúdiť svojich bratov?

6 Ale brat s bratom sa súdi – a to pred neveriacimi?!

7 Už vôbec to je u vás chyba, že sa súdite medzi sebou. Prečo radšej nestrpíte krivdu? Prečo radšej neznesiete škodu?

8 Ale vy krivdíte a škodíte, a to bratom!

9 Neviete, že nespravodliví nebudú dedičmi Božieho kráľovstva? Nemýľte sa: ani smilníci, ani modloslužobníci, ani cudzoložníci, ani chlipníci, ani súložníci mužov,

10 ani zlodeji, ani chamtivci, ani opilci, ani utŕhači, ani lupiči nebudú dedičmi Božieho kráľovstva.

11 A niektorí ste toto boli. Ale obmyli ste sa, boli ste posvätení, boli ste ospravedlnení v mene Pána Ježiša Krista a v Duchu nášho Boha.

12 „Všetko smiem.“ Ale nie všetko osoží. „Všetko smiem.“ Ale ja sa ničím nedám zotročiť.

13 „Jedlo je pre žalúdok a žalúdok pre jedlo.“ Boh však zničí jedno aj druhé. Ale telo nie je na smilstvo, lež pre Pána a Pán pre telo.

14 A Boh aj Pána vzkriesil a vzkriesi aj nás svojou mocou.

15 Vari neviete, že vaše telá sú Kristovými údmi? Môžem teda vziať Kristove údy a urobiť ich údmi neviestky? Vonkoncom nie!

16 Alebo neviete, že ten, kto sa spája s neviestkou, je s ňou jedno telo? Veď sa hovorí: „Budú dvaja v jednom tele.“

17 Ale kto sa spája s Pánom, je s ním jeden Duch.

18 Varujte sa smilstva! Každý hriech, ktorého by sa človek dopustil, je mimo tela; kto však smilní, hreší proti vlastnému telu.

19 A neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nepatríte sebe?

20 Draho ste boli kúpení. Oslavujte teda Boha vo svojom tele!

1 O tom, čo ste písali: Dobre je, keď sa muž nedotýka ženy.

2 Ale vzhľadom na nebezpečenstvo smilstva nech má každý svoju ženu a každá nech má svojho muža.

3 Muž nech plní povinnosť voči manželke a podobne aj manželka voči mužovi.

4 Žena nemá moc nad svojím telom, ale muž; podobne ani muž nemá moc nad svojím telom, ale žena.

5 Neodopierajte si jeden druhému, iba ak na čas so vzájomným súhlasom, aby ste sa mohli venovať modlitbe, a opäť buďte spolu, aby vás satan nepokúšal pre vašu nezdržanlivosť.

6 No toto hovorím ako dovolenie, nie ako príkaz.

7 Chcel by som, aby boli všetci ľudia tak, ako som ja; lenže každý má svoj vlastný dar od Boha: jeden tak, druhý inak.

8 Slobodným a vdovám hovorím: Dobre je pre nich, ak zostanú tak, ako ja.

9 Ale ak sa nevedia zdržať, nech vstúpia do manželstva. Lebo je lepšie vstúpiť do manželstva ako horieť.

10 Tým, čo uzavreli manželstvo, prikazujem, ani nie ja, ale Pán, aby manželka neodchádzala od muža

11 – a ak by odišla, nech ostane nevydatá, alebo nech sa zmieri so svojím mužom – a muž nech neprepúšťa manželku.

12 Ostatným hovorím ja, nie Pán: Ak má niektorý brat neveriacu ženu a ona chce s ním bývať, nech ju neprepúšťa.

13 A ak má niektorá žena neveriaceho muža a on chce s ňou bývať, nech muža neopúšťa.

14 Lebo neveriaci muž sa posväcuje v žene a neveriaca žena sa posväcuje v bratovi. Inak by boli vaše deti nečisté; ale teraz sú sväté.

15 No ak neveriaci chce odísť, nech odíde. V takomto prípade nie sú brat alebo sestra otrocky viazaní; veď Boh nás povolal žiť v pokoji.

