Category: Jeremiáš

1 Slovo, ktoré Pán prehovoril k Jeremiášovi, keď kráľ Sedekiáš poslal k nemu Pášura, syna Makijášovho, a kňaza Sofoniáša, syna Másiášovho, s odkazom:

2 „Vypytuj sa o nás u Pána, lebo babylonský kráľ Nabuchodonozor zaútočil na nás; azda Pán s nami naloží podľa svojich rozličných skutkov zázračných, aby od nás odtiahol.“

3 Jeremiáš im však odpovedal: „Toto povedzte Sedekiášovi:

4 Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Hľa, ja obrátim v ruke vaše vojnové zbrane, ktorými vonku, za múrmi bojujete proti kráľovi Bábelu a proti Chaldejcom, ktorí vás obliehajú, a zhromaždím ich uprostred tohto mesta.

5 A sám budem proti vám bojovať vystretou rukou a mocným ramenom, veľkým hnevom, rozpálený prchlivosťou.

6 A porazím obyvateľov tohto mesta, i ľudí, i zvieratá; pomrú na prudký mor.

7 A potom – hovorí Pán – Sedekiáša, júdskeho kráľa, jeho sluhov a ľud a tých, ktorých v meste ušetrí mor, meč a hlad, vydám do rúk babylonského kráľa Nabuchodonozora, do rúk ich nepriateľov a do rúk, čo im striehnu na život. I porazí ich bezohľadne ostrím meča, bez ľútosti a bez milosti.

8 A tomuto ľudu povedz: Toto hovorí Pán: Hľa, predkladám vám cestu života a cestu smrti.

9 Kto ostane v tomto meste, zomrie pod mečom, od hladu alebo na mor; kto však vyjde a poddá sa Chaldejcom, ktorí vás obliehajú, ostane žiť, korisťou mu bude vlastný život.

10 Lebo som si obrátil tvár proti tomuto mestu na nešťastie, nie na blaho – hovorí Pán, dostane sa do rúk babylonského kráľa a on ho spáli ohňom.

11 A domu júdskeho kráľa povedz: Počujte slovo Pánovo,

12 dom Dávidov: Toto hovorí Pán: Od rána súďte spravodlivo, vysloboďte utláčaného z rúk násilníka, aby nevypukol sťa oheň môj hnev a neblčal neuhasiteľne pre zločinnosť vašich skutkov.

13 Hľa, proti tebe som, čo bývaš v údolí, pevnosť roviny! – hovorí Pán. Vy vravíte: »Ktože k nám vnikne a vojde do našich príbytkov?«

14 Potrestám vás podľa ovocia vašich skutkov – hovorí Pán, a zapálim oheň v jeho lese, takže strávi všetko jeho okolie.“

1 Toto hovorí Pán: „Zostúp do domu júdskeho kráľa a povedz tam toto slovo:

2 Povieš teda: Kráľ júdsky, ktorý sedíš na Dávidovom tróne, počuj slovo Pánovo ty i tvoji sluhovia i tvoj ľud, ktorí vchádzate cez tieto brány.

3 Toto hovorí Pán: Vysluhujte právo a spravodlivosť, vysloboďte utlačeného z rúk násilníka, cudzinca, sirotu a vdovu neprenasledujte a neutláčajte a nevinnú krv nevylievajte na tomto mieste.

4 Lebo ak budete bedlivo zachovávať tento príkaz, vtedy králi, ktorí sedia na Dávidovom tróne, budú vchádzať cez brány tohto domu, vezúc sa na vozoch a na koňoch, oni, ich sluhovia aj ich ľud.

5 Ale ak neposlúchnete tieto príkazy, prisahám na seba – hovorí Pán, že tento dom bude zboreniskom.

6 Lebo toto hovorí Pán o dome júdskeho kráľa: Galaádom si mi, temenom Libanonu: jednako ťa obrátim na púšť, na mestá neobývané.

7 A zasvätím proti tebe zhubcov, mužov s výzbrojou. Vyrúbu tvoje vyberané cédre a pohádžu na oheň.

8 I prejdú mnohé národy popri tomto meste a budú si hovoriť: »Prečo Pán naložil takto s týmto veľkým mestom?«

9 A odpovedia: »Preto, že opustili zmluvu Pána, svojho Boha, klaňali sa iným bohom a slúžili im.«“

10 Neplačte za zomrelým a nenariekajte za ním; plačte radšej za odchádzajúcim, pretože sa už nevráti a neuvidí svoj rodný kraj.

11 Lebo toto hovorí Pán o Joziášovom synovi Selumovi, júdskom kráľovi, ktorý panuje namiesto svojho otca Joziáša: „Kto z tohto miesta odišiel, nevráti sa viac sem,

12 ale zomrie na mieste, kam ho odviedli, a túto krajinu už viac neuvidí.“

13 Beda tomu, kto stavia svoj dom nespravodlivo a svoje izby neprávom, bezplatne si zotročuje blížneho a nedá mu jeho mzdu;

14 Kto hovorí: „Postavím si veľký dom a priestranné izby;“ vylomí si obloky, pokryje cédrom, zafarbí na červeno.

15 Či si kráľom, aby si sa chvastal cédrami? Či tvoj otec nejedol a nepil? Ale vykonával právo a spravodlivosť, a preto mu bolo dobre.

