Category: Žalmy

1 Dávidov žalm. Milosrdenstvo a spravodlivosť chcem ospievať, zahrať ti, Pane, na harfe.

2 Múdro a bez úhony chcem kráčať cestou života; kedyže prídeš ku mne? Chcem kráčať v nevinnosti srdca uprostred svojej čeľade.

3 Nesprávne predsavzatia si nerobím, podvodníka mám v nenávisti; ten nemá ku mne prístup.

4 Skazené srdce sa mi prieči, zlomyseľníka nechcem znať.

5 Kto tajnostkársky ohovára blížneho, toho umlčím. Kto má oko pyšné a srdce naduté, toho neznesiem.

6 Moje oči hľadajú verných v krajine, aby prebývali so mnou. Kto kráča cestou poctivou, ten mi smie slúžiť.

7 V mojom dome nebude bývať pyšný človek a luhár neobstojí pred mojimi očami.

8 Každé ráno umlčím všetkých hriešnikov v krajine a z mesta Pánovho vyženiem všetkých, čo pášu neprávosť.

1 Modlitba utláčaného, ktorý v súžení prednáša Pánovi svoje žiale.

2 Pane, vyslyš moju modlitbu a moje volanie nech dôjde ku tebe.

3 Neskrývaj svoju tvár predo mnou; v deň môjho súženia nakloň ku mne svoj sluch. Kedykoľvek ťa budem vzývať, čím skôr ma vypočuj.

4 Lebo moje dni sa tratia ako dym a kosti mám rozpálené sťa pahreba.

5 Moje srdce je zdeptané ako tráva a vysychá, takže zabúdam jesť svoj chlieb.

6 Od samého náreku som iba kosť a koža.

7 Som ako pelikán na púšti, ako kuvik uprostred zrúcanín.

8 Nemôžem spať a som ako osamelý vrabec na streche.

9 Moji nepriatelia ma potupujú každý deň, preklínajú ma tí, čo zúria proti mne.

10 Veď popol jedávam ako chlieb a nápoj miešam so slzami;

11 to pre tvoj hnev a výčitky, lebo ty si ma najprv vyzdvihol a potom odsotil.

12 Moje dni sú ako tieň, ktorý sa nakláňa, a ja schnem sťa tráva.

13 Ale ty, Pane, trváš večne a spomienka na teba z pokolenia na pokolenie.

14 Vstaň a zľutuj sa nad Sionom, lebo už je čas, aby si sa nad ním zľutoval, lebo už je tu ten čas.

15 Veď tvoji služobníci milujú jeho kamene a ľútostia nad jeho troskami.

16 Tvojho mena, Pane, budú sa báť pohania a tvojej slávy všetci zemskí králi;

17 lebo Pán vystaví Sion a zjaví sa vo svojej sláve.

18 Zhliadne na modlitbu núdznych a nepohrdne ich prosbami.

19 Nech sa to zaznačí pre pokolenie budúce a obnovený ľud oslávi Pána.

20 Veď Pán hľadí zo svojej vznešenej svätyne a z nebies pozerá na zem;

21 čuje nárek zajatých a odsúdeným na smrť vracia slobodu,

22 aby na Sione hlásali meno Pánovo a v Jeruzaleme jeho slávu,

23 keď sa tam zídu vospolok národy a kráľovstvá, aby slúžili Pánovi.

24 Cestou mi sily podlomil a skrátil moje dni. Hovorím: „Bože môj,

25 neber ma v polovici mojich dní; tvoje roky trvajú z pokolenia na pokolenie.

