Category: Sirachovcova

1 Múdrosť dvíha poníženému hlavu a posadí ho do kruhu veľmožov.

2 Nikoho nechváľ pre jeho krásu, ako zasa nikým neopovrhuj pre (jeho vzhľad)!

3 Včela je malá medzi lietavým (hmyzom), ale zo sladkostí je prvý jej plod.

4 Nikdy sa nevychvaľuj svojím odevom, ani sa nevypínaj, ak sa ti dostane cti: lebo jedine skutky Najvyššieho sú obdivuhodné, jeho diela sú slávne, skryté a neviditeľné.

5 Mnohí vladári si zasadli na prestol, ale veniec nosil aj ten, o kom sa ani nenazdali.

6 Mnohí mocnári boli až veľmi porazení; a (ktorí boli) v sláve, vydaní boli do rúk iných.

7 Nekarhaj nikoho, dokiaľ si nevyšetril vec, až (vec) vyšetríš, karhaj podľa spravodlivosti!

8 Neodpovedaj ani slovom, dokiaľ si nevypočul, a nezačínaj hovoriť znova, dokiaľ iní majú slovo.

9 Nehádaj sa o vec, ktorá ťa netrápi, a nemiešaj sa do sporu hriešnych ľudí!

10 Synu, nezamestnávaj sa mnohými vecami, lebo ak (takto) chceš zbohatnúť, nebudeš bez viny. Keď aj sleduješ (bohatstvo), nedosiahneš ho a čo sa dáš aj do behu, neunikneš (sklamaniu).

11 Niekto sa namáha, ponáhľa a sužuje – ale ak je hriešny, o toľko má viac nedostatku.

12 A zasa iný je skleslý, potrebný pomoci, až veľmi mu chybuje sila a má hojnosť biedy:

13 ale Božie oko si ho dobrotivo všíma, dvíha ho z jeho uponíženia a pozdvihuje mu hlavu. Mnohí sú nad ním udivení a zvelebujú preto Boha.

14 Dobré a zlé, život a smrť, chudoba a zámožnosť sú od Boha.

15 Múdrosť a vzdelanosť, ako aj znalosť zákona je od Boha. Láska a správna cesta je (rovnako) od neho.

16 Blúdenie (vo) tme je vrodené hriešnikom; tí však, čo jasajú pri zlých činoch, zostarnú v zlom.

17 Boží dar zostáva so spravodlivými, takže čo podnikne, vždy sa stretne so zdarom.

18 Iný prišiel k zámožnosti tým, že si šetrne počínal, a je to čiastka jeho mzdy;

19 ak by si niekto povedal: „Našiel som si spočinutie – a teraz budem sám hodovať zo svojho bohatstva,“

20 taký si ani neuvedomuje, ako plynie jeho čas a približuje sa aj k nemu smrť, keď všetko zanechá iným a zomrie.

21 Stoj pri svojej zmluve a rozprávaj o nej a konaj až do svojej staroby, čo ti je prikázané.

22 Nezostávaj pri tom, čo robia hriešnici: maj dôveru v Boha a vytrvaj na svojom mieste!

23 Ak Boh chce, ľahko sa stane, že chytro obohatí aj biedneho.

24 Božie požehnanie môže rýchlo odmeniť spravodlivého a jeho podnikanie v krátkom čase prinesie ovocie.

25 Nehovor: „Čo ešte potrebujem a čo dobrého budem z toho mať?“

26 Nehovor: „Mám (všetkého) dosť, a čo zlé mi z tohto hrozí?“

27 V dňoch šťastia nezabúdaj na nešťastie, ako ani v deň nešťastia nezabúdaj na šťastie:

28 lebo Boh ľahko vie v deň skonania odplatiť každému podľa toho, kto ako žil.

29 Keď príde zlo, zabúdame (aj) na veľké slasti, až príde koniec, objavia sa skutky každého.

30 Pred smrťou nevychvaľuj nikoho, lebo podľa dietok možno poznať, kto aký bol.

31 Neuvádzaj kohokoľvek do svojho domu: lebo úlisník skrýva v sebe mnoho úkladov.

32 Lebo ako sa šíri zápach z útrob a ako jarabicu vábia do klietky a srnu do osídla, také je aj srdce pyšných; je ako vyzvedač, čo hľadí zničiť blížneho.

