Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)

1 Nesúďte, aby ste neboli súdení.

2 Lebo ako budete súdiť vy, tak budú súdiť aj vás, a akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám.

3 Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš?

4 Alebo ako môžeš povedať svojmu bratovi: »Dovoľ, vyberiem ti smietku z oka« – a ty máš v oku brvno?!

5 Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku z oka svojho brata.

6 Nedávajte, čo je sväté, psom a nehádžte svoje perly pred svine, aby ich nohami nepošliapali, neobrátili sa proti vám a neroztrhali vás.

7 Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám!

8 Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria.

9 Alebo je medzi vami človek, čo by podal synovi kameň, keď ho prosí o chlieb?

10 Alebo keby pýtal rybu, čo by mu dal hada?

11 Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá váš Otec, ktorý je na nebesiach, dobré veci tým, čo ho prosia.

12 Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im. Lebo to je Zákon i Proroci.

13 Vchádzajte tesnou bránou, lebo široká brána a priestranná cesta vedie do zatratenia a mnoho je tých, čo cez ňu vchádzajú.

14 Aká tesná je brána a úzka cesta, čo vedie do života, a málo je tých, čo ju nachádzajú!

15 Chráňte sa falošných prorokov: prichádzajú k vám v ovčom rúchu, ale vnútri sú draví vlci.

16 Poznáte ich po ovocí. Veď či oberajú z tŕnia hrozná alebo z bodliakov figy?

17 Tak každý dobrý strom rodí dobré ovocie, kým zlý strom rodí zlé ovocie.

18 Dobrý strom nemôže rodiť zlé ovocie a zlý strom nemôže rodiť dobré ovocie.

19 Každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa.

20 Teda po ich ovocí ich poznáte.

21 Nie každý, kto mi hovorí: »Pane, Pane,« vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach.

22 Mnohí mi v onen deň povedia: »Pane, Pane, či sme neprorokovali v tvojom mene? Nevyháňali sme v tvojom mene zlých duchov a neurobili sme v tvojom mene veľa zázrakov?«

23 Vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa vy, čo páchate neprávosť!

24 A tak každý, kto počúva tieto moje slová a uskutočňuje ich, podobá sa múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale.

25 Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica a oborili sa na ten dom, ale dom sa nezrútil, lebo mal základy na skale.

26 A každý, kto tieto moje slová počúva, ale ich neuskutočňuje, podobá sa hlúpemu mužovi, ktorý si postavil dom na piesku.

27 Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica, oborili sa na ten dom a dom sa zrútil; zostalo z neho veľké rumovisko.“

28 Keď Ježiš skončil tieto reči, zástupy žasli nad jeho učením,

29 lebo ich učil ako ten, čo má moc, a nie ako ich zákonníci.

1 Keď Ježiš zostúpil z vrchu, išli za ním veľké zástupy.

2 Tu prišiel k nemu istý malomocný, poklonil sa mu a vravel: „Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť.“

3 On vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: „Chcem, buď čistý!“ A hneď bol očistený od malomocenstva.

4 Potom mu Ježiš povedal: „Daj si pozor a nikomu o tom nehovor, ale choď, ukáž sa kňazovi a prines obetný dar, ako predpísal Mojžiš – im na svedectvo.“

5 Keď potom vošiel do Kafarnauma, pristúpil k nemu stotník s prosbou:

6 „Pane, sluha mi leží doma ochrnutý a hrozne trpí.“

7 On mu povedal: „Prídem a uzdravím ho.“

8 Stotník mu odpovedal: „Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a môj sluha ozdravie.

9 Veď aj ja som podriadený človek a mám pod sebou vojakov. Ak daktorému poviem: »Choď!« – ide; inému: »Poď sem!« – tak príde; a svojmu sluhovi: »Urob toto!« – on to urobí.“

10 Keď to Ježiš počul, zadivil sa a tým, čo ho sprevádzali, povedal: „Veru, hovorím vám: Takú vieru som nenašiel u nikoho v Izraeli.

11 Hovorím vám, že prídu mnohí od východu i západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jakubom v nebeskom kráľovstve,

12 a synovia kráľovstva budú vyhodení von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.“

13 A stotníkovi Ježiš povedal: „Choď a nech sa ti stane, ako si uveril.“ A v tú hodinu jeho sluha ozdravel.

14 Keď potom Ježiš vošiel do Petrovho domu, videl, že jeho testiná leží v horúčke.

15 Dotkol sa jej ruky a horúčka ju opustila. Hneď vstala a obsluhovala ho.

16 Keď sa zvečerilo, priniesli k nemu mnohých posadnutých zlými duchmi a on slovom vyháňal duchov a uzdravoval všetkých chorých,

17 aby sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš: „On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby.“

18 Keď Ježiš videl okolo seba veľké zástupy, rozkázal preplaviť sa na druhý breh.

19 Tu k nemu pristúpil istý zákonník a povedal mu: „Učiteľ, pôjdem za tebou všade, kam pôjdeš.“

20 Ježiš mu odvetil: „Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale syn človeka nemá kde hlavu skloniť.“

21 Iný, jeden z jeho učeníkov, mu povedal: „Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca.“

22 Ale Ježiš mu povedal: „Poď za mnou a nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych.“

23 Potom nastúpil na loďku a jeho učeníci ho nasledovali.

24 Na mori sa zrazu strhla taká búrka, že sa vlny prevaľovali cez loďku; a on spal.

25 Pristúpili k nemu a zobudili ho slovami: „Pane, zachráň nás, hynieme!“

26 On im povedal: „Čo sa bojíte, vy maloverní?!“ Potom vstal, pohrozil vetru i moru a nastalo veľké ticho.

27 Ľudia žasli a hovorili: „Ktože je to, že ho i vietor i more poslúchajú?“

28 Keď prišiel na druhý breh do gadarského kraja, vybehli proti nemu dvaja posadnutí zlými duchmi; vyšli z hrobov a boli takí zúriví, že sa nik neodvážil chodiť tou cestou.