16 Rozsúdil spor nízkeho a biedneho: (vtedy bolo dobre). „Či to neznamená: poznať mňa?“ – hovorí Pán.

17 No ty nemáš oči ani srdce, iba pre svoj vlastný zisk, pre vylievanie nevinnej krvi a pre páchanie násilia a útlaku.

18 Preto takto hovorí Pán o Joakimovi, Joziášovom synovi, júdskom kráľovi: „Nebudú za ním nariekať: »Ach brat! Ach sestra!« Nebudú za ním nariekať: »Ach pane, ach veličenstvo!«

19 Pochovajú ho ako osla, vyvlečú ho a vyhodia von za brány Jeruzalema.“

20 Vystúp na Libanon a krič, i na Bášane vydaj svoj hlas a volaj z Abarimu, veď sú zlomení všetci tvoji priatelia!

21 Hovoril som ti, keď si bol v bezpečí, povedal si: „Nechcem počuť!“ To je tvoj spôsob od mladosti, nepočúval si môj hlas.

22 Všetkých tvojich pastierov bude pásť vietor, tvoji milovníci pôjdu do zajatia; vtedy sa zahanbíš a zmätieš pre všetku svoju zlobu.

23 Ty, ktorý bývaš na Libanone, ktorý máš hniezdo na cédroch, budeš stenať, až prídu na teba bôle ako bolesti na rodičku.

24 „Ako žijem – hovorí Pán, aj keby júdsky kráľ Choniáš, syn Joakimov, bol pečatným prsteňom na mojej pravici, strhol by som ťa odtiaľ.

25 A vydám ťa do ruky tých, čo ti striehnu na život, do ruky tých, ktorých sa bojíš, do ruky babylonského kráľa Nabuchodonozora a do ruky Chaldejcov.

26 A zahodím teba i matku, ktorá ťa porodila, do cudzej krajiny, v ktorej ste sa nenarodili, a tam zomriete.

27 Do krajiny však, do ktorej sa im duša túži vrátiť, sa nevrátia.“

28 Či je nádobou bezcennou, odhodenou tento muž, Choniáš? Či je nádobou, ktorú nik nechce? Prečo sú odvrhnutí, on a jeho semä, a zahodení do krajiny, ktorú nepoznajú?

29 Zem, zem, zem, počuj slovo Pánovo:

30 Toto hovorí Pán: „Zapíšte tohto muža: Bezdetný, človek, ktorý nemal zdaru vo svojich dňoch, lebo z jeho potomstva sa nepodarí nikomu sedieť na Dávidovom tróne a znovu panovať v Júdsku.“

1 „Beda pastierom, ktorí strácajú a rozháňajú stádo mojej pastviny, hovorí Pán.

2 Preto takto hovorí Pán, Boh Izraela, proti pastierom, ktorí pasú môj ľud: Vy ste rozohnali moje ovce a rozplašili ste ich, nedohliadali ste na ne, nuž ja dohliadnem na vás, na zlobu vašich skutkov – hovorí Pán.

3 Ale ja pozbieram zvyšky svojich oviec zo všetkých krajín, do ktorých som ich roztratil, a privediem ich späť na ich nivy; budú plodné a rozmnožia sa.

4 A vzbudím im pastierov, ktorí ich budú pásť; viac sa teda nebudú báť ani strachovať a nebude z nich chýbať – hovorí Pán.

5 Hľa, prídu dni – hovorí Pán, že vzbudím Dávidovi spravodlivý výhonok a bude ako kráľ panovať múdro, v krajine bude prisluhovať právo a spravodlivosť.

6 Za jeho dní Júda dosiahne spásu, Izrael bude bývať v bezpečí. A toto je meno, ktorým ho budú volať: »Pán je naša spravodlivosť.«

7 Preto, hľa, prídu dni – hovorí Pán, že už nebudú vravieť: »Ako žije Pán, ktorý vyviedol synov Izraela z egyptskej krajiny,«

8 ale: »Ako žije Pán, ktorý vyviedol potomstvo Izraelovho domu zo severnej krajiny a zo všetkých krajín, do ktorých ich rozohnal,« i vrátia sa do vlastnej krajiny.“

9 Srdce sa zlomilo vo mne, trasú sa mi všetky kosti, som ako opitý človek, ako muž presiaknutý vínom pred Pánom a pred jeho svätými slovami.

10 Veď cudzoložníkmi je preplnená krajina, lebo od kliatby smúti zem, uschýnajú nivy roviny, ich úsilím je zloba, ich silou je neprávosť.

11 „Veď i prorok, i kňaz sú hriešni, a vo svojom dome som našiel ich zločin – hovorí Pán.

12 Preto budú ich cesty sťa kĺzačka, vo tme sa pošmyknú a padnú na nej, áno, privediem na nich pohromu v roku ich navštívenia – hovorí Pán.

13 U prorokov Samárie som videl nerozum, prorokovali menom Bála a zavádzali môj ľud, Izrael.

14 Na jeruzalemských prorokoch som však videl ohavnosť: cudzoložstvo a zhon za klamstvom. Utvrdzovali zločincov, aby sa nik neodvrátil od hriechu; ku mne boli všetci ako Sodoma, jeho obyvatelia ako Gomora.“

15 Nuž takto vraví Pán zástupov o prorokoch: „Hľa, ja ich nakŕmim palinou a napojím ich otrávenou vodou, lebo od prorokov Jeruzalema vyšla hriešnosť na celú zem.

16 Toto hovorí Pán zástupov: Nepočúvajte na slová prorokov, ktorí vám prorokujú. Oni vás zavádzajú, vidinu svojho srdca hovoria, a nie z Pánových úst.