33 Lebo úkladne obráti dobro na zlo a chce nájsť škvrnu aj na najlepších.

34 Od jedinej iskry vzniká veľký oheň, jediný ničomník vylieva mnoho krvi: lebo hriešnik lačnie iba po krvi.

35 Chráň sa pred ničomníkom, lebo kuje zlo; aby ťa azda nevyviedol na večný posmech.

36 Ak si uvedieš cudzinca (do domu), rozvráti ho ako búrka a odcudzí ťa tvojim najbližším.

1 Ak niekomu dobre robíš, vedz, komu to robíš, aby ti bol za tvoje dobro veľmi vďačný.

2 Rob dobre spravodlivému a dostaneš veľkú odplatu: ak aj nie od neho, určite od Pána.

3 Nepovedie sa dobre tomu, kto ustavične zmýšľa zlo a nedáva almužnu. Lebo Najvyšší nenávidí hriešnych, ale má ľútosť nad kajúcnikmi.

4 Dávaj nábožnému, ale o hriešnika nestoj, bezbožných a hriešnych stihne pomstou, lebo ich uchováva na deň pomsty.

5 Dávaj iba dobrým, ale hriešnika sa neujmi!

6 Dobre rob pokornému, ale nič nedaj spupnému: zadrž mu dar chleba, aby ti za to nerobil násilie;

7 lebo za všetko tvoje dobro, čo si mu urobil, dvojnásobným zlom sa ti odplatí. Preto má Najvyšší hriešnika v nenávisti a bezbožným dá pocítiť pomstu.

8 Nie v šťastí poznáš, kto je tvoj priateľ, ako sa nevie zasa nepriateľ utajiť v tvojom nešťastí.

9 Ak je niekto v šťastí, nepriatelia sú v žiali; až v jeho nešťastí sa ukáže, kto mu je priateľom.

10 Nikdy nemaj dôveru v tom, kto ti je nepriateľom, lebo ako hrdzavie meď, tak aj jeho zlosť;

11 a čo by sa aj uponížil a chodil by zhrbený, zvýš svoju ostražitosť a chráň sa ho!

12 Nepostav si ho vedľa seba, nech ti nesedí po pravici, aby sa azda nebral na tvoje miesto a nezaujal tvoju stolicu; nakoniec by si uznal moje slovo, len aby ťa netrápila moja reč!

13 Ktože ľutuje zaklínača, ak ho štipol had, a vôbec tých, ktorí majú do činenia s divými zvermi. Tak (pochodí aj ten), čo ide s hriešnikom a zaplieta sa do jeho hriechov.

14 Vytrvá s tebou na chvíľu; ale ak padneš, už nevydrží pri tebe.

15 Nepriateľ vie byť sladký v slove, no srdcom túži zvrhnúť ťa do jamy.

16 Nepriateľ roní slzy očami: ale nenasýti sa krvi, ak príde na to čas.

17 Ak ťa stihne zlo, jeho tam nájdeš prvého.

18 Nepriateľ roní slzy očami, ba predstiera pomoc, ale podráža ti nohy.

19 Pokyvuje hlavou, tlieska rukami, šušká sem a tam a zmení sa mu tvár.

1 Kto sa dotkne smoly, zašpiní sa: kto sa stýka s posmeškárom, aj sám spyšnie.

2 Berie si bremeno, kto sa stýka s hodnostárom: nehľadaj priateľstvo s bohatším, ako si sám.

3 Čo majú spoločné (hlinený) hrniec a kotol? Ak narazia na seba, ten sa rozbije.

4 Boháč pácha neprávosť a zúri pritom, kým bedár aj ukrivdený musí mlčať.

5 Ak mu môžeš hojne dať, hľadí si ťa získať, ak nemáš nič, nechá ťa tak.

6 Ak niečo máš, bude sa s tebou chcieť hostiť, ak ťa olúpi, ani ťa nepoľutuje.

7 Keď ťa bude potrebovať, zalieča sa ti, s úsmevom ti robí nádej, pekne ti hovorí a pýta sa: „Čo ti je treba?“

8 Zahanbí ťa svojimi hostinami, ale keď ťa vyjedol dvoj- až trojnásobne, naposledy sa ti vysmeje: keď ťa aj zazrie potom, nevšimne si ťa, iba hlavou nad tebou potrasie.

9 Pokor sa Bohu a čakaj na jeho pomocnú ruku!

10 Chráň sa uponíženia, kam by ťa zaviedla hlúposť!

11 Pre svoju múdrosť sa nemusíš pokorovať, aby ťa pokorenosť neviedla až k nemúdrosti.

12 Ak ťa mocnejší zve k sebe, zdráhaj sa (ísť), tým väčšmi ťa bude privolávať.

13 Ani sa nevtieraj, aby si nebol nevítaný; ani sa nevzďaľuj, aby na teba nezabudli.

14 Nehovor s ním ako so seberovným, ale ani veľmi nedôveruj jeho slovám; lebo dlhou rečou ťa len skúša a s úsmevom vyláka z teba tajomstvá.

