1 Pútnická pieseň. Svoj zrak upieram na vrchy: príde mi odtiaľ pomoc?
2 Pomoc mi príde od Pána, ktorý stvoril nebo i zem.
3 Nedovolí, aby sa ti noha zachvela, nezdriemne ten, čo ťa stráži.
4 Nedrieme veru, ani nespí ten, čo stráži Izraela.
5 Pán ťa stráži, Pán je tvoja záštita po tvojej pravici.
6 Za dňa ťa slnko nezraní ani mesiac za noci.
7 Pán ťa bude chrániť od všetkého zlého; Pán ti bude chrániť život.
8 Pán bude chrániť tvoj odchod i príchod odteraz až naveky.
1 Dávidova pútnická pieseň. Zaradoval som sa, keď mi povedali: „Pôjdeme do domu Pánovho.“
2 Naše nohy už stoja v tvojich bránach, Jeruzalem.
3 Jeruzalem je vystavaný ako mesto spojené v jeden celok.
4 Tam prichádzajú kmene, kmene Pánove, aby podľa obyčaje Izraela velebili meno Pánovo.
5 Lebo sú tam súdne stolice, stolice domu Dávidovho.
6 Pre Jeruzalem proste o pokoj: „Nech sú bezpeční, čo ťa milujú.
7 Nech pokoj vládne vnútri tvojich hradieb a istota v tvojich palácoch.“
8 Kvôli svojim bratom a priateľom budem hovoriť: „Pokoj s tebou!“
9 Kvôli domu Pána, nášho Boha, budem prosiť o šťastie pre teba.
1 Pútnická pieseň. Oči dvíham k tebe, čo na nebesiach prebývaš.
2 Ako oči sluhov hľadia na ruky svojich pánov, ako oči služobníc hľadia na ruky svojej panej, tak hľadia naše oči na Pána, nášho Boha, kým sa nezmiluje nad nami.
3 Zmiluj sa, Pane, nad nami, zmiluj sa nad nami, lebo už máme dosť pohŕdania;
4 lebo naša duša má už dosť výsmechu boháčov a pohŕdania pyšných.
1 Dávidova pútnická pieseň. Keby sa nás Pán nebol ujal, nech to povie Izrael,
2 keby sa nás Pán nebol ujal, keď ľudia povstali proti nám,
3 vari by nás živých boli prehltli, keď proti nám blčala ich zúrivosť.
4 Vari by nás bola voda zaliala a riava sa prevalila cez nás.
5 Vari by sa boli prevalili cez nás rozbúrené vody.
6 Nech je velebený Pán, že nás nevydal ich zubom za korisť.
7 Naša duša unikla ako vtáča zo siete poľovníkov. Slučka sa roztrhla a my sme na slobode.
8 Naša pomoc v mene Pánovom, ktorý stvoril nebo i zem.
1 Pútnická pieseň. Tí, čo sa spoliehajú na Pána, sú ako vrch Sion: nehýbe sa, trvá naveky.
2 Ako vrchy obklopujú Jeruzalem, tak je Pán okolo svojho ľudu odteraz až naveky.
3 Veď žezlo ničomníka nedoľahne na krajinu spravodlivých, aby spravodliví nevystierali ruky za neprávosťou.
4 Pane, dobre rob dobrým a tým, čo majú srdce úprimné.
5 Ale tých, čo sa na zlé cesty spúšťajú, Pán so zločincami zavrhne. Pokoj nad Izraelom!
1 Pútnická pieseň. Keď Pán privádzal späť sionských zajatcov, boli sme ako vo snách.
2 Ústa sme mali plné radosti a jazyk plný plesania. Vtedy sa hovorilo medzi pohanmi: „Veľké veci urobil s nimi Pán.“
3 Veľké veci urobil s nami Pán a máme z toho radosť.
4 Zmeň, Pane, naše zajatie ako potoky na juhu krajiny.
5 Tí, čo sejú v slzách, s jasotom budú žať.
6 Keď odchádzali, idúcky plakali a osivo niesli na siatie. No keď sa vrátia, vrátia sa s jasotom a svoje snopy prinesú.
1 Šalamúnova pútnická pieseň. Ak Pán nestavia dom, márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú. Ak Pán nestráži mesto, nadarmo bdejú jeho strážcovia.
2 Zbytočne vstávate pred svitaním a líhate si neskoro v noci, vy, čo jete ťažko zarobený chlieb; lebo on dáva svojim miláčkom spánok.
3 Hľa, Pánovým dedičným darom sú synovia, jeho odmenou je plod lona.
4 Čím sú bojovníkovi šípy v ruke, tým sú vám synovia z mladých liet.
5 Blažený muž, ktorý si nimi tulec naplnil: neutrpí hanbu, keď bude rokovať s nepriateľmi v bráne.
1 Pútnická pieseň. Blažený každý, čo sa bojí Pána a kráča po jeho cestách.
2 Budeš jesť z práce svojich rúk; budeš šťastný a budeš sa mať dobre.
3 Tvoja manželka je ako plodonosný vinič vnútri tvojho domu. Tvoji synovia sú ako mládniky olivy okolo tvojho stola.
4 Veru, tak bude požehnaný muž, ktorý sa bojí Pána.
5 Nech ťa žehná Pán zo Siona, aby si videl šťastie Jeruzalema po všetky dni svojho života,
6 aby si videl synov svojich synov. Pokoj nad Izraelom!
1 Pútnická pieseň. Často dorážali do mňa od mojej mladosti, nechže povie Izrael:
2 Často dorážali do mňa od mojej mladosti, a nič nezmohli proti mne.
3 Po mojom chrbte orali oráči, ťahali dlhé brázdy.
4 Ale spravodlivý Pán rozsekal postroje hriešnikov.
5 Nech s hanbou ustúpia všetci, čo nenávidia Sion.
6 Nech sú sťa tráva na streche, čo uschne prv, ako ju skosia.
7 Kosec si ňou nenaplní hrsť, ani viazač snopov náručie.
8 A čo idú okolo, nezavolajú: „Pán vás požehnaj; žehnáme vás v mene Pánovom.“
1 Pútnická pieseň. Z hlbín volám k tebe, Pane;
2 Pane, počuj môj hlas. Nakloň svoj sluch k mojej úpenlivej prosbe.
3 Ak si budeš, Pane, v pamäti uchovávať neprávosť, Pane, kto obstojí?
4 Ale ty si milostivý a my ti chceme v bázni slúžiť.
5 Spolieham sa na teba, Pane, moja duša sa spolieha na tvoje slovo;
6 moja duša očakáva Pána väčšmi ako strážcovia dennicu. Väčšmi ako strážcovia dennicu
7 nech očakáva Izrael Pána. Lebo u Pána je milosrdenstvo a hojné vykúpenie.
8 On sám vykúpi Izraela zo všetkých jeho neprávostí.