Category: Príslovia

1 Sťa vodná struha je srdce kráľa v ruke Pánovej, vedie ho, kamkoľvek chce.

2 Človeku sa môže zdať, že každá jeho cesta správna je, lenže srdcia posudzuje Pán.

3 Pestovať statočnosť a rozvahu sa väčšmi páči Pánovi ako obeta.

4 Povýšenecký pohľad a srdce naduté, čo hriešnici pokladajú (za) svetlo, (je) hriech.

5 Úsilia príčinlivého (vedú ho) vždy k zisku, lež každého, kto by rád rýchlo nahonobiť, (vedú) k veľkej chudobe.

6 Poklady, vyzískané lživým jazykom, sú ako rozoviata para, ako slučky, (ktoré nastrojila) smrť.

7 Násilie bezbožných strhne aj ich (samých), lebo sa vzpierali konať podľa práva.

8 Krivolaká je cesta muža, obťaženého vinou, ale kto je čistý, správny (je aj) jeho čin.

9 Lepšie je bývať v kútiku na streche, ako s hašterivou ženou v jednom dome pospolu.

10 Duša tyrana žiada zlé, jeho blížny nenájde v jeho očiach zľutovanie.

11 Keď trescú posmievača, prostomyseľný múdrie, keď poučujú múdreho, rozširuje si vedomosť.

12 Spravodlivý pozoruje dom nespravodlivého, do akej záhuby sa rútia bezbožní.

13 Kto si ucho zapcháva, keď sa bedár krikom (ozýva), bude (raz) volať tiež, ale vyslyšaný nebude.

14 Dar potajomky daný krotí hnev a podarúnok za ňadrami prudkú zlosť.

15 Spravodlivého napĺňa radosť, keď (vidí) súdiť spravodlivo, hrôza však tých, čo pášu neprávosť.

16 Človek, čo zblúdil z cesty múdrosti, (čoskoro) bude v ríši mŕtvych spočívať.

17 Kto rád má radovánky, bude biedu trieť, nezbohatne, kto víno rád a olej (voňavý).

18 Výkupným za spravodlivého (býva) ničomník a vierolomník (nastupuje) na miesto statočných.

19 Lepšie je bývať na pustatine, ako s hašterivou ženou mrzutosť.

20 V príbytku múdreho (je) vzácny poklad a (takisto) olej (voňavý), pochabý človek ho však premrhá.

21 Kto sa usiluje o statočnosť a milosrdenstvo, nachádza život, (statočnosť) a česť.

22 Múdry vystúpi do mesta hrdinov a zborí baštu, ktorá budila v nich dôveru.

23 Ten, kto je strážcom svojich úst a svojho jazyka, je strážcom svojej duše pred úzkosťami.

24 Nespratný nafúkanec, zvaný posmievač, vyčíňa vo svojej nesmiernej pýche.

25 Vlastná žiadostivosť umorí leňocha, lebo sa jeho ruky štítia roboty.

26 Celý deň modliká a modliká; spravodlivý však rozdáva a neskrblí.

27 Obeta hriešnikov je odporná Pánovi, zvlášť, keď sa obetuje na zlý úmysel.

28 Falošný svedok vyjde navnivoč, ale človek, ktorý počúva, bude stále hovoriť.

29 Oplan vystavuje bezočivý výzor na obdiv, statočný (človek) si však dáva pozor na cestu.

30 Niet múdrosti, niet rozumnosti a nieto rady proti Pánovi.

31 Kôň býva prichystaný na deň, (keď sa strhne) boj, lenže Pán dáva víťazstvo.

1 Meno je hodno viac ako veľké bohatstvo, priazeň je lepšia nad striebro a nad zlato.

2 Boháč a bedár patria dovedna, obidvaja sú dielom Pánovým.

3 Prozreteľný (človek) predvída nehodu a vyhne sa, neskúsení však idú ďalej (neopatrne) a doplácajú (na svoj nerozum).

4 Odmena poníženej bázne pred Pánom je bohatstvo a česť a život (pospolu).

5 Bodľač (a) osídla (sa stelú) zvrhlému človekovi na cestu, kto si však chráni život, vyhne sa im zďaleka.

6 Navykaj chlapca na životnú dráhu, ktorej sa mu treba pridŕžať, a neodchýli sa od nej ani v starobe.

7 Boháč panuje nad chudobnými, kto si však požičiava, je veriteľovým sluhom.

8 Kto seje neprávosť, ten bude skazu žať, prút jeho prchkosti sa pominie.

9 Požehnaný bude, (kto vie) dobrým okom (pozerať), lebo dáva chudákovi zo svojho chleba.

10 Vyžeň posmievača a vysťahuje sa škriepka (s ním), rozopra a hanba prestanú.

11 (Pán) má rád toho, kto má čisté srdce, a milí sú mu neporušení. Človeku ľúbych perí je kráľ priateľom.