15 Jeho krutá myseľ si uschová tvoje slová a neupustí ani od zloby, ani od pút.

16 Buď opatrný a pozoruj, čo počuješ, lebo kráčaš (v sprievode) svojej záhuby.

17 Ak počuješ o niečom, akoby to bolo vo sne, otvor oči a prebuď sa!

18 Celou dušou miluj Boha a pros ho o záchranu!

19 Zviera sa priatelí s tvorom seberovným, tak aj človek s tým, kto mu je blížny.

20 Každý tvor prisadá k seberovnému, tak aj človek sa priatelí so seberovným.

21 Čo má vlk do činenia s baránkom? – Taký je (pomer) hriešnika k spravodlivému.

22 Čo majú spoločného svätec a pes? – Akýže je pomer boháča k chudobnému?

23 Úlovkom pre leva je divý osol púšte – tak sú chudobní pastvou pre boháča.

24 Ako je pyšnému ohavná pokora, tak je boháčovi chudobný prekliaty.

25 Boháča podporujú priatelia, ak ho stihne otras, ak padne bedár, poženú ho aj jeho známi.

26 Ak oklamú boháča, sú mnohí, ktorí mu to nahradia, ak pyšne hovorí, mnohí sa ho zastanú;

27 ak bedára oklamú, ešte ho za to karhajú, ak aj hovorí rozvážne, neuznajú mu (to).

28 Ak sa ozve boháč, všetci umĺknu a vyvyšujú jeho slovo pod oblaky.

29 Ak sa ozve chudobný, hneď sa pýtajú: „Ktože je to?“ – a nech by pochybil, zničia ho.

30 Majetok je dobrý, ak na ňom niet vedomej viny: a zasa chudoba je zlá vec iba podľa mienky bezbožníka.

31 Úmysel človeka mení tvár buď na dobrú alebo na zlú.

32 Znakom dobrého srdca je veselá tvár – no ťažko a len s námahou ho nájdeš.

1 Blahoslavený, kto sa nepotkol slovom svojich úst a netrápi ho zármutok nad hriechom.

2 Šťastlivý, koho duša nepocítila zármutok a kto nestratil nádej úplne.

3 Pre lakomca a skupáňa nemá zmyslu majetok a načo potrebuje zlato závistník?

4 Kto ani sebe nepraje, keď zhromažďuje, ten zhromažďuje iným a z jeho majetku budú iní žiť rozkošne.

5 Kto nepraje sám sebe, ku komuže bude lepší? – Nemá nijakej radosti zo svojho majetku.

6 Niet horšieho od toho, kto sám sebe závidí, aj takú odplatu bude mať za svoje zlo.

7 Ak aj robí dobre, robí tak nevedomky a s nevôľou, nakoniec vždy ukáže, aký je zlý.

8 Veľmi zlý je, kto má závistlivé oko: odvracia si tvár a opovrhuje (inými).

9 Závistlivé oko sa nevie nasýtiť svojím hriešnym podielom, nenasycuje sa, ani čo by strávil svoju usužovanú dušu.

10 Zlostné oko myslí na zlo, nenasýti sa chlebom, trpí nedostatkom a zármutkom pri vlastnom stole.

11 Synu, ak máš z čoho, dopraj si a Bohu prinášaj obetu, ako sa sluší.

12 Pamätaj, že smrť nebude meškať a zákon podsvetia nie je ti zjavený; zákonom každého na svete je: smrťou zomrieť.

13 Rob dobre priateľovi, kým neumrieš, koľko môžeš, podaj a daruj chudobnému!

14 Nepripusť, aby ti unikol radostný deň; a nech ťa neminie dobrá čiastka, ktorú dostaneš.

15 Či nezanecháš iným (ovocie) svojich námah, aby si lósom podelili, čo si (získal) mnohou prácou?

