Category: Marek

1 Začiatok evanjelia Ježiša Krista, Božieho Syna.

2 Prorok Izaiáš napísal: „Hľa, posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on ti pripraví cestu.

3 Hlas volajúceho na púšti: »Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!«“

4 Ján bol na púšti, krstil a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov.

5 Prichádzala k nemu celá judejská krajina i všetci Jeruzalemčania. Vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordán.

6 Ján nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok. Jedával kobylky a lesný med.

7 A hlásal: „Po mne prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden ani zohnúť sa a rozviazať mu remienok na obuvi.

8 Ja som vás krstil vodou, ale on vás bude krstiť Duchom Svätým.“

9 V tých dňoch prišiel Ježiš z galilejského Nazareta a Ján ho pokrstil v Jordáne.

10 Vtom, ako vystupoval z vody, videl otvorené nebo a Ducha, ktorý ako holubica zostupoval na neho.

11 A z neba zaznel hlas: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.“

12 A hneď ho Duch hnal na púšť.

13 Na púšti bol štyridsať dní a satan ho pokúšal. Bol medzi divou zverou a anjeli mu posluhovali.

14 Keď Jána uväznili, Ježiš prišiel do Galiley a hlásal Božie evanjelium.

15 Hovoril: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu.“

16 Keď raz išiel popri Galilejskom mori, videl Šimona a Ondreja, Šimonovho brata, ako spúšťajú sieť do mora; boli totiž rybármi.

17 Ježiš im povedal: „Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí.“

18 Oni hneď zanechali siete a išli za ním.

19 Ako šiel trochu ďalej, videl Jakuba Zebedejovho a jeho brata Jána – aj oni boli na lodi a opravovali siete –

20 a hneď ich povolal. Oni zanechali svojho otca Zebedeja na lodi s nádenníkmi a išli za ním.

21 Prišli do Kafarnauma. A hneď v sobotu vošiel do synagógy a učil.

22 I žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, čo má moc, a nie ako zákonníci.

23 A práve bol v ich synagóge človek posadnutý nečistým duchom. Ten vykríkol:

24 „Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý.“

25 Ježiš mu prísne rozkázal: „Mlč a vyjdi z neho!“

26 Nečistý duch ním zalomcoval a s veľkým krikom z neho vyšiel.

27 Všetci sa čudovali a jeden druhého sa vypytovali: „Čo je to? Nové učenie s mocou! Aj nečistým duchom rozkazuje a poslúchajú ho.“

28 A chýr o ňom sa hneď rozniesol všade, po celej galilejskej krajine.

29 Len čo vyšli zo synagógy, vošiel s Jakubom a Jánom do Šimonovho a Ondrejovho domu.

30 Šimonova testiná ležala v horúčke. Hneď mu povedali o nej.

31 Pristúpil k nej, chytil ju za ruku a zdvihol. Horúčka ju opustila a ona ich obsluhovala.

32 Keď sa zvečerilo, po západe slnka, prinášali k nemu všetkých chorých a posadnutých zlými duchmi.

33 A celé mesto sa zhromaždilo pri dverách.

34 I uzdravil mnohých, ktorých trápili rozličné neduhy, a vyhnal mnoho zlých duchov a nedovolil im hovoriť, lebo ho poznali.

35 Včasráno, hneď na úsvite, vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil.

36 Šimon a tí, čo boli s ním, pobrali sa za ním.

37 Keď ho našli, povedali mu: „Všetci ťa hľadajú.“

38 On im odvetil: „Poďme inde, do susedných dedín, aby som aj tam kázal, veď na to som prišiel.“

39 A chodil po celej Galilei, kázal v ich synagógach a vyháňal zlých duchov.

40 Tu prišiel k nemu istý malomocný a na kolenách ho prosil: „Ak chceš, môžeš ma očistiť.“

41 Ježiš sa zľutoval nad ním, vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu: „Chcem, buď čistý!“

42 Malomocenstvo z neho hneď zmizlo a bol čistý.

43 Potom mu prísne pohrozil, ihneď ho poslal preč

44 a povedal mu: „Daj si pozor a nikomu nič nehovor, ale choď, ukáž sa kňazovi a prines za svoje očistenie obetu, ktorú predpísal Mojžiš – im na svedectvo.“

45 Lenže on, sotva odišiel, začal všade hovoriť a rozchyrovať, čo sa stalo, takže Ježiš už nemohol verejne vojsť do mesta, ale zdržiaval sa vonku na opustených miestach. No i tak prichádzali k nemu ľudia zovšadiaľ.

1 O niekoľko dní znova vošiel do Kafarnauma. Ľudia sa dopočuli, že je v dome,

2 a zišlo sa ich toľko, že už nebolo miesta ani predo dvermi. A on im hlásal slovo.

3 Tu prišli k nemu s ochrnutým človekom; niesli ho štyria.

4 A keď ho pre zástup nemohli priniesť až k nemu, odkryli strechu tam, kde bol, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ležal ochrnutý.

5 Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: „Synu, odpúšťajú sa ti hriechy.“

6 Sedeli tam aj niektorí zákonníci a v srdci uvažovali:

7 „Čo to tento hovorí? Rúha sa! Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?“

8 Ježiš hneď svojím duchom spoznal, že tak rozmýšľajú, a povedal im: „Prečo si to myslíte vo svojich srdciach?

9 Čo je ľahšie – povedať ochrnutému: »Odpúšťajú sa ti hriechy«, alebo povedať: »Vstaň, vezmi si lôžko a choď!«?

10 Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy“ – povedal ochrnutému:

11 „Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov.“

12 A on vstal, hneď si vzal lôžko a pred očami všetkých odišiel. Všetci sa divili, velebili Boha a hovorili: „Také niečo sme ešte nikdy nevideli.“

13 Znova vyšiel k moru. Celé zástupy prichádzali k nemu a on ich učil.

14 Ako šiel okolo, videl na mýtnici sedieť Alfejovho syna Léviho a povedal mu: „Poď za mnou!“ On vstal a išiel za ním.

15 Keď potom Ježiš sedel v jeho dome za stolom, stolovali s ním a s jeho učeníkmi aj mnohí mýtnici a hriešnici, lebo ich bolo mnoho a nasledovali ho.

