Category: Matúš

1 Rodokmeň Ježiša Krista, syna Dávidovho, syna Abrahámovho.

2 Abrahám mal syna Izáka, Izák Jakuba, Jakub Júdu a jeho bratov,

3 Júda Faresa a Záru z Tamary. Fares mal syna Ezroma, Ezrom Arama.

4 Aram mal syna Aminadaba, Aminadab Násona, Náson Salmona.

5 Salmon mal syna Bóza z Rachaby, Bóz Obeda z Rút, Obed Jesseho

6 a Jesse kráľa Dávida. Dávid mal syna Šalamúna z Uriášovej ženy.

7 Šalamún mal syna Roboama, Roboam Abiáša, Abiáš Azu,

8 Aza Jozafata, Jozafat Jorama, Joram Oziáša.

9 Oziáš mal syna Joatama, Joatam Achaza, Achaz Ezechiáša.

10 Ezechiáš mal syna Manassesa, Manasses Amona, Amon Joziáša,

11 Joziáš Jechoniáša a jeho bratov za babylonského zajatia.

12 Po babylonskom zajatí Jechoniáš mal syna Salatiela, Salatiel Zorobábela,

13 Zorobábel Abiuda, Abiud Eliakima, Eliakim Azora.

14 Azor mal syna Sadoka, Sadok Achima, Achim Eliuda.

15 Eliud mal syna Eleazara, Eleazar Matana, Matan Jakuba.

16 Jakub mal syna Jozefa, manžela Márie, z ktorej sa narodil Ježiš, nazývaný Kristus.

17 Všetkých pokolení od Abraháma po Dávida bolo štrnásť, od Dávida po babylonské zajatie štrnásť a štrnásť od babylonského zajatia po Krista.

18 S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého.

19 Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť.

20 Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého.

21 Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“

22 To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka:

23 „Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel,“ čo v preklade znamená: Boh s nami.

24 Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku.

25 Ale nepoznal ju, kým neporodila syna; a dal mu meno Ježiš.

1 Keď sa za čias kráľa Herodesa v judejskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci od východu

2 a pýtali sa: „Kde je ten novonarodený židovský kráľ? Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť.“

3 Keď to počul kráľ Herodes, rozrušil sa a celý Jeruzalem s ním.

4 Zvolal všetkých veľkňazov a zákonníkov ľudu a vyzvedal sa od nich, kde sa má narodiť Mesiáš.

5 Oni mu povedali: „V judejskom Betleheme, lebo tak píše prorok:

6 »A ty, Betlehem, v judejskej krajine, nijako nie si najmenší medzi poprednými mestami Judey, lebo z teba vyjde vojvoda, ktorý bude spravovať môj ľud, Izrael.«“

7 Tu si dal Herodes potajomky zavolať mudrcov a podrobne sa ich povypytoval, kedy sa im zjavila hviezda.

8 Potom ich poslal do Betlehema a povedal: „Choďte a dôkladne sa vypytujte na dieťa. Keď ho nájdete, oznámte mi, aby som sa mu aj ja šiel pokloniť.“

9 Oni kráľa vypočuli a odišli. A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťa.

10 Ako zbadali hviezdu, nesmierne sa zaradovali.

11 Vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu. Potom otvorili svoje pokladnice a dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu.

12 A keď vo sne dostali pokyn, aby sa nevracali k Herodesovi, inou cestou sa vrátili do svojej krajiny.

13 Po ich odchode sa Jozefovi vo sne zjavil Pánov anjel a povedal: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi do Egypta a zostaň tam, kým ti nedám vedieť, lebo Herodes bude hľadať dieťa, aby ho zmárnil.“

14 On vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a odišiel do Egypta.

15 Tam zostal až do Herodesovej smrti, aby sa splnilo, čo povedal Pán ústami proroka: „Z Egypta som povolal svojho syna.“

16 Keď Herodes zbadal, že ho mudrci oklamali, veľmi sa rozhneval a dal povraždiť v Betleheme a na jeho okolí všetkých chlapcov od dvoch rokov nadol, podľa času, ktorý zvedel od mudrcov.

