Category: Lukáš

1 Už mnohí sa pokúsili zaradom vyrozprávať udalosti, ktoré sa u nás stali,

2 ako nám ich odovzdali tí, čo ich od začiatku sami videli a boli služobníkmi slova.

3 Preto som sa aj ja rozhodol, že ti to, vznešený Teofil, po dôkladnom preskúmaní všetkého od počiatku verne rad-radom opíšem,

4 aby si poznal spoľahlivosť učenia, do ktorého ťa zasvätili.

5 Za čias judejského kráľa Herodesa žil istý kňaz menom Zachariáš z Abiášovej kňazskej triedy. Jeho manželka pochádzala z Áronových dcér a volala sa Alžbeta.

6 Obaja boli spravodliví pred Bohom a bezúhonne zachovávali všetky Pánove prikázania a ustanovenia.

7 Nemali však deti, lebo Alžbeta bola neplodná a obaja boli v pokročilom veku.

8 Keď raz prišiel rad na jeho triedu a on konal kňazskú službu pred Bohom,

9 podľa zvyku kňazského úradu lósom mu pripadlo vojsť do Pánovho chrámu a priniesť kadidlovú obetu.

10 V čase kadidlovej obety sa vonku modlilo množstvo ľudu.

11 Tu sa mu zjavil Pánov anjel; stál na pravej strane kadidlového oltára.

12 Keď ho Zachariáš zbadal, zľakol sa a zmocňovala sa ho hrôza.

13 Ale anjel mu povedal: „Neboj sa, Zachariáš, lebo je vyslyšaná tvoja modlitba. Tvoja manželka Alžbeta ti porodí syna a dáš mu meno Ján.

14 Budeš sa radovať a plesať a jeho narodenie poteší mnohých.

15 Lebo on bude veľký pred Pánom. Víno a opojný nápoj piť nebude a už v matkinom lone ho naplní Duch Svätý.

16 Mnohých synov Izraela obráti k Pánovi, ich Bohu.

17 Sám pôjde pred ním s Eliášovým duchom a mocou, aby obrátil srdcia otcov k synom a neveriacich k múdrosti spravodlivých a pripravil Pánovi dokonalý ľud.“

18 Zachariáš povedal anjelovi: „Podľa čoho to poznám? Veď ja som starec a moja manželka je v pokročilom veku.“

19 Anjel mu odpovedal: „Ja som Gabriel. Stojím pred Bohom a som poslaný hovoriť s tebou a oznámiť ti túto radostnú zvesť.

20 Ale onemieš a nebudeš môcť hovoriť až do dňa, keď sa toto stane, lebo si neuveril mojim slovám, ktoré sa splnia v svojom čase.“

21 Ľud čakal na Zachariáša a divil sa, že sa tak dlho zdržuje v chráme.

22 Ale keď vyšiel, nemohol k nim prehovoriť; a oni pochopili, že mal v chráme videnie. Dával im znaky a zostal nemý.

23 Len čo sa skončili dni jeho služby, vrátil sa domov.

24 Po tých dňoch jeho manželka Alžbeta počala, ale skrývala sa päť mesiacov a hovorila:

25 „Toto mi urobil Pán v čase, keď zhliadol na mňa, aby ma zbavil hanby pred ľuďmi.“

26 V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret,

27 k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária.

28 Anjel prišiel k nej a povedal: „Zdravas’, milosti plná, Pán s tebou.“

29 Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav.

30 Anjel jej povedal: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha.

31 Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš.

32 On bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida,

33 naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.“

34 Mária povedala anjelovi: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“

35 Anjel jej odpovedal: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn.

36 Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná!

37 Lebo Bohu nič nie je nemožné.“

38 Mária povedala: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Anjel potom od nej odišiel.

39 V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji.

40 Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu.

41 Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý.

42 Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života.

43 Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne?

44 Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone.

45 A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“

46 Mária hovorila: „Velebí moja duša Pána

47 a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi,

48 lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia,

49 lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno

50 a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja.

51 Ukázal silu svojho ramena, rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú.

52 Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených.

53 Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno.

54 Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo,

55 ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.“

56 Mária zostala pri nej asi tri mesiace a potom sa vrátila domov.

57 Alžbete nadišiel čas pôrodu a porodila syna.

58 Keď jej susedia a príbuzní počuli, že jej Pán prejavil svoje veľké milosrdenstvo, radovali sa s ňou.

59 Na ôsmy deň prišli chlapca obrezať a chceli mu dať meno Zachariáš po jeho otcovi.

60 Ale jeho matka povedala: „Nie, bude sa volať Ján.“

61 Povedali jej: „Veď v tvojom príbuzenstve sa nik takto nevolá.“

62 Dali znak otcovi, ako ho chce nazvať on.

63 Vypýtal si tabuľku a napísal: „Ján sa bude volať.“ A všetci sa divili.

64 Vtom sa mu rozviazali ústa a jazyk i prehovoril a velebil Boha.

65 Všetkých ich susedov zmocnil sa strach a všade po judejských horách sa hovorilo o týchto udalostiach.

66 A všetci, čo to počuli, vštepili si to do srdca a vraveli: „Čím len bude tento chlapec?“ A vskutku Pánova ruka bola s ním.

67 Jeho otca Zachariáša naplnil Duch Svätý a takto prorokoval:

68 „Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, lebo navštívil a vykúpil svoj ľud

69 a vzbudil nám mocného Spasiteľa z rodu Dávida, svojho služobníka,

70 ako odpradávna hovoril ústami svojich svätých prorokov,

71 že nás oslobodí od našich nepriateľov a z rúk všetkých, čo nás nenávidia.

72 Preukázal milosrdenstvo našim otcom a pamätá na svoju svätú zmluvu,

73 na prísahu, ktorou sa zaviazal nášmu otcovi Abrahámovi, že nás vyslobodí z rúk nepriateľov,

74 aby sme mu bez strachu slúžili

75 vo svätosti a spravodlivosti pred jeho tvárou po všetky dni nášho života.

76 A ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho: pôjdeš pred tvárou Pána, pripravíš mu cestu

77 a poučíš jeho ľud o spáse,

78 že mu náš Boh z hĺbky svojho milosrdenstva odpustí hriechy. Tak nás Vychádzajúci z výsosti navštívi

79 a zažiari tým, čo sedia vo tme a v tôni smrti, a naše kroky upriami na cestu pokoja.“

80 Chlapec rástol a mocnel na duchu a žil na púšti až do dňa, keď vystúpil pred Izrael.

1 V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete.

2 Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Kvirínius.

3 A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta.

4 Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazaret do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu,

5 aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v po žehnanom stave.

6 Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu.

7 I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci.

8 V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo.

9 Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach,

10 ale anjel im povedal: „Nebojte sa! Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom:

11 Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán.