16 Keď ho zákonníci zo skupiny farizejov videli jesť s hriešnikmi a mýtnikmi, hovorili jeho učeníkom: „Prečo jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?“

17 Ježiš to začul a povedal im: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“

18 Jánovi učeníci a farizeji sa postili. Prišli k nemu a pýtali sa: „Prečo sa Jánovi učeníci a učeníci farizejov postia, a tvoji učeníci sa nepostia?“

19 Ježiš im povedal: „Vari sa môžu svadobní hostia postiť, kým je ženích s nimi? Dokiaľ majú medzi sebou ženícha, nemôžu sa postiť.

20 No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom, v ten deň, sa budú postiť.

21 Nik neprišíva na starý oblek záplatu z novej látky, lebo záplata vytrhne kus z neho, nové zo starého, a diera bude ešte väčšia.

22 A nik nevlieva mladé víno do starých mechov, lebo víno mechy roztrhne a vyjde nazmar aj víno, aj mechy, ale nové víno do nových mechov.“

23 V istú sobotu kráčal cez obilné pole. Jeho učeníci cestou začali trhať klasy.

24 Farizeji mu povedali: „Pozri, prečo robia v sobotu, čo neslobodno?“

25 On im odvetil: „Nikdy ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol v núdzi a keď bol hladný on i jeho družina?

26 Ako vošiel za veľkňaza Abiatara do Božieho domu a jedol obetované chleby, ktoré nesmel jesť nik, iba kňazi, a dal aj tým, čo boli s ním?“

27 I povedal im: „Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu.

28 A tak je Syn človeka pánom aj nad sobotou.“

1 Potom znova vošiel do synagógy. Tam bol človek s vyschnutou rukou.

2 A oni naň striehli, či ho v sobotu uzdraví, aby ho mohli obžalovať.

3 Tu povedal človeku s vyschnutou rukou: „Staň si do prostriedku!“

4 A tamtých sa opýtal: „Slobodno robiť v sobotu dobre alebo zle, zachrániť život alebo zničiť?“ Ale oni mlčali.

5 S hnevom si ich premeral a zarmútený nad zaslepenosťou ich srdca povedal človeku: „Vystri ruku!“ On ju vystrel a ruka mu ozdravela.

6 Farizeji vyšli von a hneď sa radili o ňom s herodiánmi, ako ho zahubiť.

7 Ježiš sa so svojimi učeníkmi utiahol k moru. Šiel za ním veľký zástup z Galiley a Judey

8 i z Jeruzalema a z Idumey; ba aj zo zajordánskych krajov a z okolia Týru a Sidonu prišlo k nemu veľké množstvo ľudí, lebo počuli, čo robí.

9 Tu povedal svojim učeníkom, že majú pripraviť loďku, aby ho zástup netlačil.

10 Lebo mnohých uzdravil, takže všetci, čo mali nejakú chorobu, tisli sa k nemu, aby sa ho dotkli.

11 Ešte aj nečistí duchovia, keď ho zbadali, padali pred ním a kričali: „Ty si Boží Syn!“

12 Ale on im prísne pohrozil, aby ho neprezrádzali.

13 Potom vystúpil na vrch, povolal k sebe tých, ktorých sám chcel, a oni prišli k nemu.

14 Vtedy ustanovil Dvanástich, aby boli s ním a aby ich posielal kázať

15 s mocou vyháňať zlých duchov:

16 Šimona, ktorému dal meno Peter,

17 Jakuba Zebedejovho a Jakubovho brata Jána, im dal meno Boanerges, čo znamená Synovia hromu,

18 ďalej Ondreja, Filipa, Bartolomeja, Matúša, Tomáša, Jakuba Alfejovho, Tadeáša, Šimona Kananejského

19 a Judáša Iškariotského, ktorý ho potom zradil.

20 Vošiel do domu a znova sa zišiel toľký zástup, že si nemohli ani chleba zajesť.

21 Keď sa to dopočuli jeho príbuzní, išli ho odviesť, lebo hovorili: „Pomiatol sa.“

22 Zákonníci, čo prišli z Jeruzalema, hovorili: „Je posadnutý Belzebulom“ a: „Mocou kniežaťa zlých duchov vyháňa zlých duchov“.

23 On si ich zavolal a hovoril im v podobenstvách: „Ako môže satan vyháňať satana?

24 Ak sa kráľovstvo vnútorne rozdelí, také kráľovstvo nemôže obstáť,

25 a ak sa dom vnútorne rozbije, taký dom nebude môcť obstáť.

26 Ak satan povstane proti sebe samému a je rozdelený, nemôže obstáť, ale je s ním koniec.

27 Nik nemôže vniknúť do domu silného človeka a ulúpiť mu veci, kým toho silného nezviaže, až potom mu vyplieni dom.

28 Veru, hovorím vám: Ľuďom sa odpustia všetky hriechy i rúhania, ktorými by sa rúhali.

29 Kto by sa však rúhal Duchu Svätému, tomu sa neodpúšťa naveky, ale je vinný večným hriechom.“

30 Lebo hovorili: „Je posadnutý nečistým duchom.“

31 Tu prišla jeho matka a jeho bratia. Zostali vonku a dali si ho zavolať.

32 Okolo neho sedel zástup. Povedali mu: „Vonku ťa hľadá tvoja matka, tvoji bratia a tvoje sestry.“

33 On im odvetil: „Kto je moja matka a moji bratia?“

34 Rozhliadol sa po tých, čo sedeli okolo neho, a povedal: „Hľa, moja matka a moji bratia.

35 Lebo kto plní Božiu vôľu, je môj brat i moja sestra, i matka.“

1 A opäť začal učiť pri mori. Okolo neho sa zhromaždil veľký zástup. Preto nastúpil na loď na mori a sadol si; a celý zástup bol na brehu.

