Category: Sirachovcova

1 Všetka múdrosť je od Pána, Boha, vždy bola u neho (a je pred vekmi).

2 Morský piesok, kvapky dažďa, dni odveké – ktože vie spočítať? Výšku neba a šírku zeme a hlbokú priepasť – ktože vie zmerať?

3 Božiu múdrosť, čo predchádza všetko – ktože vie prebádať?

4 Prv, ako (to) všetko, bola stvorená múdrosť a múdra rozvaha je odveká.

5 Prameňom múdrosti je slovo nebeského Boha a jej cesty sú večné zákony.

6 Komuže bol odkrytý koreň múdrosti – a kto poznal jej dôvtip?

7 Komuže bola zjavená a oznámená znalosť múdrosti – a jej mnohonásobné cesty kto pochopil?

8 Jeden je najvyšší Stvoriteľ všemohúci – mocný a veľmi obávaný Kráľ – ktorý sedí na svojom tróne a vládne – je to Boh.

9 On ju stvoril (Duchom Svätým) – on ju videl, spočítal a zmeral.

10 Vylial ju na všetky svoje diela a na všetkých ľudí podľa svojho daru, lebo ju udeľuje tým, ktorí ho milujú.

11 Bázeň pred Pánom slúži na slávu a chválu, na veselosť a je korunou radosti.

12 Bázeň pred Pánom plní srdce slasťou, dáva veselosť a radosť a dlhý život.

13 Bohabojnému sa dobre povedie na konci, v deň svojej smrti dôjde požehnania.

14 Najkrajšia múdrosť je milovať Boha.

15 Všetci, ktorým sa dá vidieť, milujú ju už pri pohľade na ňu, keď poznávajú jej velebné činy.

16 Počiatok múdrosti je bázeň pred Pánom, pred veriacich bola stvorená spolu s nimi už v materskom lone; spolu chodí s vyvolenými ženami a možno ju poznať pri verných a spravodlivých.

17 Bázeň pred Pánom je nábožná veda.

18 Zbožnosť ochraňuje a robí srdce spravodlivým, udeľuje slasť a radosť.

19 Dobre sa povedie bohabojnému, v deň, keď sa pominie, dôjde požehnania.

20 Plnosť múdrosti je báť sa Boha a plnosť (nastáva) z jej plodov.

21 Všetok dom mu naplní plodmi a sklady (naplní) svojimi vzácnosťami.

22 Koruna múdrosti je bázeň pred Pánom, dáva plný pokoj a výkvet zdravia.

23 A videl ju i spočítal: no obidvoje sú Božím darom.

24 Múdrosť udeľuje vedu a múdry dôvtip a vyvyšuje slávu tých, ktorí sa jej držia.

25 Koreň múdrosti je báť sa Pána a jej konáre sú dlhý život.

26 V pokladnici múdrosti je dôvtip a nábožná veda, preto hriešnikom je múdrosť ohavnosťou.

27 Bázeň pred Pánom zaženie hriech,

28 lebo kto je bez bázne, neostáva spravodlivý, jeho náruživá hnevlivosť mu skazu privedie.

29 Trpezlivý vytrvá do príhodného času, potom (dostane) blaženú odplatu.

30 Dobre vzdelaný skrýva na čas svoje slová, ale pery mnohých budú hovoriť o jeho vzdelanosti.

31 Medzi pokladmi múdrosti je návod na vzdelanosť,

32 ale hriešnikovi je každá nábožnosť odporná.

33 Synu, ak túžiš po múdrosti, zachovaj si spravodlivosť a Boh ti ju dá.

34 Lebo múdrosť a vzdelanosť je báť sa Pána; jemu sa ľúbi,

35 ak je niekto verný a tichý, aby ho zahrnul jej pokladmi.

36 Nebuď neposlušný bázni Pána, ani sa nepribližuj k nemu s dvojakým srdcom.

37 Nepretvaruj sa pred ľuďmi, ani sa nedopusť poklesku svojimi perami!

38 Daj si pozor na ne, aby si neklesol, aby si nemal z toho zahanbenie;

39 aby neodkryl Boh to, čo v sebe skrývaš, a nezrazil ťa pred celou verejnosťou:

40 za to, že si sa neúprimne blížil k Pánovi a srdce si mal plné podvodu a falošnosti.

