Category: Sirachovcova

1 Nespavosť pre bohatstvo zožiera telo a ustarostenosť oň zaženie spánok.

2 Starosť o to, ako poznať budúcnosť, ruší myseľ, ťažká choroba prebúdza dušu k triezvosti.

3 Boháč sa namáha hromadením bohatstva, a keď spočinie, má plno statkov.

4 Namáha sa bedár, takže si odpiera aj živobytie, ale nakoniec ostáva (naďalej) núdzny.

5 Kto má rád zlato, nebude bez viny, a kto sa ženie za svojím zničením, úplne si ho nájde.

6 Mnohí prišli do záhuby pre zlato, ale sami si pripravili skazu pre jeho lesk.

7 Polenom na pád je zlato pre tých, čo sa mu koria, ako aj tým, ktorí sa po ňom zháňajú; kto je nemúdry, každý preň zahynie.

8 Blahoslavený každý, kto sa zachová bez úhony a kto sa nezháňa po zlate, ani svoju nádej neskladá v peniazoch a poklade.

9 Ktože je to? – aby sme ho chválili, lebo obdivuhodný (príklad) dal svojím životom.

10 Veď kto sa osvedčil a ukázal, že je dokonalý, tomu patrí večná sláva! Lebo mohol prestúpiť (zákon), ale ho neprestúpil, a mohol robiť zle, ale neurobil tak.

11 Preto sám Pán upevní jeho bohatstvo (navždy) a o jeho dobrých skutkoch bude hovoriť celé zhromaždenie svätých.

12 Ak sedíš za skvelým stolom, neotváraj nad ním prvý ústa!

13 Ani nehovor: „Ako mnoho je toho, čo je na ňom!“

14 Pamätaj, že závistlivé oko je zlé.

15 Čože je zo všetkého stvorenia horšie ako (závistlivé) oko? Preto zaslzí pri každej veci, ktorú len zazrie.

16 Nenačahuj prvý rukou (do misy), aby si sa nemusel znevážený hanbiť pre svoju hltavosť.

17 Nedaj sa tlačiť pri hostine!

18 Podľa seba poznaj, čo patrí tvojmu blížnemu;

19 ako slušný človek požívaj zo všetkého, čo ti predložia: ale tak, aby neopovrhli tebou, ak by si mnoho jedol.

20 Prestaň prvý jesť už pre slušnosť; a nebuď nemierny, aby si niekoho nepohoršil.

21 Ak sedíš vo veľkej spoločnosti, nečiahaj prv ako oni rukou (do misy), ani si nežiadaj prvý piť!

22 Ako veľmi stačí slušnému človekovi kvapka vína; pri spánku nebudeš mať od neho bolesti ani ťa nič trápiť nebude.

23 Nespavosť, podráždenú žlč a trápne bolesti má iba nenásytník.

24 Mierny človek má zdravý spánok, spí až do rána a v radostnej nálade.

25 Ak ťa nútia veľa jesť, vstaň zo spoločnosti, vyvrhni a uľahčí sa ti a nezapríčiníš si slabosť tela.

26 Synu, počúvaj ma a neopovrhuj mnou! – Nakoniec uznáš moje slová (za pravdivé).

27 Buď zručný pri všetkých svojich dielach, a tak ťa nestretne nijaká choroba.

28 Kto je slušný pri jedle, pochvália ho za to ústa premnohých a svedectvo o jeho pravej (slušnosti) je spoľahlivé.

29 Proti tomu, kto je neslušný pri jedle, šomre celé mesto a svedectvo o jeho neslušnosti je tiež pravdivé.

30 Milovníkov vína nevyzývaj na preteky, lebo víno už mnohým vyhasilo (život).

31 Oheň skúša tvrdé železo, tak aj víno v opilosti požité prezradí srdcia pyšných.

32 Spokojný život pre ľudí – to je víno s mierou (požité), ak ho s mierou piješ, ostaneš triezvy.

33 Akýže je to život, ktorému chybuje víno?

34 (Čože nás olupuje o život? Smrť.)

35 Víno je od počiatku stvorené na obveselenie, ale nie na opilstvo.

36 Duša a srdce sa (rovnako) radujú pri mierne požitom víne.

37 Mierne požitý nápoj je zdravý pre dušu i pre telo.

38 Len mnoho požitého vína spôsobuje podráždenosť, hnev a mnohé iné škodlivé prípady.

39 Trpkosťou pre dušu je, ak sa pije mnoho vína.

40 Opilstvom podráždená myseľ vedie nemúdreho k úrazu, zbavuje ho sily a zadáva mu rany.

41 Na hostine pri víne nezabŕdaj do blížneho, ani neopovrhuj ním, ak je rozjarený.

42 Nehovor mu potupné slová ani nenaliehaj na neho so svojou pohľadávkou!

1 Nevypínaj sa, ak ťa ustanovili za usporiadateľa (hostiny), správaj sa v ich kruhu tak, ako jeden z nich!

2 Staraj sa najprv o nich, až potom si sadni; až keď si splnil všetky svoje úlohy, posaď sa (k stolu),

3 aby si z nich mal radosť a dostal ozdobný veniec (na znak) vďaky a získal uznanie od pozvaného zástupu.

4 Prehovor, starší vekom: sluší ti

5 prehovoriť s bedlivou rozvahou prvé slovo, ale ani hudbe a (spevu) neprekážaj!