2 Učil ich veľa v podobenstvách a v svojom učení im hovoril:

3 „Počúvajte! Rozsievač vyšiel rozsievať.

4 Ako sial, jedno zrno padlo na kraj cesty; prileteli vtáky a pozobali ho.

5 Druhé padlo na skalnatú pôdu, kde nemalo veľa zeme, a hneď vzišlo, lebo nebolo hlboko v zemi;

6 ale keď vyšlo slnko, zahorelo, a pretože nemalo koreňa, uschlo.

7 Iné zasa padlo do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo, udusilo ho a ono neprinieslo úrodu.

8 Iné zrná padli do dobrej zeme; vzišli, rástli a priniesli úrodu: jedno tridsaťnásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné stonásobnú.“

9 A povedal: „Kto má uši na počúvanie, nech počúva!“

10 Keď bol potom sám, tí, čo boli okolo neho s Dvanástimi, pýtali sa ho na podobenstvá.

11 On im povedal: „Vám je dané tajomstvo Božieho kráľovstva, ale tým, čo sú vonku, podáva sa všetko v podobenstvách,

12 aby hľadeli a hľadeli, ale nevideli, aby počúvali a počúvali, ale nechápali, aby sa azda neobrátili a aby sa im neodpustilo.“

13 Potom im povedal: „Nerozumiete tomuto podobenstvu? Ako potom pochopíte ostatné podobenstvá?

14 Rozsievač seje slovo.

15 Na kraji cesty, kde sa seje slovo, sú tí, čo ho počúvajú, ale hneď prichádza satan a oberá ich o slovo zasiate do nich.

16 Do skalnatej pôdy je zasiate u tých, čo počúvajú slovo a hneď ho s radosťou prijímajú,

17 ale nemajú v sebe koreňa, sú chvíľkoví. Keď potom nastane pre slovo súženie alebo prenasledovanie, hneď odpadnú.

18 A iné, zasiate do tŕnia, je u tých, čo počúvajú slovo,

19 ale potom sa vlúdia svetské starosti, klam bohatstva a všelijaké iné žiadostivosti, slovo udusia a ostane bez úžitku.

20 A do dobrej zeme zasiate je u tých, čo počúvajú slovo a prijímajú ho a prinášajú úrodu: jedno tridsaťnásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné stonásobnú.“

21 Potom im povedal: „Vari je lampa na to, aby ju postavili pod mericu alebo pod posteľ? A nie na to, aby ju postavili na svietnik?

22 Lebo nič nie je skryté, čo by sa nemalo vyjaviť, ani utajené, čo by sa nemalo dostať na verejnosť.

23 Kto má uši na počúvanie, nech počúva!“

24 Ďalej im povedal: „Dávajte pozor na to, čo počúvate! Akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám, ba ešte sa vám aj pridá.

25 Lebo kto má, tomu sa pridá, a kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má.“

26 Ďalej hovoril: „S Božím kráľovstvom je to tak, ako keď človek hodí semeno do zeme;

27 či spí alebo vstáva, v noci či vo dne, semeno klíči a rastie a on ani o tom nevie.

28 Zem sama od seba prináša úrodu: najprv steblo, potom klas a napokon plné zrno v klase.

29 A keď úroda dozreje, hneď priloží kosák, lebo nastala žatva.“

30 A pokračoval: „K čomu prirovnáme Božie kráľovstvo, alebo akým podobenstvom ho znázorníme?

31 Je ako horčičné zrnko. Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi,

32 ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre, takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky.“

33 V mnohých takýchto podobenstvách im hlásal slovo podľa toho, ako boli schopní počúvať.

34 Bez podobenstva im ani nehovoril. Ale svojim učeníkom v súkromí všetko vysvetlil.

35 V ten deň, keď sa zvečerilo, im povedal: „Prejdime na druhý breh.“

36 I opustili zástup, a vzali ho so sebou tak, ako bol, na lodi. Boli s ním aj iné lode.

37 Tu sa strhla veľká víchrica a vlny sa valili na loď, takže sa loď už napĺňala.

38 On bol v zadnej časti lode a spal na poduške. Zobudili ho a povedali mu: „Učiteľ, nedbáš o to, že hynieme?“

39 On vstal, pohrozil vetru a povedal moru: „Mlč, utíš sa!“ Vietor prestal a nastalo veľké ticho.

40 A im povedal: „Čo sa tak bojíte?! Ešte stále nemáte vieru?“

41 Zmocnil sa ich veľký strach a jeden druhému hovorili: „Čo myslíš, kto je to, že ho i vietor, i more poslúchajú!“

1 Prišli na druhý breh mora do gerazského kraja.

2 Len čo vystúpil z lode, vyšiel z hrobov oproti nemu človek posadnutý nečistým duchom.

3 Býval v hroboch a nik ho už nemohol zviazať ani reťazami.

4 Lebo často ho sputnali okovami a reťazami, ale on reťaze roztrhal a okovy rozlámal; nik ho nevládal skrotiť.

5 A stále, v noci i vo dne bol v hroboch a na vrchoch, kričal a tĺkol sa kameňmi.

6 Keď v diaľke zbadal Ježiša, pribehol, poklonil sa mu

7 a skríkol veľkým hlasom: „Čo ťa do mňa, Ježiš, syn najvyššieho Boha?! Zaprisahám ťa na Boha, nemuč ma!“

8 Lebo Ježiš mu povedal: „Nečistý duch, vyjdi z tohto človeka!“

9 A spýtal sa ho: „Ako sa voláš?“ Odpovedal mu: „Volám sa pluk, lebo je nás mnoho.“

10 A veľmi ho prosil, aby ich nevyháňal z toho kraja.

11 Na úpätí vrchu sa tam pásla veľká črieda svíň.

12 Preto ho prosili: „Pošli nás do svíň, nech vojdeme do nich.“

13 On im to dovolil. Nečistí duchovia teda vyšli a vošli do svíň. A črieda – okolo dvetisíc kusov – sa náramne prudko hnala dolu svahom do mora a v mori sa potopila.