26 Na začiatku si stvoril zem, aj nebesia sú dielom tvojich rúk.

27 Ony sa pominú, ale ty zostaneš; rozpadnú sa sťa odev, vymeníš ich ako rúcho a zmenia sa.

28 Ale ty ostávaš vždy ten istý a tvoje roky sú bez konca.

29 Deti tvojich služobníkov budú bývať v bezpečí a ich potomstvo bude pevné pred tebou.“

1 Od Dávida. Dobroreč, duša moja, Pánovi a celé moje vnútro jeho menu svätému.

2 Dobroreč, duša moja, Pánovi a nezabúdaj na jeho dobrodenia.

3 Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, on lieči všetky tvoje neduhy;

4 on vykupuje tvoj život zo záhuby, on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou;

5 on naplňuje dobrodeniami tvoje roky, preto sa ti mladosť obnovuje ako orlovi.

6 Pán koná spravodlivo a prisudzuje právo všetkým utláčaným.

7 Mojžišovi zjavil svoje cesty a synom Izraela svoje skutky.

8 Milostivý a milosrdný je Pán, zhovievavý a dobrotivý nesmierne.

9 Nevyčíta nám ustavične naše chyby, ani sa nehnevá naveky.

10 Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov, ani nám neodpláca podľa našich neprávostí.

11 Lebo ako vysoko je nebo od zeme, také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja.

12 Ako je vzdialený východ od západu, tak vzďaľuje od nás našu neprávosť.

13 Ako sa otec zmilúva nad deťmi, tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja.

14 Veď on dobre vie, z čoho sme stvorení; pamätá, že sme iba prach.

15 Ako tráva sú dni človeka, odkvitá sťa poľný kvet.

16 Ledva ho vietor oveje, už ho niet, nezostane po ňom ani stopa.

17 No milosrdenstvo Pánovo je od večnosti až na večnosť voči tým, čo sa ho boja a jeho spravodlivosť chráni ich detné deti,

18 tie, čo zachovávajú jeho zmluvu, čo pamätajú na jeho prikázania a plnia ich.

19 Pán si pripravil trón v nebesiach; kraľuje a panuje nad všetkými.

20 Dobrorečte Pánovi, všetci jeho anjeli, udatní hrdinovia, čo počúvate na jeho slová a plníte jeho príkazy.

21 Dobrorečte Pánovi, všetky jeho zástupy, jeho služobníci, čo jeho vôľu plníte.

22 Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela, všade, kde on panuje. Dobroreč, duša moja, Pánovi.

1 Dobroreč, duša moja, Pánovi; Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký. Odel si sa do slávy a veleby,

2 do svetla si sa zahalil ako do rúcha. Nebesia rozpínaš ako stan,

3 nad vodami si buduješ komnaty. Po oblakoch vystupuješ ako po schodoch, na krídlach vánku sa prechádzaš.

4 Vetry sú tvojimi poslami, ohnivé plamene tvojimi služobníkmi.

5 Zem si postavil na jej základoch, nevychýli sa nikdy-nikdy.

6 Oceán ju prikryl sťa odev, nad vrchmi vody zastali.

7 Pred tvojou hrozbou odtiekli, zhrozili sa pred tvojím hlasom hromovým.

8 Vybehli na vrchy, stiekli do údolia, na miesto, ktoré si im vyhradil.

9 Položil si hranicu a neprekročia ju, ani viac nepokryjú zem.

10 Prameňom dávaš stekať do potokov, čo tečú pomedzi vrchy

11 a napájajú všetku poľnú zver aj divým oslom hasia smäd.

12 Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo, spomedzi konárov zaznieva ich pieseň.

13 Zo svojich komnát zvlažuješ vrchy, plodmi svojich diel sýtiš zem.

14 Tráve dávaš rásť pre ťažný dobytok a byli, aby slúžila človeku. Zo zeme vyvádzaš chlieb

15 i víno, čo obveseľuje srdce človeka; olejom rozjasňuješ jeho tvár a chlieb dáva silu srdcu človeka.

