1 Dávidova pútnická pieseň. Pane, moje srdce sa nevystatuje, moje oči nehľadia povýšene. Neženiem sa za veľkými vecami ani za divmi pre mňa nedosiahnuteľnými.
2 Ale ja som svoju dušu upokojil a utíšil. Ako nasýtené dieťa v matkinom náručí, ako nasýtené dieťa, tak je moja duša vo mne.
3 Dúfaj, Izrael, v Pána odteraz až naveky.
1 Pútnická pieseň. Pane, pamätaj na Dávida a na jeho veľkú ochotu,
2 že prisahal Pánovi a mocnému Bohu Jakubovmu zložil sľub:
3 „Do príbytku svojho domu nevkročím, ani sa neuložím na svoje lôžko;
4 svojim očiam nedoprajem spánku ani svojim viečkam zdriemnutia,
5 kým nenájdem miesto pre Pána, príbytok pre mocného Jakubovho Boha.“
6 Počuli sme, že archa je v Efrate, a našli sme ju na jaarských nivách.
7 Vstúpme teda do Pánovho príbytku a padnime k podnožke jeho nôh.
8 Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku, ty a archa tvojej všemoci.
9 Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti a tvoji svätí nech plesajú.
10 Pre svojho služobníka Dávida neodmietaj tvár svojho pomazaného.
11 Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; je pravdivá, nikdy ju neodvolá: „Potomka z tvojho rodu posadím na tvoj trón.
12 Ak tvoji synovia dodržia moju zmluvu a moje príkazy, ktoré ich naučím, aj ich synovia budú sedieť na tvojom tróne naveky.“
13 Lebo Pán si vyvolil Sion, želal si mať ho za svoj príbytok:
14 „To je miesto môjho odpočinku naveky; tu budem bývať, lebo som túžil za ním.
15 Štedro požehnám jeho komory, chlebom nasýtim jeho chudobných.
16 Jeho kňazov odejem do rúcha spásy a svätí budú plesať v radosti.
17 Tu Dávidovej moci dám vypučať, svojmu pomazanému pripravím svetlo.
18 Jeho nepriateľov hanbou zakryjem, no na jeho hlave zažiari diadém.“
1 Dávidova pútnická pieseň. Aké je dobré a milé, keď bratia žijú pospolu.
2 Je to sťa vzácny olej na hlave, čo steká na bradu, na Áronovu bradu, čo steká na okraj jeho rúcha.
3 Sťa rosa na Hermone, čo padá na vrchy sionské. Tam Pán udeľuje požehnanie a život naveky.
1 Pútnická pieseň. Zvelebujte Pána, všetci služobníci Pánovi, čo bdiete v noci v dome Pánovom.
2 Zdvíhajte svoje ruky k svätyni a zvelebujte Pána.
3 Nech ťa žehná Pán zo Siona, ktorý stvoril nebo i zem.
1 ALELUJA. Chváľte meno Pánovo, chváľte ho, služobníci Pánovi,
2 ktorí ste v dome Pánovom a na nádvoriach domu nášho Boha.
3 Chváľte Pána, lebo Pán je dobrý; ospevujte jeho meno, lebo je ľúbezné;
4 veď si Pán vyvolil Jakuba, Izraela za svoje vlastníctvo.
5 Ja viem, že Pán je veľký, že náš Boh je nad všetkými bohmi.
6 Čokoľvek Pán chce, urobí na nebi i na zemi, v mori a vo všetkých priepastiach.