1 Synu, ak ideš slúžiť Bohu, stoj (pevne) v spravodlivosti a bázni a priprav sa na skúšku!

2 Uponíž si srdce a vytrvaj, nakloň svoj sluch a prijmi rozumné slovo a neznepokojuj sa, keď ti príde čas pohromy.

3 Znášaj, čo ti znášať ukladá Boh; pevne sa pridaj k Bohu a vytrvaj, aby si vzrástol životom, keď príde koniec.

4 Prijímaj všetko, čo ťa zastihne, vytrvaj v bolesti, maj trpezlivosť, ak ťa niečo sužuje.

5 Lebo zlato a striebro čistia ohňom a bohumilých ľudí v peci utrpenia.

6 Dôveruj v Boha a on ťa vyslobodí, urob priamou svoju cestu a dúfaj v neho! Zachovaj si bázeň pred ním a vydrž v nej do staroby!

7 Ktorí sa bojíte Pána, čakajte, až sa zmiluje, neodkloňte sa od neho, aby ste neklesli.

8 Ktorí sa bojíte, majte k nemu dôveru, a vaša odmena vás neminie.

9 Ktorí sa bojíte Pána, dúfajte v neho, a na vaše oblaženie príde jeho zľutovanie.

10 Ktorí sa bojíte Pána, milujte ho, a vaše srdcia sa dožijú jasnosti.

11 Synovia, pozrite na dávne pokolenia a vedzte, že nikoho nestihlo zahanbenie, kto dúfal v Pána.

12 Ktože bol opustený, ak vytrval pri jeho prikázaniach? Kýmže opovrhol, ak ho niekto vzýval (o pomoc)?

13 Lebo Boh je dobrotivý a milosrdný a odpúšťa viny, keď nastane súženie, ochráni všetkých, ktorí ho úprimne hľadajú.

14 No beda tým, čo majú srdce dvojaké a hriešne ústa i zločinné ruky, ako i hriešnikovi, ktorý chodí svetom dvojakou cestou!

15 Beda takým, ktorí majú ochabnuté srdce a nedôverujú v Boha, a preto ich neberie do svojej ochrany.

16 Beda takým, ktorí stratili trpezlivosť a ktorí opustili priame cesty a uchýlili sa na cesty neprávosti.

17 Lebo čo urobia, až Pán začne konať prehliadku?

18 Ktorí sa boja Pána, nebudú neposlušní jeho slovu, ktorí ho milujú, zachovajú jeho cestu.

19 Ktorí sa boja Pána, hľadajú, čo je mu milé, a ktorí ho milujú, budú plní jeho zákona.

20 Ktorí sa boja Pána, majú pripravené srdcia a budú si pred ním sväto počínať.

21 Ktorí sa boja Pána, zachovávajú jeho príkazy a zachovajú si trpezlivosť, až na nich zhliadne;

22 i povedia si: „Ak nebudeme robiť pokánie, (strestaj nás, Bože!), nech upadneme do rúk Pána, a nie do rúk ľudí!“ Lebo aká je jeho velebnosť, také je aj jeho milosrdenstvo.

1 Múdri synovia – to je spoločnosť spravodlivých, ich počínanie – je poslušnosť a milovanie.

2 Synovia, vypočujte, aké je otcovo právo, a tak aj robte, aby ste boli spasení.

3 Boh priznal úctu otcovi na synoch, a keď vymedzoval právo matky, ustanovil ho oproti synom.

4 Kto miluje Boha, uzmieruje ho za svoje hriechy, zdržuje sa ich a nájde vyslyšanie pri dennej modlitbe.

5 Kto si ctí matku, (počína) si tak, ako keby si zhromažďoval poklady.

6 Kto si ctí otca, nájde radosť na synoch a bude vždy vyslyšaný, keď sa bude modliť.

7 Kto si ctí otca, bude dlho žiť, kto poslúcha otca, občerstvuje matku.

8 Kto sa bojí Pána, ctí si rodičov a bude slúžiť svojim rodičom ako svojim pánom.

9 Skutkom i slovom a so všetkou trpezlivosťou si cti svojho otca,

10 aby zostúpilo na teba požehnanie od neho a aby ti jeho požehnanie ostalo naveky.

11 Požehnanie otcovo je oporou pre domy synov, no kliatba matkina ich vyvracia od základov.

12 Nehľadaj svoju česť, ak tým potupíš svojho otca, z jeho potupy ti nevzniká sláva.

13 Lebo česť vzíde každému z toho, ak je otec uctený, ale je hanbou syna, ak je jeho otec bez cti.

14 Synu, zastaň sa v starobe svojho otca a nezarmucuj ho, kým žije;

15 ak slabne na rozume, maj strpenie a nepohŕdaj ním, kým si pri sile; lebo milosrdenstvo s otcom nebude zabudnuté.

16 Za ťažkosti s matkou dostane sa ti dobrej náhrady.

17 Za tvoje spravodlivé (počínanie) vybuduje sa ti dom a pamätať sa bude na teba v deň súženia a ako za jasného slnka ľad, tak sa rozplynú tvoje hriechy.

