Category: Numeri

1 Keď sa Kanaánčan, kráľ z Aradu, ktorý býval v Negebe, dozvedel, že Izraeliti tiahnu cestou popri Atarim, napadol Izraelitov a niekoľko z nich zajal.

2 Vtedy Izrael urobil sľub a povedal: „Ak vydáš tento ľud do mojej moci, vykonám na ich mestách kliatbu zničenia.“

3 Pán vypočul Izraelovu žiadosť a vydal mu Kanaánčanov a on rozšíril na nich a na ich mestá kliatbu zničenia. I nazvali to miesto Horma.

4 Od vrchu Hor tiahli ďalej smerom k Červenému moru, aby obišli edomskú krajinu. Cestou bol ľud netrpezlivý,

5 ľud šomral proti Bohu a proti Mojžišovi: „Prečo ste nás vyviedli z Egypta? Aby sme pomreli na púšti? Niet chleba, niet vody a tento biedny pokrm sa nám už hnusí!“

6 Za to Pán poslal na ľudí jedovaté hady. Ony hrýzli ľud a z Izraelitov mnoho ľudí pomrelo.

7 Tu prišiel ľud k Mojžišovi a povedal: „Zhrešili sme, keď sme šomrali proti Pánovi a proti tebe. Pros za nás u Pána, aby od nás odňal hady!“ A Mojžiš prosil za ľud.

8 Tu Pán povedal Mojžišovi: „Urob medeného hada a vyves ho na žrď! Potom každý, kto naň pozrie, ostane nažive.“

9 Mojžiš teda urobil medeného hada a vyvesil ho na žrď. A keď niekoho hady uhryzli a on pozrel na medeného hada, ostal nažive.

10 Potom Izraeliti išli ďalej a táborili v Obote.

11 Keď sa z Oboty vzdialili, utáborili sa v Jeabarime, na púšti východne od Moabska.

12 Odtiaľ sa pobrali ďalej a táborili pri potoku Zared.

13 Keď sa odtiaľ pohli, utáborili sa zasa pozdĺž Arnonu, ktorý je v púšti a ktorý priteká z amorejského územia. Arnon je moabskou hranicou medzi Moabčanmi a Amorejčanmi.

14 Preto sa hovorí v „Knihe bojov Pánových“:

15 „Vaheb v Sufe a údolia Arnonu, svahy údolí, čo sa tiahnu do krajiny Ar a opierajú sa o hranicu Moabska.“

16 Odtiaľ tiahli k Bére. To je studnica, o ktorej hovoril Pán Mojžišovi: „Zhromaždi ľud, nech im dám vody!“

17 Vtedy Izrael spieval túto pieseň:

18 „Vyraz studnička! Prespevujte jej! Studnica, ktorú kopali kniežatá, vznešení ľudu ju vyhĺbili svojimi žezlami, svojimi palicami!“ Z púšte potom tiahli do Matany,

19 z Matany do Nahalielu, z Nahalielu do Bamotu,

20 z Bamotu do údolia v Moabských stepiach, na výšinu Fasgy, ktorá hľadí do pustatiny.

21 Izrael poslal poslov k amorejskému kráľovi Sehonovi a odkázal mu:

22 „Chcel by som prejsť cez tvoju krajinu. Nevstúpime ti ani na pole, ani do vinice, nebudeme piť vodu z tvojich studníc. Pôjdeme po kráľovskej ceste, kým neprejdeme tvoje územie.“

23 Ale Sehon nedovolil Izraelitom prejsť cez svoje územie. Ba zhromaždil všetko svoje vojsko a vytiahol proti Izraelitom na púšť, a keď prišiel do Jasy, napadol Izrael.

24 Ale Izrael ho bil ostrím meča a zaujal jeho krajinu od Arnonu až po Jabok, až po územie Amonitov. Amonskou hranicou bol Jezer.

25 Izrael zaujal všetky tamojšie mestá a osadil sa vo všetkých amorejských mestách, v Hesebone a vo všetkých dedinách.

26 Hesebon bolo mesto amorejského kráľa Sehona. On predtým viedol vojnu s predchádzajúcim moabským kráľom a vyrval mu z rúk celú krajinu až po Arnon.

27 Preto pospevovali (uštipačne) pesničkári:

28 „Poďte do Hesebonu, vystavané a opevnené bude Sehonovo mesto! Veď z Hesebona vyšľahol oheň, plameň zo Sehonovho hradu, strávil moabský Ar dočista, popálil arnonské výšiny.

29 Beda ti, Moabsko! Stratený si, Kamošov ľud! Opustil svojich synov na úteku a svoje dcéry v zajatí amorejského kráľa Sehona.

30 Lež my sme ho ničili strelami, Hesebon bol stratený až po Dibon a pustošili sme ich v Nofe, ktorý leží pri Madabe.“

31 Keď sa Izraeliti osadili v krajine Amorejčanov,

32 Mojžiš poslal vyzvedieť sa o Jezeri. Potom ho zaujali aj s jeho osadami a vyhnali Aramejčanov, ktorí tam bývali.

33 Nato sa obrátili a tiahli smerom k Bášanu. Tu pri Edrei vytiahol proti nim do boja so všetkým svojím vojskom bášanský kráľ Og.

34 Pán však povedal Mojžišovi: „Neboj sa ho! Dám ti ho do rúk so všetkým jeho vojskom a s celou jeho krajinou a ty s ním naložíš, ako si urobil s amorejským kráľom Sehonom, ktorý sídlil v Hesebone!“

35 Zabili ho teda, aj jeho synov a všetko jeho vojsko, takže mu neostal nik, čo by bol utiekol, a jeho krajinu zaujali.

1 Potom šli Izraeliti ďalej a utáborili sa na Moabských stepiach pri Jordáne naproti Jerichu.

2 Keď Seforov syn Balak videl, čo všetko Izrael urobil Amorejčanom,

3 Moab sa veľmi bál tohto národa, lebo bol veľký, a schytila ho hrôza pred Izraelitmi.

4 Moabčania povedali madiánskym starším: „Tento húf nám požerie všetko vôkol nás, ako dobytok spása trávu na poli!“ A Seforov syn Balak, ktorý bol toho času moabským kráľom,

5 poslal poslov k Beorovmu synovi Balámovi do Petoru na Eufrate, do krajiny jeho národa, aby ho privolal, a odkázal mu: „Je tu ľud, čo vyšiel z Egypta. Roztiahol sa už po celej krajine a usalašil sa naproti mne.