12 A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“

13 A hneď sa k anjelovi pripojilo množstvo nebeských zástupov, zvelebovali Boha a hovorili:

14 „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“

15 Keď anjeli odišli od nich do neba, pastieri si povedali: „Poďme teda do Betlehema a pozrime, čo sa to stalo, ako nám oznámil Pán.“

16 Poponáhľali sa a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach.

17 Keď ich videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati.

18 A všetci, ktorí to počúvali, divili sa nad tým, čo im pastieri rozprávali.

19 Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich.

20 Pastieri sa potom vrátili a oslavovali a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané.

21 Po ôsmich dňoch, keď ho bolo treba obrezať, dali mu meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, ako sa počal v živote matky.

22 Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi,

23 ako je napísané v Pánovom zákone: „Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi,“

24 a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky.

25 V Jeruzaleme žil vtedy muž menom Simeon, človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela, a Duch Svätý bol na ňom.

26 Jemu Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša.

27 Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon,

28 vzal ho aj on do svojho náručia a velebil Boha slovami:

29 „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova,

30 lebo moje oči uvideli tvoju spásu,

31 ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov:

32 svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.“

33 Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo.

34 Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať,

35 – a tvoju vlastnú dušu prenikne meč -, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“

36 Žila vtedy aj prorokyňa Anna, Fanuelova dcéra, z Aserovho kmeňa. Bola už vo vysokom veku. Od svojho panenstva žila so svojím mužom sedem rokov,

37 potom ako vdova do osemdesiateho štvrtého roku. Z chrámu neodchádzala, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami.

38 Práve v tú chvíľu prišla aj ona, velebila Boha a hovorila o ňom všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema.

39 A keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta.

40 Chlapec rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom.

41 Jeho rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema na veľkonočné sviatky.

42 Keď mal dvanásť rokov, tiež išli, ako bývalo na sviatky zvykom.

43 A keď sa dni slávností skončili a oni sa vracali domov, zostal chlapec Ježiš v Jeruzaleme, čo jeho rodičia nezbadali.

44 Nazdávali sa, že je v sprievode. Prešli deň cesty a hľadali ho medzi príbuznými a známymi.

45 No nenašli. Vrátili sa teda do Jeruzalema a tam ho hľadali.

46 Po troch dňoch ho našli v chráme. Sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky.

47 Všetci, čo ho počuli, žasli nad jeho rozumnosťou a odpoveďami.

48 Keď ho zazreli, stŕpli od údivu a Matka mu povedala: „Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!“

49 On im odpovedal: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“

50 Ale oni nepochopili slovo, ktoré im hovoril.

51 Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný. A jeho matka zachovávala všetky slová vo svojom srdci.

52 A Ježiš sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí.

1 V pätnástom roku vlády cisára Tibéria, keď Poncius Pilát spravoval Judeu a Herodes bol tetrarchom v Galilei, jeho brat Filip tetrarchom v Itúrei a trachonitídskom kraji a Lyzaniáš tetrarchom v Abilíne,

2 za veľkňazov Annáša a Kajfáša zaznel na púšti Boží hlas nad Jánom, synom Zachariáša.

3 Chodil po celom okolí Jordána a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov,

4 ako je napísané v knihe rečí proroka Izaiáša: „Hlas volajúceho na púšti: »Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!

5 Každá dolina sa vyplní a každý vrch a kopec zníži. Čo je krivé, bude priame, a čo je hrboľaté, bude cestou hladkou.

6 A každé telo uvidí Božiu spásu.«“

7 Ale zástupom, čo prichádzali k nemu, aby sa mu dali pokrstiť, hovoril: „Hadie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť nastávajúcemu hnevu!?

8 Prinášajte teda ovocie hodno pokánia a nepokúšajte sa nahovárať si: »Naším otcom je Abrahám!« – lebo vravím vám: Boh môže Abrahámovi vzbudiť deti aj z týchto kameňov.

9 Sekera je už priložená na korene stromov. A každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie vytnú a hodia do ohňa.“

10 Zástupy sa ho pýtali: „Čo teda máme robiť?“

11 On im odpovedal: „Kto má dvoje šiat, nech dá tomu, čo nemá nijaké, a kto má jedlo, nech urobí podobne!“

12 Aj mýtnici prišli, aby sa dali pokrstiť, a hovorili mu: „Učiteľ, čo máme robiť?“

13 On im povedal: „Nevymáhajte viac, ako vám určili!“

14 Pýtali sa ho aj vojaci: „A čo máme robiť my?“ Vravel im: „Nikoho netrápte, nikomu nekrivdite a buďte spokojní so svojím žoldom!“

15 Ľud žil v očakávaní a všetci si o Jánovi v duchu mysleli, že azda on je Mesiáš.

16 Ale Ján dal odpoveď všetkým: „Ja vás krstím vodou. No prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom.

17 V ruke má vejačku, aby si vyčistil humno a pšenicu zhromaždil do svojej sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni.“

18 A ešte všelijako ináč napomínal ľud a hlásal mu evanjelium.

19 Ale keď karhal tetrarchu Herodesa pre Herodiadu, manželku jeho brata, a za všetko zlé, čo porobil,

20 Herodes dovŕšil všetko tým, že Jána zatvoril do väzenia.

21 Keď sa všetok ľud dával krstiť a keď bol pokrstený aj Ježiš a modlil sa, otvorilo sa nebo,

22 zostúpil na neho Duch Svätý v telesnej podobe ako holubica a z neba zaznel hlas: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.“

23 Keď Ježiš začal účinkovať, mal asi tridsať rokov. A mysleli si, že je synom Jozefa, ktorý bol synom Heliho,

24 on Matata, on Léviho, on Melchiho, on Janneho, on Jozefa,

25 on Matatiáša, on Amosa, on Nahuma, on Esliho, on Naggeho,

26 on Maatu, on Matatiáša, on Semeja, on Jozecha, on Jódu,

27 on Joannu, on Rézu, on Zorobábela, on Salatiela, on Nériho,

28 on Melchiho, on Addiho, on Kozama, on Elmadama, on Era,

29 on Jezusa, on Eliezera, on Jorima, on Matata, on Léviho,

30 on Simeona, on Júdu, on Jozefa, on Jonama, on Eliakima,

31 on Meleu, on Mennu, on Matatana, on Nátana, on Dávida,

32 on Jesseho, on Obeda, on Bóza, on Salu, on Násona,

33 on Aminadaba, on Admina, on Arniho, on Ezroma, on Faresa, on Júdu,

34 on Jakuba, on Izáka, on Abraháma, on Táreho, on Nachora,

35 on Serucha, on Ragaua, on Fáleka, on Ebera, on Salu,

36 on Kainana, on Arfaxada, on Sema, on Noema, on Lamecha,

37 on Matuzalema, on Henocha, on Jareda, on Maleleela, on Kainana,

38 on Enosa, on Seta, on synom Adama, ktorý bol od Boha.

1 Ježiš sa vrátil od Jordánu plný Ducha Svätého. Duch ho vodil štyridsať dní po púšti

2 a diabol ho pokúšal. V tých dňoch nič nejedol. A keď sa skončili, vyhladol.

