Category: Múdrosti

1 Milujte spravodlivosť, panovníci zeme! Premýšľajte o Pánovi s dobromyseľnosťou, hľadajte ho v úprimnosti srdca!

2 Lebo on sa dáva nájsť tým, čo ho nepokúšajú, a tým zjavuje sa, ktorí voči nemu nie sú nedôverčiví.

3 Lebo prevrátené rozmýšľanie oddeľuje od Boha a pokúšaná Moc odvrhuje pochabých.

4 Do zlovoľnej duše múdrosť totiž nevkročí, ani v tele, podrobenom hriechu, bývať nebude.

5 Lebo pred pretvárkou uteká svätý duch výchovy, vzďaľuje sa od pochabých myšlienok, zaháňa ho približujúca sa neprávosť.

6 Veď múdrosť je ľudomilný duch, rúhača však nenechá pre jeho pery bez trestu, pretože je svedkom jeho myšlienok, naozajstným pozorovateľom jeho srdca a je poslucháčom jeho jazyka.

7 Veď Pánov duch naplňuje zemekruh, ten, čo obopína všetko, pozná (každý) hlas.

8 Preto neostane skrytý ten, kto vraví neprávosť, neminie ho trestajúca spravodlivosť.

9 Zistia sa myšlienky bezbožníka a zvesť o jeho rečiach dostáva sa k Pánovi, aby boli potrestané jeho priestupky.

10 Lebo ucho Žiarlivosti všetko počuje, neujde mu ani šepotavé mrmlanie.

11 Chráňteže sa neužitočného reptania, uchráňte si jazyk od ohovárok, lebo ani tajná reč neuniká trestu: ústa, ktoré klamú, zabíjajú dušu.

12 Nehorlite za smrť na bludisku svojho života, nepriťahujte si skazu činmi svojich rúk,

13 pretože Boh nestvoril smrť, neteší sa zo záhuby žijúcich.

14 Veď on stvoril všetko pre bytie: tvory sveta sú tu pre spásu a nieto v nich nijakého jedu záhuby, podsvetie tiež nepanuje na zemi.

15 Lebo spravodlivosť neokúsi smrť.

16 Lenže hriešnici ju privolávajú rukami i rečami; mysliac, že je priateľ, rozplývajú sa, ba zmluvu s ňou uzatvárajú: zasluhujú si stať sa jej korisťou.

1 Hovoria si, uvažujúc nesprávne: „Krátky je a trudný život náš, nieto lieku pre človeka na konci, o nejakom záchrancovi z podsvetia tiež nikdy slýchať nebolo.

2 Veď len náhodou sme povstali a neskôr budeme, akoby sme nikdy neboli bývali. Veď dych v našom nose je len dym, myšlienka je iskrou pri tlkote nášho srdca;

3 keď tá zhasne, telo bude popolom a duch rozplynie sa ako riedky vzduch.

4 Časom sa i naše meno zabudne a naše diela si nepripomenie nik, náš život sa stratí ako stopa oblaku, tak sa rozplynie ako hmla, ktorú lúče slnka porozháňajú, a stlačí ju jeho teplota.

5 Veď náš život iba prelet tône je. Nieto návratu, keď nadíde náš skon; spečatený je a nik sa nevráti.

6 Hor’ sa teda! Požívajme dobrá skutočné! Užime si sveta rýchle, ako za mladi!

7 Zasýťme sa drahocenným vínom a myrhou rovnako, nech nám neunikne ani jeden jarný kvet!

8 Ovenčme sa pukmi ruží prv, než odkvitnú!

9 Nikto z nás nech nie je bez účasti našej samopašnosti! Zanecháme všade známky rozkoše. Veď to je náš údel a to je náš lós!

10 Znásilnime spravodlivca biedneho, nešetrime vdovu, neostýchajme sa šedín starca vysokého veku!

11 Sila nech je mierou našej spravodlivosti, lebo slabé preukazuje sa neužitočným.

12 Striehnime na spravodlivého, lebo je nám na ťarchu, protiví sa našim výčinom, vyčíta nám prestúpenia zákona, vytýka nám chyby proti výchove.

13 Honosí sa, že má znalosť o Bohu, nazýva sa synom Pánovým.

14 Žalobou je proti nášmu zmýšľaniu, už aj pohľad naňho je nám na ťarchu.