7 Od kraja zeme privádza oblaky, bleskami vyvoláva dážď, zo svojich komôr vypúšťa vetry.
8 On pobil prvorodených Egypta, ľudí aj zvieratá.
9 Uprostred teba, Egypt, urobil znamenia a zázraky proti faraónovi i proti všetkým jeho sluhom.
10 On porazil mnohé národy a pozabíjal mocných kráľov:
11 Sehona, kráľa amorejského, a Oga, kráľa Bášanu, a všetkých kráľov kanaánskych.
12 A ich krajinu dal do dedičstva, do dedičstva Izraelu, svojmu ľudu.
13 Pane, tvoje meno trvá večne; tvoja pamiatka, Pane, z pokolenia na pokolenie.
14 Lebo Pán prisúdi pravdu svojmu ľudu a zmiluje sa nad svojimi služobníkmi.
15 Pohanské modly, hoc zo striebra a zo zlata, sú dielom ľudských rúk.
16 Majú ústa, ale nehovoria, majú oči, a nevidia.
17 Majú uši, ale nepočujú, nie sú schopné ani dýchať ústami.
18 Nech sú im podobní ich tvorcovia a všetci, čo v ne veria.
19 Dom Izraelov, zvelebuj Pána; dom Áronov, zvelebuj Pána.
20 Dom Léviho, zvelebuj Pána; všetci bohabojní, zvelebujte Pána.
21 Nech je zvelebený Pán zo Siona, čo sídli v Jeruzaleme. ALELUJA.
1 Oslavujte Pána, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo je večné.
2 Oslavujte Boha nad bohmi, lebo jeho milosrdenstvo je večné.
3 Oslavujte Pána nad pánmi, lebo jeho milosrdenstvo je večné.
4 On jediný koná veľké zázraky, lebo jeho milosrdenstvo je večné.
5 On múdro stvoril nebesia, lebo jeho milosrdenstvo je večné.
6 On rozprestrel zem nad vodami, lebo jeho milosrdenstvo je večné.
7 On stvoril veľké svetlá, lebo jeho milosrdenstvo je večné:
8 slnko, aby panovalo vo dne, lebo jeho milosrdenstvo je večné,
9 mesiac a hviezdy, aby panovali v noci, lebo jeho milosrdenstvo je večné.
10 On pobil egyptských prvorodencov, lebo jeho milosrdenstvo je večné.
11 On vyviedol Izraela spomedzi nich, lebo jeho milosrdenstvo je večné;
12 mocnou rukou a vystretým ramenom, lebo jeho milosrdenstvo je večné.
13 On rozdelil Červené more na dve časti, lebo jeho milosrdenstvo je večné.
14 A Izraela previedol jeho stredom, lebo jeho milosrdenstvo je večné.
15 V Červenom mori zatopil faraóna i jeho vojsko, lebo jeho milosrdenstvo je večné.
16 On previedol svoj ľud cez púšť, lebo jeho milosrdenstvo je večné.
17 On pobil význačných kráľov, lebo jeho milosrdenstvo je večné.
18 A pozabíjal mocných kráľov, lebo jeho milosrdenstvo je večné.
19 Sehona, kráľa amorejského, lebo jeho milosrdenstvo je večné;
20 a Oga, kráľa Bášanu, lebo jeho milosrdenstvo je večné;
21 a ich krajinu dal za dedičstvo, lebo jeho milosrdenstvo je večné;
22 za dedičstvo Izraelovi, svojmu služobníkovi, lebo jeho milosrdenstvo je večné.
23 On pamätal na nás v našom ponížení, lebo jeho milosrdenstvo je večné.
24 A oslobodil nás od našich nepriateľov, lebo jeho milosrdenstvo je večné.
25 On dáva pokrm každému stvoreniu, lebo jeho milosrdenstvo je večné.
26 Oslavujte Boha nebies, lebo jeho milosrdenstvo je večné.
1 Na brehu babylonských riek, tam sme sedávali a plakali, keď sme si spomínali na Sion.
2 Na vŕby tejto krajiny vešali sme svoje citary.
3 Lebo tí, čo nás zajali, žiadali od nás spevy a tí, čo nás trápili, žiadali veselosť: „Zaspievajte nám nejaké piesne sionské!“
4 Akože môžeme spievať pieseň Pánovu v cudzej krajine?
5 Keby som, Jeruzalem, zabudol na teba, nech mi odumrie pravica.
6 Nech sa mi prilepí jazyk na podnebie, keby som nepamätal na teba, keby som Jeruzalem nepovýšil za vrchol svojej radosti.
7 Nezabudni, Pane, synom Edomu deň Jeruzalema, keď volali: „Zbúrajte ho, zbúrajte až po samy základy.“
8 Babylonská dcéra, ty ničiteľka, blahoslavený, kto ti odplatí zlo, čo si nám spôsobila;
9 blahoslavený, kto chytí tvoje deti a hodí o skalu.
1 Od Dávida. Chcem ťa, Pane, oslavovať celým srdcom, že si vypočul slová mojich úst. Budem ti hrať pred tvárou anjelov,
2 vrhnem sa na tvár pred tvojím svätým chrámom. Tvoje meno budem oslavovať, pretože si milosrdný a verný a nadovšetko si zvelebil svoje meno a svoje prisľúbenia.
3 Vždy si ma vyslyšal, keď som ťa vzýval, a rozmnožil si vo mne odvahu.
4 Oslavovať ťa budú, Pane, všetci králi zeme, lebo počuli slová tvojich úst.
5 Budú ospevovať Pánove cesty, lebo veľká je Pánova sláva;
6 vznešený je Pán, a predsa zhliada na pokorného, pyšného však zďaleka pozná.