3 Tu mu diabol povedal: „Ak si Boží Syn, povedz tomuto kameňu, aby sa stal chlebom.“

4 Ježiš mu odvetil: „Napísané je: »Nielen z chleba žije človek.«“

5 Potom ho diabol vyzdvihol, v jedinom okamihu mu ukázal všetky kráľovstvá sveta

6 a vravel mu: „Dám ti všetku ich moc a slávu, lebo som ju dostal a dám ju komu chcem.

7 Ak sa mi teda budeš klaňať, všetka bude tvoja.“

8 Ježiš mu povedal: „Je napísané: »Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.«“

9 Potom ho zaviedol do Jeruzalema, postavil ho na vrchol chrámu a povedal mu: „Ak si Boží Syn, vrhni sa stadeto dolu,

10 veď je napísané: »Svojim anjelom dá príkaz o tebe, aby ťa chránili,«

11 a »vezmú ťa na ruky, aby si si neuderil nohu o kameň«.“

12 Ježiš mu odvetil: „Je povedané: »Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.«“

13 Keď diabol skončil všetko pokúšanie, na čas od neho odišiel.

14 Ježiš sa v sile Ducha vrátil do Galiley a chýr o ňom sa rozniesol po celom kraji.

15 Učil v ich synagógach a všetci ho oslavovali.

16 Prišiel aj do Nazareta, kde vyrástol. Podľa svojho zvyku vošiel v sobotu do synagógy a vstal, aby čítal.

17 Podali mu knihu proroka Izaiáša. Keď knihu rozvinul, našiel miesto, kde bolo napísané:

18 „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu

19 a ohlásiť Pánov milostivý rok.“

20 Potom knihu zvinul, vrátil ju sluhovi a sadol si. Oči všetkých v synagóge sa upreli na neho.

21 A on im začal hovoriť: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“

22 Všetci mu prisviedčali a divili sa milým slovám, čo vychádzali z jeho úst, a hovorili: „Vari to nie je Jozefov syn?“

23 On im vravel: „Akiste mi pripomeniete príslovie: Lekár, lieč sám seba! Počuli sme, čo všetko sa stalo v Kafarnaume; urob to aj tu, vo svojej vlasti.“

24 A dodal: „Veru, hovorím vám: Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti.

25 Ale vravím vám pravdu: Mnoho vdov bolo v Izraeli za dní Eliáša, keď sa zavrelo nebo na tri roky a šesť mesiacov a nastal veľký hlad po celej krajine.

26 A ani k jednej z nich nebol poslaný Eliáš, iba k onej vdove do Sarepty v Sidone.

27 A mnoho malomocných bolo v Izraeli za proroka Elizea, a ani jeden z nich nebol očistený, iba Sýrčan Náman.“

28 Keď to počuli, všetkých v synagóge zachvátil hnev.

29 Vstali, vyhnali ho z mesta a viedli ho až na zráz vrchu, na ktorom bolo ich mesto postavené, a odtiaľ ho chceli zhodiť.

30 Ale on prešiel pomedzi nich a odišiel.

31 Zišiel do galilejského mesta Kafarnaum. Po sobotách ich učil

32 a oni žasli nad jeho učením, lebo jeho slovo malo moc.

33 V synagóge bol muž posadnutý duchom nečistého démona. Ten vykríkol veľkým hlasom:

34 „Nechaj nás! Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský?! Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý.“

35 Ježiš mu pohrozil: „Mlč a vyjdi z neho!“ Zlý duch ho hodil medzi nich, vyšiel z neho a neublížil mu.

36 Všetkých pojal strach a navzájom si vraveli: „Čo je to za slovo, že mohutnou silou rozkazuje nečistým duchom a oni vychádzajú?“

37 A chýr o ňom sa rozšíril po celom kraji.

38 Keď vyšiel zo synagógy, vošiel do Šimonovho domu. Šimonovu testinú trápila vysoká horúčka a oni ho prosili za ňu.

39 Postavil sa nad ňu, rozkázal horúčke a tá ju opustila. Hneď vstala a obsluhovala ich.

40 Po západe slnka všetci, čo mali chorých na rozličné neduhy, privádzali ich k nemu. On na každého z nich kládol ruky a uzdravoval ich.

41 Z mnohých vychádzali aj zlí duchovia a kričali: „Ty si Boží Syn.“ On im pohrozil a nedovolil im hovoriť, lebo vedeli, že on je Mesiáš.

42 Keď sa rozodnilo, vyšiel von a utiahol sa na pusté miesto. Ale zástupy ho hľadali. Prišli až k nemu a zdržiavali ho, aby od nich neodchádzal.

43 On im však povedal: „Aj iným mestám musím zvestovať Božie kráľovstvo, lebo na to som poslaný.“

44 A kázal po judejských synagógach.

1 Keď raz stál pri Genezaretskom jazere, tlačil sa naň zástup, lebo chcel počuť Božie slovo.

2 Tu zbadal pri brehu dve lode. Rybári z nich vystúpili a prali si siete.

3 Nastúpil na jednu z lodí, ktorá patrila Šimonovi, a poprosil ho, aby trocha odrazil od brehu. Potom si sadol a z loďky učil zástupy.

4 Keď prestal hovoriť, povedal Šimonovi: „Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov!“

5 Šimon mu odpovedal: „Učiteľ, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili. Ale na tvoje slovo spustím siete.“

6 Len čo to urobili, chytili také množstvo rýb, až sa im siete trhali.

7 Preto dali znamenie spoločníkom, čo boli na druhej lodi, aby im prišli pomôcť. Oni prišli a obidve loďky naplnili tak, že sa potápali.

8 Keď to videl Šimon Peter, padol Ježišovi k nohám a povedal: „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny.“

9 Hrôza sa totiž zmocnila jeho i všetkých, čo boli s ním, nad úlovkom rýb, ktoré chytili.

10 Takisto aj Zebedejových synov Jakuba a Jána, ktorí boli Šimonovými spoločníkmi. Tu Ježiš povedal Šimonovi: „Neboj sa, odteraz budeš loviť už ľudí.“

11 A keď pritiahli lode k brehu, opustili všetko a išli za ním.

12 Keď bol v ktoromsi meste, zjavil sa muž plný malomocenstva. Len čo zbadal Ježiša, padol na tvár a prosil ho: „Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť.“

13 On vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: „Chcem, buď čistý!“ A malomocenstvo z neho hneď zmizlo.

14 A prikázal mu, že o tom nesmie nikomu hovoriť, ale: „Choď,“ povedal, „ukáž sa kňazovi a prines za svoje očistenie obetu, ako predpísal Mojžiš – im na svedectvo.“

15 No zvesť o ňom sa tým väčšmi šírila a schádzali sa veľké zástupy, aby ho počuli a dali sa uzdraviť zo svojich chorôb.

16 On sa však utiahol na púšť a modlil sa.

17 Keď v istý deň učil, sedeli pri ňom farizeji a zákonníci, čo poprichádzali zo všetkých galilejských a judejských dedín i z Jeruzalema; a mal od Pána moc uzdravovať.

