Category: Ján

1 Bol chorý istý Lazár z Betánie, z dediny Márie a jej sestry Marty.

2 Bola to tá Mária, čo pomazala Pána voňavým olejom a poutierala mu nohy svojimi vlasmi. Jej brat Lazár bol chorý.

3 Preto mu sestry poslali odkaz: „Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý.“

4 Keď to Ježiš počul, povedal: „Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu, aby ňou bol oslávený Boží Syn.“

5 Ježiš mal rád Martu i jej sestru a Lazára.

6 Keď teda počul, že je chorý, zostal ešte dva dni na mieste, kde bol.

7 Až potom povedal učeníkom: „Poďme znova do Judey.“

8 Učeníci mu vraveli: „Rabbi, len nedávno ťa Židia chceli ukameňovať a zasa ta ideš?!“

9 Ježiš odpovedal: „Nemá deň dvanásť hodín? Kto chodí vo dne, nepotkne sa, lebo vidí svetlo tohto sveta.

10 Ale kto chodí v noci, potkne sa, lebo v ňom nieto svetla.“

11 Toto povedal a dodal: „Náš priateľ Lazár spí, ale idem ho zobudiť.“

12 Učeníci mu povedali: „Pane, ak spí, ozdravie.“

13 Ježiš však hovoril o jeho smrti, a oni si mysleli, že hovorí o spánku.

14 Vtedy im Ježiš povedal otvorene: „Lazár zomrel.

15 A kvôli vám sa radujem, že som tam nebol, aby ste uverili. Poďme k nemu!“

16 Tomáš, nazývaný Didymus, povedal ostatným učeníkom: „Poďme aj my a umrime s ním.“

17 Keď ta Ježiš prišiel, dozvedel sa, že Lazár je už štyri dni v hrobe.

18 Betánia bola pri Jeruzaleme, vzdialená asi pätnásť stadií,

19 a tak prišlo k Marte a Márii veľa Židov potešiť ich v žiali za bratom.

20 Keď Marta počula, že prichádza Ježiš, išla mu naproti. Mária zostala doma.

21 Marta povedala Ježišovi: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel.

22 Ale aj teraz viem, že o čokoľvek poprosíš Boha, Boh ti to dá.“

23 Ježiš jej povedal: „Tvoj brat vstane z mŕtvych.“

24 Marta mu vravela: „Viem, že vstane v posledný deň pri vzkriesení.“

25 Ježiš jej povedal: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie.

26 A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky. Veríš tomu?“

27 Povedala mu: „Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet.“

28 Ako to povedala, odišla, zavolala svoju sestru Máriu a potichu jej vravela: „Učiteľ je tu a volá ťa.“

29 Len čo to ona počula, vstala a šla k nemu.

30 Ježiš totiž ešte nevošiel do dediny, ale bol stále na mieste, kde mu Marta vyšla naproti.

31 Keď Židia, čo boli s ňou v dome a potešovali ju, videli, že Mária rýchlo vstala a vyšla von, pobrali sa za ňou, lebo si mysleli: „Ide sa vyplakať k hrobu.“

32 Keď Mária prišla ta, kde bol Ježiš, a zazrela ho, padla mu k nohám a povedala mu: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel.“

33 Keď Ježiš videl, ako plače a ako plačú aj Židia, čo s ňou prišli, zachvel sa v duchu a vzrušený

34 sa opýtal: „Kde ste ho uložili?“ Povedali mu: „Pane, poď sa pozrieť!“

35 A Ježiš zaslzil.

36 Židia povedali: „Hľa, ako ho miloval!“

37 No niektorí z nich hovorili: „A nemohol ten, čo otvoril oči slepému, urobiť, aby tento nezomrel?!“

38 Ježiš sa znova zachvel a pristúpil k hrobu. Bola to jaskyňa uzavretá kameňom.

39 Ježiš povedal: „Odvaľte kameň!“ Marta, sestra mŕtveho, mu povedala: „Pane, už páchne, veď je už štyri dni v hrobe.“

40 Ježiš jej vravel: „Nepovedal som ti, že ak uveríš, uvidíš Božiu slávu?“

41 Odvalili teda kameň. Ježiš pozdvihol oči k nebu a povedal: „Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul.

42 A ja som vedel, že ma vždy počuješ, ale hovorím to kvôli ľudu, čo tu stojí, aby uverili, že si ma ty poslal.“

43 Keď to povedal, zvolal veľkým hlasom: „Lazár, poď von!“

44 A mŕtvy vyšiel. Nohy a ruky mal ovinuté plátnom a tvár obviazanú šatkou. Ježiš im povedal: „Porozväzujte ho a nechajte ho odísť!“

45 Mnohí z tých Židov, čo prišli k Márii a videli, čo urobil, uverili v neho.

46 No niektorí z nich odišli k farizejom a rozpovedali im, čo Ježiš urobil.

47 Veľkňazi a farizeji zvolali veľradu a hovorili: „Čo robiť? Tento človek robí mnohé znamenia.

48 Ak ho necháme tak, uveria v neho všetci, prídu Rimania a zničia nám i toto miesto i národ.“

49 Ale jeden z nich, Kajfáš, ktorý bol veľkňazom toho roka, im povedal: „Vy neviete nič.

50 Neuvedomujete si, že je pre vás lepšie, ak zomrie jeden človek za ľud, a nezahynie celý národ.“

51 Toto však nepovedal sám od seba, ale ako veľkňaz toho roka prorokoval, že Ježiš má zomrieť za národ,

52 a nielen za národ, ale aj preto, aby zhromaždil vedno rozptýlené Božie deti.

