Categories
Sirachovcova

Sirachovcova 21

1 Synu, zhrešil si? – nerob to viac! – ale odpros aj za predošlé viny, aby ti ich odpustili.

2 Ako pred jedovatým hadom, tak utekaj pred hriechom, lebo ak sa k nemu priblížiš, privinie ťa k sebe.

3 Jeho zuby sú ako zuby levov: ktoré zabíjajú duše ľudí.

4 Každá neprávosť (ničí) ako dvojsečný meč: no na jeho ranu lieku niet.

5 Násilie a neprávosti ničia majetok: i dom, čo by bol aj veľmi bohatý, zničí pýcha: tak aj bohatstvo pyšného úplne spustne.

6 Prosba z úst biedneho prenikne k Božím ušiam a rozsudok mu rýchlo príde na pomoc.

7 Kto neprijíma rád pokarhanie, tam je stopa hriešnika, ale kto sa bojí Boha, srdcom sa obráti.

8 Už zďaleka možno poznať hrdinu smelého jazyka: rozumný vie, že by mu mohol zaviniť pád.

9 Kto si buduje dom na cudzí náklad, podobá sa tomu, kto si zbiera kameň na zimu.

10 Množstvo hriešnikov je ako nahromadená kúdeľ, ich koniec bude ohnivý plameň.

11 Cesta hriešnikov je vydláždená kameňom: no na konci na nich čakajú: podsvetie, tmy a tresty.

12 Kto chce zachovávať zákon, vniká do jeho zmyslu.

13 Vrcholným plodom bázne pred Bohom je múdrosť a rozumnosť.

14 Nemožno vzdelávať toho, kto nechce byť múdry v dobrom.

15 Je aj múdrosť, ktorá má v sebe hojne zla: niet však rozumnosti tam, kde je trpké (násilie).

16 Vedomosti múdreho sa šíria ako povodeň a jeho rada je stále ako živý prameň.

17 Srdce pochabého je ako rozbitá nádoba, nijakú múdrosť neudrží v sebe.

18 Akékoľvek rozumné slovo počuje vzdelanec, pochváli ho a ďalšie pridá k nemu; ak ho počuje spustlý človek, neľúbi sa mu a odhodí ho za svoj chrbát.

19 Rozhovor s pochabým – to je ako bremeno pre pocestného, na ústach rozumného možno nájsť pôvab.

20 V zhromaždení žiadajú si (počuť) ústa múdreho a o jeho slovách budú uvažovať v srdci.

21 Múdrosť je pre pochabého ako zbúraný dom: a čo vie nerozumný, je reč bez zmyslu.

22 Čím sú putá pre nohy, tým je náuka pre pochabého, pôsobí ako ručné okovy, vložené na jeho pravú ruku.

23 Pochabý pri smiechu zosilňuje hlas; ale múdry sa sotva potichu usmieva.

24 Náuka je múdremu zlatou ozdobou, akoby bola náramkom na pravej ruke.

25 Noha pochabého ľahko (vkročí) do domu blížneho: ale skúsený človek príde do rozpakov pred mocným vladárom.

26 Pochabý oknom nazerá do domu, no kto je dobre vychovaný, ostáva stáť vonku.

27 Pochabosť je načúvať pri dverách, lebo múdreho trápi, ak niekoho hania.

28 Pery nemúdrych hovoria o pochabostiach, kým múdri kladú svoje slová na vážky.

29 Pochabí nosia srdce na ústach, no múdri majú v srdci svoje ústa.

30 Keď bezbožný zlorečí satanovi, akoby zlorečil sebe samému.

31 Klebetár poškvrňuje seba samého, preto ho každý nenávidí; nenávidený je aj ten, kto s ním spolu drží: len mlčanlivý a múdry muž si získa úctu.

Categories
Sirachovcova

Sirachovcova 22

1 Zamazaným kameňom hádžu po leňochovi, všetci hovoria o tom, že je hoden opovrženia.

2 Hnojom od volov hádžu po leňochovi; kto sa ho dotkne, každý si otrasie ruku.

3 Zahanbenie sa dostane otcovi pre nevychovaného syna, (taká) dcéra mu však škodu prinesie.

4 Múdra dcéra je dedičstvom pre svojho muža, ale hanebnica je pohanou pre rodiča.

5 Bezočivá (dcéra) prináša potupu otcovi i mužovi, u obidvoch bude v nevážnosti.

6 Hudba je nevhodný prejav v čase zármutku, ale trestné údery a poučenie sú vždy múdrosťou.

7 Kto sa ujíma poučiť pochabého, akoby zliepal črepiny.

8 Kto rozpráva inému, kto ho nepočúva, ako keby spáča zobúdzal z hlbokého sna.

9 So spáčom vedie rozhovor, kto pochabému hovorí o múdrosti; lebo na konci rozhovoru sa pýta: „Ktože je tento?“

10 Mŕtveho oplakávaj, lebo mu vyhaslo svetlo: aj pochabého oplač, lebo mu chybuje chápavosť.

11 Málo oplakávaj mŕtveho, keď už spočinul.

12 Ničomný život ničomníka je totiž niečo horšie, ako smrť pochabého.

13 Smútok nad mŕtvym (trvá) sedem dní: u pochabého a bezbožníka (sú smútkom) všetky dni ich žitia.

14 S pochabým nemaj mnoho rečí a s nemúdrym sa nepúšťaj na cestu!

15 Chráň sa ho, aby si nemal súženie a aby si ho nepoškvrnil jeho hriechom.

16 Vyhni mu a nájdeš pokoj a nebudeš mať ťažkosti z jeho nerozumnosti.

17 Čo je ťažšie od slova? Čím iným ho možno menovať, ak nie pochabým?