16 Vari vieš, žena, či zachrániš muža? Alebo vieš, muž, či zachrániš ženu?

17 Len nech každý žije tak, ako mu určil Pán, každý, ako ho Boh povolal. Takto učím vo všetkých cirkvách.

18 Bol niekto povolaný ako obrezaný? Nech sa nevracia k neobriezke. Bol niekto povolaný ako neobrezaný? Nech sa nedáva obrezať.

19 Obriezka nie je nič a neobriezka tiež nie je nič, ale zachovávanie Božích prikázaní.

20 Nech každý zostane v tom stave, v ktorom bol povolaný.

21 Bol si povolaný ako otrok? Nerob si z toho starosti. Ale ak by si sa aj mohol stať slobodným, radšej to využi.

22 Lebo kto je povolaný v Pánovi ako otrok, je Pánov oslobodenec. Podobne kto je povolaný ako slobodný, je Kristov služobník.

23 Draho ste boli kúpení. Nestaňte sa otrokmi ľudí!

24 Bratia, nech každý zostane pred Bohom v tom, v čom bol povolaný.

25 O pannách nemám Pánov príkaz, ale dávam radu ako taký, ktorý dosiahol milosrdenstvo u Pána, aby som bol verný.

26 Myslím teda, že je to dobré – pre terajšie ťažkosti -, že je dobre, keď človek ostane tak, ako je.

27 Si viazaný k žene? Nevyhľadávaj rozluku. Si bez ženy? Nehľadaj si ženu.

28 Ale ak sa oženíš, nezhrešíš. A ak sa panna vydá, nezhreší. Ale takíto budú mať telesné trápenia a toho vás chcem ušetriť.

29 A tak, bratia, hovorím, čas je krátky, aby napokon aj tí, čo majú ženy, boli, akoby ich nemali;

30 tí, čo plačú, akoby neplakali; tí, čo sa radujú, akoby sa neradovali; tí, čo kupujú, akoby nič nevlastnili;

31 a tí, čo užívajú tento svet, akoby ho neužívali, lebo tvárnosť tohto sveta sa pomíňa.

32 Chcem, aby ste vy boli bez starostí. Kto je bez ženy, stará sa o Pánove veci, ako sa páčiť Pánovi.

33 Ale ženatý sa stará o svetské veci, ako sa páčiť manželke,

34 a je rozdelený. Aj nevydatá žena a panna rozmýšľajú o Pánových veciach, aby boli sväté telom i duchom. Ale vydatá myslí na svetské veci, ako sa páčiť mužovi.

35 No toto hovorím na váš prospech, nie aby som na vás hodil slučku, ale aby ste sa čestne a nerušene pripútali k Pánovi.

36 Ak si niekto myslí, že je potupou pre jeho pannu, ak prekročí vek a má sa tak stať, nech urobí, čo chce; nehreší. Nech sa vezmú.

37 Ale kto sa pevne v srdci rozhodol a nebol donútený, ale je pánom svojej vôle a zaumienil si v srdci zachovať svoju pannu, dobre robí.

38 Teda aj ten, kto vydáva svoju pannu, dobre robí, ale kto nevydáva, robí lepšie.

39 Žena je viazaná, dokiaľ jej muž žije. Keď jej muž zomrie, je slobodná, môže sa vydať, za koho chce, ale iba v Pánovi.

40 Bude však blaženejšia, ak ostane tak podľa mojej rady. A myslím si, že aj ja mám Božieho Ducha.

1 O mäse obetovanom modlám vieme, že my všetci máme poznanie. Ale poznanie nadúva, kým láska buduje.

2 Ak si niekto myslí, že niečo vie, ešte to nevie tak, ako by mal vedieť.

3 Ale ak niekto miluje Boha, toho Boh pozná.

4 O jedení mäsa obetovaného modlám teda vieme, že na svete niet nijakej modly a nijakého boha, iba Jeden.

5 Lebo aj keď sú takí, čo sa nazývajú bohmi či už na nebi alebo na zemi – ako je veľa bohov a veľa pánov -,

6 my máme iba jedného Boha, Otca, od ktorého je všetko a my sme pre neho, a jedného Pána, Ježiša Krista, skrze ktorého je všetko, aj my sme skrze neho.

7 Lenže nie všetci majú poznanie. Niektorí sú ešte teraz takí zvyknutí na modly, že jedia mäso, akoby bolo naozaj obetované modlám, a ich svedomie sa poškvrňuje, lebo je slabé.