53 A od toho dňa boli rozhodnutí, že ho zabijú.

54 Preto už Ježiš nechodil verejne medzi Židmi, ale odišiel odtiaľ do kraja blízko púšte, do mesta zvaného Efraim, a tam sa zdržiaval s učeníkmi.

55 Blízko bola židovská Veľká noc a mnohí z toho kraja vystupovali pred Veľkou nocou do Jeruzalema, aby sa očistili.

56 Hľadali aj Ježiša. A ako stáli v chráme, navzájom si vraveli: „Čo myslíte? Príde na sviatky?“

57 Ale veľkňazi a farizeji vydali nariadenie, že každý, kto sa dozvie, kde je, má to oznámiť, aby ho mohli chytiť.

1 Šesť dní pred Veľkou nocou prišiel Ježiš do Betánie, kde býval Lazár, ktorého vzkriesil z mŕtvych.

2 Pripravili mu tam hostinu. Marta obsluhovala a Lazár bol jedným z tých, čo s ním stolovali.

3 Mária vzala libru pravého vzácneho nardového oleja, pomazala ním Ježišove nohy a poutierala mu ich svojimi vlasmi; a dom sa naplnil vôňou oleja.

4 Tu jeden z jeho učeníkov, Judáš Iškariotský, ktorý ho mal zradiť, povedal:

5 „Prečo nepredali tento olej za tristo denárov a nerozdali ich chudobným?“

6 Lenže to nepovedal preto, že mu šlo o chudobných, ale že bol zlodej. Mal mešec a nosil to, čo doň vkladali.

7 Ježiš povedal: „Nechaj ju, nech to zachová na deň môjho pohrebu!

8 Veď chudobných máte vždy medzi sebou, ale mňa nemáte vždy.“

9 Veľké množstvo Židov sa dozvedelo, že je tam, a prišli nielen kvôli Ježišovi, ale aby videli aj Lazára, ktorého vzkriesil z mŕtvych.

10 A veľkňazi sa rozhodli, že zabijú aj Lazára,

11 lebo preň mnohí Židia odchádzali a uverili v Ježiša.

12 Na druhý deň sa veľký zástup, čo prišiel na sviatky, dopočul, že Ježiš prichádza do Jeruzalema.

13 Nabrali palmových ratolestí, vyšli mu v ústrety a volali: „Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, kráľ Izraela!“

14 Ježiš si našiel osliatko a sadol si naň, ako je napísané:

15 „Neboj sa, dcéra sionská! Hľa, tvoj kráľ prichádza, sediaci na mláďati oslice.“

16 Jeho učeníci tomu ešte nerozumeli, ale keď bol Ježiš oslávený, spomenuli si, že to bolo o ňom napísané a že mu to urobili.

17 Zástup, ktorý s ním bol, keď vyvolal z hrobu Lazára a vzkriesil ho z mŕtvych, vydával o tom svedectvo.

18 A zástupy mu vyšli v ústrety, lebo počuli, že urobil toto znamenie.

19 Vtedy si farizeji hovorili: „Vidíte, že nič nezmôžete?! Hľa, celý svet ide za ním!“

20 Niektorí z tých, čo sa cez sviatky prišli klaňať Bohu, boli Gréci.

21 Pristúpili k Filipovi, ktorý bol z galilejskej Betsaidy, a prosili ho: „Pane, chceli by sme vidieť Ježiša.“

22 Filip šiel a povedal to Ondrejovi. Ondrej a Filip to išli povedať Ježišovi.

23 Ježiš im odpovedal: „Nadišla hodina, aby bol Syn človeka oslávený.

24 Veru, veru, hovorím vám: Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu.

25 Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život nenávidí na tomto svete, zachráni si ho pre večný život.

26 Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje! A kde som ja, tam bude aj môj služobník. Kto bude mne slúžiť, toho poctí Otec.

27 Teraz je moja duša vzrušená. Čo mám povedať? Otče, zachráň ma pred touto hodinou? Veď práve pre túto hodinu som prišiel.

28 Otče, osláv svoje meno!“ A z neba zaznel hlas: „Už som oslávil a ešte oslávim.“

29 Zástup, ktorý tam stál a počul to, hovoril, že zahrmelo. Iní vraveli: „Anjel s ním hovoril.“

30 Ježiš povedal: „Nie kvôli mne zaznel tento hlas, ale kvôli vám.

31 Teraz je súd nad týmto svetom, teraz bude knieža tohto sveta vyhodené von.

32 A ja, až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe.“

33 To povedal, aby naznačil, akou smrťou zomrie.

34 Zástup mu odvrával: „My sme počuli zo Zákona, že Mesiáš ostane naveky. Ako to teda hovoríš: »Syn človeka musí byť vyzdvihnutý?!« Kto je to ten Syn človeka?“

35 Ježiš im povedal: „Ešte chvíľku je svetlo medzi vami. Choďte, dokiaľ máte svetlo, aby vás nezastihla tma, lebo kto chodí potme, nevie, kam ide.

36 Dokiaľ máte svetlo, verte v svetlo, aby ste boli synmi svetla.“ Toto Ježiš povedal, potom odišiel a skryl sa pred nimi.