29 Zrazu skríkli: „Čo ťa do nás, Syn Boží?! Prišiel si sem predčasne nás mučiť?“

30 Neďaleko nich sa pásla veľká črieda svíň.

31 Zlí duchovia ho prosili: „Ak nás už vyháňaš, pošli nás do čriedy svíň.“

32 On im povedal: „Choďte!“ A oni vyšli a vošli do svíň. Vtom sa celá črieda prudko hnala dolu svahom do mora a zahynula vo vodách.

33 Pastieri ušli, a keď prišli do mesta, vyrozprávali všetko, aj o tých, čo boli posadnutí zlými duchmi.

34 Tu celé mesto vyšlo oproti Ježišovi, a keď ho uvideli, prosili ho, aby odišiel z ich kraja.

1 On nastúpil na loďku, preplavil sa na druhý breh a prišiel do svojho mesta.

2 Tu mu priniesli ochrnutého človeka, ktorý ležal na lôžku. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: „Dúfaj, synu, odpúšťajú sa ti hriechy.“

3 Vtedy si niektorí zákonníci povedali: „Tento sa rúha.“

4 Keďže Ježiš poznal ich myšlienky, povedal: „Prečo myslíte zlé vo svojich srdciach?

5 Čo je ľahšie – povedať: »Odpúšťajú sa ti hriechy,« alebo povedať: »Vstaň a choď«?

6 Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy“ – povedal ochrnutému: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!“

7 A on vstal a odišiel domov.

8 Keď to zástupy videli, s bázňou oslavovali Boha, ktorý dal takú moc ľuďom.

9 Keď odtiaľ Ježiš odišiel, videl na mýtnici sedieť človeka menom Matúša a povedal mu: „Poď za mnou!“ On vstal a išiel za ním.

10 Keď potom Ježiš sedel v dome za stolom, prišli mnohí mýtnici a hriešnici a stolovali s ním a s jeho učeníkmi.

11 Keď to videli farizeji, hovorili jeho učeníkom: „Prečo váš učiteľ jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?“

12 On to začul a povedal: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí.

13 Choďte a naučte sa, čo to znamená: »Milosrdenstvo chcem, a nie obetu.« Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“

14 Vtedy k nemu prišli Jánovi učeníci a hovorili: „Prečo sa my a farizeji často postíme, a tvoji učeníci sa nepostia?“

15 Ježiš im povedal: „Vari môžu svadobní hostia smútiť, kým je ženích s nimi? No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom sa budú postiť.

16 Nik predsa neprišíva na starý odev záplatu z novej látky, lebo záplata sa z odevu vytrhne a diera bude ešte väčšia.

17 Ani nové víno nevlievajú do starých mechov, lebo mechy sa roztrhnú a aj víno vytečie, aj mechy sa zničia. Ale nové víno vlievajú do nových mechov, a tak sa oboje zachová.“

18 Ako im toto hovoril, pristúpil k nemu istý popredný muž, poklonil sa mu a povedal: „Pred chvíľkou mi zomrela dcéra; ale poď, vlož na ňu ruku a ožije.“

19 Ježiš vstal a šiel za ním i so svojimi učeníkmi.

20 Vtedy k nemu odzadu pristúpila istá žena, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok, a dotkla sa obruby jeho odevu.

21 Povedala si totiž v duchu: „Ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem.“

22 Ježiš sa obrátil, a keď ju zazrel, povedal: „Dúfaj, dcéra, tvoja viera ťa uzdravila.“ A žena bola od tej hodiny zdravá.

23 Keď potom Ježiš prišiel do domu popredného muža a videl pískajúcich na píšťalách a rozrušený dav,

24 povedal: „Odíďte! Dievča neumrelo, ale spí.“ Oni ho vysmiali.

25 Ale keď dav rozohnali, vošiel dnu, chytil dievča za ruku a ono vstalo.

26 A chýr o tom sa rozniesol po celej krajine.

27 Keď Ježiš odtiaľ odchádzal, išli za ním dvaja slepci a kričali: „Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami!“

28 Keď potom vošiel do domu, slepci prišli k nemu. Ježiš sa ich opýtal: „Veríte, že to môžem urobiť?“ Oni mu odpovedali: „Áno, Pane.“

29 Tu sa dotkol ich očí a povedal: „Nech sa vám stane, ako ste uverili.“

30 A oči sa im otvorili. Ježiš im pohrozil: „Ale nech sa to nik nedozvie!“

31 No oni šli a rozprávali o ňom po celom kraji.

32 Keď odchádzali, priviedli mu nemého človeka, posadnutého zlým duchom.

33 On zlého ducha vyhnal a nemý prehovoril. Zástupy žasli a vraveli: „Také niečo sa ešte nikdy v Izraeli nestalo.“

34 Ale farizeji hovorili: „Mocou kniežaťa zlých duchov vyháňa zlých duchov.“

35 A Ježiš chodil po všetkých mestách a dedinách, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu.

36 Keď videl zástupy, zľutoval sa nad nimi, lebo boli zmorené a sklesnuté ako ovce bez pastiera.

37 Vtedy povedal svojim učeníkom: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo.

38 Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu.“

1 Zvolal svojich dvanástich učeníkov a dal im moc nad nečistými duchmi, aby ich vyháňali a uzdravovali každý neduh a každú chorobu.