16 Sýtia sa stromy Pánove aj cédre Libanonu, čo on zasadil.

17 Na nich si vrabce hniezda stavajú a na ich vrcholcoch bývajú bociany.

18 Vysoké štíty patria kamzíkom, v skalách sa skrývajú svište.

19 Na určovanie času si mesiac utvoril; slnko vie, kedy má zapadať.

20 Prestieraš tmu a nastáva noc a povylieza všetka lesná zver.

21 Levíčatá ručia za korisťou a pokrm žiadajú od Boha.

22 Len čo vyjde slnko, utiahnu sa a ukladajú sa v svojich dúpätách.

23 Vtedy sa človek ponáhľa za svojím dielom, za svojou prácou až do večera.

24 Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! Všetko si múdro urobil. Zem je plná tvojho stvorenstva.

25 Tu more veľké, dlhé a široké, v ňom sa hemžia plazy bez počtu, živočíchy drobné i obrovské.

26 Po ňom sa plavia lode i Leviatan, ktorého si stvoril, aby sa v ňom ihral.

27 Všetko to čaká na teba, že im dáš pokrm v pravý čas.

28 Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú; otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami.

29 Len čo odvrátiš svoju tvár, už sa trasú; odnímaš im dych a hneď hynú a vracajú sa do prachu.

30 Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené a obnovuješ tvárnosť zeme.

31 Pánova chvála nech trvá naveky; zo svojich diel nech sa teší Pán.

32 Pozrie sa na zem a rozochvieva ju, dotkne sa vrchov a ony chrlia dym.

33 Po celý život chcem spievať Pánovi a svojmu Bohu hrať, kým len budem žiť.

34 Kiež sa mu moja pieseň zapáči; a ja sa budem tešiť v Pánovi.

35 Nech zo zeme zmiznú hriešnici a zločincov nech už niet. Dobroreč, duša moja, Pánovi. ALELUJA.

1 ALELUJA. Oslavujte Pána a vzývajte jeho meno, rozhlasujte jeho skutky medzi národmi.

2 Spievajte mu a hrajte, rozprávajte o jeho obdivuhodných skutkoch.

3 Jeho svätým menom sa honoste; nech sa radujú srdcia tých, čo hľadajú Pána.

4 Hľadajte Pána a jeho moc, hľadajte vždy jeho tvár.

5 Pamätajte na divy, čo učinil, na jeho znamenia a na výroky jeho úst,

6 vy, potomci Abraháma, Pánovho služobníka, synovia Jakuba, vyvoleného Pánovho.

7 On, Pán, je náš Boh; jeho rozhodnutia platia po celej zemi.

8 Večne pamätá na svoju zmluvu, na sľub, ktorý dal pokoleniam tisícim,

9 na zmluvu, čo s Abrahámom uzavrel, na prísahu, ktorou sa Izákovi zaviazal.

10 Jakubovi to stanovil za zákon, Izraelovi za zmluvu večitú,

11 keď povedal: „Tebe dám kanaánsku krajinu ako váš podiel dedičný.“

12 Keď ich bolo ešte neveľa, iba niekoľko, a boli cudzincami v krajine

13 a od kmeňa prechodili ku kmeňu, z jedného kráľovstva k inému národu,

14 nedovolil, aby im ľudia krivdili; i kráľov karhal kvôli nim:

15 „Netýkajte sa mojich pomazaných, neubližujte mojim prorokom.“

16 Hlad privolal na krajinu a poničil všetku zásobu chleba.

17 Pred nimi poslal muža, Jozefa, ktorého predali za otroka.

18 Putami jeho nohy zovreli a jeho šiju železom;

19 no potom došlo na jeho slová, Pán dokázal jeho nevinnosť.

20 Vyslobodil ho posol kráľovský, prepustil ho vládca národov;

21 ustanovil ho za pána svojho domu a za správcu všetkého svojho majetku,

22 aby poučil jeho kniežatá podľa svojej vôle a jeho starcov učil múdrosti.

