Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)

1 A povedal im: „Veru, hovorím vám: Niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia, že Božie kráľovstvo prichádza s mocou.“

2 O šesť dní vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a Jána a len ich vyviedol na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil.

3 Jeho odev zažiaril a bol taký biely, že by ho nijaký bielič na svete tak nevybielil.

4 A zjavil sa im Eliáš s Mojžišom a rozprávali sa s Ježišom.

5 Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Rabbi, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“

6 Lebo nevedel, čo povedať; takí boli preľaknutí.

7 Tu sa utvoril oblak a zahalil ich. A z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho.“

8 A sotva sa rozhliadli, nevideli pri sebe nikoho, iba Ježiša.

9 Keď zostupovali z vrchu, prikázal im, aby o tom, čo videli, nehovorili nikomu, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych.

10 Oni si toto slovo zapamätali a jeden druhého sa vypytovali, čo znamená „vstať z mŕtvych“.

11 A pýtali sa ho: „Prečo teda zákonníci hovoria, že najprv musí prísť Eliáš?“

12 On im povedal: „Áno, najprv príde Eliáš a všetko obnoví. Ale prečo je o Synovi človeka napísané, že bude veľa trpieť a že ním opovrhnú?

13 No hovorím vám: Eliáš už prišiel a urobili s ním, čo chceli, ako je o ňom napísané.“

14 Keď prišli k učeníkom, videli okolo nich veľký zástup a zákonníkov, ako sa s nimi hádajú.

15 A všetok ľud, len čo ho zazrel, užasol. Bežali k nemu a pozdravovali ho.

16 On sa ich opýtal: „O čom sa s nimi hádate?“

17 Jeden zo zástupu mu odpovedal: „Učiteľ, priviedol som k tebe svojho syna, posadnutého nemým duchom.

18 Kdekoľvek ho schytí, zhodí ho, idú mu peny, škrípe zubami a chradne. Povedal som tvojim učeníkom, aby ho vyhnali, ale nemohli.“

19 On im povedal: „Neveriace pokolenie, dokiaľ budem s vami? Dokedy vás mám ešte trpieť? Priveďte ho ku mne!“

20 I priviedli ho k nemu. Len čo ho duch zbadal, zalomcoval chlapcom, ten sa zrútil na zem, zvíjal sa a išli mu peny.

21 Ježiš sa opýtal jeho otca: „Odkedy sa mu to stáva?“ On odpovedal: „Od detstva.

22 A často ho vrhol aj do ohňa a do vody, aby ho zahubil. Ale ak niečo môžeš, zľutuj sa nad nami a pomôž nám!“

23 Ježiš mu povedal: „Ak môžeš?! Všetko je možné tomu, kto verí.“

24 A chlapcov otec hneď vykríkol: „Verím. Pomôž mojej nevere!“

25 Keď Ježiš videl, že sa zbieha zástup, pohrozil nečistému duchu: „Nemý a hluchý duch, ja ti rozkazujem: Vyjdi z neho a už nikdy doň nevchádzaj!“

26 Ten vykríkol, mocne ním zalomcoval a vyšiel. Chlapec ostal ako mŕtvy, takže mnohí vraveli: „Zomrel.“

27 Ale Ježiš ho chytil za ruku, zdvihol ho a on vstal.

28 Keď potom vošiel do domu a boli sami, učeníci sa ho spýtali: „Prečo sme ho nemohli vyhnať my?“

29 On im povedal: „Tento druh nemožno vyhnať ničím, iba modlitbou.“

30 Odišli odtiaľ a prechádzali Galileou. Nechcel však, aby o tom niekto vedel,

31 lebo učil svojich učeníkov a hovoril im: „Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí a zabijú ho. Ale zabitý po troch dňoch vstane z mŕtvych.“

32 Lenže oni nechápali toto slovo a spýtať sa ho báli.

33 Tak prišli do Kafarnauma. A keď bol v dome, opýtal sa ich: „O čom ste sa zhovárali cestou?“

34 Ale oni mlčali, lebo sa cestou medzi sebou hádali, kto z nich je väčší.

35 Sadol si, zavolal Dvanástich a povedal im: „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých.“

36 Potom vzal dieťa, postavil ho medzi nich, objal ho a povedal im:

37 „Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal.“

38 Ján mu povedal: „Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu to, veď nechodí s nami.“

39 Ježiš vravel: „Nebráňte mu! Lebo nik, kto robí divy v mojom mene, nemôže tak ľahko zle hovoriť o mne.

40 Veď kto nie je proti nám, je za nás.

41 A kto by vám dal piť čo len za pohár vody preto, že ste Kristovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu.

42 Ale pre toho, kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora.

43 Ak by ťa zvádzala na hriech tvoja ruka, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života zmrzačený, ako keby si mal ísť s obidvoma rukami do pekla, do neuhasiteľného ohňa.

44 (Kde ich červ neumiera a oheň nezhasína.)

45 Ak ťa zvádza na hriech tvoja noha, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života krivý, ako keby ťa mali s obidvoma nohami hodiť do pekla.