6 Keď ťa nepočúvajú, neplytvaj mnohými slovami a nevypínaj sa nepríhodne svojou múdrosťou!

7 Ako vyniká rubínový kamienok na zlatej ozdobe, tomu sa podobá hudba na hostine pri víne.

8 Ako smaragdová pečať v zlatej obrube je nápev hudby pri radostnom a miernom požívaní vína.

9 Načúvaj mlčky a za tvoju úctu dostane sa ti vďačného uznania.

10 Ak si mladý, sotva čo povedz v svojej veci!

11 Ak sa ťa dva razy opýtajú, tvoja odpoveď nech má hlavu!

12 Pri mnohých (dopytoch) sa rob, akoby si nevedel o veci, počúvaj mlčky a spolu sa aj dopytuj!

13 V spoločnosti veľmožov nebuď náročný: a kde sú starší, tam nehovor mnoho!

14 Pred krupobitím sa dostavujú blesky: pred skromnosťou predchádza obľuba, za úctivosť dostane sa ti milej priazne.

15 Vo chvíli, keď iní vstávajú, nepočínaj si lenivo, odbehni ako prvý pred inými domov, tam sa zabávaj a veseľ,

16 tu si počínaj, ako ti napadne, nie však hriešne alebo pyšným slovom!

17 Za to všetko chváľ Pána, ktorý ťa stvoril a hojne ťa sýti svojimi dobrami.

18 Kto sa bojí Pána, ten prijíma jeho náuku a ktorí ho včasne hľadajú, nájdu požehnanie.

19 Kto sa vhĺbi do Zákona, bude ním úplne preniknutý, ale kto si pokrytecky počína, potkne sa oň.

20 Ktorí sa boja Pána, nájdu spravodlivé právo, ako svetlu dajú svietiť jeho ustanoveniam.

21 Hriešny človek vyhýba pokarhaniu a vyhľadáva si poučenie, aké mu lahodí.

22 Obozretný muž neodmietne rozumnú radu, len nerozvážny a pyšný sa nebojí strachu:

23 a keď aj urobil spolu s ním niečo bez rozvahy, trest nájde v tom, za čím sa hnal.

24 Synu, nerob nič bez rozvahy, potom neoľutuješ nič, čo sa stalo.

25 Nekráčaj po ceste skazy a neudrieš sa o kameň: ani neschodnej ceste nedôveruj, aby si sa nepriviedol do skazy.

26 Opatrný buď aj voči svojim synom a maj sa na pozore pred svojimi domácimi!

27 Pri všetkom počínaní sa s dôverou spoliehaj na svedomie: lebo v tom je plnenie príkazov.

28 Kto verí v Boha, dbá aj o jeho prikázania, a kto dôveruje v neho, nezažije ujmu.

1 Bohabojného nezastihne nešťastie, ale Boh ho pri skúške zachráni a zbaví zlého.

2 Múdry nemá v nenávisti príkazy a právne predpisy (Zákona) a nedostane sa na úskalie ako loď za búrky.

3 Rozvážny človek sa spolieha na Boží Zákon a Zákon mu bude verne pomáhať.

4 Kto predpokladá dotaz, pripraví si slovo, a keď ho požiadajú (o slovo), aj ho vypočujú. Lebo taký zachová, čo sa sluší, a len tak odpovie.

5 Myseľ pochabého podobá sa kolu na voze a jeho zmýšľanie sa obracia ako os.

6 Priateľ našepkávač je ako bujný žrebec, zarehce pod každým, kto si naň sadne.

7 Prečo vyniká deň nad iný deň, svetlo nad iné svetlo, rok nad iný rok – (kdeže sú) pod slnkom?

8 Múdrym (ustanovením) Pána sú (dni) oddelené od seba utvorením slnka, ktoré zachováva, čo mu prikázal.

9 (Nariadil), aby sa časy a v nich sviatočné dni zamieňali, aby (ľudia) svätili sviatočné dni na svoju hodinu.

10 Niektoré z nich Boh (zvlášť) povýšil a zvelebil, iné zasa zaradil do počtu všedných dní. Všetci ľudia sú z hliny, zo zeme, z ktorej stvoril Adama.

11 Podľa svojej veľkej múdrosti urobil Pán rozdiel medzi nimi a určil im rozmanité cesty.

12 Niektorých medzi nimi (zvlášť) požehnal a urobil slávnymi; iných posvätil a (bližšie) k sebe privinul; iných z nich zasa preklial a uponížil: a odstránil aj z miesta, ktoré im určil.

13 V jeho rukách sú ako hrnčiarska hlina, premiesi ju, ako pokladá za dobré.

14 Všetky jej (ďalšie) osudy utvárajú sa podľa jeho rozhodnutia. Taký je aj (osud) ľudí, riadený rukou Stvoriteľa, aby im odplatil podľa svojho spravodlivého súdu.

15 Zlu sa protiví dobré a smrti zasa život: tak je oproti spravodlivému postavený hriešnik.

16 Ja ako jeden z posledných bdelo som sa pousiloval, ako ten, kto paberkuje po oberačoch hrozna.

17 I ja som dúfal, že Boh požehná moju prácu, a tak som si aj ja naplnil lis ako ten, kto (riadne) oberá.

18 Všimnite si, že nie jedine pre seba som sa namáhal, ale pre všetkých, čo túžia mať poučenie.

19 Počúvajteže ma, náčelníci a všetky národy, čujte aj zhromaždení predáci.

20 Ani synovi a žene, ani bratovi a priateľovi nedávaj, dokiaľ žiješ, moc nad sebou; ani svoj majetok nedávaj nikomu, aby si neľutoval, keď by si musel oň prosiť.