37 Hoci pred nimi robil také znamenia, neverili v neho;

38 aby sa splnilo slovo, ktoré povedal prorok Izaiáš: „Pane, kto uveril tomu, čo sme hlásali, a Pánovo rameno sa komu zjavilo?“

39 Preto nemohli uveriť, lebo Izaiáš ešte povedal:

40 „Oslepil im oči a zatvrdil im srdce, aby očami nevideli a srdcom nechápali a neobrátili sa – aby som ich nemohol uzdraviť.“

41 Toto povedal Izaiáš, lebo videl jeho slávu a hovoril o ňom.

42 A predsa aj mnohí poprední muži uverili v neho, ale pre farizejov sa nepriznali k tomu, aby ich nevylúčili zo synagógy,

43 lebo ľudskú slávu mali radšej ako Božiu slávu.

44 Ježiš zvolal: „Kto verí vo mňa, nie vo mňa verí, ale v toho, ktorý ma poslal.

45 A kto vidí mňa, vidí toho, ktorý ma poslal.

46 Ja som prišiel na svet ako svetlo, aby nik, kto verí vo mňa, neostal vo tmách.

47 Ak niekto počúva moje slová, a nezachováva ich, ja ho nesúdim, lebo som neprišiel svet súdiť, ale svet spasiť.

48 Kto mnou pohŕda a neprijíma moje slová, má svojho sudcu: slovo, ktoré som hovoril, bude ho súdiť v posledný deň.

49 Lebo ja som nehovoril sám zo seba, ale Otec, ktorý ma poslal, ten mi prikázal, čo mám povedať a čo mám hovoriť.

50 A viem, že jeho príkaz je večný život. Čo teda hovorím, hovorím tak, ako mi povedal Otec.“

1 Bolo pred veľkonočnými sviatkami. Ježiš vedel, že nadišla jeho hodina odísť z tohto sveta k Otcovi. A pretože miloval svojich, čo boli na svete, miloval ich do krajnosti.

2 Pri večeri, keď už diabol vnukol Judášovi, synovi Šimona Iškariotského, aby ho zradil,

3 Ježiš vo vedomí, že mu dal Otec do rúk všetko a že od Boha vyšiel a k Bohu odchádza,

4 vstal od stola, zobliekol si odev, vzal plátennú zásteru a prepásal sa.

5 Potom nalial vody do umývadla a začal umývať učeníkom nohy a utierať zásterou, ktorou bol prepásaný.

6 Tak prišiel k Šimonovi Petrovi. On mu povedal: „Pane, ty mi chceš umývať nohy?“

7 Ježiš mu odpovedal: „Teraz ešte nechápeš, čo robím, ale neskôr pochopíš.“

8 Peter mu povedal: „Nikdy mi nebudeš umývať nohy!“ Ježiš mu odpovedal: „Ak ťa neumyjem, nebudeš mať podiel so mnou.“

9 Šimon Peter mu vravel: „Pane, tak potom nielen nohy, ale aj ruky a hlavu!“

10 Ježiš mu na to: „Kto sa okúpal, potrebuje si umyť už len nohy a je celý čistý. A vy ste čistí, ale nie všetci.“

11 Vedel totiž, kto ho zradí, – preto povedal: „Nie všetci ste čistí.“

12 Keď im umyl nohy a obliekol si odev, znova si sadol k stolu a povedal im: „Chápete, čo som vám urobil?

13 Vy ma oslovujete: »Učiteľ« a: »Pane« a dobre hovoríte, lebo to som.

14 Keď som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať.

15 Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám.

16 Veru, veru, hovorím vám: Sluha nie je väčší ako jeho pán, ani posol nie je väčší ako ten, kto ho poslal.

17 Keď to viete, ste blahoslavení, ak podľa toho aj konáte.

18 Nehovorím o vás všetkých. Ja viem, koho som si vyvolil, ale má sa splniť Písmo: »Ten, ktorý je môj chlieb, zdvihol proti mne pätu.«

19 Hovorím vám to už teraz, skôr, ako sa to stane, aby ste uverili, keď sa to stane, že Ja Som.

20 Veru, veru, hovorím vám: »Kto prijíma toho, koho ja pošlem, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal.«“

21 Keď to Ježiš povedal, zachvel sa v duchu a vyhlásil: „Veru, veru, hovorím vám: »Jeden z vás ma zradí.«“

22 Učeníci sa pozerali jeden na druhého v rozpakoch, o kom to hovorí.

23 Jeden z jeho učeníkov, ten, ktorého Ježiš miloval, bol celkom pri Ježišovej hrudi.

24 Jemu dal Šimon Peter znak, aby sa opýtal: „Kto je to, o kom hovorí?“

25 On sa naklonil k Ježišovej hrudi a spýtal sa: „Pane, kto je to?“

26 Ježiš odpovedal: „Ten, komu podám namočenú smidku.“ Namočil smidku chleba a dal ju Judášovi, synovi Šimona Iškariotského.

27 A hneď po tejto smidke vošiel do neho satan. Ježiš mu povedal: „Čo chceš urobiť, urob čo najskôr.“

28 Ale nik zo stolujúcich nerozumel, prečo mu to povedal.

29 Judáš mal mešec, preto si niektorí mysleli, že mu Ježiš povedal: „Nakúp, čo budeme potrebovať na sviatky,“ alebo aby dal niečo chudobným.