12 Oči Pánove (všetko) strážia bedlivo, zámery vierolomníkov však obracia navnivoč.

13 Leňoch hovorí: „Vonku je lev, mohol by ma roztrhať na (niektorej) ulici.“

14 Hlbokou jamou (sú) ústa cudzích (žien), ten do nej padne, na koho sa hnevá Pán.

15 Bláznovstvo väzí v srdci chlapčaťa, trestajúci prút ho však stadiaľ vyženie.

16 Utlačovateľ chudobného množí jeho (majetok), kto dáva boháčovi, (privodí ho) iba do nedostatku.

17 Nakloň svoj sluch a moje slová čuj a obráť svoju myseľ k tomu, čo ja viem.

18 Lebo bude krásne, ak ich vo svojom vnútri zachováš, keď na perách ti budú pohotové napospol.

19 Aby si v Pána skladal dôveru, o jeho cestách ťa dnes poúčam.

20 Či som ti nenapísal zas a zas vo (forme rozmanitých) rád a náhľad(ov),

21 (aby som) ťa oboznámil (s) pravdou, (s) pravdivými výrokmi, aby si správne odpovedal tým, čo sa ťa spytujú?

22 Nezdieraj chudobného preto, že je chudobný, a negniav v bráne bedára,

23 lebo Pán prevezme ich pravotu a oberie ich oberačov o život.

24 Nepobrataj sa s hnevným človekom a s prchkým chlapom neobcuj,

25 aby si tiež nenavykol jeho chodníčkom a nenastrojil svojej duši sieť.

26 Nepatri k tým, čo tlieskajú (ihneď do dlaní na znak) záruky, k tým, čo sa zaručujú za dlhy.

27 Ak nebudeš mať z čoho zaplatiť, vezmú tvoje lôžko spod teba.

28 Nehýb medzu prastarú, (tú), ktorú ustálili tvoji otcovia.

29 (Ak) vidíš chlapa, (ktorý je) rúči vo svojej robote, (nuž, vedz, že) bude slúžiť u kráľov, nebude slúžiť u bezvýznamných ľudí.

1 Keď si sadneš s pánom jesť, dobre si všímaj (toho), kto je pred tebou.

2 A nôž si prilož na hrdlo, ak ovládať chceš svoju chuť.

3 Nežiadaj si jeho lahôdok, bo je to pokrm oklamný.

4 Nenamáhaj sa zbohatnúť (a) zdržuj svoju vynaliezavosť.

5 (Len čo) si mihol okom (na bohatstvo), už ho niet. Lebo je isté, že si spraví perute a odletí jak orol k nebesám.

6 Nejedávaj chlieb u závistlivého (človeka) a nežiadaj si jeho lahôdok!

7 Lebo ako zmýšľa v duši, taký je. „Jedz a pi!“, vraví ti, ale jeho srdce ti nežičí.

8 Vydáviš sústo, čo si prehltol, a budeš mrhať svoje pekné slová (podaromnici).

9 Nehovor bláznovi (nič) do ucha, lebo (len) opovrhne rozumnosťou tvojich slov.

10 Nevnikaj za medzu prastarú a neskracuj pole sirotám!

11 Lebo ich zástanca je mocný, on bude viesť proti tebe ich pravotu.

12 Vovádzaj svoje srdce do učenia a (napni) svoje uši k slovám rozumným.

13 Neukracuj chlapca na treste, bo nezomrie, keď ho vyšľaháš korbáčom.

14 Ty ho vyšľaháš korbáčom a (tým) zachraňuješ jeho dušu pred peklom.

15 Ak bude múdre tvoje srdce, syn môj, radovať sa bude moje srdce tiež

16 a moje vnútro bude plesať, keď budú tvoje pery správne (veci) hovoriť.

17 Nech neroznecuje sa tvoje srdce kvôli hriešnikom, no (tým viac) v bázni pred Pánom každý deň,

18 lebo (ti) kynie budúcnosť a tvoja nádej nazmar nevyjde.