2 A toto sú mená dvanástich apoštolov: prvý Šimon, zvaný Peter, a jeho brat Ondrej, Jakub Zebedejov a jeho brat Ján,

3 Filip a Bartolomej, Tomáš a mýtnik Matúš, Jakub Alfejov a Tadeáš,

4 Šimon Kananejský a Judáš Iškariotský, ktorý ho potom zradil.

5 Týchto Dvanástich Ježiš vyslal a prikázal im: „K pohanom nezabočujte a do samarijských miest nevchádzajte.

6 Choďte radšej k ovciam strateným z domu Izraela!

7 Choďte a hlásajte: »Priblížilo sa nebeské kráľovstvo.«

8 Chorých uzdravujte, mŕtvych krieste, malomocných očisťujte, zlých duchov vyháňajte. Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte.

9 Neberte si do opaskov ani zlato, ani striebro, ani peniaze;

10 ani kapsu na cestu si neberte ani dvoje šiat, ani obuv, ani palicu, lebo robotník si zaslúži svoj pokrm.

11 Keď prídete do niektorého mesta alebo dediny, vypytujte sa, kto je vás tam hoden. Tam potom ostaňte, kým nepôjdete ďalej.

12 Keď vojdete do domu, pozdravte ho!

13 Ak ten dom bude toho hoden, nech naň zostúpi váš pokoj; ale ak toho hoden nebude, nech sa váš pokoj vráti k vám.

14 A keby vás niekto neprijal, ani vaše slová nevypočul, z takého domu alebo aj mesta odíďte a straste si prach z nôh.

15 Veru, hovorím vám: Krajine Sodomčanov a Gomorčanov bude v deň súdu ľahšie ako takému mestu.

16 Hľa, posielam vás ako ovce medzi vlkov. Buďte teda opatrní ako hady a jednoduchí ako holubice.

17 Chráňte sa ľudí, lebo vás vydajú súdom, budú vás bičovať vo svojich synagógach

18 a pre mňa vás budú vláčiť pred vladárov a kráľov, aby ste vydali svedectvo im aj pohanom.

19 Ale keď vás vydajú, nestarajte sa, ako a čo budete hovoriť, lebo v tú hodinu vám bude dané, čo máte povedať.

20 Veď to už nie vy budete hovoriť, ale Duch vášho Otca bude hovoriť vo vás.

21 Brat vydá na smrť brata a otec dieťa. Deti povstanú proti rodičom a pripravia ich o život.

22 Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Ale kto vytrvá do konca, bude spasený.

23 Keď vás budú prenasledovať v jednom meste, utečte do druhého. Veru, hovorím vám: Nebudete hotoví s izraelskými mestami, kým nepríde Syn človeka.

24 Žiak nie je nad učiteľa ani sluha nad svojho pána.

25 Stačí, keď je žiak ako jeho učiteľ a sluha ako jeho pán. Keď pána domu nazvali Belzebulom, o čo skôr jeho domácich?!

26 Nebojte sa ich teda. Lebo nič nie je skryté, čo by sa neodhalilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo. Čo vám hovorím vo tme,

27 hovorte na svetle, a čo počujete do ucha, rozhlasujte zo striech.

28 Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu. Skôr sa bojte toho, ktorý môže i dušu i telo zahubiť v pekle.

29 Nepredávajú sa dva vrabce za halier? A predsa ani jeden z nich nepadne na zem bez vedomia vášho Otca.

30 Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané.

31 Nebojte sa teda, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov.

32 Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach.

33 Ale toho, kto mňa zaprie pred ľuďmi, aj ja zapriem pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach.

34 Nemyslite si, že som priniesol pokoj na zem. Nie pokoj som priniesol, ale meč.

35 Prišiel som postaviť syna proti jeho otcovi, dcéru proti matke, nevestu proti svokre.

36 A vlastní domáci budú človeku nepriateľmi.

37 Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden. A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden.

38 Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden.

39 Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho.

40 Kto vás prijíma, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal.

41 Kto prijme proroka ako proroka, dostane odmenu proroka. Kto prijme spravodlivého ako spravodlivého, dostane odmenu spravodlivého.

42 A kto by dal piť jednému z týchto maličkých čo len za pohár studenej vody ako učeníkovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu.“

1 Keď Ježiš prestal poučovať svojich dvanástich učeníkov, odišiel odtiaľ učiť a kázať po ich mestách.

2 Ján bol v žalári. Keď počul o Kristových skutkoch, poslal k nemu svojich učeníkov

3 opýtať sa: „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?“

4 Ježiš im odpovedal: „Choďte a oznámte Jánovi, čo počujete a čo vidíte:

5 Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium.

6 A blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší.“

7 Keď odchádzali, začal Ježiš hovoriť zástupom o Jánovi: „Čo ste vyšli na púšť vidieť? Trstinu zmietanú vetrom?

8 Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do jemných šiat? Veď tí, čo nosia jemné šaty, bývajú v kráľovských domoch.

