Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)

1 Šavol schvaľoval, že ho zabili. V ten deň sa začalo veľké prenasledovanie Cirkvi v Jeruzaleme a všetci sa okrem apoštolov rozpŕchli po krajoch Judey a Samárie.

2 Štefana pochovali bohabojní muži a veľmi nad ním plakali.

3 Ale Šavol ničil Cirkev, vnikal do domov a odvláčal mužov i ženy a dával ich do väzenia.

4 Tí, čo sa rozpŕchli, chodili a hlásali slovo.

5 Filip prišiel do mesta Samárie a zvestoval im Krista.

6 Zástupy pozorne a jednomyseľne sledovali, čo Filip hovorí, pretože počuli i videli, že robí znamenia.

7 Lebo z mnohých posadnutých vychádzali s veľkým krikom nečistí duchovia a mnohí ochrnutí a chromí ozdraveli.

8 A v meste nastala veľká radosť.

9 V meste predtým istý muž, menom Šimon, robil čary a ohromoval samárijský ľud, tvrdiac, že on je niekým veľkým.

10 A všetci od najmenších až po najväčších ho pozorne počúvali a hovorili: „On je Božia sila, ktorá sa volá Veľká.“

11 Počúvali ho preto, že ich už dlhý čas ohromoval čarami.

12 Ale keď uverili Filipovi, ktorý im hlásal evanjelium o Božom kráľovstve a o mene Ježiša Krista, dávali sa krstiť muži i ženy.

13 Vtedy uveril aj sám Šimon, dal sa pokrstiť a pridŕžal sa Filipa. A keď videl, že sa dejú znamenia a veľké divy, tŕpol od úžasu.

14 Keď sa apoštoli, ktorí boli v Jeruzaleme, dopočuli, že Samária prijala Božie slovo, vyslali k nim Petra a Jána.

15 Oni ta zašli a modlili sa za nich, aby dostali Ducha Svätého,

16 lebo na nikoho z nich ešte nezostúpil; boli iba pokrstení v mene Pána Ježiša.

17 Potom na nich vložili ruky a dostali Ducha Svätého.

18 Keď Šimon videl, že vkladaním rúk apoštolov sa udeľuje Duch, ponúkol im peniaze

19 a povedal: „Dajte aj mne takú moc, aby každý, na koho vložím ruky, dostal Ducha Svätého.“

20 Ale Peter mu povedal: „Tvoje striebro nech je zatratené aj s tebou, pretože si si myslel, že možno Boží dar získať za peniaze!

21 Nemáš účasť ani podiel na tomto slove, lebo tvoje srdce nie je priame pred Bohom.

22 Rob teda pokánie z tejto svojej neprávosti a pros Pána, azda ti odpustí toto zmýšľanie tvojho srdca.

23 Lebo vidím, že si v horkej žlči a v putách neprávosti.“

24 Šimon odpovedal: „Modlite sa vy za mňa k Pánovi, aby ma nepostihlo nič z toho, čo ste povedali.“

25 Tak dosvedčovali a ohlasovali Pánovo slovo. A keď sa vracali do Jeruzalema, v mnohých samárijských dedinách hlásali evanjelium.

26 Pánov anjel povedal Filipovi: „Vstaň a choď na juh k ceste, čo vedie z Jeruzalema do Gazy; je pustá.“

27 On vstal a šiel. Tu videl Etiópčana, eunucha a veľmoža etiópskej kráľovnej Kandaky, správcu všetkých jej pokladov, ktorý sa prišiel do Jeruzalema pokloniť Bohu,

28 a už sa vracal. Sedel na svojom voze a čítal proroka Izaiáša.

29 Tu povedal Duch Filipovi: „Choď a pridaj sa k tamtomu vozu.“

30 Keď Filip pribehol a počul, že číta proroka Izaiáša, opýtal sa: „A aj rozumieš, čo čítaš?“

31 On odvetil: „Ako by som mohol, keď mi to nik nevysvetlí?“ A poprosil Filipa, aby nastúpil a sadol si vedľa neho.

32 Stať Písma, ktorú čítal, bola táto: „Viedli ho ako ovcu na zabitie a ako baránok onemie pred tým, čo ho strihá, tak ani on neotvorí ústa.

33 Pre jeho pokoru bol súd nad ním zrušený. A kto bude rozprávať o jeho rode? Lebo jeho život sa berie zo zeme.“

34 Eunuch povedal Filipovi: „Prosím ťa, o kom to prorok hovorí? O sebe, či o niekom inom?“

35 Tu Filip otvoril ústa a počnúc týmto miestom z Písma, zvestoval mu Ježiša.

36 Ako išli cestou, došli k akejsi vode a eunuch vravel: „Pozri, voda! Čo prekáža, aby som sa dal pokrstiť?“

37 (Filip mu povedal: Ak veríš z celého srdca, slobodno. A on odpovedal: Verím, že Ježiš Kristus je Boží Syn.)

38 Rozkázal zastaviť voz a obaja, Filip i eunuch, zostúpili do vody a pokrstil ho.

39 Keď vystúpili z vody, Pánov Duch Filipa uniesol a eunuch ho viac nevidel; ale šiel svojou cestou plný radosti.

40 A Filip sa našiel v Azote. Chodil po všetkých mestách a hlásal evanjelium, až prišiel do Cézarey.

1 Šavol ešte stále dychtil po hrozbách a zabíjaní Pánových učeníkov. Išiel teda k veľkňazovi

2 a vyžiadal si od neho listy pre synagógy v Damasku, aby mohol stúpencov tejto Cesty, mužov i ženy, ak tam dajakých nájde, v putách priviesť do Jeruzalema.

3 Ako šiel a blížil sa k Damasku, zrazu ho zalialo svetlo z neba.

4 Padol na zem a počul hlas, ktorý mu hovoril: „Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ?“

5 On povedal: „Kto si, Pane?“ A ten: „Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ.

6 Ale vstaň, choď do mesta a povedia ti, čo máš robiť.“

7 Muži, čo ho sprevádzali, stáli ako ohromení, lebo hlas počuli, ale nikoho nevideli.

8 Šavol vstal zo zeme, otvoril oči, ale nič nevidel. Vzali ho teda za ruku a zaviedli do Damasku.

