Category: Matúš

1 Keď sa priblížili k Jeruzalemu a prišli do Betfage pri Olivovej hore, Ježiš poslal dvoch učeníkov

2 a povedal im: „Choďte do dediny, čo je pred vami, a hneď nájdete priviazanú oslicu a s ňou osliatko! Odviažte ich a priveďte ku mne!

3 A keby vám niekto niečo hovoril, povedzte: »Pán ich potrebuje.« A hneď ich prepustí.“

4 Toto sa stalo, aby sa splnilo, čo predpovedal prorok:

5 „Povedzte dcére sionskej: Hľa, tvoj Kráľ prichádza k tebe, tichý, sediaci na oslici, na osliatku, mláďati ťažného zvieraťa.“

6 Učeníci šli a urobili, ako im Ježiš rozkázal.

7 Priviedli oslicu a osliatko, pokládli na ne svoje plášte a on si na ne sadol.

8 Veľké zástupy prestierali na cestu svoje plášte, iní odtínali zo stromov ratolesti a stlali ich na cestu.

9 A zástupy, čo išli pred ním, i tie, čo šli za ním, volali: „Hosanna synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosanna na výsostiach!“

10 Keď vošiel do Jeruzalema, rozvírilo sa celé mesto; vypytovali sa: „Kto je to?“

11 A zástupy hovorili: „To je ten prorok, Ježiš z galilejského Nazareta.“

12 Ježiš vošiel do chrámu a vyhnal všetkých predavačov a kupujúcich v chráme. Peňazomencom poprevracal stoly a predavačom holubov stolice

13 a povedal im: „Napísané je: »Môj dom sa bude volať domom modlitby.« A vy z neho robíte lotrovský pelech.“

14 V chráme k nemu pristúpili slepí a chromí a on ich uzdravil.

15 Keď veľkňazi a zákonníci videli divy, ktoré robil, a deti, čo v chráme volali: „Hosanna synovi Dávidovmu!“, nahnevali sa

16 a povedali mu: „Počuješ, čo títo hovoria?“ Ježiš im odvetil: „Pravdaže. Nikdy ste nečítali: »Z úst nemluvniat a dojčeniec pripravil si si chválu«?“

17 I nechal ich, vyšiel von z mesta do Betánie a tam zostal.

18 Keď sa ráno vracal do mesta, pocítil hlad.

19 Pri ceste videl figovník. Išiel k nemu, ale nenašiel na ňom nič, len lístie. Preto mu povedal: „Nech sa na tebe už nikdy neurodí ovocie.“ A figovník hneď vyschol.

20 Keď to učeníci videli, zadivili sa a povedali: „Ako to, že figovník tak naraz vyschol?“

21 Ježiš im na to povedal: „Veru, hovorím vám: Ak budete mať vieru a nebudete pochybovať, urobíte nielen to, čo sa stalo s figovníkom, ale keby ste aj tomuto vrchu povedali: »Zdvihni sa a hoď sa do mora,« stane sa to.

22 A dostanete všetko, o čo budete s vierou prosiť v modlitbe.“

23 Keď prišiel do chrámu a učil, pristúpili k nemu veľkňazi a starší ľudu a pýtali sa: „Akou mocou toto robíš? A kto ti dal túto moc?“

24 Ježiš im povedal: „Aj ja sa vás na niečo spýtam. Ak mi odpoviete, i ja vám poviem, akou mocou toto robím.

25 Odkiaľ bol Jánov krst? Z neba, či od ľudí?“ Oni rozmýšľali a hovorili si: „Ak povieme: »Z neba,« povie nám: »Prečo ste mu teda neuverili?«

26 Ale ak povieme: »Od ľudí,« máme sa čo obávať zástupu, lebo Jána pokladajú všetci za proroka.“

27 Odpovedali teda Ježišovi: „Nevieme.“ A on im odvetil: „Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím.“

28 „Čo poviete na toto? Istý človek mal dvoch synov. Prišiel k prvému a povedal mu: »Syn môj, choď dnes pracovať do vinice!«

29 Ale on odpovedal: »Nechce sa mi.« No potom to oľutoval a išiel.

30 Išiel k druhému a povedal mu to isté. Ten odpovedal: »Idem, pane!« Ale nešiel.

31 Kto z týchto dvoch splnil otcovu vôľu?“ Odpovedali: „Ten prvý.“ Ježiš im povedal: „Veru, hovorím vám: Mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva.

32 Lebo k vám prišiel Ján cestou spravodlivosti, a neuverili ste mu. Ale mýtnici a neviestky mu uverili. A vy, hoci ste to videli, ani potom ste sa nekajali a neuverili ste mu.

33 Počujte iné podobenstvo: Istý hospodár vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal v nej lis a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval.