18 Tu muži priniesli na nosidlách človeka, ktorý bol ochrnutý, a pokúšali sa dostať ho dovnútra a položiť pred neho.

19 Ale keď pre zástup nenašli priechod, kadiaľ by ho vniesli, vyšli na strechu a cez povalu ho na lôžku spustili priamo pred Ježiša.

20 Keď videl ich vieru, povedal: „Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy.“

21 Tu zákonníci a farizeji začali uvažovať: „Ktože je to, že sa takto rúha?! Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?“

22 Keďže Ježiš poznal ich myšlienky, povedal im: „O čom to premýšľate vo svojich srdciach!

23 Čo je ľahšie – povedať: »Odpúšťajú sa ti hriechy,« alebo povedať: »Vstaň a choď«?

24 Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy“ – povedal ochrnutému: „Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!“

25 A on hneď pred ich očami vstal, vzal si lôžko a velebiac Boha odišiel domov.

26 Všetkých sa zmocnil úžas a velebili Boha a plní bázne hovorili: „Dnes sme videli obdivuhodné veci.“

27 Keď potom vyšiel von a videl na mýtnici sedieť mýtnika menom Léviho, povedal mu: „Poď za mnou!“

28 On vstal, opustil všetko a išiel za ním.

29 Lévi mu urobil vo svojom dome veľkú hostinu. A bol tam veľký zástup mýtnikov a iných, ktorí s nimi stolovali.

30 Farizeji a ich zákonníci šomrali a hovorili jeho učeníkom: „Prečo jete a pijete s mýtnikmi a hriešnikmi?“

31 Odpovedal im Ježiš: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí.

32 Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov, aby sa kajali.“

33 Oni mu povedali: „Jánovi učeníci sa často postia a modlia, aj učeníci farizejov, a tvoji jedia a pijú.“

34 Ježiš im povedal: „Vari môžete žiadať od svadobných hostí, aby sa postili, kým je ženích s nimi?

35 No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom, v tých dňoch, sa budú postiť.“

36 Rozpovedal im aj podobenstvo: „Nik neodtrhne na záplatu z nového odevu a neprišije ju na starý odev, lebo nový by si roztrhal a na starý sa nehodí záplata z nového.

37 A nik nevlieva nové víno do starých mechov, lebo nové víno mechy roztrhne a aj ono vytečie, aj mechy sa zničia.

38 Ale nové víno treba naliať do nových mechov.

39 A nik, kto pije staré, nechce nové, lebo si povie: »Staré je lepšie.«“

1 V istú sobotu išiel cez obilné pole. Jeho učeníci trhali klasy, mrvili ich rukami a jedli.

2 Tu niektorí farizeji povedali: „Prečo robíte, čo v sobotu neslobodno?“

3 Ježiš im odpovedal: „Nečítali ste, čo urobil Dávid, keď bol hladný on i jeho družina?

4 Ako vošiel do Božieho domu, vzal a jedol obetované chleby, ktoré nesmel jesť nik, iba kňazi, a dal aj tým, čo boli s ním?“

5 I povedal im: „Syn človeka je pánom aj nad sobotou.“

6 V inú sobotu vošiel Ježiš do synagógy a učil. Bol tam človek, ktorý mal vyschnutú pravú ruku.

7 A zákonníci s farizejmi naň striehli, či v sobotu uzdraví, aby ho mali z čoho obžalovať.

8 Ale on poznal ich myšlienky. Preto povedal človeku, čo mal vyschnutú ruku: „Vstaň a postav sa do prostriedku!“ On vstal a postavil sa.

9 A tamtým Ježiš povedal: „Pýtam sa vás: Slobodno v sobotu robiť dobre, alebo zle, zachrániť život, alebo zničiť?“

10 Popozeral sa po všetkých a povedal mu: „Vystri ruku!“ On to urobil a ruka mu ozdravela.

11 Ale oni, plní nerozumu, radili sa, čo urobiť s Ježišom.

12 V tých dňoch vyšiel na vrch modliť sa a strávil celú noc v modlitbe s Bohom.

13 Keď sa rozodnilo, zavolal si učeníkov a vyvolil si z nich Dvanástich, ktorých nazval apoštolmi:

14 Šimona, ktorému dal meno Peter, a jeho brata Ondreja, Jakuba, Jána Filipa, Bartolomeja,

15 Matúša, Tomáša, Jakuba Alfejovho, Šimona, ktorého volali Horlivec,

16 Júdu Jakubovho a Judáša Iškariotského, ktorý sa stal zradcom.

17 Zostúpil s nimi dolu a zastal na rovine i veľký zástup jeho učeníkov a veľké množstvo ľudu z celej Judey i z Jeruzalema aj z týrskeho a sidonského pobrežia.

18 Prišli ho počúvať a dať sa uzdraviť zo svojich neduhov. A ozdraveli aj tí, ktorých trápili nečistí duchovia.

19 A každý zo zástupu sa usiloval dotknúť sa ho, lebo vychádzala z neho sila a uzdravovala všetkých.

20 On uprel oči na svojich učeníkov a hovoril: „Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo.

21 Blahoslavení, ktorí teraz hladujete, lebo budete nasýtení. Blahoslavení, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať.

22 Blahoslavení budete, keď vás budú ľudia nenávidieť, keď vás vylúčia spomedzi seba, potupia a ako zlo zavrhnú vaše meno pre Syna človeka.

23 Radujte sa v ten deň a jasajte, lebo máte veľkú odmenu v nebi! Veď to isté robili ich otcovia prorokom.

24 Ale beda vám, boháči, lebo už máte svoju útechu!

25 Beda vám, čo ste teraz nasýtení, lebo budete hladovať! Beda vám, čo sa teraz smejete, lebo budete žialiť a plakať!

26 Beda, ak vás budú všetci ľudia chváliť, lebo to isté robili ich otcovia falošným prorokom!

27 Ale vám, ktorí ma počúvate, hovorím: Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia,

28 žehnajte tým, čo vás preklínajú, a modlite sa za tých, čo vás potupujú!

29 Tomu, kto ťa udrie po líci, nadstav aj druhé. A tomu, kto ti berie plášť, neodopri ani šaty.

30 Každému, kto ťa prosí, daj, a ak ti niekto niečo vezme, nežiadaj to naspäť.

31 Ako chcete, aby ľudia robili vám, tak robte aj vy im!

32 Ak milujete tých, ktorí vás milujú, akúže máte zásluhu? Veď aj hriešnici milujú tých, čo ich milujú.

33 Ak robíte dobre tým, čo vám dobre robia, akúže máte zásluhu? Veď to isté robia aj hriešnici.

34 A ak požičiavate tým, od ktorých to dúfate dostať naspäť, akúže máte zásluhu? Veď aj hriešnici požičiavajú hriešnikom, aby dostali naspäť to isté.