30 On vzal smidku a hneď vyšiel von. A bola noc.

31 Keď vyšiel, Ježiš povedal: „Teraz je Syn človeka oslávený a v ňom je oslávený Boh.

32 A keď je Boh oslávený v ňom, aj Boh jeho v sebe oslávi, a čoskoro ho oslávi.

33 Deti moje, ešte chvíľku som s vami. Budete ma hľadať, ale ako som povedal Židom, aj vám teraz hovorím: Kam ja idem, tam vy prísť nemôžete.

34 Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás.

35 Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať.“

36 Šimon Peter sa ho opýtal: „Pane, kam ideš?“ Ježiš odvetil: „Kam ja idem, tam teraz za mnou ísť nemôžeš, no pôjdeš za mnou neskôr.“

37 Peter mu vravel: „Pane, prečo nemôžem ísť za tebou teraz? Aj život položím za teba.“

38 Ježiš odpovedal: „Aj život položíš za mňa? Veru, veru, hovorím ti: Nezaspieva kohút, kým ma tri razy nezaprieš.

1 Nech sa vám srdce nevzrušuje! Veríte v Boha, verte aj vo mňa.

2 V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?!

3 Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja.

4 A cestu, kam idem, poznáte.“

5 Tomáš mu povedal: „Pane, nevieme, kam ideš. Akože môžeme poznať cestu?!“

6 Ježiš mu odpovedal: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.

7 Ak poznáte mňa, budete poznať aj môjho Otca. Už teraz ho poznáte a videli ste ho.“

8 Filip sa ozval: „Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí.“

9 Ježiš mu vravel: „Filip, toľký čas som s vami, a nepoznáš ma?! Kto vidí mňa, vidí Otca. Ako môžeš hovoriť: »Ukáž nám Otca?!«

10 Neveríš, že ja som v Otcovi a Otec vo mne? Slová, ktoré vám hovorím, nehovorím sám zo seba, ale Otec, ktorý ostáva vo mne, koná svoje skutky.

11 Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec vo mne. Ak nie pre iné, aspoň pre tie skutky verte!

12 Veru, veru, hovorím vám: Aj ten, kto verí vo mňa, bude konať skutky, aké ja konám, ba bude konať ešte väčšie, lebo ja idem k Otcovi.

13 A urobím všetko, o čo budete prosiť v mojom mene, aby bol Otec oslávený v Synovi.

14 Ak ma budete prosiť o niečo v mojom mene, ja to urobím.

15 Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania.

16 A ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky –

17 Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, lebo ho nevidí, ani nepozná. Vy ho poznáte, veď ostáva u vás a bude vo vás.

18 Nenechám vás ako siroty, prídem k vám.

19 Ešte chvíľku a svet ma už neuvidí, ale vy ma uvidíte, lebo ja žijem a aj vy budete žiť.

20 V ten deň spoznáte, že ja som vo svojom Otcovi, vy vo mne a ja vo vás.

21 Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého.“

22 Júda, nie ten Iškariotský, sa ho spýtal: „Pane, ako to, že seba chceš zjaviť nám, a svetu nie?“

23 Ježiš mu odpovedal: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok.

24 Kto ma nemiluje, nezachováva moje slová. A slovo, ktoré počujete, nie je moje, ale Otcovo, toho, ktorý ma poslal.

25 Toto som vám povedal, kým som ešte u vás.

26 Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal.

27 Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva. Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje.

28 Počuli ste, že som vám povedal: Odchádzam – a prídem k vám. Keby ste ma milovali, radovali by ste sa, že idem k Otcovi, lebo Otec je väčší ako ja.

29 A povedal som vám to teraz, skôr, ako sa to stane, aby ste uverili, keď sa to stane.

30 Už s vami nebudem veľa hovoriť, lebo prichádza knieža sveta. Nado mnou nemá nijakú moc,

31 ale svet má poznať, že milujem Otca a robím, ako mi prikázal Otec. Vstaňte, poďme stadiaľto!

1 Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník.

2 On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia.

3 Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal.

4 Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne.

5 Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.

6 Ak niekto neostane vo mne, vyhodia ho von ako ratolesť a uschne. Potom ich pozbierajú, hodia ich do ohňa a zhoria.

7 Ak ostanete vo mne a moje slová ostanú vo vás, proste, o čo chcete, a splní sa vám to.

8 Môj Otec je oslávený tým, že prinášate veľa ovocia a stanete sa mojimi učeníkmi.

9 Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás. Ostaňte v mojej láske!

10 Ak budete zachovávať moje prikázania, ostanete v mojej láske, ako ja zachovávam prikázania svojho Otca a ostávam v jeho láske.

11 Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť a aby vaša radosť bola úplná.

12 Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás.

13 Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov.

14 Vy ste moji priatelia, ak robíte, čo vám prikazujem.

15 Už vás nenazývam sluhami, lebo sluha nevie, čo robí jeho pán. Nazval som vás priateľmi, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca.

16 Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo; aby vám Otec dal všetko, o čo ho budete prosiť v mojom mene.

17 Toto vám prikazujem: Aby ste sa milovali navzájom.

18 Ak vás svet nenávidí, vedzte, že mňa nenávidel prv ako vás.

19 Keby ste boli zo sveta, svet by miloval, čo je jeho, ale preto, že nie ste zo sveta, že som si vás ja vyvolil zo sveta, svet vás nenávidí.

20 Spomeňte si na slovo, ktoré som vám povedal: Sluha nie je väčší ako jeho pán. Ak mňa prenasledovali, budú prenasledovať aj vás; ak zachovávali moje slovo, budú zachovávať aj vaše.