21 Dokiaľ žiješ a (dokiaľ) dýchaš, nedovoľ, aby ťa niekto vymenil (v úlohe).

22 Lepšie je, ak ťa synovia budú prosiť, ako by si mal ty hľadieť synom na ruky.

23 Vo všetkom podnikaní si podrž vedenie!

24 Neuveď škvrnu na svoju slávu! V deň, keď dokončíš dni svojho života, vo chvíli svojho odchodu rozdaj svoje dedičstvo!

25 Oslovi (prislúcha) krm, palica a náklad – chlieb, prísne zaobchádzanie a práca zasa otrokovi.

26 Pracuje ti, ak si prísny, ale chce si aj odpočinúť; uvoľni mu ruky a hľadí sa dostať na slobodu.

27 Jarmo a remeň sklonia tvrdú šiju, aj otroka zhrbia ustavičné práce.

28 Zlomyseľnému otrokovi (patrí) trest a putá, pošli ho na robotu, aby nezaháľal.

29 Lebo zaháľanie učí mnohému zlu.

30 Postav ho do práce: tak mu to prislúcha. Ak ťa neposlúchne, zohni ho putami! Ale požiadavky voči nikomu neprepínaj, bez rozvahy nič dôležité nepodnikni!

31 Ak máš verného otroka, nech ti je (milý) ako vlastná duša, zaobchádzaj s ním, akoby ti bol bratom, lebo si ho nadobudol za cenu krvi.

32 Ak ho neoprávnene zraníš, utečie ti,

33 a keď sa raz vzchopí a odíde, nevieš, ani koho sa pýtať, ani ktorou cestou ho treba hľadať.

1 Nerozumný človek si robí márne a falošné nádeje a sny naplňuje namyslenosťou nemúdrych.

2 Akoby chytal tieň a hnal sa za vetrom, tak robí ten, kto si všíma falošné videnia.

3 Videnie vo sne (si vykladá): to zodpovie tomu tejto ľudskej tvári, jemu zodpovie podobný človek.

4 Čo môže urobiť čistým, kto sám je nečistý? A akú pravdu ti povie, kto sám je luhár?

5 Mylné veštenie, falošné hádačstvo, sny čarodejníkov – to všetko je márne.

6 Srdce trpí pri predstavách ako tá, čo pracuje k pôrodu. Ak videnia nemajú svoj pôvod od Najvyššieho, nevenuj im svoje srdce!

7 Lebo sny už mnohých uviedli do bludu a došli k pádu, ktorí sa spoliehali na ne.

8 Neomylne sa splní slovo Zákona a vyplní sa, čo múdrosť spoľahlivo (oznámila) ústami.

9 Čo môže vedieť taký, kto neprešiel skúškami? Ale muž v mnohom skúšaný má hlbokú myseľ a kto sa mnoho učil, vie rozumne hovoriť.

10 Kto nič neskúsil, málo toho vie, ale kto prešiel ďalekým (svetom), vie aj mnoho zla urobiť.

11 Kto neprešiel skúškou (života), akéže veci pozná? Kto sa už mnoho (sklamal), mnoho zla môže narobiť.

12 Mnoho som videl na svojich potulkách a (poznal som) rozličné zvyky, že ich nemožno vyrozprávať.

13 Pre tieto veci som sa dostal často do nebezpečenstva smrti, ale Božia milosť ma zachránila.

14 Duch bohabojných bude mať život a svojím navštívením ich Boh požehnáva.

15 Svoju nádej skladajú vo svojom Vysloboditeľovi, lebo oči Pána sledujú tých, ktorí ho milujú.

16 Kto sa bojí Pána, pred ničím sa nestrachuje ani neobáva, lebo on je jeho nádejou.

17 Blažená duša toho, kto sa bojí Pána!

18 Na koho iného má upierať svoj zrak, kto je jej posilou?

19 Oči Pána hľadia na tých, ktorí sa ho boja, on je ich mocným ochrancom, silnou oporou. Chráni proti úpalu a zatieni ich proti (horúčave) poludnia.

20 Uzmieri previnenia, pomáha pri páde, pozdvihuje dušu, rozžiaruje oči, poskytuje uzdravenie, život a požehnanie.

21 Obeta z veci nespravodlivo (nadobudnutej) je poškvrnená, posmechy rúhačov nemôžu byť milé (Bohu).

22 Pán (ostáva) jedine s tými, ktorí vytrvajú na cestách pravdy a spravodlivosti.

23 Najvyšší neprijíma dary hriešnikov, obetu hriešnikov si ani nevšimne, množstvo obiet ho nepohne k zľutovaniu nad ich hriechmi.

24 Kto prináša obetu z majetku chudobných, ako keby syna zabíjal pred otcovými očami.

25 Život chudobných je núdzny chlieb: kto by takého oklamal, je mužom krvi.