15 Veď je život jeho nepodobný ostatným, odlišné sú jeho chodníky.

16 Pokladá nás za spotvorených, bočí od ciest našich ako od nečistoty, blahoslaví koniec spravodlivých, chválieva sa, že Boh je mu otcom.

17 Pozrimeže, či sú jeho reči pravdivé, viďme, ako sa mu povodí.

18 Ak je totiž spravodlivý vskutku Božím synom, zastane sa ho a vytrhne ho z rúk odporcov.

19 Skúšajme ho potupou a mukami, aby sme poznali jeho pokojnosť a vyskúšali jeho pevnotu.

20 Odsúďme ho na smrť najpotupnejšiu, veď vraví, že sa mu dostane záchrany!“

21 Takto uvažujú, lenže blúdia, lebo ich zaslepila ich neprávosť.

22 Nepoznajú Božie tajomstvá; nemajú nádej na odplatu za spravodlivosť, ani cenu čistých duší neuznávajú.

23 Lebo Boh stvoril človeka pre neporušiteľnosť, urobil ho obrazom svojej podoby;,

24 závisťou diabla však prišla na svet smrť: skúsia ho tí, čo sú jeho korisťou.

1 Duše spravodlivých sú však v Božích rukách, muka sa ich nedotkne.

2 Nemúdri sa nazdávali, že je po nich; za nešťastie posudzoval sa ich odchod,

3 za skazu ich poberanie od nás. – Oni sú však na pokoji.

4 Lebo keď aj, podľa mienky ľudí, pretrpeli muky, jednako ich nádej bola plná nesmrteľnosti.

5 Po nedlhom treste prijmú veľké dobrodenie, pretože ich skúšal Boh a zistil, že sú ho hodni.

6 Vyskúšal ich ako zlato v peci a prijal ich ako celopalnú obetu.

7 Skvieť sa budú v čase svojho navštívenia, prebehnú sťa iskry cez trstinu,

8 súdiť budú ľudstvo, nad národmi panovať a Pán bude večne vládnuť nad nimi.

9 Tí, čo mali v neho nádej, poznajú pravdu a čo boli verní, v láske zotrvajú pri ňom, lebo milosti a zľutovania sa dostane jeho vyvoleným.

10 Ale bezbožníci utŕžia trest podľa toho, ako zmýšľali, oni, čo pohrdli spravodlivým a odpadli od Pána.

11 Veď je nešťastný, kto pohŕda múdrosťou a ukáznenosťou, prázdna je ich nádej, neplodná ich námaha a ich diela neužitočné.

12 Nerozumné sú ich manželky a ich deti hanobné, zlorečené je ich plemeno.

13 Šťastná bezdetná, keď žije nepoškvrnene, a čo nepoznala hriešne obcovanie. Bude mať plod pri prehliadke duší.

14 (Šťastný je) i bezdetný, čo nerobí nič ošklivé a nič zlé nezamýšľa proti Pánovi! Za vernosť dá sa mu skvelá odmena, utešený údel v chráme Pánovom.

15 Lebo dobré snahy prinášajú krásne ovocie, neodumrie nikdy koreň múdrosti.

16 Deti cudzoložníkov však nie sú vydarené a plod hriešnej lásky hynie.

17 I keď dlho žijú, nemajú ich za nič, bez cti bude nakoniec ich staroba.

18 Ak však zomrú včasne, nebudú mať nádeje ani útechy v deň súdu,

19 lebo zlý je koniec nečestného rodu.

1 Lepšia (je) bezdetnosť s čnosťou, nesmrteľnosť je v jej spomienke; lebo ju uznáva Boh i ľudia.

2 Ak prítomná je napodobňujú ju, ak je naďaleko, tak mrú túžbou po nej. Vo večnosti vykračuje, vencom zdobená, jak víťaz, lebo v zápolení čistých bojov vyhrala.

3 Veľký kŕdeľ detí nie je necudníkom na osoh, z výhonkov, čo nie sú pravé, nepúšťajú koreň hlboko, nechytajú sa pevnej postate.

