Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)

1 Niektorí z tých, čo tam boli v tom čase, rozprávali mu o Galilejčanoch, ktorých krv Pilát zmiešal s krvou ich obetí.

2 On im povedal: „Myslíte si, že títo Galilejčania boli väčší hriešnici ako ostatní Galilejčania, keď tak trpeli?

3 Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete.

4 Alebo si myslíte, že tí osemnásti, čo na nich padla veža v Siloe a zabila ich, boli väčší vinníci ako ostatní obyvatelia Jeruzalema?

5 Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete podobne.“

6 A povedal toto podobenstvo: „Ktosi mal vo vinici zasadený figovník a prišiel hľadať na ňom ovocie, ale nenašiel.

7 Preto povedal vinohradníkovi: »Pozri, už tri roky chodím hľadať ovocie na tomto figovníku, a nič nenachádzam. Vytni ho! Načo ešte aj zem vyčerpáva?«

8 On mu odvetil: »Pane, nechaj ho ešte tento rok. Okopem ho a pohnojím.

9 Možno nabudúce prinesie ovocie. Ak nie, potom ho vytneš.«“

10 V sobotu učil v istej synagóge.

11 Bola tam žena, ktorá osemnásť rokov mala ducha neduživosti. Bola zhrbená a nemohla sa ani trochu narovnať.

12 Keď ju Ježiš zbadal, zavolal si ju a povedal jej: „Žena, si oslobodená od svojej choroby,“

13 a vložil na ňu ruky. Ona sa hneď vzpriamila a oslavovala Boha.

14 Ale predstavený synagógy sa nahneval, že Ježiš v sobotu uzdravuje, i povedal zástupu: „Je šesť dní, keď treba pracovať; v tieto dni prichádzajte a dávajte sa uzdravovať, a nie v sobotu!“

15 Pán mu odpovedal: „Pokrytci! Neodväzuje každý z vás v sobotu svojho vola alebo osla od jasieľ a nevodí ho napájať?

16 A túto Abrahámovu dcéru, ktorú satan držal osemnásť rokov spútanú, nebolo treba vyslobodiť z tohto puta hoci aj v sobotu?“

17 Keď to povedal, všetci jeho protivníci sa zahanbili, ale ľudia sa radovali zo všetkých slávnych skutkov, ktoré konal.

18 Potom povedal: „Čomu sa podobá Božie kráľovstvo, k čomu ho prirovnám?

19 Podobá sa horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial vo svojej záhrade. Keď vyrástlo, bol z neho strom a nebeské vtáky hniezdili na jeho konároch.“

20 A zasa povedal: „K čomu prirovnám Božie kráľovstvo?

21 Podobá sa kvasu, ktorý žena vezme a vmiesi do troch mier múky, až sa všetko prekvasí.“

22 Cestou do Jeruzalema prechádzal mestami a dedinami a učil.

23 Ktosi sa ho spýtal: „Pane, je málo tých, čo budú spasení?“ On im povedal:

24 „Usilujte sa vojsť tesnou bránou, lebo hovorím vám: Mnohí sa budú pokúšať vojsť, a nebudú môcť.

25 Keď hospodár vstane a zatvorí dvere a vy zostanete vonku, začnete klopať na dvere a volať: »Pane, otvor nám!« A on vám povie: »Ja neviem, odkiaľ ste!«

26 Vtedy začnete hovoriť: »Jedli sme s tebou a pili, na našich uliciach si učil.«

27 Ale on vám povie: »Ja neviem, odkiaľ ste; odíďte odo mňa všetci, čo pášete neprávosť!«

28 Tam bude plač a škrípanie zubami, až uvidíte, že Abrahám, Izák, Jakub a všetci proroci sú v Božom kráľovstve, a vy ste vyhodení von.

29 A prídu od východu i západu, od severu i od juhu a budú stolovať v Božom kráľovstve.

30 A tak sú poslední, ktorí budú prvými, a sú prví, ktorí budú poslednými.“

31 V tú hodinu prišli niektorí farizeji a hovorili mu: „Odíď odtiaľto, lebo Herodes ťa chce zabiť.“

32 On im povedal: „Choďte a povedzte tej líške: »Hľa, vyháňam zlých duchov a uzdravujem dnes i zajtra a tretieho dňa dokončím.

33 Ale dnes, zajtra a pozajtre musím ísť ďalej, lebo nie je možné, aby prorok zahynul mimo Jeruzalema.«

34 Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, čo boli k tebe poslaní, koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti ako sliepka svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste.

35 Hľa, váš dom vám ostáva pustý. A hovorím vám: Už ma neuvidíte, kým nepríde čas, keď budete hovoriť: »Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.«“

1 V istú sobotu vošiel do domu ktoréhosi popredného farizeja stolovať a oni ho pozorovali.

2 A hľa, bol pred ním akýsi človek, ktorý mal vodnatieľku.

3 Tu sa Ježiš obrátil k zákonníkom a farizejom a opýtal sa: „Slobodno v sobotu uzdravovať, či nie?“

4 Ale oni mlčali. Vzal ho teda, uzdravil ho a prepustil.

5 A tamtým povedal: „Ak niekomu z vás padne do studne syn alebo vôl, nevytiahne ho hneď hoc aj v sobotu?“

6 A nevedeli mu na to odpovedať.

7 Keď zbadal, ako si pozvaní vyberali popredné miesta, povedal im toto podobenstvo:

8 „Ak ťa niekto pozve na svadbu, nesadaj si na prvé miesto, lebo mohol pozvať niekoho vzácnejšieho, ako si ty;

9 a prišiel by ten, čo pozval teba i jeho, a povedal by ti: »Uvoľni miesto tomuto.« Vtedy by si musel s hanbou zaujať posledné miesto.