17 Vtedy sa splnilo, čo povedal prorok Jeremiáš:

18 „V Ráme bolo počuť hlas, nárek a veľké kvílenie: Ráchel oplakáva svoje deti a odmieta útechu, lebo ich niet.“

19 Po Herodesovej smrti sa Pánov anjel zjavil vo sne Jozefovi v Egypte

20 a povedal mu: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku a choď do izraelskej krajiny. Tí, čo striehli na život dieťaťa, už pomreli.“

21 On vstal, vzal dieťa i jeho matku a vrátil sa do izraelskej krajiny.

22 Ale keď sa dopočul, že v Judei kraľuje Archelaus namiesto svojho otca Herodesa, bál sa ta ísť. Varovaný vo sne, odobral sa do galilejského kraja.

23 Keď ta prišiel, usadil sa v meste, ktoré sa volá Nazaret, aby sa splnilo, čo predpovedali proroci: „Budú ho volať Nazaretský.“

1 V tých dňoch vystúpil Ján Krstiteľ a hlásal v judejskej púšti:

2 „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“

3 To o ňom povedal prorok Izaiáš: „Hlas volajúceho na púšti: »Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!«“

4 Ján nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok. Potravou mu boli kobylky a lesný med.

5 Vtedy prichádzal k nemu Jeruzalem a celá Judea i celé okolie Jordánu.

6 Vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordán.

7 Keď videl, že aj mnohí farizeji a saduceji prichádzajú k nemu na krst, povedal im: „Hadie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť budúcemu hnevu!?

8 Prinášajte teda ovocie hodné pokánia!

9 Nenazdávajte sa, že si môžete povedať: »Naším otcom je Abrahám!« – lebo vravím vám: Boh môže Abrahámovi vzbudiť deti aj z týchto kameňov.

10 Sekera je už priložená na korene stromov. A každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa.

11 Ja vás krstím vodou na pokánie, ale ten, čo príde po mne, je mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden nosiť mu obuv. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom.

12 V ruke má vejačku, vyčistí si humno, pšenicu si zhromaždí do sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni.“

13 Vtedy Ježiš prišiel z Galiley k Jordánu za Jánom, aby sa mu dal pokrstiť.

14 Ale Ján mu odporoval a hovoril: „Ja by som sa mal dať tebe pokrstiť, a ty prichádzaš ku mne?“

15 Ježiš mu však povedal: „Len to nechaj, lebo sa patrí, aby sme splnili všetko, čo je spravodlivé.“ Potom mu už neodporoval.

16 Keď bol Ježiš pokrstený, hneď vystúpil z vody. Vtom sa mu otvorilo nebo a on videl Božieho Ducha, ktorý ako holubica zostupoval a prichádzal nad neho.

17 A z neba zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie.“

1 Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby ho diabol pokúšal.

2 A keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí postil, napokon vyhladol.

3 Tu pristúpil pokušiteľ a povedal mu: „Ak si Boží Syn, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby.“

4 On odvetil: „Napísané je: »Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.«“

5 Potom ho diabol vzal do svätého mesta, postavil ho na vrchol chrámu

6 a vravel mu: „Ak si Boží Syn, vrhni sa dolu, veď je napísané: »Svojim anjelom dá príkaz o tebe a vezmú ťa na ruky, aby si si neuderil nohu o kameň.«“

7 Ježiš mu povedal: „Ale je aj napísané: »Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.«“

8 A zasa ho diabol vzal na veľmi vysoký vrch, ukázal mu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu

9 a vravel mu: „Toto všetko ti dám, ak padneš predo mnou a budeš sa mi klaňať.“

10 Vtedy mu Ježiš povedal: „Odíď, satan, lebo je napísané: »Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.«“

11 Tu ho diabol opustil a prišli anjeli a posluhovali mu.

12 Keď sa Ježiš dopočul, že Jána uväznili, odobral sa do Galiley.

13 Opustil Nazaret a prišiel bývať do pobrežného mesta Kafarnaum,

14 v končinách Zabulon a Neftali, aby sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš:

15 „Krajina Zabulon a krajina Neftali, na ceste k moru, za Jordánom, Galilea pohanov!