18 Akú zlú povesť má taký, čo si opúšťa otca a kto trápi svoju matku, je od Boha prekliaty.

19 Synu, v pokore konaj svoje práce, a milovať ťa budú viac ako najslávnejších ľudí.

20 O koľko si väčší, o toľko sa uponižuj vo všetkom, a budeš milý Bohu.

21 Lebo veľká je moc Božia, pokorní mu vzdávajú chválu.

22 Nevypytuj sa na veci vyššie od seba, ani neskúmaj mocnejšie veci od seba! Ale mysli vždy na to, čo ti prikázal Boh, a nebuď všetečný pri všetkom jeho počínaní.

23 Nie je ti potrebné, aby si na svoje oči uvidel, čo je raz ukryté.

24 Na zbytočné veci sa nevypytuj mnohonásobne, ani nebuď všetečný pri všetkom jeho počínaní.

25 Veď mnoho vecí ti bolo ukázaných, ktoré presahujú ľudský rozum.

26 Mnohých oklamala ich vlastná namyslenosť a ich rozvahu zaujala márnomyseľnosť.

27 Vzdorné srdce skúsi na konci zlo, lebo kto miluje nebezpečenstvo, zahynie v ňom.

28 Srdce, ktoré kráča po dvoch cestách, nedosiahne úspech a človek zlého srdca príde po nich k pádu.

29 Tvrdé srdce sa zaťažuje bolesťou, no hriešnik (predsa) hromadí hriech na hriech.

30 Niet lieku pre spoločnosť pyšných, lebo si neuvedomujú, že hriech v nich ako peň zapustil korene.

31 Srdce múdreho poznajú podľa múdrosti a dobré ucho s veľkou túžbou počúva múdrosť.

32 Múdre a rozumné srdce sa stráni hriechu a v spravodlivom počínaní má svoj úspech.

33 Horiaci oheň zadúša voda, tak sa dobrý čin protiví hriechu.

34 Sám Boh hľadí na toho, kto koná dobro, pamätá na neho v budúcnosti – a nájde oporu, až nadíde jeho úpadok.

1 Synu, chudobným neukracuj živobytie, ani neodvracaj oči od chudobného!

2 Neopovrhuj nikým, kto hladuje, ani nedráždi chudobného v jeho biede!

3 Srdce biedneho nesužuj a neodkladaj s darom núdznemu!

4 Prosbu usúženého neodmietaj, ani neodvracaj tvár od bedára!

5 Od bedára neodvracaj svoje oči mrzuto, ani nedovoľ, aby ťa prosebníci preklínali za chrbtom.

6 Vyslyšaná býva kliatba toho, kto ti v trpkosti duše zlorečí, lebo vyslyší ho ten, čo ho stvoril.

7 Správaj sa prívetivo k zhromaždeným chudobným, pred starším sa uponíž a pred veľmožom si skloň hlavu!

8 Bez nevôle si nakloň ucho k chudobnému a vráť mu svoju podlžnosť a v tichosti mu odpovedaj na pozdrav.

9 Z rúk násilníka vysloboď toho, kto trpí krivdu, a nech ti nie je v duši mdlo, keď treba niekoho ochrániť.

10 Maj milosrdenstvo pre siroty ako otec a nahradzuj manžela ich matke!

11 Tak budeš poslušným synom Najvyššieho, preto sa väčšmi nad tebou zmiluje ako (tvoja) matka.

12 Múdrosť vdychuje život svojim synom, prijíma tých, ktorí ju hľadajú, a ide pred nimi na spravodlivej ceste.

13 Kto ju miluje, miluje život: ktorí k nej prichádzajú za rána, získajú jej obľubu.

14 Ktorí sa jej pevne držia, obsiahnu život, kam len vkročí (jeden z nich), požehná ho Boh.

15 Ktorí jej slúžia, slúžia svätyni, a aj Boh miluje takých, čo ju milujú.

16 Kto ju počúva, bude súdiť národy, a kto ju pozorne sleduje, bude bezpečne prebývať.

17 Kto má k nej dôveru, dostane ju: a pevne si ju udržia aj jeho potomci.

18 Lebo aj za skúšky kráča vedľa neho a medzi prvými si ho vyberá.

19 Bázeň a strach zosiela na neho na skúšku, sužovať ho bude trápením svojej náuky, až vyskúša jeho zmýšľanie, či sa môže zveriť jeho duši.