16 Dávaj a ber, buď však spravodlivý voči sebe!

17 Prv ako skonáš, rob dobre, správne, lebo v podsvetí už nenájdeš pokrm.

18 Každý človek – ako tráva – ostarie, bude ako list na zelenom plodonosnom strome.

19 Jedny listy rašia, iné odpadávajú, tak sa vedie aj pokoleniu z tela a krvi: jedna časť odumiera, iná sa rodí.

20 Každé pominuteľné dielo vezme nakoniec skazu a s ním pôjde aj jeho tvorca.

21 Každý výborný čin dôjde spravodlivej odmeny a slávu bude mať z neho aj ten, kto ho koná.

22 Blahoslavený, kto sa venuje múdrosti, každý, kto rozjíma o jej záslužnosti a svojím rozumom premýšľa o Božej prozreteľnosti;

23 kto uvažuje svojím srdcom o jej cestách, kto vtipom preniká do jej tajomstiev, kto ide po nej, akoby ju stopoval, a stavia sa na jej cesty,

24 hľadí jej do okien a načúva pri jej dverách;

25 kto spočinie vedľa jej domu a na jej stenách si upevňuje stánkový kôl; kto si svoj stánok upevňuje na dosah ruky od nej, aby v tom domku navždy spočinul jeho majetok,

26 ten stavia svojich synov pod jej záštitu a sám spočinie pod jej ratolesťami,

27 v jej úkryte nájde ochranu pred úpalom a spočinie v jej sláve.

1 Kto sa bojí Boha, bude konať, čo je dobré, a kto sa drží spravodlivosti, dosiahne ju.

2 Vyjde mu v ústrety ako počestná matka a privinie ho k sebe ako manželka panenského veku.

3 Nakŕmi ho životodarným chlebom rozumnosti a vodou spasiteľnej múdrosti ho napojí.

4 A spevnie v ňom, takže sa nezohne, pevne sa ho bude držať, takže nevyjde na posmech.

5 Povýši ho v kruhu jeho blížnych, uprostred zhromaždenia mu otvorí ústa, naplní ho duchom múdrosti a rozumnosti a slávnym rúchom ho odeje.

6 Zahrnie ho veselosťou a radosťou a udelí mu večne slávne meno za dedičstvo.

7 Však nerozumní ju nedostanú, iba rozvážni ľudia ju postretnú: nerozumní ju ani neuzrú, lebo sa ďaleko stráni pýchy a podvodu.

8 Nepríde na myseľ takým, čo hovoria lživo, ale pravdovravných vyhľadáva sama, aby im zaistila zdar z Božej priazne.

9 Hriešnikovým ústam nepristane chvála,

10 lebo múdrosť pochádza od Boha: chvála sluší tomu, komu dal Boh múdrosť, v ústach verného muža je ona hojná a Vladár ju dá iba takému.

11 Nehovor: „Božou (vinou) jej nemám,“ – ale nerob to, čo má v nenávisti.

12 Nehovor: „On ma zviedol do bludu!“ – Lebo on nepotrebuje bezbožných.

13 Pán nenávidí každú ohavnosť, ani tí ju neobľubujú, ktorí sa ho boja.

14 Na počiatku stvoril Boh človeka a ponechal mu možnosť rozhodnúť sa.

15 Dal mu svoje príkazy a ustanovenia.

16 Ak chceš zachovávať príkazy, zachovajú ťa, a máš mu večne preukazovať žiadanú vernosť.

17 Položil pred teba vodu a oheň: čiahni rukou po tom, čo si vyvolíš.

18 Pred človekom leží život a smrť, dobro a zlo: dostane to, čo sa mu ľúbi.

19 Božia múdrosť je preveľká, on je silný mocou a neprestajne sleduje všetko.

20 Jeho oči hľadia na tých, ktorí sa ho boja. On poznáva všetko, čo robia ľudia.

21 Bezbožne konať nekáže nikomu, ani nedáva súhlas k nijakému hriechu;

22 nepraje si množstvo takých synov, ktorí nemajú viery a zdatnosti.

1 Neteš sa z početných synov, ak sú bezbožní, ani radosti z nich nemaj, ak im chýba bázeň pred Bohom.

2 Neskladaj svoju dôveru na ich život, ani nehľaď (s úľubou) na ich námahy.

3 Lebo je lepší jediný bohabojný syn ako tisíc (iných) bezbožných.

4 Ba lepšie je zomrieť bez detí, ako zanechať po sebe zlosynov.

5 Jediný rozumný muž upevní obyvateľov vlasti, (ale) pokolenie bezbožníkov spustne.

6 Mnoho takých (prípadov) som videl na vlastné oči, no moje ucho počulo aj silnejšie prípady.

7 Oheň vzplanie v kruhu tých, čo pášu hriech, a v národe, ktorý neverí, rozplamení sa (Boží) hnev.

8 Pradávni obri nemohli (ho) uprosiť za svoje hriechy, vyšli navnivoč, ktorí sa spoliehali na svoju udatnosť.

9 Neušetril ani tých, ktorí dali príbytok Lotovi, zošklivil si ich pre ich pyšnú reč.

10 Nezľutoval sa nad nimi, ale zahubil celý rod, lebo sa vystatoval svojimi hriechmi.

11 A tak (strestal) aj šesťstotisíc pešieho ľudu, ktorý mal rovnako zatvrdnuté srdce: keby bol býval len jediný z nich nepoddajný, bol by to div, keby bol ostal bez trestu.