16 Ľud bývajúci v temnotách uvidel veľké svetlo. Svetlo zažiarilo tým, čo sedeli v temnom kraji smrti.“

17 Od tej chvíle začal Ježiš hlásať: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“

18 Keď raz kráčal popri Galilejskom mori, videl dvoch bratov, Šimona, ktorý sa volá Peter, a jeho brata Ondreja, ako spúšťajú sieť do mora; boli totiž rybármi.

19 I povedal im: „Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí.“

20 Oni hneď zanechali siete a išli za ním.

21 Ako šiel odtiaľ ďalej, videl iných dvoch bratov, Jakuba Zebedejovho a jeho brata Jána, ako na lodi so svojím otcom Zebedejom opravujú siete; aj ich povolal.

22 Oni hneď zanechali loď i svojho otca a išli za ním.

23 A Ježiš chodil po celej Galilei, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu medzi ľudom.

24 Povesť o ňom sa rozniesla po celej Sýrii. Prinášali k nemu všetkých chorých, postihnutých rozličnými neduhmi a trápením, posadnutých zlými duchmi, námesačníkov a ochrnutých, a on ich uzdravoval.

25 A šli za ním veľké zástupy z Galiley a Dekapola, z Jeruzalema, Judey a Zajordánska.

1 Keď Ježiš videl veľké zástupy, vystúpil na vrch. A keď sa posadil, pristúpili k nemu jeho učeníci.

2 Otvoril ústa a učil ich:

3 „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.

4 Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení.

5 Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.

6 Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.

7 Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo.

8 Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.

9 Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.

10 Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.

11 Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť;

12 radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi. Tak prenasledovali aj prorokov, ktorí boli pred vami.

13 Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju ľudia pošliapali.

14 Vy ste svetlo sveta. Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť.

15 Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým, čo sú v dome.

16 Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.

17 Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť.

18 Veru, hovorím vám: Kým sa nepominie nebo a zem, nepominie sa ani jediné písmeno ani jediná čiarka zo Zákona, kým sa všetko nesplní.

19 Kto by teda zrušil jediné z týchto prikázaní, čo aj najmenšie, a tak by učil ľudí, bude v nebeskom kráľovstve najmenší. Ale kto ich zachová a tak bude aj učiť, ten bude v nebeskom kráľovstve veľký.

20 Preto vám hovorím: Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva.

21 Počuli ste, že otcom bolo povedané: »Nezabiješ!« Kto by teda zabil, pôjde pred súd.

22 No ja vám hovorím: Pred súd pôjde každý, kto sa na svojho brata hnevá. Kto svojmu bratovi povie: »Hlupák,« pôjde pred veľradu. A kto mu povie: »Ty bohapustý blázon,« pôjde do pekelného ohňa.

23 Keď teda prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe,

24 nechaj svoj dar tam pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojím bratom; až potom príď a obetuj svoj dar.

25 Pokonaj sa včas so svojím protivníkom, kým si s ním na ceste, aby ťa protivník nevydal sudcovi a sudca strážnikovi a aby ťa neuvrhli do väzenia.

26 Veru, hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do ostatného haliera.

27 Počuli ste, že bolo povedané: »Nescudzoložíš!«

28 No ja vám hovorím: Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci.

29 Ak ťa zvádza na hriech tvoje pravé oko, vylúp ho a odhoď od seba, lebo je pre teba lepšie, ak zahynie jeden z tvojich údov, ako keby sa malo celé tvoje telo dostať do pekla.

30 A ak ťa zvádza na hriech tvoja pravá ruka, odtni ju a odhoď od seba, lebo je pre teba lepšie, ak zahynie jeden z tvojich údov, ako keby malo ísť celé tvoje telo do pekla.

31 Ďalej bolo povedané: »Kto prepustí svoju manželku, nech jej dá priepustný list!«

32 No ja vám hovorím: Každý, kto prepustí svoju manželku, okrem prípadu smilstva, vystavuje ju cudzoložstvu; a kto si vezme prepustenú ženu, cudzoloží.