20 Potom znova pôjde k nemu po pevnej a rovnej ceste a obveselí ho.

21 Odhalí mu svoje tajomstvá a zahrnie ho vedou a poznaním spravodlivosti.

22 Ale keby zblúdil (z cesty), zanechá ho a vydá ho do rúk jeho nepriateľa.

23 Synu, dbaj na čas a vyhýbaj zlu!

24 Pre svoju dušu nehanbi sa vyznať pravdu!

25 Je hanblivosť, ktorá privádza hriech, a je zasa hanblivosť, ktorá privádza slávu a česť.

26 Nenadŕžaj nikomu proti vlastnému záujmu, ani si nepočínaj falošne na svoju škodu!

27 Nehanbi sa za svojho blížneho v jeho úpadku,

28 ani nič nezameškaj, ak môžeš niečo zachrániť; neskrývaj sa so svojou múdrosťou pre jej krásu,

29 lebo múdrosť poznajú podľa reči a rozum, vedu a učenosť vzdelanca zasa podľa slova; pevné trvanie (spočíva) na spravodlivých činoch.

30 Spravodlivej veci nijako neprotireč, hanbi sa však za nespravodlivé počínanie svojej nevychovanosti.

31 Nehanbi sa vyznať zo svojich hriechov, no ak ide o hriech, nepoddávaj sa nikomu.

32 Mocnému sa nestavaj na odpor, ani sa nenamáhaj plávať proti prúdu rieky!

33 Za pravdu bojuj, akoby ti išlo o život, až do smrti máš zápasiť za spravodlivosť a Boh porazí tvojich protivníkov za teba.

34 Neprenáhľuj sa svojím jazykom, ani si nepočínaj nedbalo a lenivo pri práci!

35 Nepočínaj si vo svojom dome ako lev, nerozháňaj domácich a neutláčaj svojich podriadených.

36 Keď máš dostať, nevystieraj ruku, a zasa keď máš dať, neodťahuj ju!

1 Nespoliehaj sa na klamlivý majetok, ani si nehovor: „Mám dostatok živobytia!“ Lebo ti to nepomôže nič, až príde pomsta a súženie.

2 Kým si pri sile, nechoď za tým, po čom srdce túži,

3 ani si nehovor: „Aký som mocný“ – alebo: „Ktože si ma podrobí za to, čo som urobil?“ Lebo Boh požiada istú odplatu za všetko.

4 Ani nehovor: „Zhrešil som a čo nepríjemné sa mi stalo?“ Najvyšší sa totiž neponáhľa s odplatou.

5 I keď si uzmieril hriech, nebuď zato bez obavy, aby si (znova) hromadil hriech na hriech.

6 Ani si nehovor: „Pánovo zľutovanie je veľké, zmiluje sa nad množstvom mojich hriechov.“

7 Lebo zľutovanie i hnev chytro vychádzajú od neho a sleduje hriešnikov jeho hnev.

8 Neodkladaj so svojím obrátením sa k Pánovi, ani to neodsunuj zo dňa na deň.

9 Lebo jeho hnev príde nečakane a rozmetá ťa, až príde jeho pomsta.

10 Nebuď ustarostený o klamlivé bohatstvo, nepomôže ti ničím, až príde súženie a pomsta.

11 Nevej pri každom vetre, ani nechoď každou cestou; podľa dvojakého jazyka usvedčujú hriešnika.

12 Pevne sa drž Pánovej cesty, podľa svojho správneho rozumu a svedomia, a tak nech ťa sprevádza slovo pokoja a pravdy!

13 V tichosti vypočuj slovo, aby si mu rozumel, a s rozvahou prednes správnu odpoveď!

14 Ak sa rozumieš veci, povedz o tom blížnemu! Ak však nie, polož si ruku na ústa, aby ťa nepristihli pri nerozumnom slove a nezahanbili ťa.

15 Rozumný človek získa si rečou česť a chválu, ale jazyk nemúdreho mu privedie záhubu.

16 Nedopusť, aby ťa nazvali klebetárom, a nech ťa nepodchytia v reči a nezahanbia ťa!

17 Zlodejovi hrozí zahanbenie a trest, však najpotupnejšie je označiť niekoho za (človeka) dvojakého jazyka; ale aj na klebetára padá nenávisť, odpor a potupa.

18 Spravodlivo si počínaj! Rovnako v malom i vo veľkom!

1 Svojmu blížnemu sa nestávaj z priateľa nepriateľom! Opovrhnutia a potupenia sa dostane zlému, ale aj každému, kto je závistlivý hriešnik a má dvojaký jazyk.

2 Nevypínaj sa mysľou svojej duše ako býk, aby ti tvoja nerozumnosť azda neporazila silu,

3 nezožrala lístie a nezničila plody a bol by si ako suchý strom na púšti.