35 Ale milujte svojich nepriateľov, dobre robte, požičiavajte a nič za to nečakajte! Tak bude vaša odmena veľká a budete synmi Najvyššieho, lebo on je dobrý aj k nevďačným a zlým.

36 Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec!

37 Nesúďte a nebudete súdení. Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a odpustí sa vám.

38 Dávajte a dajú vám: mieru dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú vám dajú do lona. Lebo akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám.“

39 Povedal im aj podobenstvo: „Môže viesť slepý slepého? Nepadnú obaja do jamy?

40 Žiak nie je nad učiteľa. Aj keď sa všetko naučí, bude ako jeho učiteľ.

41 Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš?

42 Ako môžeš povedať svojmu bratovi: »Brat môj, dovoľ, vyberiem ti smietku, čo máš v oku,« keď vo svojom vlastnom oku brvno nevidíš? Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku, čo je v oku tvojho brata.

43 Nie je dobrý strom, ktorý rodí zlé ovocie, ako nie je zlý strom, ktorý rodí dobré ovocie.

44 Každý strom možno poznať po ovocí. Z tŕnia predsa nezbierajú figy, ani z ostružín neoberajú hrozno.

45 Dobrý človek vynáša z dobrého pokladu svojho srdca dobro a zlý človek zo zlého vynáša zlo. Veď z plnosti srdca hovoria jeho ústa.

46 Čo ma oslovujete: »Pane, Pane,« keď nerobíte, čo hovorím?

47 Ukážem vám, komu sa podobá každý, kto prichádza ku mne, počúva moje slová a uskutočňuje ich.

48 Podobá sa človeku, ktorý staval dom. Hlboko kopal a základy položil na skalu. Keď potom prišla povodeň, na dom narazila voda, no nemohla ním pohnúť, lebo bol dobre postavený.

49 Ale kto ich počúva, a neuskutočňuje, podobá sa človeku, ktorý si postavil dom na zemi bez základu. Keď naň narazila voda, hneď sa zrútil a z domu zostalo veľké rumovisko.“

1 Keď skončil všetky svoje slová ľudu, ktorý ho počúval, vošiel do Kafarnauma.

2 Tam mal istý stotník sluhu, ktorého si veľmi cenil, a ten bol na smrť chorý.

3 Keď sa stotník dopočul o Ježišovi, poslal k nemu židovských starších s prosbou, aby prišiel a sluhu mu zachránil.

4 Oni prišli k Ježišovi a naliehavo ho prosili: „Zaslúži si, aby si mu to urobil,

5 lebo miluje náš národ; aj synagógu nám postavil.“

6 Ježiš teda išiel s nimi. A keď už nebol ďaleko od domu, stotník poslal k nemu priateľov s odkazom: „Pane, neunúvaj sa, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu.

7 Preto som sa ani nepokladal za hodného ísť k tebe. Ale povedz slovo a môj sluha ozdravie!

8 Veď aj ja som človek podriadený vrchnosti a mám pod sebou vojakov. Ak daktorému poviem: »Choď!« – ide; inému: »Poď sem!« – tak príde; a svojmu sluhovi: »Urob toto!« – on to urobí.“

9 Keď to Ježiš počul, zadivil sa mu, obrátil sa a zástupom, čo ho sprevádzali, povedal: „Hovorím vám: Takú vieru som nenašiel ani v Izraeli!“

10 A keď sa poslovia vrátili domov, sluhu našli zdravého.

11 Potom išiel do mesta, ktoré sa volá Naim. Išli s ním jeho učeníci a veľký zástup ľudu.

12 Keď sa priblížil k mestskej bráne, práve vynášali mŕtveho. Bol to jediný syn matky a tá bola vdova. Sprevádzal ju veľký zástup z mesta.

13 Keď ju Pán uvidel, bolo mu jej ľúto a povedal jej: „Neplač!“

14 Potom pristúpil a dotkol sa már. Nosiči zastali a on povedal: „Mládenec, hovorím ti, vstaň!“

15 Mŕtvy sa posadil a začal hovoriť. A Ježiš ho vrátil jeho matke.

16 Tu sa všetkých zmocnil strach, velebili Boha a hovorili: „Veľký prorok povstal medzi nami“ a: „Boh navštívil svoj ľud.“

17 A táto zvesť o ňom sa rozšírila po celej Judei a po celom okolí.

18 O tom všetkom priniesli Jánovi zvesť jeho učeníci.

19 Ján si zavolal dvoch svojich učeníkov a poslal ich k Pánovi s otázkou: „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?“

20 Keď muži k nemu prišli, povedali: „Poslal nás k tebe Ján Krstiteľ a pýta sa: »Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?«“

21 Práve v tú hodinu uzdravil mnohých z neduhov, chorôb a od zlých duchov a mnohým slepým daroval zrak.

22 A tak im odpovedal: „Choďte a oznámte Jánovi, čo ste videli a počuli. Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium.

23 A blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší.“

24 Keď Jánovi poslovia odišli, začal hovoriť zástupom o Jánovi: „Čo ste vyšli na púšť vidieť? Trstinu zmietanú vetrom?

25 Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do jemných šiat? Veď tí, čo sa skvostne obliekajú a žijú v rozkošiach, bývajú v kráľovských domoch.

26 Teda čo ste vyšli vidieť? Proroka? Áno, hovorím vám, viac ako proroka.

27 Lebo to o ňom je napísané: »Hľa, posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on pripraví cestu pred tebou.«

28 Hovorím vám: Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nie je nik väčší ako Ján. Ale ten, kto je v Božom kráľovstve menší, je väčší ako on.“

29 A všetok ľud, čo ho počúval, ba aj mýtnici uznali Božiu spravodlivosť, keď sa dali pokrstiť Jánovým krstom.

30 Ale farizeji a zákonníci zmarili v sebe Boží úmysel, lebo sa mu nedali pokrstiť.

31 „Komuže prirovnám ľudí tohto pokolenia? Komu sú podobní?

32 Podobajú sa deťom, čo vysedávajú na námestí a pokrikujú jedno na druhé: »Pískali sme vám, a netancovali ste; nariekali sme, a neplakali ste.«

33 Prišiel Ján Krstiteľ, nejedol chlieb a nepil víno, a hovoríte: »Je posadnutý zlým duchom.«

34 Prišiel Syn človeka, je a pije, a hovoríte: »Hľa, pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov!«

35 No múdrosť ospravedlňujú všetky jej deti.“

36 Ktorýsi farizej ho pozval, aby s ním jedol. On vošiel do farizejovho domu a sadol si k stolu.

37 V meste bola istá žena, hriešnica. Keď sa dozvedela, že je hosťom vo farizejovom dome, priniesla alabastrovú nádobu s voňavým olejom,

38 s plačom pristúpila zozadu k jeho nohám, začala mu slzami máčať nohy a utierala mu ich svojimi vlasmi, bozkávala mu ich a natierala voňavým olejom.