12 Lebo milosrdenstvo a hnev je u neho. Mocne však pôsobí odprosenie, aj keď uplatňuje svoj hnev:

13 ako vie byť milosrdný, tak vie aj trestať; každému nasúdi podľa zásluhy.

14 Hriešnika nenechá uniknúť s jeho korisťou, ani nemešká, ak spravodlivý utrpenie znáša.

15 Každý dobrý čin pripraví miesto každému jednému podľa záslužnosti jeho skutkov (a podľa toho, kto ako chápal svoju životnú púť).

16 Nehovor si: „Ukryjem sa pred Bohom, veď ktože pamätá na mňa na nebi?

17 Vo veľkom zástupe ma nikto nerozozná: veď čože som ja v takom nezmernom stvorení?“

18 Hľa, nebo, to najvyššie nebo, prehlboké (more), celá zem a všetko, čo tam žije, chveje sa (strachom) pred ním,

19 či sú to vrchy, kopce alebo aj samy základy zeme: rovnako sa trasú hrôzou, keď Boh na ne zhliadne.

20 Srdce ostáva nechápavé uprostred toho všetkého: no on pozná všetky srdcia.

21 Veď ktože rozumie jeho cestám? – Kto (chápe) víchricu, ktorú ľudské oko ani nevidí?

22 Lebo väčšina jeho diel je nám skrytá: alebo kto môže vyrozprávať jeho spravodlivé činy? Ktože na ne čaká? Mnohí stoja ďaleko od toho, čo ustanovil, ale až príde dokončenie, všetci pôjdu na skúšku.

23 Kto má srdce zakrpatené, myslí na pominuteľné veci: každý, kto je nemúdry a zblúdený, myslí pochabo.

24 Synu, počuj ma a priúčaj sa múdrej náuke a (celým) svojím srdcom pozoruj moje slová!

25 Budem ti vykladať dobre uváženú náuku a pokúsim sa rozpovedať ti, v čom je múdrosť. A tak pozoruj svojím srdcom moje slová, správne ti rozpoviem, aké sú sily ducha, ktoré Boh na počiatku vložil do svojich diel, a verne ti vyrozprávam, čo treba o ňom vedieť.

26 Na Boží rozkaz povstali jeho diela od počiatku a od ich stvorenia im vyhradil rozličné sídlo, ako aj ich vznik (určil) podľa ich rodu.

27 Naveky skvele ustanovil ich činnosť: nevedia o hlade ani o únave, ani neprestanú konať svoju úlohu.

28 Ani jediné dielo nebude nikdy na prekážku inému dielu.

29 Nebuď neposlušný jeho rozkazom!

30 Potom zhliadol Boh na zem a naplnil ju svojimi darmi.

31 Pokryl jej povrch všemožnými živočíchmi, ktoré sa majú zasa vrátiť do (zeme).

1 Boh stvoril človeka zo zeme a stvoril ho podľa svojho obrazu.

2 A zasa ho prinavráti do nej, ale – ako je sám mocný – vyzbrojil ho silou.

3 Udelil mu (obmedzený) počet dní a veku, ale dal mu zasa moc nad všetkým, čo je na zemi.

4 Každému stvoreniu vložil strach pred ním, aby bol pánom nad zverou a vtáctvom.

5 Z neho stvoril pomocnicu jemu podobnú: dal im (slobodnú) vôľu, reč, oči a uši, ako aj srdce na myslenie; tak ich naplnil múdrou rozumnosťou.

6 Stvoril v nich rozumného ducha, rozumom im naplnil srdce, naznačil im, čo je dobré a čo zlé.

7 Svoje oko im vložil do srdca, aby im ukázal veľkosť svojich diel.

8 Aby chválili (jeho) posvätné meno: aby sa honosili jeho podivnými činmi a zvestovali veľkoleposť jeho diel.

9 Okrem toho im dal náuku a zákon života im dal do dedičstva.

10 Uzavrel s nimi večnú zmluvu a oznámil im svoje spravodlivé ustanovenia.

11 Ich oči videli jeho veľkolepú slávu, ich uši počuli jeho velebný hlas, keď im prikazoval: „Varujte sa neprávosti!“

12 A dal všetkým prikázania o blížnom.

13 Ich cesty sú mu vždy známe, nie sú ukryté pred jeho očami.

14 V každom národe ustanovil správcov:

15 no Izrael sa stal očividne Božím podielom.