4 Ak aj načas vyháňajú do ratolestí, to, čo nie je pevné, vykyvoce vietor, prudkosť víchrov to vyvalí z koreňa.

5 Slabé vetvy budú olámané, ich plod bez úžitku, nezrelý na jedlo, a vôbec na nič sa nehodí.

6 Lebo deti, narodené zo snov protizákonných, pri svojom súde dosvedčujú planosť svojich rodičov.

7 Spravodlivý, i keď mrie predčasne, bude na pokoji.

8 Veď nie dlhé roky robia starobu hodnou cti, ani sa ona nemeria počtom liet.

9 Šediny sú človekovi múdrosťou, starým vekom život nepoškvrnený.

10 Pretože sa ľúbil Bohu, stal sa jeho miláčikom, pretože žil medzi hriešnikmi, bol prenesený.

11 Bol vzatý, aby zloba nezmenila jeho zmýšľanie, alebo klam, aby jeho dušu nezviedol.

12 Lebo šaľba hriechu zacláňa to, čo je šľachetné, závrat zo zlej túžby myseľ nevinnú.

13 Hoc bol skoro dokonalý, prežil časy dlhé.

14 Ľúbila sa jeho duša Bohu, preto sa ponáhľal sprostred hriechu preč. Ľudia to videli, lenže nechápali, ani si to k srdcu nepripúšťali,

15 že on svojich vyvolených obdarúva milosťou a milosrdenstvom a že navštevuje svojich nábožných.

16 Mŕtvy spravodlivec odsudzuje živých hriešnikov, mladosť skoro dokonalá mnohoročnú starobu hriešnika.

17 Vidia síce koniec múdreho, a predsa nechápu, čo s ním Boh zamýšľal, ani prečo ho Pán do bezpečia postavil.

18 Vidia, ale súdia opovržlivo, lenže im sa bude Pán posmievať.

19 Potom budú mŕtvolami bez úcty, na posmech medzi umrlcami večnými, lebo ich strmhlav pozráža, že ani nehlesnú, vykýve ich z pevnej postate a až do posledného ich strašne odsúdi. Budú trpieť muky a vyhasne aj ich pamiatka.

20 S bázňou prídu vtedy, keď budú sa vypočítavať ich hriechy, a ich neprávosti ich usvedčia z očí do očí.

1 Vtedy sa spravodlivý postaví s veľkou dôverou pred tvárou tých, čo ho sužovali (kedysi) a čo znevažovali jeho námahy.

2 Keď to uzrú, zmocní sa ich strašná hrôza, zmeravejú z nečakanej spásy.

3 Navzájom si budú vravieť s ľútosťou, zo skľúčenej duše horekovať budú: „To tento bol, ktorého sme vysmievali kedysi, zasypávali ho posmechom, my blázni!

4 Nazdávali sme sa, že jeho život je šialenstvom a že jeho koniec je potupný.

5 A hľa, veď ho medzi Božích synov pripočítali a má údel medzi svätými!

6 A tak teda my sme zišli z cesty pravdy nám nesvietilo svetlo spravodlivosti a nám slnko nevychádzalo.

7 Pechorili sme sa na chodníkoch neresti a záhuby, poprechádzali sme púšte neschodné, ale cestu Pána sme nepoznali.

8 Čo nám pomohla namyslenosť? Čo nám osožilo imanie s vystatovaním?

9 Toto pominulo všetko ako tieň, tak ako letmá zvesť.

10 Ako loď, čo brázdi rozvlnené more, keď prešla, stopy po nej nenájdeš ani znaku na vlnách po jej kormidle;

11 alebo ako keď vtáča vzduchom preletí, nemožno nájsť nijaký znak, kade letelo: iba šumom krídel udiera ľahký vzduch a rozráža ho silou pískania, máva krídlami a razí si cestu pred sebou, ale potom niet znaku po jeho prelete;

12 alebo ako keď sa šíp vystrelí do cieľa, preťatý vzduch sa hneď zleje dovedna, takže jeho dráhu nepoznať:

13 Tak sme aj my – (sotva) narodení – zomreli; nemohli sme ani náznak čnosti ukázať, lež vo svojej zlobe boli sme schvátení.“

14 Áno, nádej hriešnika je ako pleva, ktorú vietor odnáša, ako tenká pena, rozohnaná víchricou, sťa dym, ktorý vietor odveje; mizne ako rozpomienka na hosťa jednodenného.