26 Kto inému odníma v pote zarobený chlieb, akoby zavraždil svojho blížneho.

27 Kto vylieva krv a kto krivdí nádenníkovi – sú (rovnakí) bratia.

28 Ak jeden stavia, druhý rúca – čo z toho majú okrem námahy?

29 Ak sa jeden modlí, druhý preklína – koho hlas má Boh vypočuť?

30 Kto sa umyl po dotyku mŕtveho (tela), ale znovu sa ho dotýka, čo mu osoží všetko jeho očisťovanie?

31 Tak je to aj s človekom, ktorý sa postí za svoje hriechy, ale znovu tie isté hriechy pácha, čo mu osoží všetko, čím sa umŕtvoval, a jeho modlitbu ktože má vypočuť?

1 Kto zachováva Zákon, prináša časté obety.

2 Je to spasiteľná obeta, ak niekto dbá na prikázania a ďaleký zostáva všetkej neprávosti.

3 Zmiernu obetu prináša za neprávosti a odprosuje za hriechy, kto sa vzdiali od neprávosti.

4 Kto preukazuje lásku, ako keby obetoval jemnú múku, a kto koná milosrdenstvo, prináša (pravú) obetu.

5 Pán má v tom záľubu, ak niekto zanechá neprávosti, a uzmierenie za hriechy je v tom, ak niekto odstúpi od nespravodlivosti.

6 Nedostavuj sa pred Pána naprázdno!

7 Toto všetko treba konať, lebo to prikazuje Boh.

8 Obeta spravodlivého je tuk na oltári a (jeho) vôňa vystupuje až pred Najvyššieho.

9 Obeta spravodlivého je príjemná (Bohu) a na jeho spomienkovú obetu Najvyšší nezabudne.

10 S dobrou mysľou vzdávaj Bohu chválu a neukracuj prvotiny (dorobené) svojimi rukami!

11 Pri každom dare nech je tvoja tvár veselá a svoje desiatky s plesaním zasväcuj (Bohu)!

12 Dávaj Najvyššiemu, ako ti on dáva, s prívetivým okom prinášaj všetko, čo nájde tvoja ruka.

13 Lebo Pán je to, ktorý ti odplatí; a on ti môže odplatiť sedemnásobne.

14 Neprinášaj podlé veci za obetu, lebo také ani neprijme.

15 Nespoliehaj sa na nespravodlivú obetu, lebo Pán je sudcom a pred ním sláva osoby (neznamená) nič.

16 Pán nedáva nikomu prednosť pred chudobným a vypočuje prosbu ukrivdeného.

17 Modlitbou siroty neopovrhne, ani vdovy, keď svoju žalobu prednesie s nárekom.

18 Či netečú slzy po tvári vdove a jej výkriky sa nevznášajú (proti tomu), kto ich vyvolal?

19 Lebo slzy z jej tváre vystupujú do neba a Pán, keď ju počuje, nebude sa z toho radovať.

20 Kto sa korí Pánovi, ako sa jemu ľúbi, toho prijme (na milosť), jeho modlitba sa približuje až k oblakom.

21 Modlitba pokorného preniká oblaky: ani sa nevie potešiť, kým sa nedostane do jeho blízkosti, ani neodstúpi, dokiaľ Najvyšší nezhliadne na neho.

22 A Pán ho nebude odkladať, ale spravodlivosť prizná spravodlivým, lebo si počína podľa práva, a Všemohúci nebude voči (nespravodlivým) zhovievavý, ale bolestným (úderom) zasiahne im chrbát.

23 Aj pohanom odplatí pomstou, až kým nezahubí množstvo pyšných a nerozláme berly nešľachetných;

24 kým neodplatí všetkým podľa ich činov, ako urobil za činy Adama a za jeho opovážlivosť;

25 kým neprisúdi spravodlivým súdom svojmu ľudu a svojím milosrdenstvom nerozveselí spravodlivých.

26 Boh sa vie hojne zľutovať v čase súženia, (zakročí), akoby (prichádzali) kvapky za veľkého sucha.

1 Zmiluj sa nad nami, Bože vesmíru, a zhliadni na nás a ukáž nám jasnosť svojho milosrdenstva!

2 Uvrhni svoju bázeň na pohanov, ktorí nejdú za tebou, aby poznali, že okrem teba niet Boha, a nech ohlasujú tvoje veľké činy!

3 Pozdvihni svoju ruku proti cudzím národom, aby uzreli tvoju všemohúcnosť!

4 Ako si sa na nás ukázal svätým pred ich pohľadom, tak zasa ukáž pred nami, aký vieš byť mocný proti nim,

5 aby poznali teba, ako sme my poznali, že niet Boha okrem teba, Pane.

6 Obnov podivné znamenia, zopakuj zázraky!

7 Osláv svoju ruku a pravé rameno!

8 Prebuď svoju rozhorčenosť a vylej svoj hnev!

9 Vyhub protivníka a znič nepriateľa!

10 Urýchli čas a pamätaj (urobiť utrpeniu) koniec, aby rozprávali o tvojich obdivuhodných činoch!

11 Nech plameň hnevu zožerie každého, kto by si myslel, že sa zachráni, a tí, čo trápia tvoj ľud, nech sa dožijú záhuby!

12 Rozdrv hlavu nepriateľským vladárom, ktorí si myslia: „Niet nikoho okrem nás.“

13 Zhromaždi všetky Jakubove pokolenia, aby poznali, že okrem teba niet Boha; nech hovoria o tvojich veľkých činoch a urob ich svojím dedičstvom, ako to bolo od počiatku.