46 (Kde ich červ neumiera a oheň nezhasína.)

47 A ak ťa zvádza na hriech tvoje oko, vylúp ho: je pre teba lepšie, keď vojdeš do Božieho kráľovstva s jedným okom, ako keby ťa mali s obidvoma očami vrhnúť do pekla,

48 kde ich červ neumiera a oheň nezhasína.

49 Lebo každý bude ohňom solený.

50 Soľ je dobrá. Ale ak soľ stratí svoju slanosť, čím ju napravíte? Majte v sebe soľ a žite jeden s druhým v pokoji.“

1 Vstal a odišiel odtiaľ do judejského kraja za Jordánom. Opäť sa k nemu zišli zástupy a on ich zasa ako zvyčajne učil.

2 I pristúpili farizeji a pokúšali ho. Pýtali sa ho, či smie muž prepustiť manželku.

3 On im odpovedal: „Čo vám prikázal Mojžiš?“

4 Oni vraveli: „Mojžiš dovolil napísať priepustný list a prepustiť.“

5 Ježiš im povedal: „Pre tvrdosť vášho srdca vám napísal toto prikázanie.

6 Ale Boh ich stvoril od počiatku stvorenia ako muža a ženu.

7 Preto muž opustí svojho otca i matku a pripúta sa k svojej manželke

8 a budú dvaja v jednom tele. A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo.

9 Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje!“

10 Doma sa ho učeníci znova na to pýtali.

11 On im povedal: „Každý, kto prepustí svoju manželku a vezme si inú, dopúšťa sa voči nej cudzoložstva.

12 A ak ona prepustí svojho muža a vydá sa za iného, cudzoloží.“

13 Tu mu prinášali deti, aby sa ich dotkol. Ale učeníci ich okrikovali.

14 Keď to Ježiš videl, namrzený im povedal: „Nechajte deti prichádzať ku mne! Nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo.

15 Veru, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň.“

16 Potom ich objímal, kládol na ne ruky a požehnával ich.

17 Keď sa vydával na cestu, ktosi k nemu pribehol, kľakol si pred ním a pýtal sa ho: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som obsiahol večný život?“

18 Ježiš mu povedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý jedine Boh.

19 Poznáš prikázania: Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Nebudeš podvádzať! Cti svojho otca i matku!“

20 Ale on mu povedal: „Učiteľ, toto všetko som zachovával od svojej mladosti.“

21 Ježiš naňho pozrel s láskou a povedal mu: „Jedno ti ešte chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“

22 On pri tomto slove zosmutnel a odišiel zarmútený, lebo mal veľký majetok.

23 Ježiš sa rozhliadol a povedal svojim učeníkom: „Ako ťažko vojdú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky!“

24 Učeníci sa nad jeho slovami zarazili. Ale Ježiš im ešte raz povedal: „Deti moje, ako ťažko sa vchádza do Božieho kráľovstva!

25 Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.“

26 Oni sa ešte viac čudovali a hovorili si: „Kto potom môže byť spasený?“

27 Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie. Lebo Bohu je všetko možné.“

28 Tu sa ozval Peter: „Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou.“

29 Ježiš povedal: „Veru, hovorím vám: Niet nikoho, kto by pre mňa a pre evanjelium opustil dom alebo bratov a sestry, alebo matku a otca, alebo deti, alebo polia,

30 aby nedostal stonásobne viac; teraz, v tomto čase, domy, bratov, sestry, matky, deti i polia, hoci s prenasledovaním, a v budúcom veku večný život.

31 A mnohí prví budú poslednými a poslední prvými.“

32 Boli na ceste a vystupovali do Jeruzalema. Ježiš išiel pred nimi a oni tŕpli a so strachom išli za ním. Opäť vzal k sebe Dvanástich a začal im hovoriť, čo ho očakáva:

33 „Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom. Odsúdia ho na smrť a vydajú pohanom,

34 vysmejú ho, opľujú, zbičujú a zabijú, ale on po troch dňoch vstane z mŕtvych.“

35 Tu k nemu pristúpili Zebedejovi synovia Jakub a Ján a hovorili mu: „Učiteľ, chceme, aby si nám splnil, o čo ťa poprosíme.“

36 On sa ich opýtal: „Čo chcete, aby som vám urobil?“

37 Oni mu povedali: „Daj, aby sme sedeli v tvojej sláve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici.“

38 Na to im Ježiš povedal: „Neviete, čo žiadate. Môžete piť kalich, ktorý ja pijem? Alebo môžete byť pokrstení krstom, ktorým som ja krstený?“

39 Oni mu vraveli: „Môžeme.“ Ježiš im povedal: „Kalich, ktorý pijem ja, budete piť, aj krstom, ktorým som krstený ja, budete pokrstení.

40 Ale dať niekomu sedieť po mojej pravici alebo ľavici nepatrí mne. To dostanú tí, ktorým je to pripravené.“

41 Keď to počuli ostatní desiati, začali sa mrzieť na Jakuba a Jána.

42 Ježiš si ich zavolal a povedal im: „Viete, že tí, ktorých pokladajú za vládcov národov, panujú nad nimi a ich veľmoži majú nad nimi moc.