15 Spravodliví žijú naveky. V Pánovi je ich odmena a starosť o nich má Najvyšší.

16 Preto prijmú skvostné kráľovstvo, z Pánovej ruky krásnu korunu, lebo svojou pravicou ich bude kryť, svojím ramenom ich bude chrániť.

17 Za výzbroj si vezme svoju horlivosť, tvorstvo použije za zbraň na potrestanie nepriateľov.

18 Oblečie si ako pancier spravodlivosť, ako šišak si nasadí pravdivý súd,

19 svätosť vezme za nepremožiteľný štít,

20 za britký meč naostri si hnev: Celý svet s ním pôjde proti bláznom do boja.

21 Blesky dobre cielené biť budú, páliť budú z mrakov k cieľu ako z kuše dobre napätej,

22 z praku budú fŕkať krúpy plné jedovatosti, rozzúri sa morská voda proti nim, rozbesnené rieky ich zaplavia.

23 Postaví sa proti nim dych Všemohúceho, rozpráši ich ako víchrica. Tak hriech obráti v púšť celý svet. Takto zločin povyvracia panovnícke tróny.

1 Čujte teda, králi, a vezmite si k srdcu, učte sa, panovníci končín zemských,

2 počúvajte pozorne vy, čo spravujete ľud, čo ste pyšní na zástupy národov!

3 Veď Pán vám dal moc a vládu Najvyšší. On je ten, čo bude skúmať vaše skutky a prezerať vaše úmysly.

4 Lebo hoc ste služobníci jeho Kráľovstva, nevládli ste správne, nezachovávali zákon, ani nekráčali podľa Božej vôle.

5 Príde na vás každú chvíľu a hrozne, lebo bude proti vládcom prísny súd.

6 Veď drobný človek si zasluhuje odpustenie z poľutovania, ale mocní budú mocne trestaní.

7 Lebo Vládca všetkých nebojí sa nijakej osoby, ani velikáša nijakého sa nezľakne; veď on stvoril malého i veľkého, rovnako sa stará o všetkých.

8 Na mocných však čaká tvrdý súd.

9 K vám sa teda, panovníci, nesú moje reči, aby ste sa naučili múdrosti a neklesli.

10 Lebo tí, čo sväté zachovajú sväto, budú svätými, a tí, čo sú poučení o tom, nájdu ospravedlnenie.

11 Buďte teda žiadostiví mojich slov, túžte (po nich), poučujte sa!

12 Skvúca je a nevädnúca múdrosť, ľahko ju uzrú tí, čo ju milujú, nájdu ju tí, čo ju hľadajú.

13 Predbieha a dáva sa poznať tým, čo po nej dychtia.

14 Tomu, kto zrána hľadá ju, netreba sa namáhať, bo nájde ju sedieť pri svojich dverách.

15 V myšlienkach sa zapodievať ňou je vrchol rozumnosti, kto však pre ňu bdie, je skoro bez starostí.

16 Lebo ona sama obchádza a hľadá tých, čo sú jej hodni, blahosklonne im kráča v ústrety na cestách, pri každej myšlienke sa s nimi stretáva.

17 Jej začiatok je túžba úprimná dať sa poučiť,

18 snaha o poučenie je zasa láska (k nej), láska (k nej) značí však zachovávanie jej zákonov, zachovávanie jej zákonov je potom zaistenie nesmrteľnosti

19 a nesmrteľnosť vedie do blízkosti Boha.

20 Takto teda túžba po múdrosti vedie nahor, k vladárstvu.

21 Preto ak sa trónom tešíte a berlám, panovníci národov, ctite múdrosť, by ste panovali naveky.

22 Čo je teda múdrosť a ako vznikla, rozpoviem, neukryjem pred vami jej tajomstvá, ale stopovať ju budem od začiatku stvorenia, otvorene vyrozprávam, čo sa o nej vie, neobídem pravdu.

23 Nechcem kráčať s nivočiacou závisťou, lebo ona nie je spoločníkom múdrosti.

24 Množstvo mudrcov je šťastím pre svet, múdry kráľ je požehnaním pre národ.

25 Dajteže sa preto rečou mojou poučiť! Bude vám to na osoh!

1 I ja som smrteľný človek ako všetci, rodom z prvostvoreného pozemšťana. Bol som ako človek utvorený v lone matkinom

2 za desať mesiacov v krvi zhustol som z mužského semena, keď sa k spánku pridružila rozkoš.