10 Ale keď ťa pozvú, choď, sadni si na posledné miesto. Potom príde ten, čo ťa pozval, a povie ti: »Priateľu, postúp vyššie!« Vtedy sa ti dostane pocty pred všetkými spolustolujúcimi.

11 Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“

12 A tomu, čo ho pozval, povedal: „Keď dávaš obed alebo večeru, nevolaj svojich priateľov, ani svojich bratov, ani príbuzných, ani bohatých susedov, aby nepozvali aj oni teba a mal by si odplatu.

13 Ale keď chystáš hostinu, pozvi chudobných, mrzákov, chromých a slepých.

14 A budeš blahoslavený, lebo oni sa ti nemajú čím odplatiť. No odplatu dostaneš pri vzkriesení spravodlivých.“

15 Keď to počul jeden zo spolustolujúcich, povedal mu: „Blahoslavený, kto bude jesť chlieb v Božom kráľovstve.“

16 On mu povedal: „Istý človek pripravil veľkú večeru a pozval mnoho ľudí.

17 Keď nadišla hodina večere, poslal svojho sluhu, aby povedal pozvaným: »Poďte, už je všetko pripravené.«

18 A naraz sa začali všetci vyhovárať. Prvý mu povedal: »Kúpil som pole a musím si ho ísť pozrieť. Prosím ťa, ospravedlň ma!«

19 Druhý povedal: »Kúpil som päť záprahov volov a idem ich vyskúšať. Prosím ťa, ospravedlň ma!«

20 A ďalší povedal: »Oženil som sa, a preto nemôžem prísť.«

21 Sluha sa vrátil a oznámil to svojmu pánovi. Vtedy sa hospodár rozhneval a povedal svojmu sluhovi: »Vyjdi rýchle na námestia a do ulíc mesta a priveď sem chudobných a mrzákov, slepých a chromých!«

22 A sluha hlásil: »Pane, stalo sa, ako si rozkázal, a ešte je miesto.«

23 Tu pán povedal sluhovi: »Vyjdi na cesty a k ohradám a donúť vojsť všetkých, aby sa mi naplnil dom.

24 Lebo hovorím vám, že ani jeden z tamtých mužov, čo boli pozvaní, neokúsi moju večeru.«“

25 Išli s ním veľké zástupy. Tu sa obrátil a povedal im:

26 „Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom.

27 A kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom.

28 Ak niekto z vás chce stavať vežu, či si najprv nesadne a neprepočíta náklad, či má na jej dokončenie?

29 Aby sa mu potom, keď položí základ a nebude ju môcť dostavať, nezačali všetci, čo to uvidia, posmievať:

30 »Tento človek začal stavať, a nemohol dokončiť.«

31 Alebo keď sa kráľ chystá do boja s iným kráľom, či si najprv nesadne a neporozmýšľa, či sa môže s desiatimi tisícami postaviť proti tomu, ktorý ide proti nemu s dvadsiatimi tisícami?

32 Ak nie, vyšle posolstvo, kým je tamten ešte ďaleko, a prosí o podmienky mieru.

33 Tak ani jeden z vás, ak sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom.

34 Soľ je dobrá. Ale ak aj soľ stratí chuť, čím ju napravia?

35 Nehodí sa ani do zeme ani do hnoja, ale ju vyhodia von. Kto má uši na počúvanie, nech počúva.“

1 Približovali sa k nemu všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho.

2 Farizeji a zákonníci šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“

3 Preto im povedal toto podobenstvo:

4 „Ak má niekto z vás sto oviec a jednu z nich stratí, nenechá tých deväťdesiatdeväť na púšti a nepôjde za tou, čo sa stratila, kým ju nenájde?

5 A keď ju nájde, vezme ju s radosťou na plecia,

6 a len čo príde domov, zvolá priateľov a susedov a povie im: »Radujte sa so mnou, lebo som našiel ovcu, čo sa mi stratila.«

7 Hovorím vám: Tak bude aj v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú.

8 Alebo ak má žena desať drachiem a jednu drachmu stratí, nezažne lampu, nevymetie dom a nehľadá starostlivo, kým ju nenájde?

9 A keď ju nájde, zvolá priateľky a susedky a povie: »Radujte sa so mnou, lebo som našla drachmu, čo som stratila.«

10 Hovorím vám: Takú radosť majú Boží anjeli z jedného hriešnika, ktorý robí pokánie.“

11 A pokračoval: „Istý človek mal dvoch synov.

12 Mladší z nich povedal otcovi: »Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.« A on im rozdelil majetok.

13 O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil.

14 Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu.

15 Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť.

16 I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával.

17 Vstúpil teda do seba a povedal si: »Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu.

18 Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe.

19 Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.«

20 I vstal a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho.

21 Syn mu povedal: »Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom.«

22 Ale otec povedal svojim sluhom: »Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy!

23 Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme,

24 lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.« A začali hodovať.

25 Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec.

26 Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje.