9 Teda čo ste vyšli vidieť? Proroka? Áno, hovorím vám, viac ako proroka!

10 Lebo to o ňom je napísané: »Hľa, ja posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on pripraví cestu pred tebou.«

11 Veru, hovorím vám: Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ. Ale ten, kto je v nebeskom kráľovstve menší, je väčší ako on.

12 Od dní Jána Krstiteľa podnes trpí nebeské kráľovstvo násilie a násilníci sa ho zmocňujú.

13 Lebo všetci Proroci i Zákon prorokovali až po Jána.

14 A on sám – ak to chcete prijať – je Eliáš, ktorý má prísť.

15 Kto má uši, nech počúva!

16 Komuže prirovnám toto pokolenie? Podobá sa deťom, čo vysedávajú na námestí a pokrikujú na svojich druhov:

17 »Pískali sme vám, a netancovali ste; nariekali sme, a neplakali ste.«

18 Prišiel Ján, nejedol a nepil, a hovoria: »Je posadnutý zlým duchom.«

19 Prišiel Syn človeka, je a pije, a hovoria: »Hľa, pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov!« No múdrosť ospravedlňujú jej skutky.“

20 Potom začal robiť výčitky mestám, v ktorých urobil najviac zázrakov, pretože sa nekajali:

21 „Beda ti, Korozain! Beda ti, Betsaida! Lebo keby sa v Týre a Sidone boli stali zázraky, ktoré sa stali u vás, dávno by boli robili pokánie v kajúcom rúchu a popole.

22 Preto vám hovorím: Týru a Sidonu bude v deň súdu ľahšie ako vám.

23 A ty, Kafarnaum, vari sa budeš vyvyšovať až do neba? Do pekla zostúpiš! Lebo keby sa boli v Sodome diali zázraky, ktoré sa diali v tebe, bola by zostala po tento deň.

24 Preto vám hovorím: Krajine Sodomčanov bude v deň súdu ľahšie ako tebe.“

25 V tom čase Ježiš povedal: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým.

26 Áno, Otče, tebe sa tak páčilo.

27 Môj Otec mi odovzdal všetko. A nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť.

28 Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním.

29 Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu.

30 Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.“

1 V tom čase išiel Ježiš v sobotu cez obilné pole. Jeho učeníci boli hladní a začali trhať klasy a jesť.

2 Keď to videli farizeji, povedali mu: „Pozri, tvoji učeníci robia, čo neslobodno robiť v sobotu.“

3 On im povedal: „Nečítali ste, čo urobil Dávid, keď bol hladný on i jeho družina?

4 Ako vošiel do Božieho domu a jedol obetované chleby, ktoré nesmel jesť ani on, ani tí, čo boli s ním, ale iba kňazi?

5 A v Zákone ste nečítali, že kňazi v sobotu porušujú v chráme sobotu, a predsa sú bez viny?

6 No hovorím vám: Tu je niekto väčší než chrám.

7 Keby ste vedeli, čo to znamená: »Milosrdenstvo chcem, a nie obetu,« neboli by ste odsúdili nevinných.

8 Syn človeka je pánom aj nad sobotou.“

9 Keď odtiaľ odišiel, vošiel do ich synagógy.

10 Tam bol človek s vyschnutou rukou. Oni sa ho pýtali: „Slobodno v sobotu uzdraviť?“ Chceli ho totiž obžalovať.

11 On im povedal: „Nájde sa medzi vami človek, ktorý by svoju jedinú ovcu nechytil a nevytiahol z jamy, keby mu do nej padla, hoc aj v sobotu?

12 A o koľko viac je človek ako ovca! Teda v sobotu slobodno dobre robiť.“

13 Potom povedal človeku: „Vystri ruku!“ On ju vystrel a bola zasa zdravá ako druhá.

14 Farizeji vyšli von a radili sa o ňom, ako ho zahubiť.

15 Ježiš to vedel, preto odtiaľ odišiel. Mnohí šli za ním a on ich všetkých uzdravil,

16 len im pohrozil, aby ho neprezradili.

17 Tak sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš:

18 „Hľa, môj služobník, ktorého som si vyvolil, môj miláčik, v ktorom mám zaľúbenie. Vložím na neho svojho Ducha a oznámi právo národom.

19 Nebude sa škriepiť, nebude kričať, nik nebude počuť na ulici jeho hlas.

20 Nalomenú trsť nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí, kým neprivedie právo k víťazstvu.

21 V jeho meno budú dúfať národy.“

22 Vtedy k nemu priviedli posadnutého zlým duchom, ktorý bol slepý a nemý. On ho uzdravil a nemý rozprával a videl.

23 Zástupy žasli a vraveli: „Nie je toto syn Dávidov?“

24 Ale počuli to farizeji a hovorili: „Tento len mocou Belzebula, kniežaťa zlých duchov, vyháňa zlých duchov.“

25 Ale on poznal ich myšlienky a povedal im: „Každé kráľovstvo vnútorne rozdelené spustne a nijaké mesto ani dom vnútorne rozdelené neobstoja.

26 Ak satan vyháňa satana, je vnútorne rozdelený – akože potom obstojí jeho kráľovstvo?

27 Ak ja vyháňam zlých duchov mocou Belzebula, čou mocou ich vyháňajú vaši synovia? Preto oni budú vašimi sudcami.

28 Ale ak ja Božím Duchom vyháňam zlých duchov, potom k vám prišlo Božie kráľovstvo.

29 Alebo ako môže niekto vniknúť do domu silného človeka a ulúpiť mu veci, kým toho silného nezviaže? Až potom mu vyplieni dom.