9 Tri dni nevidel a nejedol, ani nepil.

10 V Damasku bol istý učeník, menom Ananiáš, a Pán ho vo videní oslovil: „Ananiáš!“ On povedal: „Tu som, Pane.“

11 A Pán jemu: „Vstaň a choď do ulice, ktorá sa volá Rovná, a v Júdovom dome vyhľadaj Šavla prímením Tarzského; práve sa modlí

12 a vidí muža, menom Ananiáša, ako vchádza a vkladá naň ruky, aby sa mu vrátil zrak.“

13 No Ananiáš odpovedal: „Pane, od mnohých som počul o tomto mužovi, koľko zla narobil tvojim svätým v Jeruzaleme.

14 Aj tu má moc od veľkňazov poviazať všetkých, čo vzývajú tvoje meno.“

15 Ale Pán mu povedal: „Len choď, lebo jeho som si vyvolil za nádobu, aby zaniesol moje meno pohanom aj kráľom i synom Izraela;

16 a ja mu ukážem, koľko musí trpieť pre moje meno.“

17 Ananiáš teda šiel a vošiel do domu, vložil naň ruky a povedal: „Brat Šavol, poslal ma Pán Ježiš, ktorý sa ti zjavil na ceste, keď si šiel sem, aby si zasa videl a aby ťa naplnil Duch Svätý.“

18 Hneď mu spadli z očí akoby lupiny a vrátil sa mu zrak. Tu vstal a dal sa pokrstiť.

19 Potom prijal pokrm a zosilnel. Niekoľko dní zostal s učeníkmi v Damasku

20 a hneď v synagógach ohlasoval Ježiša, že je Božím Synom.

21 Všetci, čo počúvali, žasli a vraveli: „Nie je to ten, čo v Jeruzaleme prenasledoval tých, čo vzývali toto meno? A neprišiel sem na to, aby ich v putách odviedol k veľkňazom?“

22 Ale Šavol bol čoraz silnejší a miatol Židov, čo bývali v Damasku, lebo dokazoval, že toto je Mesiáš.

23 Keď uplynulo viac dní, Židia sa uzniesli, že ho zabijú.

24 Ale Šavol sa o ich úkladoch dozvedel. Vo dne i v noci strážili brány, aby ho mohli zabiť.

25 No jeho učeníci ho v noci vzali a v koši ho spustili cez hradby.

26 Keď prišiel do Jeruzalema, pokúšal sa spojiť s učeníkmi, ale všetci sa ho báli, lebo neverili, že je učeníkom.

27 Tu sa ho ujal Barnabáš, zaviedol ho k apoštolom a porozprával im, ako na ceste videl Pána a že s ním hovoril a ako smelo si v Damasku počínal v Ježišovom mene.

28 A žil s nimi v Jeruzaleme a smelo si počínal v Pánovom mene.

29 Rozprával a prel sa aj s Helenistami a oni ho chceli zabiť.

30 Keď sa to dozvedeli bratia, zaviedli ho do Cézarey a poslali do Tarzu.

31 A Cirkev mala pokoj po celej Judei, Galilei a Samárii; upevňovala sa, žila v bázni pred Pánom a rástla v úteche Svätého Ducha.

32 Ako Peter navštevoval všetkých, prišiel aj k svätým, čo bývali v Lydde.

33 Našiel tam istého človeka, menom Eneáša, ktorý bol ochrnutý a už osem rokov ležal na posteli.

34 Peter mu povedal: „Eneáš, Ježiš Kristus ťa uzdravuje. Vstaň a usteľ si.“ A on hneď vstal.

35 A videli ho všetci, čo bývali v Lydde a Sárone, ktorí sa obrátili k Pánovi.

36 V Joppe zasa bola istá učeníčka, menom Tabita, čo v preklade znamená Dorkas. Ona vynikala dobrými skutkami a almužnami, ktoré dávala.

37 No v tých dňoch ochorela a umrela. Keď ju poumývali, vystreli ju v hornej sieni.

38 A pretože Lydda je blízko Joppe a učeníci sa dopočuli, že je tam Peter, poslali k nemu dvoch mužov s prosbou: „Príď bez meškania aj k nám!“

39 Peter vstal a šiel s nimi. Keď ta prišiel, zaviedli ho do hornej siene. Obstúpili ho s plačom všetky vdovy a ukazovali mu sukne a šaty, čo im urobila Dorkas, kým bola medzi nimi.

40 Peter poslal všetkých von, kľakol si a pomodlil sa. Potom obrátený k mŕtvole povedal: „Tabita, vstaň!“ Ona otvorila oči, a keď videla Petra, posadila sa.

41 On jej podal ruku a zodvihol ju. Potom zavolal svätých a vdovy a predstavil im ju živú.

42 Roznieslo sa to po celom Joppe a mnohí uverili v Pána.

43 Potom zostal ešte veľa dní v Joppe u istého garbiara Šimona.

1 V Cézarei žil istý muž menom Kornélius, stotník kohorty, zvanej Italská.

2 Bol nábožný a bohabojný s celým svojím domom. Dával veľa almužien ľudu a ustavične sa modlil k Bohu.

3 Raz okolo tretej hodiny popoludní videl jasne vo videní Božieho anjela, ako prichádza k nemu a oslovuje ho: „Kornélius!“

4 Ale on na neho hľadel a preľaknutý povedal: „Čo je, Pane?“ Odpovedal mu: „Tvoje modlitby a tvoje almužny vystúpili pred Božiu tvár a on si na ne spomenul.

5 A teraz pošli mužov do Joppe a zavolaj si Šimona s prímením Peter;

6 býva u istého Šimona, garbiara, čo má dom pri mori.“

7 A keď anjel, čo s ním hovoril, odišiel, zavolal si dvoch sluhov a nábožného vojaka z tých, čo mu boli podriadení,

8 všetko im porozprával a poslal ich do Joppe.

9 Na druhý deň, keď boli na ceste a blížili sa k mestu, Peter vyšiel okolo poludnia na strechu modliť sa.

10 Keď vyhladol, chcel jesť. Kým mu pripravovali, padol do vytrženia.

11 Videl otvorené nebo a zostupovať akúsi nádobu, ako veľké prestieradlo, spúšťané za štyri rohy na zem.

12 Boli v nej všetky druhy štvornožcov, zemeplazov a nebeské vtáctvo.

13 I zaznel mu hlas: „Peter, vstaň, zabíjaj a jedz!“

14 Ale Peter povedal: „Nijakým činom, Pane, veď som nikdy nejedol nič poškvrnené a nečisté.“

15 Ale hlas sa mu ozval znova, druhý raz: „Čo Boh očistil, ty nenazývaj poškvrneným.“

16 Toto sa opakovalo tri razy a hneď bola nádoba vzatá do neba.

17 Kým bol Peter v rozpakoch, čo to bol za úkaz, ktorý videl, zastali pri bráne muži, ktorých poslal Kornélius, a dopytovali sa na Šimonov dom.