34 Keď sa priblížil čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojich sluhov, aby prevzali jeho diel úrody.

35 Ale vinohradníci jeho sluhov pochytali; jedného zbili, iného zabili, ďalšieho ukameňovali.

36 Znova poslal iných sluhov, viac ako predtým, ale aj s nimi urobili podobne.

37 Napokon k nim poslal svojho syna, lebo si povedal: »K môjmu synovi budú mať úctu.«

38 Ale keď vinohradníci zazreli syna, povedali si: »To je dedič. Poďte, zabime ho a jeho dedičstvo bude naše!«

39 Chytili ho, vyvliekli z vinice a zabili.

40 Keď potom príde pán vinice, čo urobí tým vinohradníkom?“

41 Odpovedali mu: „Zlých bez milosti zahubí a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu budú načas odovzdávať úrodu.“

42 Ježiš im povedal: „Nikdy ste nečítali v Písme: »Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná«?

43 Preto vám hovorím: Vám sa Božie kráľovstvo vezme a dá sa národu, ktorý bude prinášať úrodu.

44 Kto padne na ten kameň, doláme sa, a na koho on padne, toho rozdlávi.“

45 Keď veľkňazi a farizeji počuli tieto jeho podobenstvá, vybadali, že hovorí o nich.

46 A chceli ho zajať, len sa báli zástupov, lebo ony ho pokladali za proroka.

1 A Ježiš im znova hovoril v podobenstvách:

2 „Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi.

3 Poslal svojich sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu. Ale oni nechceli ísť.

4 Znova poslal iných sluhov s odkazom: »Povedzte pozvaným: Hostinu som už pri chystal, voly a kŕmny dobytok sú pozabíjané a všetko je pripravené; poďte na svadbu!«

5 Ale oni na to nedbali a odišli: jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom.

6 Ostatní jeho sluhov pochytali, potupili a zabili.

7 Kráľ sa rozhneval, poslal svoje vojská, vrahov zahubil a ich mesto podpálil.

8 Potom povedal svojim sluhom: »Svadba je pripravená, ale pozvaní jej neboli hodní.

9 Choďte preto na rázcestia a všetkých, čo nájdete, zavolajte na svadbu.«

10 Sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých; a svadobná sieň sa naplnila hosťami.

11 Keď kráľ vošiel pozrieť si hostí, zbadal tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného odevu.

12 Povedal mu: »Priateľu, ako si sem mohol vojsť bez svadobného odevu?« On onemel.

13 Tu kráľ povedal sluhom: »Zviažte mu nohy i ruky a vyhoďte ho von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.«

14 Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených.“

15 Vtedy farizeji odišli a radili sa, ako by ho podchytili v reči.

16 Poslali k nemu svojich učeníkov a herodiánov so slovami: „Učiteľ, vieme, že vždy vravíš pravdu a podľa pravdy učíš Božej ceste. Neberieš ohľad na nikoho, lebo nehľadíš na osobu človeka.

17 Povedz nám teda, čo si myslíš: Slobodno platiť cisárovi daň, či nie?“

18 Ale Ježiš poznal ich zlomyseľnosť a povedal: „Čo ma pokúšate, pokrytci?!

19 Ukážte mi daňový peniaz!“ Oni mu podali denár.

20 Spýtal sa ich: „Čí je tento obraz a nápis?“

21 Odpovedali mu: „Cisárov.“ Tu im povedal: „Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“

22 Keď to počuli, zadivili sa, nechali ho a odišli.

23 V ten deň prišli k nemu saduceji, ktorí tvrdia, že niet zmŕtvychvstania, a pýtali sa ho:

24 „Učiteľ, Mojžiš povedal, že ak niekto zomrie a nemal deti, jeho brat si má vziať jeho manželku a splodiť svojmu bratovi potomka.

25 Bolo u nás sedem bratov. Prvý sa oženil a umrel. A pretože nemal potomka, zanechal svoju ženu svojmu bratovi.

26 Takisto aj druhý a tretí až po siedmeho.

27 Napokon po všetkých zomrela aj žena.

28 Nuž ktorému zo siedmich bude manželkou pri vzkriesení? Veď ju mali všetci.“

29 Ježiš im povedal: „Mýlite sa, lebo nepoznáte Písmo ani Božiu moc.

30 Pri vzkriesení sa ľudia neženia, ani nevydávajú, ale sú ako anjeli v nebi.

31 A o vzkriesení mŕtvych ste nečítali, čo vám povedal Boh, keď vravel:

32 »Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba«? A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých.“

33 Keď to počuli zástupy, žasli nad jeho učením.

34 Keď sa farizeji dopočuli, že umlčal saducejov, zišli sa

35 a jeden z nich, učiteľ zákona, sa ho spýtal, aby ho pokúšal:

36 „Učiteľ, ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie?“

37 On mu povedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou!

38 To je najväčšie a prvé prikázanie.

39 Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!

40 Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci.“

41 Keď boli farizeji zhromaždení, Ježiš sa ich opýtal:

42 „Čo si myslíte o Mesiášovi? Čí syn je?“ Odpovedali mu: „Dávidov.“

43 Povedal im: „Akože ho potom Dávid v Duchu volá Pánom, keď hovorí:

44 »Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, kým ti nepoložím tvojich nepriateľov pod nohy«?

45 Ak ho teda Dávid volá Pánom, ako môže byť jeho synom?“

46 A nik mu nevedel odpovedať ani slovo. Ani sa ho od toho dňa už nik neodvážil vypytovať.

1 Vtedy Ježiš povedal zástupom i svojim učeníkom:

2 „Zákonníci a farizeji zasadli na Mojžišovu stolicu.

3 Preto robte a zachovávajte všetko, čo vám povedia, ale podľa ich skutkov nerobte: lebo hovoria, a nekonajú.

4 Viažu ťažké až neúnosné bremená a kladú ich ľuďom na plecia, ale sami ich nechcú ani prstom pohnúť.

5 Všetko, čo robia, konajú iba preto, aby ich ľudia videli: rozširujú si modlitebné remienky a zväčšujú strapce na šatách,

6 radi majú popredné miesta na hostinách, prvé stolice v synagógach,

7 pozdravy na uliciach a keď ich ľudia oslovujú Rabbi.

