Category: Ozeáš

1 Keď bol Izrael mladý, miloval som ho a z Egypta som povolal svojho syna.

2 Volali ich, lenže odchádzali od nich, obetovali bálom a modlám pálili kadidlo.

3 A ja som vodil Efraima, vzal som si ich na ramená, no nezbadali, že ich opatrujem.

4 Povrazmi ľudskosti som ich tiahol, lanami lásky; bol som, ako kto dvíha jarmo ponad ich líca, a skláňal som sa k nemu chovať ho.

5 Nevráti sa do egyptskej krajiny, lež Asýr bude jeho kráľom, lebo sa nechceli obrátiť.

6 Meč sa rozbehne po jeho mestách, vynivočí jeho vyberaných a pre ich zámery ich strávi.

7 Môj ľud je naklonený odpadnúť odo mňa; volajú ho na výšinu, no pritom ho nedvíhajú.

8 Ako ťa vydám Efraim, odovzdám ťa, Izrael, ako ťa vydám sťa Adamu, urobím ťa podobným Seboimu? Srdce sa vo mne obracia, budí sa moje zľutovanie.

9 Nevylejem svoj rozpálený hnev, neznivočím zase Efraim, veď som ja Boh, a nie človek, Svätý uprostred teba; a nevojdem do mesta.

10 Nech idú za Pánom; bude volať ako lev; až on bude volať, s triaškou pribehnú synovia od západu.

11 Pribehnú ako vták z Egypta a ako holub z asýrskej krajiny a ubytujem ich v ich domoch – hovorí Pán.

1 Klamstvom ma obkľúčil Efraim, lesťou dom Izraela a Júdu, Pán sa jednako pridal k nim, budú sa volať svätým ľudom Božím.“

2 Efraim pasie za vetrom, za východným vetrom ženie sa celý deň, množí lož a pustošenie. S Asýrskom uzatvárajú zmluvu a vlečú olej do Egypta.

3 Pán má spor s Júdom, chce strestať Jakuba podľa jeho ciest, podľa jeho skutkov mu odplatí.

4 V lone podchytil svojho brata a vo svojej sile s Bohom zápasil.

5 Zápasil s anjelom a zvíťazil, plakal a uprosoval ho; v Beteli ho našiel, tam s ním hovoril.

6 Pán je Boh zástupov, Jahve je jeho meno.

7 Ty sa však vráť k svojmu Bohu, zachovaj lásku a spravodlivosť a ustavične vo svojho Boha dôveruj.

8 V ruke Kanaánu je falošná váha, rád utláča.

9 I hovorí Efraim: „Veru som zbohatol, nahonobil som si majetok.“ Všetky jeho zisky nevystačia mu pre hriech, ktorého sa dopustil.

10 „Ale ja som Pán, tvoj Boh, až od egyptskej krajiny; zasa ťa ubytujem v stanoch ako za dní slávnosti.

11 A hovoril som k prorokom, dal som mnohé videnia a prostredníctvom prorokov som v podobenstvách hovoril.“

12 V hriešnom Galaáde boli ničomní, v Galgale obetovali býkom, aj ich oltáre budú ako hromady v brázdach na poli.

13 Jakub utiekol na polia Aramu, Izrael slúžil za ženu, za ženu strážil (stáda).

14 Ale prostredníctvom proroka vyviedol Pán Izrael z Egypta a prorok ho strážil.

15 Efraim ma trpko popudzoval; no uvrhne naň jeho krvilačnosť a vráti mu hanbu jeho Pán.

1 Keď Efraim hovoril, bola hrôza, bol vyvýšený v Izraeli, ale zhrešil s Bálom a zomrel.

2 Teraz však pokračujú v hriechu, robia si liatiny zo svojho striebra, spodobňujú modly. To všetko je dielo majstrov; hovoria: „Týmto obetujte!“ Človek teľce bozkáva!

3 Preto budú ako ranný oblak a ako rosa, ktorá mizne zavčasu, ako pleva, ktorá letí z humna, a ako dym z otvoru.

4 „Ja však som Pán, tvoj Boh, od egyptskej krajiny; Boha okrem mňa nepoznáš a iného záchrancu niet.

5 Ja som ťa pásol na púšti v kraji vyschnutom.

6 Ako sa pásli, nasýtili sa, nasýtili a spyšnelo im srdce, preto zabudli na mňa.

7 Aj ja im budem ako lev, ako leopard na ceste asýrskej,

8 napadnem ich ako medveď pozbavený mláďat a roztrhám obal ich srdca, pohltím ich tam ako levica, poľná zver ich roztrhá.

9 Zničím ťa, Izrael; kto je tvoj pomocník?

10 Nuž kdeže je tvoj kráľ, aby ťa zachránil vo všetkých tvojich mestách, a tvoji sudcovia, o ktorých si vravel: »Daj mi kráľa a kniežatá!«?

11 Dal som ti vo svojom hneve kráľa a vo svojej rozhorčenosti ho odnímem.

12 Zaviazaná je vina Efraima, uschovaný je jeho hriech.

13 Bolesti rodičky prídu naň; je to syn nemúdry, nedostavil sa načas do otvoru detí.

14 Vyslobodím ich z moci podsvetia, od smrti ich vykúpim. Kde je tvoj mor, smrť, kde tvoja nákaza, podsvetie? Súcit sa schová pred mojím zrakom.“

15 Aj keď bude rásť uprostred bratov, prichádza Pánov vietor východný, dvíha sa z púšte, vyveje jeho pramene, vysuší jeho žriedla. On vylúpi poklad všetkých drahocenných vecí.

1 Zhynie Samária, pretože sa vzpierala svojmu Bohu; pod mečom budú padať, nemluvňatá im rozdrvia, rozpárajú im ťarchavé.

2 Obráť sa, Izrael, k Pánovi, svojmu Bohu, veď pre svoju vinu si upadol!

3 Vezmite so sebou slová a obráťte sa k Pánovi; povedzte mu: „Odpusť každú vinu a láskavo nás prijmi, zaplatíme plodom svojich perí!

4 Asýrsko nás nezachráni, už nebudeme jazdiť na koňoch a nebudeme viac hovoriť: »Naši bohovia!« dielam svojich rúk, lebo u teba nájde milosť sirota.“

5 „Vyhojím ich poranenia, milovať ich budem vďačne, lebo môj hnev sa od nich odvráti.

6 Budem Izraelu ako rosa, prekvitať bude ako ľalia a zapustí korene sťa Libanon;

7 konáre sa mu rozrastú, nádherný bude ako oliva a voňať bude ako Libanon.

8 Obrátia sa, čo sedia v jeho tôni, žiť budú z obilia a rozkvitnú ako vinič, ktorý má chýr ako víno z Libanonu.

9 Efraim, čo chceš ešte s modlami? Ja vyslyším a vzpriamim ho ako jedľu zelenú. Že máš ovocie, to je odo mňa.“

10 Kto je múdry, aby tieto veci pochopil a rozumný, aby ich porozumel? Lebo Pánove cesty sú priame a spravodliví po nich kráčajú, ale vzbúrenci na nich klesnú.