19 Počúvaj, syn môj, aby si bol skúsený, a rovnou cestou svoje srdce veď!

20 Nepatri (k tým, čo) spíjajú sa vínom (nadmieru), (ani k tým, ktorí) nevedia sa najesť mäsa dosýta.

21 Bo schudobnie pijan i ten, čo sa objedá, a ospanlivosť odieva do handier.

22 Poslúchaj svojho otca, ktorý je ti rodičom, a nepohŕdaj svojou matkou na jej staré dni!

23 Získavaj pravdu a nepredávaj (ju), múdrosť, náuku a rozumnosť!

24 Radosťou plesá otec spravodlivého, a rodič (syna) múdreho sa kochá v ňom.

25 Nech kochajú sa (v tebe) tvoj otec a tvoja mať a nech sa teší tvoja rodička!

26 Daj mi, syn môj, svoje srdce a bár by tvoje oči nachádzali v mojich cestách záľubu!

27 Bo jamou hlbokou je smilnica a úzkou studnicou je cudzoložnica.

28 Aj ona striehne ako zákerník a rozmnožuje medzi ľuďmi tých, čo robia neverne.

29 Kto bedáka? Kto (vraví): „Jaj!“? Ktože sa vadí? Kto sa sťažuje? Kto bez príčiny rany (tŕži)? Ktože má oči zmútené?

30 Tí, čo sa (dlho) bavia pri víne, čo chodia vychutnávať víno miešané.

31 Nepozeraj ty na víno, jak skvie sa nachovo, ako sa blýska v pohári! Kĺže sa (dolu hrdlom) lahodne,

32 lež naposledok štipne ako had a kúsne ako zmija.

33 Oči ti budú vidieť veci čudesné a tvoje srdce bude myslieť na pochabosti.

34 Budeš sťa (ten, čo) na šírave mora spí, ako námorník, čo spí v koši na sťažni.

35 „Nabili ma, (a) nebolelo ma, natĺkli ma, (a) nič som necítil. Kedy sa zobudím? Pôjdem ho hľadať zas.“

1 Nezáviď ľuďom zlým a nežiadaj si s nimi obcovať!

2 Lebo ich srdce myslí na zbojstvo, ich pery vyslovujú trápenie.

3 Múdrosťou buduje sa dom a rozumnosťou býva upevňovaný.

4 Vedomosťou sa naplňujú komory všakovým hodnotným a krásnym imaním.

5 Múdry chlap (je viac ako) moc a umný človek (viac než) sila mohutná.

6 Bo (takto) po rozumných úvahách sa pustíš do vojny a úspech (je tam, kde je) veľa poradcov.

7 Múdrosť je privysoká truľovi, (a preto) v bráne neotvorí svojich úst.

8 Ten, kto sa zaoberá zlými zámermi, bude sa volať intrigán.

9 Hriech chodí pochábľovi po mysli, nuž oškliví sa ľuďom posmievač.

10 Ak si chabý (teraz, keď sa dobre máš), (bude) slabá tvoja sila v čase súženia.

11 Zachraňuj na smrť vedených a vyslobodzuj tých, čo vedú na popravisko!

12 Keby si povedal: „Nuž ja som o tom nevedel“ – či ten, čo váži srdcia, neporozumie? Veď strážca tvojej duše vie, odplatí človekovi podľa jeho činov.

13 Jedz, syn môj, med, lebo je dobrý, a medu samotok je sladký tvojmu podnebiu.

14 Tak, vedz, (je) múdrosť tvojej duši. Ak si (ju) našiel, máš budúcnosť a tvoja nádej nazmar nevyjde.

15 Nestroj úklady, bohaprázdny (človek), príbytku spravodlivého, nepustoš miesto, (kde sa kladie) na odpočinok.

16 Lebo spravodlivý vstane, hoc by padol sedem (ráz), zločinci však pohrúžia sa v nešťastí.

17 Neteš sa, keď padne tvoj nepriateľ a keď sa potkne, nech ti srdce neplesá,

18 aby (to) vari nepobadal Pán a (nevyvolalo to) v jeho očiach neľúbosť, aby neodvrátil od neho svoj hnev.

19 Nesrď sa na tých, ktorí pášu zlo, nerozhorčuj sa na zločincov!

20 Bo nemá budúcnosti zlý (a) zhasne kahan bohaprázdnych (ľudí).

21 Boj sa Pána, syn môj, aj vladára (a) daj si pokoj s buričmi,

22 lebo náhle zdvihne sa ich záhuba; a ktovie, (kedy vzíde) skaza od oboch?