6 Príď teda a prekľaj mi tento ľud, lebo je silnejší ako ja. Možno ho potom porazím a vyženiem z krajiny, lebo viem, že koho ty požehnáš, je požehnaný, a koho ty prekľaješ, je prekliaty.“

7 I vybrali sa moabskí starší a madiánski starší s odmenou za veštbu v rukách, prišli k Balámovi a odovzdali Balakov odkaz.

8 On im povedal: „Ostaňte túto noc tu a potom vám dám odpoveď podľa toho, čo mi povie Pán.“ Moabskí náčelníci ostali teda u Baláma.

9 Boh prišiel k Balámovi a povedal mu: „Čo sú to za muži u teba?!“

10 Balám odpovedal Bohu: „Seforov syn Balak, moabský kráľ, mi odkázal:

11 Je tu ľud, čo vyšiel z Egypta, a roztiahol sa už po celej krajine. Príď teda a zariekni mi ho! Hádam potom budem môcť začať s ním bojovať a vyženiem ho.“

12 Boh však povedal Balámovi: „Nesmieš s nimi ísť! Nesmieš prekliať ten ľud, lebo je požehnaný!“

13 Keď Balám ráno vstal, povedal Balakovým náčelníkom: „Choďte len do svojej krajiny, lebo Pán mi nedovolil ísť s vami.“

14 Moabskí predáci sa pobrali, a keď došli k Balakovi, povedali mu: „Balám sa zdráhal ísť s nami.“

15 Nato Balak opäť poslal popredných mužov, viacerých a vznešenejších, ako boli prví.

16 Keď prišli k Balámovi, povedali mu: „Toto odkazuje Seforov syn Balak: Neotáľaj prísť ku mne!

17 Bohato ťa odmením a urobím všetko, čo mi povieš. Len príď a zariekni mi tento ľud!“

18 Ale Balám odvetil Balakovým služobníkom: „Keby mi dal Balak toľko striebra a zlata, koľko sa zmestí do jeho domu, nebudem môcť robiť proti rozkazu Pána, svojho Boha, ani viac, ani menej.

19 Ale zostaňte tu aj vy túto noc, aby ste sa dozvedeli, čo mi ďalej povie Pán.“

20 Pán za noci prišiel k Balámovi a povedal mu: „Ak ťa títo mužovia prišli zavolať, tak sa vyber a choď s nimi! Ale smieš robiť len to, čo ti prikážem ja!“

21 Ráno potom Balám vstal, osedlal svoju oslicu a odišiel s moabskými predákmi.

22 Potom sa Boh rozhneval, že (Balám) už aj sám chcel ísť, a Pánov anjel mu zastúpil cestu, aby ho zadržal. Niesol sa totiž na oslici a sprevádzali ho jeho dvaja sluhovia.

23 Keď oslica videla na ceste stáť Pánovho anjela s vytaseným mečom v ruke, vybočila z cesty a išla poľom. Balám oslicu bil, aby ju zavrátil na cestu.

24 Tu sa anjel postavil do úžľabiny medzi vinicami, kde stál z oboch strán múr.

25 Keď oslica zočila Pánovho anjela, pritisla sa o múr a Balámovi pritlačila o múr nohu. I bil ju znova.

26 Pánov anjel ho zasa predišiel a zastal si na úzkom mieste, kde sa nedalo vyhnúť ani napravo, ani naľavo.

27 A keď Balámova oslica zbadala Pánovho anjela, padla pod Balámom. Balám sa rozhneval a ťal oslicu palicou.

28 Tu Pán otvoril oslici ústa a povedala Balámovi: „Čo som ti urobila, že si ma už tri razy bil?“

29 Balám odvetil oslici: „Lebo si si robila posmech zo mňa. Keby som mal poruke meč, tak by som ťa zabil.“

30 Oslica odpovedala Balámovi: „A nie som ja tvoja oslica, na ktorej oddávna až dodnes jazdievaš? A urobila som ti niekedy niečo takéto?!“ On odpovedal: „Nie!“

31 Tu Pán otvoril Balámovi oči a zbadal, že na ceste stojí Pánov anjel s vytaseným mečom v ruke. Poklonil sa a vrhol sa na tvár.

32 Pánov anjel mu povedal: „Prečo si už tri razy bil svoju oslicu? Pozri, ja sám som prišiel, aby som ťa zadržal, lebo táto cesta je proti mojej vôli.

33 Oslica ma zbadala a tri razy sa mi vyhla. Keby sa mi nebola vyhla, bol by som ťa už zahubil. Ju by som však bol nechal nažive.“

34 Tu Balám povedal Pánovmu anjelovi: „Previnil som sa. Nevedel som, že sa mi ty staviaš do cesty. Teraz však, ak sa ti to neprotiví, vrátim sa späť.“

35 Pánov anjel však odvetil Balámovi: „Len choď s mužmi! Ale hovoriť budeš iba to, čo ti prikážem ja!“ A Balám šiel s Balakovými náčelníkmi.

36 Keď Balak počul, že sa blíži Balám, šiel mu v ústrety do moabského Iru, ktorý je na samých hraniciach arnonského územia.

37 A Balak povedal Balámovi: „Či som neposlal opäť po teba, aby som ťa privolal? Prečo si neprišiel hneď ku mne? Nie som vari schopný odmeniť ťa?“

38 Balám odpovedal Balakovi: „Nuž prišiel som k tebe, ale sotva budem môcť niečo hovoriť. Poviem iba to slovo, ktoré mi vloží do úst Boh.“

39 Potom išli Balak s Balámom ďalej a došli do Kirjat-Chusot.

40 A keď Balak obetoval býky a ovce, poslal z nich Balámovi a náčelníkom, čo boli s ním.

41 Na druhý deň ráno vzal Balak Baláma so sebou a zaviedol ho na Bamot-Bál, odkiaľ bolo vidieť zadné (voje) izraelského ľudu.