17 Jednostaj hovoria tým, čo opovrhujú slovom Pánovým: »Pokoj budete mať!« A každému, kto kráča v tvrdosti svojho srdca, vravia: »Nepríde na vás pohroma.«

18 Veď ktože stál v rade Pánovej, videl a počul jeho reč? Kto pozoroval a počúval jeho reč?

19 (Hľa, zúri Pánova víchrica, hnev; a rozvírený víchor víri nad hlavou bezbožníkov.

20 Neodvráti sa Pánov hnev, kým nesplní a neustáli plány svojho srdca. Na konci dní to pochopíte jasne.)

21 Neposlal som prorokov, oni však utekajú, neprehovoril som k nim, oni však prorokujú.

22 Ak stáli v mojej rade, nech oznámia môjmu ľudu moje slová, nech ich odvrátia od ich zlej cesty a od ich zločinných skutkov!

23 Či som ja Bohom iba zblízka – hovorí Pán, a zďaleka nie som Boh?

24 A keď sa kto čo ako dobre skryje, či ho ja nevidím? – hovorí Pán. Nuž či nezaplňujem ja nebesá? – hovorí Pán.

25 Počul som, čo hovoria proroci, ktorí v mojom mene prorokujú klamstvo. Hovoria: »Mal som sen! Mal som sen!«

26 Dokedyže budú takto zmýšľať proroci, ktorí predpovedajú klamstvo a prorokujú výmysel svojho srdca?

27 Títo svojimi snami, ktoré si medzi sebou rozprávajú, chcú dať môjmu ľudu zabudnúť moje meno, ako ich otcovia zabudli moje meno pre Bála.

28 Prorok, ktorý má sen, nech rozpráva sen, a ktorý má moje slovo, nech pravdivo hovorí moje slovo! Čo má slama so zrnom? – hovorí Pán.

29 Či nie je moje slovo ako oheň – hovorí Pán, a ako kladivo, ktoré drví skalu?

30 Nuž preto som ja proti prorokom – hovorí Pán, ktorí si vzájomne kradnú moje slová.

31 Hľa, som proti prorokom – hovorí Pán, ktorí použijú svoj jazyk, a vravia: »Hovorí Pán.«

32 Hľa, som proti tým, čo prorokujú klamné sny – hovorí Pán, rozprávajú ich a zavádzajú môj ľud svojím klamstvom a chvastúnstvom. Ja som ich veru neposlal, ani nepoveril; a nijako neosožia tomuto ľudu – hovorí Pán.

33 Ale ak sa ťa tento ľud alebo kňaz, alebo prorok spýta: »Čo je Pánovo bremeno?«, odpovieš im: »Vy ste bremeno, ale vás odhodím« – hovorí Pán.

34 Keď prorok, kňaz alebo niekto z ľudu povie: »Pánovo bremeno,« vezmem na zodpovednosť toho človeka i jeho dom.

35 Takto hovorte medzi sebou a druh druhovi: »Čo odpovedal Pán?« a: »Čo hovoril Pán?«

36 Ale Pánovo bremeno nespomínajte viac, lebo bremenom bude každému jeho slovo. I prevrátili ste slová živého Boha, Pána zástupov, nášho Boha.

37 Toto povieš prorokovi: »Čo ti odpovedal Pán?« a: »Čo hovoril Pán?«

38 Ale ak budete hovoriť: »Bremeno Pánovo,« nuž toto hovorí Pán: Pretože ste hovorili toto slovo: »Bremeno Pánovo,« hoci som vám odkázal: Nehovorte: »Bremeno Pánovo,«

39 zodvihnem vás sťa bremeno a zahodím vás i mesto, ktoré som dal vám i vašim otcom, preč od seba.

40 A zahrniem vás večnou hanbou a večnou potupou, na ktorú sa nezabudne.“

1 Pán mi dal videnie: Hľa, dva koše fíg boli postavené pred Pánovým chrámom, keď už babylonský kráľ Nabuchodonozor zajal z Jeruzalema Jechoniáša, syna Joakimovho, júdskeho kráľa, a júdske kniežatá, kováčov a zámočníkov a odviedol ich do Babylonu.

2 V jednom koši boli figy veľmi dobré, ako figy včasné, v druhom koši zasa figy veľmi zlé, také zlé, že sa nedali jesť.

3 A Pán sa ma spýtal: „Čo vidíš, Jeremiáš?“ Odpovedal som: „Figy. Dobré figy sú veľmi dobré, zlé však sú veľmi zlé, také zlé, že sa nedajú jesť.“

4 Vtedy Pán prehovoril ku mne takto:

5 „Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Ako na tieto dobré figy, tak dobrotivo zhliadnem na zajatcov Júdu, ktorých som z tohto miesta poslal do krajiny Chaldejcov.

6 Môj zrak teda spočinie na nich dobrotivo a prinavrátim ich do tejto krajiny. Zveľadím ich a nezrúcam, zasadím ich a nevytrhám.

7 Dám im srdce, aby ma poznali, veď ja som Pán; budú teda mojím ľudom a ja im budem Bohom, pretože sa vrátia ku mne celým svojím srdcom.

8 Ale ako zlé figy, ktoré sú také zlé, že sa nedajú jesť – toto hovorí Pán, takými urobím júdskeho kráľa Sedekiáša i jeho kniežatá, i zvyšky Jeruzalema, ktoré ostali v tejto krajine a ktoré bývajú v Egypte.