39 Keď to videl farizej, ktorý ho pozval, povedal si v duchu: „Keby tento bol prorokom, vedel by, kto a aká je to žena, čo sa ho dotýka, že je to hriešnica.“

40 Ježiš mu vravel: „Šimon, mám ti niečo povedať.“ On odvetil: „Povedz, Učiteľ!“

41 „Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov. Jeden dlhoval päťsto denárov, druhý päťdesiat.

42 Keďže nemali skadiaľ dlžobu splatiť, odpustil ju obidvom. Ktorý z nich ho bude mať radšej?“

43 Šimon odpovedal: „Myslím, že ten, ktorému viac odpustil.“ On mu povedal: „Správne usudzuješ.“

44 Potom sa obrátil k žene a Šimonovi povedal: „Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu a nedal si mi vodu na nohy. Ale ona slzami zmáčala moje nohy a svojimi vlasmi ich poutierala.

45 Nepobozkal si ma. Ale ona odvtedy, ako som vošiel, neprestala mi nohy bozkávať.

46 Hlavu si mi olejom nepomazal. Ona mi voňavým olejom nohy natrela.

47 Preto ti hovorím: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje. Komu sa menej odpúšťa, menej miluje.“

48 A jej povedal: „Tvoje hriechy sú odpustené.“

49 Vtedy tí, čo s ním stolovali, začali si hovoriť: „Ktože je to, že aj hriechy odpúšťa?“

50 On však povedal žene: „Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!“

1 Potom chodil po mestách a dedinách, kázal a hlásal evanjelium o Božom kráľovstve a s ním Dvanásti

2 a niektoré ženy, ktoré uzdravil od zlých duchov a z chorôb: Mária, zvaná Magdaléna, z ktorej vyšlo sedem zlých duchov,

3 Jana, žena Herodesovho správcu Chúzu, Zuzana a mnohé iné, ktoré im vypomáhali zo svojich prostriedkov.

4 Keď sa zišiel veľký zástup a prichádzali k nemu ľudia zo všetkých miest, povedal v podobenstve:

5 „Rozsievač vyšiel rozsievať semeno. Ako sial, jedno zrno padlo na kraj cesty. Tam ho pošliapali a nebeské vtáky pozobali.

6 Druhé padlo na skalu. Vzišlo a uschlo, lebo nemalo vlahy.

7 Iné zasa padlo do tŕnia, ale tŕnie rástlo s ním a udusilo ho.

8 Iné zrno padlo do dobrej zeme. Vyrástlo a prinieslo stonásobnú úrodu.“ Keď to povedal, zvolal: „Kto má uši na počúvanie, nech počúva.“

9 Jeho učeníci sa ho pýtali, aké je to podobenstvo.

10 On im povedal: „Vám je dané poznať tajomstvá Božieho kráľovstva. Ostatným hovorím len v podobenstvách, aby hľadeli, ale nevideli, aby počúvali, ale nechápali.

11 Podobenstvo znamená toto: Semeno je Božie slovo.

12 Na kraji cesty, to sú tí, čo počúvajú, ale potom prichádza diabol a vyberá im slovo zo srdca, aby neuverili a neboli spasení.

13 Na skale, to sú tí, čo počúvajú a s radosťou prijímajú slovo, ale nemajú korene, veria len na čas a v čase skúšky odpadajú.

14 Ktoré padlo do tŕnia, to sú tí, čo počúvajú, ale starosti, bohatstvo a rozkoše života ho postupne udusia a oni neprinesú úrodu.

15 A ktoré padlo do dobrej zeme, to sú tí, čo počúvajú slovo, zachovávajú ho v dobrom a šľachetnom srdci a s vytrvalosťou prinášajú úrodu.

16 Nik nezažne lampu a neprikryje ju nádobou, ani ju nepostaví pod posteľ, ale postaví ju na svietnik, aby tí, čo vchádzajú, videli svetlo.

17 Lebo nič nie je skryté, čo by sa nevyjavilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo a nedostalo na verejnosť.

18 Dávajte teda pozor, ako počúvate, lebo kto má, tomu sa pridá, a kto nemá, tomu sa vezme aj to, o čom si myslí, že má.“

19 Prišla za ním jeho matka a bratia, ale pre zástup sa nemohli k nemu dostať.

20 Oznámili mu: „Vonku stojí tvoja matka a tvoji bratia a chcú ťa vidieť.“

21 On im odvetil: „Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, čo počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho.“

22 V istý deň nastúpil on i jeho učeníci na loď; a povedal im: „Preplavme sa na druhý breh jazera.“ I odrazili od brehu.

23 Ako sa plavili, zaspal. Tu sa na jazero spustila taká víchrica, že sa im naberala voda a boli vo veľkom nebezpečenstve.

24 Pristúpili k nemu a zobudili ho slovami: „Učiteľ, učiteľ, hynieme!“ On vstal, pohrozil vetru a rozbúrenej vode i upokojili sa a nastalo ticho.

25 A im povedal: „Kde je vaša viera?“ A oni si so strachom a údivom hovorili: „Čo myslíš, kto je to, že rozkazuje vetru i vode, a ony ho poslúchajú?“

26 Doplavili sa do gergezského kraja, ktorý je oproti Galilei.

27 Keď vystúpil na breh, vyšiel oproti nemu akýsi muž z mesta, posadnutý zlými duchmi. Už dlhý čas sa neobliekal a nebýval v dome, ale v hroboch.

28 Keď zbadal Ježiša, skríkol, padol pred ním a zvolal veľkým hlasom: „Čo ťa do mňa, Ježiš, Syn najvyššieho Boha? Prosím ťa, nemuč ma!“

29 Lebo Ježiš nečistému duchu rozkázal, aby vyšiel z toho človeka – už dlhý čas ho mal v moci. Aj ho sputnali reťazami a okovami a strážili ho, ale on putá roztrhal a zlý duch ho hnal na púšť.

30 Ježiš sa ho spýtal: „Ako sa voláš?“ On odpovedal: „Pluk,“ lebo doň vošlo mnoho zlých duchov.

31 A prosili ho, aby im nerozkázal odísť do priepasti.

32 Na vrchu sa tam pásla veľká črieda svíň. Preto ho prosili, aby im dovolil vojsť do nich; on im to dovolil.

33 Tu zlí duchovia vyšli z človeka, vošli do svíň a črieda sa prudko hnala dolu svahom do jazera a potopila sa.

34 Keď pastieri videli, čo sa stalo, ušli a rozhlásili to v meste a po osadách.

35 A ľudia vyšli pozrieť sa, čo sa stalo. Prišli k Ježišovi a našli človeka, z ktorého vyšli zlí duchovia, ako sedí oblečený a pri zdravom rozume pri Ježišových nohách, a schytila ich hrôza.

36 Očití svedkovia im rozpovedali, ako bol uzdravený ten, ktorého trápil zlý duch.

37 A všetci obyvatelia gergezského kraja ho prosili, aby od nich odišiel, lebo sa ich zmocnil veľký strach. On teda nastúpil na loď a vrátil sa.