23 Aj tieto (príslovia sa pripisujú) mudrcom: Je mrzké hľadieť na osoby pri súde.

24 Kto vraví vinnému: „Si nevinný,“ ľudia ho budú preklínať (a) národy mu budú zlorečiť.

25 Tým však, čo sa zastávajú spravodlivosti, dobre sa povodí a príde na nich požehnanie prehojné.

26 Bozkáva (na) pery, kto dáva správnu odpoveď.

27 Vybav si vonku svoju robotu a vykonaj ju na poli! Potom (sa môžeš oženiť) a budovať si dom.

28 Nebývaj pre nič za nič svedkom proti svojmu blížnemu, ani nezavádzaj nikoho svojimi perami.

29 Nehovor: „Ako on urobil mne, tak aj ja jemu urobím. Odplatím každému podľa jeho činov.“

30 Prešiel som popri poli lenivého človeka a popri vinohrade chlapa, ktorý rozum potratil.

31 A hľa, bol celkom zarastený pŕhľavou, jeho povrch pokrývalo bodľačie a jeho múr sa rozváľal.

32 Keď som to videl, uvažoval som, hľadel som a vzal som si ponaučenie.

33 „Trošičku pospať, trošku podriemať, trošičku ruky zložiť na lôžku.“

34 Nuž príde ako tulák bieda na teba a núdza jak ozbrojený muž.

1 Toto sú tiež Šalamúnove porekadlá, čo vypísali ľudia Ezechiáša, kráľa júdskeho.

2 (Je) Božou slávou zatajovať veci, (je) slávou kráľov veci vyskúmať.

3 Výška neba, hĺbka zeme a srdce kráľov sú nevyspytateľné.

4 Odstráň trosku zo striebra a podarí sa zlatníkovi (umelecká) nádoba.

5 Odstráň bezbožníka spred kráľa a upevní sa jeho trón v spravodlivosti.

6 Nevystatuj sa pred kráľom a nepostav sa (ta, kde majú) miesto veľmoži.

7 Lebo je lepšie, (aby) ti povedali: „Potisni sa vyššie, sem!“ než by ťa uponížili pred kniežaťom.

8 Čo tvoje oči videli, nechoď (s tým) hneď (a nezačínaj) spor! Lebo čo si počneš napokon, keď ťa tvoj blížny zahanbí?

9 Dožaduj sa práva, cti voči svojmu blížnemu, ale maj ohľad na tajomstvo iného,

10 aby ti to nevyčítal, kto by (to) počul, a nenarušil tvoju česť, čo si mal.

11 (Sťa) na strieborných misách zlaté jablká (sú) slov(á), povedané v pravý čas.

12 (Sťa) zlatá obrúčka a klenot zo zlata (je) múdry (mravo)kárca pre vnímavý sluch.

13 Ako (keď človek) ochladí sa snehom v horúčosti za žatvy, (takým dobrodením je) spoľahlivý posol pre toho, kto ho posiela, občerstvuje dušu svojmu pánovi.

14 Mraky a vietor, ale bez dažďa, je človek, ktorý hory doly sľuboval, a nedal nič.

15 Trpezlivosťou sa dá knieža obmäkčiť a kosti láme jazyk lichotný.

16 Našiel si med? Jedz, koľko je ti dosť, aby si sa ho nenajedol nadmieru a nemusel ho vydáviť.

17 Zdržiavaj svoju nohu od príbytku svojho priateľa, aby ťa nemal po krky a neznenávidel ťa.

18 Kladivo, meč a ostrý šíp je človek, ktorý krivo svedčí proti svojmu blížnemu.

19 Zlomený zub a noha vytknutá (je) spoliehanie na neverného (človeka) v čase úzkosti.

20 Vyzliekať kabát za chladného (počasia), (liať) ocot na ranu (je) spievať piesne srdcu smutnému.

21 Ak je ten, kto ťa nenávidí, hladný, daj mu chleba jesť, ak je smädný, daj mu vody piť;

22 lebo tak mu žeravého uhlia nahrnieš na hlavu a Pán ti odplatí.

23 Severný vietor nosí dážď a potmehúdsky jazyk nahnevanú tvár.

24 Je lepšie bývať v kútiku na streche, ako s hašterivou ženou v jednom dome pospolu.

25 Studená voda pre vyprahnutú dušu (je) dobrá zvesť z ďalekého kraja.

26 Zmútená studnica a prameň skazený (je) spravodlivý (človek), čo sa zakolíše pred bezbožníkom.

27 Jesť veľa medu nie je na osoh, nuž, (priam tak) šetri s pochvalnými slovami!

28 (Sťa) mesto s preboreninami, bez múru, (je) muž, čo nevie svojho ducha držať na uzde.