43 Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom.

44 A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých.

45 Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých.“

46 Prišli do Jericha. A keď so svojimi učeníkmi a s veľkým zástupom z Jericha odchádzal, pri ceste sedel slepý Bartimej, Timejov syn, a žobral.

47 Keď počul, že je to Ježiš Nazaretský, začal kričať: „Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“

48 Mnohí ho okríkali, aby mlčal; ale on ešte väčšmi kričal: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“

49 Ježiš zastal a povedal: „Zavolajte ho!“ Zavolali slepca a vraveli mu: „Neboj sa! Vstaň, volá ťa!“

50 On odhodil plášť, vyskočil a šiel k Ježišovi.

51 Ježiš mu povedal: „Čo chceš, aby som ti urobil?“ Slepec mu odpovedal: „Rabboni, aby som videl!“

52 A Ježiš mu povedal: „Choď, tvoja viera ťa uzdravila!“ A hneď videl a šiel za ním po ceste.

1 Keď sa blížili k Jeruzalemu, k Betfage a Betánii pri Olivovej hore, poslal dvoch svojich učeníkov

2 a povedal im: „Choďte do dediny, čo je pred vami. A len čo do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom ešte nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte.

3 A keby vám niekto hovoril: »Čo to robíte?«, povedzte: »Pán ho potrebuje a hneď ho zasa sem vráti.«“

4 Oni odišli a na rázcestí našli osliatko priviazané vonku pri bráne; i odviazali ho.

5 Niektorí z tých, čo tam stáli, im vraveli: „Čo to robíte, prečo odväzujete osliatko?“

6 Oni im povedali, ako im kázal Ježiš, a nechali ich.

7 Osliatko priviedli k Ježišovi, pokládli naň svoje plášte a on si naň sadol.

8 Mnohí prestierali na cestu svoje plášte, iní zasa zelené ratolesti, čo narezali v poli.

9 A tí, čo išli pred ním, aj tí, čo šli za ním, volali: „Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom!

10 Požehnané kráľovstvo nášho otca Dávida, ktoré prichádza! Hosanna na výsostiach!“

11 Tak vošiel do Jeruzalema, do chrámu. Všetko si popozeral a odišiel s Dvanástimi do Betánie, lebo už bol večer.

12 Keď na druhý deň z Betánie odchádzali, pocítil hlad.

13 Zďaleka zazrel figovník s lístím. Išiel k nemu, či na ňom niečo nenájde. Ale keď k nemu prišiel, nenašiel nič, len lístie; nebol totiž čas fíg.

14 I povedal mu: „Nech z teba už nikdy nik neje ovocie!“ A jeho učeníci to počuli.

15 Potom prišli do Jeruzalema. Keď vošiel do chrámu, začal vyháňať predavačov a kupujúcich v chráme. Peňazomencom poprevracal stoly a predavačom holubov stolice.

16 A nedovolil nikomu prenášať ani náčinie cez chrám.

17 A učil ich: „Nie je napísané: »Môj dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy«? A vy ste z neho urobili lotrovský pelech.“

18 Keď to počuli veľkňazi a zákonníci, hľadali spôsob, ako ho zabiť. Báli sa ho, lebo všetok ľud obdivoval jeho učenie.

19 A keď sa zvečerilo, odišli z mesta.

20 Keď ráno išli popri figovníku, videli, že vyschol od koreňa.

21 Tu sa Peter rozpamätal a povedal mu: „Rabbi, pozri, figovník, ktorý si preklial, vyschol.“

22 Ježiš im na to povedal: „Majte vieru v Boha.“

23 Veru, hovorím vám: „Keď niekto povie tomuto vrchu: »Zdvihni sa a hoď sa do mora,« a vo svojom srdci nezapochybuje, ale uverí, že sa stane, čo povedal, stane sa mu to.

24 Preto vám hovorím: Verte, že všetko, o čo v modlitbe prosíte, ste už dostali, a budete to mať.

25 A keď vstanete modliť sa, odpustite, ak máte niečo proti niekomu, aby aj vám váš Otec, ktorý je na nebesiach, odpustil vaše hriechy.“

26 (Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy.)

27 A znova prišli do Jeruzalema. Ako chodil po chráme, pristúpili k nemu veľkňazi, zákonníci a starší

28 a pýtali sa ho: „Akou mocou toto robíš? Alebo kto ti dal moc, aby si to robil?“

29 Ježiš im povedal: „Aj ja sa vás na niečo spýtam. Odpovedzte mi, potom vám poviem, akou mocou toto robím.

30 Jánov krst bol z neba, či od ľudí? Odpovedzte mi!“

31 Oni rozmýšľali a hovorili si: „Ak povieme: Z neba, povie: »Prečo ste mu teda neuverili?«

32 Ale ak povieme: Od ľudí,“ – to sa báli ľudu, lebo všetci pokladali Jána za ozajstného proroka.

33 Odpovedali teda Ježišovi: „Nevieme.“ A Ježiš im odvetil: „Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím.“

1 Potom im začal hovoriť v podobenstvách: „Istý človek vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal jamu a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval.

