Category: Levitikus

1 Pán vravel Mojžišovi: „Hovor kňazom, Áronovým synom, a povedz im: Nepoškvrňte sa mŕtvolou niektorého súkmeňovca,

2 okrem mŕtvoly najbližších príbuzných, a to svojej matky, svojho otca, svojho syna, svojej dcéry, svojho brata

3 a svojej sestry, ak je ešte panna a je mu blízko, lebo nepatrí nijakému mužovi; ňou sa môže poškvrniť.

4 Ale (mŕtvolou) niekoho iného zo svojho ľudu sa nesmie poškvrniť a tým znesvätiť.

5 Neostrihajú si hlavy dohola, ani bokombriadky si neoholia a neurobia si na tele zárezy.

6 Sú zasvätení svojmu Bohu a nesmú znesvätiť meno svojho Boha. Oni prinášajú Pánovi zápalné žertvy, chlieb svojho Boha, preto nech sú svätí.

7 Nesmú si vziať za ženu ani pobehlicu, ani padlú, ani ženu zapudenú od svojho muža si nevezmú, lebo (kňaz) je zasvätený svojmu Bohu.

8 A ty ho uctievaj, lebo on predkladá chlieb svojho Boha. Nech ti je svätým, lebo ja, Pán, ktorý vás posväcujem, som svätý!

9 Ak sa kňazova dcéra znesvätí smilstvom, znesvätí svojho otca, bude bez milosti upálená.

10 Ale kňaz, ktorý je najvyšší medzi svojimi bratmi, na ktorého hlavu bol vyliaty olej pomazania a ktorého posvätili a obliekli do posvätného rúcha, nenechá si rozpustené vlasy, ani si neroztrhne rúcho.

11 Nepriblíži sa k nijakej mŕtvole, ani svojím otcom sa nepoškvrní, ani svojou matkou.

12 Nesmie opustiť svätyňu a neznesvätí svätyňu svojho Boha, lebo je na ňom posvätenie Božím olejom pomazania. Ja som Pán!

13 Za ženu si vezme pannu.

14 Vdovu, zapudenú ženu, padlú alebo pobehlicu si nesmie vziať. Iba pannu zo svojho ľudu si vezme za ženu,

15 aby neznesvätil svoje potomstvo vo svojom národe. Lebo ja som Pán, ktorý ho posväcujem!“

16 Pán hovoril Mojžišovi:

17 „Povedz Áronovi: Ak by mal v budúcich pokoleniach niekto z tvojho potomstva nejakú telesnú chybu, ten sa nesmie priblížiť, aby predložil chlieb svojho Boha.

18 Nesmie sa priblížiť nik, kto má telesnú chybu: nik slepý, krivý, zohyzdený na tvári, alebo kto má niektorý úd dlhší,

19 alebo so zlomenou nohou či rukou,

20 alebo hrbatý, suchotinársky, s beľmom na oku, ani kto má prašivosť alebo lišaj, ani vykleštenec.

21 Nik, kto by mal z potomstva kňaza Árona telesnú chybu, nesmie sa priblížiť, aby priniesol zápalnú žertvu Pánovi. Má chybu, nech sa nepribližuje obetovať chlieb svojho Boha!

22 Ale chlieb svojho Boha, svätosväté a sväté, môže jesť.

23 Len cez oponu nesmie prejsť a pristúpiť k oltáru, lebo má telesnú chybu, aby nepoškvrnil moju svätyňu. Ja som Pán, ktorý ich posväcujem!“

24 A Mojžiš to oznámil Áronovi, jeho synom a všetkým Izraelitom.

1 Pán hovoril Mojžišovi:

2 „Povedz Áronovi a jeho synom, aby sa chránili posvätných darov Izraelitov, ktoré mi (oni) zasvätili, aby neznesvätili moje meno. Ja som Pán!

3 Povedz im: Ak sa v budúcich pokoleniach niekto z vášho potomstva v stave nečistoty priblíži k posvätným darom, ktoré Pánovi zasvätia Izraeliti, ten človek musí byť vyhubený spred mojej tváre. Ja som Pán!

4 Kto by z Áronových potomkov mal malomocenstvo alebo výtok semena, nesmie jesť z posvätných darov, kým sa neočistí. Kto sa dotkne niekoho, kto sa poškvrnil mŕtvolou, alebo komu vyteká semeno ako pri súloži,

5 alebo kto sa dotkol plaza, ktorým sa poškvrnil, alebo človeka, ktorým sa poškvrnil pre nejakú nečistotu, ktorá na ňom bola,

6 každý, kto sa takého dotkne, bude do večera nečistý a nesmie jesť z posvätných darov, kým si neumyje telo vodou.

7 Po západe slnka bude zasa čistý, potom môže jesť z posvätných darov, veď je to jeho pokrm.

8 Uhynuté alebo roztrhané zvieratá nesmie jesť, poškvrnil by sa tým. Ja som Pán!

9 Nech zachovávajú moje nariadenie, aby neuvalili na seba nijaký hriech a nezomreli za to, že (ich) znesvätili. Ja som Pán, ktorý ich posväcujem!