1 Ako (je nemiestny) sneh v lete a dážď za žatvy, tak nepristane pochábľovi česť.

2 Jak vrabec, ktorý lieta sem a tam, a lastovička, ktorá letí hocikam, je nerozvážna kliatba: nepostihne (nikoho).

3 Bič na koňa, uzda na osla a korbáč na chrbát pochábľov.

4 Neodpovedaj pochábľovi podľa jeho bláznovstva, aby si sa mu nestal aj ty podobným.

5 Odpovedz pochábľovi podľa jeho bláznovstva, aby sa nezdal múdrym sebe samému.

6 Nohy si odtína (a) zakusuje nešťastie, kto posiela odkazy po pochábľovi.

7 (Ako sú) nanič stehná chromému, priam tak je porekadlo v ústach pochábľov.

8 (Človeku, ktorý by) priväzoval kameň do praku, (podobá sa ten), kto preukazuje česť bláznovi.

9 Ako tŕň, čo sa opitému zadrel do ruky, je porekadlo v ústach pochábľov.

10 Strelcovi, (ktorý) raní všetkých vôkolidúcich, (podobá sa ten), kto pochábľa a opitého najíma.

11 (Ako) pes, ktorý sa vracia k tomu, čo vydávil, je blázon, ktorý opakuje svoje bláznovstvo.

12 (Ak) vidíš muža, čo sa zdá byť múdrym sebe samému, (nuž vedz, že) pochábeľ (má) viacej nádeje než on.

13 Leňoch hovorí: „Strašný lev je na ceste, na uliciach je lev.“

14 (Ako) sa dvere krútia na čapoch, (priam tak sa krúti) na svojej posteli lenivec.

15 Ak leňoch strčí ruku do misy, ťažko mu vrátiť, sa ňou k svojim ústam späť.

16 Leňochovi sa vidí, že je múdrejší ako sedem (iných, ktorí vedia) odpovedať rozumne.

17 Psa, čo si beží svojou cestou, chytá za uši ten, kto sa mieša do (cudzieho) sporu, ktorý sa ho netýka.

18 (Ako ten, kto) vrhá zo samopaše šípy, oštepy a smrť,

19 je človek, (ktorý) klame svojho blížneho a (potom) vraví: „Veď ja som len žartoval!“

20 (Kde) niet dreva, (tam) vyhasne oheň a kde niet klebetníka, tíchne svár.

21 Kozub je na uhlie a drevo na oheň a škriepny človek na rozdúchavanie rozopry.

22 Slová klebetníka sú sťa lahôdky a schádzajú až na samo dno žalúdka.

23 Sťa povlak nevyčisteného striebra na črepe sú pery horúce a (pritom) srdce zlé.

24 Svojimi perami sa (síce) pretvaruje (ten, kto) prechováva nenávisť, lež na mysli mu tanie klam.

25 Never mu, (ani) keby sa (ti) prihováral hlasom ľúbezným, lebo v jeho srdci (väzí) sedem ohavností.

26 I keby niekto kryl nenávisť pretvárkou, v rade vyjde jeho zloba najavo.

27 Kto kope jamu (druhému, sám) do nej padne, a kto gúľa kameň (na iného), privalí jeho samého.

28 Falošný jazyk nemá rád tých, ktorých rozdrvil, a lichotivé ústa pripravujú pád.

1 Nechváľ sa zajtrajškom, bo nevieš, čo prinesie deň.

2 Nech ťa chváli iný, a nie tvoje ústa, cudzí človek, a nie tvoje pery!

3 Kameň je ťažký a piesok váži tiež, no jedovať sa na blázna je ťažšie nad oba.

4 Zúrivosť je ľúta a povodňou je hnev, ale kto zmôže žiarlivosť?

5 Lepšia je dohovárka, vyslovená doprosta, ako láska tajne prechovávaná.

6 Viac úprimnosti (je) v bitke milujúceho (človeka), ako v klamných bozkoch nenávidiaceho (človeka).

7 (Ten, kto je) sýty, pošliape (aj) čistý med, hladnému človekovi je však každá horkosť sladkosťou.

8 Zo svojho hniezda vyhnanému vtákovi (podobá sa) muž, ktorý svoju postať opúšťa.

9 Vonný olej a vonný dym rozveseľujú srdce a (priam tak) duša (pociťuje) slasť z priateľovej porady.

10 Neopúšťaj svojho priateľa ani druha otcovho a do príbytku svojho brata nevstupuj! V deň tvojho nešťastia je lepší sused nablízku, než v diali brat.