8 Vy sa nedávajte volať Rabbi, lebo len jeden je váš Učiteľ, vy všetci ste bratia.

9 Ani Otcom nevolajte nikoho na zemi, lebo len jeden je váš Otec, ten nebeský.

10 Ani sa nedávajte volať Učiteľmi, lebo len jediný je váš Učiteľ, Kristus.

11 Kto je medzi vami najväčší, bude vaším služobníkom.

12 Kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.

13 Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo zatvárate nebeské kráľovstvo pred ľuďmi! Sami doň nevchádzate, a tým, čo vchádzajú, vojsť nedovolíte.

14 (Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci! Vyjedáte domy vdovám a modlíte sa dlhé modlitby. Preto vás postihne prísnejší súd.)

15 Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo obchádzate more i zem, aby ste získali jedného novoverca, a keď sa ním stane, urobíte z neho syna pekla dva razy horšieho, ako ste sami!

16 Beda vám, slepí vodcovia! Hovoríte: »Kto by prisahal na chrám, to nič nie je, ale kto by prisahal na chrámové zlato, to ho už viaže.«

17 Hlupáci a slepci! Čo je viac: zlato, či chrám, ktorý to zlato posväcuje?

18 Alebo: »Kto by prisahal na oltár, to nič nie je, ale kto by prisahal na dar, čo je na ňom, to ho už viaže.«

19 Slepci! Čože je viac: dar, či oltár, ktorý ten dar posväcuje?

20 Kto teda prisahá na oltár, prisahá naň i na všetko, čo je na ňom;

21 a kto prisahá na chrám, prisahá naň i na toho, ktorý v ňom býva.

22 A kto prisahá na nebo, prisahá na Boží trón i na toho, čo na ňom sedí.

23 Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo dávate desiatky z mäty, kôpru a rasce, ale zanedbali ste, čo je v zákone dôležitejšie – spravodlivosť, milosrdenstvo a vernosť! Toto bolo treba robiť, a tamto nezanedbávať.

24 Slepí vodcovia! Komára preciedzate a ťavu prehĺtate.

25 Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo čistíte čašu a misu zvonka, ale vnútri sú plné lúpeže a nečistoty!

26 Slepý farizej, vyčisti čašu najprv zvnútra, aby bola čistá aj zvonka!

27 Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo sa podobáte obieleným hrobom, ktoré zvonka vyzerajú pekne, ale vnútri sú plné mŕtvolných kostí a všelijakej nečistoty!

28 Tak sa aj vy navonok zdáte ľuďom spravodliví, no vnútri ste plní pokrytectva a neprávosti.

29 Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci! Prorokom staviate hrobky a spravodlivým zdobíte pomníky

30 a hovoríte: »Keby sme boli žili za čias našich otcov, neboli by sme s nimi prelievali krv prorokov.«

31 A tak si sami svedčíte, že ste synmi tých, čo zabíjali prorokov.

32 Vy už dovŕšte mieru svojich otcov!

33 Hadi, hadie plemeno, ako uniknete rozsudku pekla?

34 Preto, hľa, ja k vám posielam prorokov, učiteľov múdrosti a zákonníkov. Vy niektorých z nich zabijete a ukrižujete, iných budete bičovať vo svojich synagógach a prenasledovať z mesta do mesta,

35 aby na vás padla všetka spravodlivá krv vyliata na zemi, počnúc krvou spravodlivého Ábela až po krv Zachariáša, Barachiášovho syna, ktorého ste zabili medzi chrámom a oltárom.

36 Veru, hovorím vám: To všetko padne na toto pokolenie.

37 Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, čo boli k tebe poslaní, koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti, ako sliepka zhromažďuje svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste!

38 Hľa, váš dom vám ostáva pustý.

39 Lebo vám hovorím: Odteraz ma neuvidíte, až kým nebudete hovoriť: »Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.«“

1 Keď Ježiš vyšiel z chrámu a odchádzal, pristúpili k nemu jeho učeníci a ukazovali mu chrámové stavby.

2 On im však povedal: „Vidíte toto všetko? Veru, hovorím vám: Nezostane tu kameň na kameni; všetko bude zborené.“

3 Keď potom sedel na Olivovej hore a boli sami, pristúpili k nemu učeníci a spýtali sa ho: „Povedz nám, kedy to bude a aké bude znamenie tvojho príchodu a konca sveta?“

4 Ježiš im odpovedal: „Dajte si pozor, aby vás niekto nezviedol.

5 Lebo prídu mnohí v mojom mene a budú hovoriť: »Ja som Mesiáš.« A mnohých zvedú.

6 Budete počuť o vojnách a chýry o bojoch. Dajte si pozor, aby ste sa neplašili. To musí prísť, ale ešte nebude koniec.

7 Lebo povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. Miestami bude hlad a zemetrasenie.

8 Ale to všetko bude len začiatok útrap.

9 Potom vás vydajú na mučenie, budú vás zabíjať, a všetky národy vás budú nenávidieť pre moje meno.

10 Vtedy mnohí odpadnú a budú sa navzájom udávať a nenávidieť.

11 Vystúpi mnoho falošných prorokov a zvedú mnohých.

12 A pretože sa rozmnoží neprávosť, v mnohých vychladne láska.

13 Ale kto vytrvá do konca, bude spasený.

14 Toto evanjelium o kráľovstve sa bude hlásať po celom svete na svedectvo všetkým národom. A potom príde koniec.

15 Keď uvidíte ohavnosť spustošenia na svätom mieste, ako predpovedal prorok Daniel – kto číta, nech pochopí:

16 vtedy tí, čo budú v Judei, nech utečú do hôr;

17 kto bude na streche, nech nezostupuje vziať si niečo z domu,

18 a kto bude na poli, nech sa nevracia vziať si plášť.

