Category: Zachariáš

1 Otvor, Libanon, svoje brány, nech oheň hlce tvoje cédre!

2 Jajkaj, cyprus, veď padol céder: čo boli mocní, spustli; jajkajte, duby Bášanu, lebo vyťali neprístupný les.

3 Čujže! Jajkajú pastieri, lebo spustla ich nádhera; čuj, levíčatá revú, lebo spustla pýcha Jordána.

4 Toto hovorí Pán, môj Boh: „Stráž stádo určené na porážku,

5 ktoré majitelia nemilosrdne porážajú. Jeho kupci hovoria: »Nech je zvelebený Pán, zbohatol som;« jeho pastieri nemajú nad ním zľutovania.

6 Ani ja už nebudem mať zľutovania nad obyvateľmi krajiny“ – hovorí Pán, „ale sám vydám ľudí, každého do ruky jeho blížneho a do ruky jeho kráľa; spustošia krajinu, ale ja ich nevytrhnem z ich ruky.“

7 Preto, chudobní stáda, pásol som stádo na porážku. I vzal som dve palice, jednu som nazval Vľúdnosť, druhú som nazval Puto. Pásol som teda stádo.

8 Za mesiac som odstránil troch pastierov. Potom mi duša bola netrpezlivá s nimi, ale aj ja som sa odcudzil ich duši.

9 I povedal som: „Nebudem vás pásť. Čo má zomrieť, nech zomrie; čo má zhynúť, nech zhynie; a ktoré ostanú, nech si vzájomne žerú mäso.“

10 Vzal som svoju palicu Vľúdnosť a zlomil som ju; tým som zrušil zmluvu, ktorú som uzavrel so všetkými národmi.

11 I stratila v ten deň platnosť. Vtedy zvedeli chudobní stáda, ktorí ma pozorovali, že je to Pánovo slovo.

12 Povedal som im: „Ak uznáte za dobré, dajte mi moju mzdu, ak nie, nechajte!“ Odvážili mi teda mzdu, tridsať strieborných.

13 Pán mi povedal: „Hoď ju tvorcovi, tú nádhernú mzdu, na akú ma ocenili.“ Vzal som teda tridsať strieborných a hodil som ich v Pánovom dome tvorcovi.

14 Potom som zlomil svoju druhú palicu Puto; tým som zrušil bratstvo medzi Júdom a Izraelom.

15 I riekol mi Pán: „Ešte raz si vezmi výstroj, a to hlúpeho pastiera!

16 Lebo, hľa, ja vzbudím v krajine pastiera: čo hynie, o to sa neobzrie, čo sa stratilo, hľadať nebude, čo je zlomené, hojiť nebude, čo ešte stojí, kŕmiť nebude; z tučných bude jesť mäso a pozráža im paprčky.

17 Beda hlúpemu pastierovi, ktorý opúšťa stádo; meč proti jeho ramenu a proti jeho oku pravému; jeho rameno úplne vyschne, jeho pravé oko celkom vyhasne.“

1 Výrok. Pánovo slovo proti Izraelu. Hovorí Pán, ktorý rozostrel nebesá a založil zem, ktorý utvoril ducha v človeku:

2 „Hľa, ja urobím Jeruzalem opojnou čašou pre všetky okolité národy; ale bude to aj proti Júdsku, keď budú obliehať Jeruzalem.

3 V ten deň urobím Jeruzalem priťažkým kameňom pre všetky národy; všetci, čo ho budú dvíhať, celkom sa dodriapu, hoci sa zhromaždia k nemu všetky národy zeme.

4 V ten deň, hovorí Pán, postihnem každého koňa strachom a každého jazdca šialenstvom. Ale nad Júdovým domom otvorím si oči a všetky kone národov raním slepotou.

5 Vtedy si kniežatá Júdu budú v sebe hovoriť: »Nože mi posilni obyvateľov Jeruzalema v Pánovi zástupov, ich Bohu.«

6 V ten deň urobím kniežatá Júdu podobnými nádobe s ohňom medzi drevom a horiacej ohnivej fakli medzi snopmi; budú hltať napravo i naľavo všetky okolité národy a Jeruzalem ostane ďalej na svojom mieste, v Jeruzaleme.

7 Ale Pán zachráni predovšetkým stany Júdove, aby sláva Dávidovho domu a sláva obyvateľov Jeruzalema nebola popri Júdovi priveľká.

8 V ten deň bude Pán štítom nad obyvateľmi Jeruzalema; kolísavý medzi nimi bude v ten deň ako Dávid, Dávidov dom však bude v ich čele ako Boh, ako Pánov anjel.

9 V ten deň sa budem usilovať poraziť všetky národy, ktoré pôjdu proti Jeruzalemu.

10 Na Dávidov dom však a na obyvateľov Jeruzalema vylejem ducha milosrdenstva a pokorných prosieb; potom budú hľadieť na mňa, ktorého prebodli, a budú nad ním nariekať, ako sa narieka nad jedináčikom, a horekovať, ako sa horekuje nad prvorodeným.

11 V ten deň sa rozmôže nárek v Jeruzaleme ako nárek Adadremonu v údolí Magedo.

12 Nariekať bude krajina, každý rod osobitne. Dávidov rod osobitne a ich ženy osobitne; Nátanov rod osobitne a ich ženy osobitne;

13 Léviho rod osobitne a ich ženy osobitne; Semejov rod osobitne a ich ženy osobitne.

14 Všetky ostatné rody: každý osobitne a ich ženy osobitne.

1 V ten deň bude Dávidovmu domu a obyvateľom Jeruzalema otvorený prameň proti hriechu a poškvrne.

2 A v ten deň – hovorí Pán zástupov, vyhubím z krajiny meno modiel a nebudú viac na ne spomínať. Aj prorokov a ducha nečistoty odstránim z krajiny.