3 I ja som po narodení vdychoval vzduch spoločný. Tak som padol na zem, ako všetci iní, prvý hlas som plačom vydal rovnako jak všetci.

4 V plienkach som bol vychovaný a so starosťami.

5 Ani jeden kráľ ver’ nemal iný bytia počiatok.

6 Všetci majú rovnaký vstup do života a ten istý odchod.

7 Preto som sa modlil: Bol mi daný rozum. Prosil som a vošiel duch múdrosti do mňa.

8 Cenil som ju nad žezlá a tróny, bohatstvo za nič pokladal som v porovnaní s ňou.

9 Ani drahokam som nestaval jej na roveň; lebo všetko zlato vedľa nej je iba trocha piesku, striebro sa popri nej len za blato pokladá.

10 Väčšmi som ju miloval než zdravie a než krásu a dal som jej prednosť pred svetlom, len aby som ju mal, lebo nikdy nevyháša svetlo, ktoré vyžaruje ona.

11 Súčasne s ňou dostal som aj iné dobrá, skrz jej ruky nesčíselné bohatstvo.

12 Všetkým (týmto veciam) som sa tešil, lebo múdrosť je ich vodkyňou; ale nevedel som ešte, že je aj ich matkou.

13 Nezištne som sa ju učil, bez závisti podávam ju ďalej, nezatajujem jej bohatstvo.

14 Ona je pre ľudí nevyčerpateľným pokladom. Kto ho používa, nadobúda Božie priateľstvo odporúčaný darmi, ktoré vyvierajú z ukáznenosti.

15 Nech mi Boh dá hovoriť tak, ako si to želám, a tak myslieť, by to hodné bolo toho, čo som dostal do daru, lebo on je nielen vodcom múdrosti, ale aj upravovateľom mudrcov.

16 Veď sme v jeho ruke my i naše reči, všetko hĺbanie i každá zručnosť v práci.

17 On mi totiž dal neklamnú znalosť vecí, takže poznám stavbu vesmíru i silu živlov,

18 začiatok i koniec, i stred čias, zmenu slnovratov i striedanie ročných období,

19 kolobeh rokov i zoskupenie hviezd,

20 povahu živočíchov a pudy divých zvierat, silu duchov a myšlienky ľudí, rozmanitosť rastlinstva a (liečivú) moc korienkov.

21 Čo je schované i viditeľné, všetko som ja poznal, veď ma o tom poučila múdrosť, tvorkyňa všetkých vecí.

22 Veď v nej je duch chápavý, svätý, jedinečný, mnohonásobný, jemný, rezký, prenikavý, bez poškvrny, jasný, neurážajúci, milujúci dobro, ostrý,

23 nezastaviteľný, dobročinný, ľudomilný, pevný, nepremeniteľný, bezstarostný, všemohúci, vševidiaci; prenikajúci všetkých duchov, obdarených umom, čistých, najjemnejších.

24 Lebo múdrosť je pohyblivejšia než hocijaký pohyb. Pre svoju čírosť prechádza a preniká všetko.

25 Veď je výdych Božej moci a je čistý výron slávy Vševládneho. Preto sa jej nič nečisté nikdy dotknúť nemôže.

26 Veď je odblesk svetla večného, je zrkadlo Božej účinnosti bez poškvrny a je obraz jeho láskavosti.

27 Hoci je len jedna, predsa vládze všetko, obnovuje všetko, hoci v sebe ostáva tá istá, v každom pokolení prenáša sa v duše svätých a robí z nich Božích priateľov a prorokov.

28 Veď Boh miluje len toho, kto má dôverný styk s múdrosťou.

29 Nádhernejšia je nad slnko, prevyšuje celý hviezdny svet. V prirovnaní k svetlu prislúcha jej prednosť,

30 lebo za ním nasleduje noc, ale proti múdrosti zloba nič nezmôže.

1 Siaha mocne od jedného konca k druhému, a všetko riadi najlepšie.

2 Ju miloval som a po nej túžil od mladi, túžobne som si prial priviesť si ju domov ako nevestu a jej krásu som vrúcne miloval.