4 Lebo zlá povaha zničí toho, kto je taký, vydá ho na posmech jeho nepriateľom a privedie na neho osud hriešnikov.

5 Milé slovo získava mnohých priateľov a krotí nepriateľov, láskavá reč dobrého človeka rozmnožuje (dobro).

6 Môžeš mať mnoho takých, čo s tebou nažívajú v pokoji, ale za poradcu maj jediného z tisícich!

7 Ak si chceš získať priateľa, získaj si ho pri skúške a nezdôveruj sa mu ľahko!

8 Lebo niekto je priateľom za (vhodného) času, ale neostane ním, keď príde súženie.

9 Iný priateľ sa zvrhne v nepriateľa a zasa iný je takým priateľom, čo odhaľuje nenávisť, zvadu a pohanu.

10 Niektorý priateľ je ti až účastníkom stola, a predsa nevytrvá pri tebe, keď príde núdza.

11 Len priateľ, čo verne vytrvá pri tebe, nech ti je rovný a nech sa slobodne stýka s tvojimi domácimi;

12 ak sa upokorí pred tebou a pred tvojou tvárou sa ukryje, budeš mať svorné a dobré priateľstvo.

13 Od svojich nepriateľov sa oddeľ a daj si pozor aj na priateľov!

14 Verný priateľ je ako mocná pevnosť, kto takého nájde, nájde si poklad.

15 Verného priateľa nemožno kúpiť a hodnota jeho vernosti sa nedá vyvážiť zlatom a striebrom.

16 Verný priateľ je akoby liek nesmrteľného života a tí, ktorí sa boja Pána, nájdu ho.

17 Kto sa bojí Boha, bude mať ozaj pravé priateľstvo, lebo kto aký je, takého bude mať aj priateľa.

18 Synu, od svojej mladosti prijímaj poučenie a až do svojich šedín budeš mať múdrosť u seba.

19 Približuj sa k nej, ako to robí oráč a rozsievač a trpezlivo čakaj na jej vzácne plody!

20 Lebo pri jej obrábaní sa budeš len málo namáhať a čoskoro budeš jesť z jej plodov.

21 Aká náramne neprístupná je múdrosť neučenlivým ľuďom a nerozvážny človek nevie pri nej vytrvať.

22 Zaľahne na nich skúška ako ťažký kameň a bez meškania ju budú chcieť od seba odraziť.

23 Lebo učená múdrosť je ako aj jej meno, nie je mnohým známa; ale komu sa stala známou, pri takých vytrvá, až uvidia Boha.

24 Synu, počúvaj ma a prijmi rozumnú radu; mojou radou neopovrhuj!

25 Vlož svoje nohy do jej pút a svoju šiju do jej ohlávky;

26 podlož svoje rameno a znášaj ju a jej putá nezunuj!

27 Priblíž sa k nej s celou svojou dušou a celou svojou silou sa drž jej ciest!

28 Pusť sa po jej stopách a ukáže sa ti, a keď ju raz uchopíš, nespúšťaj sa jej!

29 Nakoniec nájdeš u nej spočinutie a premení sa ti v rozkoš.

30 Jej putá ti budú mocným hradom a silnými základmi a jej nákrčník ti bude skvelým odevom.

31 Lebo slúži za ozdobu životu a jej záväzky sú nite spásy.

32 Ako skvelé rúcho si ju oblečieš a ako slávny veniec si ju nasadíš.

33 Synu, ak budeš na mňa dávať pozor, poučíš sa, a keď sa mi mysľou venuješ, staneš sa múdrym.

34 Ak nakloníš svoj sluch, dostane sa ti poučenia, a keď budeš rád počúvať, zmúdrieš.

35 Do zástupu skúsených starcov postav sa a s (celým) srdcom sa oddaj ich múdrosti, aby si mohol vypočuť každý rozhovor o Bohu a aby ani jediná chvályhodná múdra reč neušla tvojej pozornosti.

36 Ak uzrieš rozumného muža, už za rána choď k nemu: a tvoja noha nech otiera schody, ktoré vedú k jeho dverám.

37 Tvoja myseľ nech sa nesie k Božím prikázaniam a najmä pri jeho ustanoveniach zotrvávaj neprestajne; on ti dá (múdre) srdce a udelí ti aj z múdrosti, po ktorej túžiš.

1 Nerob zle a nezastihne ťa (zlo).

2 Odstúp od neprávosti a minie ťa nešťastie.

3 Synu, nerozsievaj zlo do brázd neprávosti, aby si ho nežal sedemnásobne.

4 Nežiadaj si vladársku moc od Pána ani nečestné postavenie od kráľa!

5 Nepokladaj seba za spravodlivého pred Bohom, lebo on sám pozná srdcia: ani za múdreho sa nevydávaj pred kráľom!

6 Nežiadaj si stať sa sudcom, ak svojou silou nevládzeš zamedziť neprávosť; aby si sa azda nepoľakal pred mocnejším a nepriviedol k pádu svoju poctivosť.