10 Nik neoprávnený nesmie jesť posvätné! Ani kňazov nájomník, ani robotník nesmie jesť posvätné!

11 Ak kňaz nadobudol otroka za peniaze, ten môže z toho jesť. Aj ten (otrok), čo sa narodil v jeho dome, môže jesť z jeho jedla.

12 Ak sa kňazova dcéra vydala za niekoho, kto nie je kňaz, nesmie jesť zo svätých pozdvihovaných vecí.

13 Ak kňazova dcéra ovdovie, alebo bude prepustená, a ak nemá detí a vráti sa späť do domu svojho otca – ako to bolo za jej mladosti -, môže jesť z pokrmu svojho otca. Nik však, kto nie je oprávnený, nesmie jesť posvätné.

14 Kto by z neopatrnosti jedol posvätné, pridá pätinu toho a posvätné nahradí kňazovi.

15 Nech teda neznesväcujú posvätné dary Izraelitov, to, čo zdvíhali pre Pána,

16 a nech neuvaľujú na Izraelitov ťažké previnenie, keby oni jedli ich posvätné dary. Lebo ja som Pán, ktorý ich posväcujem!“

17 Pán vravel Mojžišovi: „Hovor Áronovi, jeho synom a všetkým Izraelitom a povedz im:

18 Keď niekto z domu Izraela alebo z cudzincov, čo sú v Izraeli, prinesie obetný dar, či je to sľúbený alebo dobrovoľný dar, a bude to obetovať na celostnú žertvu,

19 aby sa to zaľúbilo (Pánovi), nech je to bezchybný samec z hovädzieho dobytka, oviec alebo kôz!

20 Zviera, ktoré má chybu nesmiete obetovať; to by vám nezískalo priazeň.

21 Ak niekto prinesie na pokojnú obetu Pánovi či zo sľubu alebo z dobrej vôle z hovädzieho dobytka, alebo zo stáda (oviec), nech je to bezchybné, aby sa to zaľúbilo. Nesmie mať nijakú chybu.

22 Slepé, dokaličené a doráňané alebo vredovité, prašivé alebo s lišajom, nesmiete priniesť Pánovi a nič také neklaďte na zápal na oltár Pánovi!

23 Býka alebo ovcu s pridlhými alebo s prikrátkymi nohami možno priniesť ako dobrovoľný obetný dar, lenže za prísľub by to nenašlo zaľúbenie.

24 Ani zviera, ktoré má rozmliaždené, rozbité, odtrhnuté alebo vyrezané semenníky, nesmiete obetovať Pánovi a vo svojej krajine nesmiete nič také robiť,

25 ani také nesmiete kúpiť od cudzinca a priniesť to ako pokrm svojho Boha, lebo je to zmrzačené, je to chybné, to by vám nezískalo priazeň.“

26 Pán hovoril Mojžišovi:

27 „Keď sa ti uliahne teľa, baránok alebo kozľa, sedem dní bude pod svojou materou a po ôsmich dňoch, aj neskoršie, prijme sa so záľubou na zápalnú obetu Pánovi.

28 Kravu ani ovcu nezabíjajte v jeden deň s jej mláďaťom.

29 Keď budete obetovať Pánovi ďakovnú obetu, obetujte ju tak, aby ste našli zaľúbenie.

30 Musí sa to zjesť v ten istý deň: nenechávajte z toho nič do druhého rána! Ja som Pán!

31 Zachovávajte moje príkazy a konajte podľa nich! Ja som Pán!

32 Neznesväcujte moje sväté meno! Chcem byť uctievaný ako svätý uprostred Izraelitov! Ja som Pán, ktorý vás posväcujem,

33 ktorý som vás vyviedol z egyptskej krajiny, aby som bol vaším Bohom, ja, Pán!“

1 Pán vravel Mojžišovi:

2 „Hovor Izraelitom a povedz im: Pánove sviatky, ktoré zasvätíte slávnostným zhromaždením, sú tieto:

3 šesť dní budete konať svoju prácu, siedmy deň bude dňom úplného odpočinku so svätým zhromaždením. Vtedy nesmiete konať nijakú prácu, to je Pánova sobota, odpočinok vo všetkých vašich bydliskách.

4 Toto sú Pánove sviatočné dni so sviatočným zhromaždením, ktoré budete sláviť v určenom čase:

5 Na štrnásty deň prvého mesiaca podvečer bude Pánova Pascha

6 a na pätnásty deň toho istého mesiaca je sviatok Pánových nekvasených chlebov: sedem dní budete jesť nekvasené chleby.

7 V prvý deň budete konať sväté zhromaždenie; vtedy nesmiete konať nijakú služobnú prácu.

8 Sedem dní budete prinášať Pánovi zápalné obety a v siedmy deň bude opäť sväté zhromaždenie; vtedy nesmiete konať nijakú služobnú prácu!“

9 Pán vravel Mojžišovi:

10 „Hovor Izraelitom a povedz im: Keď prídete do krajiny, ktorú vám dám, a budete konať žatvu, prineste zo svojej žatvy prvý snop kňazovi!