14 Pastieri ušli a rozhlásili to v meste a po osadách. A ľudia vyšli pozrieť sa, čo sa stalo.

15 Prišli k Ježišovi a videli toho, ktorého trápil zlý duch, toho, čo bol posadnutý plukom, ako sedí oblečený a je pri zdravom rozume, a schytila ich hrôza.

16 Očití svedkovia im rozpovedali, čo sa stalo s tým, čo bol posadnutý zlým duchom, a so sviňami.

17 A začali ho prosiť, aby odišiel z ich kraja.

18 Keď Ježiš nastupoval na loď, prosil ho ten, ktorého predtým trápil zlý duch, aby smel zostať s ním.

19 On mu to nedovolil, ale mu povedal: „Choď domov k svojim a zvestuj im, aké veľké veci ti urobil Pán a ako sa nad tebou zmiloval.“

20 On odišiel a začal v Dekapole rozhlasovať, aké veľké veci mu urobil Ježiš. A všetci sa čudovali.

21 Keď sa Ježiš znova preplavil loďou na druhý breh, zišiel sa k nemu veľký zástup a bol pri mori.

22 Tu prišiel jeden z predstavených synagógy menom Jairus, a len čo ho zazrel, padol mu k nohám

23 a veľmi ho prosil: „Dcérka mi umiera. Poď, vlož na ňu ruky, aby ozdravela a žila.“

24 Ježiš odišiel s ním a za ním išiel veľký zástup a tlačil sa na neho.

25 Bola tam aj istá žena, ktorá mala dvanásť rokov krvotok.

26 Veľa vystála od mnohých lekárov a minula celý majetok, ale nič jej nepomohlo, ba bolo jej vždy horšie.

27 Keď sa dopočula o Ježišovi, prišla v zástupe zozadu a dotkla sa jeho šiat.

28 Povedala si totiž: „Ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem.“

29 A hneď prestala krvácať a pocítila v tele, že je z choroby vyliečená.

30 Ježiš hneď poznal, že z neho vyšla sila. Obrátil sa k zástupu a spýtal sa: „Kto sa to dotkol mojich šiat?“

31 Jeho učeníci mu vraveli: „Vidíš, že sa na teba tlačí zástup, a pýtaš sa: »Kto sa ma dotkol?«“

32 Ale on sa obzeral, chcel vidieť tú, čo to urobila.

33 Žena, vediac, čo sa s ňou stalo, prišla so strachom a chvením, padla pred neho a povedala mu celú pravdu.

34 A on jej povedal: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji a buď uzdravená zo svojej choroby.“

35 Kým ešte hovoril, prišli z domu predstaveného synagógy a povedali: „Tvoja dcéra umrela; načo ešte unúvaš učiteľa?“

36 Ale keď Ježiš počul, čo hovoria, povedal predstavenému synagógy: „Neboj sa, len ver!“

37 A nikomu nedovolil ísť za sebou, iba Petrovi, Jakubovi a Jakubovmu bratovi Jánovi.

38 Keď prišli k domu predstaveného synagógy, videl rozruch, plač a veľké bedákanie.

39 Vošiel dnu a povedal im: „Prečo sa plašíte a nariekate? Dievča neumrelo, ale spí.“

40 Oni ho vysmiali. Ale on všetkých vyhnal, vzal so sebou otca a matku dievčaťa a tých, čo boli s ním, vstúpil ta, kde dievča ležalo,

41 chytil ho za ruku a povedal mu: „Talitha kum!“, čo v preklade znamená: „Dievča, hovorím ti, vstaň!“

42 A dievča hneď vstalo a chodilo; malo totiž dvanásť rokov. I stŕpli od veľkého úžasu.

43 On im prísne prikázal, že sa to nesmie nik dozvedieť, a povedal, aby dievčaťu dali jesť.

1 Potom odtiaľ odišiel a prišiel do svojej vlasti; jeho učeníci išli s ním.

2 Keď nadišla sobota, začal učiť v synagóge. Počúvalo ho mnoho ľudí a s údivom hovorili: „Skade to má tento? Aká to múdrosť, ktorej sa mu dostalo, a zázraky, čo sa dejú jeho rukami?!

3 Vari to nie je tesár, syn Márie a brat Jakuba a Jozesa, Júdu a Šimona? A nie sú tu s nami aj jeho sestry?“ A pohoršovali sa na ňom.

4 Ježiš im povedal: „Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti, medzi jeho príbuznými a v jeho dome.“

5 A nemohol tam urobiť nijaký zázrak, iba že vložením rúk uzdravil niekoľko chorých.

6 A čudoval sa ich nevere. Potom chodil po okolitých dedinách a učil.

7 Zvolal Dvanástich a začal ich posielať po dvoch. Dal im moc nad nečistými duchmi

8 a prikázal im, aby si okrem palice nebrali na cestu nič: ani chlieb ani kapsu, ani peniaze do opaska,

9 ale aby sa obuli do sandálov a neobliekali si dvoje šiat.

10 A povedal im: „Keď kdekoľvek vojdete do domu, ostaňte tam, kým odtiaľ nepôjdete ďalej.

11 Ale keby vás na niektorom mieste neprijali, ani nevypočuli, odíďte odtiaľ a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim.“

12 Oni šli a hlásali, že treba robiť pokánie.

13 Vyhnali mnoho zlých duchov, pomazali olejom veľa chorých a uzdravovali.

14 Počul o ňom aj kráľ Herodes, veď jeho meno sa už stalo známym. Hovorili: „Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, a preto v ňom pôsobí zázračná moc.“

15 Iní hovorili: „To je Eliáš.“ A iní zasa vraveli: „Je to prorok, ako jeden z prorokov.“

16 Keď to Herodes počul, povedal: „To vstal z mŕtvych Ján, ktorého som dal sťať.“

17 Herodes dal totiž Jána chytiť a v putách vrhnúť do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, lebo si ju vzal za ženu.