38 Muž, z ktorého vyšli zlí duchovia, ho prosil, aby smel zostať s ním. Ale on ho poslal preč so slovami:

39 „Vráť sa domov a rozprávaj, aké veľké veci ti urobil Boh!“ On šiel a po celom meste rozhlasoval, aké veľké veci mu urobil Ježiš.

40 Keď sa Ježiš vrátil, privítal ho zástup, lebo všetci naň čakali.

41 Tu prišiel muž, menom Jairus, ktorý bol predstaveným synagógy. Padol Ježišovi k nohám a prosil ho, aby šiel do jeho domu,

42 lebo mal jedinú, asi dvanásťročnú dcéru a tá umierala. Ako šiel, tlačil sa naňho zástup.

43 Bola tam aj istá žena, ktorá mala dvanásť rokov krvotok; minula na lekárov celý svoj majetok, ale ani jeden ju nemohol vyliečiť.

44 Pristúpila odzadu, dotkla sa obruby jeho šiat a hneď prestala krvácať.

45 Ježiš sa spýtal: „Kto sa ma to dotkol?“ Keď to všetci popierali, ozval sa Peter: „Učiteľ, veď sa tlačia zástupy a tisnú ťa!“

46 Ale Ježiš povedal: „Niekto sa ma dotkol, lebo som pocítil, že zo mňa vyšla sila.“

47 Žena, vidiac, že sa neutají, prišla s chvením, padla pred neho a pred všetkým ľudom sa priznala, prečo sa ho dotkla a ako hneď ozdravela.

48 A on jej povedal: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji!“

49 Kým ešte hovoril, prišiel ktosi z domu predstaveného synagógy a povedal: „Tvoja dcéra umrela; už neunúvaj učiteľa.“

50 Ale keď to Ježiš počul, povedal mu: „Neboj sa, len ver a bude zachránená!“

51 Keď prišiel k domu, nikomu nedovolil vojsť dnu, iba Petrovi, Jánovi a Jakubovi s otcom a matkou dievčaťa.

52 Všetci nad dievčaťom plakali a nariekali. On povedal: „Neplačte! Dievča neumrelo, ale spí.“

53 Oni ho vysmiali, lebo vedeli, že umrelo.

54 Ale on ho chytil za ruku a zvolal: „Dievča, vstaň!“

55 I vrátil sa doň duch a hneď vstalo. A rozkázal, aby mu dali jesť.

56 Rodičia dievčaťa stŕpli od úžasu a on im prikázal, že nesmú nikomu hovoriť, čo sa stalo.

1 Zvolal Dvanástich a dal im silu i moc nad všetkými zlými duchmi a liečiť neduhy.

2 Potom ich poslal hlásať Božie kráľovstvo a uzdravovať chorých.

3 A povedal im: „Na cestu si neberte nič: ani palicu, ani kapsu, ani chlieb, ani peniaze, ani dvoje šiat nemajte.

4 Keď vojdete do niektorého domu, ostaňte tam a odtiaľ vychádzajte.

5 Ale keby vás niekde neprijali, odíďte z toho mesta a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim.“

6 Oni šli, chodili po dedinách, všade hlásali evanjelium a uzdravovali.

7 Tetrarcha Herodes počul o všetkom, čo sa dialo, a bol v rozpakoch, lebo niektorí hovorili: „Ján vstal z mŕtvych,“

8 iní: „Zjavil sa Eliáš,“ zasa iní: „Vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov.“

9 A Herodes vravel: „Jána som dal ja sťať. Kto teda je ten, čo o ňom počúvam také veci?“ A chcel ho vidieť.

10 Keď sa apoštoli vrátili, porozprávali mu všetko, čo robili. On ich vzal so sebou a len s nimi odišiel do mesta, ktoré sa volá Betsaida.

11 Keď to zástupy zvedeli, išli za ním. On ich prijal, hovoril im o Božom kráľovstve a uzdravoval tých, čo to potrebovali.

12 Deň sa začal schyľovať. Tu pristúpili Dvanásti a povedali mu: „Rozpusť zástup, nech sa rozídu do okolitých dedín a osád pohľadať si nocľah a jedlo, lebo tu sme na pustom mieste.“

13 On im povedal: „Vy im dajte jesť!“ Oni vraveli: „Nemáme viac ako päť chlebov a dve ryby; ibaže by sme šli a nakúpili jedlo pre celý tento zástup.“

14 Bolo tam asi päťtisíc mužov. Ale on povedal svojim učeníkom: „Usaďte ich v skupinách asi po päťdesiat!“

15 Urobili to a všetkých usadili.

16 Potom vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil nad nimi, lámal ich a dával svojim učeníkom, aby ich predkladali zástupu.

17 I jedli a všetci sa nasýtili, ba ešte sa nazbieralo dvanásť košov odrobín, čo po nich zostali.

18 Keď sa raz osamote modlil a boli s ním učeníci, opýtal sa ich: „Za koho ma pokladajú zástupy?“

19 Oni mu odpovedali: „Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní hovoria, že vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov.“

20 „A vy ma za koho pokladáte?“ opýtal sa ich. Odpovedal Peter: „Za Božieho Mesiáša.“

21 Ale on im dôrazne prikázal, že to nesmú nikomu povedať,

22 a dodal: „Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.“

23 A všetkým povedal: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma.

24 Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho.

25 Veď čo osoží človeku, keby aj celý svet získal, a seba samého by stratil alebo poškodil?!

26 Lebo kto sa bude hanbiť za mňa a za moje slová, za toho sa bude hanbiť Syn človeka, keď príde v sláve svojej i Otcovej a svätých anjelov.

27 Veru, hovorím vám: Niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia Božie kráľovstvo.“

28 Asi o osem dní po týchto slovách vzal so sebou Petra, Jána a Jakuba a vystúpil na vrch modliť sa.

29 Ako sa modlil, zmenil sa vzhľad jeho tváre a jeho odev zažiaril belobou.

30 A hľa, rozprávali sa s ním dvaja mužovia – boli to Mojžiš a Eliáš.

31 Zjavili sa v sláve a hovorili o jeho odchode, ktorý sa mal uskutočniť v Jeruzaleme.

32 Petra a tých, čo boli s ním, premohol spánok. A keď sa prebudili, videli jeho slávu a tých dvoch mužov, čo s ním stáli.

33 Keď od neho odchádzali, povedal Peter Ježišovi: „Učiteľ, dobre je nám tu. Urobme tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“ Nevedel, čo hovorí.