11 On bude snop podávať pred Pánom, aby vám získal zaľúbenie; v deň po sobote ho bude kňaz podávať.

12 V ten istý deň, keď podáte snôpok, obetujte Pánovi na celostnú žertvu bezchybného jednoročného baránka,

13 k nemu ako potravinovú obetu dve desatiny jemnej múky miešanej s olejom na zápalnú obetu príjemnej vône pre Pána a k tomu ako nápojovú obetu štvrtinu hinu vína.

14 A kým neprinesiete obetné dary na obetu Pánovi, svojmu Bohu, až do toho dňa nesmiete jesť ani chlieb, ani pražené alebo tlčené zrno. Tento príkaz bude večný v budúcich pokoleniach vo všetkých vašich bydliskách.

15 Odo dňa, keď ste po sobote obetovali svoj podávací snop, budete počítať sedem plných týždňov

16 až do dňa, ktorý nasleduje po siedmej sobote, čiže päťdesiat dní. Vtedy prinesiete Pánovi potravinovú obetu z nového (obilia).

17 Zo svojich bydlísk prinesiete dva chleby na podávanie, ktoré budú z dvoch desatín efy jemnej múky, upečené s kvasom ako obeta prvotín pre Pána.

18 S chlebmi privediete sedem bezchybných jednoročných baránkov, jedného býčka z dobytka a dva barany – tie budú na celostnú žertvu Pánovi -, k tomu potravinovú obetu a nápojovú obetu ako zápalnú obetu príjemnej vône pre Pána.

19 Prinesiete aj capa na obetu za hriech a dva jednoročné baránky na pokojnú žertvu.

20 Kňaz ich bude podávať pred Pánom spolu s prvými chlebmi. Ony, aj dva baránky, budú ako Pánove podávané dary patriť kňazovi.

21 V ten istý deň zvoláte sväté zhromaždenie. Vtedy nesmiete vykonávať nijakú služobnú prácu. To je večný príkaz pre všetky pokolenia vo všetkých vašich bydliskách.

22 Keď budete vo svojej krajine žať obilie, nezožnite pole až do kraja a nezbierajte klasy! Nechajte to pre chudobných a cudzincov. Ja, Pán, som váš Boh!“

23 Pán hovoril Mojžišovi:

24 „Povedz Izraelitom: Prvý deň siedmeho mesiaca bude pre vás dňom odpočinku, pamätným dňom s trúbením a so svätým zhromaždením.

25 Vtedy nesmiete vykonávať nijakú služobnú prácu a budete Pánovi obetovať zápalnú žertvu!“

26 Pán hovoril Mojžišovi:

27 „Desiaty deň tohto siedmeho mesiaca je však Dňom zmierenia. Budete sláviť sväté zhromaždenie, budete sa postiť a prinesiete Pánovi zápalnú obetu.

28 Ani v tento deň nesmiete vykonávať nijakú služobnú prácu, lebo je to Deň zmierenia, keď sa máte zmieriť s Pánom.

29 Každý, kto sa v tento deň nebude postiť, bude vyhubený zo svojho ľudu

30 a každého, kto by v tento deň konal nejakú služobnú prácu, ja vyrvem z jeho ľudu.

31 Nesmiete konať nijakú prácu, to je večný zákon pre všetky pokolenia vo všetkých vašich bydliskách.

32 Bude pre vás dňom úplného odpočinku a vy sa budete postiť! Večer na deviaty deň tohto mesiaca, od večera do druhého večera, zachováte svoj čas odpočinku!“

33 Pán hovoril Mojžišovi:

34 „Povedz Izraelitom: Od pätnásteho dňa tohto siedmeho mesiaca bude na Pánovu počesť sedem dní slávnosť Stánkov.

35 V prvý deň bude sväté zhromaždenie. Vtedy sa nesmie konať nijaká služobná práca.

36 Sedem dní budete Pánovi obetovať zápalné obety a na ôsmy deň budete sláviť sväté zhromaždenie a prinesiete Pánovi zápalnú obetu. To je deň svätého zhromaždenia; vtedy nesmiete konať nijakú služobnú prácu.

37 To sú Pánove sviatočné dni, keď budete sláviť sväté zhromaždenie a Pánovi prinesiete zápalnú obetu, celostnú žertvu, potravinovú obetu, žertvu a nápojovú obetu, ako je predpísané na jednotlivé dni,

38 okrem toho, čo prinesiete Pánovi v Pánovu sobotu, okrem darov a okrem všetkých vašich obiet zo sľubov a dobrovoľných darov.

39 Od pätnásteho dňa siedmeho mesiaca, teda potom, keď zoberiete z poľa úrodu, budete sedem dní sláviť Pánov sviatok. V ten deň bude deň odpočinku a takisto aj na ôsmy deň.

40 V prvý deň si vezmete najkrajšie ovocie zo stromov, palmové ratolesti, vetvy hustolistých stromov a vrbinu od potoka a budete sa veseliť pred Pánom, svojím Bohom.