18 Zavolali a pýtali sa, či tam býva Šimon s prímením Peter.

19 Ako Peter premýšľal o videní, Duch mu povedal: „Hľadajú ťa traja muži.

20 Vstaň teda, zíď dolu a bez váhania choď s nimi, lebo som ich ja poslal.“

21 Peter zišiel k mužom a povedal: „Ja som ten, ktorého hľadáte. Kvôli čomu ste prišli?“

22 Oni povedali: „Stotník Kornélius, spravodlivý a bohabojný muž, ktorému celý židovský národ vydáva svedectvo, dostal pokyn od svätého anjela, aby si ťa pozval do domu a vypočul tvoje slová.“

23 Zavolal ich teda dnu a pohostil. Na druhý deň vstal a šiel s nimi a niektorí bratia z Joppe ho sprevádzali.

24 V ďalší deň prišiel do Cézarey. Kornélius ich už čakal spolu s pozvanými príbuznými a najbližšími priateľmi.

25 Keď Peter prichádzal, Kornélius mu vyšiel v ústrety, padol mu k nohám a poklonil sa.

26 Ale Peter ho zdvihol a povedal mu: „Vstaň, aj ja som len človek.“

27 Ako sa s ním rozprával, vošiel dnu a našiel tam mnoho zhromaždených.

28 I povedal im: „Vy viete, že Žid sa nesmie spolčiť ani stretnúť s cudzincom. Ale mne Boh ukázal, že nemám nikoho nazývať poškvrneným alebo nečistým človekom.

29 Preto som prišiel bez váhania, keď ste ma pozvali. A pýtam sa, kvôli čomu ste ma pozvali?“

30 Kornélius povedal: „Sú to štyri dni práve v túto hodinu, čo som sa o tretej hodine popoludní modlil vo svojom dome. Tu predo mnou zastal muž v bielom odeve

31 a povedal mi: »Kornélius, tvoja modlitba je vyslyšaná a Boh si spomenul na tvoje almužny.

32 Pošli teda do Joppe a zavolaj si Šimona s prímením Peter; býva v dome garbiara Šimona pri mori.«

33 Hneď som teda poslal po teba a ty si dobre urobil, že si prišiel. A teraz sme my všetci tu pred Božou tvárou, aby sme vypočuli všetko, čo ti Pán prikázal.“

34 Vtedy Peter otvoril ústa a povedal: „Naozaj poznávam, že Boh nenadŕža nikomu,

35 ale v každom národe mu je milý ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivo.

36 Synom Izraela zoslal slovo a zvestoval pokoj skrze Ježiša Krista; on je Pánom všetkých:

37 Vy viete, čo sa počnúc od Galiley po krste, ktorý hlásal Ján, dialo po celej Judei;

38 ako Boh pomazal Ježiša z Nazareta Duchom Svätým a mocou a on chodil, dobre robil a uzdravoval všetkých posadnutých diablom, lebo bol s ním Boh.

39 A my sme svedkami všetkého, čo urobil v judejskej krajine i v Jeruzaleme. Ale zavesili ho na drevo a zabili.

40 Boh ho tretieho dňa vzkriesil a dal mu, aby sa zjavil

41 – nie všetkému ľudu, ale svedkom, ktorých Boh vopred určil, nám, čo sme s ním po jeho zmŕtvychvstaní jedli a pili.

42 A prikázal nám, aby sme ľudu hlásali a dosvedčovali, že to jeho Boh ustanovil za sudcu živých i mŕtvych.

43 Jemu vydávajú všetci proroci svedectvo, že pre jeho meno dosiahne odpustenie hriechov každý, kto v neho verí.“

44 Kým Peter toto hovoril, zostúpil Duch Svätý na všetkých, čo počúvali slovo.

45 A veriaci z obriezky, čo prišli s Petrom, žasli, že sa dar Ducha Svätého vylial aj na pohanov,

46 lebo ich počuli hovoriť jazykmi a velebiť Boha. Vtedy Peter povedal:

47 „Môže ešte niekto zabrániť, aby boli vodou pokrstení tí, čo dostali Ducha Svätého tak ako my?“

48 A rozkázal ich pokrstiť v mene Ježiša Krista. Potom ho prosili, aby u nich niekoľko dní zostal.

1 Apoštoli a bratia v Judei sa dopočuli, že aj pohania prijali Božie slovo.

2 Keď Peter prišiel do Jeruzalema, tí, čo boli z obriezky, mu dohovárali:

3 „Vošiel si k neobrezancom a jedol si s nimi!“

4 Peter im začal rad-radom vysvetľovať:

5 „Bol som v meste Joppe, modlil som sa a vo vytržení som mal videnie: akási nádoba ako veľké prestieradlo spúšťané za štyri rohy zostupovala z neba a prišla až ku mne.

6 Keď som pozorne do nej pozrel, videl som pozemské štvornožce a divú zver, plazy a nebeské vtáctvo.

7 A počul som aj hlas, ktorý mi hovoril: »Peter, vstaň, zabíjaj a jedz!«

8 No ja som povedal: »Nijakým činom, Pane, veď poškvrnené a nečisté nevošlo nikdy do mojich úst!«

9 Ale hlas mi druhý raz povedal z neba: »Čo Boh očistil, ty nenazývaj poškvrneným.«

10 To sa opakovalo tri razy a všetko sa zasa zdvihlo do neba.

11 Hneď nato zastali pri dome, v ktorom sme boli, traja muži, vyslaní ku mne z Cézarey.

12 A Duch mi povedal, aby som šiel bez váhania s nimi. So mnou šli aj títo šiesti bratia a vošli sme do domu toho muža.

13 On nám rozpovedal, ako videl vo svojom dome anjela, ktorý stál a hovoril: »Pošli do Joppe a zavolaj si Šimona s prímením Peter;

14 on ti povie slová, v ktorých budeš spasený ty i celý tvoj dom.«

15 Keď som potom začal hovoriť, zostúpil na nich Duch Svätý, tak ako na začiatku na nás.

16 Vtedy som si spomenul na Pánovo slovo, ako hovoril: »Ján krstil vodou, ale vy budete pokrstení Duchom Svätým.«

17 Keď im teda Boh dal taký istý dar ako nám, čo sme uverili v Pána Ježiša Krista, ktože som ja, aby som mohol prekážať Bohu?“

18 Keď to počuli, uspokojili sa a oslavovali Boha, hovoriac: „Teda Boh aj pohanom daroval pokánie, aby mali život.“

19 Tí, čo sa rozpŕchli pred súžením, ktoré nastalo za Štefana, došli až do Fenície, na Cyprus a do Antiochie, ale nikomu neohlasovali slovo, iba Židom.