1 Tu povedal Balám Balakovi: „Postav mi tu sedem oltárov a prichystaj sedem býčkov a sedem baranov!“

2 A Balak urobil, ako si Balám žiadal. Nato Balak a Balám obetovali na každom oltári po jednom býčkovi a jednom baranovi.

3 Potom povedal Balám Balakovi: „Počkaj pri svojej zápalnej žertve, ja odídem, azda sa mi zjaví Pán. A čo mi dá vedieť, oznámim ti.“ I odobral sa na osamelé miesto

4 a Boh sa ozaj zjavil Balámovi, ktorý mu povedal: „Postavil som sedem oltárov a na každom oltári som obetoval býčka a barana.“

5 Nato Pán vložil do Balámových úst slová a povedal mu: „Vráť sa k Balakovi a takto rozprávaj!“

6 Keď sa k nemu vrátil, videl, že Balak stojí ešte pri svojej zápalnej žertve a pri ňom všetci moabskí predáci.

7 Tu predniesol svoj oslavný spev a hovoril: Z Aramu ma Balak priviedol, od vrchov východu moabský kráľ: Poď, prekľaj mi Jakuba, poď zlorečiť Izraelovi!

8 Akože môžem prekliať, koho nepreklína Boh? Akože môžem zlorečiť, komu nezlorečí Pán?

9 Veď ho vidím z vrchu skál, z výšin sa naň dívam: „Hľa, ľud, čo osamote býva si a neráta sa medzi národy.

10 Kto len spočíta Jakubov (rod) ako prach?! Kto poráta čo len štvrtinu Izraela?! Kiežby som zomrel smrťou spravodlivých, kiežby moja budúcnosť bola ako jeho!“

11 Tu povedal Balak Balámovi: „Čo si mi to urobil? Zavolal som ťa prekliať mojich nepriateľov, a ty ich bohato žehnáš!“

12 Ale on mu odpovedal: „Či nemám dbať, aby som hovoril to, čo mi vložil do úst Pán?“

13 Potom vravel Balak Balámovi: „Poď so mnou na iné miesto, odkiaľ ho uvidíš celého. Teraz vidíš len poslednú časť. Potom mi ho odtiaľ prekľaješ!“

14 I vzal ho so sebou na strážne miesto na končiar Fasgy, postavil sedem oltárov a na každom obetoval po jednom býčkovi a jednom baranovi.

15 Nato povedal Balakovi: „Ostaň tu pri svojej zápalnej žertve, ja počkám na zjavenie.“

16 Balámovi sa zjavil Pán, vložil mu do úst slová a povedal: „Vráť sa k Balakovi a takto hovor!“

17 Keď došiel k nemu, on stál ešte pri svojej zápalnej žertve a pri ňom moabskí náčelníci. Balak sa ho opýtal: „Čo hovoril Pán?“

18 Tu on predniesol svoj oslavný spev a vravel: „Vstaň, Balak, a počúvaj! Nakloň ku mne sluch, Seforov syn!

19 Boh nie je ako človek, že by luhal, ani ako syn človeka, že by ľutoval! Azda by povedal, a nevykonal, hovoril var’, a nesplnil?

20 Hľa, dostal som rozkaz požehnať, nuž požehnávam a nezmením to:

21 Nevidno nešťastia v Jakubovi a nebadať strasti v Izraelovi. Pán, jeho Boh, je s ním a jasot, patriaci kráľovi, je v ňom.

22 Boh, ktorý ho vyviedol z Egypta, je preň ako zubrie rohy.

23 Veď niet hádačstva v Jakubovi a niet veštectva v Izraelovi. Keď je na to čas, oznamuje sa Jakubovi a Izraelovi, čo urobí Boh.

24 Hľa, ten ľud sa dvíha sťa levica, ako lev vstáva. Neľahne, pokým korisť nezhltne a nevypije krv zabitých.“

25 Balak povedal Balámovi: „Keď mu nemôžeš zlorečiť, aspoň mu nežehnaj!“

26 Balám mu odpovedal: „Nevravel som ti: »Všetko, čo povie Pán, musím urobiť?«“

27 Potom Balak povedal Balámovi: „Poď, zavediem ťa ešte na iné miesto. Možnože zaľúbi sa Bohu, aby si mi ho odtiaľ preklial.“

28 A Balak zobral Baláma na vrch Fegor, ktorý sa dvíha nad pustatinou.

29 Tu Balám povedal Balakovi: „Vystav mi tu sedem oltárov a prichystaj mi sedem býčkov a sedem baranov!“

30 Balak urobil, ako si želal Balám, a na každom oltári obetoval jedného býčka a jedného barana.

1 Balám však poznal, že Pánovi sa zaľúbilo požehnať Izrael, preto neodišiel ako predtým za veštbou, ale obrátil sa tvárou k púšti.

2 Keď Balám zdvihol oči a videl táboriť Izrael podľa jeho kmeňov, prišiel naň duch Boží

3 a (Balám) predniesol svoj oslavný spev a hovoril: „Výrok Baláma, Beorovho syna, hovorí muž s prenikavým zrakom;

4 takto hovorí ten, čo načúva slová Božie, ten, čo hľadí na tvár Všemohúceho, zajatý vytržením, no s otvorenými očami:

5 Jak krásne sú, Jakub, stany tvoje, tvoje príbytky, Izrael!

6 Ako potočné údolia, čo sa v diali tiahnu, ako záhrady pozdĺž potoka, sťa duby, čo zasadil Pán, sťa cédre pri vodách.

7 Voda sa rinie z jeho vedier a jeho semeno je v hojnej vlahe. Jeho kráľ bude vyvýšený nad Agaga a vezme mu kráľovstvo.

8 Boh, ktorý ho vyviedol z Egypta, je preň ako rohy zubrie. Pohltí národy, nepriateľov svojich, poláme im kosti, šípmi svojimi ich zničí.

9 Stočil sa, leží sťa lev, ako levica – ktože ho vyruší? Ten, kto ťa požehná, nech je požehnávaný, kto ťa prekľaje, nech bude prekliaty!“

10 Balak sa rozhneval na Baláma, spľasol rukami a povedal Balámovi: „Zavolal som ťa, aby si preklial mojich nepriateľov, a ty si ich už tri razy požehnal.