2 V stanovenom čase poslal k vinohradníkom sluhu, aby od nich prevzal podiel úrody z vinice.

3 Ale oni ho chytili, zbili a prepustili späť naprázdno.

4 Znova k nim poslal iného sluhu. Tomu prebili hlavu a potupili ho.

5 Poslal ďalšieho, toho zabili. A ešte mnoho iných: niektorých zbili, iných pozabíjali.

6 Mal ešte jedného, milovaného syna. Napokon k nim poslal i jeho, lebo si povedal: »K môjmu synovi budú mať úctu.«

7 Ale vinohradníci si povedali: »To je dedič. Poďte, zabime ho a dedičstvo bude naše!«

8 Chytili ho, zabili a vyhodili z vinice.

9 Čo teda urobí pán vinice? Príde, vinohradníkov zahubí a vinicu dá iným.

10 Nečítali ste v Písme: »Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným.

11 To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná«?“

12 A chceli ho zajať, len sa báli zástupu. Vybadali totiž, že to o nich povedal toto podobenstvo. Nechali ho teda a odišli.

13 Poslali k nemu niekoľko farizejov a herodiánov, aby ho podchytili v reči.

14 Tí prišli a povedali mu: „Učiteľ, vieme, že vždy vravíš pravdu a neberieš ohľad na nikoho, nehľadíš na osobu človeka, ale podľa pravdy učíš Božej ceste. Slobodno platiť cisárovi daň, či nie? Máme platiť, či nemáme?“

15 Ale on poznal ich prefíkanosť a povedal im: „Čo ma pokúšate?! Prineste mi denár, nech sa naň pozriem!“

16 A oni priniesli. Spýtal sa ich: „Čí je tento obraz a nápis?“ Oni mu odpovedali: „Cisárov.“

17 A Ježiš im povedal: „Čo je cisárovo, dávajte cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“ I obdivovali ho.

18 Tu prišli k nemu saduceji, ktorí tvrdia, že niet zmŕtvychvstania, a pýtali sa ho:

19 „Učiteľ, Mojžiš nám napísal, že ak niekomu zomrie brat a zanechá manželku bez detí, brat si má vziať jeho manželku a splodiť svojmu bratovi potomka.

20 Bolo sedem bratov. Prvý sa oženil, ale umrel a nezanechal potomka.

21 Vzal si ju druhý, ale aj on umrel a nezanechal potomka. Takisto aj tretí.

22 A ani jeden zo siedmich nezanechal potomka. Napokon po všetkých zomrela aj žena.

23 Ktorému z nich bude manželkou pri vzkriesení, keď vstanú z mŕtvych? Veď ju mali siedmi za manželku.“

24 Ježiš im povedal: „Nemýlite sa preto, že nepoznáte Písmo ani Božiu moc?

25 Lebo keď ľudia vstanú z mŕtvych, už sa ani neženia, ani nevydávajú, ale sú ako anjeli v nebi.

26 A pokiaľ ide o vzkriesenie mŕtvych, či ste nečítali v Mojžišovej knihe v stati o kríku, ako mu Boh povedal: »Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba«?

27 A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých. Veľmi sa mýlite.“

28 Tu k nemu pristúpil jeden zo zákonníkov, ktorý ich počúval, ako sa hádajú. A keď videl, že im dobre odpovedal, spýtal sa ho: „Ktoré prikázanie je prvé zo všetkých?“

29 Ježiš odpovedal: „Prvé je toto: »Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán.

30 Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!«

31 Druhé je toto: »Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!« Iného, väčšieho prikázania, ako sú tieto, niet.“

32 Zákonník mu vravel: „Dobre, Učiteľ, správne si povedal: »Jediný je a okrem neho iného niet;«

33 a »milovať ho z celého srdca, z celého rozumu a z celej sily« a »milovať blížneho ako seba samého« je viac ako všetky zápalné a ostatné obety.“

34 Keď Ježiš videl, že odpovedal rozumne, povedal mu: „Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva.“ A už sa ho nik neodvážil vypytovať.

35 Keď Ježiš učil v chráme, povedal: „Ako môžu zákonníci hovoriť, že Mesiáš je Dávidov syn?

36 Veď sám Dávid hovorí vo Svätom Duchu: »Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, kým ti nepoložím tvojich nepriateľov pod nohy.«

37 Sám Dávid ho nazýva Pánom; ako potom môže byť jeho synom?“ A veľký zástup ho počúval s radosťou.

38 Ako učil, hovoril: „Varujte sa zákonníkov, ktorí radi chodia v dlhých rúchach, túžia po pozdravoch na uliciach,

39 po prvých stoliciach v synagógach a popredných miestach na hostinách.

40 Vyjedajú domy vdov a naoko sa dlho modlia. Takých postihne prísnejší súd.“

41 Potom si sadol oproti chrámovej pokladnici a pozeral sa, ako ľud hádže peniaze do pokladnice. Viacerí boháči hádzali mnoho.