18 Ľahšie unesieš piesok, soľ a kus železa, ako znášať nemúdreho, pochabého a zlomyseľného človeka.

19 Drevený obklad, upevnený až v základoch stavby, nepustí; tak (nepovolí) ani srdce, ak je upevnené premyslenou rozvahou.

20 Úmysly rozumného (sú pevné) po všetok čas, strach ich nezruší.

21 Ako kolová (stavba) na výšine a kamenný múr bez omietky vystavený vetrom neobstojí:

22 tak ani srdce pochabého neodolá náporu strachu, lebo sa vždy ľaká, ak má (o niečom) uvažovať.

23 Ako (odvážne) srdce – ktoré sa u pochabého bojí uvažovať – nikdy nepozná obavy: tak (si bude počínať), kto vždy zotrvá v Božích príkazoch.

24 Kto poraní oko, vyženie (z neho) slzy+ kto poraní srdce, vyvolá (bolestný) pocit.

25 Kto hodí kameňom po vtákoch, odplaší ich: tak aj kto nadáva priateľovi, ruší priateľstvo.

26 Keby si na priateľa aj meč vytasil, nezúfaj: lebo k priateľovi je možný návrat.

27 Ak si otvoril ústa proti priateľovi a zarmútil si ho, neboj sa, je tu možnosť zmieriť sa: ibaže by si ho bol hanobil a tupil, (urazil ho) pýchou, zradou tajomstva a zákernou ranou: pre toto uniká každý priateľ.

28 Získaj si dôveru priateľa, kým je v núdzi, aby si mal radosť aj za jeho blahobytu.

29 Kým trvá čas jeho súženia, zostaň mu verný, aby si bol spoludedičom jeho dedičstva.

30 Prv, ako (sa zjaví) oheň v peci, vystupuje do výšky para a dym z ohňa: tak pred (vyliatím) krvi (odznievajú) kliatby, tupenia a hrozby.

31 Nebudem sa hanbiť zachrániť si priateľa, ani sa pred ním neschovám: a keby mi vznikli nepríjemnosti pre neho, budem ich znášať.

32 Každý, kto sa o tom dopočuje, bude sa ho chrániť.

33 Kto mi postaví stráž pred ústa a na pery mi (vtlačí) pevnú pečať, aby som neprišiel pre ne k pádu, aby ma jazyk nepriviedol do záhuby?

Categories
Sirachovcova

Sirachovcova 23

1 Pane, Otče a Vladár môjho života, neprenechaj ma im napospas, nedopusť, aby som nimi klesol.

2 Ktože ustanoví mojej mysli biče a môjmu srdcu (dá) múdru náuku, aby ma nešetrili pre ich viny, aby nebolo viditeľné, keď sa prehrešia,

3 aby sa nerozmohli moje viny, nerozmnožili sa moje priestupky a nerozhojnili moje hriechy, aby som neklesol pred svojimi nepriateľmi a neradoval sa zo mňa môj protivník.

4 Pane, Otče a Bože môjho života, neponechaj ma im napospas!

5 Nedaj nadutosti mojim očiam a vzdiaľ odo mňa všetku žiadostivosť;

6 odstráň odo mňa žiadosti brucha, aby ma nepochytili necudné túžby, a nevydávaj ma nehanebnému a bláznivému zmýšľaniu!

7 Synovia, vypočujte si poučenie o ústach: kto ho zachová, nezahynie pre pery, ani nepríde k pádu pre najhoršie činy.

8 Hriešnika prichytia pri márnivej (reči), pyšní a zlorečiaci tak prichádzajú k pádu.

9 Tvoje ústa nech neprivykajú prísahe, lebo z nej vzišlo mnoho nešťastia.

10 Božie meno nemaj ustavične v ústach a menovanie najsvätejších vecí nezaplietaj (do rečí), lebo neobstojíš pre ne bez viny.

11 Ako totiž dlho nevyšetrovaného otroka neminie sinka, tak ani kto sa ustavične prisahá a uvádza sväté mená, nie je bez hriechu.

12 Kto sa mnoho prisahá, je plný neprávosti, a tak neodstúpi od jeho domu trestajúci úder.

13 Ak zruší (prísahu), jeho previnenie zaľahne na neho: ak by si jej nevšímal, prehrešuje sa dvojnásobne.

14 Kto krivo prisahá, toho nemožno ospravedlniť: lebo jeho dom bude za to plný odvety.

15 Je aj iná reč, ktorá vedie v ústrety smrti, nech sa nenájde v Jakubovom dedičstve!

16 Lebo od nábožných ľudí to má byť všetko vzdialené, aby sa neváľali v bahne hriechov.

17 Na bezuzdné reči si nenavykaj ústa, lebo pri takých (často) padne hriešne slovo.

18 Pamätaj na svojho otca i matku, ak sedíš v spoločnosti veľmožov;

19 aby azda ani Boh nezabudol na teba, dokiaľ si s nimi, takže by si si mohol podľa zvyku nemúdro počínať a utrpel by si hanbu a prial by si si, aby si nebol prišiel na svet, a preklial by si aj deň svojho narodenia.