23 I prišiel Izrael do Egypta a Jakub sa stal hosťom v Chámovej krajine.

24 Boh tam svoj národ rýchlo rozmnožil a zdatnejším ho urobil od jeho nepriateľov.

25 Prevrátil im srdcia, že znenávideli jeho ľud a ľstivo zaobchodili s jeho sluhami.

26 Poslal svojho sluhu Mojžiša a Árona, ktorého si vyvolil.

27 A oni medzi nimi ohlasovali jeho znamenia a zázraky v Chámovej krajine.

28 Zoslal temnoty a zahalil ich, lež oni sa jeho slovám spriečili.

29 Ich vody na krv premenil a pozabíjal ich ryby.

30 Ich krajina sa zahemžila žabami, vnikli až do paláca kráľovho.

31 Rozkázal a prileteli roje múch, všetky končiny zaplavili komáre.

32 Namiesto dažďa im zoslal kamenec, žeravý oheň do ich krajiny.

33 A zbil im révu i figovník, dolámal stromy na ich území.

34 Rozkázal a prileteli kobylky, nespočetné množstvo sarančí.

35 Zožrali všetku zeleň v krajine, zožrali všetku zemskú úrodu.

36 A pobil všetko prvorodené v Egypte, prvotiny všetkej ich mužnej sily.

37 Potom ich vyviedol so striebrom a zlatom a v ich kmeňoch nebol nik nevládny.

38 I zaradoval sa Egypt, že už odišli, lebo strach z nich naň doľahol.

39 Rozostrel oblak, aby ich tak chránil, a oheň, aby im svietil za noci.

40 Keď požiadali, zoslal im prepelice a sýtil ich chlebom z neba.

41 Otvoril skalu a voda vytryskla, po púšti tiekla sťa rieka.

42 Lebo pamätal na slová svojho záväzku, ktoré dal Abrahámovi, svojmu služobníkovi.

43 Vyviedol teda svoj ľud v radosti, vyvolených svojich s plesaním.

44 A odovzdal im krajiny pohanov i zaujali majetky národov,

45 aby zachovávali jeho predpisy a jeho zákon plnili. ALELUJA.

1 ALELUJA. Oslavujte Pána, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

2 Kto vyrozpráva mocné skutky Pánove, kto všetku jeho chválu rozhlási?

3 Blažení sú tí, čo zachovávajú právo a konajú spravodlivo v každý čas.

4 Pamätaj na nás, Pane, z lásky k svojmu ľudu, navštív nás svojou spásou,

5 aby sme videli šťastie tvojich vyvolených, aby sme sa radovali z radosti tvojho ľudu a boli hrdí na teba so všetkými tvojimi dedičmi.

6 Hrešili sme ako naši otcovia, konali sme bezbožne, páchali sme neprávosť.

7 Naši otcovia v Egypte nechápali tvoje zázraky, zabudli na tvoje veľké dobrodenia a popudzovali ťa, keď sa blížili k moru, k Červenému moru.

8 Ale Boh ich pre česť svojho mena zachránil, aby ukázal svoju moc.

9 Červenému moru pohrozil a ono vyschlo; po morskom dne ich previedol ako po púšti.

10 Vyslobodil ich z rúk nevraživca a vymanil z rúk nepriateľa.

11 Ich utláčateľov voda zaliala, ani jeden z nich nezostal nažive.

12 Až potom uverili jeho slovám a pieseň chvály mu spievali.

13 No onedlho na jeho skutky zabudli a jeho rozhodnutiu sa vzopreli.

14 Na púšti sa oddali žiadostivosti a v bezvodnej krajine pokúšali Boha.

15 Dal im, čo si žiadali, ba dopustil, že sa presýtili.

16 V tábore zanevreli na Mojžiša a na Árona, posväteného Pánovho.

17 Otvorila sa zem a pohltila Dátana a zatvorila sa nad tlupou Ábironovou.

18 I vzbĺkol oheň v ich zástupe a bezbožníkov spálili plamene.

19 Urobili si teľa na Horebe a klaňali sa soche uliatej;

20 i zamenili svoju slávu za podobu býka, ktorý trávu požiera.