19 Beda ťarchavým ženám a tým, čo budú v tie dni pridájať!

20 Modlite sa, aby ste nemuseli utekať v zime alebo v sobotu,

21 lebo vtedy bude veľké súženie, aké nebolo od počiatku sveta až doteraz a už ani nebude.

22 A keby sa tie dni neskrátili, nezachránil by sa nik; ale kvôli vyvoleným sa tie dni skrátia.

23 Keby vám vtedy niekto povedal: »Hľa, tu je Mesiáš« alebo: »Tamto je,« neverte.

24 Lebo vystúpia falošní mesiáši a falošní proroci a budú robiť veľké znamenia a zázraky, aby zviedli, ak je to možné, aj vyvolených.

25 Hľa, hovorím vám to vopred.

26 Keby vám teda povedali: »Hľa, je na púšti,« nevychádzajte; »Hľa, skrýva sa v dome,« neverte.

27 Lebo ako blesk vzíde na východe a vidno ho až po západ, taký bude aj príchod Syna človeka.

28 Kde bude mŕtvola, tam sa zhromaždia aj orly.

29 Hneď po súžení tých dní slnko sa zatmie, mesiac nevydá svoje svetlo, hviezdy budú padať z neba a nebeské mocnosti sa zachvejú.

30 Vtedy sa na nebi zjaví znamenie Syna človeka. Všetky kmene zeme budú nariekať a uvidia Syna človeka prichádzať na nebeských oblakoch s mocou a veľkou slávou.

31 On pošle svojich anjelov za mohutného zvuku poľnice a zhromaždia jeho vyvolených zo štyroch strán sveta, od jedného kraja neba až po druhý.

32 Od figovníka sa naučte podobenstvo. Keď jeho ratolesť mladne a vyháňa lístie, viete, že je blízko leto.

33 Tak aj vy; až uvidíte toto všetko, vedzte, že je blízko, predo dvermi.

34 Veru, hovorím vám: Nepominie sa toto pokolenie, kým sa to všetko nestane.

35 Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú.

36 Ale o tom dni a o tej hodine nevie nik, ani nebeskí anjeli, ani Syn, iba sám Otec.

37 Ako bolo za dní Noema, tak bude aj pri príchode Syna človeka.

38 Ako v dňoch pred potopou ľudia jedli a pili, ženili sa a vydávali až do toho dňa, keď Noe vošiel do korába,

39 a nič nezbadali, až prišla potopa a zmietla všetkých, tak bude aj pri príchode Syna človeka.

40 Vtedy budú na poli dvaja: jeden bude vzatý, druhý sa ponechá.

41 Dve budú mlieť na mlyne: jedna bude vzatá, druhá sa ponechá.

42 Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán.

43 Uvážte predsa: Keby hospodár vedel, v ktorú nočnú hodinu príde zlodej, veruže by bdel a nedovolil by mu vniknúť do svojho domu.

44 Preto aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej neviete.

45 Kto je teda verný a múdry sluha, ktorého pán ustanovil nad svojou čeľaďou, aby jej načas dával pokrm?

46 Blahoslavený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde tak robiť.

47 Veru, hovorím vám: Ustanoví ho nad celým svojím majetkom.

48 Ale keby si zlý sluha v srdci povedal: »Môj pán voľajako nejde«

49 a začal by biť svojich spolusluhov, jesť a piť s opilcami,

50 pán toho sluhu príde v deň, keď to najmenej čaká, a v hodinu, o ktorej sa nenazdá,

51 oddelí ho a dá mu podiel medzi pokrytcami; tam bude plač a škrípanie zubami.

1 Vtedy sa nebeské kráľovstvo bude podobať desiatim pannám, ktoré si vzali lampy a vyšli naproti ženíchovi.

2 Päť z nich bolo nerozumných a päť múdrych.

3 Nerozumné si vzali lampy, ale olej si so sebou nevzali.

4 Múdre si vzali s lampami aj olej do nádob.

5 Keď ženích neprichádzal, všetkým sa začalo driemať a zaspali.

6 O polnoci sa strhol krik: »Ženích prichádza, vyjdite mu v ústrety!«

7 Všetky panny sa prebudili a pripravovali si lampy.

8 Tu nerozumné panny povedali múdrym: »Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú.«

9 Ale múdre odvetili: »Aby azda nebolo ani nám, ani vám málo, choďte radšej k predavačom a kúpte si!«

10 No kým išli kupovať olej, prišiel ženích a tie, čo boli pripravené, vošli s ním na svadbu a dvere sa zatvorili.

11 Napokon prišli aj ostatné panny a vraveli: »Pane, Pane, otvor nám!«

12 Ale on im povedal: »Veru, hovorím vám: Nepoznám vás.«

13 Preto bdejte, lebo neviete ani dňa, ani hodiny.

14 Bude to tak, ako keď sa istý človek chystal na cestu. Zavolal si sluhov a zveril im svoj majetok:

15 jednému dal päť talentov, druhému dva a ďalšiemu jeden, každému podľa jeho schopností, a odcestoval.