20 Kto si zvykol slovom zlorečiť, ten sa vo svojom živote nedá poučiť.

21 Dvojaký druh (ľudí) je zamorený hriechom a tretí druh privádza na seba iba hnev a záhubu.

22 Rozpálená duša, ktorá horí ako oheň a neuhasne, kým niečo nezhltne.

23 Potom taký, čo smilní údom svojho tela, neustáva, dokiaľ nedohorí oheň.

24 Smilníkovi je každý pokrm sladký, nepozná únavu, čo aj dôjde na koniec (života).

25 Ktokoľvek sa neuspokojí so svojím lôžkom, opovrhuje svojou dušou, keď si povie: „Ktože ma vidí?

26 Veď ma obkľučujú tmy a ukrývajú múry – takže ma nemôže nik vidieť. Koho sa mám obávať? O moje hriechy nedbá Najvyšší.“

27 Taký nechápe, že jeho oko vidí všetko, lebo bázeň tohto človeka nepozná bázeň pred Bohom, iba oči ľudí mu naháňajú strach.

28 Ani na to nemyslí, že Pánove oči svietia omnoho jasnejšie ako samo slnko, sledujú všetky cesty ľudí, aj hlbokú priepasť mora (preniknú) a vnikajú do ľudských sŕdc, až do ich najskrytejších častí.

29 Pán Boh všetko poznal prv, ako stvoril veci: a tak si aj po stvorení všíma všetkého.

30 Niekoho postihne pomsta na uliciach mesta, a keby sa dal na útek ako konské žriebä, dolapia ho, kde sa ani nenazdá.

31 Bude na potupu všetkým, pretože nemal zmysel pre bázeň pred Bohom.

32 A tak (sa stane) aj každej žene, ktorá opustí muža a z cudzoložstva podvrhne dediča;

33 lebo sa spreneverí predovšetkým zákonu Najvyššieho, po druhé sa previní proti svojmu manželovi, po tretie smilní cudzoložne a od cudzieho muža nadobúda synov.

34 Pred zástup ľudu predvedú takú ženu, ale i na jej dietky príde navštívenie (Božie).

35 Jej dietky nezapustia korene do hĺbky a jej haluze nebudú prinášať ovocie.

36 Zanechá po sebe prekliatu pamiatku, lebo jej hanbu nikdy zotrieť nemožno.

37 Všetci po nej pozostalí poznávajú, že nič lepšieho niet nad bázeň pred Bohom a nič sladšieho, ako si všímať Pánove príkazy.

38 Veľká sláva je z toho: ísť za Pánom; lebo možno za to nadobudnúť dlhý vek.

Categories
Sirachovcova

Sirachovcova 24

1 Múdrosť sama sa vychvaľuje, aj u Boha je v úcte a má chválu aj u svojho ľudu.

2 Uprostred zástupov Najvyššieho otvára ústa, pred jeho mocou dostáva sa jej slávy.

3 Chváli ju aj jej ľud, obdivuje ju zhromaždenie svätých.

4 Množstvo vyvolených jej vzdá chválu, obsiahne väčšie požehnanie ako (všetci) požehnaní. Povie:

5 Ja som vyšla z úst Najvyššieho ako prvorodená pred všetkým tvorstvom.

6 Ja som roznietila na nebi neuhasiteľné svetlo, ako hmla som pokryla zem.

7 Svoj príbytok mám na výsostiach, prestol mám na stĺpe mrakov.

8 Okruh neba som pochodila a sama, prenikla som do morských hlbín, po vlnách mora som kráčala;

9 na každom mieste zeme som sa zastavila:

10 u každého ľudu, v každom národe som vládla.

11 Mocne som pošliapala srdcia všetkých, ktorí vynikali, alebo boli postavení nízko: U týchto všetkých som hľadala, kde spočinúť a zdržovať sa v dedičnom (národe) Pána.

12 Stvoriteľ vesmíru mi rozkázal a ustanovil – lebo môj Stvoriteľ spočinul v mojom stánku –

13 a riekol mi: „V Jakubovom (rode) prebývaj, v Izraeli maj podiel dedičný a medzi mojimi vyvolenými zapusť korene!“

14 Od počiatku a pred vekmi stvoril ma (Boh), takže naveky už nikdy nepominiem. V (Božom) svätostánku som konala bohoslužbu.

15 Tak som sa trvale usadila na Sione a na posvätnom mieste mám svoje spočinutie, lebo v Jeruzaleme mám vládnuť.

16 V slávnom národe som zapustila korene v podiele môjho Boha, ktorý jemu patrí dedične, a medzi zástupom svätých mám príbytok.

17 Ako céder na Libanone som vyrástla do výšky, ako cyprus na vrchu Sion.

18 Vyrástla som ako palma v Engadi, (som) ako ružový sad v Jerichu;

19 ako utešená oliva na rovinách; tak sa vznášam ako platan pri vodách (na námestiach).