30 Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozhadzuje.

31 Preto vám hovorím: Ľuďom sa odpustí každý hriech i rúhanie, ale rúhanie proti Duchu sa neodpustí.

32 Ak niekto povie niečo proti Synovi človeka, odpustí sa mu to. Kto by však povedal niečo proti Duchu Svätému, tomu sa neodpustí ani v tomto veku, ani v budúcom.

33 Vypestujte dobrý strom a bude dobré aj jeho ovocie, alebo zasaďte zlý strom a bude zlé aj jeho ovocie. Lebo strom možno poznať po ovocí.

34 Hadie plemeno, ako môžete hovoriť dobre, keď ste zlí? Veď z plnosti srdca hovoria ústa.

35 Dobrý človek vynáša z dobrého pokladu dobré veci a zlý človek vynáša zo zlého pokladu zlé.

36 No hovorím vám: Ľudia sa budú v deň súdu zodpovedať z každého daromného slova, ktoré vyslovia.

37 Lebo podľa svojich slov budeš ospravedlnený a podľa svojich slov budeš odsúdený.“

38 Vtedy mu povedali niektorí zákonníci a farizeji: „Učiteľ, chceme vidieť nejaké znamenie od teba.“

39 On im povedal: „Zlé a cudzoložné pokolenie žiada znamenie. Ale znamenie nedostane, iba ak znamenie proroka Jonáša.

40 Lebo ako bol Jonáš tri dni a tri noci v bruchu veľkej ryby, tak bude Syn človeka tri dni a tri noci v lone zeme.

41 Mužovia z Ninive vystúpia na súde proti tomuto pokoleniu a odsúdia ho; lebo oni sa kajali na Jonášovo kázanie – a tu je niekto väčší ako Jonáš!

42 Kráľovná z juhu vystúpi na súde proti tomuto pokoleniu a odsúdi ho; lebo ona z končín zeme prišla počúvať Šalamúnovu múdrosť – a tu je predsa niekto väčší ako Šalamún!

43 Keď nečistý duch vyjde z človeka, blúdi po vyschnutých miestach a hľadá odpočinok, ale nenájde.

44 Vtedy si povie: »Vrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel.« Keď ta príde, nájde ho prázdny, vymetený a vyzdobený.

45 Tu odíde, vezme so sebou sedem iných duchov, horších, ako je sám, vojdú dnu a usídlia sa tam. A stav takého človeka je nakoniec horší, ako bol predtým. Tak to bude aj s týmto zlým pokolením.“

46 Kým ešte hovoril zástupom, vonku stála jeho matka a bratia a chceli sa s ním rozprávať.

47 Ktosi mu povedal: „Vonku stojí tvoja matka a tvoji bratia a chcú sa s tebou rozprávať.“

48 On však odvetil tomu, čo mu to vravel: „Kto je moja matka a kto sú moji bratia?“

49 Vystrel ruku nad svojich učeníkov a povedal: „Hľa, moja matka a moji bratia.

50 Lebo každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach je môj brat i sestra i matka.“

1 V ten deň vyšiel Ježiš z domu a posadil sa pri mori.

2 Okolo neho sa zhromaždili veľké zástupy. Preto nastúpil na loďku a sadol si; a celý zástup stál na brehu.

3 Hovoril im veľa v podobenstvách: „Rozsievač vyšiel rozsievať.

4 Ako sial, niektoré zrná padli na kraj cesty; prileteli vtáky a pozobali ich.

5 Iné padli na skalnatú pôdu, kde nemali veľa zeme, a hneď vzišli, lebo neboli hlboko v zemi;

6 ale keď vyšlo slnko, zahoreli, a pretože nemali koreňa, uschli.

7 Zasa iné padli do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo a udusilo ich.

8 Iné zrná padli do dobrej zeme a priniesli úrodu: jedno stonásobnú, iné šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú.

9 Kto má uši, nech počúva!“

10 Tu pristúpili k nemu učeníci a spýtali sa ho: „Prečo im hovoríš v podobenstvách?“

11 On im odpovedal: „Preto, že vám je dané poznať tajomstvá nebeského kráľovstva, ale im nie je dané.

12 Lebo kto má, tomu sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má.

13 Im hovorím v podobenstvách, lebo hľadia, a nevidia, počúvajú, a nepočujú, ani nechápu.

14 Tak sa na nich spĺňa Izaiášovo proroctvo: »Budete počúvať, a nepochopíte, budete hľadieť, a neuvidíte.

15 Lebo otupelo srdce tohto ľudu: ušami ťažko počujú a oči si zavreli, aby očami nevideli a ušami nepočuli, aby srdcom nechápali a neobrátili sa – aby som ich nemohol uzdraviť.«

16 Ale blahoslavené sú vaše oči, že vidia, aj vaše uši, že počujú.

17 Veru, hovorím vám: Mnohí proroci a spravodliví túžili vidieť, čo vidíte vy, ale nevideli, a počuť, čo vy počúvate, ale nepočuli.

18 Vy teda počujte podobenstvo o rozsievačovi:

19 Keď niekto počúva slovo o kráľovstve a nechápe ho, prichádza Zlý a uchytí, čo bolo zasiate do jeho srdca. To je ten, u koho bolo zasiate na kraji cesty.