41 Tento sviatok slávte sedem dní každý rok na Pánovu česť! To je večný príkaz pre všetky pokolenia: slávte ho v siedmom mesiaci!

42 Sedem dní bývajte v stánkoch. Každý domorodec Izraela musí bývať v stánku,

43 aby neskoršie pokolenia zvedeli, že ja som chcel, aby Izraeliti bývali v stánkoch, keď som ich vyviedol z egyptskej krajiny. Ja, Pán, som váš Boh!“

44 A Mojžiš vyhlásil Izraelitom Pánove sviatočné dni.

1 Pán hovoril Mojžišovi:

2 „Prikáž Izraelitom, aby ti doniesli čistý olej z roztlčených olív do svietnika, aby mohli lampy ustavične horieť.

3 Áron ich pripraví pred oponou archy zákona v stánku zjavenia, aby od večera do rána stále svietili pred Pánom. To je zákon pre všetky vaše pokolenia.

4 Stále ich bude upravovať pred Pánom na svietniku z rýdzeho zlata.

5 Vezmi jemnú múku a upeč z nej dvanásť chlebov! Dve desatiny efy pripadnú na jeden chlieb.

6 Potom ich poukladaj do dvoch stĺpcov – šesť v jednom stĺpci – na čistý stôl pred Pána!

7 Na každý stĺpec pridaj voňavé kadidlo, ktoré bude pri chlebe ako pripomienka na zápalnú obetu Pánovi.

8 Poukladáš ich pravidelne každú sobotu pred Pánom. Toto je stály záväzok Izraelitov na večné veky.

9 Budú patriť Áronovi a jeho synom, ktorí ich zjedia na svätom mieste. Veď im patria ako svätosväté z Pánových zápalných obiet. To je večné ustanovenie.“

10 Raz vyšiel syn Izraelitky – bol však Egypťanovým synom – medzi Izraelitov. A Izraelitkin syn sa povadil s akýmsi Izraelitom v tábore.

11 Izraelitkin syn klial Izraelitovi Pánovo meno a zlorečil, preto ho priviedli k Mojžišovi. Jeho matka sa volala Sulamit, bola dcérou Dabriho z Danovho kmeňa.

12 Dali ho pod dozor, kým sa (o ňom) nerozhodlo podľa Pánovho výroku.

13 A Pán nariadil Mojžišovi:

14 „Rúhača daj vyviesť z tábora a všetci, čo ho počuli, položia na jeho hlavu ruky a všetok ľud ho ukameňuje.

15 Izraelitom však nariadiš: Každý, kto bude kliať svojmu Bohu, uvalí na seba hriech.

16 Kto bude zlorečiť Pánovmu menu, musí zomrieť: všetok ľud ho bez milosrdenstva ukameňuje; tak cudzinec ako domorodec bude usmrtený, keď bude kliať Pánovo meno.

17 Kto zabije akéhokoľvek človeka, musí zomrieť.

18 Kto zabije nejaké domáce zviera, nahradí život za život.

19 Kto svojmu súkmeňovcovi spôsobil úraz, nech sa i jemu spraví tak, ako on urobil:

20 zlomeninu za zlomeninu, oko za oko, zub za zub. Aký úraz spôsobil, taký nech sa mu odplatí!

21 Kto zabije nejaké domáce zviera, dá náhradu, kto zabije človeka, musí zomrieť.

22 Rovnaké právo platí u vás pre cudzinca, ako platí pre domorodca. Veď ja, Pán, som váš Boh!“

23 A Mojžiš to vyhlásil Izraelitom. Tu vyviedli rúhača pred tábor a ukameňovali ho. A Izraeliti robievali tak, ako Mojžišovi prikázal Pán.

1 Pán hovoril Mojžišovi na vrchu Sinaj:

2 „Oznám Izraelitom a povedz im: Keď prídete do krajiny, ktorú vám dám, nech zem zachová odpočinok pre Pána!

3 Šesť rokov osievaj pole, šesť rokov orezávaj svoju vinicu a oberaj jej úrodu!

4 V siedmom roku však nech má zem úplný odpočinok, čas pokoja pre Pána! Vtedy neosievaj svoje pole a neorezávaj svoju vinicu!

5 Nezbieraj, čo samo narástlo po tvojej žatve, a viničové strapce, ktoré si neorezával, neoberaj: zem má mať rok odpočinku.

6 To, čo zem v čase odpočinku (urodí), nech je na pokrm tebe, tvojmu sluhovi, tvojej slúžke, tvojmu robotníkovi a prišelcovi, ktorí u teba žijú.

7 Nech to, čo urodí, je na pokrm aj tvojmu dobytku a poľnej zverine!

8 Počítaj aj sedem ročných týždňov, sedemkrát sedem rokov, takže čas siedmich ročných týždňov bude činiť štyridsaťdeväť rokov.

9 Potom na desiaty deň v siedmom mesiaci budete trúbiť na zvučnom rohu; v Deň zmierenia budú zaznievať trúby po celej krajine.