7 Aj keby som mal prejsť súžením, ty ma pri živote zachováš a svoju ruku vystrieš proti hnevu mojich nepriateľov; zachráni ma tvoja pravica.
8 Pán za mňa dielo dokončí. Pane, tvoje milosrdenstvo je večné; neopusť dielo svojich rúk.
1 Zbormajstrovi. Dávidov žalm. Pane, ty ma skúmaš a vieš o mne všetko;
2 ty vieš, či sedím a či stojím. Už zďaleka vnímaš moje myšlienky:
3 či kráčam a či odpočívam, ty ma sleduješ. A všetky moje cesty sú ti známe.
4 Hoci ešte slovo nemám ani na jazyku, ty, Pane, už vieš, čo chcem povedať.
5 Obklopuješ ma spredu i zozadu a kladieš na mňa svoju ruku.
6 Obdivuhodná pre mňa je tvoja múdrosť; je taká veľká, že ju nemôžem pochopiť.
7 Kam môžem ujsť pred tvojím duchom a kam utiecť pred tvojou tvárou?
8 Ak vystúpim na nebesia, ty si tam; ak zostúpim do podsvetia, aj tam si.
9 I keby som si pripäl krídla zorničky a ocitol sa na najvzdialenejšom mori,
10 ešte aj tam ma tvoja ruka povedie a podchytí ma tvoja pravica.
11 Keby som si povedal: „Azda ma tma ukryje a namiesto svetla ma zahalí noc,“
12 pre teba ani tmy tmavé nebudú a noc sa rozjasní ako deň. Tebe je tma ako svetlo.
13 Veď ty si stvoril moje útroby, utkal si ma v živote mojej matky.
14 Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne; všetky tvoje diela sú hodny obdivu a ja to veľmi dobre viem.
15 Moje údy neboli utajené pred tebou, keď som vznikal v skrytosti, utkávaný v hlbinách zeme.
16 Tvoje oči ma videli, keď som ešte nebol stvárnený, a v tvojej knihe boli zapísané všetky moje dni, len pomyselné, lebo som ešte ani jeden neprežil.
17 Bože, aké vzácne sú pre mňa tvoje myšlienky a ich počet aký je obrovský.
18 Keby som ich všetky chcel porátať, je ich viac ako zŕn piesku; a keby som prišiel na koniec, ešte stále som pri tebe.
19 Kiež by si, Bože, zabil hriešnikov; vzdiaľte sa odo mňa, muži krvilační.
20 Oni zlomyseľne hovoria o tebe, márnivo sa dvíhajú nad teba.
21 Či nemám mať v nenávisti tých, čo nenávidia teba, Pane, a s odporom sa odvracať od tých, čo povstávajú proti tebe?
22 Skrz-naskrz ich nenávidím, stali sa mi nepriateľmi.
23 Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce; skúmaj ma a všímaj si moje cesty.
24 Pozri, či nejdem bludnou cestou, a veď ma po ceste k večnosti.
1 Zbormajstrovi. Dávidov žalm.
2 Osloboď ma, Pane, od zlého človeka a pred násilníkom ma chráň.
3 Veď oni zamýšľajú robiť zlo, deň čo deň podnecujú rozbroje.
4 Ako had si ostria jazyky, za perami majú jed vreteníc.
5 Pane, bráň ma pred rukou hriešnika a chráň ma pred násilníkom, lebo mi zamýšľajú nohy podraziť.
6 Pyšní mi nastavujú osídlo; napínajú sieť z povrazov a kladú mi pasce na cestu.
7 Pánovi hovorím: „Ty si môj Boh; čuj, Pane, hlas mojej úpenlivej prosby.“
8 Pane, Pane, ty si moja sila a záštita; keď bojujem, kryješ mi hlavu.
9 Nedaj, Pane, aby sa splnili želania bezbožného, aby sa uskutočnili jeho zámery.
10 Tí, čo ma obkľučujú, hlavu dvíhajú; nech ich pokryje zloba vlastných perí.
11 Nech na nich padá žeravé uhlie; vrhni ich do jamy, aby už nevstali.
12 Muž zlého jazyka sa neudrží na zemi, násilníka stihne náhla skaza.
13 Viem, že Pán úbohému právo prisúdi a chudobnému odplatí.
14 Len spravodliví budú tvoje meno velebiť a statoční budú bývať u teba.