20 U koho bolo zasiate do skalnatej pôdy, to je ten, kto počúva slovo a hneď ho s radosťou prijíma,

21 ale nemá v sebe koreňa, je chvíľkový. Keď nastane pre slovo súženie alebo prenasledovanie, hneď odpadne.

22 U koho bolo zasiate do tŕnia, to je ten, kto počúva slovo, ale svetské starosti a klam bohatstva slovo udusia a ostane bez úžitku.

23 A u koho bolo zasiate do dobrej zeme, to je ten, kto počúva slovo a chápe ho a ono prináša úrodu: jedno stonásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú.“

24 Predniesol im aj iné podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa podobá človeku, ktorý zasial na svojej roli dobré semeno.

25 Ale kým ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, prisial medzi pšenicu kúkoľ a odišiel.

26 Keď vyrástlo steblo a vyháňalo do klasu, ukázal sa aj kúkoľ.

27 K hospodárovi prišli sluhovia a povedali mu: »Pane, nezasial si na svojej roli dobré semeno? Kde sa teda vzal kúkoľ?«

28 On im vravel: »To urobil nepriateľ.« Sluhovia mu povedali: »Chceš, aby sme šli a vyzbierali ho?«

29 On odpovedal: »Nie, lebo pri zbieraní kúkoľa by ste mohli vytrhnúť aj pšenicu.

30 Nechajte oboje rásť až do žatvy. V čase žatvy poviem žencom: Pozbierajte najprv kúkoľ a poviažte ho do snopov na spálenie, ale pšenicu zhromaždite do mojej stodoly.«“

31 Predniesol im ešte iné podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa podobá horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial na svojej roli.

32 Ono je síce najmenšie zo všetkých semien, ale keď vyrastie, je väčšie než ostatné byliny a je z neho strom, takže prilietajú nebeské vtáky a hniezdia na jeho konároch.“

33 Ďalšie podobenstvo im povedal: „Nebeské kráľovstvo sa podobá kvasu, ktorý žena vezme a vmiesi do troch mier múky, až sa všetko prekvasí.“

34 Toto všetko hovoril Ježiš zástupom v podobenstvách. Bez podobenstva im nehovoril nič,

35 aby sa splnilo, čo predpovedal prorok: „Otvorím svoje ústa v podobenstvách, vyrozprávam, čo bolo skryté od stvorenia sveta.“

36 Potom rozpustil zástupy a vošiel do domu. Tu k nemu pristúpili jeho učeníci a vraveli mu: „Vysvetli nám podobenstvo o kúkoli na roli.“

37 On im povedal: „Rozsievač dobrého semena je Syn človeka.

38 Roľa je svet. Dobré semeno sú synovia kráľovstva, kúkoľ sú synovia Zlého.

39 Nepriateľ, ktorý ho zasial, je diabol. Žatva je koniec sveta a ženci sú anjeli.

40 Ako teda zbierajú kúkoľ a pália v ohni, tak bude aj na konci sveta:

41 Syn človeka pošle svojich anjelov a vyzbierajú z jeho kráľovstva všetky pohoršenia a tých, čo pášu neprávosť,

42 a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami.

43 Vtedy sa spravodliví zaskvejú ako slnko v kráľovstve svojho Otca. Kto má uši, nech počúva!

44 Nebeské kráľovstvo sa podobá pokladu ukrytému v poli. Keď ho človek nájde, skryje ho a od radosti z neho ide, predá všetko, čo má, a pole kúpi.

45 Nebeské kráľovstvo sa podobá aj kupcovi, ktorý hľadá vzácne perly.

46 Keď nájde veľmi cennú perlu, ide, predá všetko, čo má, a kúpi ju.

47 A zasa nebeské kráľovstvo sa podobá sieti, ktorú spustia do mora a ona zachytáva všetky druhy.

48 Keď je plná, vytiahnu ju na breh, posadajú si, dobré vyberú do nádob a zlé vyhodia von.

49 Tak bude aj na konci sveta: vyjdú anjeli, oddelia zlých od spravodlivých

50 a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami.

51 Pochopili ste to všetko?“ „Áno,“ odpovedali.

52 A on im povedal: „Preto sa každý zákonník, ktorý sa stal učeníkom nebeského kráľovstva, podobá hospodárovi, ktorý vynáša zo svojej pokladnice veci nové i staré.“

53 Keď Ježiš skončil tieto podobenstvá, odišiel odtiaľ.

54 Prišiel do svojej vlasti a učil ich v synagóge. Oni sa divili a hovorili: „Skade má tento takú múdrosť a zázračnú moc?

55 Vari to nie je tesárov syn? Nevolá sa jeho matka Mária a jeho bratia Jakub a Jozef, Šimon a Júda?

56 A nie sú u nás všetky jeho sestry? Skadeže má toto všetko?“

57 A pohoršovali sa na ňom. Ale Ježiš im povedal: „Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti a v jeho dome.“

58 A pre ich neveru tam neurobil veľa zázrakov.

1 V tom čase tetrarcha Herodes počul o Ježišovi

2 a hovoril svojim dvoranom: „To je Ján Krstiteľ. Vstal z mŕtvych, a preto v ňom pôsobí zázračná moc.“

3 Herodes totiž Jána chytil, sputnal ho a vrhol do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa,

4 lebo mu Ján hovoril: „Nesmieš s ňou žiť!“

5 A chcel ho zabiť, bál sa však ľudu, lebo ho pokladali za proroka.

6 No v deň Herodesových narodenín tancovala dcéra Herodiady v kruhu hostí a Herodesovi sa tak páčila,

7 že jej pod prísahou sľúbil dať všetko, čo si bude žiadať.