21 Ale to všetko vám budú robiť pre moje meno, lebo nepoznajú toho, ktorý ma poslal.

22 Keby som nebol prišiel a nebol im hovoril, nemali by hriech. Ale teraz nemajú výhovorku pre svoj hriech.

23 Kto nenávidí mňa, nenávidí aj môjho Otca.

24 Keby som nebol medzi nimi konal skutky, aké nik iný nekonal, nemali by hriech. Ale teraz videli a znenávideli aj mňa, aj môjho Otca.

25 To preto, aby sa splnilo slovo napísané v ich Zákone: »Nenávideli ma bez príčiny.«

26 Keď príde Tešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca, Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca, on o mne vydá svedectvo.

27 Ale aj vy vydávate svedectvo, lebo ste so mnou od začiatku.

1 Toto som vám povedal, aby ste sa nepohoršovali.

2 Vylúčia vás zo synagóg, ba prichádza hodina, keď sa každý, kto vás zabije, bude nazdávať, že tým slúži Bohu.

3 A budú to robiť preto, že nepoznali Otca ani mňa.

4 A toto som vám povedal, aby ste si spomenuli, keď príde ich hodina, že som vám to hovoril. Spočiatku som vám o tom nerozprával, lebo som bol s vami.

5 No teraz idem k tomu, ktorý ma poslal, a nik z vás sa ma nepýta: »Kam ideš?«

6 Ale srdce vám naplnil smútok, že som vám to povedal.

7 Lenže hovorím vám pravdu: Je pre vás lepšie, aby som odišiel. Lebo ak neodídem, Tešiteľ k vám nepríde. Ale keď odídem, pošlem ho k vám.

8 A keď príde on, ukáže svetu, čo je hriech, čo spravodlivosť a čo súd.

9 Hriech je, že neveria vo mňa,

10 spravodlivosť, že idem k Otcovi a už ma neuvidíte,

11 a súd, že knieža tohto sveta je už odsúdené.

12 Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli.

13 Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy, lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje, a zvestuje vám, čo má prísť.

14 On ma oslávi, lebo z môjho vezme a zvestuje vám.

15 Všetko, čo má Otec, je moje. Preto som povedal, že z môjho vezme a zvestuje vám.

16 Ešte chvíľku a už ma neuvidíte a zasa chvíľku a uvidíte ma.“

17 Niektorí z jeho učeníkov si medzi sebou hovorili: „Čo je to, že nám hovorí: »Ešte chvíľku a neuvidíte ma a zasa chvíľku a uvidíte ma,« a: »Idem k Otcovi«?“

18 Hovorili: „Čo je to, že hovorí: »Ešte chvíľku«? Nevieme, čo hovorí.“

19 Ježiš spoznal, že sa ho chcú opýtať, a povedal im: „Dohadujete sa medzi sebou o tom, že som povedal: »Ešte chvíľku a neuvidíte ma a zasa chvíľku a uvidíte ma«?

20 Veru, veru, hovorím vám: Vy budete plakať a nariekať, a svet sa bude radovať. Budete žialiť, ale váš smútok sa premení na radosť.

21 Keď žena rodí, je skľúčená, lebo prišla jej hodina. No len čo porodí dieťa, už nemyslí na bolesti pre radosť, že prišiel na svet človek.

22 Aj vy ste teraz smutní; ale zasa vás uvidím a vaše srdce sa bude radovať. A vašu radosť vám nik nevezme.

23 V ten deň sa ma už nebudete na nič opytovať. Veru, veru, hovorím vám: Ak budete o niečo prosiť Otca v mojom mene, dá vám to.

24 Doteraz ste o nič neprosili v mojom mene. Proste a dostanete, aby vaša radosť bola úplná.

25 Toto som vám hovoril v obrazoch. No prichádza hodina, keď vám už nebudem hovoriť v obrazoch, ale budem vám o Otcovi hovoriť otvorene.

26 V ten deň budete prosiť v mojom mene. A nevravím vám, že ja budem prosiť Otca za vás.

27 Veď Otec sám vás miluje, lebo vy ste milovali mňa a uverili ste, že som vyšiel od Boha.

28 Vyšiel som od Otca a prišiel som na svet; a zasa opúšťam svet a idem k Otcovi.“

29 Jeho učeníci povedali: „Teraz už hovoríš otvorene a nehovoríš v obrazoch.

30 Teraz vieme, že vieš všetko a nepotrebuješ, aby sa ťa dakto spytoval. Preto veríme, že si vyšiel od Boha.“

31 Ježiš im odvetil: „Teraz veríte?

32 Hľa, prichádza hodina, ba už prišla, keď sa rozpŕchnete, každý svojou stranou, a mňa necháte samého. Ale nie som sám, lebo Otec je so mnou.

33 Toto som vám povedal, aby ste vo mne mali pokoj. Vo svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet!“

1 Keď to Ježiš povedal, pozdvihol oči k nebu a hovoril: „Otče, nadišla hodina: Osláv svojho Syna, aby Syn oslávil teba,

2 tak, ako si mu dal moc nad každým telom, aby všetko, čo si dal ty jemu, im darovalo večný život.

3 A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista.

4 Ja som ťa oslávil na zemi: dokončil som dielo, ktoré si mi dal vykonať.

5 A teraz ty, Otče, osláv mňa pri sebe slávou, ktorú som mal u teba skôr, ako bol svet.

6 Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta. Tvoji boli a dal si ich mne a oni zachovali tvoje slovo.