9 Urobím ich postrachom a nešťastím pre všetky kráľovstvá zeme, hanbou a príslovím, posmechom a kliatbou na každom mieste, kam ich len zaženiem.

10 Dopustím na nich meč, hlad a mor, kým ich nevyhubím zo zeme, ktorú som dal im a ich otcom.“

1 Slovo, ktoré dostal Jeremiáš o celom júdskom ľude vo štvrtom roku Joakima, syna Joziášovho, kráľa júdskeho – to bol prvý rok babylonského kráľa Nabuchodonozora -,

2 a ktoré prorok Jeremiáš oznámil celému júdskemu ľudu a všetkým obyvateľom Jeruzalema:

3 „Od trinásteho roku Joziáša, syna Amonovho, kráľa júdskeho, až podnes je to dvadsaťtri rokov, čo Pán hovorí ku mne. I hovoril som k vám bez prestania, no nepočúvali ste.

4 Pán k vám jednostaj posielal rozličných svojich sluhov, prorokov, ale nepočúvali ste a ucho ste pozorne nenaklonili.

5 Hovoril: »Vráťte sa každý zo svojej zlej cesty a od svojich zlých skutkov, tak ostanete bývať v krajine, ktorú dal Pán vám a vašim otcom od vekov naveky.

6 A nechoďte za cudzími bohmi, neslúžte im a neklaňajte sa im; nedráždite ma dielom svojich rúk, potom vás nebudem trestať.

7 Ale nepočúvali ste na mňa – hovorí Pán -, chceli ste ma hnevať dielom svojich rúk na vlastné nešťastie.«

8 Nuž toto hovorí Pán zástupov: Pretože ste nepočúvali moje slová,

9 hľa, pošlem a zoberiem všetky kmene severu (hovorí Pán – aj Nabuchodonozorovi, kráľovi Bábela, svojmu sluhovi) a privediem ich proti tejto krajine a proti jej obyvateľom i proti všetkým týmto okolitým národom. Splním na nich kliatbu, obrátim ich na hrôzu a posmech a na večnú púšť.

10 Odstránim spomedzi nich hlas plesania a hlas radosti, hlas ženícha a hlas nevesty, hlas mlynčekov a svetlo lampy.

11 Celá táto krajina bude vyhnanstvom a hrôzou a tieto národy budú slúžiť sedemdesiat rokov babylonskému kráľovi.

12 A až uplynie sedemdesiat rokov, potrescem babylonského kráľa i ten ľud -hovorí Pán – pre ich hriech, aj krajinu Chaldejcov a obrátim ju na večitú púšť.

13 Privediem na tú krajinu všetky svoje hrozby, ktoré som proti nej vyhlásil, všetko, čo je napísané v tejto knihe, čo Jeremiáš prorokoval proti všetkým národom.

14 Lebo aj ich samých zotročia mnohé národy a veľkí králi; odplatím im podľa ich skutkov a podľa diela ich rúk.“

15 Lebo toto mi povedal Pán, Boh Izraela: „Vezmi z mojej ruky tento vínový kalich hnevu a daj ho piť všetkým národom, ku ktorým ťa pošlem.

16 Napijú sa a budú sa tackať a šalieť pred mečom, ktorý medzi nich pošlem.“

17 Vzal som teda z Pánovej ruky kalich a napojil som všetky národy, ku ktorým ma Pán poslal.

18 Jeruzalem, mestá Júdska, jeho kráľov, jeho kniežatá, aby som ich vydal na zborenisko, na hrôzu, na posmech a na kliatbu (ako je tomu dnes);

19 faraóna, egyptského kráľa, jeho sluhov, jeho kniežatá a celý jeho ľud;

20 celú zmiešaninu národov a všetkých kráľov krajiny Us; všetkých kráľov filištínskej krajiny: Askalon, Gazu, Akaron a zvyšky Azotu.

21 Edom, Moab a synov Amonových,

22 všetkých kráľov Týru, všetkých kráľov Sidonu a kráľov pobrežia, ktoré je za morom.

23 Dedan, Temu, Buz a všetkých, čo si holia okraj.

24 Všetkých kráľov Arabska (a všetkých kráľov miešaniny), ktorí bývajú v púšti.

25 Všetkých kráľov Zimriho, všetkých kráľov Elamu a všetkých kráľov Médey,

26 všetkých kráľov severu, blízkych i vzdialených od seba, a všetky kráľovstvá sveta, ktoré sú na povrchu zeme. Kráľ Sesak však bude piť po nich.

27 „A povieš im: Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Pite a opite sa, dávte a padnite, aby ste nevstali pre meč, ktorý pošlem medzi vás.

28 A ak sa budú zdráhať vziať z tvojej ruky kalich a piť, povieš im: Toto hovorí Pán zástupov: Veruže budete piť!

29 Lebo, hľa, ja začínam nešťastie v meste, ktoré sa volá mojím menom, a vy by ste boli ušetrení? Nebudete ušetrení, pretože ja zavolám meč na všetkých obyvateľov zeme – hovorí Pán zástupov.

30 Ty im však prorokuj všetky tieto veci a povedz im: Pán kričí z výsosti, zo svojho svätého príbytku vydáva hlas, hlasno kričí nad svojimi nivami, rozozvučí ujúkanie ako šliapači proti všetkým obyvateľom zeme.

31 Hrmot preniká až do končín zeme, pretože Pán má spor s národmi; on sa súdi s každým človekom, zlých odovzdá meču – hovorí Pán.