33 A zasa ste počuli, že otcom bolo povedané: »Nebudeš krivo prisahať, ale splníš, čo si Pánovi prisahal!«

34 No ja vám hovorím: Vôbec neprisahajte – ani na nebo, lebo ono je Božím trónom,

35 ani na zem, lebo ona je podnožkou jeho nôh, ani na Jeruzalem, pretože je mestom veľkého Kráľa,

36 ani na svoju hlavu neprisahaj, lebo ani jediný vlas nemôžeš urobiť bielym alebo čiernym.

37 Ale vaša reč nech je »áno – áno«, »nie – nie«. Čo je navyše, pochádza od Zlého.

38 Počuli ste, že bolo povedané: »Oko za oko a zub za zub!«

39 No ja vám hovorím: Neodporujte zlému. Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nadstav mu aj druhé.

40 Tomu, kto sa chce s tebou súdiť a vziať ti šaty, nechaj aj plášť.

41 A keď ťa bude niekto nútiť, aby si s ním išiel jednu míľu, choď s ním dve.

42 Tomu, kto ťa prosí, daj, a neodvracaj sa od toho, kto si chce od teba niečo požičať.

43 Počuli ste, že bolo povedané: »Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa.«

44 Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú,

45 aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Veď on dáva slnku vychádzať nad zlých i dobrých a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých.

46 Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, akú odmenu môžete čakať? Vari to nerobia aj mýtnici?

47 A ak pozdravujete iba svojich bratov, čo zvláštne robíte? Nerobia to aj pohania?

48 Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.

1 Dajte si pozor a nekonajte svoje dobré skutky pred ľuďmi, aby vás obdivovali, lebo nebudete mať odmenu u svojho Otca, ktorý je na nebesiach.

2 Keď teda dávaš almužnu, nevytrubuj pred sebou, ako to robia pokrytci v synagógach a po uliciach, aby ich ľudia chválili. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu.

3 Ale keď ty dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí pravá,

4 aby tvoja almužna zostala skrytá. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti.

5 A keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci, ktorí sa radi postojačky modlievajú v synagógach a na rohoch ulíc, aby ich ľudia videli. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu.

6 Ale keď sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti.

7 Keď sa modlíte, nehovorte veľa ako pohania. Myslia si, že budú vypočutí pre svoju mnohovravnosť.

8 Nenapodobňujte ich; veď váš Otec vie, čo potrebujete, prv, ako by ste ho prosili.

9 Vy sa budete modliť takto: Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa tvoje meno,

10 príď tvoje kráľovstvo, buď tvoja vôľa, ako v nebi, tak i na zemi.

11 Chlieb náš každodenný daj nám dnes.

12 A odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom.

13 A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás Zlého.

14 Lebo ak vy odpustíte ľuďom ich poklesky, aj váš nebeský Otec vám odpustí.

15 Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy.

16 A keď sa postíte, nebuďte zamračení ako pokrytci. Znetvorujú si tvár, aby ľudia videli, že sa postia. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu.

17 Keď sa ty postíš, pomaž si hlavu a umy si tvár,

18 aby nie ľudia zbadali, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti.

19 Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich moľ a hrdza ničia a kde sa zlodeji dobýjajú a kradnú.

20 V nebi si zhromažďujte poklady; tam ich neničí ani moľ ani hrdza a tam sa zlodeji nedobýjajú a nekradnú.

21 Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.

22 Lampou tela je oko. Ak bude tvoje oko čisté, bude celé tvoje telo vo svetle.

23 Ale ak sa tvoje oko zakalí, bude celé tvoje telo vo tme. A keď už svetlo, čo je v tebe, je tmou, aká bude potom tma sama?!

24 Nik nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone.

25 Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť, ani o svoje telo, čím sa zaodejete. Či život nie je viac ako jedlo a telo viac ako odev?

26 Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú, ani nežnú, ani do stodôl nezhromažďujú, a váš nebeský Otec ich živí. Nie ste vy oveľa viac ako ony?