11 Buď múdry, syn môj, a buď môjmu srdcu na radosť, aby som mohol svojho tupiteľa zahriaknuť.

12 Prozreteľný (človek) predvída nehodu (a) vyhne sa, neskúsení (však) idú ďalej (neopatrne) a doplácajú (na svoj nerozum).

13 Ber jeho rúcho, lebo sa zaručil za cudzinca a za cudzinku vezmi záloh od neho!

14 Kto veľkým hlasom blahorečí svojmu priateľovi, len čo vstal zaránky, bude sa považovať (za človeka, ktorý chce) zlorečiť.

15 Neprestajné mrholenie za pŕšky a škriepna žena sú si rovnaké.

16 Tí, ktorí (by) ju (radi) zakryť, (počínajú si ako ten, kto by rád) zakryl vietor (a napokon) zvolá, (že je to len) olej (v) jeho pravici.

17 Železo brúsia železom a človek šľachtí výzor svojho blížneho.

18 Pestovateľ figovníka bude jesť jeho ovocie a ten, kto opatruje svojho pána, bude veľmi vážený.

19 Ako (sa) vo vode (odlišuje) tvár od tváre, takisto ľudské srdce od (iného srdca) ľudského.

20 Záhrobie sa nenasýti, ani podsvetie, a (takisto) sa nenasýtia (ani) oči človeka.

21 Téglik je na striebro a (taviaca) pec na zlato, človek (sa) však (poznáva) podľa svojej dobrej povesti.

22 Keby si blázna roztĺkol tĺkom v stupke medzi krúpami, neopustí ho jeho bláznovstvo.

23 Dbaj veľmi na vzhľad svojho dobytka a venuj (svojim) stádam pozornosť!

24 Bo nie (je) hojnosť naveky; alebo (sa dedí) koruna z pokolenia na pokolenie?

25 Keď zmizla tráva a ukázala sa (svieža) mládza a po horách sa zozbierali byliny,

26 (potom) ti (donášajú) odev baránky a capy (kúpnu) cenu pozemku.

27 A jesto mlieka kozieho dosť na výživu pre teba aj na výživu pre tvoj dom a na živenie tvojich služobníc.

1 Bezbožný uteká, hoc ho nik neplaší, spravodlivý sa však cíti (taký) bezpečný ako levíča.

2 Bezprávie krajiny často mení kniežatá, ale pod rozumným a rozvážnym mužom dlho sa žije v pokoji.

3 Zločinný hospodár, ktorý utláča bedárov, (je ako) splavujúci dážď, po ktorom chleba niet.

4 Tí, čo nezachovávajú zákon, chvália bezbožníka, tí však, čo zákon dodŕžajú, stavajú sa proti nemu na odpor.

5 Zlí ľudia nemajú rozvážneho úsudku, lež (ľudia), čo hľadajú Pána, rozumejú všetko.

6 Lepší je chudák, ktorý chodí vo svojej bezúhonnosti, ako boháč, (ktorý chodí) kľukatými cestami.

7 Kto zachováva zákon, je syn rozumný, kto sa však kamaráti s hodovníkmi, robí hanbu svojmu otcovi.

8 Kto rozmnožuje svoj majetok úrokmi a úžerou, zhromažďuje ho (pre toho, kto) sa zľutúva nad chudobnými.

9 (Ak niekto) odvracia svoj sluch, aby nečul zákon, jeho modlitba je priam hanebnosť.

10 Kto na zlú cestu zvádza statočných, do svojej vlastnej jamy padne, a bezúhonní zdedia blaženosť.

11 Boháčovi sa zdá, že múdrosť (vychlípal), rozumný bedár ho však prezrie.

12 Keď spravodliví jasajú, je slávy dosť a dosť, keď sa však bezbožní dostávajú napovrch, ľudia sa rozpŕchnu.

13 Tomu, kto tají svoje previnenia, povodí sa zle, kto sa však vyzná (z nich) a nechá (hriech), dosiahne milosrdenstvo.

14 Blahoslavený človek, ktorý sa bojí jednostaj, lež do nešťastia upadne ten, kto je srdca tvrdého.

15 Revúci lev a medveď túlavý je nad úbohým ľudom bezbožný panovník.

16 Vladár, ktorý nemá rozumnosti, (býva) veľký vydierač, (no iba) ten, kto nenávidí nestatočný zisk, bude dlho žiť.

17 Človeku, čo sa ľudskou krvou poškvrnil, (hoc) uteká priam až po jamu, nech nik ruku nepodá.