20 Rozvoniavam ako škorica a vonný balzam: ako vzácna voňavá masť vydávam zo seba vôňu ľúbeznú.

21 Akoby som si (plodmi) storaxu, galbanu, ónyxu a staktu a tiež samotokým kadidlom okurovala príbytok.

22 Ja ako terebinta rozkladám svoje haluze a moje haluze sú nádherné a utešené.

23 Ako vinič prinášam ľúbovonné (plody) a z mojich kvetov vzíde skvelé a prevzácne ovocie.

24 Ja som matka krásneho milovania, (matka) bázne, uznanlivosti a svätej nádeje.

25 U mňa je všetka milosť spravodlivej cesty životnej, u mňa je všetka nádej silného života.

26 Pristúpte ku mne všetci, ktorí po mne túžite, a nasýťte sa z mojich plodov!

27 Lebo môj duch je sladší ako med a mať mňa je (sladšie) ako plást medu.

28 Spomienka na mňa pretrvá večné pokolenia.

29 Ktorí ma požívajú, budú väčšmi lačnieť, a ktorí ma pijú, budú väčšmi smädiť.

30 Kto ma počúva, nezažije zahanbenie, ktorí sa namáhajú v mojej službe, nezhrešia.

31 Ktorí (iným) dajú poznať moju jasnosť, obsiahnu večný život.

32 Toto všetko je obsahom knihy života a zmluvy s Najvyšším, a tak možno poznať pravdu.

33 Mojžiš sprostredkoval Zákon ako pravidlo spravodlivosti, ako dedičstvo Jakubovho rodu a prisľúbenia dané Izraelovi.

34 (Boh) dal do výhľadu Dávidovi, svojmu synovi, že z jeho (rodu) vyvedie najmocnejšieho vladára, ktorý si udrží slávny prestol naveky.

35 Táto (kniha) preteká múdrosťou ako (rieka) Fison a ako Tigris, keď sú prvotiny (obilia),

36 naplňuje rozumnosťou ako Eufrat: a dáva hojne (múdrosti), ako má Jordán v čase žatvy vody.

37 Dáva náuku, ako má Níl (vody), takže vystupuje (z riečišťa) ako v čase vinobrania Gihon.

38 Nestačí ju preskúmať ani ten, kto sa prvý ujme (práce), ako ju nepreskúma ani ten, kto sa na to neskôr podujal.

39 Lebo jej zmysel je hlbší ako more a jej múdra rada je väčšia ako (morská) priepasť.

40 Ja, múdrosť, vydala som (zo seba) rieky.

41 Ja (však) som ako struha z rieky nezmerných vôd, som ako priekopa vedená od rieky a ako vodný žliabok, čo vychádza zo záhrady.

42 Pomyslel som si: „Zvlažím svoju vysadenú záhradu a napojím úrodu svojej lúky.“

43 A hľa, žliabok sa mi rozvodnil a moja rieka vzrástla ako more:

44 lebo svojou náukou posvietim všetkým ako ranná zora, budem ju ohlasovať veľmi ďaleko.

45 Preniknem do všetkých nížin zeme, poprehliadam všetkých, ktorí spia ešte, a osvietim všetkých, čo dúfajú v Pána.

46 Chrliť budem náuku silnejšie, ako je prorocká reč, zanechám ju tým, ktorí túžia po múdrosti, a neustanem ani cez ich pokolenia až do posvätného veku.

47 Viďte, že som nepracoval iba pre seba, ale pre všetkých, čo hľadajú pravdu.

Categories
Sirachovcova

Sirachovcova 25

1 V trojakej veci má záľubu môj duch, ktoré schvaľuje Boh aj ľudia:

2 (To sú:) Svornosť bratov a láska k blížnym a ďalej: manžel a manželka, ak žijú v dobrej zhode.

3 Trojaký druh ľudí však nenávidí moja duša a veľmi ťažko nesiem, že aj takí sú nažive:

4 pyšného bedára, falošného boháča a starca, ak je pochabý a bez rozumu.

5 Čoho si si nenazbieral za mladi ako to chceš nájsť vo svojej starobe?

6 Ako veľmi sluší súdnosť šedinám a starcom, aby vedeli poradiť!

7 Ako veľmi sluší zostarnutým múdrosť a osláveným ľuďom rozvaha a rada!

8 Vencom pre starcov je bohatá skúsenosť a ich slávou je bázeň pred Pánom.

9 Chválil som si deväť vecí, o ktorých by sa nik ani nenazdal, a desiatu oznámim ľuďom svojím jazykom:

10 Ten, kto sa môže radovať z dietok, už zaživa vidí skazu svojich nepriateľov.

11 Blažený, kto nažíva s rozumnou ženou, kto sa neprevinil jazykom a kto neotročí od seba nehodnejším ľuďom.

12 Blažený, kto nájde pravého priateľa a kto spravodlivosť hlása ušiam, čo ho počúvajú.

13 Veľký je ten, kto našiel múdrosť a vedomosť, ale niet nad toho, kto sa bojí Pána.

14 Bázeň pred Bohom prevyšuje všetko ostatné.

15 Blažený, kto dostal bázeň pred Bohom do daru: kto si ju drží pevne – komu ho možno prirovnať?

16 Bázeň pred Bohom je počiatkom lásky k nemu, viera však počiatkom oddanosti jemu.

17 Najväčšia rana je zo zármutku srdca, najväčšia zloba však, ak je žena ničomná.

18 (Nech je) akákoľvek rana, len nie rana srdca!