18 A Ján Herodesovi hovoril: „Nesmieš žiť s manželkou svojho brata!“

19 Herodias mu strojila úklady a chcela ho zabiť, ale nemohla,

20 lebo Herodes sa Jána bál. Vedel, že je to muž spravodlivý a svätý, preto ho chránil. Keď ho počúval, býval vo veľkých rozpakoch, a predsa ho rád počúval.

21 Vhodný deň nadišiel, keď Herodes na svoje narodeniny usporiadal hostinu pre svojich veľmožov, vysokých dôstojníkov a popredných mužov Galiley.

22 Keď potom vošla dcéra tejto Herodiady a tancovala, zapáčila sa Herodesovi i spolustolujúcim. Kráľ povedal dievčine: „Žiadaj si odo mňa, čo chceš, a dám ti.“

23 A veľmi jej prisahal: „Dám ti všetko, čo si len zažiadaš, hoc aj polovicu svojho kráľovstva.“

24 Ona vyšla a vravela svojej matke: „Čo si mám žiadať?“ A tá jej povedala: „Hlavu Jána Krstiteľa“.

25 Hneď utekala dnu ku kráľovi a žiadala: „Chcem, aby si mi hneď dal na mise hlavu Jána Krstiteľa.“

26 Kráľ sa zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spolustolujúcim ju nechcel sklamať.

27 Hneď poslal kata a rozkázal priniesť jeho hlavu. Ten odišiel, vo väzení ho sťal,

28 priniesol na mise jeho hlavu, odovzdal ju dievčaťu a dievča ju dalo svojej matke.

29 Keď sa to dopočuli jeho učeníci, prišli, vzali jeho telo a uložili ho do hrobu.

30 Apoštoli sa zišli k Ježišovi a porozprávali mu všetko, čo robili a učili.

31 On im povedal: „Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte.“ Lebo stále prichádzalo a odchádzalo mnoho ľudí a nemali sa kedy ani najesť.

32 Odišli teda loďou na pusté miesto do samoty.

33 Ale videli ich odchádzať a mnohí sa dovtípili, kam. Pešo sa ta zbehli zo všetkých miest a predstihli ich.

34 Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohým veciam.

35 Keď už bolo veľa hodín, pristúpili k nemu jeho učeníci a hovorili: „Toto miesto je pusté a je už veľa hodín.

36 Rozpusť ich, nech sa rozídu do okolitých osád a dedín kúpiť si niečo na jedenie.“

37 On im odpovedal: „Vy im dajte jesť!“ Vraveli mu: „Máme ísť nakúpiť za dvesto denárov chleba a dať im jesť?“

38 Opýtal sa ich: „Koľko máte chlebov? Choďte sa pozrieť!“ Keď to zistili, povedali: „Päť a dve ryby.“

39 Tu im rozkázal usadiť všetkých po skupinách na zelenú trávu.

40 A posadali si v skupinách po sto a po päťdesiat.

41 Potom vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával svojim učeníkom, aby im ich rozdávali. Aj obe ryby rozdelil všetkým.

42 Všetci jedli a nasýtili sa,

43 ba ešte nazbierali plných dvanásť košov odrobín a zvyškov z rýb.

44 A tých, čo jedli chleby, bolo päťtisíc mužov.

45 A hneď prinútil svojich učeníkov, aby nastúpili na loď a išli napred na druhý breh k Betsaide, kým on rozpustí ľud.

46 Keď ich rozpustil, odišiel na vrch modliť sa.

47 A keď sa zvečerilo, loď bola uprostred mora a on sám na zemi.

48 Videl ich, ako sa namáhajú pri veslovaní, lebo vietor dul proti nim. A nad ránom, kráčajúc po mori, blížil sa k nim a chcel ich obísť.

49 Keď ho videli kráčať po mori, mysleli si, že je to mátoha, a vykríkli;

50 všetci ho totiž videli a zľakli sa. Ale on sa im hneď prihovoril: „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!“

51 Vstúpil k nim do lode a vietor utíchol. A boli celí ohromení,

52 lebo nepochopili, ako to bolo s chlebmi; ich srdce bolo otupené.

53 Keď sa preplavili k druhému brehu, došli do Genezareta a tam pristáli.

54 Len čo vystúpili z lode, ľudia ho spoznali;

55 rozbehli sa po celom okolí a na nosidlách začali znášať svojich chorých ta, kde bol, ako počuli.

56 A všade, do ktorejkoľvek prišiel dediny, mesta či osady, kládli na ulice chorých a prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho odevu. A všetci, čo sa ho dotkli, ozdraveli.

1 Zišli sa k nemu farizeji a niektorí zákonníci, ktorí došli z Jeruzalema.

2 A videli niektorých z jeho učeníkov jesť chlieb poškvrnenými, to jest neumytými rukami.

3 Farizeji totiž a Židia vôbec držia sa obyčaje otcov a nejedia, kým si neumyjú ruky až po zápästie.

4 A keď prídu z trhu, nejedia, kým sa nevykúpu. A zachovávajú ešte mnoho iných vecí, ktoré prevzali: umývanie čiaš, džbánov, medeníc a postelí.

5 Farizeji a zákonníci sa ho opýtali: „Prečo sa tvoji učeníci nedržia obyčaje otcov a jedia chlieb poškvrnenými rukami?“

6 On im povedal: „Dobre o vás, pokrytcoch, prorokoval Izaiáš, ako je napísané: »Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa.

7 No darmo si ma ctia, lebo náuky, čo učia, sú iba ľudské príkazy.«

8 Božie prikázanie opúšťate a držíte sa ľudských obyčajov.“

9 A hovoril im: „Šikovne viete zrušiť Božie prikázanie, aby ste si zachovali svoje obyčaje.

10 Lebo Mojžiš povedal: »Cti svojho otca i svoju matku« a: »Kto by zlorečil otcovi alebo matke, musí zomrieť.«

11 Vy však hovoríte: »Keď človek povie otcovi alebo matke: Korban, čo znamená, že všetko, čím by som ti mal pomáhať, je obetný dar,«

12 už mu nedovolíte nič urobiť pre otca alebo pre matku.