11 Už sa aj ber domov! Chcel som ťa bohato odmeniť, ale Pán ťa pripravil o odmenu!“

12 Balám však odvetil Balakovi: „A nehovoril som už tvojim poslom, ktorých si ku mne poslal:

13 »Aj keby mi dal Balak toľko striebra a zlata, koľko sa zmestí do jeho domu, nebudem môcť robiť proti Pánovmu rozkazu a vykonať niečo sám od seba, či dobré alebo zlé; smiem zvestovať iba to, čo mi zvestuje Pán!«?

14 A pretože už odchádzam k svojmu ľudu, poď, oznámim ti, čo tento ľud urobí tvojmu ľudu v budúcich dňoch.“

15 I predniesol svoj oslavný spev a vravel: „Výrok Baláma, Beorovho syna, výrok muža s prenikavým zrakom.

16 Je to výrok toho, čo načúva slová Božie, toho, čo hľadí na tvár Všemohúceho, zajatý vytržením, no s otvorenými očami:

17 Jeho vidím, ale nie už teraz, hľadím na neho, no nie z poblízka. Hviezda vychádza z Jakuba, žezlo sa zdvíha z Izraela. On rozbije spánky moabské a temeno všetkým synom Seta.

18 Edom bude jeho vlastníctvom a Seir, jeho nepriateľ, jeho majetkom. Izrael sa však bude vzmáhať v moci,

19 z Jakuba povstane panovník a zničí, čo zostalo z mesta.“

20 Keď uzrel Amalekitov, predniesol svoj slávnostný spev, hovoriac: „Prvým bol Amalek medzi národmi, no jeho koniec – je záhuba!“

21 Potom, keď uvidel Kenejcov, predniesol svoj slávnostný spev a povedal: „Pevné je tvoje sídlo. Hniezdo si si postavil na skale.

22 A predsa si, Kain, odsúdený na skazu, keď ťa Asýr odvlečie do zajatia!“

23 A ešte predniesol slávnostný spev a vravel: „Beda, kto to prežije, keď to Boh urobí,

24 lode prídu od Kitimu, pokoria Asýra, pokoria Hebera, ale aj on nakoniec zahynie!“

25 Potom sa Balám pobral a vrátil sa do svojej vlasti. A Balak šiel tiež svojou cestou.

1 Keď sa Izrael zdržiaval v Setime, oddal sa smilstvu s Moabkami.

2 Ony volali ľud na svoje obety, ktoré prinášali svojim bohom,

3 a ľud sa zúčastňoval na ich hodoch, klaňal sa ich bohom, a takto Izrael slúžil Bélfegorovi. Tu vybúšil Pánov hnev proti Izraelovi.

4 Pán povedal Mojžišovi: „Zober všetkých zvodcov ľudu a povešaj ich kvôli Pánovi oproti slnku, aby sa hrozný Pánov hnev odvrátil od Izraela.“

5 A Mojžiš rozkázal všetkým izraelským náčelníkom: „Každý nech zabije svojich ľudí, ktorí sa oddali Bélfegorovi!“

6 A tu práve prišiel jeden z Izraelitov k svojim súkmeňovcom a viedol si Madiánčanku pred Mojžišovými očami a pred očami celej pospolitosti Izraelových synov, ktorí nariekali pred vchodom do stánku zjavenia.

7 Keď to zbadal Finés, syn Eleazara, syna veľkňaza Árona, vstal zo stredu pospolitosti, vzal do ruky kopiju,

8 šiel za Izraelitom až do skrytého oddelenia stanu a oboch – Izraelitu i ženu – razom prebodol cez pohlavné ústroje. Tu sa razom odvrátila nákaza od Izraelitov.

9 Ale tých, čo pomreli na nákazu, bolo už dvadsaťštyritisíc.

10 Potom Pán hovoril Mojžišovi:

11 „Finés, syn Áronovho syna Eleazara, odvrátil môj hnev od Izraela, lebo horlil uprostred nich tak, ako ja horlím, a preto som nevyhubil vo svojej horlivosti všetkých Izraelitov.

12 Preto mu povedz: Hľa, uzavriem s ním zmluvu pokoja

13 a podľa tejto zmluvy bude kňazstvo patriť jemu a jeho potomstvu po ňom naveky; za to, že horlil za svojho Boha a získal zmierenie Izraelitom.“

14 Meno Izraelitu, ktorý bol usmrtený s Madiánčankou, bolo Zamri a bol to syn kniežaťa Šaluho z rodu Simeonovcov.

15 Meno zabitej Madiánčanky bolo Kozbi, bola to dcéra Sura, ktorý bol náčelníkom čeľade madiánskeho kmeňa.

16 Potom Pán povedal Mojžišovi:

17 „Považujte sa za nepriateľov Madiánčanov a bite ich!

18 Veď aj oni boli nepriateľskí a ľstiví voči vám v prípade Fogora a Kozbi, dcéry madiánskeho kniežaťa, ktorá bola ich príslušníčkou a ktorá bola zavraždená počas nákazy pre Fogorovu vec.“

1 Po nákaze hovoril Pán Mojžišovi a Áronovmu synovi Eleazarovi:

2 „Urobte súpis celej izraelskej pospolitosti, od dvadsiatich rokov nahor podľa ich rodín, všetkých bojaschopných.“

3 I spočítali ich Mojžiš a kňaz Eleazar na Moabských stepiach pri Jordáne naproti Jerichu,

4 od dvadsiateho roku nahor, ako Mojžišovi prikázal Pán.

5 Izraeliti, ktorí vyšli z Egypta, boli títo: Izraelov prvorodený Ruben. Rubenovi synovia boli: Henoch, z ktorého pochádza čeľaď Henochovcov, Falu, z ktorého pochádza čeľaď Faluovcov,

6 Hesron, z ktorého pochádza čeľaď Hesronovcov, a Charmi, z ktorého pochádza čeľaď Charmovcov.

7 To sú Rubenove čeľade. Prehliadnutých ich bolo štyridsaťtritisícsedemstotridsať.

8 Faluho syn bol Eliab

9 a Eliabovi synovia boli: Namuel, Dátan a Ábiron. Títo – Dátan a Ábiron – boli medzi tými, ktorých povolali na zhromaždenie ľudu a ktorí sa vzbúrili so skupinou Koreho proti Mojžišovi a Áronovi, keď sa postavili proti Pánovi.