10 Päťdesiaty rok zasväťte! Ohláste slobodu pre všetkých obyvateľov krajiny! Má to byť pre nich jubilejný (milostivý) rok. Vtedy každý dostane do vlastníctva svoj majetok a každý sa vráti k svojmu rodu.

11 Päťdesiaty rok je pre vás jubilejným rokom. Vtedy nebudete siať ani žať, čo narastie po žatve, ani nebudete oberať vinič, ktorý ste neorezali.

12 Je to jubilejný rok, pamätný čas pre vás. Len to, čo sa samo urodí, budete jesť priamo z poľa.

13 V takom jubilejnom roku každý z vás dostane do vlastníctva svoj majetok.

14 Ak svojmu blížnemu niečo predáš, alebo od svojho blížneho niečo kúpiš, nevydierajte sa navzájom!

15 Podľa počtu rokov od posledného jubilejného roku kupuj od svojho blížneho a podľa počtu žatiev ti má odpredať.

16 Pri väčšom počte rokov ponúkni za to vyššiu cenu a pri menšom počte rokov dávaj nižšiu kúpnu cenu, lebo ti predáva počet žatiev.

17 Nevydierajte sa navzájom, ale boj sa svojho Boha, lebo ja, Pán, som váš Boh!

18 Zachovávajte moje príkazy, plňte moje nariadenia a podľa nich konajte! Potom budete bezpečne bývať v krajine

19 a zem vydá svoju úrodu, takže sa najete dosýta a budete bývať v bezpečí.

20 Keď sa však opýtate: »Z čoho budeme žiť v siedmy rok, keď nebudeme ani siať, ani žať?«,

21 vedzte: Ja vám v šiestom roku požehnám tak, že budete mať úrody na tri roky.

22 A keďže budete siať len v ôsmom roku, budete mať čo jesť ešte zo starej úrody: až do deviateho roku, do jeho úrody budete jesť zo starého.

23 Pôda sa teda nebude predávať navždy, lebo pôda je moja a vy ste len cudzincami a prišelcami u mňa.

24 Preto v celej krajine, ktorú budete vlastniť, musíte pristať na právo môcť si znovu zem vykúpiť.

25 Ak tvoj príbuzný schudobnie a predá čiastku svojich rolí, vystúpi jeho najbližší príbuzný ako jeho výkupník a odkúpi, čo jeho príbuzný predal.

26 Keď však niekto nemá nijakého výkupníka a sám sa zmôže na to, čo sa vyžaduje na výkup,

27 tak spočíta roky, ktoré uplynuli od predaja, a vyplatí zvyšnú sumu tomu, komu to odpredal, aby sa takto stal opäť vlastníkom svojej pôdy.

28 Ak si však sám nemôže zadovážiť toľko, koľko treba na výkup, tak to, čo odpredal, ostane v rukách kupca až do jubilejného roku. V jubilejnom roku sa mu to vráti a on príde zasa k svojej pôde.

29 Kto predá dom v opevnenom meste, bude mať právo výkupu až do konca roku, v ktorom ho odpredal. Do roka bude mať právo výkupu.

30 Ak sa však nevykúpi do konca jedného roku, tak dom – v opevnenom meste – ostane navždy vlastníctvom toho, kto ho kúpil od jeho potomkov. V jubilejnom roku sa to neuvoľní.

31 Domy na dedinách, ktoré nemajú opevnenie, považujú sa však za súčasť pôdy. Pre ne platí právo výkupu a v jubilejnom roku sa uvoľnia.

32 Čo sa týka miest levitov, na domy v mestách, ktoré im patria, budú mať leviti nepretržité právo výkupu.

33 Ak si niektorý z levitov nevykúpi odpredaný dom, ktorý je v jeho meste, vráti sa mu v jubilejnom roku späť, lebo domy v levitských mestách sú ich dedičným majetkom uprostred Izraela.

34 No pastviny, ktoré sú (okolo) ich miest, nesmú sa odpredať, tie sú ich ako dedičný majetok na večné veky.

35 Ak niektorý z tvojich bratov pri tebe ochudobnie a bude sa k tebe utiekať o pomoc, pomáhaj mu ako cudzincovi a prišelcovi, aby mohol pri tebe žiť.

36 Neber od neho úroky a nepýtaj od neho viac, ale boj sa Boha, aby tvoj brat mohol pri tebe žiť.

37 Nepožičiavaj mu peniaze na úrok a živobytie mu nedávaj tak, aby si tým získal.

38 Ja, Pán, som váš Boh, ktorý som vás vyviedol z egyptskej krajiny, aby som vám dal krajinu a aby som bol vaším Bohom.

39 Ak tvoj brat pri tebe ochudobnel a predal sa ti, nedávaj mu robiť otrockú službu!

40 Nech žije pri tebe ako robotník a ako prišelec! Bude ti slúžiť až do jubilejného roku.

41 Potom nech voľne odíde od teba so svojimi deťmi, nech sa vráti k svojmu rodu a nech opäť dostane do vlastníctva otcovský majetok!