16 Ten, čo dostal päť talentov, hneď šiel, obchodoval s nimi a získal ďalších päť.

17 Podobne aj ten, čo dostal dva, získal ďalšie dva.

18 Ale ten, čo dostal jeden, šiel, vykopal jamu a peniaze svojho pána ukryl.

19 Po dlhom čase sa pán tých sluhov vrátil a začal s nimi účtovať.

20 Predstúpil ten, čo dostal päť talentov, priniesol ďalších päť talentov a vravel: »Pane, päť talentov si mi odovzdal a hľa, ďalších päť som získal.«

21 Jeho pán mu povedal: »Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.«

22 Predstúpil ten, čo dostal dva talenty, a vravel: »Pane, dva talenty si mi odovzdal a hľa, získal som ďalšie dva.«

23 Jeho pán mu povedal: »Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.«

24 Predstúpil aj ten, čo dostal jeden talent, a hovoril: »Pane, viem, že si tvrdý človek: žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal.

25 Bál som sa, a preto som išiel a ukryl tvoj talent v zemi. Hľa, tu máš, čo je tvoje.«

26 Jeho pán mu povedal: »Zlý a lenivý sluha! Vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal?

27 Mal si teda moje peniaze dať peňazomencom a ja by som si bol po návrate vybral, čo je moje, aj s úrokmi.

28 Vezmite mu talent a dajte ho tomu, čo má desať talentov.

29 Lebo každému, kto má, ešte sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má.

30 A neužitočného sluhu vyhoďte von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.«

31 Až príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci anjeli, zasadne na trón svojej slávy.

32 Vtedy sa pred ním zhromaždia všetky národy a on oddelí jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od capov.

33 Ovce si postaví sprava a capov zľava.

34 Potom Kráľ povie tým, čo budú po jeho pravici: »Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta.

35 Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma;

36 bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne.«

37 Vtedy mu spravodliví povedia: »Pane, a kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť?

38 Kedy sme ťa videli ako pocestného a pritúlili sme ťa, alebo nahého a priodeli sme ťa?

39 Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme k tebe?«

40 Kráľ im odpovie: »Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.«

41 Potom povie aj tým, čo budú zľava: »Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom!

42 Lebo som bol hladný, a nedali ste mi jesť; bol som smädný, a nedali ste mi piť;

43 bol som pocestný, a nepritúlili ste ma; bol som nahý, a nepriodeli ste ma; bol som chorý a vo väzení, a nenavštívili ste ma.«

44 Vtedy mu aj oni povedia: »Pane, a kedy sme ťa videli hladného alebo smädného, alebo ako pocestného, alebo nahého, alebo chorého, alebo vo väzení, a neposlúžili sme ti?«

45 Vtedy im on odpovie: »Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste to neurobili.«

46 A pôjdu títo do večného trápenia, kým spravodliví do večného života.“

1 Keď Ježiš skončil všetky tieto reči, povedal svojim učeníkom:

2 „Viete, že o dva dni bude Veľká noc a Syn človeka bude vydaný, aby ho ukrižovali.“

3 Vtedy sa zhromaždili veľkňazi a starší ľudu v dvorane veľkňaza, ktorý sa volal Kajfáš,

4 a uzniesli sa, že Ježiša podvodne chytia a zabijú.

5 Ale hovorili: „Nie vo sviatok, aby sa ľud nevzbúril.“

6 Keď bol Ježiš v Betánii v dome Šimona Malomocného,

7 pristúpila k nemu žena s alabastrovou nádobou vzácneho voňavého oleja a vyliala mu ho na hlavu, ako sedel pri stole.

8 Keď to videli učeníci, hnevali sa a hovorili: „Načo takéto mrhanie?

9 Veď sa to mohlo draho predať a rozdať chudobným.“

10 Ježiš to spozoroval a povedal im: „Prečo trápite túto ženu? Urobila mi dobrý skutok;

11 veď chudobných máte vždy medzi sebou, ale mňa nemáte vždy.

12 Keď mi vyliala tento olej na telo, urobila to na môj pohreb.

13 Veru, hovorím vám: Kdekoľvek na svete sa bude ohlasovať toto evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila.“

14 Vtedy jeden z Dvanástich – volal sa Judáš Iškariotský – odišiel k veľkňazom

15 a vyzvedal sa: „Čo mi dáte, a ja vám ho vydám?“ Oni mu určili tridsať strieborných.

16 A od tej chvíle hľadal príležitosť vydať ho.

17 V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov prišli k Ježišovi učeníci a pýtali sa ho: „Kde ti máme pripraviť veľkonočnú večeru?“

18 On povedal: „Choďte do mesta k istému človeku a povedzte mu: Učiteľ odkazuje: Môj čas je blízko, u teba budem jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka.“

19 Učeníci urobili, ako im Ježiš rozkázal, a pripravili veľkonočného baránka.

20 Keď sa zvečerilo, zasadol s Dvanástimi za stôl.

21 A keď jedli, povedal: „Veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí.“

22 Veľmi osmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: „Som to ja, Pane?“

23 On odpovedal: „Kto so mnou namáča ruku v mise, ten ma zradí.

24 Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda človeku, ktorý zrádza Syna človeka! Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.“

25 Aj jeho zradca Judáš sa opýtal: „Som to azda ja, Rabbi?“ Odpovedal mu: „Sám si to povedal.“

26 Pri večeri vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom, hovoriac: „Vezmite a jedzte: toto je moje telo.“

27 Potom vzal kalich, vzdával vďaky a dal im ho, hovoriac: „Pite z neho všetci:

28 toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov.