20 No niektorí z nich boli Cyperčania a Cyrénčania. A keď prišli do Antiochie, hovorili aj Helenistom a zvestovali im Pána Ježiša.

21 Pánova ruka bola s nimi a veľa ich uverilo a obrátilo sa k Pánovi.

22 Zvesť o tom sa dostala aj do uší jeruzalemskej cirkvi; a vyslali do Antiochie Barnabáša.

23 Keď ta prišiel a videl Božiu milosť, zaradoval sa a povzbudzoval všetkých, aby vytrvali v Pánovi, ako si zaumienili v srdci,

24 lebo on bol muž dobrý, plný Ducha Svätého a viery. A k Pánovi sa pridal veľký zástup.

25 Preto odišiel do Tarzu vyhľadať Šavla.

26 Keď ho našiel, priviedol ho do Antiochie. Celý rok pobudli v tamojšej Cirkvi a učili početný zástup. V Antiochii učeníkov prvý raz nazvali kresťanmi.

27 V tých dňoch prišli do Antiochie proroci z Jeruzalema.

28 Jeden z nich, menom Agabus, vstal a z vnuknutia Ducha oznámil, že bude veľký hlad po celom svete. A aj bol za Klaudia.

29 Preto sa učeníci rozhodli, že každý podľa svojich možností napomôže bratom, čo bývajú v Judei.

30 Aj to urobili a poslali zbierku starším po Barnabášovi a Šavlovi.

1 V tom čase kráľ Herodes položil ruky na niektorých príslušníkov Cirkvi a mučil ich.

2 Jánovho brata Jakuba zabil mečom.

3 A keď videl, že sa to Židom páči, rozkázal chytiť aj Petra. Boli práve dni Nekvasených chlebov.

4 Keď sa ho zmocnil, uvrhol ho do väzenia a dal ho strážiť štyrom strážam po štyroch vojakoch: po Veľkej noci ho chcel predviesť ľudu.

5 Petra teda strážili vo väzení. Ale Cirkev sa bez prestania modlila k Bohu za neho.

6 V poslednú noc, ako ho mal Herodes predviesť, Peter spal medzi dvoma vojakmi spútaný dvoma reťazami a strážnici predo dvermi strážili väzenie.

7 Tu zastal pri ňom Pánov anjel a v miestnosti zažiarilo svetlo. Udrel Petra do boku, zobudil ho a povedal: „Vstaň rýchlo!“ A reťaze mu spadli z rúk.

8 Anjel mu povedal: „Opáš sa a obuj si sandále!“ Keď to urobil, povedal mu: „Prehoď si plášť a poď za mnou!“

9 Vyšiel von a šiel za ním; ani nevedel, že je to skutočnosť, čo sa dialo skrze anjela. Myslel si, že má videnie.

10 Prešli cez prvú i druhú stráž a došli k železnej bráne, čo vedie do mesta. Tá sa im sama otvorila. Vyšli ňou, a keď prešli jednou ulicou, anjel mu zmizol.

11 Tu Peter prišiel k sebe a povedal si: „Teraz naozaj viem, že Pán poslal svojho anjela a vyslobodil ma z Herodesovej ruky a zo všetkého, čo očakával židovský ľud.“

12 Ako o tom uvažoval, došiel k domu Márie, matky Jána, ktorý sa volá Marek, kde boli mnohí zhromaždení a modlili sa.

13 Keď zabúchal na dvere pri bráne, vyšla dievčina, menom Rodé, a načúvala.

14 Keď spoznala Petrov hlas, od radosti ani neotvorila bránu, ale vbehla dnu a oznamovala, že pri bráne stojí Peter.

15 Oni jej povedali: „Šalieš!“ Ona však tvrdila, že je to tak. No oni vraveli: „To je jeho anjel.“

16 Ale Peter neprestával búchať. A keď otvorili a uvideli ho, žasli.

17 Pokynul im rukou, aby boli ticho, a vyrozprával, ako ho Pán vyviedol z väzenia, a povedal: „Oznámte to Jakubovi a bratom.“ Potom vyšiel von a odišiel na iné miesto.

18 Keď sa rozodnilo, nastal medzi vojakmi nemalý zmätok, čo sa mohlo stať s Petrom.

19 Herodes ho hľadal, a keď ho nenašiel, vypočúval strážnikov a rozkázal ich odviesť. Potom odišiel z Judey do Cézarey a tam sa zdržiaval.

20 Bol nahnevaný na Týrčanov a Sidončanov. Ale oni svorne prišli za ním, získali si kráľovho komorníka Blasta a prosili o pokoj, lebo ich kraj sa živil kráľovým obilím.

21 V určený deň Herodes, oblečený do kráľovského rúcha, sadol si na trón a prehovoril k nim.

22 Ľud mu privolával: „To je Boží hlas, nie ľudský!“

23 Ale vtom ho zasiahol Pánov anjel, lebo nevzdal Bohu slávu, a skonal rozožratý červami.

24 A Božie slovo sa šírilo a rozmáhalo.

25 Keď Barnabáš a Šavol splnili v Jeruzaleme svoju úlohu, vrátili sa a vzali so sebou Jána, ktorý sa volá Marek.

1 V antiochijskej Cirkvi boli prorokmi a učiteľmi Barnabáš, Simeon, ktorého volali Niger, Lucius z Cyrény, Manaen, ktorý bol vychovaný s tetrarchom Herodesom, a Šavol.

2 Ako slúžili Pánovi a postili sa, povedal Duch Svätý: „Oddeľte mi Barnabáša a Šavla na dielo, na ktoré som ich povolal.“

3 Oni sa postili a modlili, vložili na nich ruky a prepustili ich.

4 A oni, vyslaní Duchom Svätým, došli do Seleucie a stade sa preplavili na Cyprus.

5 Keď prišli do Salaminy, hlásali Božie slovo v židovských synagógach. Mali so sebou aj Jána ako pomocníka.

6 A keď prešli celým ostrovom až do Pafu, stretli istého čarodejníka, falošného proroka, Žida menom Barjezu.

7 Bol u prokonzula Sergia Pavla, ktorý bol rozumný muž. Ten si pozval Barnabáša a Šavla, lebo chcel počuť Božie slovo.

8 Ale Elymas, čarodejník – lebo tak sa prekladá jeho meno -, im odporoval a usiloval sa odvrátiť prokonzula od viery.

9 Vtedy Šavol, ktorý sa volá aj Pavol, naplnený Duchom Svätým, pozrel naňho

10 a povedal: „Diablov syn, plný každého podvodu a každého klamstva, nepriateľ akejkoľvek spravodlivosti, neprestaneš prevracať priame cesty Pánove?!