42 Veď oni sú mojimi služobníkmi, ktorých som vyviedol z egyptskej krajiny, nesmú sa predať, ako sa predávajú otroci.

43 Nepanuj nad ním tvrdo, ale boj sa svojho Boha!

44 Čo sa týka tvojich otrokov a otrokýň, tých môžeš mať a kupuj otrokov a otrokyne z národov, čo sú okolo vás.

45 Aj z detí prišelcov, čo u vás bývajú, môžete si kúpiť, aj z ich potomstva, ktoré od nich pochádza. Oni vám môžu patriť ako majetok

46 a môžu ich zdediť aj vaše deti, aby boli ich majetkom. Môžete ich mať za stálych otrokov, ale nad svojím bratom, nad Izraelitom, nesmie nik z vás tvrdo panovať.

47 Ak cudzinec alebo prišelec pri tebe zbohatne a tvoj brat schudobnie, a predá sa cudzincovi alebo prišelcovi, alebo potomkovi cudzinca,

48 potom ten, čo sa predal, má mať právo na vykúpenie. Ktokoľvek z jeho príbuzných ho môže vykúpiť:

49 môže ho vykúpiť strýko alebo syn jeho strýka a môže ho vykúpiť hocikto z pokrvných jeho rodu, alebo, ak sa natoľko zmôže, vykúpi sa sám.

50 S tým, kto ho kúpil, spočíta čas od roka, v ktorom sa predal, až po jubilejný rok. Cena, za ktorú sa predal, sa rovnako rozdelí na počet rokov a jeho služobný čas sa mu bude rátať ako u nájomníka.

51 Ak je do jubilejného roku ešte viac rokov, tak za svoje výkupné vyplatí príslušnú sumu z kúpnej ceny.

52 Ak je už menej rokov do jubilejného roka, podľa toho bude rátať. Podľa svojich zvyšných služobných rokov zaplatí výkupnú sumu.

53 Bude uňho ako ten, kto pracuje za ročné mzdy. A on s ním nesmie pred tvojimi očami kruto zaobchádzať.

54 Ak by však nebol takýmto spôsobom vykúpený, v jubilejnom roku nech odíde na slobodu aj so svojimi deťmi.

55 Veď Izraeliti sú mojimi služobníkmi! Oni sú moji služobníci, ktorých som vyviedol z egyptskej krajiny, ja, Pán, váš Boh.

1 Nerobte si modly, nestavajte si vyrezávané podoby a pomníky a nepostavte namaľované kamene vo svojej krajine, aby ste sa pred nimi klaňali, veď ja, Pán, som váš Boh!

2 Zachovávajte moju sobotu a majte v úcte moju svätyňu! Ja som Pán!

3 Ak budete kráčať podľa mojich ustanovení a zachováte moje príkazy a budete konať podľa nich,

4 tak vám dám dážď v príhodný čas, zem vydá svoju úrodu a záhradné stromy uštedria svoje ovocie.

5 Vtedy sa mlatba pretiahne u vás až do vinobrania a oberačka hrozna potrvá až do siatia, budete jesť svoj chlieb dosýta a budete bývať bezpeční v krajine.

6 Dám pokoj v krajine, keď budete odpočívať, nik vás neprestraší. Divé zvery vyženiem z krajiny a nijaký meč nevnikne do vašej krajiny.

7 Svojich nepriateľov zaženiete na útek a popadajú mečom pred vami.

8 Päť vašich zaženie sto na útek a sto vašich zaženie na útek tisíc, a vaši nepriatelia padnú mečom pred vami.

9 Obrátim sa k vám, rozmnožím vás a dám sa vám rozrásť, a utvrdím svoju zmluvu s vami.

10 Budete jesť zo starého, z uloženého (obilia), a staré budete musieť odhodiť pre novú zásobu.

11 Postavím si príbytok medzi vami a nebudem cítiť voči vám odpor,

12 budem chodiť uprostred vás a budem vaším Bohom, a vy budete mojím ľudom.

13 Ja, Pán, som váš Boh, ktorý som vás vyviedol z egyptskej krajiny, aby ste im neboli otrokmi. Ja som rozlámal ihlice vášho jarma a dal som vám chodiť rovno.

14 Ak ma nebudete poslúchať a prestúpite niektorý z týchto mojich príkazov,

15 ak opovrhnete mojimi predpismi a ak sa vám budú moje nariadenia príkriť, takže nevyplníte niektorý z mojich príkazov a tak porušíte zmluvu so mnou,

16 potom vám urobím toto: Zošlem na vás hrôzu, suchoty a horúčku, čo vyhasína zrak a stravuje život. Nadarmo rozsejete svoje semeno, lebo ho zožerú vaši nepriatelia.

17 Obrátim svoju tvár proti vám, takže vás vaši nepriatelia dobyjú a vaši odporcovia vás potlačia, a vy budete utekať aj vtedy, keď vás nebude nik prenasledovať.

18 A ak ma nebudete ani potom počúvať, budem vás trestať ďalej sedem ráz väčšmi za vaše hriechy.

19 Zlomím vašu veľkú pýchu a urobím, že nebo bude nad vami ako železo a vaša zem ako meď.

20 Potom sa budete nadarmo namáhať, vaša zem nevydá úrodu a záhradné stromy neprinesú ovocie.

21 A ak aj potom budete konať proti mne a nebudete ma chcieť počúvať, budem vás biť ďalej aj sedem ráz viac, podľa vašich hriechov.