14 Zľutuj sa nad svojím ľudom, ktorý nesie tvoje meno, nad Izraelom, ktorého si rovným urobil svojmu prvorodenému.

15 Zľutuj sa nad mestom, ktoré je zasvätené tebe, nad Jeruzalemom, kde máš svoje bývanie.

16 Naplň Sion svojimi nevysloviteľnými dielami a svoj ľud svojou slávou!

17 Osvedč sa tým, ktorí sú prvotinami všetkého stvorenia, a splň všetko, čo v tvojom mene predpovedali dávni proroci.

18 Daj odmenu tým, ktorí sa spoliehajú (iba) na teba, aby sa ukázala spoľahlivosť tvojich prorokov: vyslyš modlitby svojich služobníkov

19 podľa Áronovho požehnania, ktoré dal ľudu, a upravuj nás na spravodlivú cestu! Nech vedia všetci, ktorí žijú na zemi, že ty si Boh, ktorý svojím okom sleduješ svet.

20 Žalúdok požíva každé jedlo, ale niektoré jedlo je lepšie než druhé.

21 Ako podnebie rozozná jedlo z divočiny, tak aj rozvážne srdce (pozná) falošné slová.

22 Podvodné srdce pôsobí zármutok, ale skúsený človek mu vie odporovať.

23 Žena prijíma každého muža, ale niektorá deva je hodnejšia od inej.

24 Krása ženy privábi veselosť na tvár jej muža a túžba (po nej) prevyšuje každú inú túžbu mužovu.

25 Ak má na jazyku prívetivosť, miernosť a srdečnosť, jej muž nie je potom ako ostatní ľudskí synovia.

26 Kto dostal dobrú ženu, ten sa dostáva k bohatstvu, ona je pomocnicou aj stĺpom, o ktorý sa pokojne (opiera).

27 Kde niet plota, tam voľne kradnú majetok, kde niet ženy, tam (muž) zastone v biede.

28 Ktože dôveruje tomu, kto nemá hniezda? Uchýli sa tam, kde príde naňho súmrak. Je ako opásaný lúpežník, skokom sa ženie od jedného mesta k inému mestu.

1 Každý priateľ hovorí: „Uzavrel som priateľstvo.“ Ale mnohý priateľ je len podľa mena priateľom. Či to nespôsobí trpkosť až na smrť,

2 ak sa ti priateľ a druh zmení v nepriateľa?

3 Ó, krajne ničomná opovážlivosť, kdeže si sa len vzala, aby si pokryla zem zlosťou a úlisnou falošnosťou?

4 Priateľ sa raduje s priateľom nad (jeho) blaženosťou, no v čase súženia stane sa mu protivníkom.

5 Priateľ má sútrpnosť s priateľom (pre žalúdok): a proti nepriateľovi sa chopí štítu.

6 Nezabúdaj na svojho priateľa, ktorý sa ti oddáva s celou dušou, nezabudni na neho ani pri svojom bohatstve!

7 Nehľadaj radu u toho, kto číha po tebe, ukry svoj úmysel pred tými, čo ti závidia.

8 Každý, kto radí, prednáša svoju mienku, ale je aj poradca sám pre seba.

9 Chráň sa pred (takým) poradcom, najprv sa vyzvedaj, v čom má nedostatok. Lebo taký myslí (najprv) na seba,

10 aby ti nezarazil kolík do zeme. Povie ti: „Správna je tvoja cesta!“ –

11 a pritom sa postaví stranou, aby videl, čo sa ti stane.

12 S nepobožným (nemaj) rozhovor o svätosti a s nespravodlivým o spravodlivosti! So ženou (nemaj) rozhovor o tej, na ktorú žiarli, bojazlivému nehovor o vojne! S obchodníkom (nehovor) o obrate, s kupcom o predaji, so závistlivcom zasa o prejave vďaky!

13 S človekom bez milosrdenstva (nehovor) o milosrdenstve, s nepočestným o počestnosti, s roľníckym robotníkom o jeho rozličných prácach!

14 S robotníkom (zjednaným) na rok nehovor o zakončení roka, s lenivým otrokom o mnohých pracovných (povinnostiach): na radu takýchto sa nikdy nespoliehaj!

15 Stýkaj sa ustavične so svätými mužmi, o komkoľvek sa dozvieš, že zachováva bázeň pred Bohom,

16 ktorého duša sa podobá tvojej duši a ktorý má sútrpnosť s tebou, keby si sa zakolísal vo tme.

17 Pevne sa drž toho, čo ti radí dobré svedomie, nad to nemáš nič cennejšie.

18 Svedomie svätého človeka ti niekedy povie viac ako sedem strážcov, ktorí sedia vysoko (na veži) a skúmajú (kraj).

19 Ale pritom vzývaj Najvyššieho, aby riadil tvoju cestu podľa pravdy.

20 Pred každým tvojím dielom nech predchádza správne uváženie a pred každým výkonom pevný úmysel.

21 Ničomné slovo mení srdce; štyri výhonky z neho vyrastú: dobré a zlé, život a smrť a nad nimi trvale vládne jazyk. Niektorý učiteľ je zbehlý a vyučuje mnohých, ale sebe vie málo osožiť.

22 Múdry učiteľ vie poučiť mnohých, aj sám sebe osoží.

23 Iný vie múdro hovoriť, ale ho zavrhnú, takže v každom ohľade trpí núdzu;

24 nedostal od Boha milosť, lebo aj v múdrosti má nedostatok.