29 Hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z tohto plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť s vami nový v kráľovstve svojho Otca.“

30 Potom zaspievali chválospev a vyšli na Olivovú horu.

31 Vtedy im Ježiš povedal: „Vy všetci tejto noci odpadnete odo mňa, lebo je napísané: »Udriem pastiera a stádo oviec sa rozpŕchne.«

32 Ale keď vstanem z mŕtvych, predídem vás do Galiley.“

33 Peter mu povedal: „Aj keby všetci odpadli od teba, ja nikdy neodpadnem.“

34 Ježiš mu odvetil: „Veru, hovorím ti: Tejto noci skôr, ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.“

35 Peter mu povedal: „Aj keby som mal umrieť s tebou, nezapriem ťa.“ Podobne hovorili aj ostatní učeníci.

36 Tu Ježiš prišiel s nimi na pozemok, ktorý sa volá Getsemani, a povedal učeníkom: „Sadnite si tu, kým odídem tamto a pomodlím sa.“

37 Vzal so sebou Petra a oboch Zebedejových synov. I doľahli naňho smútok a úzkosť.

38 Vtedy im povedal: „Moja duša je smutná až na smrť. Ostaňte tu a bdejte so mnou!“

39 Trochu poodišiel, padol na tvár a modlil sa: „Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty.“

40 Keď sa vrátil k učeníkom, našiel ich spať. I povedal Petrovi: „To ste nemohli ani hodinu bdieť so mnou?

41 Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia! Duch je síce ochotný, ale telo slabé.“

42 Znova odišiel a modlil sa: „Otče môj, ak ma tento kalich nemôže minúť a musím ho piť, nech sa stane tvoja vôľa.“

43 A keď sa vrátil, zasa ich našiel spať: oči sa im zatvárali od únavy.

44 Nechal ich, znova sa vzdialil a tretí raz sa modlil tými istými slovami.

45 Potom prišiel k učeníkom a povedal im: „Teraz už spite a odpočívajte! Hľa, prišla hodina; Syna človeka už vydávajú do rúk hriešnikov.

46 Vstaňte, poďme! Pozrite, môj zradca sa priblížil.“

47 A kým ešte hovoril, prišiel Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním veľký zástup s mečmi a kyjmi, ktorý poslali veľkňazi a starší ľudu.

48 Jeho zradca im dal znamenie: „Koho pobozkám, to je on; toho chyťte!“

49 A hneď pristúpil k Ježišovi a povedal: „Buď pozdravený, Rabbi!“ A pobozkal ho.

50 Ježiš mu povedal: „Priateľu, načo si prišiel!?“ Vtedy pristúpili, položili na Ježiša ruky a zajali ho.

51 Tu jeden z tých, čo boli s Ježišom, vystrel ruku, vytasil meč, zasiahol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho.

52 Ježiš mu povedal: „Daj svoj meč na jeho miesto! Lebo všetci, čo sa chytajú meča, mečom zahynú.

53 Alebo si myslíš, že by som nemohol poprosiť svojho Otca a on by mi hneď poslal viac ako dvanásť plukov anjelov?

54 Ale ako by sa potom splnilo Písmo, že to má byť takto?“

55 V tú hodinu povedal Ježiš zástupom: „Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zločinca, aby ste ma zajali. Deň čo deň som sedával a učil v chráme, a nezajali ste ma.“

56 Toto všetko sa stalo, aby sa splnili písma Prorokov. Vtedy ho všetci učeníci opustili a rozutekali sa.

57 Tí, čo Ježiša zajali, odviedli ho k veľkňazovi Kajfášovi, kde sa zhromaždili zákonníci a starší.

58 Peter šiel zďaleka za ním až do veľkňazovho dvora. Vošiel dnu a sadol si k sluhom: chcel vidieť, ako sa to skončí.

59 Veľkňazi a celá veľrada zháňali krivé svedectvo proti Ježišovi, aby ho mohli odsúdiť na smrť.

60 Ale nenašli, hoci vystúpilo mnoho falošných svedkov. Napokon prišli dvaja

61 a hovorili: „Tento povedal: »Môžem zboriť Boží chrám a o tri dni ho postaviť.«“

62 Tu vstal veľkňaz a spýtal sa ho: „Nič neodpovieš? Čo to títo svedčia proti tebe?!“

63 Ale Ježiš mlčal. Veľkňaz mu povedal: „Zaprisahám ťa na živého Boha, aby si nám povedal, či si Mesiáš, Boží Syn.“

64 Ježiš mu odvetil: „Sám si to povedal. Ale hovorím vám: Odteraz uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch.“

65 Vtedy si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: „Rúhal sa! Načo ešte potrebujeme svedkov? Sami ste teraz počuli rúhanie.