32 Toto hovorí Pán zástupov: Hľa, pohroma ide z národa na národ, zo strání zeme dvíha sa veľká búrka!“

33 A pán ich porazí v ten deň od jedného konca zeme po druhý; neoplačú, nezoberú a nepochovajú ich, budú hnojom na povrchu poľa.

34 Kvíľte, pastieri, a volajte, zvíjajte sa, vodcovia stád, je zvrchovaný čas pozrážať (a rozohnať) vás, popadáte sťa vybrané barany.

35 Zhynulo útočište pastierov a útulok vodcov stáda.

36 Čuj, krik pastierov, kvílenie vodcov stáda! Veď Pán spustošil ich pastvu!

37 A pre blčiaci Pánov hnev zmĺknu nivy pokojné.

38 Opustil ako lev svoju húštinu, veď ich krajina ostala púšťou pre ničiaci meč a pre blčiaci Pánov hnev.

1 Na začiatku panovania Joakima, syna Joziášovho, kráľa júdskeho, oznámil Pán túto reč:

2 „Toto hovorí Pán: Zastaň si v predsieni Pánovho domu a hovor všetkým mestám Júdska, ktoré prichádzajú pokloniť sa v dome Pánovom, všetky slová, ktoré som ti rozkázal povedať im; nevynechaj ani slovíčko!

3 Hádam počúvnu a vráti sa každý zo svojej zlej cesty a ja oľutujem nešťastie, ktoré pre ich zločinné skutky zamýšľam na nich dopustiť.

4 A povieš im: Toto hovorí Pán: Ak ma nepočúvnete a nebudete kráčať podľa zákona, ktorý som vám dal,

5 ak nebudete počúvať slová mojich sluhov, prorokov, ktorých ustavične k vám posielam, hoci ich neposlúchate,

6 vtedy naložím s týmto domom ako so Šílom a toto mesto dám ako kliatbu všetkým národom zeme.“

7 Kňazi, proroci a všetok ľud počuli Jeremiáša hovoriť tieto slová v dome Pánovom.

8 A keď Jeremiáš dopovedal všetko, čo mu Pán kázal povedať celému ľudu, chytili ho kňazi, proroci a všetok ľud s výkrikom: „Musíš zomrieť!

9 Prečo si prorokoval v mene Pánovom: »Tento dom bude ako Šílo a toto mesto spustne, nebude obývané.«?“ A všetok ľud sa zhrnul v Pánovom dome k Jeremiášovi.

10 Keď sa dopočuli o týchto veciach júdske kniežatá, vybrali sa z kráľovho domu hore do Pánovho domu a zasadli si pri vchode Novej brány Pánovho domu.

11 Vtedy kňazi a proroci hovorili kniežatám a všetkému ľudu: „Výrok smrti si zasluhuje tento človek, pretože prorokoval proti tomuto mestu, ako ste počuli na vlastné uši.“

12 Ale Jeremiáš povedal všetkým kniežatám a všetkému ľudu: „Pán ma poslal prorokovať proti tomuto domu a proti tomuto mestu všetky slová, ktoré ste počuli.

13 Napravte teda svoje cesty a svoje činy a počúvajte hlas Pána, svojho Boha, potom Pán oľutuje zlo, ktoré ohlásil proti vám.

14 Ja však, pozrite, som vo vašej moci, urobte so mnou, čo pokladáte za dobré a správne.

15 Ale dobre si uvedomte, že ak ma usmrtíte, nevinnú krv uvalíte na seba, na toto mesto a na jeho obyvateľov, lebo ma naozaj Pán poslal k vám, aby som vám povedal do uší všetky tieto slová.“

16 Tu povedali kniežatá a všetok ľud kňazom a prorokom: „Tento človek nezasluhuje smrť, pretože nám hovoril v mene Pána, nášho Boha.“

17 Vstali aj mužovia spomedzi starších krajiny a povedali celému zhromaždenému národu:

18 „Micheáš z Morešetu bol prorok v dňoch júdskeho kráľa Ezechiáša a povedal celému júdskemu ľudu: »Toto hovorí Pán zástupov: Sion zorú ako roľu, Jeruzalem bude zborenisko a chrámový vrch lesná výšina.«

19 Nuž či ho júdsky kráľ Ezechiáš alebo niekto z Júdska usmrtil? Či sa nebál Pána a neprosil ho, takže Pán oľutoval nešťastie, ktoré proti nim ohlásil? A my máme spáchať veľký zločin proti sebe samým?“

20 Ešte prorokoval v mene Pánovom akýsi muž, Uriáš, syn Semeiášov, z Kariatiarimu. A prorokoval proti tomuto mestu a proti tejto krajine všetko to isté, čo Jeremiáš.

21 I počul jeho slová Joakim, všetci jeho dôstojníci a všetky kniežatá, takže ho kráľ hľadal, aby ho usmrtil. Keď to Uriáš počul, bál sa, utiekol a uchýlil sa do Egypta.

22 Kráľ Joakim poslal do Egypta mužov, (Elnatana, syna Achoborovho, a mužov s ním do Egypta).

23 I vyvliekli Uriáša z Egypta a priviedli ho ku kráľovi Joakimovi; ten ho dal zabiť mečom a jeho mŕtvolu dal hodiť do hrobky pospolitých ľudí.