7 Nedopusť sa viny proti množstvu (ľudí) v meste,

8 ani sa nemiešaj medzi zástup; ani sa nepleť do hriechu na dve strany, lebo ani za jediný nebudeš bez viny.

9 Nebuď malomyseľný na duchu!

10 Nezanedbaj modliť sa a dávať almužnu!

11 Nehovor: „Boh zhliadne na množstvo mojich darov a prijme dary, keď ich obetujem najvyššiemu Bohu.“

12 Nesmej sa nikomu, keď má roztrpčenú myseľ, lebo vševidiaci Boh je ten, ktorý ponižuje i povyšuje.

13 Nerozsievaj nepravdivé (správy) proti svojmu bratovi, ale ani priateľovi nerob niečo podobného!

14 Nevymýšľaj si nič, čo je nepravdivé, lebo v tom zotrvať neslúži na dobré.

15 V zhromaždení starších si nedovoľuj mnoho rečí, ani nezdvojuj slová, keď sa modlíš!

16 Nemaj v nenávisti namáhavé práce, aj roľnícke práce ustanovil Najvyšší.

17 Nedovoľ, aby ťa pripočítali k ľuďom bez vzdelania!

18 Pamätaj, že (Boží) hnev nebude dlho meškať.

19 Úplne pokoruj svojho ducha, lebo telo hriešnika sa trestá ohňom a červom.

20 Nehromži na priateľa, ak odkladá (vrátiť ti) peniaze, ani neopovrhuj svojím vzácnym bratom pre zlato!

21 Nerozchádzaj sa s múdrou a dobrou ženou, ktorú si dostal pre bázeň pred Pánom: lebo pôvab jej cudnosti je nad zlato.

22 Neurážaj otroka za jeho poctivú prácu: ani nádenníka, ak ti je dušou oddaný.

23 Rozumného otroka maj v láske ako vlastnú dušu: neukracuj ho na slobode, ani ho neopúšťaj v núdzi!

24 Ak máš dobytok, maj oň starosť: ak máš z neho osoh, podrž si ho u seba!

25 Ak máš synov, vzdelávaj ich a ohýbaj ich od ich mladosti!

26 Ak máš dcéry, ochraňuj ich telo a neukazuj im veselú tvár!

27 Vydaj svoju dcéru a vykonáš veľké dielo, ak ju dáš rozumnému mužovi.

28 Ak máš ženu podľa svojej ľúbosti, nezaháňaj ju, ale takej, ktorá ti je odporná, sa nezdôveruj.

29 Z celého srdca si cti otca a na vzdychy svojej matky nezabúdaj!

30 Pamätaj, že bez nich nebol by si sa narodil; oddaj (sa) im ako aj oni tebe.

31 Z celej svojej duše sa boj Pána a jeho kňazov maj za posvätné (osoby)!

32 Z celej svojej sily miluj toho, ktorý ťa stvoril, a jeho služobníkov nenechaj opustených!

33 Cti si Boha z celej svojej duše a maj v úcte kňazov, hľaď sa očistiť obetnými stehnami!

34 Daj im obetný podiel, ako máš prikázané (dávať) z prvotín a zmiernych obetí, a za svoje nedbalosti sa očisťuj menšími darmi!

35 (Nech majú) dar z obetných stehien a prinášaj Pánovi zasvätenú obeť a posvätné prvotiny!

36 A podaj svoju ruku aj chudobnému, aby tvoje požehnanie a uzmierenie bolo dokonalé.

37 Úprimnosť tvojho daru nech je (známa) každému, kto žije, ale ani mŕtvemu neodpieraj svoju láskavosť!

38 Nevyhýbaj sa, keď treba potešiť plačúcich, a choď spolu s tými, ktorí smútia!

39 Nech sa ti neťaží navštíviť chorého: pre také (počínanie) budú ťa väčšmi milovať.

40 Pri všetkých svojich činoch maj na mysli svoj koniec a nikdy nezhrešíš.

1 S mocným mužom nepúšťaj sa do hádky, aby si mu azda neupadol do rúk.

2 Nepúšťaj sa do sporu s boháčom, aby azda nepostavil proti tebe (iný) spor:

3 lebo mnohých nakazilo zlato a striebro, až k srdcu kráľov sa tak možno dostať a prikloniť (si ich).

4 Nehádaj sa s takým, čo má mnoho rečí, a neprikladaj drevo na jeho oheň!

5 Nestýkaj sa s takým, kto nemá učenosti, aby sa nevyslovil potupne o tvojich predkoch!

6 Neopovrhuj nikým, kto sa odvrátil od hriechu – ani mu už nerob výčitky – pamätaj, že všetci si zasluhujeme pokarhanie.

7 Nepohŕdaj nikým pre jeho starobu: lebo aj my ideme do staroby.

8 Neraduj sa z toho, že tvoj nepriateľ je mŕtvy; máš vedieť, že všetci umrieme a nežiadame si byť iným na radosť.

9 Nepohŕdaj tým, čo rozprávajú múdri starci, ale máš sa zapodievať ich múdrymi výrokmi;

10 lebo od nich sa naučíš múdrosti a rozumnej vede, ako bezúhonne sa máš správať voči váženým.