10 Zem však otvorila svoj pažerák a prehltla ich spolu s Korem, kým skupina zahynula tak, že oheň strávil dvestopäťdesiat mužov, a tak sa stali výstražným znamením.

11 Koreho synovia však nezahynuli.

12 Simeonovi synovia podľa svojich čeľadí boli: Namuel, z ktorého pochádza čeľaď Namuelovcov, z Jamina čeľaď Jaminovcov, z Jachina čeľaď Jachinovcov,

13 zo Zareho čeľaď Zarovcov a zo Šaula čeľaď Šaulovcov.

14 To sú čeľade Simeonovcov. Bolo ich dvadsaťdvatisícdvesto.

15 Gadovi synovia podľa svojich čeľadí boli: Sefon, z ktorého pochádza čeľaď Sefonovcov, z Agiho čeľaď Agiovcov, zo Suniho čeľaď Suniovcov,

16 z Ozniho čeľaď Ozniovcov, z Heriho čeľaď Heriovcov,

17 z Aroda čeľaď Arodovcov a z Ariela čeľaď Arielovcov.

18 To sú čeľade Gadových synov a prehliadnutých z nich bolo štyridsaťtisícpäťsto.

19 Júdovi synovia boli: Her a Onan. No Her a Onan umreli v kanaánskej krajine.

20 Júdovi synovia podľa svojich čeľadí boli: Sela, z ktorého pochádza čeľaď Selovcov, z Fáresa čeľaď Fáresovcov.

21 Fáresovi synovia boli: z Hesrona pochádza čeľaď Hesronovcov a z Hamula čeľaď Hamulovcov.

22 Toto sú Júdove čeľade, z ktorých všetkých prehliadnutých bolo sedemdesiatšesťtisícpäťsto.

23 Isacharovi synovia boli podľa svojich čeľadí: Tola, z ktorého je čeľaď Tolovcov, z Fua čeľaď Fuovcov,

24 z Jasuba čeľaď Jasubovcov a zo Semrana čeľaď Semranovcov.

25 To sú Isacharove čeľade, z ktorých všetkých prehliadnutých bolo šesťdesiatštyritisíctristo.

26 Zabulonovi synovia podľa svojich čeľadí boli: Sared, z ktorého je čeľaď Saredovcov, z Elona čeľaď Elonovcov, z Jalela čeľaď Jalelovcov.

27 To sú Zabulonove čeľade, z ktorých všetkých prehliadnutých bolo šesťdesiattisícpäťsto.

28 Jozefovi synovia podľa svojich čeľadí boli Manasses a Efraim.

29 Manassesovci boli: Machir, z ktorého pochádza čeľaď Machirovcov. Z Machira pochádza Galaád a z Galaáda pochádza čeľaď Galaádovcov.

30 Galaádovi synovia boli: Jezer, z ktorého je čeľaď Jezerovcov, z Haleka čeľaď Halekovcov,

31 z Asriela čeľaď Asrielovcov, zo Sechema čeľaď Sechemovcov, zo Semida čeľaď Semidovcov

32 a z Hefera čeľaď Heferovcov.

33 Heferov syn Salfád nemal však synov, iba dcéry, a Salfádove dcéry boli: Maála, Noa, Hegla, Melcha a Tersa.

34 To sú čeľade Manassesove a z nich bolo prehliadnutých päťdesiatdvatisícsedemsto.

35 Synovia Efraimovi podľa svojich čeľadí sú títo: zo Sutalu čeľaď Sutalovcov, z Bechera čeľaď Becherovcov a z Tehena čeľaď Tehenovcov.

36 Sutalov syn bol aj Heran a z neho je čeľaď Heranovcov.

37 Toto sú čeľade synov Efraimových, z ktorých všetkých prehliadnutých bolo tridsaťdvatisícpäťsto. To sú Jozefovi synovia podľa svojich čeľadí.

38 Benjamínovi synovia podľa svojich čeľadí boli: z Belu pochádza čeľaď Belovcov, z Asbela čeľaď Asbelovcov, z Ahirama čeľaď Ahiramovcov,

39 zo Sufama čeľaď Sufamovcov a z Hufama čeľaď Hufamovcov.

40 Belovi synovia boli Hered a Noeman. Z Hereda pochádza čeľaď Heredovcov a z Noemana čeľaď Noemanovcov.

41 To sú Benjamínovi synovia podľa svojich čeľadí a prehliadnutých bolo štyridsaťpäťtisícšesťsto.

42 Danovi synovia podľa svojich čeľadí boli: zo Suhama pochádza čeľaď Suhamovcov. To sú Suhamove rody podľa svojich čeľadí.

43 Všetkých z čeľade Suhamovcov, čo boli prehliadnutí, bolo šesťdesiatštyritisícštyristo.

44 Aserovi synovia podľa svojich čeľadí boli: z Jemnu pochádza čeľaď Jemnovcov, z Jesuiho čeľaď Jesuiovcov a z Brieho čeľaď Briovcov.

45 Z Brieho synov, z Hebera pochádza čeľaď Heberovcov a z Melchiela čeľaď Melchielovcov.

46 Meno Aserovej dcéry bolo Sára.

47 To sú čeľade Aserových synov, z ktorých bolo prehliadnutých päťdesiattritisícštyristo.

48 Neftaliho synovia podľa svojich čeľadí boli: z Jesiela čeľaď Jesielovcov, z Guniho čeľaď Guniovcov,

49 z Jesera čeľaď Jeserovcov a zo Selema čeľaď Selemovcov.

50 To sú Neftaliho synovia podľa svojich čeľadí a prehliadnutých z nich bolo štyridsaťpäťtisícštyristo.

51 Prehliadnutých Izraelitov bolo teda šesťstojedentisícsedemstotridsať.

52 Pán hovoril Mojžišovi:

53 „Týmto nech sa rozdelí krajina za dedičný majetok podľa počtu ich mien.

54 Početnejšiemu kmeňu dáš väčší dedičný majetok a tomu, čo je počtom menší, dáš menší dedičný majetok. Každému dáš dedičný majetok podľa počtu jeho prehliadnutých.