22 Divé zvery pošlem medzi vás, ktoré vás pripravia o vaše deti, roztrhajú vám dobytok a umenšia váš počet tak, že budú vaše cesty pusté.

23 A ak sa mi ani tým nedáte napomenúť a budete sa mi ďalej priečiť,

24 tak budem aj ja robiť vám naprotiveň, budem vás ťať sedemnásobne za vaše hriechy.

25 Privediem na vás meč, ktorý ukrutne pomstí porušenie zmluvy, a keď cúvnete do svojich miest, pošlem na vás mor a budete sa musieť vydať do rúk nepriateľa.

26 Zlomím oporu vašej výživy, takže desať žien bude piecť v jedinej peci svoj chlieb a budete vážiť svoj chlieb, a nikdy sa nenajete dosýta.

27 A ak ma neposlúchnete ani potom a budete sa mi protiviť,

28 tak sa budem v hroznom hneve protiviť aj ja vám a budem vás trestať sedemnásobne za vaše hriechy.

29 Budete jesť mäso svojich synov a svojich dcér.

30 Pováľam vaše výšiny a polámem vaše slnečné stĺpy. Vaše mŕtvoly nahádžem na mŕtvoly vašich bohov a (budete sa mi oškliviť), budem mať odpor voči vám.

31 Vaše mestá premením na rumovisko a vaše svätyne rozváľam. Vôňu vašich obiet nebudem viac voňať!

32 Vašu krajinu tak spustoším, že sa vaši nepriatelia nad tým zhrozia, keď sa v nej budú osadzovať!

33 Vás však rozoženiem medzi národy a za vami vytasím meč. Vaša krajina sa stane púšťou a vaše mestá budú rumoviskami.

34 Potom sa krajine nahradí jej odpočinok za celý čas, čo bude spustošená a kým bude váš nepriateľ žiť vo vašej krajine; vtedy bude mať krajina odpočinok a nahradí si svoje soboty.

35 Za celý čas, čo bude spustošená, bude mať odpočinok, odpočinok, aký nemávala, kým ste v nej bývali.

36 Srdce tých, čo z vás ostanú, naplním strachom v nepriateľských krajinách. Naplaší ich šuchot padajúceho listu a budú utekať, ako sa uteká pred mečom, a budú padať, hoci ich nik nebude prenasledovať.

37 Jeden na druhého sa zrútia akoby od meča, hoci ich nik nebude prenasledovať. Nik z vás nebude schopný vzoprieť sa vašim nepriateľom.

38 Medzi národmi zahyniete a zem vašich nepriateľov vás pohltí.

39 A tí, čo ešte z vás ostanú, budú hynúť za svoje hriechy v krajinách vašich nepriateľov. Aj pre neprávosti svojich otcov zahynú, ako (zahynuli) oni.

40 Keď uznajú svoje hriechy a hriechy svojich otcov, vierolomnosť, ktorú voči mne spáchali a ktorou sa mi protivili,

41 za čo som sa aj ja im sprotivil a voviedol som ich do krajiny ich nepriateľov, keď sa ich neobrezané srdce pokorí, keď sa pokajajú za svoje hriechy,

42 potom sa ja rozpamätám na svoju zmluvu s Jakubom; spomeniem si na svoju zmluvu s Izákom a na svoju zmluvu s Abrahámom a spomeniem si aj na krajinu.

43 Ale krajinu musia najprv opustiť a musí si nahradiť svoj odpočinok; bude ležať pustá, kým oni budú preč. Oni sa musia kajať za svoje hriechy, lebo opovrhli mojimi nariadeniami a ošklivili sa im moje predpisy.

44 Ale ja ich ani vtedy neodvrhnem a nebudem ich mať v ošklivosti – keď budú v krajinách svojich nepriateľov – tak, že by som ich vyničil a zrušil svoju zmluvu s nimi. Veď ja, Pán, som váš Boh!

45 Pre vašu záchranu si spomeniem na zmluvu s predkami, ktorých som pred očami národov vyviedol z egyptskej krajiny, aby som bol ich Bohom, ja, Pán!“

46 To sú predpisy, nariadenia a zákony, ktoré Pán ustanovil prostredníctvom Mojžiša medzi sebou a medzi Izraelitmi.

1 Pán povedal Mojžišovi:

2 „Hovor Izraelitom a povedz im: Ak niekto zasľúbi Pánovi nejakého človeka podľa ocenenia,

3 tak muža vo veku od dvadsať do šesťdesiat rokov treba oceniť na päťdesiat šeklov podľa posvätnej váhy.

4 Keby išlo o ženu, treba ju oceniť na tridsať šeklov.

5 Ak by šlo o vek od päť do dvadsať rokov, tak mužskú osobu treba oceniť na dvadsať šeklov, ženskú na desať šeklov.

6 Ak pôjde o vek od jedného mesiaca do päť rokov, tak chlapca treba oceniť na päť strieborných šeklov, dievča treba oceniť na tri strieborné šekly.