8 Ale jedlo nás nepriblíži k Bohu: ani keď nejeme, nič nestratíme, ani keď jeme, nič nezískame.

9 Len si dajte pozor, aby táto vaša sloboda nebola na pohoršenie slabým.

10 Lebo keď niekto uvidí toho, čo má poznanie, stolovať v pohanskom chráme, neposmelí sa jeho svedomie, pretože je slabé, aby jedol mäso obetované modlám?

11 A slabý zahynie pre tvoje poznanie – brat, za ktorého zomrel Kristus!

12 Keď takto hrešíte proti bratom a zraňujete ich slabé svedomie, hrešíte proti Kristovi.

13 Preto ak jedlo pohoršuje môjho brata, nebudem nikdy jesť mäso, aby som nepohoršil svojho brata.

1 Nie som slobodný? Nie som apoštol? Vari som nevidel Ježiša, nášho Pána? A vy nie ste moje dielo v Pánovi?!

2 Ak aj pre iných nie som apoštolom, pre vás určite som. Veď vy ste pečaťou môjho apoštolátu v Pánovi.

3 Toto je moja obrana proti tým, čo ma posudzujú.

4 Vari nemáme právo jesť a piť?

5 Nemáme právo brať so sebou ženu, sestru, tak ako ostatní apoštoli a Pánovi bratia i Kéfas?!

6 Alebo len ja a Barnabáš nemáme právo nepracovať?

7 Kto kedy vojenčí na svoje trovy? Kto sadí vinicu, a neje z nej ovocie? Alebo kto pasie stádo, a neživí sa mliekom stáda?

8 Hovorím to len po ľudsky? A nehovorí to aj Zákon?

9 V Mojžišovom zákone je predsa napísané: „Mlátiacemu volovi nezaviažeš papuľu.“ Vari tu Boh myslí na voly?

10 A nehovorí to skôr pre nás? Veď pre nás je napísané, že ten, čo orie, má orať v nádeji, a kto mláti, tak v nádeji, že dostane z úrody.

11 Keď sme vám my zasiali duchovné dobrá, je to také veľké, ak u vás žneme hmotné?

12 Ak majú iní u vás toto právo, nie tým skôr my? No nepoužili sme toto právo, ale všetko znášame, len aby sme nepostavili prekážku Kristovmu evanjeliu.

13 Neviete, že tí, čo konajú svätú službu, jedia z toho, čo je vo svätyni, a tí, čo slúžia oltáru, majú z oltára podiel?

14 Tak nariadil aj Pán tým, čo zvestujú evanjelium, aby žili z evanjelia.

15 No ja som nič z toho nepoužil. A toto nepíšem preto, aby to bolo aj v mojom prípade, lebo radšej zomriem, ako by mal niekto zmariť túto moju chválu.

16 Veď ak hlásam evanjelium, nemám sa čím chváliť; to je moja povinnosť, a beda mi, keby som evanjelium nehlásal.

17 Ak to robím z vlastnej vôle, mám nárok na odmenu, ale ak nie z vlastnej vôle, je to služba, ktorá mi je zverená.

18 Aká je teda moja odmena? Že keď hlásam evanjelium, predkladám ho zadarmo a nevyužívam svoje právo pri evanjeliu.

19 Lebo hoci som slobodný voči všetkým, stal som sa sluhom všetkých, aby som čím viacerých získal.

20 Pre Židov som sa stal akoby Židom, aby som získal Židov. Pre tých, čo sú pod zákonom, bol som akoby pod zákonom – hoci sám som nebol pod zákonom -, aby som získal tých, čo boli pod zákonom.

21 Pre tých, čo boli bez zákona, bol som akoby bez zákona – hoci bez Božieho zákona som nebol, ale bol som pod Kristovým zákonom -, aby som získal tých, čo boli bez zákona.

22 Pre slabých som sa stal slabým, aby som získal slabých. Pre všetkých som sa stal všetkým, aby som zachránil aspoň niektorých.

23 A všetko robím pre evanjelium, aby som mal na ňom podiel.

24 Neviete, že tí, čo bežia na štadióne, bežia síce všetci, ale iba jeden dosiahne víťaznú cenu? Bežte tak, aby ste sa jej zmocnili.