55 Krajina sa však rozdelí žrebom. A dostanú ju do vlastníctva podľa mien ich otcovských kmeňov.

56 Teda žrebom bude rozdelená krajina medzi početnejších a medzi počtom menších.“

57 A toto sú prehliadnutí leviti podľa svojich čeľadí: z Gersona pochádza čeľaď Gersonovcov, z Kaáta čeľaď Kaátovcov a z Merariho čeľaď Merariovcov.

58 Čeľade levitov sú tieto: čeľaď Lobniho, čeľaď Hebronova, čeľaď Musiho a čeľaď Koreho. Kaátovi sa narodil Amram,

59 ktorý mal za manželku Jochabed, dcéru Léviho, ktorá sa mu narodila v Egypte. Ona porodila svojmu mužovi Amramovi synov Árona a Mojžiša, a ich sestru Máriu.

60 Áronovi sa narodil Nadab, Abiu, Eleazar a Itamar.

61 Nadab a Abiu zomreli, keď obetovali iný oheň pred Pánom.

62 Všetkých, čo boli z nich prehliadnutí, bolo dvadsaťtritisíc, všetko muži od jedného mesiaca nahor. Oni neboli prehliadnutí s ostatnými Izraelitmi, lebo im nebol určený dedičný majetok medzi Izraelitmi.

63 Toto sú prehliadnutí Mojžišom a kňazom Eleazarom, ktorí prehliadali Izraelitov na Moabských stepiach pri Jordáne naproti Jerichu.

64 Medzi nimi nebol ani jeden z tých, ktorých prehliadali Mojžiš a Áron na Sinajskej púšti.

65 Pán im oznámil, že zomrú na púšti, a neostal z nich nik okrem Jefonovho syna Kaleba a Nunovho syna Jozueho.

1 Raz prišli dcéry Salfáda, ktorý bol synom Hefera, syna Galaáda, syna Machira, z kmeňa Manassesa, Jozefovho syna. Jeho dcéry sa volali Maála, Noa, Melcha a Tersa.

2 Predstúpili pred Mojžiša a kňaza Eleazara ako aj pred kniežatá a celú izraelskú pospolitosť pri vchode do stánku zjavenia a vraveli:

3 „Náš otec zomrel na púšti, nebol však v skupine, čo sa vzoprela Pánovi so skupinou Koreho, ale zomrel pre svoj vlastný hriech. Synov nemal.

4 Nuž prečo by malo meno nášho otca vymiznúť z jeho kmeňa, keď nemal synov? Dajte aj nám dedičný podiel medzi bratmi nášho otca!“

5 Mojžiš predniesol ich požiadavku Pánovi

6 a Pán povedal Mojžišovi:

7 „Salfádove dcéry žiadajú vec spravodlivú. Bez ďalšieho im daj dedičný podiel medzi bratmi ich otca a na ne preveď dedičný majetok, ktorý mal dostať ich otec.

8 A Izraelitom povedz: Ak niekto zomrie bez synov, nech sa jeho dedičstvo prevedie na jeho dcéry.

9 Keby nemal ani dcér, tak jeho dedičstvo dostanú jeho bratia.

10 Keby však nemal ani bratov, dáte jeho dedičstvo bratom jeho otca.

11 A keby nemal ani strýkov, dedičstvo sa prevedie na najbližšieho pokrvného z jeho kmeňa; on dostane jeho vlastníctvo. Toto bude pre Izraelitov nariadením, ako Mojžišovi prikázal Pán.“

12 Pán povedal Mojžišovi: „Vystúp na pohorie Abarim a pozri si odtiaľ krajinu, ktorú som dal Izraelitom.

13 Pozri si ju! Aj ty sa pripojíš k svojmu ľudu tak, ako sa pripojil tvoj brat Áron,

14 lebo ste sa zdráhali osláviť ma na púšti Sin pred očami ľudu, keď sa búril proti mne pre vodu.“ To je voda Meríby (sporu) v Kádeši na púšti Sin.

15 Tu Mojžiš povedal Pánovi:

16 „Pane, Boh dychu každého tela, ustanov nad týmto ľudom muža,

17 ktorý by ich vyvádzal a privádzal, aby ľud nebol ako stádo, ktoré nemá pastiera!“

18 Pán odpovedal Mojžišovi: „Vezmi Nunovho syna Jozueho, muža, v ktorom je duch, vlož na neho svoju ruku

19 a potom ho postav pred kňaza Eleazara a pred celú pospolitosť a ustanov ho za vodcu pred očami celého ľudu!

20 Prenechaj mu niečo zo svojej úradnej právomoci, aby ho poslúchala celá izraelská pospolitosť.

21 Bude prichádzať pred kňaza Eleazara, ktorý sa zavše opýta na rozhodnutie pomocou urim pred Pánom a podľa jeho výpovede vytiahne (do boja) a vráti sa a s ním aj všetci Izraeliti a celá pospolitosť.“

22 A Mojžiš urobil, ako mu prikázal Pán. Vzal Jozueho, postavil ho pred kňaza Eleazara a pred celú pospolitosť,

23 položil naň ruky a ustanovil ho za vodcu, ako prostredníctvom Mojžiša prikázal Pán.

1 Pán hovoril Mojžišovi:

2 „Prikáž Izraelitom a povedz im: Dbajte na to, aby ste v určenom čase prinášali moje obetné dary, potravinové a zápalné obety na príjemnú vôňu pre mňa!

3 A povedz im: Toto sú zápalné obety, ktoré budete prinášať Pánovi: Každý deň dva bezchybné jednoročné baránky ako ustavičnú celostnú žertvu.

4 Jedného baránka budeš obetovať ráno a druhého v podvečer

5 a k tomu desatinu efy jemnej múky, poliatej štvrtinou hinu oleja z roztlčených olív, ako potravinovú obetu.

6 To je ustavičná celostná žertva, ktorá bola obetovaná ako zápalná obeta príjemnej vône pre Pána na vrchu Sinaj.

7 Ku každému baránkovi sa pridá aj nápojová obeta, štvrtina hinu vína. Nápojovú obetu prinesieš Pánovi vo svätyni!

8 Druhého baránka budeš obetovať v podvečer a zachováš sa tak, ako pri raňajšej potravinovej obete a príslušnej nápojovej obete. To je zápalná obeta príjemnej vône pre Pána.