11 A teraz pozri, doľahne na teba Pánova ruka: oslepneš a istý čas nebudeš vidieť slnko.“ Vtom naňho padla mrákota a tma, tápal dookola a hľadal, kto by mu podal ruku.

12 Keď prokonzul videl, čo sa stalo, žasol nad Pánovým učením a uveril.

13 Pavol a jeho spoločníci sa z Pafu odplavili a prišli do Perge v Pamfýlii. Ján od nich odišiel a vrátil sa do Jeruzalema.

14 Ostatní šli ďalej a z Perge došli do Antiochie v Pizídii. V sobotu vošli do synagógy a sadli si.

15 Po čítaní zo Zákona a Prorokov im predstavení synagógy odkázali: „Bratia, ak máte nejaké povzbudivé slovo pre ľud, hovorte!“

16 Tu Pavol vstal, rukou dal znamenie, aby bolo ticho, a povedal: „Mužovia, Izraeliti a vy všetci, čo sa bojíte Boha, počúvajte!

17 Boh tohto izraelského ľudu si vyvolil našich otcov a povýšil tento ľud, keď býval v cudzine, v egyptskej krajine. Potom ho z nej vyviedol zdvihnutým ramenom

18 a asi štyridsať rokov znášal ich správanie na púšti.

19 Vyhubil sedem národov v kanaánskej krajine a lósom rozdelil ich krajinu

20 asi na štyristopäťdesiat rokov. Potom im dával sudcov až po proroka Samuela.

21 Vtedy si žiadali kráľa a Boh im dal Kíšovho syna Saula, muža z Benjamínovho kmeňa, na štyridsať rokov.

22 Keď ho odstránil, povolal im za kráľa Dávida a vydal mu svedectvo: »Našiel som Dávida, syna Jesseho, muža podľa môjho srdca, ktorý bude plniť moju vôľu celú.«

23 Z jeho potomstva dal Boh podľa prisľúbenia Izraelu Spasiteľa, Ježiša.

24 Pred jeho príchodom Ján hlásal všetkému izraelskému ľudu krst pokánia.

25 Keď Ján končil svoj beh, hovoril: »Ja nie som ten, za koho ma pokladáte. Ale, hľa, po mne prichádza ten, ktorému nie som hoden rozviazať obuv na nohách.«

26 Bratia, synovia Abrahámovho rodu, a tí, čo sa u vás boja Boha, nám bolo poslané toto slovo spásy.

27 Lebo obyvatelia Jeruzalema ani ich vodcovia ho nepoznali, odsúdili ho, a tak splnili slová Prorokov, ktoré sa čítajú každú sobotu.

28 A hoci nenašli nič, za čo by si zasluhoval smrť, dožadovali sa od Piláta, aby ho dal zabiť.

29 A keď splnili všetko, čo bolo o ňom napísané, sňali ho z dreva a uložili do hrobu.

30 Ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych

31 a on sa mnoho dní zjavoval tým, čo s ním prišli z Galiley do Jeruzalema, a teraz sú jeho svedkami pred ľudom.

32 A my vám zvestujeme, že prisľúbenie, ktoré dostali naši otcovia,

33 Boh splnil ich deťom, keď nám vzkriesil Ježiša, ako je aj v druhom žalme napísané: »Ty si môj syn. Ja som ťa dnes splodil.«

34 A že ho vzkriesi z mŕtvych, aby sa už nikdy nevrátil do porušenia, to povedal takto: »Dám vám Dávidove sväté veci, ktoré sú verné.«

35 A preto aj na inom mieste hovorí: »Nedovolíš, aby tvoj svätý videl porušenie.«

36 Lebo keď Dávid splnil vo svojom pokolení Božiu vôľu, zosnul, uložili ho k jeho otcom a videl porušenie.

37 Avšak ten, ktorého Boh vzkriesil, nevidel porušenie.

38 Nech je vám teda známe, bratia, že skrze neho sa vám zvestuje odpustenie hriechov. Od všetkého, od čoho vás nemohol ospravedlniť Mojžišov zákon,

39 v ňom je ospravedlnený každý, kto verí.

40 Dajte si teda pozor, aby neprišlo, čo sa hovorí u Prorokov:

41 »Pozrite, pohŕdači, čudujte sa a zahyňte, lebo za vašich dní vykonám skutok, dielo, ktorému neuveríte, keď vám bude o ňom niekto rozprávať.«“

42 Keď potom vychádzali, prosili ich, aby im o tom rozprávali aj v nasledujúcu sobotu.

43 A keď sa zhromaždenie rozišlo, mnoho Židov a nábožných prozelytov išlo za Pavlom a Barnabášom. A oni s nimi hovorili a povzbudzovali ich, aby vytrvali v Božej milosti.

44 V nasledujúcu sobotu sa skoro celé mesto zišlo počúvať Pánovo slovo.

45 Keď Židia videli zástupy, plní žiarlivosti rúhavo odporovali tomu, čo hovoril Pavol.

46 Tu Pavol a Barnabáš povedali smelo: „Predovšetkým vám sa malo hlásať Božie slovo, ale preto, že ho odmietate a sami sa pokladáte za nehodných večného života, obraciame sa k pohanom.

47 Lebo tak nám prikázal Pán: »Ustanovil som ťa za svetlo pohanom, aby si bol spásou až do končín zeme.«“

48 Keď to počuli pohania, radovali sa a oslavovali Pánovo slovo a uverili všetci, čo boli vopred určení pre večný život.

49 A Pánovo slovo sa šírilo po celom kraji.

50 Ale Židia poštvali nábožné ženy z vyšších vrstiev a popredných mešťanov, podnietili proti Pavlovi a Barnabášovi prenasledovanie a vyhnali ich zo svojho kraja.

51 Oni na nich striasli prach z nôh a odišli do Ikónia.

52 No učeníci boli naplnení radosťou a Duchom Svätým.

1 V Ikóniu takisto vošli do židovskej synagógy a hovorili tak, že uverilo veľké množstvo Židov a Grékov.

2 Ale Židia, ktorí neuverili, popudili a rozdráždili pohanov proti bratom.

3 Zdržali sa tam však dlhší čas a smelo si počínali v Pánovi, ktorý vydával svedectvo slovu svojej milosti tým, že dával, aby sa diali znamenia a divy ich rukami.