42 Prišla aj istá chudobná vdova a vhodila dve drobné mince, čo je kvadrans.

43 Zavolal svojich učeníkov a povedal im: „Veru, hovorím vám: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci, čo hádzali do pokladnice.

44 Lebo všetci dávali zo svojho nadbytku, ale ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, celé svoje živobytie.“

1 Keď vychádzal z chrámu, jeden z jeho učeníkov mu povedal: „Učiteľ, pozri, aké kamene a aké stavby!“

2 Ježiš mu vravel: „Vidíš tieto veľké budovy? Nezostane tu kameň na kameni; všetko bude zborené.“

3 Keď potom sedel na Olivovej hore oproti chrámu a boli sami, pýtali sa ho Peter, Jakub, Ján a Ondrej:

4 „Povedz nám, kedy to bude a aké bude znamenie, keď sa toto všetko začne plniť.“

5 Ježiš im začal hovoriť: „Dajte si pozor, aby vás niekto nezviedol.

6 Prídu mnohí v mojom mene a budú hovoriť: »To som ja.« A mnohých zvedú.

7 Keď budete počuť o vojnách a chýry o bojoch, neľakajte sa. To musí prísť, ale ešte nebude koniec.

8 Lebo povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. Miestami budú zemetrasenia, bude hlad. To bude začiatok útrap.

9 Vy sa však majte na pozore. Vydajú vás súdom, budú vás biť v synagógach a pre mňa budete stáť pred vladármi a kráľmi, aby ste im vydali svedectvo.

10 Ale najprv sa musí hlásať evanjelium všetkým národom.

11 Až vás povedú, aby vás vydali, nestarajte sa dopredu, čo budete hovoriť, ale hovorte, čo vám bude dané v tú hodinu. Veď to už nie vy budete hovoriť, ale Duch Svätý.

12 Brat vydá na smrť brata a otec dieťa. Deti povstanú proti rodičom a pripravia ich o život.

13 Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Ale kto vytrvá do konca, bude spasený.

14 Keď uvidíte ohavnosť spustošenia tam, kde nemá byť – kto číta, nech pochopí -, vtedy tí, čo budú v Judei, nech utečú do hôr;

15 kto bude na streche, nech nezostupuje a nevchádza do domu vziať si niečo stadiaľ,

16 a kto bude na poli, nech sa nevracia nazad zobrať si oblek.

17 Beda ťarchavým ženám a tým, čo budú v tie dni pridájať!

18 Modlite sa, aby to neprišlo v zime,

19 lebo tie dni budú takým súžením, aké nebolo od počiatku, keď Boh stvoril svet, až doteraz a už ani nebude.

20 A keby Pán tie dni neskrátil, nezachránil by sa nik. Ale kvôli vyvoleným, ktorých si vyvolil, skrátil tie dni.

21 Keby vám vtedy niekto povedal: »Hľa, tu je Mesiáš, hľa, tamto je,« neverte.

22 Lebo vystúpia falošní mesiáši a falošní proroci a budú robiť znamenia a zázraky, aby zviedli, ak je to možné, aj vyvolených.

23 Vy sa však majte na pozore! Všetko som vám povedal vopred.

24 V tých dňoch, po onom súžení slnko sa zatmie, mesiac nevydá svoj jas,

25 hviezdy budú padať z neba a nebeské mocnosti sa budú chvieť.

26 Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať na oblakoch s veľkou mocou a slávou.

27 On pošle anjelov a zhromaždí svojich vyvolených zo štyroch strán sveta, od kraja zeme až po kraj neba.

28 Od figovníka sa naučte podobenstvo. Keď jeho ratolesť mladne a vyháňa lístie, viete, že je blízko leto.

29 Tak aj vy, až uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že je blízko, predo dvermi.

30 Veru, hovorím vám: Nepominie sa toto pokolenie, kým sa to všetko nestane.

31 Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú.

32 Ale o tom dni a o tej hodine nevie nik, ani anjeli v nebi, ani Syn, iba Otec.

33 Majte sa na pozore, bdejte, lebo neviete, kedy príde ten čas.

34 Je to tak, ako keď človek odcestuje: opustil svoj dom, svojim sluhom odovzdal moc, každému určil prácu a vrátnikovi prikázal bdieť.

35 Bdejte teda, lebo neviete, kedy príde pán domu: či večer, či o polnoci, či za spevu kohúta alebo ráno.

36 Aby vás nenašiel spať, keď príde nečakane!

37 A čo hovorím vám, hovorím všetkým: Bdejte!“

1 Bolo dva dni pred Veľkou nocou a sviatkami Nekvasených chlebov. Veľkňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako ho podvodne chytiť a zabiť.

2 Ale hovorili: „Nie vo sviatok, aby sa ľud nevzbúril.“

3 Keď bol v Betánii v dome Šimona Malomocného a sedel pri stole, prišla žena s alabastrovou nádobou pravého vzácneho nardového oleja. Nádobu rozbila a olej mu vyliala na hlavu.