24 Ale Achikam, syn Safanov, držal ruku nad Jeremiášom, aby ho nevydali na smrť do rúk ľudu.

1 Na začiatku panovania júdskeho kráľa Joakima, syna Joziášovho, oznámil Pán Jeremiášovi tieto slová:

2 Toto mi hovoril Pán: „Urob si povrazy a jarmo a polož si ich na šiju!

3 A odkáž kráľovi Edomu, kráľovi Moabu, kráľovi Amonových synov, kráľovi Týru a kráľovi Sidonu prostredníctvom poslov, ktorí prišli do Jeruzalema k júdskemu kráľovi Sedekiášovi,

4 a daj im tento príkaz pre ich pánov: Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Toto povedzte svojim pánom:

5 Ja som svojou veľkou mocou a svojím vystretým ramenom urobil zem, človeka i zver, ktorá je na zemi, a dal som ju, komu sa mi páčilo.

6 Teraz som však dal všetky tieto krajiny do ruky svojho sluhu, babylonského kráľa Nabuchodonozora; dal som mu aj poľnú zver, nech mu slúži!

7 Všetky národy budú poddané jemu i jeho synovi, i jeho vnukovi, kým nepríde čas aj pre jeho krajinu. Budú mu slúžiť mnohé národy a veľkí králi.

8 Národ však a kráľovstvo, ktoré jemu, babylonskému kráľovi Nabuchodonozorovi, nebude poddané, a národ, ktorý si nevloží šiju do jarma babylonského kráľa, budem stíhať mečom, hladom a morom – hovorí Pán, kým ho nevydám do jeho ruky.

9 Preto vy nepočúvajte svojich prorokov, veštcov, snárov, hádačov a čarodejov, ktorí vám hovoria: »Nebudete poddaní babylonskému kráľovi!«,

10 lebo vám prorokujú klamstvo, aby vás vyhnali z vašej krajiny a aby som vás rozohnal tak, že zahyniete.

11 Národ však, ktorý vloží šiju do jarma babylonského kráľa a bude mu poddaný, nechám v pokoji na jeho zemi – hovorí Pán, bude ju obrábať a na nej bývať.“

12 Júdskemu kráľovi Sedekiášovi som však povedal podobné slová: „Vložte si šije do jarma babylonského kráľa a buďte mu i jeho ľudu poddaní, tak ostanete žiť.

13 Prečo by ste mali zomrieť ty i tvoj ľud pod mečom, od hladu a na mor, ako hovoril Pán o národe, ktorý sa nepoddá babylonskému kráľovi?

14 A nepočúvajte reči prorokov, ktorí vám hovoria: »Nepoddajte sa babylonskému kráľovi!«, pretože vám prorokujú klamstvo.

15 Ja som ich vskutku neposlal – hovorí Pán, takže falošne prorokujú v mojom mene, aby som vás odvrhol a aby ste zahynuli aj vy, aj proroci, ktorí vám prorokujú.“

16 Kňazom však a všetkému tomuto ľudu som vravel: Toto hovorí Pán: „Nepočúvajte reči prorokov, ktorí vám prorokujú: »Veru, nádoby Pánovho domu sa teraz čoskoro vrátia z Babylonu,« pretože vám prorokujú klamstvo.

17 Nepočúvajte ich, poddajte sa babylonskému kráľovi, tak ostanete nažive; prečo by toto mesto malo byť zboreniskom?

18 Ak sú prorokmi a ak majú slovo Pánovo, nech sa prihovárajú u Pána zástupov, aby nešli do Babylonu nádoby, ktoré zostali v Pánovom dome, v kráľovom dome a v Jeruzaleme.“

19 Lebo toto hovorí Pán zástupov o stĺpoch, mori, o podstavcoch a ostatnom náradí, ktoré zostalo v tomto meste,

20 ktoré nevzal babylonský kráľ Nabuchodonozor, keď odviedol júdskeho kráľa Jechoniáša, syna Joziášovho, a všetkých šľachticov Júdu a Jeruzalema do zajatia z Jeruzalema do Babylonu:

21 Áno, toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: „Čo zostalo v dome Pánovom a v dome kráľovom v Jeruzaleme,

22 odnesú do Babylonu a tam ostanú, kým ich nevyhľadám – hovorí Pán, a nezoberiem a neprinesiem späť na toto miesto.“

1 V tom roku, na začiatku panovania júdskeho kráľa Sedekiáša – v piatom mesiaci štvrtého roku -, mi Hananiáš, syn Azurov, prorok z Gabaonu, povedal v Pánovom dome v prítomnosti kňazov a všetkého ľudu toto:

2 „Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Zlámem jarmo babylonského kráľa.

3 Ešte dva roky a vrátim na toto miesto všetky nádoby Pánovho domu, ktoré babylonský kráľ Nabuchodonozor vzal z tohto miesta a odniesol do Babylonu.

4 A júdskeho kráľa Jechoniáša, syna Joakimovho, a všetkých júdskych zajatcov, ktorí odišli do Babylonu, privediem späť na toto miesto – hovorí Pán -, pretože zlámem jarmo babylonského kráľa.“

5 Prorok Jeremiáš odpovedal prorokovi Hananiášovi v prítomnosti kňazov a v prítomnosti všetkého ľudu, ktorý stál v Pánovom dome.

6 Prorok Jeremiáš povedal: „Amen! Nech tak urobí Pán! Nech Pán uskutoční tvoje slová, ktoré si prorokoval, že prinavráti nádoby Pánovho domu a všetkých zajatcov z Babylonu na toto miesto.

7 Ale počuj slová, ktoré ti ja poviem do uší a do uší všetkého ľudu.

8 Proroci, ktorí boli odpradávna predo mnou a pred tebou, predpovedali mnohým krajinám a veľkým kráľovstvám vojnu, nešťastie a mor.