3 Svoju urodzenosť hlása svojím spolužitím s Bohom, takže i Pán všetkého ju miluje.

4 Veď je zasvätená do Božej znalosti a je voliteľkou jeho skutkov.

5 Keď už bohatstvo je v živote tým dobrom, po ktorom sa baží, čo je bohatšie než múdrosť, ktorá koná všetko?

6 Keď už rozumnosť vie niečo tvoriť, kto je v celom svete väčším umelcom než ona?

7 A keď niekto spravodlivosť miluje: Ona spôsobuje čnosti, lebo ona vyučuje miernosti a opatrnosti, spravodlivosti a pevnej odvahe, od ktorých nič užitočnejšieho nieto v ľudskom živote.

8 Keď chce niekto zasa veľa vedieť: Ona pozná minulosť a odhaľuje budúcnosť, pozná slovné zvraty prísloví a rozlúštenie hádaniek, dopredu vie znamenia a zázraky, priebeh dôb a časov.

9 Preto som si zaumienil priviesť si ju domov, aby som s ňou žil. Vedel som, že radkyňou mi bude v šťastí, tešiteľkou v starostiach a zármutku.

10 Pre ňu nadobudnem vážnosť u ľudí a česť u starších, hoc mladý som (ešte).

11 Zistí sa, že dôvtipný som pri súde, v očiach panovníkov obdiv budiť budem.

12 Akže budem mlčať, budú čakať na mňa, ak budem hovoriť, budú ma počúvať, a keď budem rečniť dlhšie, ruku si položia na ústa.

13 (A čo viac), ja nesmrteľnosť nadobudnem pre ňu a tým, ktorí po mne prídu, nechám večnú pamiatku.

14 Budem kmene spravovať a národy mi budú poddané.

15 Hrozní panovníci báť sa budú, keď počujú o mne. Ukážem sa dobrým k ľudu, ale mužným vo vojne.

16 Keď sa vrátim domov, chcem pri nej pookriať; lebo styk s ňou nemá trpkosť, ani nudu spolužitie s ňou, iba veselosť a radosť.

17 Keď som o tom uvažoval v sebe, premietal to v svojom srdci, že (totiž) nesmrteľnosť je v spojení s múdrosťou,

18 ušľachtilé obveselenie v jej priateľstve, v práci jej rúk nevyčerpateľné bohatstvo, znalosť v ustavičnej dôvernosti s ňou, sláva účastniť sa na jej rozhovoroch, obchádzal som teda a hľadal som, ako by som si ju vedel získať.

19 Bol som mladík pekne vyvinutý a mal som i dobré srdce;

20 alebo skôr, keďže som bol dobrý, prišiel som do nepoškvrneného tela.

21 Ale keď som videl, že sa jej nedomôžem inak (nijako), len keď (mi ju) dá Boh, i to už bol dôkaz pochopenia, že som poznal, čím darom je ona – pristúpil som k Pánovi a jeho som prosil, z celého srdca som prehovoril:

1 Bože otcov, Pane milosrdenstva, ktorý si všetko svojím slovom urobil,

2 človeka si stvoril svojou múdrosťou, aby vládol nad stvorenstvom, ktoré si ty povolal k jestvote,

3 aby spravoval svet v svätosti a spravodlivosti, aby vládol v úprimnosti srdca,

4 daj mi múdrosť, prísediacu tvojho trónu, a mňa nevylučuj z počtu svojich detí.

5 Lebo ja som tvoj služobník a syn tvojej služobnice, človek mdlý a kratučkého žitia, ktorý málo chápe, čo je právo a čo je zákon.

6 Lebo aj keby bol niekto z ľudí dokonalý, a chýbala by mu tvoja múdrosť, nebol by ničím.

7 Tys’ ma zvolil kráľom svojho ľudu, za vladára tvojich synov a tvojich dcér.

8 Ty si mi dal rozkaz postaviť chrám na tvojom svätom vrchu, oltár v meste tvojho príbytku: Obraz svätostánku, ktorý si ty od počiatku pripravil.

9 U teba je múdrosť, ktorá pozná tvoje diela, ktorá bola prítomná, keď si tvoril zemský okruh. Ona vie, čo tvojim očiam lahodí a čo je správne podľa tvojich príkazov.

10 Vyšliže ju zo svätého neba a zošli ju z trónu tvojej velebnosti, aby so mnou bola pri mojom konaní a aby som vedel, čo je milé tebe.