25 A každý, kto závodí, zdržuje sa všetkého; oni preto, aby dosiahli porušiteľný veniec, my však neporušiteľný.

26 Ja teda tak bežím, nie ako na neisto, tak bojujem, nie akoby som bil do vetra.

27 Ale krotím svoje telo a podrobujem si ho, aby som azda, kým iným kážem, sám nebol zavrhnutý.

1 Nechcem, bratia, aby ste nevedeli, že všetci naši otcovia boli pod oblakom, všetci prešli cez more

2 a všetci boli v oblaku a v mori pokrstení v Mojžišovi,

3 všetci jedli ten istý duchovný pokrm

4 a všetci pili ten istý duchovný nápoj, lebo pili z duchovnej skaly, ktorá ich sprevádzala, a tou skalou bol Kristus.

5 Ale vo väčšine z nich nemal Boh zaľúbenie, veď popadali na púšti.

6 To sa stalo ako predobraz pre nás, aby sme neboli žiadostiví zla, ako boli žiadostiví oni.

7 Ani modlármi nebuďte, ako niektorí z nich; ako je napísané: „Ľud sa posadil, aby jedol a pil. Potom vstali a zabávali sa.“

8 Ani nesmilnime, ako niektorí z nich smilnili, a padlo ich za jeden deň dvadsaťtritisíc.

9 Ani nepokúšajme Krista, ako niektorí z nich pokúšali, a zahynuli od hadov.

10 Ani nerepcite, ako niektorí z nich reptali, a zahynuli od zhubcu.

11 A toto sa im stalo ako predobraz a bolo napísané ako napomenutie pre nás, ktorých zastihol koniec vekov.

12 Preto kto si myslí, že stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol.

13 Skúška, ktorá na vás dolieha, je iba ľudská. A Boh je verný. On vás nedovolí skúšať nad vaše sily, ale so skúškou dá aj schopnosť, aby ste mohli vydržať.

14 Preto, moji milovaní, utekajte pred modloslužbou.

15 Hovorím vám ako rozumným. Posúďte sami, čo hovorím:

16 Nie je kalich dobrorečenia, ktorému dobrorečíme, účasťou na Kristovej krvi? A chlieb, ktorý lámeme, nie je účasťou na Kristovom tele?

17 Keďže je jeden chlieb, my mnohí sme jedno telo, lebo všetci máme podiel na jednom chlebe.

18 Pozrite na Izrael podľa tela: nemajú azda tí, čo jedia obety, účasť aj na oltári?

19 Čo tým chcem povedať? Že mäso obetované modlám je niečo? Alebo že modla je niečo?

20 Ale to, čo obetujú, obetujú zlým duchom, a nie Bohu. A ja nechcem, aby ste boli spoločníkmi zlých duchov.

21 Nemôžete piť Pánov kalich aj kalich zlých duchov; nemôžete mať podiel na Pánovom stole aj na stole zlých duchov.

22 Alebo chceme dráždiť Pána? Sme azda silnejší ako on?

23 „Slobodno všetko.“ Ale nie všetko osoží. „Slobodno všetko.“ Ale nie všetko buduje.

24 Nech nik nehľadá vlastné záujmy, ale záujmy iného.

25 Jedzte všetko, čo dostať v jatkách, a na nič sa nevypytujte kvôli svedomiu.

26 Veď Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa.

27 Ak vás niekto z neveriacich pozve a chcete ísť, jedzte všetko, čo vám predložia, a na nič sa nevypytujte kvôli svedomiu.

28 Ale keby vám niekto povedal: „Toto bolo obetované modlám,“ nejedzte to kvôli tomu, čo vás upozornil, a kvôli svedomiu,

29 pričom nemyslím na tvoje vlastné svedomie, ale na svedomie toho druhého. Veď prečo by malo svedomie iného odsúdiť moju slobodu?

30 A keď ja niečo s vďakou požívam, prečo by ma mal niekto tupiť za to, za čo ja vzdávam vďaky?!

31 Či teda jete, či pijete, či čokoľvek iné robíte, všetko robte na Božiu slávu.