27 Ten mu povedal: »Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý.«

28 On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť.

29 Ale on odpovedal otcovi: »Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi.

30 No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.«

31 On mu na to povedal: »Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje.

32 Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.«“

1 Učeníkom povedal: „Bol istý bohatý človek, ktorý mal správcu, a toho obžalovali u neho, že mu rozhadzuje majetok.

2 Zavolal si ho a povedal mu: »Čo to počúvam o tebe? Vydaj počet zo svojho šafárenia, lebo už nemôžeš ďalej šafáriť.«

3 Správca si povedal: »Čo budem robiť, keď ma môj pán zbavuje správcovstva? Kopať nevládzem, žobrať sa hanbím.

4 Viem, čo urobím, aby ma niekde prijali do domu, keď ma zbavia správcovstva.«

5 Zavolal si po jednom dlžníkov svojho pána a vravel prvému: »Koľko dlhuješ môjmu pánovi?«

6 On povedal: »Sto kadí oleja.« Vravel mu: »Tu máš svoj úpis, rýchlo si sadni a napíš päťdesiat.«

7 Potom povedal inému: »A ty koľko dlhuješ?« On vravel: »Sto meríc pšenice.« Vravel mu: »Tu máš svoj úpis a napíš osemdesiat.«

8 A pán pochválil nepoctivého správcu, že si opatrne počínal. Lebo synovia tohto sveta sú voči sebe navzájom predvídavejší ako synovia svetla.

9 Aj ja vám hovorím: „Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby vás, až sa pominie, prijali do večných príbytkov.

10 Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom, a kto je nepoctivý v malom, je nepoctivý aj vo veľkom.

11 Ak ste teda neboli verní v nespravodlivej mamone, kto vám zverí pravé bohatstvo?

12 A ak ste neboli verní v cudzom, kto vám dá, čo je vaše?

13 Nijaký sluha nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone.“

14 Toto všetko počúvali aj farizeji, ktorí mali radi peniaze, a posmievali sa mu.

15 Preto im povedal: „Vy sa robíte pred ľuďmi spravodlivými, ale Boh pozná vaše srdcia, lebo čo je u ľudí vznešené, pred Bohom je ohavné.

16 Zákon a Proroci sú až po Jána. Odvtedy sa zvestuje Božie kráľovstvo a každý naň ide násilím.

17 Ľahšie sa pominie nebo a zem, ako by zo Zákona vypadla jediná čiarka.

18 Každý, kto prepúšťa svoju manželku a berie si inú, cudzoloží, a kto si berie takú, ktorú muž prepustil, cudzoloží.

19 Bol istý bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň prepychovo hodoval.

20 Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák, menom Lazár, plný vredov.

21 Túžil nasýtiť sa z toho, čo padalo z boháčovho stola, a len psy prichádzali a lízali mu vredy.

22 Keď žobrák umrel, anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho.

23 A keď v pekle v mukách pozdvihol oči, zďaleka videl Abraháma a Lazára v jeho lone.

24 I zvolal: »Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a zvlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni!«

25 No Abrahám povedal: »Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho života a Lazár zasa iba zlé. Teraz sa on tu teší a ty sa trápiš.

26 A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik – čo ako by chcel – nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám.«

27 Tu povedal: »Prosím ťa, Otče, pošli ho do domu môjho otca.

28 Mám totiž piatich bratov; nech ich zaprisahá, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk.«

29 Abrahám mu odpovedal: »Majú Mojžiša a Prorokov, nech ich počúvajú.«

30 Ale on vravel: »Nie, otec Abrahám. Ak príde k nim niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie.«

31 Odpovedal mu: »Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.«“

1 Potom povedal svojim učeníkom: „Nie je možné, aby neprišli pohoršenia, ale beda tomu, skrze koho prichádzajú!

2 Tomu by bolo lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora, akoby mal pohoršiť jedného z týchto maličkých.

3 Dávajte si pozor! Keď sa tvoj brat prehreší, pokarhaj ho! Ak sa obráti, odpusť mu!

4 A keď sa aj sedem ráz za deň prehreší proti tebe a sedem ráz sa vráti k tebe a povie: »Ľutujem,« odpusť mu!“

5 Apoštoli povedali Pánovi: „Daj nám väčšiu vieru!“

6 Pán vravel: „Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: »Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora,« poslúchla by vás.

7 Kto z vás, čo máte sluhu, ktorý orie alebo pasie, povie mu, keď sa vráti z poľa: »Hneď si poď sadnúť k stolu«?

8 Vari mu nepovie skôr: »Priprav mi večeru, opáš sa a obsluhuj ma, kým sa nenajem a nenapijem; ty budeš jesť a piť až potom«?

9 Je azda povinný ďakovať sluhovi, že urobil, čo sa mu rozkázalo?

10 Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte: »Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť.«“

11 Na ceste do Jeruzalema prechádzal pomedzi Samáriu a Galileu.

12 Ako vchádzal do ktorejsi dediny, išlo oproti nemu desať malomocných mužov. Zďaleka zastali

13 a hlasne kričali: „Ježišu, učiteľ, zmiluj sa nad nami!“

14 Keď ich uvidel, povedal: „Choďte, ukážte sa kňazom!“ A ako šli, boli očistení.

15 Len čo jeden z nich spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a veľkým hlasom velebil Boha.

16 Padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval mu; a bol to Samaritán.

17 Ježiš na to povedal: „Neočistilo sa ich desať? A tí deviati sú kde?

18 Nenašiel sa nik okrem tohto cudzinca, čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu slávu!“

19 A jemu povedal: „Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila.“

20 Keď sa ho farizeji opýtali, kedy príde Božie kráľovstvo, on im povedal: „Božie kráľovstvo neprichádza tak, že by sa to dalo spozorovať.