9 V sobotňajší deň budeš obetovať dva bezchybné jednoročné baránky a dve desatiny efy jemnej múky, poliatej olejom, ako potravinovú obetu a k tomu aj nápojovú obetu.

10 To je sobotňajšia obeta, ktorá sa bude prinášať každú sobotu, okrem ustavičnej celostnej žertvy a príslušnej nápojovej obety.

11 Na začiatku svojich mesiacov prinesiete na celostnú žertvu Pánovi dva býčky, jedného barana a sedem jednoročných, bezchybných baránkov.

12 Ku každému býčkovi tri desatiny jemnej múky poliatej olejom, ako potravinovú obetu, k baranovi dve desatiny jemnej múky, poliatej olejom, na potravinovú obetu

13 a ku každému baránkovi desatinu jemnej múky, poliatej olejom, ako celostnú žertvu príjemnej vône na zápalnú obetu pre Pána.

14 K tomu aj príslušnú nápojovú obetu, k býčkovi pol hina vína, tretinu hina k baranovi a po štvrtine hina ku každému baránkovi. To je celostná žertva na nový mesiac, ktorá sa prinesie na začiatku každého mesiaca v roku.

15 K ustavičnej celostnej žertve a príslušnej nápojovej obete bude sa obetovať aj jeden cap na obetu za hriech.

16 Na štrnásty deň prvého mesiaca bude sa sláviť na Pánovu počesť pascha.

17 Pätnásty deň tohto mesiaca bude veľký sviatok. Sedem dní budete jesť nekvasené chleby.

18 V prvý deň bude vo svätyni zhromaždenie, vtedy sa nesmie konať nijaká služobná práca.

19 Na zápalnú obetu, na celostnú žertvu pre Pána prinesiete dva býčky, jedného barana a sedem jednoročných bezchybných baránkov

20 a k tomu príslušnú potravinovú obetu jemnej múky, poliatej olejom: tri desatiny k býčkovi, dve desatiny k baranovi

21 a po jednej desatine ku každému zo siedmich baránkov,

22 aj jedného capa na obetu za hriech, aby ste dostali odpustenie.

23 Toto obetujte okrem celostnej raňajšej žertvy, ktorá je ustavičnou celostnou žertvou, a okrem príslušnej nápojovej obety.

24 Takto budete obetovať sedem dní, deň po deň, jedlá na zápalnú obetu príjemnej vône pre Pána. To sa bude obetovať okrem ustavičnej celostnej žertvy a príslušnej nápojovej obety.

25 Na siedmy deň budete mať sväté zhromaždenie; vtedy nesmiete vykonávať nijakú služobnú prácu.

26 Aj v deň prvotín, keď na svoje sviatky Týždňov prinesiete Pánovi potravinovú obetu z nového, budete mať sväté zhromaždenie; ani vtedy nebudete konať nijakú služobnú prácu.

27 A na celostnú žertvu príjemnej vône pre Pána prinesiete dva býčky, jedného barana a sedem bezchybných jednoročných baránkov,

28 k tomu na potravinovú obetu jemnú múku, poliatu olejom: tri desatiny ku každému býčkovi, dve desatiny k baranovi

29 a po jednej desatine ku každému zo siedmich baránkov,

30 aj jedného capa, aby ste sa zmierili.

31 Toto prinesiete okrem ustavičnej celostnej žertvy a príslušnej potravinovej obety – musia to byť bezchybné zvieratá – a okrem požadovanej nápojovej obety.

1 Aj v prvý deň siedmeho mesiaca budete mať sväté zhromaždenie; vtedy nebudete konať nijakú služobnú prácu. To je pre vás deň hlučného trúbenia.

2 Na celostnú žertvu príjemnej vône pre Pána prinesiete jedného býčka, jedného barana, sedem jednoročných bezchybných baránkov

3 a k tomu príslušnú potravinovú obetu, jemnú múku, poliatu olejom: tri desatiny k býčkovi, dve desatiny k baranovi,

4 po jednej desatine ku každému zo siedmich baránkov,

5 aj jedného capa na obetu za hriech, aby ste sa očistili od hriechu.

6 Toto bude okrem novmesačnej celostnej žertvy a príslušnej potravinovej obety a okrem ustavičnej celostnej žertvy, a k nej prislúchajúcej potravinovej obety, a príslušnej nápojovej obety podľa platného predpisu na príjemnú vôňu zápalnej obety pre Pána.

7 Takisto na siedmy deň tohto siedmeho mesiaca budete mať sväté zhromaždenie a budete sa aj postiť. Nesmiete konať nijakú služobnú prácu.

8 Na celostnú žertvu príjemnej vône pre Pána budete obetovať jedného býčka, jedného barana, sedem jednoročných baránkov

9 a príslušnú potravinovú obetu, jemnú múku, poliatu olejom: tri desatiny k býčkovi, dve desatiny k baranovi

10 a ku každému zo siedmich baránkov jednu desatinu,

11 aj jedného capa na obetu za hriech, okrem obety na zmierenie a ustavičnej celostnej žertvy, spolu s príslušnou potravinovou obetou a príslušnou nápojovou obetou.

12 Aj na pätnásty deň siedmeho mesiaca budete mať sväté zhromaždenie. Vtedy nesmiete konať nijakú služobnú prácu. Sedem dní budete sláviť Sviatok pre Pána.

13 A na celostnú žertvu, zápal to príjemnej vône pre Pána, prinesiete trinásť býčkov, dva barany, štrnásť jednoročných bezchybných baránkov

14 a ako príslušnú potravinovú obetu jemnú múku, poliatu olejom: tri desatiny ku každému z trinástich býčkov, dve desatiny ku každému baranovi

15 a po jednej desatine ku každému zo štrnástich baránkov,

16 aj jedného capa na obetu za hriech, okrem ustavičnej celostnej žertvy s príslušnou potravinovou a nápojovou obetou.