21 Zabudli na Boha, svojho záchrancu, ktorý vykonal veľké divy v Egypte,

22 zázraky v Chámovej krajine, v Červenom mori skutky úžasné.

23 Už povedal, že ich vyhubí, keby nebolo Mojžiša, jeho vyvoleného. On si stal v prielome pred neho, aby odvrátil jeho hnev; aby ich nezničil.

24 Pohrdli krajinou, po ktorej hodno túžiť, neverili jeho slovám.

25 Vo svojich stanoch šomrali, nepočúvali Pánov hlas.

26 Vtedy zdvihol ruku proti nim, že ich zničí na púšti.

27 A že ich potomstvo roztrúsi medzi pohanmi a že ich rozoženie do cudzích krajín.

28 I pridali sa k Beélfegorovi, jedli z obetí mŕtvym bôžikom;

29 popudzovali Boha svojou podlosťou, až skaza na nich doľahla.

30 Ale povstal Fínes, vykonal rozsudok a pohroma prestala.

31 K dobru sa mu to pripočítalo z pokolenia na pokolenie naveky.

32 Pri meríbskych vodách popudili ho ku hnevu; Mojžiš tu zle pochodil ich vinou;

33 tak ho rozčúlili, že nerozvážne slová vyslovil.

34 Nevyhubili národy, ako im Pán bol rozkázal.

35 Ale zmiešali sa s pohanmi a osvojili si ich správanie.

36 Uctievali sošky ich bôžikov a tie sa im stali osídlom.

37 Synov a dcéry obetovali zlým duchom.

38 Prelievali krv nevinnú, krv svojich synov a dcér obetovali modlám Kanaánu. A zem bola poškvrnená krvou;

39 znečistili sa svojimi skutkami a porušovali vernosť svojimi zločinmi.

40 Pán vzplanul hnevom proti svojmu ľudu, až sa mu sprotivilo jeho dedičstvo;

41 vydal ich do rúk pohanov; vládli nad nimi tí, čo ich nenávideli.

42 Nepriatelia ich trápili, pokorili a uvrhli do svojho područia.

43 Častejšie ich vyslobodil; no oni ho vždy rozčúlili nejakým výmyslom, až pre svoje neprávosti vyšli navnivoč.

44 Ale on zhliadol na ich súženie, keď počul ich náreky.

45 Rozpamätal sa na svoju zmluvu a zľutoval sa nad nimi, lebo je veľmi milosrdný.

46 A vzbudil k nim súcit u všetkých, čo ich odviedli do zajatia.

47 Zachráň nás, Pane, Bože náš, a zhromaždi nás z krajín pohanských, aby sme mohli tvoje sväté meno velebiť a tvojou slávou sa honosiť.

48 Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, od vekov až naveky. A všetok ľud nech privolá: „Staň sa. Amen.“

1 Oslavujte Pána, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

2 Tak nech hovoria tí, ktorých Pán vykúpil, ktorých vykúpil z rúk protivníkových

3 a zhromaždil z rozličných krajín od východu i západu, od severu i od mora.

4 Blúdili pustatinou a po vyprahnutej stepi, nenachádzali cestu k trvalému bydlisku.

5 Mali hlad a smäd, ubúdalo v nich života.

6 V súžení volali k Pánovi a on ich vyslobodil z úzkostí.

7 Na správnu cestu ich priviedol, aby šli po nej k trvalému bydlisku.

8 Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo a za zázraky v prospech ľudí,

9 lebo smädného napojil a hladného nakŕmil dobrotami.

10 V temnotách a v tieni smrti sedeli, sputnaní biedou a železom,

11 lebo sa vzopreli Božím výrokom a zámery Najvyššieho zavrhli.

12 Preto ich srdce útrapami pokoril, ostali nevládni a bez pomoci.

13 V súžení volali k Pánovi a on ich vyslobodil z úzkostí.

14 Z temnôt a z tône smrti ich vyviedol a ich putá rozlomil.

15 Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo a za zázraky v prospech ľudí,

16 lebo rozdrvil brány bronzové a rozlomil závory zo železa.