9 Ak prorok predpovedá pokoj, až keď sa splní prorocké slovo, pozná sa, že toho proroka naozaj poslal Pán.“

10 Vtedy prorok Hananiáš sňal jarmo zo šije proroka Jeremiáša a polámal ho.

11 A Hananiáš povedal v prítomnosti všetkého ľudu: „Toto hovorí Pán: Takto zlámem jarmo babylonského kráľa Nabuchodonozora ešte do dvoch rokov zo šije všetkých národov.“ – Nato prorok Jeremiáš išiel svojou cestou.

12 Keď už prorok Hananiáš zlámal jarmo zo šije proroka Jeremiáša, prehovoril Pán k Jeremiášovi takto:

13 „Choď a povedz Hananiášovi toto: Takto hovorí Pán: Drevené jarmo si zlámal, nuž urobím miesto neho jarmo železné.

14 Lebo toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Železné jarmo položím na šiju všetkých týchto národov, aby slúžili babylonskému kráľovi Nabuchodonozorovi. Budú mu teda slúžiť; dal som mu ešte aj poľnú zver.“

15 A prorok Jeremiáš povedal prorokovi Hananiášovi: „Počujže, Hananiáš! Neposlal ťa Pán, ty si falošnou nádejou zavádzal tento ľud.

16 Preto toto hovorí Pán: Pošlem ťa zo zeme preč, tohto roku zomrieš, pretože si hlásal vzburu proti Pánovi.“

17 A prorok Hananiáš zomrel v tom roku, v siedmom mesiaci.

1 Toto je znenie listu, čo poslal prorok Jeremiáš (zvyškom) starcov v zajatí, kňazom, prorokom a všetkému ľudu – ktorých odviedol z Jeruzalema do Babylonu Nabuchodonozor,

2 keď z Jeruzalema odišiel kráľ Jechoniáš a kráľovná, eunuchovia, júdske a jeruzalemské kniežatá, kováči a zámočníci –

3 prostredníctvom Elasa, syna Safanovho, a Gamariáša, syna Helkiášovho, ktorých júdsky kráľ Sedekiáš poslal do Babylonu k babylonskému kráľovi Nabuchodonozorovi:

4 „Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela, všetkým zajatcom, ktorých som poslal do zajatia z Jeruzalema do Babylonu:

5 Stavajte domy a bývajte v nich, saďte záhrady a jedzte ich ovocie,

6 berte si manželky a ploďte synov a dcéry; i pre svojich synov berte manželky a dcéry vydávajte, nech rodia synov a dcéry, aby ste sa tam rozmnožili a neumenšili.

7 Usilujte sa o blaho mesta, kde som vás poslal do zajatia, a modlite sa zaň k Pánovi, pretože v jeho blahu je i vaše blaho.

8 Lebo toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Nech vás nezavedú vaši proroci, ktorí sú medzi vami, ani veštci; ani nepočúvajte svoje sny, ktoré sa vám prisnijú,

9 pretože vám falošne prorokujú v mojom mene; neposlal som ich, hovorí Pán.

10 Lebo takto hovorí Pán: Až sa sedemdesiat rokov pre Babylon bude chýliť ku koncu, navštívim vás a splním na vás svoje prisľúbenie, že vás privediem späť na toto miesto.

11 Veď ja poznám zámer, ktorý mám s vami – hovorí Pán. Sú to myšlienky pokoja a nie súženia: dám vám budúcnosť a nádej.

12 Keď budete volať ku mne, keď prídete a budete sa ku mne modliť, vyslyším vás.

13 Budete ma hľadať a nájdete ma; ak ma budete hľadať celým svojím srdcom,

14 dám sa vám nájsť – hovorí Pán -, vrátim vás zo zajatia a zhromaždím vás zo všetkých národov a zo všetkých miest, kde som vás roztratil – hovorí Pán -, a vrátim vás na miesto, odkiaľ som vás odviedol do zajatia.

15 Lebo vy hovoríte: »Pán nám vzbudil v Babylone prorokov.«

16 Ale toto hovorí Pán kráľovi, ktorý sedí na Dávidovom tróne, a všetkému ľudu, ktorý býva v tomto meste, vašim bratom, ktorí nešli s vami do zajatia:

17 Toto hovorí Pán zástupov: Áno, pošlem na nich meč, hlad a mor a urobím ich podobnými odporným figám, takým zlým, že ich nemožno jesť.

18 A budem ich stíhať mečom, hladom a morom. Urobím ich postrachom pre všetky kráľovstvá zeme, kliatbou, hrôzou, posmechom a potupou medzi všetkými národmi, kde som ich roztratil,

19 pretože nepočúvali moje slová – hovorí Pán, keď som im opätovne posielal svojich sluhov, prorokov; nepočúvali ste ich, hovorí Pán.

20 Počujte teda slovo Pánovo, všetci zajatci, ktorých som poslal z Jeruzalema do Babylonu:

21 Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela, o Achabovi, synovi Koliášovom, a Sedekiášovi, synovi Masiášovom, ktorí vám falošne prorokujú v mojom mene: Hľa, vydám ich do rúk babylonského kráľa Nabuchodonozora; pred vaším zrakom ich zabije.