21 Ani nepovedia: »Aha, tu je!« alebo: »Tamto je!«, lebo Božie kráľovstvo je medzi vami.“

22 A učeníkom povedal: „Prídu dni, keď si budete žiadať uvidieť jeden z dní Syna človeka, ale neuvidíte.

23 A povedia vám: »Hľa, tu je!«, »Hľa, tamto je!« Nechoďte nikde, nebežte za nimi!

24 Lebo ako blesk, keď sa zablysne, ožiari všetko od jedného kraja neba až po druhý, tak aj Syn človeka v svoj deň.

25 Ale najprv musí mnoho trpieť a toto pokolenie ho zavrhne.

26 Ako bolo za dní Noema, tak bude aj za dní Syna človeka.

27 Ľudia jedli, pili, ženili sa a vydávali až do dňa, keď Noe vošiel do korába. Tu prišla potopa a zahubila všetkých.

28 Podobne, ako to bolo za dní Lota: ľudia jedli, pili, kupovali, predávali, sadili, stavali

29 ale v deň, keď Lot odišiel zo Sodomy, spustil sa oheň a síra z neba a všetkých zahubili.

30 Priam tak bude aj v deň, keď sa zjaví Syn človeka.

31 Kto bude v ten deň na streche a veci bude mať v dome, nech nezostupuje vziať si ich, a kto bude na poli, nech sa takisto nevracia nazad.

32 Spomeňte si na Lotovu ženu.

33 Kto sa bude usilovať zachrániť si život, stratí ho, a kto ho stratí, získa ho.

34 Hovorím vám: V tú noc budú dvaja na jednej posteli: jeden bude vzatý a druhý sa ponechá.

35 Dve budú spolu mlieť: jedna bude vzatá, druhá sa ponechá.“

36 (Dvaja budú na poli, jeden bude vzatý, druhý sa ponechá.)

37 Oni sa ho opýtali: „Kde, Pane?“ On im povedal: „Kde bude mŕtvola, tam sa zhromaždia aj orly.“

1 Rozpovedal im podobenstvo, ako sa treba stále modliť a neochabovať:

2 „V istom meste bol sudca, ktorý sa Boha nebál a ľudí nehanbil.

3 Bola v tom meste aj vdova, ktorá k nemu chodila s prosbou: »Obráň ma pred mojím protivníkom.«

4 Ale on dlho nechcel. No potom si povedal: »Hoci sa Boha nebojím a ľudí sa nehanbím,

5 obránim tú vdovu, keď ma tak unúva, aby napokon neprišla a neudrela ma po tvári.«“

6 A Pán povedal: „Počúvajte, čo hovorí nespravodlivý sudca!

7 A Boh neobráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou, a bude k nim nevšímavý?

8 Hovorím vám: Zaraz ich obráni. Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?“

9 Tým, čo si namýšľali, že sú spravodliví, a ostatnými pohŕdali, povedal toto podobenstvo:

10 „Dvaja ľudia vstúpili do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik.

11 Farizej sa postavil a takto sa v sebe modlil: »Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodlivci, cudzoložníci alebo aj ako tento mýtnik.

12 Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám.«

13 Mýtnik stál celkom vzadu a neodvážil sa ani oči k nebu zdvihnúť, ale bil sa do pŕs a hovoril: »Bože, buď milostivý mne hriešnemu.«

14 Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“

15 Prinášali k nemu aj nemluvňatá, aby sa ich dotkol. Keď to videli učeníci, okrikovali ich.

16 Ale Ježiš si ich zavolal a povedal: „Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo!

17 Veru, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň.“

18 Tu sa ho ktorýsi popredný muž opýtal: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?“

19 Ježiš mu povedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý, jedine Boh.

20 Poznáš prikázania: Nescudzoložíš! Nezabiješ! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Cti svojho otca i matku!?“

21 On vravel: „Toto všetko som zachovával od mladosti.“

22 Keď to Ježiš počul, povedal mu: „Ešte ti jedno chýba. Predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma.“

23 Keď to počul, zosmutnel, lebo bol veľmi bohatý.

24 Ježiš, vidiac, ako zosmutnel, povedal: „Ako ťažko vchádzajú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky!

25 Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.“

26 Tí, čo to počuli, povedali: „Kto potom môže byť spasený?“

27 On im povedal: „Čo je nemožné ľuďom, je možné Bohu.“

28 Peter vravel: „Pozri, my sme opustili, čo sme mali, a išli sme za tebou.“

29 On im povedal: „Veru, hovorím vám: Niet nikoho, kto pre Božie kráľovstvo opustí dom alebo ženu, alebo bratov, alebo rodičov, alebo deti,

30 aby nedostal oveľa viac v tomto čase a v budúcom veku večný život.“

31 Vtedy si vzal Dvanástich a hovoril im: „Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a splní sa všetko, čo napísali Proroci o Synovi človeka.

32 Vydajú ho pohanom, vysmejú, potupia a opľujú,

33 zbičujú ho a zabijú, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.“

34 Lenže oni z toho ničomu nerozumeli. Toto slovo im zostalo zahalené a nepochopili, čo hovoril.

35 Keď sa približoval k Jerichu, sedel pri ceste akýsi slepec a žobral.

36 Keď počul, že tadiaľ prechádza zástup, pýtal sa, čo sa deje.

37 Povedali mu: „Ježiš Nazaretský ide tadiaľto.“

38 Tu vykríkol: „Ježišu, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“

39 Tí, čo išli popredku, ho okríkali, aby mlčal. Ale on ešte väčšmi kričal: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“

40 Ježiš zastal a kázal, aby ho priviedli k nemu. Keď sa priblížil, opýtal sa ho:

41 „Čo chceš, aby som ti urobil?“ On odpovedal: „Pane, aby som videl.“

42 A Ježiš mu povedal: „Pozeraj! Tvoja viera ťa uzdravila.“

43 A hneď videl, šiel za ním a velebil Boha. Aj všetok ľud, keď to videl, vzdával Bohu chválu.

1 Potom vošiel do Jericha a prechádzal cezeň.

2 A tu muž, menom Zachej, ktorý bol hlavným mýtnikom a bol bohatý,

3 zatúžil vidieť Ježiša, kto to je, ale nemohol pre zástup, lebo bol malej postavy.