8 Ona na návod svojej matky povedala: „Daj mi tu na mise hlavu Jána Krstiteľa.“

9 Kráľ sa zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spolustolujúcim rozkázal, aby jej ju dali.

10 A tak dal Jána vo väzení sťať.

11 I priniesli na mise jeho hlavu, odovzdali ju dievčaťu a ono ju zanieslo svojej matke.

12 Tu prišli jeho učeníci, vzali jeho telo a pochovali ho; potom išli a oznámili to Ježišovi.

13 Keď to Ježiš počul, odobral sa odtiaľ loďkou na pusté miesto do samoty. Ale zástupy sa o tom dopočuli a pešo išli z miest za ním.

14 Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi a uzdravoval im chorých.

15 A keď sa zvečerilo, pristúpili k nemu učeníci a hovorili: „Toto miesto je pusté a čas už pokročil. Rozpusť zástupy, nech sa rozídu do dedín kúpiť si jedlo.“

16 Ale Ježiš im povedal: „Nemusia nikam chodiť; vy im dajte jesť!“

17 Oni mu vraveli: „Nemáme tu nič, iba päť chlebov a dve ryby.“

18 On povedal: „Prineste mi ich sem!“

19 Potom rozkázal, aby si zástupy posadali na trávu. Vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával učeníkom a učeníci zástupom.

20 Všetci jedli a nasýtili sa, ba ešte nazbierali dvanásť plných košov zvyšných odrobín.

21 A tých, čo jedli, bolo asi päťtisíc mužov, okrem žien a detí.

22 A hneď rozkázal učeníkom, aby nastúpili na loďku a išli pred ním na druhý breh, kým on rozpustí zástupy.

23 Keď rozpustil zástupy, vystúpil sám na vrch modliť sa. Zvečerilo sa a on tam bol sám.

24 Loďka bola už mnoho stadií od zeme a zmietali ňou vlny, lebo vietor dul proti nim.

25 Nad ránom sa, kráčajúc po mori, blížil k nim Ježiš.

26 Keď ho učeníci videli kráčať po mori, vzrušení vraveli: „Mátoha!“ A od strachu vykríkli.

27 Ale Ježiš sa im hneď prihovoril: „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!“

28 Peter mu povedal: „Pane, ak si to ty, rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode.“

29 On povedal: „Poď!“ Peter vystúpil z loďky, vykročil po vode a šiel k Ježišovi.

30 Ale keď videl silný vietor, naľakal sa. Začal sa topiť a vykríkol: „Pane, zachráň ma!“

31 Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: „Maloverný, prečo si pochyboval?“

32 A keď vstúpili do loďky, vietor utíchol.

33 Tí, čo boli na loďke, klaňali sa mu a vraveli: „Naozaj si Boží Syn!“

34 Preplavili sa na druhý breh a došli do kraja Genezaret.

35 Len čo ho obyvatelia toho kraja spoznali, vyslali poslov do celého okolia. I prinášali k nemu všetkých chorých

36 a prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho odevu. A všetci, čo sa ho dotkli, ozdraveli.

1 Vtedy prišli k Ježišovi farizeji a zákonníci z Jeruzalema a opýtali sa ho:

2 „Prečo tvoji učeníci prestupujú obyčaje otcov? Veď si neumývajú ruky, keď jedia chlieb.“

3 On im odvetil: „A vy prečo prestupujete Božie prikázanie pre svoje obyčaje?

4 Lebo Boh povedal: »Cti svojho otca i matku« a: »Kto by zlorečil otcovi alebo matke, musí zomrieť.«

5 Vy však hovoríte: »Keď niekto povie otcovi alebo matke: Všetko, čím by som ti mal pomáhať, je obetný dar,

6 ten už nemusí ctiť svojho otca.« A zrušili ste Božie slovo pre svoje obyčaje.

7 Pokrytci! Dobre o vás prorokoval Izaiáš, keď povedal:

8 »Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa.

9 No darmo si ma ctia, lebo náuky, čo učia, sú iba ľudské príkazy.«“

10 Potom zavolal k sebe zástup a povedal im: „Počúvajte a pochopte:

11 Človeka nepoškvrňuje to, čo vchádza do úst, ale čo vychádza z úst, to poškvrňuje človeka.“

12 Tu pristúpili učeníci a povedali mu: „Vieš, že sa farizeji pohoršili, keď počuli, čo si povedal?“

13 On im odpovedal: „Každú rastlinu, ktorú nezasadil môj nebeský Otec, vytrhnú aj s koreňom.

14 Nechajte ich. Sú slepými vodcami slepých. A keď slepý vedie slepého, obaja padnú do jamy.“

15 Peter mu na to povedal: „Vysvetli nám toto podobenstvo.“

16 On odvetil: „Ešte ani vy nechápete?

17 Nerozumiete, že všetko, čo vchádza do úst, ide do brucha a vylučuje sa do stoky?

18 Ale to, čo vychádza z úst, pochádza zo srdca a poškvrňuje človeka.

19 Lebo zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, krivé svedectvá, rúhanie.

20 Toto poškvrňuje človeka; ale jesť neumytými rukami, to človeka nepoškvrňuje.“

21 Ježiš odtiaľ odišiel a odobral sa do okolia Týru a Sidonu.

22 Tu prišla k nemu istá kanaánska žena z tých končín a kričala: „Zmiluj sa nado mnou, Pane, syn Dávidov! Dcéru mi hrozne trápi zlý duch.“