11 Nedaj si ujsť, čo hovoria starší, lebo oni sa tomu priúčali od svojich rodičov;

12 od nich sa totiž naučíš rozumnosti, ako máš (správne) odpovedať, keď ti to bude treba.

13 Nerozpaľuj uhlíky hriešnikov – ak by si ich karhal – aby si nezhorel plameňom ohňa ich hriechov.

14 Nestavaj sa proti posmeškárovi, aby ti nevysedával pred ústami ako vyzvedač.

15 Nepožičaj nikomu, kto by bol mocnejší od teba; ak si požičal, maj to za stratenú vec!

16 Nezaručuj sa na viac, ako stačíš silou; ak si sa zaručil, mysli na to, že máš splatiť.

17 Proti sudcovi sa do súdu nepúšťaj, lebo súdi tak, ako je spravodlivé.

18 S odvážlivcom sa nevydávaj na cestu, aby azda neuvalil na teba svoje zlo; lebo on pôjde, ako sa mu zachce, a pre jeho nemúdrosť zahynieš spolu s ním.

19 S prchlivcom si nezačínaj hádku, ani s odvážlivcom nechoď na púšť, lebo krv je u neho akoby nič a zamorduje ťa tam, kde nemáš pomocníka.

20 U nemúdrych nehľadaj radu, veď nemôžu mať v láske nič, iba čo im je milé.

21 Pred cudzincom sa neraď, veď nevieš, čo sa zrodí v ňom.

22 Neotváraj svoje srdce pred kýmkoľvek, aby sa ti azda nezaliečal predstieranou láskou a nepošpinil ťa.

1 Nežiarli na svoju milovanú manželku, aby ti nedokázala, ako veľmi škodí zlá náuka.

2 Nedávaj svojej manželke moc nad sebou, aby neprevýšila tvoju moc a mal by si hanbu.

3 Nevšímaj si chtivej ženy, aby si azda neupadol do jej osídel.

4 S tanečnicou nemaj časté styky, ani nepočúvaj (jej spev), aby si sa azda nezničil pre jej umenie.

5 Na pannu neupieraj svoj zrak, aby si neprišiel k pádu pre jej krásu.

6 Svoju dušu nijako neoddávaj smilniciam, aby si nezničil seba a svoje dedičstvo.

7 Neobzeraj sa po uliciach mesta, ani sa netúlaj po jeho námestiach!

8 Odvráť svoje oko od úhľadnej ženy a nezahľaď sa do cudzej krásy!

9 Pre ženskú krásu už mnohí vyšli navnivoč a hriešna túžba zahorí pritom ako oheň.

10 Každú takú ženu, ktorá smilní, pošliapu ako výkal na ceste.

11 Mnohí, čo obdivovali krásu cudzej ženy, dostali sa do opovrhnutia, lebo rozhovor s ňou rozpaľuje ako oheň.

12 S cudzou ženou si nikdy spolu nesadaj, ani nestoluj s ňou, (ležiac) na pohovke;

13 ani ju nedráždi pri víne, aby sa ti azda nepriklonilo k nej srdce, aby si potom svojou krvou neklesol do záhuby.

14 Dávneho priateľa neopúšťaj, lebo nový nebude mu podobný.

15 Ako nové víno je nový priateľ; až zostarne, budeš ho piť s pôžitkom.

16 Nezáviď hriešnikovi slávu a bohatstvo, lebo nevieš, ako príde na neho pohroma.

17 Nemaj záľubu v neprávostiach násilníkov: máš vedieť, že násilník ani po hrob nenájde obľubu.

18 Vzďaľuj sa od toho; kto má moc zabiť, a nech ti ani na myseľ nepríde báť sa smrti;

19 ak sa však k nemu priblížiš, nedopusť sa ničoho, aby ti azda neodňal život.

20 Uvedomuj si, že si blízky smrti, lebo chodíš akoby medzi osídlami a kráčaš nad zbraňami, ktoré spôsobujú žalosť.

21 Ako len vládzeš, (skúmaj) blížneho, (ináč) sa ho stráň, dohovor sa s takými, ktorí sú múdri a skúsení.

22 Spravodlivých mužov si posaď k hostine, tvoja chvála nech je v bázni pred Bohom!

23 Svojou mysľou premýšľaj o Bohu a všetka tvoja reč nech sa riadi Božími príkazmi!

24 Pre (zručnú) umelcovu ruku dostane sa dielu pochvala, tak sa dostáva aj vladárovi ľudu pre jeho múdru reč a tiež slovu starcov pre jeho zmysel.