7 Teraz poznali, že všetko, čo si mi dal, je od teba,

8 lebo slová, ktoré si ty dal mne, ja som dal im. A oni ich prijali a naozaj spoznali, že som vyšiel od teba, a uverili, že si ma ty poslal.

9 Za nich prosím. Neprosím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú tvoji.

10 A všetko, čo je moje, je tvoje, a čo je tvoje, je moje. A v nich som oslávený.

11 Už nie som vo svete, ale oni sú vo svete a ja idem k tebe. Svätý Otče, zachovaj ich vo svojom mene, ktoré si ty dal mne, aby boli jedno ako my.

12 Kým som bol s nimi, ja som ich zachovával v tvojom mene, ktoré si mi dal. Ochránil som ich a nikto z nich sa nestratil, iba syn zatratenia, aby sa splnilo Písmo.

13 Ale teraz idem k tebe a toto hovorím na svete, aby mali v sebe moju radosť – a úplnú.

14 Dal som im tvoje slovo a svet ich znenávidel, lebo nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta.

15 Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich ochránil pred Zlým.

16 Nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta.

17 Posväť ich pravdou; tvoje slovo je pravda.

18 Ako si ty mňa poslal na svet, aj ja som ich poslal do sveta

19 a pre nich sa ja sám posväcujem, aby boli aj oni posvätení v pravde.

20 No neprosím len za nich, ale aj za tých, čo skrze ich slovo uveria vo mňa,

21 aby všetci boli jedno ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno, aby svet uveril, že si ma ty poslal.

22 A slávu, ktorú si ty dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako sme my jedno –

23 ja v nich a ty vo mne. Nech sú tak dokonale jedno, aby svet spoznal, že si ma ty poslal a že ich miluješ tak, ako miluješ mňa.

24 Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja, aby videli moju slávu, ktorú si mi dal, lebo si ma miloval pred stvorením sveta.

25 Spravodlivý Otče, svet ťa nepozná, ale ja ťa poznám. I oni spoznali, že si ma ty poslal.

26 Ohlásil som im tvoje meno a ešte ohlásim, aby láska, ktorou ma miluješ, bola v nich a aby som v nich bol ja.“

1 Keď to Ježiš povedal, vyšiel so svojimi učeníkmi za potok Cedron. Tam bola záhrada. Vošiel do nej on i jeho učeníci.

2 O tom mieste však vedel aj jeho zradca Judáš, lebo Ježiš sa tam často schádzal so svojimi učeníkmi.

3 Judáš vzal kohortu a sluhov od veľkňazov a farizejov a prišiel ta s lampášmi, fakľami a zbraňami.

4 Ale Ježiš, keďže vedel všetko, čo malo naňho prísť, popodišiel a opýtal sa ich: „Koho hľadáte?“

5 Odpovedali mu: „Ježiša Nazaretského.“ Povedal im: „Ja som.“ Bol s nimi aj zradca Judáš.

6 Ako im povedal: „Ja som,“ cúvli a popadali na zem.

7 Znova sa ich teda opýtal: „Koho hľadáte?“ Oni povedali: „Ježiša Nazaretského.“

8 Ježiš odvetil: „Povedal som vám: Ja som. Keď teda mňa hľadáte, týchto nechajte odísť!“

9 Tak sa malo splniť slovo, ktoré povedal: „Z tých, ktorých si mi dal, nestratil som ani jedného.“

10 Šimon Peter mal meč. Vytasil ho, zasiahol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho. Sluha sa volal Malchus.

11 Ale Ježiš Petrovi povedal: „Schovaj meč do pošvy! Azda nemám piť kalich, ktorý mi dal Otec?!“

12 Kohorta, veliteľ a židovskí sluhovia Ježiša chytili, zviazali ho

13 a priviedli najprv k Annášovi; bol totiž tesťom Kajfáša, ktorý bol veľkňazom toho roka.

14 A bol to Kajfáš, čo poradil Židom: „Je lepšie, ak zomrie jeden človek za ľud.“

15 Za Ježišom šiel Šimon Peter a iný učeník. Ten učeník sa poznal s veľkňazom a vošiel s Ježišom do veľkňazovho dvora,

16 Peter však ostal vonku pri dverách. Potom ten druhý učeník, čo sa poznal s veľkňazom, vyšiel, prehovoril s vrátničkou a voviedol ta Petra.

17 Tu vrátnička povedala Petrovi: „Nie si aj ty z učeníkov toho človeka?“ On vravel: „Nie som.“

18 Stáli tam sluhovia a strážnici, ktorí si rozložili oheň, lebo bolo chladno, a zohrievali sa. S nimi stál aj Peter a zohrieval sa.

19 Veľkňaz sa vypytoval Ježiša na jeho učeníkov a na jeho učenie.

20 Ježiš mu odpovedal: „Ja som verejne hovoril svetu. Vždy som učil v synagóge a v chráme, kde sa schádzajú všetci Židia, a nič som nehovoril tajne.