16 Všetky ich činy sú Bohu (zjavné) ako slnko: jeho oči bez prestania dozerajú na ich počínanie.

17 Nie sú mu skryté ustanovenia (zákona) pri ich neprávosti, lebo o všetkých neprávostiach má Boh vedomosť.

18 Almužna každého ostáva akoby pečať u neho, ako zrenicu chráni zásluhu každého.

19 Keď potom povstane (na súd), odplácať bude odplatou každému jednému osobitne na jeho hlavu a (niektorých) navráti do najhlbších častí zeme.

20 Kajúcnikom však umožní cestu k spravodlivosti, klesajúcich posilňuje k vytrvalosti a určuje im spravodlivý podiel.

21 Obráť sa k Pánovi a zanechaj svoje hriechy:

22 modli sa pred tvárou Pána a menej klesaj.

23 Vráť sa k Pánovi a odvráť sa od svojej neprávosti a maj vo veľkej nenávisti, čo je ohavné;

24 poznávaj Božie spravodlivé ustanovenia, vytrvaj v úlohe, ktorá ti je určená, a (buď stály) v modlitbe k najvyššiemu Bohu!

25 Počínaj si tak, ako žije sväté pokolenie, riaď sa podľa tých, ktorí zaživa zvelebujú Boha.

26 Nezostávaj v blude bezbožníkov, pred smrťou zvelebuj (Boha)! Kto zomrel – je akoby nič – nie je schopný zvelebovať ho.

27 Kým žiješ, môžeš zvelebovať (Boha), kým si živý a zdravý, zvelebuj ho! Vtedy máš chváliť Boha a honosiť sa jeho milosrdenstvom.

28 Ó, aké veľké je milosrdenstvo Pána a jeho zľutovanie nad tými, ktorí sa obrátia k nemu!

29 Lebo všetko nevystane od ľudí, keďže syn človeka nie je ani nesmrteľný a mávajú svoje zaľúbenie v márnej zlosti.

30 Či je niečo jasnejšie nad slnko? – Časom sa aj ono zatmie. A tak, či je niečo ničomnejšie nad to, čo si vymyslí telo a krv? Ale stihne ho za to trest!

31 On sleduje vojsko vysokého neba: no všetci ľudia sú iba zem a popol.

1 Všetko spolu stvoril ten, ktorý večne žije. Boh jediný je spravodlivý a nepremožiteľný vladár.

2 Kto by stačil vypočítať jeho diela?

3 Kto preskúma jeho veľkolepé činy?

4 Ktože by vedel vyjadriť silu jeho mohutnosti? Alebo kto sa podujme vyrozprávať jeho milosrdenstvá?

5 Nič z toho nemôže ubrať ani pridať, ani len vyskúmať Božie veľkolepé diela.

6 Keby už človek končil, vtedy vlastne začína, a keby prestal, zmätie sa.

7 Načo je človek, aký je z neho osoh, čo má na sebe dobré a čo zasa zlé?

8 Počet ľudských dní je najvýš sto rokov, oproti vodám mora treba ich pokladať za kvapku: a ako zrnko piesku – také malé sú jeho roky oproti dňu večnosti.

9 Preto je Boh trpezlivý s nimi a zosiela na nich svoje hojné zľutovanie.

10 Vidí, že je zlé, čo si zaumienili v srdci, a pozná, aké biedne je ich úplné zničenie.

11 Preto im prejavuje svoje plné zľutovanie a ukazuje im cestu k spravodlivosti.

12 Človek sa vie zľutovať nad svojím blížnym: no Božie milosrdenstvo je pre všetkých ľudí.

13 Ten, ktorý má také milosrdenstvo, poučuje a vodí ako pastier svoje stádo.

14 Zľutoval sa nad tými, čo prijímajú náuku o Zľutovníkovi a horlivo sa riadia jeho ustanoveniami.

15 Synu, k dobrému skutku nepridávaj výčitku a ani k jedinému daru nepridávaj zlé slovo, čo sužuje.

16 Či rosa neuľavuje horúčosť? Tak aj vľúdne slovo je časom lepšie ako dar.