19 (Nech je) akákoľvek ničomnosť, len nie ničomnosť ženy!

20 (Nech je) akékoľvek súženie, len nie súženie od nenávistníkov!

21 (Nech je) akákoľvek pomsta, len nie pomsta od nepriateľov!

22 Niet horšieho jedu, ako je jed hadí

23 a niet (horšieho) hnevu nad hnev ženy: radšej by si si prial bývať spolu s levom a drakom, ako byť spolu s ničomnou ženou.

24 Zloba znetvorí tvár ženy: zachmúri sa jej tvár ako tvár medvedice: a vyzerá, akoby bola vrecom.

25 Jej muž vzdychá v kruhu priateľov a len čo málo (o nej) počuje, zastene.

26 Akákoľvek zloba je menšia od zloby ženskej, nech by na ňu zaľahol osud hriešnikov!

27 Ako ťažko stúpajú nohy starca v piesku, tak pôsobí jazyčnica na pokojného muža.

28 Nezahliadaj na krásu ženy, ani nepožiadaj ženy pre jej pôvab!

29 Hnev ženy zneucťuje a je veľkou hanbou.

30 Ak žena raz uchváti moc, vždy odporuje mužovi.

31 Skľúčená myseľ, tvár bez (znaku) radosti i zranené srdce – to je (dielo) ničomnej ženy.

32 Skleslé ruky, trasľavé kolená – to je (dielo) ženy, ktorá nevie oblažiť muža.

33 Prvý hriech povstal pre ženu a pre ňu musíme všetci zomrieť.

34 Netrp, aby ti čo len málo unikala voda: ani zlej žene nepriznaj voľnosť na vychádzku!

35 Ak sa nespráva na (pokyn) tvojej ruky, hanbu ti zapríčiní pred nepriateľmi.

36 Oddeľ takú od svojho tela, aby ti nekrivdila ustavične.

Categories
Sirachovcova

Sirachovcova 26

1 Muž dobrej ženy je blažený: počet jeho rokov sa zdvojnásobí.

2 Zdatná žena oblažuje muža, takže v pokoji prežíva roky života.

3 Dobrá žena je dobrý podiel dedičný, muž ju dostane ako odmenu za dobré skutky.

4 Či je bohatý, či chudobný, veselá je myseľ, pohľad takých je v každom čase radostný.

5 Trojaká vec mi napĺňa myseľ strachom: a pri štvrtej sa mi chveje tvár:

6 klebety po meste, zbiehanie sa ľudu,

7 falošné osočovanie, lebo to všetko je ťažšie od smrti.

8 Bolesť a zármutok zaviní srdcu žiarlivá žena;

9 u žiarlivej ženy je jazyk bičom pre všetkých, s kým sa stretá.

10 Zlá žena je ako záprah volov sem-tam hnaných, kto ju má, akoby držal šťúra.

11 Opitá žena spôsobuje veľký hnev: jej potupu a nestydatosť nemožno ukryť.

12 Smilnú ženu môžeš poznať z jej vyzývavých očí a podľa mihalníc.

13 Prísne si stráž ženu, ak sa nechce odvrátiť (od zla), aby sa ti nespreneverila, keď si nájde príležitosť.

14 Varuj sa všetkej nehanebnosti jej očí a nediv sa tomu, ak opovrhne tebou.

15 Ako smädný pocestný otvára nad prameňom ústa a pije z každej vody, ktorá sa mu naskytne: tak aj (ona) sa posadí pred každý kôl a roztvorí púzdra každému šípu, kým neustane.

16 Pôvab usilovnej ženy oblažuje muža a (jej rozvaha) dodáva vzrast jeho kostiam.

17 Jej rozvážnosť je dar od Boha;

18 ak je žena rozvážna a mlčanlivá, nemožno dosť preplatiť takú dobre vychovanú dušu.

19 Svätá a cudná žena je pôvab nad pôvab,

20 nijaká protihodnota sa nevyrovná zdržanlivej duši.

21 Ako osvieti ranné slnko svet z Božích výšin, tak je ozdobou pre dom pôvab dobrej ženy;

22 ako žiari svetlo na posvätnom svietniku, tak žiari aj jej krása na pevnej postave.

23 Ako zlaté stĺpy na strieborných podstavcoch, tak pevne sa opierajú na chodidlá nohy urastenej (ženy).

24 Ako (kladú) večné základy na tvrdú skalu, také (pevné) sú aj Božie prikázania v srdci svätej ženy.

25 Pri dvoch veciach zarmucuje sa mi srdce a pri tretej pochytí ma hnev:

26 ak udatný bojovník hynie nedostatkom, keď opovrhujú rozumným mužom

27 a keď niekto prechádza od spravodlivosti k hriechu. Pre takého ustanovil Boh meč.

28 Dva druhy vecí zdajú sa mi ťažké a krajne nebezpečné: priekupník sa ťažko zbaví nedbalosti (voči pravde) a obchodník sa nevie zdržať od hriechov svojich perí.