25 Táravý človek je postrachom mesta, lebo vzbudí proti sebe nenávisť, kto je nerozvážny v slove.

1 Múdry vladár (správne) spravuje svoj ľud a vláda rozumného muža je pevná.

2 Aký je panovník ľudu, takí sú aj jeho úradníci, a aký je správca mesta, takí sú aj tí, ktorí v ňom bývajú.

3 Nemúdry kráľ privedie do záhuby svoj ľud: a mestá vzrastajú rozumnosťou mocnárov.

4 Vláda nad zemou je v rukách Pána; on jej na svoj čas ustanoví schopného vladára.

5 V Pánových rukách spočíva aj blahobyt ľudí, ale na správcovu osobu prenáša svoju česť.

6 Krivdu od blížneho nenos v pamäti, ani nemaj nič spoločné so skutkami neprávosti!

7 Pýcha vzbudzuje odpor u Boha aj u ľudí a oškliví sa mu všetka hriešnosť pohanov.

8 Vláda prechádza z národa na národ pre nespravodlivosti a neprávosti, pre hanebné činy a rozličné podvody.

9 Nad lakomca niet väčšieho podliaka. Prečo si pyšne počína prach a popol?

10 Niet väčšej neprávosti nad lásku k peniazom, lebo taký má aj svoju dušu na predaj a zaživa vyvrhuje svoje vnútornosti.

11 Každé vladárstvo má krátke bytie. Zdĺhavejší neduh robí lekárovi starosti.

12 Kratší neduh vie lekár zamedziť. Tak sa má vec aj s kráľom: dnes ešte je, a zajtra umiera.

13 Keď totiž človek zomrie, dedičmi sú mu plazy, divá zver a červy.

14 Počiatkom ľudskej pýchy býva odpad od Boha,

15 lebo sa jeho srdce odvráti od Stvoriteľa; keďže počiatkom každého hriechu je pýcha, kto sa jej pridŕža, je plný zlorečených činov: ona ho navždy rozvráti.

16 Preto Pán zbavil spoločnosť zlých všetkej cti a zničil ich naveky.

17 Boh rozrúcal prestol pyšných vladárov a na ich miesto posadil pokorných.

18 Korene pyšných národov Boh suchom vypálil a miesto nich zasadil pokorných z týchto národov.

19 Pán vyvracia krajiny národov a ničí ich až po základy.

20 (Niektoré krajiny) z nich stíha suchotou, (ich obyvateľov) rozhádže a zruší z (povrchu) zeme aj pamiatku po nich.

21 Boh zničil pamiatku po pyšných, ale ponechal pamiatku na tých, čo pokorne zmýšľajú.

22 Človek nie je stvorený na to, aby sa pýšil, ani človek zrodený zo ženy (nie je na to), aby zúril hnevom.

23 To pokolenie ľudské dôjde cti, ktoré sa bojí Boha; ale pokolenie, ktoré prestupuje Božie príkazy, bude cti zbavené.

24 Uprostred bratov požíva úctu ich náčelník: a ktorí sa boja Pána, budú (vzácni) jeho očiam.

25 Pre boháčov, oslávencov a chudobných je bázeň pred Bohom rovnakou slávou.

26 Neopovrhuj spravodlivým mužom, i keď je chudobný, ako zasa nemáš zvelebovať hriešnika, ak je boháčom.

27 Veľmož, vladár a mocnár požívajú úctu; ale niet väčšieho nad toho, kto sa bojí Boha.

28 Rozvážnemu otrokovi sa podriadia (aj) slobodní a múdry a vzdelaný muž nereptá pri karhaní; no muž, ktorý nemá nijaké vedomosti, je bez cti.

29 Nevypínaj sa, keď máš konať svoju prácu; a keď nastáva úzkosť, nepočínaj si pohodlne!

30 Lepšie je na tom ten, kto pracuje a má vo všetkom hojnosť, ako ten, kto sa len vychvaľuje, no nemá ani chleba dosť.

31 Synu, v pokore si uchovaj svoju dušu a preukáž jej tým úctu, akú si zasluhuje.

32 Kto bude pokladať za spravodlivého toho, kto hreší proti svojej duši? A ktože má ctiť toho, kto sám sa zbavuje cti?

33 Chudobný dosiahne pochvalu pre svoju vzdelanosť a bohabojnosť a je aj taký, koho uctia iba pre jeho majetok.

34 Koho však už v chudobe chvália, o koľko viac (ho budú chváliť), až zbohatne? No koho chvália iba pre bohatstvo, ten má obavu pred chudobou.