27 A kto z vás si môže starosťami pridať čo len lakeť k svojmu životu?

28 A čo sa tak staráte o svoj odev? Pozrite sa na poľné ľalie, ako rastú: nepracujú, nepradú;

29 a hovorím vám, že ani Šalamún v celej svojej sláve nebol oblečený tak ako jediná z nich.

30 Keď teda Boh takto oblieka poľnú bylinu, ktorá dnes je tu a zajtra ju hodia do pece, o čo skôr vás, vy maloverní?!

31 Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: »Čo budeme jesť?« alebo: »Čo budeme piť?« alebo: »Čo si oblečieme?«!

32 Veď po tomto všetkom sa zháňajú pohania. Váš nebeský Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete.

33 Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše.

34 Preto nebuďte ustarostení o zajtrajšok; zajtrajší deň sa postará sám o seba. Každý deň má dosť svojho trápenia.

1 Nesúďte, aby ste neboli súdení.

2 Lebo ako budete súdiť vy, tak budú súdiť aj vás, a akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám.

3 Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš?

4 Alebo ako môžeš povedať svojmu bratovi: »Dovoľ, vyberiem ti smietku z oka« – a ty máš v oku brvno?!

5 Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku z oka svojho brata.

6 Nedávajte, čo je sväté, psom a nehádžte svoje perly pred svine, aby ich nohami nepošliapali, neobrátili sa proti vám a neroztrhali vás.

7 Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám!

8 Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria.

9 Alebo je medzi vami človek, čo by podal synovi kameň, keď ho prosí o chlieb?

10 Alebo keby pýtal rybu, čo by mu dal hada?

11 Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá váš Otec, ktorý je na nebesiach, dobré veci tým, čo ho prosia.

12 Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im. Lebo to je Zákon i Proroci.

13 Vchádzajte tesnou bránou, lebo široká brána a priestranná cesta vedie do zatratenia a mnoho je tých, čo cez ňu vchádzajú.

14 Aká tesná je brána a úzka cesta, čo vedie do života, a málo je tých, čo ju nachádzajú!

15 Chráňte sa falošných prorokov: prichádzajú k vám v ovčom rúchu, ale vnútri sú draví vlci.

16 Poznáte ich po ovocí. Veď či oberajú z tŕnia hrozná alebo z bodliakov figy?

17 Tak každý dobrý strom rodí dobré ovocie, kým zlý strom rodí zlé ovocie.

18 Dobrý strom nemôže rodiť zlé ovocie a zlý strom nemôže rodiť dobré ovocie.

19 Každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa.

20 Teda po ich ovocí ich poznáte.

21 Nie každý, kto mi hovorí: »Pane, Pane,« vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach.

22 Mnohí mi v onen deň povedia: »Pane, Pane, či sme neprorokovali v tvojom mene? Nevyháňali sme v tvojom mene zlých duchov a neurobili sme v tvojom mene veľa zázrakov?«

23 Vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa vy, čo páchate neprávosť!

24 A tak každý, kto počúva tieto moje slová a uskutočňuje ich, podobá sa múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale.

25 Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica a oborili sa na ten dom, ale dom sa nezrútil, lebo mal základy na skale.

26 A každý, kto tieto moje slová počúva, ale ich neuskutočňuje, podobá sa hlúpemu mužovi, ktorý si postavil dom na piesku.

27 Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica, oborili sa na ten dom a dom sa zrútil; zostalo z neho veľké rumovisko.“

28 Keď Ježiš skončil tieto reči, zástupy žasli nad jeho učením,

29 lebo ich učil ako ten, čo má moc, a nie ako ich zákonníci.