Categories
Sirachovcova

Sirachovcova 27

1 Mnohí ľudia sa prehrešili pre svoj nedostatok: a kto chce zbohatnúť, odvracia si oko (od pravdy).

2 Ako vrážajú kôl do škáry medzi kamene, tak aj hriech sa vtiera medzi kúpu a predaj.

3 S hriešnikom sa spolu rozpadne aj jeho hriech.

4 Ak sa nebudeš pilne pridŕžať bázne pred Pánom, čoskoro sa ti rozpadne dom.

5 Ako pri osievaní sitom ostávajú smeti, tak sa javí nedostatok človeka pri spomienke na neho.

6 Pec skúša výrobky hrnčiara a spravodlivého skúša súženie.

7 Ovocie ukáže, ako ošetrovali strom, a tak aj slovo človeka (ukáže), ako myslí v srdci.

8 Nechváľ nikoho, dokiaľ neprehovoril, lebo (reč) je skúška pre ľudí.

9 Ak sleduješ spravodlivosť, dosiahneš ju a oblečieš si ju ako ozdobné rúcho; ak budeš s ňou prebývať, ochráni ťa naveky a stane sa ti oporou v deň skúšky.

10 Vták prisadne k sebe podobným a vernosť sa vracia k tým, ktorí ju konajú.

11 Lev ustavične číha po koristi: tak aj hriechy (číhajú) po tých, ktorí robia neprávosť.

12 Svätý človek vytrvá v múdrosti ako slnko, kým pochabý sa mení ako mesiac.

13 V spoločnosti nerozumných si uchovaj slovo na (svoj) čas, ale v spoločnosti rozvážnych zostávaj trvale.

14 Rozhovor s hriešnikmi (nech ti je) odporný, ich smiech (sa ozýva) pri hriešnom hodovaní.

15 Reč spojená s častou prísahou naježuje vlasy na hlave a ich nehanebné (reči nútia) zapchať si uši.

16 Kde sa násilníci hádajú, tam je možné vyliatie krvi; a ťažko počúvať ich zlorečenia.

17 Kto vyzradí priateľovo tajomstvo, stráca dôveru a nenájde viac priateľa po svojej vôli.

18 Miluj priateľa a verne sa ho drž!

19 Ak zradíš jeho tajomstvá, už za ním ani nechoď!

20 Aký je totiž ten, kto sa zbaví priateľa, taký je aj ten, kto zničí priateľstvo so svojím blížnym.

21 Ak niekto vypustí vtáka z ruky, (už ho viac nemá), tak ani ty viac nechytíš blížneho, ak si ho opustil.

22 Nehoň sa za ním, lebo je už ďaleko: utečie ti ako srna, keď (sa dostane von) z osídla, lebo zranili jeho dušu.

23 (Takú ranu) nemožno zaviazať: ako sa dá udobriť zlostné slovo?

24 Kto zradí priateľovo tajomstvo, pre takú nešťastnú dušu niet už nádeje.

25 Kto súhlasne (žmurká) okom, zlé veci kuje, ale neodmietne ho nik.

26 Pred tvojimi očami mu kypia ústa sladkosťou, pri tvojich rečiach prejavuje obdiv, potom si však (s úškľabkom) skriví ústa a z tvojich slov ti pripravuje pád.

27 Všeličo nenávidím, ale takému sa už nič nevyrovná; no aj Pán ho má v nenávisti.

28 Kto hádže kameňom do výšky, môže mu padnúť na hlavu: tak aj zákerný úder falošníka rozdáva viaceré rany.

29 Kto inému jamu kope, sám do nej padá; kto nastavuje kameň blížnemu, potkne sa oň, a kto stavia druhému osídlo, zahynie v ňom.

30 Kto sa zapodieva hriešnym úmyslom (proti iným), spadne to na neho; ani si neuvedomí, odkiaľ to prišlo.

31 Výsmech a potupa je (dielo) pyšných, pomsta však číha po takých ako lev.

32 V osídle zahynú, čo sa kochajú pri páde spravodlivých: bolesť ich zožerie prv, ako zomrú.

33 Hnev a zúrivosť – to obidvoje je odporné, len hriešny človek sa ich pevne drží.

Categories
Sirachovcova

Sirachovcova 28

1 Kto sa chce pomstiť, ujde sa mu pomsty od Pána, lebo si jeho hriechy zachová v pevnej pamäti.

2 Odpusť svojmu blížnemu, ak ti uškodil: lebo aj tebe odpustia viny, ak o to poprosíš.

3 Ak človek prechováva hnev proti blížnemu, ako si potom žiada od Boha, aby bol zdravý?

4 Pre človeka sebe podobného nemá milosrdenstva, a pritom oroduje za svoje hriechy?

5 Prechováva v sebe hnev, hoci sám je iba človekom, a pritom prosí o zľutovanie u Boha? Veď kto iný môže jeho hriechy uzmieriť?

6 Mysli na koniec (všetkého) a zanechaj nepriateľstvo,

7 lebo hniloba a smrť ti hrozia, ako to ustanovil (Boh).