18 Kto chodí neporušený, zachráni sa, lež (ten, kto chodí) po dvoch cestách, padne na jednej.

19 Kto obrába svoju zem, má chleba dosýta, kto sa však zháňa za daromnicami, nasýti sa chudoby.

20 Statočný človek bude veľmi požehnávaný, lež toho, kto chce rýchle zbohatnúť, trest neminie.

21 Je mrzké nadržiavať osobám, a nejeden človek sa pre kus chleba dopúšťa priestupku.

22 Závistlivý človek sa zháňa za majetkom a nevie, že núdza príde naň.

23 Kto karhá človeka, potom nájde (uňho viac) vďačnosti ako ten, kto sa mu podlizuje jazykom.

24 Kto kradne svojmu otcovi a svojej materi a hovorí: „To nie je hriech,“ je roveň vrahovi.

25 Chamtivec nieti spor, ale kto dúfa v Pána, bude (všetkým) oplývať.

26 Kto sa (len) na svoj rozum spolieha, je pochabý, kto však chodí múdro, ten sa zachráni.

27 Kto dáva chudobnému, nemá nedostatok (ničoho), kým tomu, čo si (pred ním) zrak zakrýva, zlorečiť budú veľmi.

28 Keď sa násilníci dostávajú navrch, treba sa skryť človeku a keď je po nich, spravodliví sa vzmáhajú.

1 Človek, ktorý je (popri všetkom) dohováraní hlavatý, bude znezrady zničený a záchrany (preň) nebude.

2 Keď vládnu spravodliví, ľud sa raduje, no keď sa násilníci zmocnia vlády, národ lká.

3 Kto má rád múdrosť, naplňuje svojho otca radosťou, ten však, čo vydržiava pobehlice, prehajdáka majetok.

4 Kráľ spravodlivým (počínaním) upevňuje krajinu, lež borí ju, kto dane vydiera.

5 Človek, čo pochlebuje svojmu blížnemu, pred jeho krokmi rozprestiera sieť.

6 V priestupku zlého človeka (skrýva sa) osídlo, spravodlivý však plesá a je veselý.

7 Spravodlivý sa zaujíma o právo bedárov, bezbožník nemá (pre to) porozumenia.

8 Rozdúchavajú mesto lapaji, múdri však odvracajú srditosť.

9 (Ak) sa múdry muž súdi s mužom bláznivým, už či sa (ten) jeduje a či sa smeje, nedá mu pokoja.

10 Krvilační nenávidia bezúhonného, no zastávajú jeho život statoční.

11 Pochábeľ vybuchuje celou svojou prudkosťou, múdry ho však opätovne chlácholí.

12 U panovníka, ktorý počúva rád nepravdu, čo služobník, to bezbožník.

13 Utláčaný i utláčateľ patria dovedna, Pán osvecuje zraky obidvom.

14 Trón kráľa, ktorý spravodlivo súdi bedárov, bude stáť pevne naveky.

15 Korbáč a karhanie dopomáha k múdrosti, no samopašné dieťa robí hanbu svojej materi.

16 Keď pribúda bezbožných, rozmáha sa aj hriech, spravodliví však uvidia ich pád.

17 Karhaj svojho syna a dožičí ti pokojného (života) a bude skytať tvojej duši slasť.

18 Bez zjavenia (sa šíri) v ľude bezuzdnosť, no sláva tomu (ľudu), ktorý sa pridržiava zákona.

19 Nevoľníka nemožno vyučovať (iba) slovami, lebo nepodrobuje sa, hoci rozumie.

20 (Ak) vidíš muža, ktorý sa prenáhľuje vo svojom konaní, (nuž vedz, že) pochábeľ (má viac) nádeje než on.

21 Kto vychováva svojho sluhu zmladi maznavo, (pozná, že) skončí s pánovitosťou.

22 Hnevlivý človek nieti roztržku a prchký chlap (sa podopúšťa) veľa priestupkov.

23 Vlastná pýcha ponižuje človeka, ponížený duchom však dosahuje slávu.

24 Ten, kto sa spriaha so zlodejom, nenávidí seba samého, počuje kliatbu, ale neoznámi.

25 Strach z ľudí kladie nástrahu, ten však, kto dôveruje v Pána, bude bezpečný.

26 Mnohí sa usilujú získať blahovôľu panovníka, lenže od Pána (je) rozhodnutie pre každého (človeka).

27 Pre spravodlivých (je) bezbožník ohavou a pre bezbožného (je) ohavou (ten, kto kráča) cestou statočnou.

1 Slová Agura, Jakeho syna z Massy. (Takto zneje) výrok (tohto) muža: Ja trápil som sa, Bože, do vysilenia, do vysilenia som sa trápil, Bože, a som na konci.