1 Keď Ježiš zostúpil z vrchu, išli za ním veľké zástupy.

2 Tu prišiel k nemu istý malomocný, poklonil sa mu a vravel: „Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť.“

3 On vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: „Chcem, buď čistý!“ A hneď bol očistený od malomocenstva.

4 Potom mu Ježiš povedal: „Daj si pozor a nikomu o tom nehovor, ale choď, ukáž sa kňazovi a prines obetný dar, ako predpísal Mojžiš – im na svedectvo.“

5 Keď potom vošiel do Kafarnauma, pristúpil k nemu stotník s prosbou:

6 „Pane, sluha mi leží doma ochrnutý a hrozne trpí.“

7 On mu povedal: „Prídem a uzdravím ho.“

8 Stotník mu odpovedal: „Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz iba slovo a môj sluha ozdravie.

9 Veď aj ja som podriadený človek a mám pod sebou vojakov. Ak daktorému poviem: »Choď!« – ide; inému: »Poď sem!« – tak príde; a svojmu sluhovi: »Urob toto!« – on to urobí.“

10 Keď to Ježiš počul, zadivil sa a tým, čo ho sprevádzali, povedal: „Veru, hovorím vám: Takú vieru som nenašiel u nikoho v Izraeli.

11 Hovorím vám, že prídu mnohí od východu i západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jakubom v nebeskom kráľovstve,

12 a synovia kráľovstva budú vyhodení von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.“

13 A stotníkovi Ježiš povedal: „Choď a nech sa ti stane, ako si uveril.“ A v tú hodinu jeho sluha ozdravel.

14 Keď potom Ježiš vošiel do Petrovho domu, videl, že jeho testiná leží v horúčke.

15 Dotkol sa jej ruky a horúčka ju opustila. Hneď vstala a obsluhovala ho.

16 Keď sa zvečerilo, priniesli k nemu mnohých posadnutých zlými duchmi a on slovom vyháňal duchov a uzdravoval všetkých chorých,

17 aby sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš: „On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby.“

18 Keď Ježiš videl okolo seba veľké zástupy, rozkázal preplaviť sa na druhý breh.

19 Tu k nemu pristúpil istý zákonník a povedal mu: „Učiteľ, pôjdem za tebou všade, kam pôjdeš.“

20 Ježiš mu odvetil: „Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale syn človeka nemá kde hlavu skloniť.“

21 Iný, jeden z jeho učeníkov, mu povedal: „Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca.“

22 Ale Ježiš mu povedal: „Poď za mnou a nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych.“

23 Potom nastúpil na loďku a jeho učeníci ho nasledovali.

24 Na mori sa zrazu strhla taká búrka, že sa vlny prevaľovali cez loďku; a on spal.

25 Pristúpili k nemu a zobudili ho slovami: „Pane, zachráň nás, hynieme!“

26 On im povedal: „Čo sa bojíte, vy maloverní?!“ Potom vstal, pohrozil vetru i moru a nastalo veľké ticho.

27 Ľudia žasli a hovorili: „Ktože je to, že ho i vietor i more poslúchajú?“

28 Keď prišiel na druhý breh do gadarského kraja, vybehli proti nemu dvaja posadnutí zlými duchmi; vyšli z hrobov a boli takí zúriví, že sa nik neodvážil chodiť tou cestou.

29 Zrazu skríkli: „Čo ťa do nás, Syn Boží?! Prišiel si sem predčasne nás mučiť?“

30 Neďaleko nich sa pásla veľká črieda svíň.

31 Zlí duchovia ho prosili: „Ak nás už vyháňaš, pošli nás do čriedy svíň.“

32 On im povedal: „Choďte!“ A oni vyšli a vošli do svíň. Vtom sa celá črieda prudko hnala dolu svahom do mora a zahynula vo vodách.

33 Pastieri ušli, a keď prišli do mesta, vyrozprávali všetko, aj o tých, čo boli posadnutí zlými duchmi.

34 Tu celé mesto vyšlo oproti Ježišovi, a keď ho uvideli, prosili ho, aby odišiel z ich kraja.

1 On nastúpil na loďku, preplavil sa na druhý breh a prišiel do svojho mesta.

2 Tu mu priniesli ochrnutého človeka, ktorý ležal na lôžku. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: „Dúfaj, synu, odpúšťajú sa ti hriechy.“

3 Vtedy si niektorí zákonníci povedali: „Tento sa rúha.“

4 Keďže Ježiš poznal ich myšlienky, povedal: „Prečo myslíte zlé vo svojich srdciach?

5 Čo je ľahšie – povedať: »Odpúšťajú sa ti hriechy,« alebo povedať: »Vstaň a choď«?