4 Bežal teda napred a vyšiel na planý figovník, aby ho uvidel, lebo práve tade mal ísť.

5 Keď Ježiš prišiel na to miesto, pozrel sa hore a povedal mu: „Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome!“

6 On chytro zišiel a prijal ho s radosťou.

7 Keď to videli, všetci šomrali: „Vošiel k hriešnemu človeku!“

8 Ale Zachej vstal a povedal Pánovi: „Pane, polovicu svojho majetku dám chudobným, a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne.“

9 Ježiš mu povedal: „Dnes prišla spása do tohto domu. Veď aj on je Abrahámovým synom.

10 Lebo Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo.“

11 Tým, čo to počuli, pridal ešte podobenstvo, lebo bol blízko Jeruzalema a oni si mysleli, že sa už zjaví Božie kráľovstvo.

12 A tak povedal: „Istý človek vznešeného pôvodu odchádzal do ďalekej krajiny prevziať kráľovstvo a potom sa mal vrátiť.

13 Zavolal si svojich desiatich sluhov, dal im desať mín a povedal im: »Obchodujte, kým sa nevrátim!«

14 Ale jeho občania ho nenávideli a vyslali za ním posolstvo s odkazom: »Nechceme, aby tento nad nami kraľoval.«

15 Keď sa po prevzatí kráľovstva vrátil, dal si zavolať sluhov, ktorým dal peniaze, aby zistil, koľko kto získal.

16 Prišiel prvý a vravel: »Pane, tvoja mína získala desať mín.«

17 On mu povedal: »Správne, dobrý sluha; pretože si bol verný v maličkosti, maj moc nad desiatimi mestami.«

18 Prišiel druhý a vravel: »Pane, tvoja mína vyniesla päť mín.«

19 Aj tomuto povedal: »Ty maj moc nad piatimi mestami.«

20 Iný prišiel a hovoril: »Pane, hľa, tvoja mína. Mal som ju uloženú v šatke;

21 bál som sa ťa, lebo si prísny človek: berieš, čo si si neuložil, a žneš, čo si nezasial.«

22 On mu povedal: »Zlý sluha! Podľa tvojich vlastných slov ťa súdim. Vedel si, že som prísny človek, že beriem, čo som si neuložil, a žnem, čo som nezasial?

23 Prečo si teda nedal moje peniaze peňazomencom a ja by som si ich bol po návrate vybral aj s úrokmi?«

24 A tým, čo tam stáli, povedal: »Vezmite mu mínu a dajte ju tomu, čo má desať mín.«

25 Oni mu vraveli: »Pane, veď má desať mín!«

26 Hovorím vám: »Každému, kto má, ešte sa pridá, ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má.

27 A mojich nepriateľov, čo nechceli, aby som nad nimi kraľoval, priveďte sem a pobite ich predo mnou!«“

28 Ako to povedal, išiel popredku a uberal sa do Jeruzalema.

29 Keď sa priblížil k Betfage a Betánii pri hore, ktorá sa volá Olivová, poslal dvoch učeníkov

30 so slovami: „Choďte do dediny, čo je pred vami. Len čo do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom nikdy nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte!

31 A keby sa vás niekto opýtal: »Prečo ho odväzujete?« poviete: »Pán ho potrebuje.«“

32 Tí, ktorých poslal, odišli a našli všetko tak, ako im povedal.

33 Keď osliatko odväzovali, povedali im jeho majitelia: „Prečo odväzujete osliatko?“

34 Oni povedali: „Pán ho potrebuje.“

35 Osliatko priviedli k Ježišovi, prehodili cezeň svoje plášte a posadili naň Ježiša.

36 Ako šiel, prestierali na cestu svoje plášte.

37 A keď sa už blížil k úpätiu Olivovej hory, začali celé zástupy učeníkov radostne veľkým hlasom chváliť Boha za všetky zázraky, ktoré videli,

38 a volali: „Požehnaný kráľ, ktorý prichádza v mene Pánovom! Pokoj na nebi a sláva na výsostiach!“

39 Vtedy mu niektorí farizeji zo zástupu povedali: „Učiteľ, napomeň svojich učeníkov!“

40 On odvetil: „Hovorím vám: Ak oni budú mlčať, budú kričať kamene.“

41 Keď sa priblížil a zazrel mesto, plakal nad ním

42 a hovoril: „Kiež by si aj ty v tento deň spoznalo, čo ti prináša pokoj! Ale teraz je to skryté tvojim očiam.

43 Lebo prídu na teba dni, keď ťa tvoji nepriatelia oboženú valom, obkľúčia ťa a zovrú zo všetkých strán,

44 zrovnajú so zemou teba i tvoje deti v tebe a nenechajú v tebe kameň na kameni, lebo si nespoznalo čas svojho navštívenia.“

45 Keď vošiel do chrámu, začal vyháňať predavačov

46 a povedal im: „Napísané je: »Môj dom bude domom modlitby.« A vy ste z neho urobili lotrovský pelech.“

47 A denne učil v chráme. Ale veľkňazi, zákonníci a vodcovia ľudu sa usilovali zabiť ho.

48 Ibaže nevedeli, čo robiť, lebo všetok ľud na ňom visel a počúval ho.

1 Keď v istý deň učil ľud v chráme a hlásal evanjelium, prepadli ho veľkňazi a zákonníci so staršími

2 a hovorili mu: „Povedz nám: Akou mocou toto robíš alebo kto je ten, čo ti dal túto moc?“

3 On im povedal: „Aj ja sa vás na niečo spýtam. Povedzte mi:

4 Jánov krst bol z neba, či od ľudí?“

5 Oni rozmýšľali a hovorili si: „Ak povieme: Z neba, povie: »Prečo ste mu neuverili?«

6 Ale ak povieme: Od ľudí, všetok ľud nás ukameňuje, lebo je presvedčený, že Ján je prorok.“

7 Odpovedali teda, že nevedia, odkiaľ bol.

8 A Ježiš im odvetil: „Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím.“

9 Potom začal rozprávať ľudu toto podobenstvo: „Istý človek vysadil vinicu, prenajal ju vinohradníkom a na dlhý čas odcestoval.