34 Kým toto hovoril, utvoril sa oblak a zahalil ich. Keď vstúpili do oblaku, zmocnil sa ich strach.

35 A z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho!“

36 A kým hlas doznel, ostal Ježiš sám. Oni zmĺkli a v tých dňoch nehovorili nikomu o tom, čo videli.

37 Keď na druhý deň zostúpili z vrchu, išiel mu v ústrety veľký zástup.

38 Tu vykríkol akýsi muž zo zástupu: „Učiteľ, prosím ťa, pozri sa na môjho syna, je to moje jediné dieťa!

39 Hľa, zmocňuje sa ho duch, z ničoho nič kričí, hádže ním, až mu ide pena; ťažko ho opúšťa a týra ho.

40 Prosil som tvojich učeníkov, aby ho vyhnali, ale nemohli.“

41 Ježiš povedal: „Neveriace a skazené pokolenie, dokedy mám byť ešte s vami a trpieť vás? Priveď sem svojho syna.“

42 Ako prichádzal, zlý duch ho zhodil a zmietal ním. Ježiš nečistému duchu pohrozil, chlapca uzdravil a vrátil ho jeho otcovi.

43 A všetci stŕpli nad veľkou Božou mocou. Keď sa všetci divili všetkému, čo robil, povedal svojim učeníkom:

44 „Dobre počúvajte a zapamätajte si, čo vám poviem: Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí.“

45 Lenže oni nechápali toto slovo. Bolo im zahalené, aby mu nerozumeli, ale báli sa ho opýtať na to slovo.

46 Napadla im myšlienka, kto z nich je väčší.

47 Ale Ježiš poznal zmýšľanie ich srdca, vzal dieťa, postavil ho vedľa seba

48 a povedal im: „Kto prijme toto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal. Lebo kto je medzi vami najmenší, ten je veľký.“

49 Vtedy povedal Ján: „Učiteľ, videli sme kohosi, ako v tvojom mene vyháňa zlých duchov. Bránili sme mu to, veď nechodí s nami.“

50 Ježiš mu vravel: „Nebráňte mu, lebo kto nie je proti vám, je za vás!“

51 Keď sa napĺňali dni, v ktoré mal byť vzatý zo sveta, pevne sa rozhodol ísť do Jeruzalema

52 a poslal pred sebou poslov. Oni sa vydali na cestu a prišli do istej samarijskej dediny, aby mu pripravili nocľah.

53 Ale neprijali ho, lebo mal namierené do Jeruzalema.

54 Keď to videli učeníci Jakub a Ján, povedali: „Pane, máme povedať, aby zostúpil oheň z neba a zničil ich?“

55 On sa obrátil a pokarhal ich.

56 A odišli do inej dediny.

57 Ako šli po ceste, ktosi mu povedal: „Pôjdem za tebou všade, kam pôjdeš.“

58 Ježiš mu odvetil: „Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť.“

59 Inému vravel: „Poď za mnou!“ On odpovedal: „Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca.“

60 Ale Ježiš mu povedal: „Nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych. Ty choď a zvestuj Božie kráľovstvo!“

61 Aj iný hovoril: „Pane, pôjdem za tebou, ale najprv mi dovoľ rozlúčiť sa s rodinou.“

62 Ježiš mu povedal: „Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo.“

1 Potom si Pán vyvolil iných sedemdesiatich dvoch a po dvoch ich poslal pred sebou do každého mesta a na každé miesto, kam sa sám chystal ísť.

2 A povedal im: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu!

3 Choďte! Hľa, posielam vás ako baránkov medzi vlkov.

4 Nenoste mešec ani kapsu, ani obuv a cestou nikoho nepozdravujte!

5 Keď vojdete do niektorého domu, najprv povedzte: »Pokoj tomuto domu!«

6 Ak tam bude syn pokoja, váš pokoj na ňom spočinie; ak nie, vráti sa k vám.

7 V tom dome potom ostaňte, jedzte a pite, čo majú, lebo robotník si zaslúži svoju mzdu. Neprechádzajte z domu do domu!

8 A keď prídete do niektorého mesta a prijmú vás, jedzte, čo vám predložia,

9 uzdravujte chorých, čo sú v ňom, a povedzte im: »Priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo.«

10 Keď prídete do niektorého mesta a neprijali by vás, vyjdite do jeho ulíc a povedzte:

11 »Striasame na vás aj prach, čo sa nám vo vašom meste prilepil na nohy. Ale vedzte, že sa priblížilo Božie kráľovstvo!«

12 Hovorím vám, že Sodomčanom bude v onen deň ľahšie ako takému mestu.

13 Beda ti, Korozain! Beda ti, Betsaida! Lebo keby sa v Týre a Sidone boli stali zázraky, ktoré sa stali u vás, dávno by boli v kajúcom rúchu sedeli v popole a kajali sa.

14 Preto Týru a Sidonu bude na súde ľahšie ako vám.

15 A ty, Kafarnaum, vari sa budeš vyvyšovať až do neba? Do pekla sa prepadneš!

16 Kto vás počúva, mňa počúva, a kto vami pohŕda, mnou pohŕda. Kto však pohŕda mnou, pohŕda tým, ktorý ma poslal.“

17 Sedemdesiati dvaja sa vrátili natešení a hovorili: „Pane, aj zlí duchovia sa nám poddávajú v tvojom mene!“

18 On im povedal: „Videl som satana padať z neba ako blesk.

19 Hľa, dal som vám moc šliapať po hadoch a škorpiónoch i po všetkej sile nepriateľa a nič vám neuškodí.

20 No neradujte sa z toho, že sa vám poddávajú duchovia, ale radujte sa, že sú vaše mená zapísané v nebi.“

21 V tej hodine zaplesal v Duchu Svätom a povedal: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo.

22 Môj otec mi odovzdal všetko. A nik nevie, kto je Syn, iba Otec, ani kto je Otec, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť.“

23 Potom sa obrátil osobitne k učeníkom a povedal: „Blahoslavené oči, ktoré vidia, čo vidíte vy.

24 Lebo hovorím vám: Mnohí proroci a králi chceli vidieť, čo vidíte vy, ale nevideli, a počuť, čo vy počúvate, ale nepočuli.“

25 Tu vystúpil ktorýsi znalec zákona a povedal, aby ho pokúšal: „Učiteľ, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?“

26 Ježiš mu vravel: „Čo je napísané v Zákone? Ako tam čítaš?“

27 On odpovedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle a svojho blížneho ako seba samého!“

28 Povedal mu: „Správne si odpovedal. Toto rob a budeš žiť!“

29 Ale on sa chcel ospravedlniť, preto sa opýtal Ježiša: „A kto je môj blížny?“

30 Ježiš povedal: „Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli.

31 Náhodou šiel tou cestou istý kňaz, a keď ho uvidel, obišiel ho.

32 Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej.

33 No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán, a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto.

34 Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň.

35 Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: »Staraj sa oň, a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.«

36 Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“

37 On odpovedal: „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.“ A Ježiš mu povedal: „Choď a rob aj ty podobne!“

38 Ako išli ďalej, vošiel do ktorejsi dediny, kde ho prijala do domu istá žena, menom Marta.

39 Tá mala sestru menom Máriu, ktorá si sadla Pánovi k nohám a počúvala jeho slovo.

40 Ale Marta mala plno práce s obsluhou. Tu zastala a povedala: „Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže!“

41 Pán jej odpovedal: „Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci,

42 a potrebné je len jedno. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme.“