23 Ale on jej neodpovedal ani slovo. Jeho učeníci pristúpili k nemu a prosili ho: „Pošli ju preč, lebo kričí za nami.“

24 Ale on odvetil: „Ja som poslaný iba k ovciam strateným z domu Izraela.“

25 No ona prišla k nemu, poklonila sa mu a povedala: „Pane, pomôž mi!“

26 On jej odpovedal: „Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“

27 „Áno, Pane,“ vravela ona, „ale aj šteňatá jedia odrobinky, čo padajú zo stola ich pánov.“

28 Vtedy jej Ježiš povedal: „Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako chceš.“ A od tej hodiny bola jej dcéra zdravá.

29 Keď odtiaľ Ježiš odišiel, prišiel ku Galilejskému moru, vystúpil na vrch a tam si sadol.

30 Prichádzali k nemu celé zástupy, ktoré mali so sebou chromých, slepých, mrzákov, nemých a mnohých iných. Kládli mu ich k nohám a on ich uzdravoval.

31 A zástupy žasli, keď videli, že nemí hovoria, mrzáci sú zdraví, chromí chodia a slepí vidia, a velebili Boha Izraela.

32 Ježiš zvolal svojich učeníkov a povedal: „Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni sa zdržiavajú pri mne a nemajú čo jesť. A nechcem ich prepustiť hladných, aby nepoomdlievali na ceste.“

33 Učeníci mu povedali: „Kdeže vezmeme na púšti toľko chleba, aby sme nasýtili takýto zástup?“

34 Ježiš sa ich opýtal: „Koľko máte chlebov?“ Oni odpovedali: „Sedem a zopár rybiek.“

35 Tu rozkázal zástupu, aby si posadal na zem.

36 Vzal sedem chlebov a ryby, vzdával vďaky, lámal a dával učeníkom a učeníci zástupom.

37 Všetci jedli a nasýtili sa. A nazbierali sedem plných košov zvyšných odrobín.

38 Tých, čo jedli, bolo štyritisíc mužov okrem žien a detí.

39 Potom zástupy rozpustil, nastúpil na loďku a prišiel do magadanského kraja.

1 Tu prišli k nemu farizeji a saduceji a pokúšali ho. Žiadali ho, aby im ukázal znamenie z neba.

2 Ale on im povedal: „Keď sa zvečerí, hovorievate: »Bude pekne, lebo sa červenie nebo;«

3 a ráno: »Nebo je zachmúrené a červené, dnes bude búrka.« Vzhľad oblohy viete posúdiť, a znamenia časov neviete!

4 Zlé a cudzoložné pokolenie žiada znamenie, ale znamenie nedostane, iba ak znamenie Jonášovo.“ Nechal ich tam a odišiel.

5 Učeníci prišli na druhý breh. Zabudli si vziať chlieb

6 a Ježiš im povedal: „Dajte si pozor a chráňte sa kvasu farizejov a saducejov!“

7 Oni však rozmýšľali a hovorili si: „Nevzali sme si chlieb!“

8 Ale Ježiš to vedel a povedal: „Maloverní, prečo premýšľate, že nemáte chlieb?

9 Ešte nerozumiete, ani sa nepamätáte na päť chlebov pre päťtisíc ľudí a koľko košov ste nazbierali?

10 Ani na sedem chlebov pre štyritisíc ľudí a koľko košov ste nazbierali?

11 Ako to, že nechápete, že som vám nehovoril o chlebe?! Ale chráňte sa kvasu farizejov a saducejov!“

12 Vtedy pochopili, že im nehovoril, aby sa chránili chlebového kvasu, ale náuky farizejov a saducejov.

13 Keď potom Ježiš prišiel do okolia Cézarey Filipovej, pýtal sa svojich učeníkov: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“

14 Oni vraveli: „Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov.“

15 „A za koho ma pokladáte vy?“ opýtal sa ich.

16 Odpovedal Šimon Peter: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“

17 Ježiš mu povedal: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach.

18 A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.

19 Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.“

20 Potom prikázal učeníkom, aby nikomu nehovorili, že on je Mesiáš.

21 Od tej chvíle začal Ježiš svojim učeníkom vyjavovať, že musí ísť do Jeruzalema a mnoho trpieť od starších, veľkňazov a zákonníkov, že ho zabijú, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych.

22 Peter si ho vzal nabok a začal mu dohovárať: „Nech ti je milostivý Boh, Pane! To sa ti nesmie stať!“

23 On sa obrátil a povedal Petrovi: „Choď mi z cesty, satan! Na pohoršenie si mi, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!“

24 Potom Ježiš povedal svojim učeníkom: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma.

25 Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho.

26 Veď čo osoží človeku, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! Alebo za čo vymení človek svoju dušu?!

27 Lebo Syn človeka príde v sláve svojho Otca so svojimi anjelmi a vtedy odplatí každému podľa jeho skutkov.

28 Veru, hovorím vám: Niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia Syna človeka, ako prichádza vo svojom kráľovstve.“