13 A rušíte Božie slovo pre svoje obyčaje, ktoré si odovzdávate. A mnoho iných podobných vecí robíte.“

14 Potom znova zavolal k sebe zástup a povedal im: „Počúvajte ma všetci a pochopte!

15 Človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, ale čo vychádza z človeka, to poškvrňuje človeka.“

16 (Kto má uši na počúvanie, nech počúva.)

17 Keď zanechal zástup a vošiel do domu, učeníci sa ho pýtali na zmysel podobenstva.

18 On im povedal: „Tak ani vy nechápete? Nerozumiete, že človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka,

19 veď to nevchádza do jeho srdca, ale do brucha a vychádza do stoky?“ Tým vyhlásil všetky jedlá za čisté.

20 A pokračoval: „Čo z človeka vychádza, to poškvrňuje človeka.

21 Lebo znútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy,

22 cudzoložstvá, chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť rúhanie, pýcha, hlúposť.

23 Všetky tieto zlá vychádzajú znútra a poškvrňujú človeka.“

24 Potom vstal a odišiel odtiaľ do končín Týru a Sidonu. Vošiel do jedného domu, lebo nechcel, aby niekto o ňom vedel, ale nemohol sa utajiť.

25 Lebo len čo sa o ňom dopočula istá žena, ktorej dcéra bola posadnutá nečistým duchom, prišla a hodila sa mu k nohám.

26 Žena bola Grékyňa, rodom Sýrofeničanka. A prosila ho, aby vyhnal zlého ducha z jej dcéry.

27 On jej povedal: „Nechaj, nech sa najprv nasýtia deti, lebo nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“

28 Ale ona mu odvetila: „Pane, aj šteňatá jedia pod stolom odrobinky po deťoch.“

29 On jej povedal: „Pre tieto slová choď, zlý duch vyšiel z tvojej dcéry.“

30 A keď prišla domov, našla dievča ležať na posteli a zlý duch bol preč.

31 Znova opustil končiny Týru a cez Sidon prišiel ku Galilejskému moru do stredu dekapolského kraja.

32 Tam priviedli k nemu hluchonemého a prosili ho, aby naňho vložil ruku.

33 On ho vzal nabok od zástupu, vložil mu prsty do uší, poslinil si ich a dotkol sa mu jazyka.

34 Potom pozdvihol oči k nebu, vzdychol a povedal mu: „Effeta,“ čo znamená: „Otvor sa!“

35 V tej chvíli sa mu otvorili uši a rozviazal spútaný jazyk a správne rozprával.

36 A prikázal im, aby o tom nikomu nehovorili. Ale čím dôraznejšie im prikazoval, tým väčšmi to rozhlasovali

37 a s tým väčším obdivom hovorili: „Dobre robí všetko: aj hluchým dáva sluch, aj nemým reč.“

1 V tých dňoch zasa bol pri ňom veľký zástup a nemali čo jesť. Zvolal učeníkov a povedal im:

2 „Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni zotrvávajú pri mne a nemajú čo jesť.

3 Ak ich prepustím domov hladných, poomdlievajú na ceste, veď niektorí z nich prišli zďaleka.“

4 Jeho učeníci mu odvetili: „Kto ich môže nasýtiť chlebom tu na púšti a ako?“

5 Opýtal sa ich: „Koľko máte chlebov?“ Oni odpovedali: „Sedem.“

6 Tu rozkázal zástupu, aby si posadal na zem. Vzal sedem chlebov, vzdával vďaky, lámal a dával svojim učeníkom, aby ich rozdávali; a oni ich rozdali zástupu.

7 Mali aj zopár rybiek. Aj nad nimi dobrorečil a kázal ich rozdať.

8 I jedli a nasýtili sa. A nazbierali sedem košov zvyšných odrobín.

9 Ľudí tam bolo asi štyritisíc. Potom ich rozpustil.

10 Hneď nastúpil so svojimi učeníkmi na loď a došiel do dalmanutského kraja.

11 Prišli k nemu farizeji a začali sa s ním hádať. Žiadali od neho znamenie z neba, aby ho pokúšali.

12 On si v duchu vzdychol a povedal: „Prečo toto pokolenie žiada znamenie? Veru, hovorím vám: Toto pokolenie znamenie nedostane.“

13 Nechal ich tam, znova nastúpil na loď a odišiel na druhý breh.

14 Zabudli si vziať chleba a na lodi mali so sebou iba jeden chlieb.

15 A on ich varoval: „Dajte si pozor a chráňte sa kvasu farizejov i kvasu Herodesa!“

16 Oni si medzi sebou hovorili, že nemajú chleba.

17 Keď to spozoroval, povedal im: „Prečo rozprávate o tom, že nemáte chlieb? Ešte nechápete a nerozumiete? Máte otupené srdce?

18 Máte oči, a nevidíte? Máte uši, a nepočujete? A nepamätáte sa už,

19 koľko košov ste naplnili odrobinami, keď som rozlámal päť chlebov piatim tisícom?“ Odpovedali mu: „Dvanásť.“

20 „A koľko košov ste naplnili odrobinami, keď som tých sedem rozlámal štyrom tisícom?“ Odpovedali mu: „Sedem.“

21 A povedal im: „Ešte nechápete?“

22 Tak prišli do Betsaidy. Tam priviedli k nemu slepca a prosili ho, aby sa ho dotkol.

23 On vzal slepca za ruku, vyviedol ho za dedinu, poslinil mu oči, vložil naňho ruky a opýtal sa ho: „Vidíš niečo?“

24 Ten sa pozrel a povedal: „Vidím ľudí; zdá sa mi, akoby stromy chodili.“

25 Potom mu znova položil ruky na oči. Tu začal vidieť i celkom ozdravel a všetko videl zreteľne.

26 I poslal ho domov so slovami: „Ale do dediny nechoď!“

27 Ježiš vyšiel so svojimi učeníkmi do dedín okolo Cézarey Filipovej. Cestou sa pýtal svojich učeníkov: „Za koho ma pokladajú ľudia?“

28 Oni mu odpovedali: „Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za jedného z prorokov.“

29 „A za koho ma pokladáte vy?“ opýtal sa ich. Odpovedal mu Peter: „Ty si Mesiáš.“

30 Ale on ich prísne napomenul, aby o ňom nerozprávali nikomu.

31 Potom ich začal poúčať: „Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on po troch dňoch vstane z mŕtvych.“

32 Hovoril im to otvorene. Peter si ho vzal nabok a začal mu dohovárať.

33 On sa obrátil, pozrel sa na svojich učeníkov a Petra pokarhal: „Choď mi z cesty, satan, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!“

34 Potom zavolal k sebe zástup aj učeníkov a povedal im: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma.

35 Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho.