10 V stanovenom čase poslal k vinohradníkom sluhu, aby mu dali podiel úrody z vinice. Ale vinohradníci ho zbili a prepustili ho naprázdno.

11 Poslal druhého sluhu. Aj toho zbili, potupili a prepustili naprázdno.

12 Poslal aj tretieho, a oni ho doráňali a vyhodili.

13 Vtedy pán vinice povedal: »Čo urobím? Pošlem svojho milovaného syna. K nemu azda budú mať úctu.«

14 Ale keď ho vinohradníci zazreli, poradili sa a povedali si: »To je dedič. Zabime ho, aby bolo dedičstvo naše!«

15 Vyvliekli ho z vinice a zabili. Čo im teda urobí pán vinice?

16 Príde, týchto vinohradníkov zahubí a vinicu dá iným.“ Keď to počuli, povedali: „Len to nie!“

17 On sa na nich pozrel a povedal: „Čo teda znamená, čo je napísané: »Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným«?

18 Každý, kto padne na ten kameň, doláme sa, a na koho on padne, toho rozdlávi.“

19 Zákonníci a veľkňazi chceli v tú hodinu položiť na neho ruky, len sa báli ľudu. Vybadali totiž, že to o nich povedal toto podobenstvo.

20 Striehli na neho a poslali úskočníkov, ktorí predstierali, že sú spravodliví, aby ho podchytili v reči a mohli ho vydať vrchnosti a vladárovej moci.

21 Opýtali sa ho: „Učiteľ, vieme, že správne hovoríš a učíš a že nehľadíš na osobu, ale podľa pravdy učíš Božej ceste.

22 Smieme platiť cisárovi daň, či nie?“

23 On však prehliadol ich lesť a povedal im:

24 „Ukážte mi denár! Čí obraz je na ňom a nápis?“

25 Oni odpovedali: „Cisárov.“ Tu im povedal: „Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu!“

26 A nepodarilo sa im podchytiť ho v reči pred ľudom, ale žasli nad jeho odpoveďou a umĺkli.

27 Tu prišli k nemu niektorí saduceji, ktorí popierajú zmŕtvychvstanie, a pýtali sa ho:

28 „Učiteľ, Mojžiš nám napísal, že ak niekomu zomrie brat, ktorý mal ženu, ale bol bezdetný, jeho brat si ju má vziať za manželku a splodiť svojmu bratovi potomka.

29 Bolo teda sedem bratov. Prvý sa oženil a zomrel bezdetný.

30 Vzal si ju druhý,

31 potom aj tretí a takisto všetci siedmi. Ale nezanechali deti a pomreli.

32 Napokon zomrela aj žena.

33 Nuž ktorému z nich bude žena manželkou pri vzkriesení? Veď ju mali siedmi za manželku.“

34 Ježiš im povedal: „Synovia tohto veku sa ženia a vydávajú.

35 Ale tí, čo sú uznaní za hodných tamtoho veku a zmŕtvychvstania, už sa neženia, ani nevydávajú.

36 Už ani umrieť nemôžu, lebo sú ako anjeli a sú Božími synmi, pretože sú synmi vzkriesenia.

37 A že mŕtvi naozaj vstanú, naznačil aj Mojžiš v stati o kríku, keď nazýva »Pána Bohom Abraháma, Bohom Izáka a Bohom Jakuba«.

38 A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho všetci žijú.“

39 Tu niektorí zákonníci povedali: „Učiteľ, dobre si to povedal.“

40 A už sa ho neodvážili na nič vypytovať.

41 On im povedal: „Ako môžu hovoriť, že Mesiáš je Dávidov syn?

42 Veď sám Dávid hovorí v knihe Žalmov: »Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici,

43 kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám.«

44 Dávid ho teda volá Pánom; ako potom môže byť jeho synom?“

45 Ako ho počúval všetok ľud, povedal svojim učeníkom:

46 „Chráňte sa zákonníkov, ktorí radi chodia v dlhých rúchach, radi majú pozdravy na uliciach, prvé stolice v synagógach a popredné miesta na hostinách.

47 Vyjedajú domy vdov a naoko sa dlho modlia. Takých postihne prísnejší súd.“

1 Keď sa rozhliadol videl boháčov, ako hádžu svoje dary do chrámovej pokladnice.

2 Videl aj akúsi chudobnú vdovu, ako ta vhodila dve drobné mince,

3 a povedal: „Veru, hovorím vám: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci ostatní.

4 Lebo títo všetci dávali dary zo svojho nadbytku ale ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, celé svoje živobytie.“

5 Keď niektorí hovorili o chráme, že je vyzdobený krásnymi kameňmi a pamätnými darmi, povedal:

6 „Prídu dni, keď z toho, čo vidíte, nezostane kameň na kameni; všetko bude zborené.“

7 Oni sa ho opýtali: „Učiteľ, kedy to bude a aké bude znamenie, keď sa to začne diať?“

8 On odpovedal: „Dajte si pozor, aby vás nezviedli. Lebo prídu mnohí a v mojom mene budú hovoriť: »To som ja« a: »Ten čas je už blízko.« Nechoďte za nimi!