17 Na ceste neprávosti rozum stratili a trpeli za svoje priestupky.

18 Každý pokrm sa im sprotivil a priblížili sa až k bránam smrti.

19 V súžení volali k Pánovi a on ich vyslobodil z úzkostí.

20 Zoslal im svoje slovo a uzdravil ich a vyslobodil ich zo záhuby.

21 Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo a za zázraky v prospech ľudí.

22 Obetu chvály nech mu prinesú, o jeho skutkoch nech hovoria s plesaním.

23 Púšťali sa na lodiach po mori a na veľkých vodách robili obchody.

24 Tam videli diela Pánove a na hlbočinách jeho zázraky.

25 Prehovoril a vyvolal búrku úžasnú, až sa morské vlny vzdúvali;

26 priam k nebu stúpali a vzápätí sa prepadali do hlbín; duša im hrôzou zmierala.

27 Knísali sa a tackali ako opití; boli v koncoch so všetkou svojou múdrosťou.

28 V súžení volali k Pánovi a on ich vyslobodil z úzkostí.

29 Búrku premenil na vánok a morské vlny umĺkli.

30 Tešili sa, že vlny utíchli, a priviedol ich do prístavu, za ktorým túžili.

31 Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo a za zázraky v prospech ľudí.

32 V zhromaždeniach ľudu nech ho velebia a nech ho chvália v zbore starších.

33 Potoky na púšť premenil a na súš vodné pramene,

34 úrodnú zem na soľnú step pre zlobu jej obyvateľov.

35 A z púšte zasa urobil jazerá, z vyschnutej zeme vodné pramene.

36 Hladujúcich tam usadil i založili si trvalé bydlisko.

37 Obsiali polia a vysadili vinice a získali bohatú úrodu.

38 I požehnal ich a rozmnožili sa preveľmi a nezmenšil im ani počet dobytka.

39 A zasa ich málo zostalo a dostali sa do biedy pod ťarchou nešťastia a bolesti.

40 Opovrhnutím zahrnul kniežatá a dal im blúdiť po stepi neschodnej.

41 Chudákov však z biedy povzniesol, ich rody ako stáda rozmnožil.

42 Spravodliví to uvidia a potešia sa, ničomníci všetci stratia reč.

43 Kto je dosť múdry, že sa nad tým zamyslí a pochopí milosrdenstvo Pánovo?

1 Pieseň. Dávidov žalm.

2 Ochotné je moje srdce, Bože, ochotné je moje srdce: budem ti spievať a hrať. Prebuď sa, duša moja,

3 prebuď sa, harfa a citara, chcem zobudiť zornicu.

4 Budem ťa, Pane, velebiť medzi pohanmi a zaspievam ti žalmy medzi národmi.

5 Lebo až po nebesia siaha tvoje milosrdenstvo a tvoja vernosť až po oblaky.

6 Bože, vznes sa nad nebesia a tvoja sláva nech je nad celou zemou.

7 Zachráň svojich najmilších; pomôž svojou pravicou a vyslyš ma.

8 Vo svojej svätyni Boh povedal: „S radosťou rozdelím Sichem a rozmeriam sukotské údolie.

9 Môj je Galaád a môj je Manasses; Efraim je prilba mojej hlavy a Júda moje žezlo vladárske.

10 Moab je nádrž, v ktorej sa kúpavam, Idumea sa mi stane podnožkou, nad Filištínskom víťazne zajasám.“

11 Kto ma privedie do opevneného mesta a kto ma odprevadí až do Idumey?

12 Kto iný ako ty, Bože, čo si nás odvrhol? A prečo už, Bože, nekráčaš na čele našich vojsk?

13 Ty nám pomôž dostať sa z útlaku, pretože ľudská pomoc nestačí.

14 S Bohom budeme udatní, on našich nepriateľov pošliape.

1 Zbormajstrovi. Dávidov žalm. Bože, chvála moja, nemlč,

2 lebo sa proti mne otvorili ústa hriešnika a ústa podvodníka. Hovoria proti mne lživým jazykom,

3 zahŕňajú ma nenávistnými rečami a napádajú ma bez príčiny.