25 Iný je zasa múdry iba pre seba a plody jeho rozvahy sú chvályhodné.

26 Múdry muž poučuje svoj ľud a plody jeho múdrosti sú spoľahlivé.

27 Múdry muž obsiahne plné požehnanie, ktorí ho vidia, chvália ho.

28 Život človeka má spočítané dni: no dni Izraela sú nespočítateľné.

29 Múdry sa dožije úcty vo svojom národe a jeho meno bude žiť naveky.

30 Synu, kým žiješ, skúšaj svoju dušu, ak nájdeš v sebe ničomnosť, nerob jej povôli!

31 Nie všetko je na osoh každému jednému a nie každý druh (vecí) nájde u všetkých rovnaké (zaľúbenie).

32 Nebuď nenásytný pri každom hodovaní, ani sa nevrhaj na každé jedlo!

33 Lebo z mnohého jedenia nastáva choroba a pažravosť pritiahne ti bolesť žlče.

34 Pre opilstvo mnohí zahynuli, kto je zdržanlivý, predlžuje si život.

1 Maj vo vážnosti lekára, lebo ho potrebuješ, a veď ho stvoril Najvyšší (na pomoc iným).

2 Lebo uzdravenie pochádza od Boha, od kráľa dostane nejaké dary.

3 Vedomosti lekára mu pozdvihujú hlavu a veľmoži hovoria o ňom s pochvalou.

4 Najvyšší vytvoril zo zeme liečivé byliny a múdry muž ich nebude odmietať od seba.

5 Či nie od dreva sa stala sladkou horká voda,

6 aby ľudia poznali jeho (liečivú) silu? Najvyšší dal ľuďom aj znalosť, aby ho ctili za jeho podivné činy.

7 Nimi mierni lekár bolesti a mastičkár z nich vyrába jemné voňavky; a tiež iné masti na liečenie (dal Boh), aby jeho diela nezahynuli.

8 Lebo uzdravenie na zemskom povrchu je od Boha.

9 Synu, pri chorobe sa nezanedbávaj, ale modli sa k Pánovi a uzdraví ťa.

10 Odvráť sa od hriechu a nech sú tvoje ruky priame; a očisti si srdce od každej neprávosti!

11 Obetuj na ľúbeznú vôňu (suchú) obetu z čistej múky a hojne pokrop tukom svoju obetu! Ale aj lekárovi daj možnosť, (aby zasiahol),

12 lebo nato ho stvoril Pán; a nech neodstúpi od teba, lebo potrebuješ jeho pomoc.

13 Príde taký čas, keď sa dostaneš do ich rúk:

14 ale oni budú prosiť Pána, aby ich sám riadil (nájsť) úľavu a uzdravenie pre ich vlastné správanie.

15 Kto sa však dopustí hriechu pred svojím Stvoriteľom, upadne do rúk lekára.

16 Synu, nad mŕtvym vylievaj slzy a započni žalospev ako kruto postihnutý človek. Zakry mu telo, ako je spravodlivé, a nebuď nedbanlivý pri jeho pochovaní!

17 Aby ťa neohovorili, konaj nad ním trpký žiaľ cez deň, a potom (hľadaj) útechu na svoju bolesť!

18 Maj nad ním žalosť, ako si zasluhuje, aspoň deň-dva, aby ťa neohovorili.

19 Lebo zármutok urýchľuje smrť a zastiera silu, najmä zármutok srdca zohýba šiju.

20 Aj keď odnesú (mŕtvolu), zármutok ostáva: Život chudobného je taký, aké je jeho srdce.

21 Svoje srdce neoddávaj (prílišnému) zármutku, ale zažeň ho od seba a mysli na posledné veci.

22 Nezabúdaj, že niet návratu (pre mŕtveho), a tak jemu (zármutkom) nie si na osoh a len sebe škodíš.

23 Pamätaj na môj osud: taký bude aj tvoj, včera mne a dnes tebe.

24 Ako odpočíva mŕtvy, tak nech spočinie aj jeho pamiatka, potešuj ho, keď odchádza jeho duch (zo sveta).

25 Zákonníkova múdrosť (sa rodí) v pokojnom čase, kto nemá povinností veľa, môže sa napĺňať múdrosťou.

26 Či nadobúda múdrosť, kto sa musí držať pluhu? Alebo ten, kto honosí sa vrhaním (oštepu)? Alebo ten, kto ostňom poháňa dobytok a pohybuje sa v ich práci? Veď takého reč sa okolo teliec točí!

27 Svoju pozornosť venuje obracaniu brázd, ani nespí, čo myslí na kŕmenie kráv.

28 Tak aj tesár a staviteľ a ten, čo deň a rovnako aj noc venuje sa tomu, že ryje rytiny do pečatných (kameňov), vytrvalo vymýšľa rozličné kresby, a svoju myseľ sústreďuje na to, aby maľby boli podobné; ani nespí, čo dokonať chce svoje dielo.

29 Tak aj kováč sedí pri nákove, prezerá si prácu, ktorú robí zo železa. Horúčosť ohňa mu páli telo, ale odporuje peci horúcej.

30 Úder kladiva mu ohlušuje uši, ku vzorcu náradia oči upiera.