3 A ak bude ešte niekto prorokovať, jeho otec a matka, jeho rodičia, mu povedia: »Neostaneš žiť, pretože si v mene Pána hovoril lož;« a prebodnú ho otec a matka, jeho rodičia, pretože prorokoval.

4 Aj keď budú v ten deň prorokovať, ostanú proroci v hanbe, každý so svojím videním. A aby oklamali, neoblečú si srstený plášť.

5 Každý povie: »Nie som prorok; ja som človek, ktorý obrába zem, lebo si ma od mladi kúpil istý človek.«

6 A keď sa ho spýtajú: »Čo sú to za rany medzi tvojimi rukami?« – odpovie: »Tie mi zasadili v dome mojich milých.«

7 Meč, vzbuď sa proti môjmu pastierovi a proti blízkemu mužovi – hovorí Pán zástupov. Udri pastiera, nech sa stádo rozpŕchne, potom obrátim ruku proti maličkým.

8 V celej krajine – hovorí Pán – dve tretiny z neho zomrú, zahynú, a tretina z neho ostane.

9 Tú tretinu zavediem do ohňa a vytopím ich, ako sa vytápa striebro, a vyskúšam ich, ako sa skúša zlato. On bude vzývať moje meno a ja ho vyslyším, poviem: To je môj ľud, a on povie: »Pán je môj Boh.«“

1 Hľa, príde deň pre Pána, vtedy podelia tvoju korisť uprostred teba.

2 Zhromaždím všetky národy k Jeruzalemu do boja, zaujmú mesto, vyplienia domy, znásilnia ženy, polovica mesta pôjde do zajatia, ale ostatok ľudu z mesta nevykántria.

3 Potom Pán vytiahne a bude bojovať proti tým národom ako keď bojoval v deň vojny.

4 Nohami v ten deň zastane na Olivovej hore, ktorá leží pri Jeruzaleme na východ, a Olivová hora sa rozštiepi na polovice smerom východo-západným na veľmi veľkú dolinu. Polovica hory sa posunie na sever a polovica na juh.

5 Vtedy budete utekať do údolia mojich vrchov, lebo údolie medzi vrchmi bude siahať až k Asalu. Budete bežať, ako ste bežali pred zemetrasením v dňoch júdskeho kráľa Oziáša. Vtedy príde Pán, môj Boh, a všetci jeho svätí s ním.

6 V ten deň nebude svetlo, ale zima a ľad.

7 Bude to jeden deň, známy Pánovi, nie deň a noc. Ale vo večernom čase bude svetlo.

8 V ten deň budú z Jeruzalema vytekať živé vody, polovica do Východného mora a polovica do Západného mora; tak to bude v lete i v zime.

9 Pán bude kráľom nad celou zemou. V ten deň bude jedine Pán a jedine jeho meno.

10 Celá krajina sa obráti akoby na rovinu od Gabay po Remon južne od Jeruzalema. Ten bude vyčnievať a bude obývaný na svojom mieste od Benjamínovej brány až po miesto prvej brány, po Rožnú bránu, od veže Hananeel až po Kráľovské lisy.

11 Budú v ňom bývať, kliatby viac nebude a Jeruzalem bude bývať v bezpečí.

12 A toto bude rana, ktorou Pán udrie všetky národy, ktoré bojovali proti Jeruzalemu: zhnije im mäso, hoci ešte stoja na nohách, oči im vyhnijú vo svojich jamkách a jazyk im zhnije v ústach.

13 A v ten deň povstane medzi nimi veľký zmätok od Pána; budú sa vzájomne chytať za ruky a budú dvíhať ruky vzájomne proti sebe.

14 Ale aj Júda bude bojovať v Jeruzaleme. Nahromadí sa bohatstvo všetkých okolitých národov: zlato, striebro a šatstvo v ohromnom množstve.

15 A ako táto rana bude aj rana na koňoch, muliciach, ťavách, osloch a všetkých zvieratách, ktoré budú v týchto táboroch.

16 Všetci však, čo ostanú z rozličných národov, ktoré išli proti Jeruzalemu, pôjdu sa rok čo rok klaňať kráľovi, Pánovi zástupov, a svätiť sviatok Stánkov.

17 Ak niektoré z týchto rodov neprídu do Jeruzalema klaňať sa kráľovi, Pánovi zástupov, nebude nad nimi pršať.

18 Ak nevystúpi a nepríde ani rod Egypťanov, nebude ani nad nimi (pršať); zastihne ich rana, ktorou Pán udrie národy, čo neprídu svätiť sviatok Stánkov.

19 Toto bude trest Egypta a trest všetkých národov, ktoré nepôjdu svätiť sviatok Stánkov.

20 V ten deň bude na hrkálkach koní: „Sväté Pánovi.“ A hrnce v Pánovom dome budú ako čaše pred oltárom.

21 Každý hrniec v Jeruzaleme a v Júdsku bude svätý Pánovi zástupov a všetci obetujúci prídu a vezmú si z nich a v nich budú variť, takže v ten deň už nebude Kanaánčanov v dome Pána zástupov.