66 Čo na to poviete?“ Oni odpovedali: „Hoden je smrti!“

67 Potom mu pľuli do tváre a bili ho päsťami, iní ho zauškovali

68 a hovorili: „Prorokuj nám, Mesiáš, hádaj, kto ťa udrel!“

69 Peter sedel vonku na nádvorí. Prišla k nemu ktorási slúžka a povedala: „Aj ty si bol s Ježišom Galilejským!“

70 Ale on pred všetkými zaprel: „Neviem, čo hovoríš.“

71 Keď vyšiel k bráne, videla ho iná a povedala tým, čo tam boli: „Tento bol s Ježišom Nazaretským!“

72 On znova zaprel s prísahou: „Nepoznám toho človeka.“

73 O chvíľku pristúpili tí, čo tam stáli, a povedali Petrovi: „Veru, aj ty si z nich, veď aj tvoja reč ťa prezrádza!“

74 Vtedy sa začal zaklínať a prisahať: „Nepoznám toho človeka.“ A vtom zaspieval kohút.

75 Tu sa Peter rozpamätal na slovo, ktoré mu bol povedal Ježiš: „Skôr ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.“ Vyšiel von a horko sa rozplakal.

1 Keď sa rozodnilo, veľkňazi a starší ľudu sa uzniesli, že Ježiša vydajú na smrť.

2 Preto ho spútaného odviedli a odovzdali vladárovi Pilátovi.

3 Keď zradca Judáš videl, že Ježiša odsúdili, ľútosťou pohnutý vrátil tridsať strieborných veľkňazom a starším

4 so slovami: „Zhrešil som, lebo som zradil nevinnú krv.“ Ale oni odvetili: „Čo nás do toho? To je tvoja vec!“

5 On odhodil strieborné peniaze v chráme a odišiel; a potom sa šiel obesiť.

6 Veľkňazi vzali peniaze a povedali: „Neslobodno ich dať do chrámovej pokladnice, lebo je to cena krvi!“

7 Dohodli sa teda a kúpili za ne Hrnčiarovo pole na pochovávanie cudzincov.

8 Preto sa to pole až do dnešného dňa volá Pole krvi.

9 Vtedy sa splnilo, čo povedal prorok Jeremiáš: „Vzali tridsať strieborných, cenu toho, ktorého takto ocenili synovia Izraela,

10 a dali ich za Hrnčiarovo pole; ako mi prikázal Pán.“

11 Keď Ježiš stál pred vladárom, vladár sa ho spýtal: „Si židovský kráľ?“ Ježiš odpovedal: „Sám to hovoríš.“

12 A keď naňho veľkňazi a starší žalovali, nič neodpovedal.

13 Vtedy sa ho Pilát opýtal: „Nepočuješ, čo všetko proti tebe svedčia?“

14 Ale on mu neodpovedal ani na jediné slovo, takže sa vladár veľmi čudoval.

15 Na sviatky vladár prepúšťal zástupu jedného väzňa, ktorého si žiadali.

16 Mali vtedy povestného väzňa, ktorý sa volal Barabáš.

17 Keď sa zhromaždili, Pilát im povedal: „Koho vám mám prepustiť: Barabáša, alebo Ježiša, ktorý sa volá Mesiáš?“

18 Lebo vedel, že ho vydali zo závisti.

19 Keď sedel na súdnej stolici, odkázala mu jeho manželka: „Nemaj nič s tým spravodlivým, lebo som dnes vo sne veľa vytrpela pre neho.“

20 Veľkňazi a starší nahovorili zástupy, aby si žiadali Barabáša a Ježiša zahubili.

21 Vladár sa ich opýtal: „Ktorého z týchto dvoch si žiadate prepustiť?“ Oni zvolali: „Barabáša!“

22 Pilát im povedal: „Čo mám teda urobiť s Ježišom, ktorý sa volá Mesiáš?“ Všetci volali: „Ukrižovať ho!“

23 On vravel: „A čo zlé urobil?“ Ale oni tým väčšmi kričali: „Ukrižovať ho!“

24 Keď Pilát videl, že nič nedosiahne, ba že pobúrenie ešte vzrastá, vzal vodu, umyl si pred zástupom ruky a vyhlásil: „Ja nemám vinu na krvi tohto človeka. To je vaša vec!“

25 A všetok ľud odpovedal: „Jeho krv na nás a na naše deti!“

26 Vtedy im prepustil Barabáša. Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali.

27 Vladárovi vojaci vzali Ježiša do vládnej budovy a zhromaždili k nemu celú kohortu.

28 Vyzliekli ho a odeli do šarlátového plášťa,

29 z tŕnia uplietli korunu a položili mu ju na hlavu, do pravej ruky mu dali trstinu, padali pred ním na kolená a posmievali sa mu: „Buď pozdravený, židovský kráľ!“

30 Pľuli naňho, brali mu trstinu a bili ho po hlave.

31 Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z plášťa a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali.

32 Ako vychádzali, stretli človeka z Cyrény, menom Šimona. Toho prinútili, aby mu niesol kríž.

33 Tak prišli na miesto, ktoré sa volá Golgota, čo znamená Lebka.

34 Dali mu piť víno zmiešané so žlčou. Ale keď ho ochutnal, nechcel piť.

35 Keď ho ukrižovali, hodili lós a rozdelili si jeho šaty.

36 Potom si posadali a strážili ho.

37 Nad hlavu mu dali nápis s označením jeho viny: „Toto je Ježiš, židovský kráľ!“

38 Vedno s ním ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného sprava, druhého zľava.

39 A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu: potriasali hlavami

40 a vraveli: „Ty, čo zboríš chrám a za tri dni ho znova postavíš, zachráň sám seba! Ak si Boží Syn, zostúp z kríža!“

41 Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi so zákonníkmi a staršími:

42 „Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. Je kráľom Izraela; nech teraz zostúpi z kríža a uveríme v neho.