9 A keď budete počuť o vojnách a nepokojoch, neľakajte sa! Toto musí prísť predtým, ale koniec nebude hneď.“

10 Potom im povedal: „Národ povstane proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu.

11 Budú veľké zemetrasenia a miestami hlad a mor, budú hrôzy a veľké znamenia na nebi.

12 Ale pred tým všetkým položia na vás ruky a budú vás prenasledovať, vydajú vás synagógam a uväznia vás, budú vás vláčiť pred kráľov a vladárov pre moje meno.

13 To sa vám stane, aby ste vydali svedectvo.

14 Zaumieňte si teda, že nebudete dopredu premýšľať, ako sa brániť,

15 lebo ja vám dám výrečnosť a múdrosť, ktorej nebudú môcť všetci vaši protivníci odolať ani protirečiť.

16 Budú vás zrádzať aj rodičia, bratia, príbuzní a priatelia a niektorých z vás pripravia o život.

17 Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno.

18 Ale ani vlas sa vám z hlavy nestratí.

19 Ak vytrváte, zachováte si život.

20 Keď uvidíte, že vojsko obkľučuje Jeruzalem, vedzte, že sa priblížilo jeho spustošenie.

21 Vtedy tí, čo budú v Judei, nech utečú do hôr. Tí však, čo budú v meste, nech z neho odídu, a tí, čo budú na vidieku, nech doň nevchádzajú,

22 lebo to budú dni pomsty, aby sa splnilo všetko, čo je napísané.

23 Beda ťarchavým ženám a tým, čo budú v tie dni pridájať! Lebo bude veľké súženie na zemi a hnev proti tomuto ľudu.

24 Budú padať ostrím meča, odvedú ich do zajatia medzi všetky národy a po Jeruzaleme budú šliapať pohania, kým sa nenaplní čas pohanov.

25 Budú znamenia na slnku a mesiaci i na hviezdach a na zemi budú národy plné úzkosti a zmätku z hukotu mora a vlnobitia.

26 Ľudia budú zmierať od strachu a očakávania toho, čo príde na svet, lebo nebeské mocnosti sa budú chvieť.

27 Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať v oblaku s mocou a veľkou slávou.

28 Keď sa to začne diať, vzpriamte sa, zodvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie.“

29 A povedal im podobenstvo: „Pozrite sa na figovník a na ostatné stromy!

30 Keď vidíte, že pučia, sami viete, že je už blízko leto.

31 Tak aj vy, až uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že je blízko Božie kráľovstvo.

32 Veru, hovorím vám: Nepominie sa toto pokolenie, kým sa to všetko nestane.

33 Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú.

34 Dávajte si pozor, aby vaše srdcia neoťaželi obžerstvom, opilstvom a starosťami o tento život, aby vás onen deň neprekvapil.

35 Lebo príde ako osídlo na všetkých, čo bývajú na povrchu celej zeme.

36 Preto bdejte celý čas a modlite sa, aby ste mohli uniknúť všetkému tomu, čo má prísť, a postaviť sa pred Syna človeka.“

37 Cez deň učil v chráme, ale na noc vychádzal von a zdržiaval sa na hore, ktorá sa volá Olivová.

38 A všetok ľud sa skoro ráno hrnul k nemu do chrámu počúvať ho.

1 Blížili sa sviatky Nekvasených chlebov, ktoré sa nazývajú Veľká noc.

2 Veľkňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako ho zabiť; báli sa však ľudu.

3 Tu vošiel satan do Judáša, ktorý sa volal Iškariotský a bol jedným z Dvanástich;

4 i šiel a dohovoril sa s veľkňazmi a veliteľmi stráže, ako im ho vydá.

5 Tí sa potešili a dohodli sa, že mu dajú peniaze.

6 On súhlasil a hľadal príležitosť vydať im ho, keď s ním nebude zástup.

7 Prišiel deň Nekvasených chlebov, keď bolo treba zabiť veľkonočného baránka.

8 Poslal Petra a Jána so slovami: „Choďte a pripravte nám veľkonočnú večeru!“

9 Oni sa ho opýtali: „Kde ju máme pripraviť?“

10 Povedal im: „Len čo vojdete do mesta, stretnete človeka, ktorý bude niesť džbán vody. Choďte za ním do domu, do ktorého vojde,

11 a majiteľovi domu povedzte: »Učiteľ ti odkazuje: Kde je miestnosť, v ktorej by som mohol jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka?«

12 On vám ukáže veľkú prestretú hornú sieň. Tam pripravte.“

13 Išli teda a všetko našli tak, ako im povedal. A pripravili veľkonočného baránka.

14 Keď prišla hodina, zasadol za stôl a apoštoli s ním.

15 Tu im povedal: „Veľmi som túžil jesť s vami tohto veľkonočného baránka skôr, ako budem trpieť.

16 Lebo hovorím vám: Už ho nebudem jesť, kým sa nenaplní v Božom kráľovstve.“

17 Vzal kalich, vzdával vďaky a povedal: „Vezmite ho a rozdeľte si ho medzi sebou.

18 Lebo hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z plodu viniča, kým nepríde Božie kráľovstvo.“

19 Potom vzal chlieb a vzdával vďaky, lámal ho a dával im, hovoriac: „Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku.“

20 Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: „Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás.