6 Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy“ – povedal ochrnutému: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!“

7 A on vstal a odišiel domov.

8 Keď to zástupy videli, s bázňou oslavovali Boha, ktorý dal takú moc ľuďom.

9 Keď odtiaľ Ježiš odišiel, videl na mýtnici sedieť človeka menom Matúša a povedal mu: „Poď za mnou!“ On vstal a išiel za ním.

10 Keď potom Ježiš sedel v dome za stolom, prišli mnohí mýtnici a hriešnici a stolovali s ním a s jeho učeníkmi.

11 Keď to videli farizeji, hovorili jeho učeníkom: „Prečo váš učiteľ jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?“

12 On to začul a povedal: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí.

13 Choďte a naučte sa, čo to znamená: »Milosrdenstvo chcem, a nie obetu.« Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“

14 Vtedy k nemu prišli Jánovi učeníci a hovorili: „Prečo sa my a farizeji často postíme, a tvoji učeníci sa nepostia?“

15 Ježiš im povedal: „Vari môžu svadobní hostia smútiť, kým je ženích s nimi? No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom sa budú postiť.

16 Nik predsa neprišíva na starý odev záplatu z novej látky, lebo záplata sa z odevu vytrhne a diera bude ešte väčšia.

17 Ani nové víno nevlievajú do starých mechov, lebo mechy sa roztrhnú a aj víno vytečie, aj mechy sa zničia. Ale nové víno vlievajú do nových mechov, a tak sa oboje zachová.“

18 Ako im toto hovoril, pristúpil k nemu istý popredný muž, poklonil sa mu a povedal: „Pred chvíľkou mi zomrela dcéra; ale poď, vlož na ňu ruku a ožije.“

19 Ježiš vstal a šiel za ním i so svojimi učeníkmi.

20 Vtedy k nemu odzadu pristúpila istá žena, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok, a dotkla sa obruby jeho odevu.

21 Povedala si totiž v duchu: „Ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem.“

22 Ježiš sa obrátil, a keď ju zazrel, povedal: „Dúfaj, dcéra, tvoja viera ťa uzdravila.“ A žena bola od tej hodiny zdravá.

23 Keď potom Ježiš prišiel do domu popredného muža a videl pískajúcich na píšťalách a rozrušený dav,

24 povedal: „Odíďte! Dievča neumrelo, ale spí.“ Oni ho vysmiali.

25 Ale keď dav rozohnali, vošiel dnu, chytil dievča za ruku a ono vstalo.

26 A chýr o tom sa rozniesol po celej krajine.

27 Keď Ježiš odtiaľ odchádzal, išli za ním dvaja slepci a kričali: „Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami!“

28 Keď potom vošiel do domu, slepci prišli k nemu. Ježiš sa ich opýtal: „Veríte, že to môžem urobiť?“ Oni mu odpovedali: „Áno, Pane.“

29 Tu sa dotkol ich očí a povedal: „Nech sa vám stane, ako ste uverili.“

30 A oči sa im otvorili. Ježiš im pohrozil: „Ale nech sa to nik nedozvie!“

31 No oni šli a rozprávali o ňom po celom kraji.

32 Keď odchádzali, priviedli mu nemého človeka, posadnutého zlým duchom.

33 On zlého ducha vyhnal a nemý prehovoril. Zástupy žasli a vraveli: „Také niečo sa ešte nikdy v Izraeli nestalo.“

34 Ale farizeji hovorili: „Mocou kniežaťa zlých duchov vyháňa zlých duchov.“

35 A Ježiš chodil po všetkých mestách a dedinách, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu.

36 Keď videl zástupy, zľutoval sa nad nimi, lebo boli zmorené a sklesnuté ako ovce bez pastiera.

37 Vtedy povedal svojim učeníkom: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo.

38 Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu.“

1 Zvolal svojich dvanástich učeníkov a dal im moc nad nečistými duchmi, aby ich vyháňali a uzdravovali každý neduh a každú chorobu.