43 Spoliehal sa na Boha; nech ho teraz vyslobodí, ak ho má rád. Veď povedal: »Som Boží Syn.«“

44 Takisto ho tupili aj zločinci, čo boli s ním ukrižovaní.

45 Od dvanástej hodiny nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní.

46 Okolo tretej hodiny zvolal Ježiš mocným hlasom: „Eli, Eli, lema sabakthani?“, čo znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“

47 Keď to počuli niektorí z tých, čo tam stáli, vraveli: „Volá Eliáša.“

48 Jeden z nich hneď odbehol, vzal špongiu, naplnil ju octom, nastokol na trstinu a dával mu piť.

49 Ale ostatní hovorili: „Počkaj, nech uvidíme, či ho Eliáš príde vyslobodiť.“

50 Ježiš však znova zvolal mocným hlasom a vydýchol dušu.

51 A hľa, chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. Zem sa triasla a skaly sa pukali.

52 Otvorili sa hroby a mnohé telá zosnulých svätých vstali z mŕtvych.

53 Vyšli z hrobov a po jeho vzkriesení prišli do svätého mesta a ukázali sa mnohým.

54 Keď stotník a tí, čo s ním strážili Ježiša, videli zemetrasenie a všetko, čo sa deje, veľmi sa naľakali a hovorili: „On bol naozaj Boží Syn.“

55 Boli tam a zobďaleč sa pozerali mnohé ženy, ktoré sprevádzali Ježiša z Galiley a posluhovali mu.

56 Medzi nimi bola Mária Magdaléna, Mária, Jakubova a Jozefova matka, a matka Zebedejových synov.

57 Keď sa zvečerilo, prišiel zámožný človek z Arimatey, menom Jozef, ktorý bol tiež Ježišovým učeníkom.

58 Zašiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo. Pilát rozkázal, aby mu ho dali.

59 Jozef vzal telo, zavinul ho do čistého plátna

60 a uložil do svojho nového hrobu, ktorý si vytesal do skaly. Ku vchodu do hrobu privalil veľký kameň a odišiel.

61 Bola tam Mária Magdaléna a iná Mária a sedeli oproti hrobu.

62 Na druhý deň, ktorý bol po Prípravnom dni, zhromaždili sa veľkňazi a farizeji k Pilátovi

63 a hovorili: „Pane, spomenuli sme si, že ten zvodca, ešte kým žil, povedal: »Po troch dňoch vstanem z mŕtvych.«

64 Rozkáž teda strážiť hrob až do tretieho dňa, aby azda neprišli jeho učeníci a neukradli ho a nepovedali ľudu: »Vstal z mŕtvych,« a ostatné klamstvo by bolo horšie ako prvé.“

65 Pilát im povedal: „Máte stráž; choďte a strážte, ako viete!“

66 Oni šli a hrob zabezpečili: zapečatili kameň a postavili stráž.

1 Keď sa pominula sobota, na úsvite prvého dňa v týždni prišla Mária Magdaléna a iná Mária pozrieť hrob.

2 Vtom nastalo veľké zemetrasenie, lebo z neba zostúpil Pánov anjel, pristúpil, odvalil kameň a sadol si naň.

3 Jeho zjav bol ako blesk a jeho odev biely ako sneh.

4 Strážnici strnuli od strachu z neho a ostali ako mŕtvi.

5 Anjel sa prihovoril ženám: „Vy sa nebojte! Viem, že hľadáte Ježiša, ktorý bol ukrižovaný.

6 Niet ho tu, lebo vstal, ako povedal. Poďte, pozrite si miesto, kde ležal.

7 A rýchlo choďte povedať jeho učeníkom: »Vstal z mŕtvych a ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte.« Hľa, povedal som vám to.“

8 Rýchlo vyšli z hrobu a so strachom i s veľkou radosťou bežali to oznámiť jeho učeníkom.

9 A hľa, Ježiš im išiel v ústrety a oslovil ich: „Pozdravujem vás!“ Ony pristúpili, objali mu nohy a klaňali sa mu.

10 Tu im Ježiš povedal: „Nebojte sa! Choďte, oznámte mojim bratom, aby šli do Galiley; tam ma uvidia.“

11 Keď odišli, prišli do mesta niektorí zo stráže a oznámili veľkňazom všetko, čo sa stalo.

12 Tí sa zišli so staršími, poradili sa a dali vojakom veľa peňazí

13 so slovami: „Tak vravte: »V noci prišli jeho učeníci, a kým sme my spali, oni ho ukradli.«

14 A keby sa to dopočul vladár, my ho uchlácholíme a postaráme sa, aby sa vám nič nestalo.“

15 Oni vzali peniaze a urobili tak, ako ich poučili. A toto sa hovorí medzi Židmi až do dnešného dňa.

16 Jedenásti učeníci odišli do Galiley na vrch, kam im Ježiš rozkázal.

17 Keď ho uvideli, klaňali sa mu, no niektorí pochybovali.

18 Ježiš pristúpil k nim a povedal im: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi.

19 Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého

20 a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“