4 Niektorí sa hnevali a hovorili si: „Načo takto mrhať voňavý olej?!

5 Veď sa mohol tento olej predať za viac ako tristo denárov a tie rozdať chudobným.“ A osopovali sa na ňu.

6 Ale Ježiš povedal: „Nechajte ju! Prečo ju trápite? Urobila mi dobrý skutok.

7 Veď chudobných máte vždy medzi sebou, a keď budete chcieť, môžete im robiť dobre. Ale mňa nemáte vždy.

8 Urobila, čo mohla. Vopred pomazala moje telo na pohreb.

9 Veru, hovorím vám: Kdekoľvek na svete sa bude ohlasovať evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila.“

10 Judáš Iškariotský, jeden z Dvanástich, odišiel k veľkňazom, aby im ho zradil.

11 Tí sa potešili, keď to počuli, a sľúbili, že mu dajú peniaze. A on hľadal spôsob, ako ho príhodne vydať.

12 V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov, keď zabíjali veľkonočného baránka, povedali mu jeho učeníci: „Kde ti máme ísť pripraviť veľkonočnú večeru?“

13 Poslal dvoch zo svojich učeníkov a vravel im: „Choďte do mesta. Tam stretnete človeka, ktorý bude niesť džbán vody. Choďte za ním

14 a pánovi domu, do ktorého vojde, povedzte: »Učiteľ odkazuje: Kde je pre mňa miestnosť, v ktorej by som mohol jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka?«

15 On vám ukáže veľkú hornú sieň, prestretú a pripravenú. Tam nám prichystajte.“

16 Učeníci odišli, a keď prišli do mesta, všetko našli tak, ako im povedal. A pripravili veľkonočného baránka.

17 Keď sa zvečerilo, prišiel s Dvanástimi.

18 A keď boli pri stole a jedli, Ježiš povedal: „Veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí, ten, čo je so mnou.“

19 Zosmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: „Azda ja?“

20 On im odpovedal: „Jeden z Dvanástich, čo so mnou namáča v mise.

21 Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda človeku, ktorý zrádza Syna človeka! Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.“

22 Keď jedli, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával im, hovoriac: „Vezmite, toto je moje telo!“

23 Potom vzal kalich, vzdával vďaky, dal im ho a všetci z neho pili.

24 A povedal im: „Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých.

25 Veru, hovorím vám: Už nebudem piť z plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť nový v Božom kráľovstve.“

26 Potom zaspievali chválospev a vyšli na Olivovú horu.

27 Vtedy im Ježiš povedal: „Všetci odpadnete, lebo je napísané: »Udriem pastiera a ovce sa rozpŕchnu.«

28 Ale keď vstanem z mŕtvych, predídem vás do Galiley.“

29 Peter mu povedal: „Aj keby všetci odpadli, ja nie.“

30 Ježiš mu odvetil: „Veru, hovorím ti: Ty ma dnes, tejto noci, skôr, ako dva razy kohút zaspieva, tri razy zaprieš.“

31 Ale on ešte horlivejšie vyhlasoval: „Aj keby som mal umrieť s tebou, nezapriem ťa.“ Podobne hovorili aj ostatní.

32 Prišli na pozemok, ktorý sa volá Getsemani, a povedal svojim učeníkom: „Sadnite si tu, kým sa pomodlím.“

33 Vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána. I doľahla naňho hrôza a úzkosť.

34 Vtedy im povedal: „Moja duša je smutná až na smrť. Ostaňte tu a bdejte!“

35 Trocha poodišiel, padol na zem a modlil sa, aby ho, ak je možné, minula táto hodina.

36 Hovoril: „Abba, Otče! Tebe je všetko možné. Vezmi odo mňa tento kalich. No nie čo ja chcem, ale čo ty.“

37 Keď sa vrátil, našiel ich spať. I povedal Petrovi: „Šimon, spíš? Ani hodinu si nemohol bdieť?

38 Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia. Duch je síce ochotný, ale telo slabé.“

39 Znova odišiel a modlil sa tými istými slovami.

40 A keď sa vrátil, zasa ich našiel spať: oči sa im zatvárali od únavy a nevedeli, čo mu povedať.

41 Keď prišiel tretí raz, povedal im: „Ešte spíte a odpočívate? Dosť už. Prišla hodina: hľa, Syna človeka už vydávajú do rúk hriešnikov.

42 Vstaňte, poďme! Pozrite, môj zradca je blízko.“

43 A kým ešte hovoril, prišiel zrazu Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním zástup s mečmi a kyjmi, ktorý poslali veľkňazi, zákonníci a starší.