4 A obyvateľstvo mesta sa rozštiepilo: niektorí boli so Židmi, iní zasa s apoštolmi.

5 Ale keď sa ich pohania a Židia so svojimi predstavenými chystali prepadnúť, potupiť a ukameňovať

6 a oni sa to dozvedeli, utiekli do lykaonských miest, do Lystry a Derbe a do kraja okolo nich

7 a tam hlásali evanjelium.

8 V Lystre sedával istý muž s chorými nohami. Bol od narodenia chromý a nikdy nechodil.

9 Počúval Pavla hovoriť a on sa naňho zahľadel. A keď videl, že má vieru a môže byť uzdravený,

10 povedal veľkým hlasom: „Postav sa rovno na nohy!“ A on vyskočil a chodil.

11 Keď zástupy videli, čo Pavol urobil, po lykaonsky kričali: „Zostúpili k nám bohovia v ľudskej podobe.“

12 Barnabáša nazvali Jupiterom a Pavla Merkúrom, lebo on viedol reč.

13 A kňaz Jupiterovho chrámu na predmestí priviedol k bráne býkov s vencami a chcel s ľuďmi obetovať.

14 Keď sa o tom dopočuli apoštoli Barnabáš a Pavol, roztrhli si šaty, vybehli medzi zástup a kričali:

15 „Mužovia, čo to robíte? Aj my sme smrteľní ľudia ako vy. Hlásame vám evanjelium, aby ste sa od týchto márností obrátili k živému Bohu, ktorý stvoril nebo a zem i more a všetko, čo je v nich.

16 On v minulých pokoleniach nechal všetky národy ísť svojou cestou,

17 ale bez svedectva o sebe samom neostával, lebo dobre robil: z neba vám dával dážď a úrodné časy a napĺňal vaše srdcia pokrmom a radosťou.“

18 Toto hovorili a len-len že utíšili zástupy, aby im neobetovali.

19 Ale nato prišli z Antiochie a Ikónia Židia, naviedli zástupy a Pavla kameňovali. Potom ho vyvliekli za mesto v domnení, že je mŕtvy.

20 Ale keď ho obstúpili učeníci, vstal a vošiel do mesta. Na druhý deň odišiel s Barnabášom do Derbe.

21 Aj tomu mestu hlásali evanjelium a získali mnoho učeníkov. Potom sa vrátili do Lystry, Ikónia a Antiochie.

22 Posilňovali srdcia učeníkov a povzbudzovali ich, aby vytrvali vo viere a že do Božieho kráľovstva máme vojsť cez mnohé súženia.

23 A keď im po jednotlivých cirkvách ustanovili starších, modlili sa a postili a odporúčali ich Pánovi, v ktorého uverili.

24 Potom prešli Pizídiou a prišli do Pamfýlie.

25 Hlásali slovo v Perge, odišli do Atálie

26 a odtiaľ sa odplavili do Antiochie, kde ich zverili Božej milosti na dielo, ktoré práve dokončili.

27 Keď ta došli a zhromaždili Cirkev, rozpovedali, aké veľké veci s nimi urobil Boh a že pohanom otvoril dvere viery.

28 A zostali dlhší čas s učeníkmi.

1 Tu prišli niektorí z Judey a poúčali bratov: „Ak sa nedáte obrezať podľa Mojžišovho predpisu, nemôžete byť spasení.“

2 Keď sa s nimi Pavol a Barnabáš dostali do sporu a nie malej hádky, rozhodli, že Pavol, Barnabáš a niektorí ďalší z nich pôjdu s touto spornou otázkou k apoštolom a starším do Jeruzalema.

3 Cirkev ich teda vypravila a oni išli cez Feníciu a Samáriu a rozprávali, ako sa obrátili pohania, a všetkým bratom pôsobili veľkú radosť.

4 Keď prišli do Jeruzalema, prijala ich Cirkev, apoštoli a starší a oni vyrozprávali, aké veľké veci s nimi urobil Boh.

5 Tu vstali niektorí, čo uverili zo sekty farizejov, a hovorili: „Treba ich obrezať a prikázať im, že musia zachovávať Mojžišov zákon.“

6 Apoštoli a starší sa zišli a skúmali túto vec.

7 A keď nastala veľká hádka, vstal Peter a povedal im: „Bratia, vy viete, že Boh si ma od prvých dní vyvolil spomedzi vás, aby pohania z mojich úst počuli slovo evanjelia a uverili.

8 A Boh, ktorý pozná srdcia, vydal im svedectvo, keď im dal Ducha Svätého tak ako nám;

9 a neurobil nijaký rozdiel medzi nami a nimi, keď vierou očistil ich srdcia.

10 Prečo teda teraz pokúšate Boha a chcete položiť na šiju učeníkov jarmo, ktoré nevládali niesť ani naši otcovia, ani my?!

11 A veríme, že aj my budeme spasení milosťou Pána Ježiša takisto ako oni.“

12 Celé zhromaždenie stíchlo a počúvali Barnabáša a Pavla, ktorí rozprávali, aké veľké znamenia a divy urobil Boh prostredníctvom nich medzi pohanmi.

13 Keď sa odmlčali, ozval sa Jakub: „Bratia, vypočujte ma!

14 Šimon porozprával, ako Boh prvý raz zhliadol a vybral si z pohanov ľud pre svoje meno.

15 S tým sa zhodujú aj slová Prorokov, ako je napísané:

16 »Potom sa vrátim a znova vybudujem zborený Dávidov stánok; znova postavím jeho ruiny a vztýčim ho,

17 aby aj ostatní ľudia hľadali Pána, všetky národy, nad ktorými sa vzývalo moje meno, hovorí Pán, čo robí tieto veci,

18 známe od vekov.«

19 Preto si myslím, že neslobodno znepokojovať tých, čo sa z pohanov obracajú k Bohu,

20 ale im treba napísať, aby sa zdŕžali poškvrneného modlami, smilstva, zaduseného a krvi.

21 Mojžiš má totiž od dávnych pokolení v každom meste kazateľov po synagógach, kde ho každú sobotu čítajú.“

22 Vtedy sa apoštoli a starší s celou Cirkvou uzniesli, že spomedzi seba vyberú mužov a pošlú ich s Pavlom a Barnabášom do Antiochie. Boli to Júda, ktorý sa volal Barsabáš, a Sílas, poprední muži medzi bratmi.