2 Veď menej viem než (ktorýkoľvek) muž a nemám rozum ako iní ľudia,

3 nenaučil som sa múdrosti a nenadobudol som vedomosti o Najsvätejšom.

4 Kto vstúpil do neba a (zasa) zostúpil? Kto do svojho priehrštia vietor zozbieral? Kto zviazal vody do odevu? Ktože dal povstať všetkým zemským končinám? Ako sa menuje a ako sa volá jeho syn? Ak to vieš.

5 Každá Božia reč je rýdza, je štítom tým, čo dúfajú v neho.

6 Nepridávaj nič k jeho výrokom, aby ťa nestrestal a nedokázalo sa, že si luhárom.

7 Dve veci prosím od teba, neodopri mi (ich), pokým nezomriem:

8 Nepravdivosť a lživú reč (ráč) vzdialiť odo mňa! Nedávaj mi ani chudobu, ani bohatstvo, udeľ mi (vždy iba toľko, koľko) potrebujem na živobytie,

9 aby som sa nenasýtil (var’) a nezaprel ťa a nepovedal: „Kto je Pán?“, alebo neschudobnel (vari), a (tak) nekradol a nepotupil meno svojho Boha.

10 Nehanob sluhu pred jeho pánom, veď by ťa klial, a ty by si sa previnil.

11 Je pokolenie, ktoré kľaje svojho otca a svojej matke nedobrorečí.

12 Je pokolenie, ktoré je čisté podľa svojho názoru, hoci sa z neho nezmyl jeho hnus.

13 Je pokolenie, ktoré sa (na všetko) díva zvysoka a ktoré zdvíha brvy vozvysok.

14 Je pokolenie so zubmi (ako) paloše a s črenovými zubmi (sťaby) kosáky, by zosekalo biednych zo sveta a núdznych z povrchu zemského.

15 Pijavica má dvoje dcér (a ony hovoria): „Daj! Daj!“ Tri (veci) sú, čo nedajú sa nasýtiť, a štyri, (ktoré nikdy) nepovedia: „Dosť!“

16 Podsvetie a lono ženy bezdetnej, zem, čo sa (nikdy) nenapije vody nadostač, a oheň, ktorý (nikdy) nehovorí: „Dosť!“

17 Oko, ktoré robí (z) otca posmešky, alebo zhŕda poslušnosťou voči materi, vyďobú na potoku havrany a zožerú ho supie mláďatá.

18 Tri (veci) sú mi podivné a štyri nepochopiteľné (vonkoncom):

19 Púť orla na nebeskej (oblohe), púť hada na skale, púť lode morskou šíravou a (napokon) púť muža k mladici.

20 Taká je aj cesta cudzoložnej ženy: Naje sa, a (potom) si poutiera ústa a povie: „Neurobila som nič zlé.“

21 Pre troje (vecí) chvie sa zem a štvoro nemôže zniesť (nijako):

22 Pre raba, keď sa stane vladárom, pre chmuľa, keď má chleba dosýta,

23 pre neľúbenú (ženu), keď sa vydáva, a pre slúžku, čo zapudzuje svoju gazdinú.

24 (Je) štvoro drobných (tvorov) na zemi, a (pritom) sú múdre náramne:

25 Mravce sú malý národ, a predsa sa v lete zásobujú potravou.

26 Hvizdáky nie sú dáke mocné pokolenie, a (jednako) si zakladajú svoje sídla na skale.

27 Kobylky kráľa nemajú, a (predsa) všetky tiahnu rojom usporiadaným.

28 Jašteričku chytíš rukami, a (jednako) býva v kráľovských palácoch.

29 Traja sú, čo si rázne kráčajú, a štyria, ktorí chodia strmým (kročajom):

30 Lev, (ktorý je) najmocnejší medzi zvermi a nezvrtne sa spiatky pred nikým,

31 kôň, osedlaný (do boja), a cap; a kráľ, (keď ide) v čele svojho vojenského zástupu.

32 Či si už býval pochabý a vynášal si sa, alebo si rozvažoval: Ruku na ústa!

33 Veď úderom na mlieko vzniká maslo, úderom na nos vyrinie sa krv a úderom na hnev skrsá spor.