44 Jeho zradca im dal znamenie: „Koho pobozkám, to je on. Chyťte ho a obozretne odveďte!“

45 Keď prišiel, hneď pristúpil k nemu a povedal: „Rabbi.“ A pobozkal ho.

46 Oni položili naň ruky a zajali ho.

47 Tu jeden z okolostojacich vytasil meč, zasiahol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho.

48 Ježiš im povedal: „Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zločinca, aby ste ma zajali.

49 Deň čo deň som učil u vás v chráme, a nezajali ste ma. Ale musí sa splniť Písmo.“

50 Vtedy ho všetci opustili a rozutekali sa.

51 No akýsi mladík išiel za ním, odetý plachtou na holom tele; a chytili ho.

52 Ale on pustil plachtu a utiekol nahý.

53 Ježiša priviedli k veľkňazovi, kde sa zhromaždili všetci veľkňazi, starší a zákonníci.

54 Peter šiel zďaleka za ním až dnu do veľkňazovho dvora. Sadol si k sluhom a zohrieval sa pri ohni.

55 Veľkňazi a celá veľrada zháňali svedectvo proti Ježišovi, aby ho mohli odsúdiť na smrť. Ale nenašli.

56 Mnohí proti nemu krivo svedčili, a ich svedectvá sa nezhodovali.

57 Tu niektorí vstali a krivo proti nemu svedčili:

58 „My sme ho počuli hovoriť: »Ja zborím tento chrám zhotovený rukou a za tri dni postavím iný, nie rukou zhotovený.«“

59 Ale ani tak sa ich svedectvo nezhodovalo.

60 Tu vstal veľkňaz, postavil sa do stredu a opýtal sa Ježiša: „Nič neodpovieš na to, čo títo svedčia proti tebe?“

61 Ale on mlčal a nič neodpovedal. Veľkňaz sa ho znova pýtal: „Si ty Mesiáš, syn Požehnaného?“

62 Ježiš odvetil: „Áno, som. A uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať s nebeskými oblakmi.“

63 Vtedy si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: „Načo ešte potrebujeme svedkov?

64 Počuli ste rúhanie. Čo na to poviete?“ A oni všetci vyniesli nad ním súd, že je hoden smrti.

65 Niektorí začali naňho pľuť, zakrývali mu tvár, bili ho päsťami a hovorili mu: „Prorokuj!“ Aj sluhovia ho bili po tvári.

66 Keď bol Peter dolu na nádvorí, prišla jedna z veľkňazových slúžok.

67 Len čo zbadala Petra, ako sa zohrieva, pozrela sa naňho a povedala: „Aj ty si bol s tým Nazaretčanom, Ježišom.“

68 Ale on zaprel: „Ani neviem, ani nerozumiem, čo hovoríš.“ Vyšiel von pred nádvorie a zaspieval kohút.

69 Keď ho tam videla slúžka, znova začala vravieť okolostojacim: „Tento je z nich.“

70 Ale on opäť zapieral. O chvíľku tí, čo tam stáli, znova hovorili Petrovi: „Veru si z nich, veď si aj Galilejčan.“

71 On sa však začal zaklínať a prisahať: „Nepoznám toho človeka, o ktorom hovoríte.“

72 Vtom kohút zaspieval druhý raz. Vtedy sa Peter rozpamätal na slovo, ktoré mu bol povedal Ježiš: „Skôr ako dva razy kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.“ I rozplakal sa.

1 Hneď zrána mali poradu veľkňazi so staršími a zákonníkmi, teda celá veľrada. Ježiša spútali, odviedli a odovzdali Pilátovi.

2 Pilát sa ho spýtal: „Si židovský kráľ?“ On mu odpovedal: „Sám to hovoríš.“

3 Veľkňazi naň mnoho žalovali

4 a Pilát sa ho znova spytoval: „Nič neodpovieš? Pozri, čo všetko žalujú na teba!“

5 Ale Ježiš už nič nepovedal, takže sa Pilát čudoval.

6 Na sviatky im prepúšťal jedného väzňa, ktorého si žiadali.

7 S povstalcami, čo sa pri vzbure dopustili vraždy, bol uväznený muž, ktorý sa volal Barabáš.

8 Zástup vystúpil hore a žiadal si to, čo im robieval.

9 Pilát im povedal: „Chcete, aby som vám prepustil židovského kráľa?“

10 Lebo vedel, že ho veľkňazi vydali zo závisti.

11 Ale veľkňazi podnietili zástup, aby im radšej prepustil Barabáša.

12 Pilát sa ich znova opýtal: „Čo mám teda podľa vás urobiť so židovským kráľom?“

13 Oni opäť skríkli: „Ukrižuj ho!“

14 Pilát im vravel: „A čo zlé urobil?“ Ale oni tým väčšmi kričali: „Ukrižuj ho!“

15 A Pilát, aby urobil ľudu po vôli, prepustil im Barabáša. Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali.

16 Vojaci ho odviedli dnu do nádvoria, čiže do vládnej budovy, a zvolali celú kohortu.

17 Odeli ho do purpurového plášťa, z tŕnia uplietli korunu a založili mu ju

18 a začali ho pozdravovať: „Buď pozdravený, židovský kráľ!“

19 Bili ho trstinou po hlave, pľuli naňho, kľakali pred ním a klaňali sa mu.

20 Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z purpuru a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali.