4 Za moju lásku broja proti mne; ale ja sa modlím.

5 Zlom sa mi odplácajú za dobré a nenávisťou za lásku.

6 Postav nad neho hriešnika. Žalobca nech stojí po jeho pravici.

7 Keď ho budú súdiť, nech vyjde ako odsúdený a jeho modlitba nech mu bude hriechom.

8 Jeho dní nech je čím menej a jeho úrad nech prevezme iný.

9 Jeho deti nech ostanú sirotami a vdovou jeho manželka.

10 Jeho synovia nech sa voslep túlajú a nech žobrú, nech ich vyženú z ich spustošených príbytkov.

11 Nech ho úžerník oberie o celý majetok a plody jeho práce nech rozchvacujú cudzí.

12 Nech mu nik nepreukáže milosrdenstvo a nech sa nik nezľutuje nad jeho sirotami.

13 Jeho potomstvo nech vyhynie, nech je vytreté v ďalšom pokolení ich meno.

14 Pán nech pamätá na neprávosť jeho otcov a hriech jeho matky nech sa nezotrie.

15 Pán nech ich má stále pred očami a nech vyhladí ich pamiatku zo zeme.

16 Za to, že mu ani nenapadlo byť milosrdným, ale prenasledoval bedára a žobráka a skľúčeného v srdci chcel usmrtiť.

17 Miloval kliatbu, nech ho teda postihne; nechcel požehnanie, nech sa teda vzdiali od neho.

18 Preklínanie si obliekal sťa odev, nech vojde do jeho vnútra ako voda a do jeho kostí ako olej.

19 Nech mu je šatou, ktorou sa odeje, a pásom, ktorým sa vždy opáše.

20 Tak nech Pán odplatí tým, čo na mňa žalujú a zle hovoria proti mne.

21 Ale ty, Pane, Pane, pre svoje meno sa ma zastaň, veď tvoje milosrdenstvo je láskavé; zachráň ma,

22 lebo ja som úbohý a chudobný a moje srdce je vo mne ranené.

23 Odchádzam ako tieň, ktorý sa nakláňa, striasajú ma ako kobylku.

24 Od pôstu sa mi podlamujú kolená, a telo mi chradne bez oleja.

25 Som im už len na posmech; keď ma vidia, potriasajú hlavou.

26 Pomôž mi, Pane, Bože môj, zachráň ma podľa svojho milosrdenstva.

27 Nech poznajú, že to tvoja ruka, že si to ty, Pane, urobil.

28 Oni nech preklínajú, ty však žehnaj; nech sú zahanbení tí, čo vystupujú proti mne, a tvoj služobník nech sa raduje.

29 Nech hanba pokryje tých, čo ma osočujú, a potupa nech ich zahalí ako plášť.

30 Veľmi budem oslavovať Pána svojimi ústami, budem ho chváliť uprostred zástupov,

31 lebo on stojí po pravom boku chudáka, aby ho zachránil pred jeho sudcami.

1 Dávidov žalm. Pán povedal môjmu Pánovi: „Seď po mojej pravici, kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám.“

2 Moc tvojho žezla rozšíri Pán zo Siona: panuj uprostred svojich nepriateľov.

3 Odo dňa tvojho narodenia patrí ti vláda v posvätnej nádhere. Splodil som ťa ako rosu pred východom zornice.

4 Pán prisahal a nebude ľutovať: „Ty si kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho.“

5 Pán je po tvojej pravici, v deň svojho hnevu kráľov porazí.

6 Súdiť bude národy: nakopia sa mŕtvoly; po šírej zemi hlavy rozdrví.

7 Cestou sa napije z potoka a potom hlavu zdvihne.