36 Veď čo osoží človeku, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?!

37 Lebo za čo vymení človek svoju dušu?!

38 Kto sa bude hanbiť za mňa a za moje slová pred týmto cudzoložným a hriešnym pokolením, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojho Otca so svätými anjelmi.“

1 A povedal im: „Veru, hovorím vám: Niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia, že Božie kráľovstvo prichádza s mocou.“

2 O šesť dní vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a Jána a len ich vyviedol na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil.

3 Jeho odev zažiaril a bol taký biely, že by ho nijaký bielič na svete tak nevybielil.

4 A zjavil sa im Eliáš s Mojžišom a rozprávali sa s Ježišom.

5 Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Rabbi, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“

6 Lebo nevedel, čo povedať; takí boli preľaknutí.

7 Tu sa utvoril oblak a zahalil ich. A z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho.“

8 A sotva sa rozhliadli, nevideli pri sebe nikoho, iba Ježiša.

9 Keď zostupovali z vrchu, prikázal im, aby o tom, čo videli, nehovorili nikomu, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych.

10 Oni si toto slovo zapamätali a jeden druhého sa vypytovali, čo znamená „vstať z mŕtvych“.

11 A pýtali sa ho: „Prečo teda zákonníci hovoria, že najprv musí prísť Eliáš?“

12 On im povedal: „Áno, najprv príde Eliáš a všetko obnoví. Ale prečo je o Synovi človeka napísané, že bude veľa trpieť a že ním opovrhnú?

13 No hovorím vám: Eliáš už prišiel a urobili s ním, čo chceli, ako je o ňom napísané.“

14 Keď prišli k učeníkom, videli okolo nich veľký zástup a zákonníkov, ako sa s nimi hádajú.

15 A všetok ľud, len čo ho zazrel, užasol. Bežali k nemu a pozdravovali ho.

16 On sa ich opýtal: „O čom sa s nimi hádate?“

17 Jeden zo zástupu mu odpovedal: „Učiteľ, priviedol som k tebe svojho syna, posadnutého nemým duchom.

18 Kdekoľvek ho schytí, zhodí ho, idú mu peny, škrípe zubami a chradne. Povedal som tvojim učeníkom, aby ho vyhnali, ale nemohli.“

19 On im povedal: „Neveriace pokolenie, dokiaľ budem s vami? Dokedy vás mám ešte trpieť? Priveďte ho ku mne!“

20 I priviedli ho k nemu. Len čo ho duch zbadal, zalomcoval chlapcom, ten sa zrútil na zem, zvíjal sa a išli mu peny.

21 Ježiš sa opýtal jeho otca: „Odkedy sa mu to stáva?“ On odpovedal: „Od detstva.

22 A často ho vrhol aj do ohňa a do vody, aby ho zahubil. Ale ak niečo môžeš, zľutuj sa nad nami a pomôž nám!“

23 Ježiš mu povedal: „Ak môžeš?! Všetko je možné tomu, kto verí.“

24 A chlapcov otec hneď vykríkol: „Verím. Pomôž mojej nevere!“

25 Keď Ježiš videl, že sa zbieha zástup, pohrozil nečistému duchu: „Nemý a hluchý duch, ja ti rozkazujem: Vyjdi z neho a už nikdy doň nevchádzaj!“

26 Ten vykríkol, mocne ním zalomcoval a vyšiel. Chlapec ostal ako mŕtvy, takže mnohí vraveli: „Zomrel.“

27 Ale Ježiš ho chytil za ruku, zdvihol ho a on vstal.

28 Keď potom vošiel do domu a boli sami, učeníci sa ho spýtali: „Prečo sme ho nemohli vyhnať my?“

29 On im povedal: „Tento druh nemožno vyhnať ničím, iba modlitbou.“

30 Odišli odtiaľ a prechádzali Galileou. Nechcel však, aby o tom niekto vedel,

31 lebo učil svojich učeníkov a hovoril im: „Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí a zabijú ho. Ale zabitý po troch dňoch vstane z mŕtvych.“

32 Lenže oni nechápali toto slovo a spýtať sa ho báli.

33 Tak prišli do Kafarnauma. A keď bol v dome, opýtal sa ich: „O čom ste sa zhovárali cestou?“

34 Ale oni mlčali, lebo sa cestou medzi sebou hádali, kto z nich je väčší.

35 Sadol si, zavolal Dvanástich a povedal im: „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých.“

36 Potom vzal dieťa, postavil ho medzi nich, objal ho a povedal im:

37 „Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal.“

38 Ján mu povedal: „Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu to, veď nechodí s nami.“

39 Ježiš vravel: „Nebráňte mu! Lebo nik, kto robí divy v mojom mene, nemôže tak ľahko zle hovoriť o mne.

40 Veď kto nie je proti nám, je za nás.

41 A kto by vám dal piť čo len za pohár vody preto, že ste Kristovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu.

42 Ale pre toho, kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora.

43 Ak by ťa zvádzala na hriech tvoja ruka, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života zmrzačený, ako keby si mal ísť s obidvoma rukami do pekla, do neuhasiteľného ohňa.

44 (Kde ich červ neumiera a oheň nezhasína.)

45 Ak ťa zvádza na hriech tvoja noha, odtni ju: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života krivý, ako keby ťa mali s obidvoma nohami hodiť do pekla.

46 (Kde ich červ neumiera a oheň nezhasína.)