32 Nebuďte na pohoršenie ani Židom, ani Grékom ani Božej cirkvi,

33 ako sa aj ja chcem páčiť všetkým vo všetkom a nehľadám, čo mne vyhovuje, ale čo osoží mnohým, aby boli spasení.

1 Napodobňujte ma, ako aj ja napodobňujem Krista.

2 Chválim vás, že vo všetkom na mňa pamätáte a zachovávate moje učenie, ako som vám ho odovzdal.

3 Ale chcem, aby ste vedeli, že hlavou každého muža je Kristus, hlavou ženy je muž a hlavou Krista Boh.

4 Každý muž, ktorý sa modlí alebo prorokuje so zahalenou hlavou, zneucťuje svoju hlavu.

5 A každá žena, ktorá sa modlí alebo prorokuje s nezahalenou hlavou, zneucťuje svoju hlavu: je to to isté, ako keby sa dala oholiť.

6 Lebo ak sa žena nezahaľuje, môže sa dať aj ostrihať. Ale ak je pre ženu potupou ostrihať sa alebo oholiť, nech sa zahaľuje.

7 Muž si nemusí zahaľovať hlavu, lebo je obrazom a slávou Boha, no žena je slávou muža.

8 Veď nie je muž zo ženy, ale žena z muža.

9 Ani nebol muž stvorený pre ženu, ale žena pre muža.

10 Preto má mať žena na hlave znak moci kvôli anjelom.

11 Pravda, v Pánovi nie je ani žena bez muža, ani muž bez ženy,

12 lebo ako je žena z muža, tak je aj muž skrze ženu a všetko je z Boha.

13 Posúďte sami: Sluší sa, aby sa žena modlila k Bohu nezahalená?

14 A neučí vás sama príroda, že mužovi je na potupu, keď si pestuje vlasy,

15 kým žene je na slávu, keď si pestuje vlasy? Lebo vlasy dostala namiesto závoja.

16 Ak by sa niekto chcel hádať, my to nemáme vo zvyku a ani Božie cirkvi.

17 Keď vás už napomínam, nechválim vás, že sa neschádzate na lepšie, ale na horšie.

18 Predovšetkým počúvam, že sú medzi vami roztržky, keď sa schádzate v cirkvi. A sčasti tomu aj verím.

19 Lebo musia byť medzi vami aj rozkoly, aby sa ukázalo, kto z vás sa osvedčí.

20 Keď sa teda schádzate, nie je to požívanie Pánovej večere,

21 lebo každý si hneď vezme a zje svoju večeru a potom jeden je hladný a druhý opitý.

22 Nemáte vari domy, kde môžete jesť a piť? Alebo opovrhujete Božou cirkvou a chcete zahanbiť tých, čo nič nemajú? Čo vám mám povedať? Mám vás chváliť? Za toto vás nepochválim.

23 Veď ja som od Pána prijal, čo som vám aj odovzdal, že Pán Ježiš v tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb,

24 vzdával vďaky, lámal ho a povedal: „Toto je moje telo, ktoré je pre vás; toto robte na moju pamiatku.“

25 Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: „Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi. Toto robte, kedykoľvek ho budete piť, na moju pamiatku.“

26 A tak vždy, keď budete jesť tento chlieb a piť tento kalich, zvestujete Pánovu smrť, kým nepríde.

27 Kto by teda jedol chlieb alebo pil Pánov kalich nehodne, previní sa proti Pánovmu telu a krvi.

28 Nech teda človek skúma sám seba, a tak je z toho chleba a pije z kalicha.

29 Lebo kto je a pije, a nerozoznáva telo, ten si je a pije odsúdenie.

30 Preto je medzi vami veľa slabých a chorých a mnohí umierajú.

31 Keby sme súdili sami seba, neboli by sme súdení.

32 Ale keď sme súdení, Pán nás napráva, aby sme neboli odsúdení s týmto svetom.

33 A tak, bratia moji, keď sa schádzate jesť, čakajte jeden na druhého.

34 Ak je niekto hladný, nech sa naje doma, aby ste sa neschádzali na odsúdenie. Ostatné zariadim, keď prídem.

1 A nechcem bratia, aby ste nevedeli o duchovných daroch.

2 Viete, že keď ste boli pohanmi, ťahalo vás to a chodili ste za nemými modlami.

3 Preto vám vyhlasujem, že nik, kto hovorí v Božom Duchu, nepovie: „Prekliaty Ježiš!“, a nik nemôže povedať: „Ježiš je Pán“, iba ak v Duchu Svätom.