21 Tu prinútili istého Šimona z Cyrény, Alexandrovho a Rúfovho otca, ktorý sa tade vracal z poľa, aby mu niesol kríž.

22 Tak ho priviedli na miesto Golgota, čo v preklade znamená Lebka.

23 Dávali mu víno zmiešané s myrhou, ale on ho neprijal.

24 Potom ho ukrižovali a rozdelili si jeho šaty – hodili o ne lós, kto si má čo vziať.

25 Keď ho ukrižovali, bolo deväť hodín.

26 Jeho vinu označili nápisom: „Židovský kráľ.“

27 Vedno s ním ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného napravo od neho, druhého naľavo.

28 (A splnilo sa Písmo, ktoré hovorí: Započítali ho medzi zločincov.)

29 A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu; potriasali hlavami a vraveli: „Aha, ten, čo zborí chrám a za tri dni ho postaví.

30 Zachráň sám seba, zostúp z kríža!“

31 Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi a so zákonníkmi si hovorili: „Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť.

32 Kristus, kráľ Izraela! Nech teraz zostúpi z kríža, aby sme videli a uverili.“ Ešte aj tí ho hanobili, čo boli s ním ukrižovaní.

33 Keď bolo dvanásť hodín, nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní.

34 O tretej hodine zvolal Ježiš mocným hlasom: „Heloi, heloi, lema sabakthani?“, čo v preklade znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“

35 Keď to počuli, niektorí z okolostojacich vraveli: „Pozrite, volá Eliáša.“

36 Ktosi odbehol, naplnil špongiu octom, nastokol ju na trstinu, dával mu piť a hovoril: „Počkajte, uvidíme, či ho Eliáš príde sňať.“

37 Ale Ježiš zvolal mocným hlasom a vydýchol.

38 Chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku.

39 Keď stotník, čo stál naproti nemu, videl, ako vykríkol a skonal, povedal: „Tento človek bol naozaj Boží Syn.“

40 Zobďaleč sa pozerali aj ženy. Medzi nimi Mária Magdaléna, Mária, matka Jakuba Mladšieho a Jozesa, i Salome,

41 ktoré ho sprevádzali a posluhovali mu, keď bol v Galilei. A mnohé iné, čo s ním prišli do Jeruzalema.

42 Keď sa už zvečerilo, pretože bol Prípravný deň, čiže deň pred sobotou,

43 prišiel Jozef z Arimatey, významný člen rady, ktorý tiež očakával Božie kráľovstvo, smelo vošiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo.

44 Pilát sa zadivil, že už zomrel. Zavolal si stotníka a opýtal sa ho, či je už mŕtvy.

45 Keď mu to stotník potvrdil, daroval telo Jozefovi.

46 On kúpil plátno, a keď ho sňal, zavinul ho do plátna a uložil do hrobu vytesaného do skaly. A ku vchodu do hrobu privalil kameň.

47 Mária Magdaléna a Mária Jozesova sa pozerali, kde ho uložili.

1 Keď sa pominula sobota, Mária Magdaléna a Mária Jakubova i Salome nakúpili voňavé oleje a išli ho pomazať.

2 V prvý deň týždňa, skoro ráno, po východe slnka, prišli k hrobu

3 a hovorili si: „Kto nám odvalí kameň od vchodu do hrobu?“

4 Ale keď sa pozreli, videli, že kameň je odvalený; bol totiž veľmi veľký.

5 Keď vošli do hrobu, na pravej strane videli sedieť mladíka oblečeného do bieleho rúcha a stŕpli.

6 On sa im prihovoril: „Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorý bol ukrižovaný. Vstal z mŕtvych. Niet ho tu. Hľa, miesto, kde ho uložili.

7 Ale choďte a povedzte jeho učeníkom a Petrovi: »Ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte, ako vám povedal.«“

8 Vyšli a utekali od hrobu, lebo sa ich zmocnila hrôza a strach. A nepovedali nikomu nič, lebo sa báli.

9 Keď ráno v prvý deň týždňa vstal z mŕtvych, zjavil sa najprv Márii Magdaléne, z ktorej kedysi vyhnal sedem zlých duchov.

10 Ona išla a zvestovala to tým, čo s ním bývali a teraz boli smutní a plakali.

11 Ale oni, keď počuli, že žije a že ho videla, neverili.

12 Potom sa v inej podobe zjavil dvom z nich na ceste, keď išli na vidiek.

13 Aj oni to išli zvestovať ostatným, ale ani im neuverili.

14 Napokon sa zjavil samým Jedenástim, keď sedeli pri stole, a vyčítal im neveru a tvrdosť srdca, že neuverili tým, čo ho videli vzkrieseného.

15 A povedal im: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu.

16 Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený.

17 A tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať zlých duchov, budú hovoriť novými jazykmi,

18 hady budú brať do rúk, a ak niečo smrtonosné vypijú, neuškodí im; na chorých budú vkladať ruky a tí ozdravejú.“

19 Keď im to Pán Ježiš povedal, vzatý bol do neba a zasadol po pravici Boha.

20 Oni sa rozišli a všade kázali. Pán im pomáhal a ich slová potvrdzoval znameniami, ktoré ich sprevádzali.