23 Po nich poslali tento list: „Apoštoli a starší bratia pozdravujú bratov z pohanov v Antiochii, Sýrii a Cilícii.

24 Počuli sme, že vás niektorí, čo vyšli z nás, znepokojili a rozvrátili vám srdcia rečami, hoci sme ich ničím nepoverili.

25 Preto sme sa zhromaždili a jednomyseľne sme sa uzniesli, že vyberieme mužov a pošleme ich k vám s našimi drahými Barnabášom a Pavlom,

26 ľuďmi, ktorí vydali svoj život za meno nášho Pána Ježiša Krista.

27 Vyslali sme teda Júdu a Sílasa a oni vám aj ústne povedia to isté.

28 Lebo Duch Svätý a my sme usúdili, že nebudeme na vás klásť nijaké iné bremeno okrem toho nevyhnutného:

29 zdŕžať sa mäsa obetovaného modlám, krvi, udusených zvierat a smilstva. Ak sa budete tohto chrániť, budete konať správne. Buďte zdraví!“

30 Keď ich vypravili, odišli do Antiochie, zvolali zhromaždenie a odovzdali list.

31 Keď ho prečítali, radovali sa z tejto útechy.

32 Aj Júda a Sílas mnohými slovami potešovali a posilňovali bratov, lebo aj oni boli prorokmi.

33 Po istom čase ich bratia vypravili v pokoji k tým, čo ich vyslali.

34 (Sílas sa rozhodol zostať tam; Júda sa vrátil sám do Jeruzalema.)

35 Ale Pavol a Barnabáš sa zdržali v Antiochii a s mnohými inými učili a hlásali Pánovo slovo.

36 O niekoľko dní povedal Pavol Barnabášovi: „Vráťme sa a ponavštevujme bratov, ako sa majú, po všetkých mestách, kde sme hlásali Pánovo slovo.“

37 Barnabáš chcel vziať so sebou aj Jána, ktorý sa volá Marek.

38 Ale Pavol usúdil, že netreba brať takého, čo od nich z Pamfýlie odišiel a nešiel s nimi pracovať.

39 I vznikla taká roztržka, že sa rozišli. Barnabáš si vzal Marka a odplavil sa na Cyprus.

40 Pavol si vybral Sílasa. Bratia ho zverili Pánovej milosti a vydal sa na cestu.

41 Chodil po Sýrii a Cilícii a posilňoval cirkvi.

1 Prišiel aj do Derbe a Lystry. Tam bol istý učeník menom Timotej, syn veriacej Židovky, ale otec bol Grék.

2 Bratia v Lystre a v Ikóniu mu vydali svedectvo.

3 Pavol chcel, aby šiel s ním, a kvôli Židom, čo tam bývali, ho vzal a obrezal, lebo všetci vedeli, že jeho otec bol Grék.

4 Ako chodili po mestách, odovzdávali im učenie, ktoré vyhlásili apoštoli a starší v Jeruzaleme, aby ho zachovávali.

5 Cirkvi sa upevňovali vo viere a deň čo deň sa zväčšovali počtom.

6 Prešli cez Frýgiu a galatský kraj, lebo Svätý Duch im bránil hlásať slovo v Ázii.

7 Keď došli k Mýzii, pokúšali sa dostať do Bitýnie, ale Ježišov Duch im to nedovolil.

8 Obišli teda Mýziu a zišli do Troady.

9 Tam mal Pavol v noci videnie. Stál pred ním akýsi Macedónčan a prosil ho: „Prejdi do Macedónska a pomôž nám!“

10 Hneď ako mal toto videnie, usilovali sme sa odísť do Macedónska, presvedčení, že nás Boh volá hlásať im evanjelium.

11 Odplavili sme sa z Troady, priamym smerom sme prišli do Samotrácie, na druhý deň do Neapola

12 a odtiaľ do Filíp. Je to prvé mesto tej časti Macedónska a kolónia. V tomto meste sme sa niekoľko dní zdržali.

13 V sobotu sme vyšli za bránu k rieke, lebo sme predpokladali, že sa tam modlia. Sadli sme si a hovorili sme so ženami, čo sa tam zišli.

14 Počúvala aj istá žena, menom Lýdia, predavačka purpuru z mesta Tyatiry, ktorá si ctila Boha. Pán jej otvoril srdce, aby pozorne sledovala, čo Pavol hovorí.

15 A keď sa dala so svojím domom pokrstiť, prosila nás: „Ak si myslíte, že som verná Pánovi, poďte do môjho domu a zostaňte.“ A prinútila nás.

16 Keď sme sa šli zasa modliť, stretli sme akúsi dievčinu, ktorá mala vešteckého ducha a veštením prinášala svojim pánom veľký zisk.

17 Chodila za Pavlom a za nami a vykrikovala: „Títo ľudia sú služobníkmi Boha, Najvyššieho, a zvestujú vám cestu spásy.“

18 A robila to mnoho dní. Pavla to dohnevalo, obrátil sa a povedal duchu: „V mene Ježiša Krista ti rozkazujem, aby si z nej vyšiel!“ A v tej hodine vyšiel.

19 Keď jej páni videli, že im zanikla nádej na zisk, chytili Pavla a Sílasa a zavliekli ich na námestie pred vrchnosti.

20 Predviedli ich pred úradníkov a povedali: „Títo ľudia búria naše mesto. Sú to Židia

21 a šíria zvyky, ktoré my, ako Rimania, nesmieme ani prijímať ani zachovávať.“

22 Aj dav sa zhŕkol proti nim a úradníci im postŕhali šaty a rozkázali ich zbičovať.

23 Keď im vymerali veľa rán, vrhli ich do väzenia a strážcovi prikázali, aby ich dobre strážil.

24 On ich podľa tohto rozkazu vsadil do vnútorného žalára a nohy im privrel do klady.

25 O polnoci sa Pavol a Sílas modlili a spievali Bohu chválospevy a väzni ich počúvali.

26 Zrazu nastalo veľké zemetrasenie, až sa pohli základy žalára. Hneď sa otvorili všetky dvere a všetkým sa uvoľnili putá.

27 Keď sa strážca väzenia prebudil a videl dvere väzenia otvorené, vytasil meč a chcel sa zabiť, lebo si myslel, že väzni ušli.