17 Na druhý deň: dvanásť býčkov, dva barany, štrnásť jednoročných bezchybných baránkov

18 a príslušnú potravinovú a nápojovú obetu k juncom, baranom a baránkom podľa ich počtu, ako je predpísané,

19 aj jedného capa na obetu za hriech, okrem ustavičnej celostnej žertvy s príslušnou potravinovou a nápojovou obetou.

20 Na tretí deň: jedenásť býčkov, dva barany, štrnásť jednoročných bezchybných baránkov

21 a príslušnú potravinovú a nápojovú obetu k juncom, baranom a baránkom podľa ich počtu, ako je predpísané,

22 aj jedného capa na obetu za hriech, okrem ustavičnej celostnej žertvy s príslušnou potravinovou a nápojovou obetou.

23 Na štvrtý deň: desať býčkov, dva barany, štrnásť jednoročných bezchybných baránkov

24 a príslušnú potravinovú a nápojovú obetu k juncom, baranom a baránkom podľa ich počtu, ako je predpísané,

25 a tiež jedného capa na obetu za hriech, okrem ustavičnej celostnej žertvy s príslušnou potravinovou a nápojovou obetou.

26 V piaty deň: deväť býčkov, dva barany, štrnásť jednoročných bezchybných baránkov

27 a príslušnú potravinovú a nápojovú obetu k juncom, baranom a baránkom podľa ich počtu, ako je predpísané,

28 a tiež jedného capa na obetu za hriech, okrem ustavičnej celostnej žertvy s príslušnou potravinovou a nápojovou obetou.

29 Na šiesty deň: osem býčkov, dva barany, štrnásť jednoročných bezchybných baránkov

30 a príslušnú potravinovú a nápojovú obetu k juncom, baranom a baránkom podľa ich počtu, ako je predpísané,

31 a tiež jedného capa na obetu za hriech, okrem ustavičnej celostnej žertvy s príslušnou potravinovou a nápojovou obetou.

32 Na siedmy deň: sedem býčkov, dva barany, štrnásť jednoročných bezchybných baránkov

33 a príslušnú potravinovú a nápojovú obetu k juncom, baranom a baránkom podľa ich počtu, ako je predpísané,

34 a tiež jedného capa na obetu za hriech, okrem ustavičnej celostnej žertvy s príslušnou potravinovou a nápojovou obetou.

35 Na ôsmy deň budete mať zasa sväté zhromaždenie; nebudete konať nijaké služobné práce.

36 Na celostnú žertvu budete obetovať ako zápal príjemnej vône pre Pána jedného býčka, jedného barana a sedem jednoročných bezchybných baránkov,

37 k tomu príslušnú potravinovú a nápojovú obetu k býčkovi, baranovi a baránkom podľa ich počtu, ako je predpísané,

38 a tiež jedného capa na obetu za hriech, okrem ustavičnej celostnej žertvy s príslušnou potravinovou a nápojovou obetou.

39 Toto budete obetovať Pánovi na svoje sviatky okrem toho, čo prinesiete zo sľubu, alebo ako dobrovoľný dar na celostnú žertvu, potravinovú obetu, nápojovú obetu a pokojnú žertvu.“

1 A Mojžiš oznámil všetko Izraelitom tak, ako mu nariadil Pán.

2 Mojžiš vravel kniežatám izraelských kmeňov: „Toto prikazuje Pán:

3 Ak niektorý muž urobí Pánovi sľub alebo ak sa zaprisahá, že sa zaväzuje zdržovať sa niečoho, nech nezruší svoje slovo, ale nech splní všetko, ako sľúbil.

4 Ale ak žena urobí sľub Pánovi a zaviaže sa zdržovať sa niečoho ešte kým je nevydatá v dome svojho otca,

5 a jej otec sa dozvie o jej sľube a zdržovaní – na ktoré sa zaviazala -, ak jej otec na to mlčí, sú všetky jej sľuby platné a každé zdržovanie, na ktoré sa zaviazala, je záväzné.

6 Ale ak sa jej otec v deň, keď sa to dozvie, vzoprie tomu, tak nijaký jej sľub, ani zdržovanie, na ktoré sa zaviazala, neplatí a Pán jej odpustí, lebo sa tomu sprotivil jej otec.

7 Keby sa však chcela vydať, kým ju viaže sľub alebo nepremyslene vyslovené slovo, ktorým sa zaviazala,

8 a jej muž v ten deň, keď sa o tom dozvie, na to mlčí, sú jej sľuby platné a jej zdržovanie, pre ktoré sa rozhodla, je záväzné.

9 Ale ak sa jej muž v deň, keď sa to dozvie, vzoprie proti tomu, tým jej sľuby, ktorými sa zaviazala, zruší, jej nepremyslené slovo, ktoré ju viazalo, bude nezáväzné a Pán jej odpustí.

10 Sľub vdovy alebo prepustenej – všetko, čím sa zaviaže – je pre ňu záväzný.

11 Ale ak žena urobí sľub alebo sa prísahou zaviaže na nejaké zdržiavanie v dome svojho muža

12 a jej muž, keď sa to dozvie, na to mlčí a nevzoprie sa proti tomu, sú všetky jej sľuby platné a zdržiavanie, na ktoré sa zaviazala, je pre ňu záväzné.

13 Ale ak to jej muž v deň, keď sa to dozvie, vyhlási za neplatné, tak nič z toho, čo sľúbila, nie je platné, či sú to sľuby alebo povinnosti zdržiavať sa niečoho. Jej muž ich zrušil a Pán jej odpustí.

14 Každý sľub a každú prísahu, ktorou sa zaviaže mŕtviť seba, môže jej muž urobiť platnou alebo neplatnou.

15 Ak jej muž zo dňa na deň na to mlčí, robí tým všetky jej sľuby a všetky jej povinnosti zdržiavať sa, na ktoré sa zaviazala, platnými. Robí ich platnými tým, že v deň, keď sa o tom dozvedel, mlčal na to.

16 Keby ich však chcel zrušiť neskôr, keď o nich už dlhšie vedel, jej vinu by uvalil na seba.“

17 Toto sú ustanovenia, ktoré nakázal Mojžišovi Pán, medzi mužom a jeho ženou a medzi otcom a jeho dcérou, ktorá je ešte nevydatá v dome svojho otca.