4 Dary milosti sú rozličné, ale Duch je ten istý.

5 Aj služby sú rozličné, ale Pán je ten istý.

6 A rozličné sú aj účinky, ale Boh, ktorý pôsobí všetko vo všetkých, je ten istý.

7 Každý však dostáva prejavy Ducha na všeobecný úžitok.

8 Jeden dostáva skrze Ducha slovo múdrosti, iný podľa toho istého Ducha slovo poznania,

9 iný vieru v tom istom Duchu a iný v tom istom Duchu dar uzdravovať,

10 iný schopnosť robiť zázraky, iný prorokovať, iný rozlišovať duchov, iný dar rozličných jazykov a iný vysvetľovať jazyky.

11 Ale toto všetko pôsobí jeden a ten istý Duch, ktorý rozdeľuje každému, ako chce.

12 Lebo ako je jedno telo a má mnoho údov, ale všetky údy tela sú jedno telo, hoci je ich mnoho, tak aj Kristus.

13 Veď my všetci, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní, boli sme v jednom Duchu pokrstení v jedno telo. A všetci sme boli napojení jedným Duchom.

14 Telo nie je jeden úd, ale mnoho údov.

15 A keby noha povedala: „Nie som ruka, nepatrím k telu,“ tým ešte neprestáva patriť k telu.

16 A keby povedalo ucho: „Nie som oko, nepatrím k telu,“ tým ešte neprestáva patriť k telu.

17 Keby bolo celé telo okom, kde by bol sluch? A keby bolo celé sluchom, kde by bol čuch?

18 Ale Boh rozložil údy, každý jeden z nich, v tele, ako chcel.

19 Keby boli všetky jedným údom, kde by bolo telo?

20 No takto je mnoho údov, ale iba jedno telo.

21 A oko nemôže povedať ruke: „Nepotrebujem ťa!“ ani hlava nohám: „Nepotrebujem vás!“

22 Ba čo viac, údy tela, ktoré sa zdajú slabšie, sú nevyhnutne potrebné.

23 A údy tela, ktoré pokladáme za menej ušľachtilé, zaodievame s väčšou úctou a naše nečestné údy majú tým väčšiu česť,

24 kým naše čestné nič také nepotrebujú. Boh telo vyvážil tak, že slabšiemu údu dal väčšiu česť,

25 aby nebola v tele roztržka, ale aby sa údy rovnako starali jeden o druhý.

26 Ak teda trpí jeden úd, trpia spolu s ním všetky údy, a ak vychvaľujú jeden úd, radujú sa s ním všetky údy.

27 Vy ste Kristovo telo a jednotlivo ste údy.

28 A v Cirkvi Boh niektorých ustanovil po prvé za apoštolov, po druhé za prorokov, po tretie za učiteľov, potom sú zázraky, ďalej dary uzdravovať, pomáhať, viesť, dar rozličných jazykov.

29 Sú vari všetci apoštolmi? Sú všetci prorokmi? Všetci učiteľmi? Robia všetci zázraky?

30 Majú všetci dar uzdravovať? Hovoria všetci jazykmi? Vari všetci vysvetľujú?

31 Ale usilujte sa o vyššie dary milosti. A ešte vznešenejšiu cestu vám ukážem.

1 Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal.

2 A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol.

3 A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo.

4 Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa,

5 nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé,

6 neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy.

7 Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží.

8 Láska nikdy nezanikne. Proroctvá prestanú, jazyky zamĺknu a poznanie pominie.

9 Lebo poznávame len sčasti a len sčasti prorokujeme.

10 Ale keď príde to, čo je dokonalé, prestane, čo je len čiastočné.

11 Keď som bol dieťa hovoril som ako dieťa, poznával som ako dieťa, rozmýšľal som ako dieťa. Keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby.

12 Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle, no potom z tváre do tváre. Teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem poznať tak, ako som aj ja poznaný.

13 A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri; no najväčšia z nich je láska.