28 Ale Pavol skríkol veľkým hlasom: „Neubližuj si, lebo sme tu všetci!“

29 Vypýtal si svetlo, vbehol dnu a s chvením padol pred Pavla a Sílasa.

30 Vyviedol ich von a vravel: „Páni, čo mám robiť, aby som bol spasený?“

31 Oni povedali: „Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom.“

32 A zvestovali Pánovo slovo jemu aj všetkým, čo boli v jeho dome.

33 V tú nočnú hodinu ich vzal, vymyl im rany a hneď sa dal pokrstiť on i všetci jeho domáci.

34 Potom ich zaviedol do domu, prestrel stôl a radoval sa s celým svojím domom, že uveril Bohu.

35 Keď sa rozodnilo, úradníci vyslali zriadencov s odkazom: „Prepusť tých ľudí!“

36 Strážca väzenia oznámil Pavlovi tieto slová: „Úradníci odkázali, aby som vás prepustil. Teraz teda vyjdite a choďte v pokoji!“

37 Ale Pavol im povedal: „Verejne a bez súdu nás zbili, hoci sme rímski občania, a vrhli do väzenia a teraz nás potajomky vyháňajú? Nie tak, ale nech prídu sami a oni nech nás vyvedú!“

38 Zriadenci hlásili tieto slová úradníkom a oni sa naľakali, keď počuli, že sú to Rimania.

39 Prišli a odprosili ich. A keď ich vyvádzali, prosili ich, aby odišli z mesta.

40 Keď vyšli z väzenia, zašli k Lýdii, ponavštevovali bratov, povzbudili ich a odišli.

1 Prešli cez Amfipolis a Apolóniu a prišli do Solúna, kde bola židovská synagóga.

2 Pavol podľa svojho zvyku vošiel k nim a po tri soboty im hovoril o Písmach.

3 Odkrýval a potvrdzoval, že Mesiáš musel trpieť a vstať z mŕtvych a: „Týmto Mesiášom je Ježiš, ktorého vám ja zvestujem.“

4 A niektorí z nich uverili a pripojili sa k Pavlovi a Sílasovi, aj veľké množstvo nábožných Grékov a nemálo vznešených žien.

5 Ale žiarliví Židia si najali niekoľko zlých mužov z ulice, vyvolali rozruch a rozbúrili mesto. Zastali pri Jasonovom dome a chceli ich vyviesť pred ľud.

6 Ale keď ich nenašli, odvliekli Jasona a niektorých bratov k predstaveným mesta a kričali: „Tí, čo rozbúrili celý svet, prišli aj sem

7 a Jason ich prijal. A títo všetci robia proti cisárovým nariadeniam, lebo tvrdia, že je iný kráľ, Ježiš.“

8 Tak pobúrili ľud i predstavených mesta, ktorí to počuli.

9 Ale keď dostali od Jasona a ostatných záruku, prepustili ich.

10 Bratia hneď v noci vypravili Pavla a Sílasa do Berey. Keď ta prišli, vošli do židovskej synagógy.

11 A tí boli šľachetnejší ako tamtí v Solúne. Oni prijímali slovo s veľkou dychtivosťou a každý deň skúmali Písma, či je to naozaj tak.

12 A tak mnohí z nich uverili, aj nemálo gréckych žien z vyšších vrstiev i mužov.

13 Ale keď sa solúnski Židia dozvedeli, že Pavol aj v Berei hlása Božie slovo, išli aj ta znepokojovať a búriť zástupy.

14 Tu bratia hneď vypravili Pavla, aby šiel až k moru. Sílas a Timotej zostali tam.

15 Tí, čo odprevádzali Pavla, zaviedli ho až do Atén. Tam dostali príkaz pre Sílasa a Timoteja, aby čím skôr prišli za ním; a vrátili sa.

16 Kým Pavol na nich v Aténach čakal, búril sa v duchu, keď videl, že mesto je oddané modlárstvu.

17 Preto hovoril v synagóge so Židmi a s nábožnými ľuďmi a každý deň na námestí s tými, čo tam práve boli.

18 A niektorí epikurejskí a stoickí filozofi s ním debatovali. Jedni vraveli: „Čo to chce tento tlčhuba povedať?“ Iní zasa: „Zdá sa, že zvestuje cudzie božstvá.“ Zvestoval totiž Ježiša a zmŕtvychvstanie.

19 I vzali ho, zaviedli ho na areopág a vraveli: „Môžeme vedieť, čo je to za nové učenie, ktoré hlásaš?

20 Veď čosi divné nám donášaš do uší. Preto chceme vedieť, čo to má byť.“

21 Lebo ani jeden Aténčan, ani cudzinec, čo tam bývali, nemali na nič toľko času ako rozprávať alebo počúvať niečo nové.

22 Pavol si stal doprostred areopágu a hovoril: „Aténčania, podľa všetkého vidím, že ste neobyčajne nábožní.

23 Lebo keď som sa prechádzal a prezeral si vaše svätyne, našiel som aj oltár s nápisom: »Neznámemu bohu.« Čo teda uctievate, hoci to nepoznáte, to vám ja zvestujem.

24 Boh, ktorý stvoril svet a všetko, čo je v ňom, pretože je Pánom neba i zeme, nebýva v chrámoch zhotovených rukou,

25 ani sa mu neslúži ľudskými rukami, akoby niečo potreboval, veď on dáva všetkým život, dych a všetko

26 a z jedného urobil celé ľudské pokolenie, aby obývalo celý povrch zeme; určil im vymedzený čas a hranice ich bývania,

27 aby hľadali Boha, ak by ho dajako nahmatali a našli, hoci od nikoho z nás nie je ďaleko.

28 Lebo v ňom žijeme, hýbeme sa a sme, ako to aj niektorí z vašich básnikov povedali: »Veď aj jeho pokolenie sme.«

29 Keď sme teda Božím pokolením, nemáme si myslieť, že božstvo sa podobá zlatu, striebru alebo kameňu, výtvoru ľudského umenia a dômyslu.

30 Ale Boh prehliadol časy nevedomosti a teraz zvestuje ľuďom, aby všetci a všade robili pokánie,

31 lebo určil deň, keď bude spravodlivo súdiť zemekruh skrze muža, ktorého na to ustanovil a všetkým osvedčil tým, že ho vzkriesil z mŕtvych.“

32 Ako počuli o vzkriesení z mŕtvych, niektorí sa posmievali, iní hovorili: „Vypočujeme ťa o tom inokedy.“

33 Tak Pavol spomedzi nich odišiel.

34 No niektorí muži sa pripojili k nemu a uverili. Medzi nimi aj Dionýz Areopagita, žena menom Damaris a iní s nimi.