11 Lebo ona všetko vie a všetko chápe, povedie ma rozvažito pri mojich robotách, ochráni ma svojou velebnosťou.

12 Takto budú moje diela príjemné, spravodlivo budem vládnuť tvojmu ľudu, hoden budem trónu svojho otca.

13 Lebo ktorý človek môže poznať Božiu vôľu? Alebo kto sa dokáže domyslieť, čo chce Pán?

14 Myšlienky smrteľníkov sú bojazlivé, naše úvahy sú neisté.

15 Lebo dušu zaťažuje pominuteľné telo a pozemský stánok stláča myseľ, ktorá veľa húta.

16 Ledva poznávame to, čo je na zemi, a len namáhavo chápeme to, čo je pred našimi očami; ktože teda vládze vyskúmať to, čo je na nebi? –

17 Ktože poznal tvoju vôľu, ak si mu ty nedal múdrosť a keď si z výšav nezoslal svojho Ducha Svätého?

18 (Len) tak boli vyrovnané chodníky pozemšťanov; ľudia, poučení o tom, čo ľúbi sa tebe, boli zachránení múdrosťou.

1 Ona prvostvoreného otca sveta chránila, kým bol ešte stvorený len sám, vytrhla ho z jeho poklesku;

2 dala mu tiež silu vládnuť nad všetkým.

3 Nespravodlivý však v svojom hneve od nej odpadol; zhynul zášťou bratovražednou.

4 Keď preň prišla na zem potopa, zas to bola múdrosť, ktorá prinášala záchranu, keďže na slabučkom dreve spravodlivého previedla.

5 Keď sa pre všeobecnú zločinnosť porozdeľovali národy, ona našla spravodlivého, uchovala ho bez úhony pred Bohom a zachovala ho silným napriek jeho útrpnosti so synom.

6 Pri záhube bezbožníkov ona zachránila spravodlivého, keď on utekal pred ohňom, čo padal na Päťmestie.

7 Po nich, na svedectvo zločinu, púšť dosiaľ ostala, z ktorej sa vše dymí, stromy, čo v nevhodný čas nesú ovocie, a pomník neveriacej duše, vyčnievavý soľný stĺp.

8 Keďže obchádzali múdrosť, nielenže si škodili tým, že nepoznali, čo je šľachetné, lež aj živým zanechali pomník svojej pochabosti, aby to, čo popáchali, neostalo ukryté.

9 Múdrosť naopak zachránila od lopôt tých, ktorí jej slúžili.

10 Ona spravodlivého vodila po rovných cestách, keď pred bratovým hnevom utekal, dala mu zrieť Božie kráľovstvo, udelila mu znalosť svätých vecí, cez námahy ho priviedla k zámožnosti, rozmnožila plody jeho roboty.

11 Bývala mu na pomoci proti hrabivosti utláčateľov a dopomohla mu k bohatstvu.

12 Ochraňovala ho od nepriateľov, pred prenasledovateľmi mu poskytovala bezpečnosť, v ťažkom boji mu dopomáhala k víťazstvu, aby poznal, že bohabojnosť je mocnejšia ako všetko (ostatné).

13 Ona predaného spravodlivca neopustila, ale ochraňovala ho pred hriechom.

14 Zostúpila s ním do žalára, neopustila ho v okovách, kým mu nepriniesla žezlo kráľovské a moc nad jeho utláčateľmi. Usvedčila zo lží jeho ohováračov, a udelila mu večnú slávu.

15 Ona vymanila od národa utláčateľov ľud svätý a rod bezúhonný.

16 Vošla do duše Božieho sluhu, takže zázrakmi a znameniami hrozným kráľom odolal.

17 Svätým za ich práce dala mzdu a viedla ich cestou zázračnou.

18 Vo dne bola pre nich prístreším, v noci svetlom hviezd.

19 Previedla ich morom Červeným, odprevadila ich cez náramnú vodu. Ich nepriateľov však potopila vo vlnách a zas ich vyvrhla z morských priehlbín.

20 A tak spravodliví olúpili bezbožných. Tvoje sväté meno, Pane, ospevovali, velebili svorne tvoju ruku víťaznú.

21 Lebo múdrosť otvorila ústa nemých, výrečnými urobila jazyky nemluvniat.