31 Svoju myseľ sústreďuje na to, ako vyhotoviť dielo, svojou bedlivosťou ho vyzdobuje dôkladne.

32 Tak aj hrnčiar sadá k svojej práci, pričom nohami poháňa kolo, ustavične je ustarostený o svoje dielo a v celom svojom počínaní dbá na úmernosť (diela).

33 Rukou stvárňuje blato, ktoré pod jeho nohami stráca svoju tvrdosť.

34 Svoju myseľ venuje tomu, ako previesť posledný náter, a starostlivo vec očistí.

35 Títo všetci spoliehajú sa na svoje ruky a každý z nich musí sa rozumieť svojmu remeslu.

36 Bez nich všetkých nemožno budovať mesto.

37 Nedovoľuje sa im bývať (v cudzine) ani cestovať. Ale ani do rady (mesta) im nepriznajú vstup,

38 ani na sudcovskú stolicu si nezasadnú, nemajú pochop o tom, čo ustanovuje právo, ani neoznamujú verejnosti, čo vyžaduje poriadok a spravodlivosť. Ešte menej sa vyznajú v múdrych výpovediach.

39 Vo svojom svetskom zamestnaní sú však pevne zbehlí, ich (jedinou) túžbou je: prevádzať svoje remeslo. (Ináč si počína ten), kto svoju myseľ upriamuje k tomu, aby premýšľal o zákone Najvyššieho.

1 Mudrc skúma múdrosť všetkých predkov a zapodieva sa náukou prorokov.

2 Má v pamäti, čo kedysi rozprávali slávni muži, a mysľou preniká do zvratov múdroslovných výpovedí.

3 Preskúmava tajnosti múdrych výrokov a zapodieva sa záhadami múdroslovných výpovedí.

4 U veľmožov koná služby, ba dostavuje sa aj pred vladára.

5 Cestuje po krajinách cudzích národov: skusuje, čo je dobré a čo zlé u ľudí.

6 Už na úsvite – ako sa prebudí – svojím srdcom sa oddáva Pánovi, svojmu Stvoriteľovi, a pred tvárou Najvyššieho si koná svoju modlitbu.

7 Svoje ústa otvára na modlitbu, aby odprosoval za svoje previnenia.

8 Lebo ak náš všemohúci Pán bude tak chcieť, bohato mu nadelí rozumného ducha,

9 takže ako lejak bude chrliť zo seba výpovede Božej múdrosti a modlitbou bude zvelebovať Pána.

10 On sám bude upravovať jeho myseľ k rozumnosti a dá mu vysvetlenie o svojich skrytých zámeroch.

11 Svoju vyspelosť bude prejavovať v múdrosti a svoju slávu bude zakladať na zákone zmluvy s Pánom.

12 Premnohí pochvália jeho múdrosť, lebo ju nebude možno zničiť naveky.

13 Spomienka na neho nikdy neprestáva a jeho meno bude žiť z pokolenia na pokolenie.

14 Jeho múdrosť budú vychvaľovať národy a jeho chválu bude hlásať zhromaždený (ľud).

15 Ak bude dlho žiť, zanechá po sebe slávnejšie meno ako tisícerí iní, ale i keď sa (skôr) vráti k odpočinku, bude mu to na prospech.

16 Chcem ešte vyrozprávať, (o čom) som uvažoval, lebo som plný nadchnutia (ako proroci).

17 Vypočujte ma, zbožní synovia, vyháňajte do plodu ako ruža, sadená pri vodných tokoch!

18 Vydávajte zo seba ľúbeznú vôňu ako jemné kadidlo,

19 rozvíňajte svoje kvety ako ľalie a vydávajte vôňu, zazelenajte sa utešene a spievajte spoločnú pieseň, zvelebujte Pána pre jeho diela!

20 Vzdávajte mu jeho zvelebovanie, chváľte ho hlasite svojimi perami, piesňami svojich úst a citarou (ho chváľte) a vaša chvála nech zaznieva takto:

21 „Všetky diela Pánove sú veľmi dobré… Všetko, čo ustanoví, stáva sa na svoj čas.“ Preto nehovorte: „Načo je toto a načo tamto?“ – lebo svojím časom všetko sa ukáže potrebným.

22 Na jeho slovo stala sa voda ako mohutný násyp, na rozkaz jeho úst povstali nádrže vôd.

23 Lebo na jeho rozkaz sa stane všetko, čo chce, a nik mu nemôže prekážať, keď chce spasiť (niekoho).

24 Skutky všetkých ľudí sú (známe) pred ním, jeho očiam nie je skryté nič.

25 Od večnosti do večnosti siaha jeho pohľad, pred ním nič nie je podivuhodné.

26 Nesluší sa pýtať: „Čo je toto a čo zasa ono?“ – Všetko bude potrebné na svoj čas.

27 Jeho požehnanie je také hojné, ako rozvodnená rieka,

28 ako keď povodeň napája suchú (zem). Jeho hnev zachváti národy, ktoré ho nehľadali.

29 Ako vie premeniť na púšť vodou (zvlažený kraj), takže zem vyschne (úplne), tak sú jeho cesty priame pre ich chôdzu, ale pre hriešnikov (sú) ako prekážky pre jeho hnev.

30 Pre dobrých stvoril všetko dobré od počiatku, hriešnikom (určil) dobré i zlé veci.

31 Najpotrebnejšie veci pre život ľudí (sú) voda, oheň, železo a soľ, mlieko, jemný pšeničný chlieb a med, hrozno z viniča, olej a odev.