8 Pamätaj na Božiu bázeň a nehnevaj sa na blížneho!

9 Pamätaj na zmluvu Najvyššieho a prepáč vinu blížnemu!

10 Vzďaľuj sa sporu a umenšíš hriechy:

11 človek totiž v hneve rozdúcha spor, hriešny človek pobúri (proti sebe) aj priateľov a vie uviesť nepriateľstvo aj medzi pokojných.

12 Lebo oheň horí tak, aké je drevo v lese: ako je kto mocný, taký je aj jeho hnev, a ako je kto bohatý, tak sa zmocňuje jeho hnev.

13 Prenáhlený spor zapaľuje oheň; prenáhlená hádka vylieva krv; a (zradne) svedčiaci jazyk privádza smrť.

14 Ak fúkneš na iskru, vzbĺkne ako oheň, ak však na ňu napľuješ, zadusíš ju. Obidvoje vychádza z tých (istých) úst.

15 Prekliaty je našepkávač a ten, kto má dvojaký jazyk, vie pobúriť mnohých, ktorí žili v pokoji.

16 „Tretí jazyk“ uviedol mnohých do nepokoja a hnal ich od národa k národu.

17 Rozrúcal hradené mestá boháčov a domy veľmožov podkopal.

18 Silu národov podlomil a udatné rody rozbil.

19 „Tretí jazyk“ povyháňal z domu zdatné ženy a obral ich (o výsledky) ich námah.

20 Kto naň bude dbať, nikdy si nenájde pokoja, nezíska si ani priateľa, u koho by spočinul.

21 Úder bičom vyvoláva sinku; úder jazyka až kosti láme.

22 Mnohí padli ostrím meča, ale nie toľkí, ako čo zahynú pre jazyk.

23 Blažený, kto je skrytý pred ničomným jazykom, aj ten, kto sa nedostal do jeho zúrivosti, kto si nepritiahol jeho jarmo na seba a koho neviažu jeho putá.

24 Lebo jeho jarmo je jarmo železné a jeho putá sú putá z kovu:

25 zomrieť od neho je najhroznejšie zomieranie, od toho lepšie je aj samo podsvetie.

26 Chcel by vytrvať, ale neudrží sa; do svojej moci dostane iba tých, čo sú na ceste nespravodlivcov, svojím plameňom neupáli spravodlivých.

27 Ktorí opustia Boha, upadnú do jeho (moci), rozhorí sa v nich neuhasiteľne. Pustí sa do nich ako lev a dokaličí ich ako leopard.

28 Ohraď svoje uši tŕním a nepočúvaj zlý jazyk, aj na ústa si vlož bránu i zámky!

29 Zlato a striebro si dobre chrániš, tak si zadováž aj pre svoje slová vážky a na ústa si vlož primerané uzdy!

30 Daj si pozor, aby si jazykom neklesol a neupadol pred nepriateľmi, čo na teba číhajú. Tvoj pád nebude možno vyliečiť do smrti.

Categories
Sirachovcova

Sirachovcova 29

1 Kto požičiava blížnemu, almužnu mu dáva: a kto – ako mocnejší – berie ho za ruku, zachováva príkazy.

2 Požičaj svojmu blížnemu, keď je v núdzi, a zasa na svoj čas vráť (pôžičku) blížnemu!

3 Pevne drž slovo a verne si počínaj voči nemu: tak dostaneš v každom čase, čo potrebuješ.

4 Mnohí pokladajú pôžičku za nájdenú vec a zapríčiňujú trpkosti tým, čo im pomohli.

5 Kým dostávajú, bozkávajú ruku darcovi, ich hlas je ponížený, keď všetko sľubujú.

6 Ale v čase splátky žiada čas (odkladu), mrzuto rozpráva, reptá a žaluje sa na časy.

7 Aj keby mohol vrátiť, nechce sa mu, splatí sotva polovicu dlžoby a aj to pokladá za nájdenú vec.

8 Ak nemôže (platiť), chce veriteľa dostať o jeho peniaze, bez príčiny sa mu stáva nepriateľom.

9 Odplatí sa mu preklínaním a nadávaním a miesto vďaky za dobrotu odplatí sa mu potupovaním.

10 Mnohí nepožičiavajú nie tak zo zloby, ale boja sa, aby zbytočne neprišli do škody.

11 Buď však voči ubiedenému veľkodušný a neodkladaj poskytnúť mu almužnu!

12 Pre rozkaz (zákona) ujmi sa chudobného a v jeho nedostatku ho neprepúšťaj naprázdno!

13 Aj peniaze utrať, ak ide o tvojho brata a priateľa; (peniaze) neukrývaj pod kameň, kde môžu vziať skazu.

14 Ukladaj si poklad v príkazoch Najvyššieho a bude ti to osožiť viac ako zlato.

15 Svoju almužnu uzavri chudobnému do srdca a vymodlí ťa za to zo všetkého zla.

16 Viac ako mohutný štít a oštep bude bojovať proti tvojmu nepriateľovi. Verš

17 a

18 vo Vulgáte chýba.