17 Hľa, či nie je slovo lepšie ako sám dar? Ale koho majú za dobrotivého, nech má obidvoje!

18 Pochabý ostro nadáva: a dary nevľúdneho zožierajú oči.

19 Prv, ako by ťa súdili, rob si zásluhu, a tak sa uč prv, ako by si mal hovoriť.

20 Užívaj liek pred chorobou, skúmaj sa pred svojím súdom a pred Bohom nájdeš zľutovanie.

21 Predtým, ako by si ochorel, sa upokor, a keď si slabý, ukáž, že si sa obrátil.

22 Nestrp, aby ti niečo prekážalo v stálej modlitbe, ani sa nehanbi opravovať seba až do smrti!

23 Pred modlitbou si priprav ducha, nepočínaj si tak, ako kto pokúša Boha.

24 Pamätaj na (Boží) hnev v deň pominutia a na čas odvety, keď sa od teba odvráti (Božia) tvár.

25 Pamätaj na chudobu, ak máš hojnosť, a na nedostatky chudoby, ak oplývaš bohatstvom.

26 Čas sa môže zmeniť od rána do večera a pred Božími očami to všetko chytro beží.

27 Múdry je opatrný pri všetkom počínaní, ak zavládne hriešnosť, varuje sa nečinnosti.

28 Kto je prehnaný, pozná múdrosť a zvelebuje každého, kto ju nájde.

29 Kto je rozvážny v reči, múdro si počína: takí poznajú, čo je pravda a spravodlivosť, a chrlia zo seba napomenutia a spravodlivé (rady).

30 Nežeň sa za náruživosťou, ale odvráť sa od svojej (hriešnej) vôle.

31 Ak vyhovieš svojim náruživostiam, bude to na radosť tvojim nepriateľom.

32 Nehľadaj zábavu v hlučnej spoločnosti pri svojej chudobe, lebo takí ich ustavične až opreteky usporadúvajú.

33 Neožobračuj sa, ak by si sa im chcel rovnať za požičaný peniaz, ak vo svojom vrecku nemáš ničoho: lebo tak by si bol nenávideniahodným (nepriateľom) svojho života.

1 Kto robí a opíja sa, nezbohatne: kto si neváži málo, pomaly upadne.

2 Víno a ženy vedú k úpadku aj múdrych, trest uvádzajú aj na rozvážnych.

3 Kto sa viaže k smilniciam, bude sám ničomník: jeho dedičmi budú hniloba a červy. Postavia ho za výstražný príklad, lebo jeho duša vyhynie z počtu (živých).

4 Kto prenáhlene dôveruje, je ľahkoverný a príde do škody: a kto tak škodí sebe, za nič ho budú mať.

5 Kto sa raduje z neprávosti, dostane sa mu potupy, kto nenávidí pokarhanie, ukracuje si život: ale kto nenávidí táravosť, udúša zlo.

6 Kto sa prehrešuje proti sebe, bude to ľutovať, kto má záľubu v zlosti, dostane sa mu potupy.

7 Neopakuj ničomné a tvrdé slovo, tak ani teba neuponížia.

8 O priateľovi a nepriateľovi nehovor, čo si myslíš: ak niečo pokladáš za hriešne, neodkrývaj to!

9 Lebo ťa vypočuje, ale bude sa ťa strániť a takmer brániť bude hriech a teba nenávidieť, a tak sa bude vždy k tebe približovať.

10 Ak si počul neprajné slovo proti blížnemu, nech umrie v tebe! Ver mi, neroztrhne ťa.

11 Pochabý dostane aj od slova bolesti, ako postenáva (rodička) pri pôrode dieťaťa.

12 Ako šíp zapichnutý do mäsitého stehna je slovo v srdci pochabého.

13 Napomeň priateľa – azda o ničom nevie a povie ti: „Neurobil som to!“ Ak však urobil, (dosiahneš), aby to znovu nerobil.

14 Napomeň blížneho – azda to ani nepovedal: ak však povedal, aby to neopakoval.

15 Napomeň priateľa: často sa vyskytne aj ohovárka.

16 Preto never každému slovu! Mnohí sa previnia jazykom, ale nie úmyselne.

17 Ktože sa ešte neprevinil jazykom?! Napomeň blížneho prv, ako by si sa mu vyhrážal.

18 Dovoľ, aby sa uplatnil zákon Najvyššieho, lebo všetka múdrosť je bázeň pred Bohom a bázeň pred Bohom je v nej a pri všetkej múdrosti je: zachovávať Zákon.

19 Nie je múdrosťou správať sa ničomne: ako nie je rozumnosťou zmýšľať hriešne.

20 To je ničomnosť a je ohavná; nemúdry je ten, komu sa dostalo málo múdrosti.

21 Lepší je menej múdry, komu chybuje vtip, ale nie bázeň, ako ten, kto vtipom oplýva, ale narušuje zákon Najvyššieho.

22 Zdatnosť môže byť aj dôkladná, a predsa hriešna.

23 Je aj taký, ktorý hovorí dôležité reči a rozpovie, čo je pravda, ale je zas iný, ktorý sa nemiestne uponižuje, pritom má útroby plné podvodu.