32 To všetko dal svätým (ľuďom) k dobru, ale ničomníkom a hriešnikom sa mení (aj) to na zlo.

33 Sú vetry, ktoré majú za cieľ trestať, ktoré, keď rozzúria sa, väčšie utrpenie prinášajú.

34 Keď na svoj čas plnia (svoju úlohu) a napnú sily, tak ukájajú hnev svojho Stvoriteľa.

35 Oheň, krúpy, hlad a smrť – to všetko je na trest stvorené.

36 Zuby dravcov, škorpióny a hady a pomstivý meč je na skazu hriešnikom.

37 Cítia rozkoš, ak dostanú od neho rozkaz (na zásah), sú pripravené na zemi, ak sú potrebné, ale (zasiahnu) na svoj čas, ani neprekročia rozkaz.

38 Preto o čom som bol od počiatku pevne presvedčený, premýšľal som o tom a uvažoval, i v písme zanechal.

39 Všetky Božie diela sú dobré a on každé dielo uvádza (do činnosti) na svoju hodinu.

40 Nesluší sa hovoriť: „Toto je horšie ako tamto.“ Všetko sa osvedčuje na svoj čas.

41 A teraz celým srdcom i ústami chváľte a zvelebujte meno Pánovo!

1 Každému človekovi je určená veľká úloha, pretože preťažké jarmo spočíva na Adamových synoch, a to odo dňa, keď zo života matky prídu (na svet), až do dňa pohrebu, keď sa vrátia k matke nás všetkých.

2 Všetkých trápi premýšľanie a obavy srdca, starosti o budúcnosť a o deň zakončenia (života),

3 (od toho počnúc), kto sedí na slávnom prestole, až po toho, kto je uponížený v zemi a popole;

4 (počnúc od toho), kto nosí purpurový oblek a na hlave veniec, až po toho, kto sa iba drsným plátnom odieva; (všetkých stíha): hnev, závisť, zmätok a neistota, strach pred smrťou, ustavičné zvady a hašterenia.

5 A keď si má oddýchnuť na lôžku, nočný sen mu mení všetku myseľ.

6 Málo alebo nijakého odpočinku nemá, akoby aj vo sne strážiť mal, ako to za dňa (robieva).

7 Poľakaný je videním svojho srdca, je mu tak, ako keby vyviazol v deň vojny. Prebúdza sa vo chvíli svojej záchrany a čuduje sa, že sa nemá čoho obávať.

8 (To je osud) každého tvora – od človeka až po dobytok – a hriešnika až sedemnásobný:

9 okrem toho je stanovená smrť, vyliatie krvi, nesvornosť, meč, útlaky, hlad, skaza a pohromy.

10 Proti hriešnikom sú stanovené všetky tieto veci, veď pre nich prišla (kedysi) aj potopa.

11 Všetko, čo je zo zeme, do zeme sa navráti, ako sa vracajú všetky vody do mora.

12 Každý úplatok a nespravodlivý (dar) zahynie, len poctivosť pretrvá naveky.

13 Majetky nespravodlivých vyschnú ako rieky a odznejú ako mohutný rachot hromu za dažďa.

14 Raduje sa, kým vládze otvárať ruku, ale hriešnici nakoniec zmiznú úplne.

15 Potomstvo bezbožníkov nenasadí veľa výhonkov, nečisté korene chraštia na strmých skalinách.

16 Ako sítie, čo rastie pri každej vode na brehoch riek, býva prv ako ostatné seno skášané.

17 Dobročinnosť je akoby požehnaný raj, lebo (zásluha) milosrdenstva pretrvá naveky.

18 Sladký je život pracovitého a pritom spokojného človeka, nájdeš poklad aj v takom (živote).

19 Deti a stavba mesta zachovajú meno človeka, ale nad to viac treba hodnotiť bezúhonnú ženu.

20 Hudba a víno rozveseľuje srdce, ale nad obidvoje viac treba ceniť lásku k múdrosti.

21 Píšťaly a lutny prinášajú sladkosť do piesne, ale prívetivý hlas má vyššiu hodnotu ako obidvoje.

22 Tvoje oko túži za pôvabom a krásou, ale zeleň siatin je nad oboje.

23 Priateľ a druh sa z času na čas zídu, však viac ako oni znamenajú muž a žena.

24 Bratia si poskytnú pomoc v čase súženia, ale viac vyslobodenia ako oni prináša milosrdenstvo (iných).

25 Zlato a striebro dáva nohám pevne stáť: ale dobrá rada je nad to obidvoje.

26 Statky a moc (nad inými) pozdvihujú srdce, ale nad to cennejšia je bázeň pred Bohom.

27 Ak niekto má bázeň pred (Bohom), nebude mať nedostatok, pri jej (ochrane) netreba hľadať inú pomoc.

28 Bázeň pred Pánom je ako požehnaný raj, pokrytá je slávou nad všetku inú (slávu).

29 Synu, pokiaľ žiješ, chráň sa nedostatku, lebo lepšie ti je umrieť, ako v nedostatku žiť.

30 Ak niekto musí hľadieť na cudzí stôl jeho život nemožno pokladať za život: Veď svoj život udržuje iba cudzím pokrmom.

31 Rozumný a dobre vychovaný muž sa (toho) uchráni.

32 V ústach nemúdreho sa nájde sladká výhovorka pre biedu, ale v jeho bruchu horí oheň.