19 Dobrý muž sa zaručí za blížneho, len kto nemá hanby, nechá ho na seba.

20 Na dobrotu ručiteľa nezabúdaj: veď sa vydal (do nebezpečenstva) pre teba.

21 Pred ručiteľom uteká iba hriešnik a nepoctivec.

22 Hriešnik pokladá majetok ručiteľa za svoj a v nevďačnej mysli opúšťa svojho záchrancu.

23 Muž sa zaručuje za svojho blížneho; ak ten stratí slušnosť, opustí ho aj on.

24 Nepoctivé ručenie zahubilo už mnoho zámožných ľudí a otriaslo nimi tak, ako sa kolíšu morské vlny.

25 Boháčov poslalo do vyhnanstva ako tulákov, takže sa potulovali medzi cudzincami.

26 Ak hriešnik prestúpi Božie príkazy, zapletie sa do nešťastného ručenia: a kto sa ženie po mnohých podujatiach, prepadne svojmu odsúdeniu.

27 Zaujmi sa svojho blížneho, koľko len vládzeš, ale daj si pozor, aby si neprišiel do skazy.

28 Hlavné potreby pre život človeka sú: voda, chlieb, dom a (odev), čo zakrýva nahotu.

29 Lepšie chutí chudobnému pod drevenou strechou, ako skvelé hodovanie ďaleko od domova.

30 Miesto mnohých vecí nech ti stačí aj to málo, čo máš, a nezačuješ nadávky pri potulke cudzinou.

31 Zlý je to život od domu k domu si hľadať prístrešie; a kto je v hostinci, nesmie si voľne počínať ani ústa otvoriť.

32 Za prijatie do hostinca musí kŕmiť a napájať nevďačníkov a k tomu počuje trpké slová (za všetko):

33 „Cudzinec, choď a prestri stôl!“ a čo len v ruke máš, aby si tým kŕmil iných.

34 „Odíď, lebo si chcem uctiť priateľov, mám prijať iného na pobyt v svojom dome, lebo mi je bratom.“

35 To sú tvrdé slová pre toho, kto to chápe. Domu sa dostane výčitka a potupné meno: Úžerník!

Categories
Sirachovcova

Sirachovcova 30

1 Kto si miluje syna, často používa (aj) tresty, aby sa nakoniec radoval a nemusel ohmatávať brány blížnych.

2 Kto si vyučuje syna, dožije sa na ňom chvály a môže sa ním honosiť v kruhu svojich domácich.

3 Kto si vyučuje syna, do žiarlivosti uvádza nepriateľa, ale v kruhu priateľov sa ním môže chváliť.

4 Ak mu aj umrie otec, akoby nebol mŕtvy: lebo podobného (syna) zanecháva po sebe.

5 Keď ho vidí za života, raduje sa z neho, pri svojom skone sa nezarmucuje, ani pred nepriateľmi sa nemá čo hanbiť pre neho.

6 Lebo svojmu rodu zanecháva obrancu proti nepriateľom a priateľom vďačného odplatiteľa.

7 Za maznanie synov bude si viazať rany a pri každom slove sa mu znepokojí srdce.

8 Nekrotený kôň je nepoddajný, voľkaný syn bude bez rozvahy, náhly.

9 Maznaj sa so synom a naženie ti strachu, pohrávaj sa s ním a zarmúti ťa.

10 Nesmej sa mu, by si to neľutoval, aby ti nakoniec nestŕpli aj zuby.

11 Nepovoľuj mu mnoho za mladi a nenechaj jeho myseľ bez povšimnutia!

12 Ohýbaj ho ešte v mladosti, trestaj, kde neškodí, kým je mladý, aby nezostal tvrdohlavý a nevzoprel sa ti, mal by si žalosť na duši.

13 Vyučuj si syna a zapracúvaj ho, aby si nenarazil na jeho neslušnosť.

14 Lepšie je na tom chudobný, ak je zdravý a mocný v sile, ako nevládny a neduhom bičovaný boháč.

15 Nad všetko zlato a striebro drahšia je zdravá myseľ posvätená pravdou a zdravé telo je viac ako nezmerné bohatstvo.

16 Niet bohatstva nad bohatstvo zdravého tela; a niet väčšej blaženosti nad radosť srdca.

17 Lepšia je smrť ako trpký život a večné spočinutie je lepšie ako ustavičná choroba.

18 Maškrty, ktoré nemôžu požiť uzavreté ústa, podobné sú hodovným pokrmom, ktorými obložia hrob.

19 Aký pôžitok má z obetovaného (jedla) modla? Nemôže ani jesť, ani ovoňať:

20 taký je aj ten, koho Pán odoženie od seba a dá mu znášať odplatu za neprávosti.

21 Očami hľadí (na svoje bohatstvo) a stone pri tom, ako keď eunuch so vzdychom objíma pannu.

22 Zármutok si nepripusť na myseľ, ani sa nesužuj svojimi nápadmi!

23 Veselosť srdca – to je život pre človeka, a svätosť je nevyčerpateľný poklad: jasavá radosť dodáva mužovi na veku.

24 Zľutuj sa nad svojou dušou, ľúbiac sa trvale Bohu, maj sústredenú myseľ pre svätosť a ďaleko zaháňaj od seba (všetok) zármutok!

25 Lebo zármutok zničil už mnohých, a nikto nemá z toho osoh.

26 Závisť a hnevlivosť skracujú život a (mnohé) premýšľanie privádza predčasne starobu.

27 Jasná a dobrá myseľ sa ukáže pri hodovaní, lebo hodovanie je časté u neho.