21 A hľa, ruka môjho zradcu je so mnou na stole.

22 Syn človeka síce ide, ako je určené, ale beda človeku, ktorý ho zrádza!“

23 A oni sa začali jeden druhého vypytovať, kto z nich by to mohol urobiť.

24 Vznikol medzi nimi aj spor, kto je z nich asi najväčší.

25 Povedal im: „Králi národov panujú nad nimi, a tí, čo majú nad nimi moc, volajú sa dobrodincami.

26 Ale vy nie tak! Kto je medzi vami najväčší, nech je ako najmenší a vodca ako služobník.

27 Veď kto je väčší? Ten, čo sedí za stolom, či ten, čo obsluhuje? Nie ten, čo sedí za stolom? A ja som medzi vami ako ten, čo obsluhuje.

28 Vy ste vytrvali so mnou v mojich skúškach

29 a ja vám dám kráľovstvo, ako ho môj Otec dal mne,

30 aby ste jedli a pili pri mojom stole v mojom kráľovstve, sedeli na trónoch a súdili dvanásť kmeňov Izraela.

31 Šimon, Šimon, hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu.

32 Ale ja som prosil za teba, aby neochabla tvoja viera. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov.“

33 On mu povedal: „Pane, hotový som ísť s tebou do väzenia i na smrť.“

34 Ale Ježiš povedal: „Hovorím ti, Peter, dnes nezaspieva kohút, kým tri razy nezaprieš, že ma poznáš.“

35 Potom im povedal: „Chýbalo vám niečo, keď som vás poslal bez mešca, bez kapsy a bez obuvi?“ Oni odpovedali: „Nie.“

36 On im povedal: „Ale teraz, kto má mešec, nech si ho vezme, takisto aj kapsu, a kto nemá, nech predá šaty a kúpi si meč.

37 Lebo hovorím vám: Musí sa na mne splniť, čo je napísané: »Započítali ho medzi zločincov.« Lebo sa spĺňa o mne všetko.“

38 Oni hovorili: „Pane, pozri, tu sú dva meče.“ On im povedal: „Stačí.“

39 Potom vyšiel von a ako zvyčajne šiel na Olivovú horu a učeníci išli za ním.

40 Keď prišiel na miesto, povedal im: „Modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!“

41 Sám sa od nich vzdialil asi toľko, čo by kameňom dohodil, kľakol si a modlil sa:

42 „Otče, ak chceš, vezmi odo mňa tento kalich! No nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane!“

43 Tu sa mu zjavil anjel z neba a posilňoval ho. A on sa v smrteľnej úzkosti ešte vrúcnejšie modlil,

44 pričom mu pot stekal na zem ako kvapky krvi.

45 Keď vstal od modlitby a vrátil sa k učeníkom, našiel ich spať od zármutku.

46 I povedal im: „Čo spíte? Vstaňte, modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!“

47 Kým ešte hovoril, zjavil sa zástup a pred nimi išiel jeden z Dvanástich, ktorý sa volal Judáš. Priblížil sa k Ježišovi, aby ho pobozkal.

48 Ježiš mu však povedal: „Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka?“

49 Keď tí, čo boli okolo neho, videli, čo sa chystá, povedali: „Pane, máme udrieť mečom?“

50 A jeden z nich zasiahol veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho.

51 Ale Ježiš povedal: „Nechajte to už!“ I dotkol sa mu ucha a uzdravil ho.

52 Potom Ježiš povedal veľkňazom, veliteľom chrámovej stráže a starším, čo prišli za ním: „Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zločinca.

53 Keď som bol deň čo deň s vami v chráme, nepoložili ste na mňa ruky. Ale toto je vaša hodina a moc temna.“

54 Potom ho zajali, odviedli a zaviedli do veľkňazovho domu. Peter šiel zďaleka za nimi.

55 Keď uprostred nádvoria rozložili oheň a posadali si okolo neho, Peter si sadol medzi nich.

56 Ako tak sedel pri svetle, všimla si ho ktorási slúžka, zahľadela sa naňho a povedala:

57 „Aj tento bol s ním.“ Ale on ho zaprel:

58 „Žena, nepoznám ho.“ O chvíľu si ho všimol iný a povedal: „Aj ty si z nich.“ Peter povedal: „Človeče, nie som.“

59 A keď prešla asi hodina, ktosi iný tvrdil: „Veru, aj tento bol s ním, veď je aj Galilejčan.“

60 Peter povedal: „Človeče, neviem, čo hovoríš.“ A vtom, kým ešte hovoril, zaspieval kohút.

61 Vtedy sa Pán obrátil a pozrel sa na Petra a Peter sa rozpamätal na Pánovo slovo, ako mu povedal: „Skôr ako dnes kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.“

62 Vyšiel von a horko sa rozplakal.

63 Muži, ktorí Ježiša strážili, posmievali sa mu a bili ho.

64 Zakryli ho a vypytovali sa ho: „Prorokuj, hádaj, kto ťa udrel!“

65 A ešte všelijako ináč sa mu rúhali.

66 Keď sa rozodnilo, zišli sa starší ľudu, veľkňazi a zákonníci, predviedli ho pred svoju radu

67 a hovorili mu: „Ak si Mesiáš, povedz nám to!“ On im odvetil: „Aj keď vám to poviem, neuveríte,

68 a keď sa opýtam, neodpoviete mi.

69 Ale odteraz bude Syn človeka sedieť po pravici Božej moci.“

70 Tu povedali všetci: „Si teda Boží Syn?“ On im povedal: „Vy sami hovoríte, že som.“

71 Oni povedali: „Načo ešte potrebujeme svedectvo? Veď sme to sami počuli z jeho úst!“