24 Iný sa príliš ukláňa v mnohej poníženosti: no niekto skláňa iba tvár a pretvára sa, že nevidel, o čom sa nevie;

25 a keď mu nedostatok sily nedovoľuje robiť zlé, predsa páše zlo, keď nadíde čas, že môže robiť zle.

26 Podľa vzhľadu možno poznať človeka, z výrazu tváre poznáš rozvážneho.

27 Oblek na tele a úsmev na perách a chôdza – ukazujú o každom, aký je.

28 Pomýlené je napomenutie od toho, kto potupuje v hneve: je aj také posúdenie, ktoré nemožno uznať za dobré: ale kto vie mlčať, stáva sa múdrym.

1 O koľko lepšie je napomínať, ako hnevať sa: neprerušuj odprosovanie toho, čo priznáva sa (k vine).

2 (Ako môže) chlipnosť eunucha zbaviť devu panenstva,

3 tak (robí) aj ten, kto koná násilne nespravodlivý súd.

4 O koľko lepšie je, ak napomenutý javí ľútosť! Tak unikneš dobrovoľnému hriechu.

5 Niekto mlčí, a predsa ho majú za múdreho: no nenávidia toho, kto premnoho hovorí.

6 Niekto mlčí, lebo nevie nič múdreho povedať, iný zasa mlčí, lebo vie, kedy je príhodný čas.

7 Múdry človek mlčí až do (príhodného) času: ale chvastúň a pochabý nestoja o (príhodný) čas.

8 Kto má mnoho rečí, škodí sebe samému: kto si neoprávnene prisvojuje moc, je nenávidený.

9 Nemúdremu slúži úspech za nešťastie, ak niečo nájde, je mu to na škodu.

10 Môže byť taký dar, ktorý nič neosoží: a je aj taký dar, ktorý treba dvojnásobne splácať.

11 Uponíženie je na slávu: iný zasa z uponíženia dvíha hlavu.

12 Niekto vie mnoho nakúpiť za malý peniaz, ale zaplatí to sedemnásobne.

13 Múdry sa pre svoju reč stáva obľúbeným: no láskavosti pochabých sú ako vyliata voda.

14 Z daru od nemúdreho ti nekynie osoh: lebo jeho oči sú sedemnásobné.

15 Málo dáva, ale mnoho ti napočíta: ak otvorí ústa, vrhá oheň.

16 Niekto ti dnes požičia, ale zajtra už pýta späť: odporný je každý taký človek.

17 Pochabý nemá priateľa, ani niet radosti z jeho bohatstva.

18 Ktorí požívajú jeho chlieb, sú falošného jazyka; ako často a ako veľmi sa mu smejú!

19 Lebo neudeľuje s úprimnou mysľou, čo každému patrí: ako potom to, čo ani nenáleží.

20 Keď sa potkne jazyk falošný, ako keby niekto padol na podlahe: tak rýchlo príde aj pád hriešnikov.

21 Nevľúdny človek je ako prázdna povedačka: pochabí ju majú ustavične na ústach.

22 Aj múdru náuku zamietajú, ak vychádza z úst pochabého: lebo ju neprednesie v príhodný čas.

23 Niekomu nedostatok nedovolí zhrešiť, ale dráždi ho to, aj keď je pokojný.

24 Niekto zmárni seba od hanby, ale zmárni sa pre ohľad na nemúdru osobu: teda zmárni sa z ľudského ohľadu.

25 Niekto urobí sľub priateľovi zo studu a bez potreby má v ňom nepriateľa.

26 Ničomná potupa pre každého je luhať, a v ústach neukáznených je to ustavičný (zjav).

27 Radšej zlodeja ako človeka, čo ustavične luhá: i keď oboch čaká večná záhuba.

28 Mravy takých, čo luhajú, nezažijú cti, ich hanba ostane s nimi bez prestania.

29 Múdry slovom priťahuje na seba (pozornosť) a rozumný nájde obľubu u veľmožov.

30 Kto obrába svoju roľu, do výšky kladie stoh z jej plodín; kto si počína spravodlivo, povyšuje seba samého: kto sa však chce ľúbiť veľmožom, vyhýba neprávosti.

31 Odmeny a dary zaslepia oči sudcom, sú ako nemota v ústach, ktorá im zabraňuje karhať.

32 Skrytá múdrosť a neviditeľný poklad: akýže je úžitok z obidvoch?

33 Lepšie je na tom, kto skrýva svoju nemúdrosť, ako ten, kto ukryje svoju múdrosť.