47 A ak ťa zvádza na hriech tvoje oko, vylúp ho: je pre teba lepšie, keď vojdeš do Božieho kráľovstva s jedným okom, ako keby ťa mali s obidvoma očami vrhnúť do pekla,

48 kde ich červ neumiera a oheň nezhasína.

49 Lebo každý bude ohňom solený.

50 Soľ je dobrá. Ale ak soľ stratí svoju slanosť, čím ju napravíte? Majte v sebe soľ a žite jeden s druhým v pokoji.“

1 Vstal a odišiel odtiaľ do judejského kraja za Jordánom. Opäť sa k nemu zišli zástupy a on ich zasa ako zvyčajne učil.

2 I pristúpili farizeji a pokúšali ho. Pýtali sa ho, či smie muž prepustiť manželku.

3 On im odpovedal: „Čo vám prikázal Mojžiš?“

4 Oni vraveli: „Mojžiš dovolil napísať priepustný list a prepustiť.“

5 Ježiš im povedal: „Pre tvrdosť vášho srdca vám napísal toto prikázanie.

6 Ale Boh ich stvoril od počiatku stvorenia ako muža a ženu.

7 Preto muž opustí svojho otca i matku a pripúta sa k svojej manželke

8 a budú dvaja v jednom tele. A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo.

9 Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje!“

10 Doma sa ho učeníci znova na to pýtali.

11 On im povedal: „Každý, kto prepustí svoju manželku a vezme si inú, dopúšťa sa voči nej cudzoložstva.

12 A ak ona prepustí svojho muža a vydá sa za iného, cudzoloží.“

13 Tu mu prinášali deti, aby sa ich dotkol. Ale učeníci ich okrikovali.

14 Keď to Ježiš videl, namrzený im povedal: „Nechajte deti prichádzať ku mne! Nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo.

15 Veru, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň.“

16 Potom ich objímal, kládol na ne ruky a požehnával ich.

17 Keď sa vydával na cestu, ktosi k nemu pribehol, kľakol si pred ním a pýtal sa ho: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som obsiahol večný život?“

18 Ježiš mu povedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý jedine Boh.

19 Poznáš prikázania: Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Nebudeš podvádzať! Cti svojho otca i matku!“

20 Ale on mu povedal: „Učiteľ, toto všetko som zachovával od svojej mladosti.“

21 Ježiš naňho pozrel s láskou a povedal mu: „Jedno ti ešte chýba. Choď, predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“

22 On pri tomto slove zosmutnel a odišiel zarmútený, lebo mal veľký majetok.

23 Ježiš sa rozhliadol a povedal svojim učeníkom: „Ako ťažko vojdú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky!“

24 Učeníci sa nad jeho slovami zarazili. Ale Ježiš im ešte raz povedal: „Deti moje, ako ťažko sa vchádza do Božieho kráľovstva!

25 Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.“

26 Oni sa ešte viac čudovali a hovorili si: „Kto potom môže byť spasený?“

27 Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie. Lebo Bohu je všetko možné.“

28 Tu sa ozval Peter: „Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou.“

29 Ježiš povedal: „Veru, hovorím vám: Niet nikoho, kto by pre mňa a pre evanjelium opustil dom alebo bratov a sestry, alebo matku a otca, alebo deti, alebo polia,

30 aby nedostal stonásobne viac; teraz, v tomto čase, domy, bratov, sestry, matky, deti i polia, hoci s prenasledovaním, a v budúcom veku večný život.

31 A mnohí prví budú poslednými a poslední prvými.“

32 Boli na ceste a vystupovali do Jeruzalema. Ježiš išiel pred nimi a oni tŕpli a so strachom išli za ním. Opäť vzal k sebe Dvanástich a začal im hovoriť, čo ho očakáva:

33 „Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom. Odsúdia ho na smrť a vydajú pohanom,

34 vysmejú ho, opľujú, zbičujú a zabijú, ale on po troch dňoch vstane z mŕtvych.“

35 Tu k nemu pristúpili Zebedejovi synovia Jakub a Ján a hovorili mu: „Učiteľ, chceme, aby si nám splnil, o čo ťa poprosíme.“

36 On sa ich opýtal: „Čo chcete, aby som vám urobil?“

37 Oni mu povedali: „Daj, aby sme sedeli v tvojej sláve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici.“

38 Na to im Ježiš povedal: „Neviete, čo žiadate. Môžete piť kalich, ktorý ja pijem? Alebo môžete byť pokrstení krstom, ktorým som ja krstený?“

39 Oni mu vraveli: „Môžeme.“ Ježiš im povedal: „Kalich, ktorý pijem ja, budete piť, aj krstom, ktorým som krstený ja, budete pokrstení.

40 Ale dať niekomu sedieť po mojej pravici alebo ľavici nepatrí mne. To dostanú tí, ktorým je to pripravené.“

41 Keď to počuli ostatní desiati, začali sa mrzieť na Jakuba a Jána.

42 Ježiš si ich zavolal a povedal im: „Viete, že tí, ktorých pokladajú za vládcov národov, panujú nad nimi a ich veľmoži majú nad nimi moc.

43 Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom.

44 A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých.

45 Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých.“

46 Prišli do Jericha. A keď so svojimi učeníkmi a s veľkým zástupom z Jericha odchádzal, pri ceste sedel slepý Bartimej, Timejov syn, a žobral.

47 Keď počul, že je to Ježiš Nazaretský, začal kričať: „Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“

48 Mnohí ho okríkali, aby mlčal; ale on ešte väčšmi kričal: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“

49 Ježiš zastal a povedal: „Zavolajte ho!“ Zavolali slepca a vraveli mu: „Neboj sa! Vstaň, volá ťa!“

50 On odhodil plášť, vyskočil a šiel k Ježišovi.

51 Ježiš mu povedal: „Čo chceš, aby som ti urobil?“ Slepec mu odpovedal: „Rabboni, aby som videl!“

52 A Ježiš mu povedal: „Choď, tvoja viera ťa uzdravila!“ A hneď videl a šiel za ním po ceste.