7 Ak pôjde o osoby od šesťdesiat rokov nahor, tak muža treba oceniť na pätnásť šeklov, ženu na desať šeklov.

8 Ak by však niekto bol taký chudobný, že (by nemohol dať) takúto sumu, nech sa dostaví pred kňaza, aby ho kňaz ocenil. Kňaz ho ocení podľa odhadu, čo ten, kto sa zasľúbil, môže dať.

9 Ak niekto sľúbi dobytča, ktoré možno obetovať Pánovi, tak všetko, čo niekto dá Pánovi, bude sväté.

10 Nesmie ho zameniť, ani nahradiť lepšie zviera horším, ani horšie lepším. Ak predsa niekto zamení nejaké dobytča, tak ono, aj to, za ktoré ho zamení, pripadne svätyni.

11 Ak by šlo o nečisté zviera, ktoré sa nedá obetovať Pánovi, tak spomenuté zviera treba priniesť kňazovi

12 a kňaz ho ocení podľa toho, či má väčšiu alebo menšiu hodnotu. A ostane pri kňazovom ocenení.

13 Ak ho bude chcieť vykúpiť, tak pridá k určenej cene ešte pätinu.

14 Ak niekto zasvätí Pánovi svoj dom ako posvätný dar, kňaz ho ocení podľa toho, či je dobrý, alebo menej hodnotný. A akú cenu ustáli kňaz, pri tej ostane.

15 Ak ten, kto dom zasvätil, bude ho chcieť vykúpiť, pridá ešte pätinu určenej hodnoty a bude jeho.

16 Ak niekto zasvätí Pánovi kus poľa, ktoré je jeho dedovizňou, jeho cena sa bude riadiť podľa jeho výsevu. Výsev jedného chomeru jačmeňa bude mať hodnotu päťdesiat strieborných šeklov.

17 Ak zasvätí svoje pole hneď od jubilejného roku, musí sa ostať pri plnej cene.

18 Ak zasvätí svoje pole po jubilejnom roku (neskoršie), tak mu kňaz vyráta poplatok vzhľadom na roky, ktoré chýbajú do budúceho jubilejného roku, a odráta sa z ustálenej ceny.

19 No ak ho ten, kto zasvätil svoje dedičné pole, bude chcieť vykúpiť, pridá ešte pätinu odhadnutej ceny a bude patriť jemu.

20 Ak svoj pozemok nevykúpi a pritom ho predá niekomu inému, už ho nebude môcť vykúpiť, ale pozemok,

21 aj keď sa v jubilejnom roku uvoľní, ostane zasvätený Pánovi ako taký pozemok, ktorý je zasvätený úplne. Bude patriť kňazovi ako vlastný pozemok.

22 Ak niekto zasvätí Pánovi pole, ktoré kúpil a ktoré nie je čiastkou jeho vlastného pozemku,

23 nech mu kňaz vyráta, koľko činí odhadná cena do budúceho jubilejného roku, a ešte v ten deň vyplatí sumu ako zasvätenú cenu pre Pána.

24 V jubilejnom roku pole pripadne tomu, od koho sa kúpilo a komu patrí ako dedičný pozemok z krajiny.

25 Každý odhad ceny nech je podľa posvätnej váhy: dvadsať gér je jeden šekel.

26 Prvorodené z dobytka, ktoré pripadli Pánovi ako prvorodené, nesmie nik zasvätiť: či hovädzí dobytok, či ovce, to patrí Pánovi.

27 Ak by šlo o nečisté zviera, spomenutý ho vykúpi podľa ocenenia a pridá k tomu pätinu ceny. Ak ho nevykúpi, tak sa predá za odhadnutú cenu.

28 Ale nič z toho, čo niekto zasvätí Pánovi bezvýhradne, zo všetkého, čo má, či je to človek alebo zviera, alebo kus poľa, ktoré je jeho dedičným pozemkom, nesmie sa ani predať, ani vykúpiť. Všetko, čo je Pánovi zasvätené bezvýhradne, je svätosvätým Pánovým.

29 Nijaký človek, ktorý je zasvätený pod kliatbou, nemôže sa vykúpiť – musí zomrieť.

30 Všetky desiatky z pôdy, z obilia zeme i z ovocia stromov, sú Pánovým majetkom. Sú zasvätené Pánovi.

31 Kto by chcel vykúpiť nejakú časť zo svojich desiatkov, musí pridať pätinu ceny.

32 Všetky desiatky hovädzieho dobytka, oviec a kôz zo všetkého, čo prejde pod pastierskou palicou, každé desiate je zasvätené Pánovi.

33 Pritom sa nebude hľadieť na to, či je to dobré, alebo zlé. Ani sa nesmie zamieňať. A keby sa predsa zamenilo, tak ono i to, za ktoré sa zamenilo, pripadne svätyni a nemožno to vykúpiť!“

34 Toto sú príkazy, ktoré dal Pán Mojžišovi na Sinaji pre Izraelitov.