21 Prečo sa pýtaš mňa? Opýtaj sa tých, ktorí počuli, čo som im hovoril! Oni vedia, čo som hovoril.“

22 Ako to povedal, jeden zo sluhov, čo tam stál, udrel Ježiša po tvári a povedal: „Tak odpovedáš veľkňazovi?“

23 Ježiš mu odvetil: „Ak som zle povedal, dokáž, čo bolo zlé, ale ak dobre, prečo ma biješ?!“

24 A tak ho Annáš zviazaného poslal k veľkňazovi Kajfášovi.

25 Šimon Peter tam stál a zohrieval sa. I pýtali sa ho: „Nie si aj ty z jeho učeníkov?“ On zaprel: „Nie som.“

26 Jeden z veľkňazových sluhov, príbuzný toho, ktorému Peter odťal ucho, vravel: „A nevidel som ťa s ním v záhrade?!“

27 Peter znova zaprel – a vtom zaspieval kohút.

28 Od Kajfáša viedli Ježiša do vládnej budovy. Bolo už ráno. Ale oni do vládnej budovy nevošli, aby sa nepoškvrnili a mohli jesť veľkonočného baránka.

29 Preto vyšiel von za nimi Pilát a opýtal sa: „Akú žalobu podávate proti tomuto človeku?“

30 Odpovedali mu: „Keby tento nebol zločinec, neboli by sme ti ho vydali.“

31 Pilát im povedal: „Vezmite si ho vy a súďte podľa svojho zákona!“ Židia mu odpovedali: „My nesmieme nikoho usmrtiť.“

32 Tak sa malo splniť Ježišovo slovo, ktorým naznačil, akou smrťou zomrie.

33 Pilát opäť vošiel do vládnej budovy. Predvolal si Ježiša a spýtal sa ho: „Si židovský kráľ?“

34 Ježiš odpovedal: „Hovoríš to sám od seba, alebo ti to iní povedali o mne?“

35 Pilát odvetil: „Vari som ja Žid? Tvoj národ a veľkňazi mi ťa vydali. Čo si vykonal?“

36 Ježiš povedal: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa bili, aby som nebol vydaný Židom. Lenže moje kráľovstvo nie je stadiaľto.“

37 Pilát mu povedal: „Tak predsa si kráľ?“ Ježiš odpovedal: „Sám hovoríš, že som kráľ. Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas.“

38 Pilát mu povedal: „Čo je pravda?“ Ako to povedal, znova vyšiel k Židom a vravel im: „Ja na ňom nenachádzam nijakú vinu.

39 Je však u vás zvykom, že vám na Veľkú noc prepúšťam jedného väzňa. Chcete teda, aby som vám prepustil židovského kráľa?“

40 Oni znova kričali: „Toho nie, ale Barabáša!“ A Barabáš bol zbojník.

1 Vtedy Pilát Ježiša vzal a dal ho zbičovať.

2 Vojaci uplietli z tŕnia korunu, položili mu ju na hlavu a odeli ho do purpurového plášťa.

3 Prichádzali k nemu a hovorili: „Buď pozdravený, židovský kráľ!“ A bili ho po tvári.

4 Pilát znova vyšiel a povedal im: „Pozrite, privádzam vám ho von, aby ste vedeli, že na ňom nijakú vinu nenachádzam.“

5 Ježiš vyšiel von s tŕňovou korunou a v purpurovom plášti. Pilát im povedal: „Hľa, človek!“

6 Len čo ho zazreli veľkňazi a ich sluhovia, kričali: „Ukrižuj! Ukrižuj ho!“ Pilát im povedal: „Vezmite si ho a ukrižujte. Ja na ňom nenachádzam vinu.“

7 Židia mu odpovedali: „My máme zákon a podľa zákona musí umrieť, lebo sa vydával za Božieho Syna.“

8 Keď to Pilát počul, ešte väčšmi sa naľakal.

9 Znova vošiel do vládnej budovy a spýtal sa Ježiša: „Odkiaľ si?“ Ale Ježiš mu neodpovedal.

10 Pilát sa ho spýtal: „So mnou sa nechceš rozprávať?! Nevieš, že mám moc prepustiť ťa a moc ukrižovať ťa?“

11 Ježiš odpovedal: „Nemal by si nado mnou nijakú moc, keby ti to nebolo dané zhora. Preto má väčší hriech ten, čo ma vydal tebe.“

12 Od tej chvíle sa Pilát usiloval prepustiť ho. Ale Židia kričali: „Ak ho prepustíš, nie si priateľom cisára. Každý, kto sa vydáva za kráľa, stavia sa proti cisárovi.“

13 Keď Pilát počul tieto slová, vyviedol Ježiša von a sadol si na súdnu stolicu na mieste zvanom Lithostrotus, po hebrejsky Gabbatha.

14 Bol Prípravný deň pred Veľkou nocou, okolo poludnia. Tu povedal Židom: „Hľa, váš kráľ!“

15 Ale oni kričali: „Preč s ním! Preč s ním! Ukrižuj ho!“ Pilát im povedal: „Vášho kráľa mám ukrižovať?!“ Veľkňazi odpovedali: „Nemáme kráľa, iba cisára!“

16 Tak im ho teda vydal, aby ho ukrižovali. A oni prevzali Ježiša.

17 Sám si niesol kríž a vyšiel na miesto, ktoré sa volá Lebka, po hebrejsky Golgota.

18 Tam ho ukrižovali a s ním iných dvoch, z jednej i druhej strany, Ježiša v prostriedku.

19 Pilát vyhotovil aj nápis a pripevnil ho na kríž. Bolo tam napísané: „Ježiš Nazaretský, židovský kráľ.“

20 Tento nápis čítalo mnoho Židov, lebo miesto, kde Ježiša ukrižovali, bolo blízko mesta; a bol napísaný po hebrejsky, latinsky a grécky.