2 A toto sú mená dvanástich apoštolov: prvý Šimon, zvaný Peter, a jeho brat Ondrej, Jakub Zebedejov a jeho brat Ján,

3 Filip a Bartolomej, Tomáš a mýtnik Matúš, Jakub Alfejov a Tadeáš,

4 Šimon Kananejský a Judáš Iškariotský, ktorý ho potom zradil.

5 Týchto Dvanástich Ježiš vyslal a prikázal im: „K pohanom nezabočujte a do samarijských miest nevchádzajte.

6 Choďte radšej k ovciam strateným z domu Izraela!

7 Choďte a hlásajte: »Priblížilo sa nebeské kráľovstvo.«

8 Chorých uzdravujte, mŕtvych krieste, malomocných očisťujte, zlých duchov vyháňajte. Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte.

9 Neberte si do opaskov ani zlato, ani striebro, ani peniaze;

10 ani kapsu na cestu si neberte ani dvoje šiat, ani obuv, ani palicu, lebo robotník si zaslúži svoj pokrm.

11 Keď prídete do niektorého mesta alebo dediny, vypytujte sa, kto je vás tam hoden. Tam potom ostaňte, kým nepôjdete ďalej.

12 Keď vojdete do domu, pozdravte ho!

13 Ak ten dom bude toho hoden, nech naň zostúpi váš pokoj; ale ak toho hoden nebude, nech sa váš pokoj vráti k vám.

14 A keby vás niekto neprijal, ani vaše slová nevypočul, z takého domu alebo aj mesta odíďte a straste si prach z nôh.

15 Veru, hovorím vám: Krajine Sodomčanov a Gomorčanov bude v deň súdu ľahšie ako takému mestu.

16 Hľa, posielam vás ako ovce medzi vlkov. Buďte teda opatrní ako hady a jednoduchí ako holubice.

17 Chráňte sa ľudí, lebo vás vydajú súdom, budú vás bičovať vo svojich synagógach

18 a pre mňa vás budú vláčiť pred vladárov a kráľov, aby ste vydali svedectvo im aj pohanom.

19 Ale keď vás vydajú, nestarajte sa, ako a čo budete hovoriť, lebo v tú hodinu vám bude dané, čo máte povedať.

20 Veď to už nie vy budete hovoriť, ale Duch vášho Otca bude hovoriť vo vás.

21 Brat vydá na smrť brata a otec dieťa. Deti povstanú proti rodičom a pripravia ich o život.

22 Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Ale kto vytrvá do konca, bude spasený.

23 Keď vás budú prenasledovať v jednom meste, utečte do druhého. Veru, hovorím vám: Nebudete hotoví s izraelskými mestami, kým nepríde Syn človeka.

24 Žiak nie je nad učiteľa ani sluha nad svojho pána.

25 Stačí, keď je žiak ako jeho učiteľ a sluha ako jeho pán. Keď pána domu nazvali Belzebulom, o čo skôr jeho domácich?!

26 Nebojte sa ich teda. Lebo nič nie je skryté, čo by sa neodhalilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo. Čo vám hovorím vo tme,

27 hovorte na svetle, a čo počujete do ucha, rozhlasujte zo striech.

28 Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu. Skôr sa bojte toho, ktorý môže i dušu i telo zahubiť v pekle.

29 Nepredávajú sa dva vrabce za halier? A predsa ani jeden z nich nepadne na zem bez vedomia vášho Otca.

30 Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané.

31 Nebojte sa teda, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov.

32 Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach.

33 Ale toho, kto mňa zaprie pred ľuďmi, aj ja zapriem pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach.

34 Nemyslite si, že som priniesol pokoj na zem. Nie pokoj som priniesol, ale meč.

35 Prišiel som postaviť syna proti jeho otcovi, dcéru proti matke, nevestu proti svokre.

36 A vlastní domáci budú človeku nepriateľmi.

37 Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden. A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden.

38 Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden.

39 Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho.

40 Kto vás prijíma, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal.

41 Kto prijme proroka ako proroka, dostane odmenu proroka. Kto prijme spravodlivého ako spravodlivého, dostane odmenu spravodlivého.

42 A kto by dal piť jednému z týchto maličkých čo len za pohár studenej vody ako učeníkovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu.“