22 A všetci júdski zajatci, ktorí sú v Babylone, vezmú si z nich túto kliatbu: »Nech s tebou naloží Pán ako so Sedekiášom a Achabom, ktorých babylonský kráľ piekol na ohni.«

23 Pretože spáchali v Izraeli hanebnosť, cudzoložili so ženami svojich blížnych a v mojom mene hovorili falošné reči, ktoré som im neprikázal. Ja to viem a som toho svedkom, hovorí Pán.“

24 A Nechelamitovi Semeiášovi povieš:

25 „Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela, pretože si vlastným menom poslal všetkému ľudu, ktorý je v Jeruzaleme, a kňazovi Sofoniášovi, synovi Másiášovmu, i všetkým kňazom list v znení:

26 »Pán ťa urobil kňazom namiesto kňaza Jojadu, aby si v Pánovom dome dozeral na každého šialenca, ktorý prorokuje, a aby si ho dal do klady a do okov.

27 Nuž prečo si teraz nepokarhal Jeremiáša z Anatotu, ktorý vám prorokuje?

28 Veď nám odkázal do Babylonu toto: Dlhé to bude. Stavajte domy a bývajte v nich, vysádzajte záhrady a jedzte ich ovocie!«“

29 Kňaz Sofoniáš prečítal tento list samému Jeremiášovi.

30 Pán však riekol Jeremiášovi:

31 „Odkáž všetkým zajatcom: Toto hovorí Pán o Nechelamitovi Semeiášovi: Pretože vám Semeiáš prorokoval, hoci som ho neposlal, a budil vo vás falošné nádeje,

32 preto takto hovorí Pán: Hľa, potrestám Semeiáša a jeho potomstvo. Nebude mať nikoho, kto by býval uprostred tohto ľudu, a neuvidí blaho, ktoré ja dám svojmu ľudu – hovorí Pán -, pretože hlásal odboj proti Pánovi.“

1 Slovo, ktoré Pán povedal Jeremiášovi:

2 „Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Napíš si do knihy všetky slová, ktoré som ti povedal.

3 Lebo, hľa, prídu dni, vraví Pán, keď obrátim osud svojho ľudu, Izraela a Júdu, hovorí Pán, a navrátim ich do krajiny, ktorú som dal ich otcom, i budú ňou vládnuť.“

4 Toto sú slová, ktoré Pán hovoril o Izraeli a o Júdsku:

5 „Áno, toto hovorí Pán: Počuli sme strašný hlas; úzkosť a niet pokoja.

6 Spytujte sa, pozrite, či porodí muž? Prečo vidím, že každý muž má ruky na bedrách sťa rodička a každá tvár sa zmenila, zbledla.

7 Ach, veľký je to deň, podobného mu niet, je to čas úzkosti pre Jakuba, ale vyslobodí sa z toho.

8 V ten deň, hovorí Pán zástupov, zlámem jarmo, ktoré má na šiji, a jeho putá roztrhám, že ho nebudú viac zotročovať cudzinci.

9 Pánovi, svojmu Bohu, budú slúžiť a svojmu kráľovi Dávidovi, ktorého im ustanovím.

10 Ty sa však neboj, sluha môj, Jakub, hovorí Pán, nestrachuj sa – Izrael, lebo, hľa, ja ťa zachránim z diaľky a tvoje potomstvo z krajiny zajatia; i vráti sa Jakub a odpočinie si, v bezpečí bude, nezastraší ho nik.

11 Veď som s tebou ja, hovorí Pán, aby som ťa zachránil. Áno, zničím všetky národy, medzi ktoré som ťa roztrúsil, iba teba nezničím, ale budem ťa karhať spravodlivo a bez trestu ťa nenechám.

12 Lebo toto hovorí Pán: Nezhojiteľný je tvoj úraz, nevyliečiteľná tvoja rana.

13 Nik sa nechce ujať tvojho vredu, nemáš lieku na zhojenie.

14 Všetci tvoji milovníci zabudli na teba, nevyhľadávajú ťa; veď som ťa udrel nepriateľskou ranou, príkrym karhaním pre množstvo tvojich hriechov, silu tvojich zločinov.

15 Čo kričíš pre svoj úraz? – Tvoja bolesť je nezhojiteľná; pre množstvo tvojich hriechov, silu tvojich zločinov som ti to urobil.

16 Ale všetci, čo ťa hlcú, budú pohltení, všetci tvoji nepriatelia pôjdu do zajatia, všetci, čo ťa koristia, budú korisťou a všetci, čo ťa plienia, budú plenom.

17 Lebo ti zacelím jazvu a rany ti vyliečim, hovorí Pán, veď ťa volajú Odohnaná, Sion, ktorý nik nehľadá.

18 Toto hovorí Pán: Hľa, obrátim osud Jakubových stanov, nad jeho šiatrami sa zľutujem, mesto sa zbuduje na svojich kopcoch a palác bude stáť na pravom mieste.

19 Chválospev sa bude z nich ozývať a hlas veselosti, rozmnožím ich, neumenšia sa, oslávim ich, neoslabnú.

20 Jeho synovia budú ako kedysi, ich obec sa upevní predo mnou a navštívim všetkých, čo ich utláčajú.

21 Vládcu bude mať z vlastných radov a panovníka si sám zrodí. Priblížim si ho a príde ku mne, veď ktože by nasadzoval život a priblížil by sa mi – hovorí Pán.

22 I budete mojím ľudom a ja budem vaším Bohom.

23 Hľa, zúri Pánova víchrica, hnev, víchor sa rúti, zúri nad hlavou bezbožníkov!

24 Neodvráti sa Pánov hnev, kým nesplní a neustáli plány svojho srdca, na konci dní to pochopíte.