21 Židovskí veľkňazi povedali Pilátovi: „Nepíš: Židovský kráľ, ale: On povedal: »Som židovský kráľ.«“

22 Pilát odpovedal: „Čo som napísal, to som napísal.“

23 Keď vojaci Ježiša ukrižovali, vzali jeho šaty a rozdelili ich na štyri časti, pre každého vojaka jednu. Vzali aj spodný odev. Ale tento odev bol nezošívaný, odhora v celku utkaný.

24 Preto si medzi sebou povedali: „Netrhajme ho, ale losujme oň, čí bude!“ Aby sa splnilo Písmo: „Rozdelili si moje šaty a o môj odev hodili lós.“ A vojaci to tak urobili.

25 Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna.

26 Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“

27 Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!“ A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe.

28 Potom Ježiš vo vedomí, že je už všetko dokonané, povedal, aby sa splnilo Písmo: „Žíznim.“

29 Bola tam nádoba plná octu. Nastokli teda na yzop špongiu naplnenú octom a podali mu ju k ústam.

30 Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: „Je dokonané.“ Naklonil hlavu a odovzdal ducha.

31 Keďže bol Prípravný deň, Židia požiadali Piláta, aby ukrižovaným polámali nohy a sňali ich, aby nezostali telá na kríži cez sobotu, lebo v tú sobotu bol veľký sviatok.

32 Prišli teda vojaci a polámali kosti prvému aj druhému, čo boli s ním ukrižovaní.

33 No keď prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, kosti mu nepolámali,

34 ale jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda.

35 A ten, ktorý to videl, vydal o tom svedectvo a jeho svedectvo je pravdivé. On vie, že hovorí pravdu, aby ste aj vy uverili.

36 Toto sa stalo, aby sa splnilo Písmo: „Kosť mu nebude zlomená.“

37 A na inom mieste Písmo hovorí: „Uvidia, koho prebodli.“

38 Potom Jozef z Arimatey, ktorý bol Ježišovým učeníkom, ale tajným, lebo sa bál Židov, poprosil Piláta, aby mu dovolil sňať Ježišovo telo. A Pilát dovolil. Išiel teda a sňal jeho telo.

39 Prišiel aj Nikodém, ten, čo bol kedysi u neho v noci. Priniesol asi sto libier zmesi myrhy s aloou.

40 Vzali Ježišovo telo a zavinuli ho do plátna s voňavými olejmi, ako je u Židov zvykom pochovávať.

41 V tých miestach, kde bol ukrižovaný, bola záhrada a v záhrade nový hrob, v ktorom ešte nik neležal.

42 Tam teda uložili Ježiša, lebo bol židovský Prípravný deň a hrob bol blízko.

1 Ráno prvého dňa v týždni, ešte za tmy, prišla Mária Magdaléna k hrobu a videla, že kameň je od hrobu odvalený.

2 Bežala teda a prišla k Šimonovi Petrovi a k inému učeníkovi, ktorého mal Ježiš tak rád, a povedala im: „Odniesli Pána z hrobu a nevieme, kde ho položili.“

3 Peter a ten druhý učeník sa zobrali a išli k hrobu.

4 Bežali obaja, ale ten druhý učeník bežal rýchlejšie, predbehol Petra a prišiel k hrobu prvý.

5 Nahol sa a videl tam položené plachty; dnu však nevkročil.

6 Potom prišiel aj Šimon Peter, ktorý ho nasledoval, a vošiel do hrobu. Videl tam položené plachty

7 aj šatku, ktorú mal Ježiš na hlave. Lenže tá nebola pri plachtách, lež osobitne zvinutá na inom mieste.

8 Vtedy vošiel aj druhý učeník, ten, čo prišiel k hrobu prvý, a videl i uveril.

9 Ešte totiž nechápali Písmo, že má vstať z mŕtvych.

10 Potom sa učeníci vrátili domov.

11 Ale Mária stála vonku pri hrobe a plakala. Ako tak plakala, nahla sa do hrobu

12 a videla dvoch anjelov v bielom sedieť tam, kde bolo predtým uložené Ježišovo telo, jedného pri hlave, druhého pri nohách.

13 Oni sa jej opýtali: „Žena, prečo plačeš?“ Vravela im: „Odniesli môjho Pána a neviem, kde ho položili.“

14 Keď to povedala, obrátila sa a videla tam stáť Ježiša; no nevedela, že je to Ježiš.

15 Ježiš sa jej opýtal: „Žena, prečo plačeš? Koho hľadáš?“ Ona mu v domnení, že je to záhradník, povedala: „Pane, ak si ho ty odniesol, povedz mi, kde si ho položil, a ja si ho vezmem.“

16 Ježiš ju oslovil: „Mária!“ Ona sa obrátila a po hebrejsky mu povedala: „Rabbuni,“ čo znamená Učiteľ.

17 Ježiš jej povedal: „Už ma nedrž, veď som ešte nevystúpil k Otcovi; ale choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a vášmu Bohu.“

18 Mária Magdaléna išla a zvestovala učeníkom: „Videla som Pána,“ a že jej toto povedal.

19 Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“

20 Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána.

21 A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“

22 Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého.

23 Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“

24 Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš.

25 Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.“ Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“

26 O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!“

27 Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“

28 Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“

29 Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“

30 Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho iných znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe.

31 Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene.