Category: Ján

1 Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh.

2 Ono bolo na počiatku u Boha.

3 Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo.

4 V ňom bol život a život bol svetlom ľudí.

5 A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali.

6 Bol človek, ktorého poslal Boh, volal sa Ján.

7 Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili.

8 On sám nebol svetlo, prišiel iba vydať svedectvo o svetle.

9 Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet.

10 Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal.

11 Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali.

12 Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno,

13 čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha.

14 A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.

15 Ján o ňom vydal svedectvo a volal: „Toto je ten, o ktorom som hovoril: Ten, čo príde po mne, je predo mnou, lebo bol prv ako ja.“

16 Z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou.

17 Lebo ak zákon bol daný skrze Mojžiša, milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista.

18 Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť.

19 A toto je Jánovo svedectvo: Keď Židia z Jeruzalema poslali k nemu kňazov a levitov, aby sa ho pýtali: „Kto si ty?“,

20 on vyznal a nič nezaprel. Vyznal: „Ja nie som Mesiáš.“

21 „Čo teda,“ pýtali sa ho, „si Eliáš?“ Povedal: „Nie som.“ „Si prorok?“ Odpovedal: „Nie.“

22 Vraveli mu teda: „Kto si? Aby sme mohli dať odpoveď tým, čo nás poslali. Čo hovoríš o sebe?“

23 Povedal: „Ja som hlas volajúceho na púšti: »Vyrovnajte cestu Pánovi,« ako povedal prorok Izaiáš.“

24 Tí vyslaní boli spomedzi farizejov.

25 A pýtali sa ho: „Prečo teda krstíš, keď nie si Mesiáš, ani Eliáš, ani prorok?“

26 Ján im odpovedal: „Ja krstím vodou. Medzi vami stojí ten, ktorého nepoznáte.

27 On prichádza po mne a ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi.“

28 To sa stalo v Betánii za Jordánom, kde Ján krstil.

29 Keď na druhý deň videl, ako k nemu prichádza Ježiš, zvolal: „Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta.

30 Toto je ten, o ktorom som hovoril: Po mne prichádza muž, ktorý je predo mnou, lebo bol prv ako ja.

31 Ani ja som ho nepoznal, ale preto som prišiel a krstím vodou, aby sa on stal známym Izraelu.“

32 Ján vydal svedectvo: „Videl som Ducha, ktorý ako holubica zostupoval z neba a spočinul na ňom.

33 Ani ja som ho nepoznal, ale ten, čo ma poslal krstiť vodou, mi povedal: »Na koho uvidíš zostupovať Ducha a spočinúť na ňom, to je ten, čo krstí Duchom Svätým.«

34 A ja som to videl a vydávam svedectvo, že toto je Boží Syn.“

35 V nasledujúci deň Ján zasa stál s dvoma zo svojich učeníkov.

36 Keď videl Ježiša ísť okolo, povedal: „Hľa, Boží Baránok.“

37 Tí dvaja učeníci počuli, čo hovorí, a išli za Ježišom.

38 Ježiš sa obrátil, a keď videl, že idú za ním, opýtal sa ich: „Čo hľadáte?“ Oni mu povedali: „Rabbi – čo v preklade znamená: Učiteľ -, kde bývaš?“

39 Odpovedal im: „Poďte a uvidíte!“ Šli teda, videli, kde býva, a zostali v ten deň u neho. Boli asi štyri hodiny popoludní.

40 Jeden z tých dvoch, čo to počuli od Jána a nasledovali Ježiša, bol Ondrej, brat Šimona Petra.

41 On hneď vyhľadal svojho brata Šimona a povedal mu: „Našli sme Mesiáša,“ čo v preklade znamená Kristus.

42 A priviedol ho k Ježišovi. Ježiš sa naňho zahľadel a povedal: „Ty si Šimon, syn Jánov, ale budeš sa volať Kéfas,“ čo v preklade znamená Peter.

43 Na druhý deň sa Ježiš rozhodol odísť do Galiley. Stretol Filipa a povedal mu: „Poď za mnou!“

44 Filip bol z Betsaidy, z Ondrejovho a Petrovho mesta.

45 Filip sa stretol s Natanaelom a povedal mu: „Našli sme toho, o ktorom písal Mojžiš v Zákone a Proroci, Ježiša, Jozefovho syna z Nazareta.“

46 Natanael mu vravel: „Môže byť z Nazareta niečo dobré?!“ Filip mu odpovedal: „Poď a uvidíš!“

47 Keď Ježiš videl prichádzať Natanaela, povedal o ňom: „Toto je pravý Izraelita, v ktorom niet lesti.“

48 Natanael sa ho opýtal: „Odkiaľ ma poznáš?“ Ježiš mu vravel: „Videl som ťa prv, ako ťa Filip zavolal, keď si bol pod figovníkom.“

49 Natanael mu povedal: „Rabbi, ty si Boží Syn, ty si kráľ Izraela!“

50 Ježiš mu odvetil: „Veríš preto, že som ti povedal: Videl som ťa pod figovníkom? Uvidíš väčšie veci ako toto.“

51 Potom mu povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Uvidíte otvorené nebo a Božích anjelov vystupovať a zostupovať na Syna človeka.“

1 Na tretí deň bola v Káne Galilejskej svadba. Bola tam aj Ježišova matka.

2 Na svadbu pozvali aj Ježiša a jeho učeníkov.

3 Keď sa minulo víno, povedala Ježišovi jeho matka: „Nemajú víno.“

4 Ježiš jej odpovedal: „Čo mňa a teba do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina.“

5 Jeho matka povedala obsluhujúcim: „Urobte všetko, čo vám povie!“

6 Stálo tam šesť kamenných nádob na vodu, ktoré slúžili na očisťovanie, ako bolo zvykom u Židov, každá na dve až tri miery.

7 Ježiš im povedal: „Naplňte nádoby vodou!“ A naplnili ich až po okraj.

8 Potom im povedal: „Teraz načrite a zaneste starejšiemu!“ A oni zaniesli.

9 Keď starejší ochutnal vodu premenenú na víno – on nevedel, skade je, ale obsluhujúci, čo načierali vodu, to vedeli -, zavolal si ženícha

10 a vravel mu: „Každý človek podáva najprv dobré víno a horšie až potom, keď si hostia upili. Ty si zachoval dobré víno až doteraz.“

11 Toto urobil Ježiš v Káne Galilejskej ako prvé zo znamení a zjavil svoju slávu. A jeho učeníci uverili v neho.

12 Potom zišiel on i jeho matka a bratia i jeho učeníci do Kafarnauma, kde zostali niekoľko dní.

13 Blízko bola židovská Veľká noc a Ježiš vystúpil do Jeruzalema.

14 V chráme našiel predavačov dobytka, oviec a holubov i peňazomencov, čo tam sedeli.

15 Urobil si z povrázkov bič a všetkých vyhnal z chrámu, aj ovce a dobytok. Peňazomencom rozhádzal peniaze a poprevracal stoly

16 a predavačom holubov povedal: „Odneste to odtiaľto! Nerobte z domu môjho Otca tržnicu!“

17 Jeho učeníci si spomenuli, že je napísané: „Strávi ma horlivosť za tvoj dom.“

18 Židia sa ho opýtali: „Aké znamenie nám ukážeš, že môžeš toto robiť?“

19 Ježiš im odpovedal: „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.“

20 Židia povedali: „Štyridsaťšesť rokov stavali tento chrám a ty ho postavíš za tri dni?“

21 Ale on hovoril o chráme svojho tela.

22 Keď potom vstal z mŕtvych, jeho učeníci si spomenuli, že toto hovoril, a uverili Písmu i slovu, ktoré povedal Ježiš.

23 Keď bol cez veľkonočné sviatky v Jeruzaleme, mnohí uverili v jeho meno, lebo videli znamenia, ktoré robil.

24 Ale Ježiš sa im nezdôveril; on poznal každého

25 a nepotreboval, aby mu niekto vydával svedectvo o človeku. Sám totiž vedel, čo je v človeku.

1 Medzi farizejmi bol človek, menom Nikodém, popredný muž u Židov.

2 On prišiel v noci k Ježišovi a povedal mu: „Rabbi, vieme, že si prišiel od Boha ako učiteľ, lebo nik nemôže robiť také znamenia, aké ty robíš, ak nie je s ním Boh.“

3 Ježiš mu odpovedal: „Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí zhora, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo.“

4 Nikodém mu vravel: „Ako sa môže človek narodiť, keď je už starý? Azda môže druhý raz vojsť do lona svojej matky a narodiť sa?“

5 Ježiš odpovedal: „Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva.

6 Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je Duch.

7 Nečuduj sa, že som ti povedal: Musíte sa znova narodiť.

8 Vietor veje, kam chce; počuješ jeho šum, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide. Tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha.“

9 Nikodém sa ho opýtal: „Ako sa to môže stať?“

10 Ježiš mu odvetil: „Ty si učiteľ Izraela, a toto nevieš?

11 Veru, veru, hovorím ti: Hovoríme o tom, čo poznáme, a svedčíme o tom, čo sme videli, a neprijímate naše svedectvo.

12 Ak neveríte, keď vám hovorím o pozemských veciach, akože uveríte, keď vám budem rozprávať o nebeských?

13 Nik nevystúpil do neba, iba ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka.

14 A ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka,

15 aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.“

16 Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.

17 Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil.

18 Kto v neho verí, nie je súdený. Ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno Jednorodeného Božieho Syna.

19 A súd je v tomto: Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé.

20 Veď každý, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky neboli odhalené.

21 Ale kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná v Bohu.

22 Potom prišiel Ježiš so svojimi učeníkmi do judejskej krajiny. Tam s nimi pobudol a krstil.

23 Ale aj Ján krstil v Enone, blízko Salima, lebo tam bolo veľa vody. Ľudia tam prichádzali a dávali sa krstiť.

24 Ján vtedy ešte nebol vo väzení.

25 Medzi Jánovými učeníkmi a istým Židom vznikla hádka o očisťovaní.

26 Prišli k Jánovi a povedali mu: „Rabbi, aj ten, čo bol s tebou za Jordánom, a ty si mu vydal svedectvo, tu krstí a všetci idú k nemu.“

27 Ján odpovedal: „Človek si nemôže prisvojiť nič, ak mu to nebolo dané z neba.

28 Vy sami ste svedkami, že som povedal: Ja nie som Mesiáš, ale som poslaný pred ním.

29 Ženích je ten, kto má nevestu. A ženíchov priateľ, ktorý je pri ňom a počúva ho, veľmi sa raduje zo ženíchovho hlasu. A táto moja radosť je úplná.

30 On musí rásť a mňa musí ubúdať.“

31 Kto prichádza zhora, je nad všetkých. Kto je zo zeme, patrí zemi a hovorí pozemsky. Kto prichádza z neba, je nad všetkých

32 a svedčí o tom, čo videl a počul, ale nik neprijíma jeho svedectvo.

33 Kto prijíma jeho svedectvo, potvrdzuje, že Boh je pravdivý.

34 Lebo ten, koho poslal Boh, hovorí Božie slová, pretože on nedáva Ducha podľa miery.

35 Otec miluje Syna a dal mu do rúk všetko.

36 Kto verí v Syna, má večný život, ale kto Synovi neverí, neuzrie život a spočinie na ňom Boží hnev.

1 Keď sa Ježiš dozvedel, že farizeji počuli, ako získava a krstí viac učeníkov než Ján

2 – hoci Ježiš sám nekrstil, ale jeho učeníci -,

3 opustil Judeu a odišiel znova do Galiley.

4 Pritom musel prejsť cez Samáriu.

5 A tak prišiel do samarijského mesta menom Sychar neďaleko pozemku, ktorý dal Jakub svojmu synovi Jozefovi.

6 Tam bola Jakubova studňa. Ježiš unavený z cesty sadol si k studni. Bolo okolo poludnia.

7 Tu prišla po vodu istá Samaritánka. Ježiš jej povedal: „Daj sa mi napiť!“

8 Jeho učeníci odišli do mesta nakúpiť potravy.

9 Samaritánka mu povedala: „Ako si môžeš ty, Žid, pýtať vodu odo mňa, Samaritánky?“ Židia sa totiž so Samaritánmi nestýkajú.

10 Ježiš jej odpovedal: „Keby si poznala Boží dar a vedela, kto je ten, čo ti hovorí: »Daj sa mi napiť,« ty by si poprosila jeho a on by ti dal živú vodu.“

11 Žena mu povedala: „Pane, ani vedro nemáš a studňa je hlboká. Odkiaľ máš teda živú vodu?

12 Si azda väčší ako náš otec Jakub, ktorý nám dal túto studňu a pil z nej on sám i jeho synovia a jeho stáda?“

13 Ježiš jej odvetil: „Každý, kto pije túto vodu, bude znova smädný.

14 Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.“

15 Žena mu vravela: „Pane, daj mi takej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť čerpať!“

16 Povedal jej: „Choď, zavolaj svojho muža a príď sem!“

17 Žena mu odpovedala: „Nemám muža.“ Ježiš jej vravel: „Správne si povedala: »Nemám muža,«

18 lebo si mala päť mužov a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž. To si povedala pravdu.“

19 Žena mu vravela: „Pane, vidím, že si prorok.

20 Naši otcovia sa klaňali Bohu na tomto vrchu, a vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa treba klaňať.“

21 Ježiš jej povedal: „Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme.

22 Vy sa klaniate tomu, čo nepoznáte; my sa klaniame tomu, čo poznáme, lebo spása je zo Židov.

23 Ale prichádza hodina, ba už je tu, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Lebo sám Otec hľadá takých ctiteľov.

24 Boh je duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v Duchu a pravde.“

25 Žena mu vravela: „Viem, že príde Mesiáš, zvaný Kristus. Až príde on, zvestuje nám všetko.“

26 Ježiš jej povedal: „To som ja, čo sa rozprávam s tebou.“

27 Vtom prišli jeho učeníci a divili sa, že sa rozpráva so ženou. Ale nik nepovedal: „Čo sa jej pýtaš?“ Alebo: „Prečo sa s ňou rozprávaš?“

28 Žena nechala svoj džbán, odišla do mesta a vravela ľuďom:

29 „Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som porobila! Nebude to Mesiáš?“

30 Vyšli teda z mesta a šli k nemu.

31 Medzitým ho učeníci prosili: „Rabbi, jedz!“

32 On im povedal: „Ja mám jesť pokrm, ktorý vy nepoznáte.“

33 Učeníci si hovorili medzi sebou: „Vari mu niekto priniesol jesť?“

34 Ježiš im povedal: „Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokonať jeho dielo.

35 Nevravíte aj vy: »Ešte štyri mesiace a bude žatva?« Hľa, hovorím vám: Zdvihnite oči a pozrite sa na polia, že sú už biele na žatvu!

36 Žnec už dostáva odmenu a zbiera úrodu pre večný život, aby sa spoločne tešili aj rozsievač, aj žnec.

37 Tu sa potvrdzuje príslovie: Jeden rozsieva a druhý žne.

38 Ja som vás poslal žať to, na čom ste nepracovali. Pracovali iní a vy ste vstúpili do ich práce.“

39 Mnoho Samaritánov z toho mesta uverilo v neho pre slovo ženy, ktorá svedčila: „Povedal mi všetko, čo som porobila.“

40 Keď Samaritáni prišli k nemu, prosili ho, aby u nich zostal. I zostal tam dva dni.

41 A ešte oveľa viac ich uverilo pre jeho slovo.

42 A žene povedali: „Už veríme nielen pre tvoje slovo, ale sami sme počuli a vieme, že toto je naozaj Spasiteľ sveta.“

43 O dva dni odišiel stade do Galiley.

44 Lebo sám Ježiš sa osvedčil, že vo svojej vlasti prorok nemá úctu.

45 Keď prišiel do Galiley, Galilejčania ho uvítali, lebo videli všetko, čo urobil cez sviatky v Jeruzaleme. Aj oni tam boli na sviatky.

46 Prišiel teda znova do Kány Galilejskej, kde premenil vodu na víno. Bol tam istý kráľovský úradník, ktorý mal v Kafarnaume chorého syna.

47 Ako počul, že Ježiš prišiel z Judey do Galiley, vybral sa k nemu a prosil ho, aby šiel uzdraviť jeho syna, ktorý už umieral.

48 Ježiš mu povedal: „Ak nevidíte znamenia a divy, neveríte.“

49 Kráľovský úradník mu hovoril: „Pane, poď, kým mi dieťa neumrie!“

50 Ježiš mu povedal: „Choď, tvoj syn žije!“ On uveril Ježišovmu slovu a šiel.

51 Ešte bol na ceste, keď mu prišli sluhovia naproti a hovorili, že jeho dieťa žije.

52 Pýtal sa ich, koľko hodín bolo, keď sa mu uľavilo. Povedali mu: „Včera o jednej popoludní mu prestala horúčka.“

53 Tu otec poznal, že to bolo práve v tú hodinu, keď mu Ježiš povedal: „Tvoj syn žije.“ A uveril on i celý jeho dom.

54 Toto bolo už druhé znamenie, ktoré urobil Ježiš, keď prišiel z Judey do Galiley.

1 Potom boli židovské sviatky a Ježiš vystupoval do Jeruzalema.

2 V Jeruzaleme pri Ovčej bráne je rybník, hebrejsky zvaný Betsata, a pri ňom päť stĺporadí.

3 V nich ležalo množstvo chorých, slepých, chromých a ochrnutých.

4 (…ktorí čakali, až sa voda pohne. Anjel zostupoval totiž z času na čas do rybníka a rozvíril vodu. A ten, kto prvý vošiel do zvírenej vody, bol uzdravený, čo by ho bola trápila akákoľvek choroba.)

5 Bol tam aj istý človek, chorý už tridsaťosem rokov.

6 Keď ho tam videl Ježiš ležať a zvedel, že je už dlho chorý, povedal mu: „Chceš ozdravieť?“

7 Chorý mu odpovedal: „Pane, nemám človeka, čo by ma spustil do rybníka, keď sa zvíri voda. A kým sa ta sám dostanem, iný ma predíde.“

8 Ježiš mu vravel: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď!“

9 A ten človek hneď ozdravel, vzal si lôžko a chodil. No v ten deň bola sobota,

10 preto Židia hovorili uzdravenému: „Je sobota, nesmieš nosiť lôžko!“

11 Ale on im odvetil: „Ten, čo ma uzdravil, mi povedal: »Vezmi si lôžko a choď!«“

12 Pýtali sa ho: „A kto je ten človek, čo ti povedal: »Vezmi a choď?«“

13 Ale uzdravený nevedel, kto je to, lebo Ježiš sa vzdialil spomedzi zástupu, čo sa zišiel na tom mieste.

14 Neskôr ho Ježiš našiel v chráme a povedal mu: „Hľa, ozdravel si, už nehreš, aby ťa nepostihlo niečo horšie.“

15 A ten človek šiel povedať Židom, že ho to Ježiš uzdravil.

16 A Židia Ježiša prenasledovali za to, že robil takéto veci v sobotu.

17 Ježiš im povedal: „Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem.“

18 Preto sa Židia ešte väčšmi usilovali zabiť ho, lebo nielenže porušoval sobotu, ale aj Boha nazýval svojím Otcom a robil sa rovným Bohu.

19 Ježiš im vravel: „Veru, veru, hovorím vám: Syn nemôže nič robiť sám od seba, len to, čo vidí robiť Otca. Čo robí Otec, to robí podobne aj Syn.

20 Veď Otec miluje Syna a ukazuje mu všetko, čo sám robí; a ukáže mu ešte väčšie skutky ako tieto, aby ste sa čudovali.

21 Lebo ako Otec kriesi mŕtvych a oživuje, tak aj Syn oživuje, koho chce.

22 A Otec nikoho ani nesúdi, ale všetok súd odovzdal Synovi,

23 aby si všetci ctili Syna tak, ako si ctia Otca. Kto si nectí Syna, nectí si ani Otca, ktorý ho poslal.

24 Veru, veru, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nepôjde na súd, ale prešiel zo smrti do života.

25 Veru, veru, hovorím vám: Prichádza hodina, ba už je tu, keď mŕtvi počujú hlas Božieho Syna, a tí, čo ho počujú, budú žiť.

26 Lebo ako Otec má život sám v sebe, tak dal aj Synovi, aby mal život sám v sebe.

27 A dal mu aj moc súdiť, pretože je Synom človeka.

28 Nedivte sa tomu, lebo prichádza hodina, keď všetci v hroboch počujú jeho hlas

29 a vyjdú: tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život a tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie.

30 Ja nemôžem nič robiť sám od seba. Súdim, ako počujem. A môj súd je spravodlivý, lebo nehľadám svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.

31 Ak vydávam svedectvo o sebe len ja sám, moje svedectvo nie je pravdivé.

32 Ale je niekto iný, čo svedčí o mne, a ja viem, že svedectvo, ktoré vydáva o mne, je pravdivé.

33 Vy ste poslali k Jánovi a on vydal svedectvo pravde.

34 Lenže ja neprijímam svedectvo od človeka, ale toto hovorím preto, aby ste vy boli spasení.

35 On bol lampa, ktorá horí a svieti, a vy ste sa chceli chvíľu veseliť v jeho svetle.

36 Ja mám väčšie svedectvo, ako je Jánovo: skutky, ktoré mi dal vykonať Otec. Tieto skutky, ktoré konám, svedčia o mne, že ma poslal Otec.

37 A sám Otec, ktorý ma poslal, vydal o mne svedectvo. Vy ste nikdy nepočuli jeho hlas, ani jeho tvár ste nevideli

38 a jeho slovo neostáva vo vás, lebo neveríte tomu, ktorého on poslal.

39 Skúmate Písma, lebo si myslíte, že v nich máte večný život, a práve ony svedčia o mne.

40 Lenže vy nechcete prísť ku mne, aby ste mali život.

41 Slávu od ľudí neprijímam.

42 Ale vás poznám, že nemáte v sebe Božiu lásku.

43 Ja som prišiel v mene môjho Otca, a neprijímate ma. Keby prišiel niekto iný v svojom vlastnom mene, toho by ste prijali.

44 Ako môžete veriť vy, ktorí sa navzájom oslavujete, a nehľadáte slávu, ktorú dáva len Boh?!

45 Nemyslite si, že ja budem na vás u Otca žalovať. Iný na vás žaluje: Mojžiš, do ktorého skladáte svoju nádej.

46 Lenže keby ste verili Mojžišovi, verili by ste aj mne, lebo on o mne písal.

47 Ale ak neveríte tomu, čo on napísal, ako uveríte mojim slovám?!“

1 Potom Ježiš odišiel na druhý breh Galilejského čiže Tiberiadského mora.

2 Šlo za ním veľké množstvo ľudí, lebo videli znamenia, ktoré robil na chorých.

3 Ježiš vystúpil na vrch a tam si sadol so svojimi učeníkmi.

4 Blízko boli židovské sviatky Veľkej noci.

5 Keď Ježiš zdvihol oči a videl, že k nemu prichádza veľké množstvo ľudí, povedal Filipovi: „Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli?“

6 Ale to povedal len preto, že ho skúšal. Lebo sám vedel, čo urobí.

7 Filip mu odpovedal: „Ani za dvesto denárov chleba nebude stačiť, ak sa má každému ujsť čo len kúsok.“

8 Jeden z jeho učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra, mu povedal:

9 „Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby. Ale čo je to pre toľkých!?“

10 Ježiš povedal: „Usaďte ľudí!“ Na tom mieste bolo mnoho trávy. A mužov si tam posadalo okolo päťtisíc.

11 Tu Ježiš vzal chleby, vzdával vďaky a rozdával sediacim; podobne aj z rýb, koľko chceli.

12 Keď sa nasýtili, povedal svojim učeníkom: „Pozbierajte zvyšné odrobiny, aby nič nevyšlo nazmar!“

13 Pozbierali teda a odrobinami z piatich jačmenných chlebov, ktoré zostali po tých, čo jedli, naplnili dvanásť košov.

14 Keď ľudia videli, aké znamenie urobil, hovorili: „Toto je naozaj ten prorok, ktorý má prísť na svet.“

15 Ale keď Ježiš spoznal, že chcú prísť, zmocniť sa ho a urobiť ho kráľom, znova sa utiahol na vrch celkom sám.

16 Keď sa zvečerilo, zišli jeho učeníci k moru,

17 nastúpili na loď a plavili sa na druhú stranu mora do Kafarnauma. Už sa zotmelo, a Ježiš k nim ešte neprišiel.

18 Dul silný vietor a more bolo rozbúrené.

19 Veslovali tak dvadsaťpäť až tridsať stadií, keď videli Ježiša kráčať po mori a blížiť sa k lodi, a zľakli sa.

20 Ale on im povedal: „To som ja, nebojte sa!“

21 Chceli ho vziať na loď, ale loď bola už pri brehu, ku ktorému sa plavili.

22 Na druhý deň si zástup, čo zostal na druhom brehu mora, všimol, že tam bola iba jedna loďka a že Ježiš nenastúpil na loď so svojimi učeníkmi, ale že sa učeníci odplavili sami.

23 A z Tiberiady prišli iné lode k miestu, kde jedli chlieb, keď Pán vzdával vďaky.

24 No zástup zbadal, že tam nie je ani Ježiš, ani jeho učeníci. Preto aj oni nastúpili na loďky, prišli do Kafarnauma a hľadali Ježiša.

25 Keď ho na druhom brehu mora našli, povedali mu: „Rabbi, kedy si sem prišiel?“

26 Ježiš im odpovedal: „Veru, veru, hovorím vám: Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa.

27 Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka. Lebo jeho označil Otec, Boh, svojou pečaťou.“

28 Povedali mu: „Čo máme robiť, aby sme konali Božie skutky?“

29 Ježiš im odpovedal: „Boží skutok je veriť v toho, ktorého on poslal.“

30 Povedali mu: „Aké znamenie urobíš, aby sme videli a uverili ti? Čo urobíš?

31 Naši otcovia na púšti jedli mannu, ako je napísané: »Dal im jesť chlieb z neba.«“

32 Ježiš im odvetil: „Veru, veru, hovorím vám: Nie Mojžiš vám dal chlieb z neba, ale môj Otec vám dáva pravý chlieb z neba.

33 Lebo Boží chlieb je ten, ktorý zostúpil z neba a dáva svetu život.“

34 Povedali mu: „Pane, vždy nám dávaj taký chlieb.“

35 Ježiš im povedal: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.

36 Ale už som vám povedal: Aj ste ma videli, a neveríte.

37 Všetko, čo mi dáva Otec, príde ku mne. A toho, kto prichádza ku mne, neodoženiem,

38 lebo som nezostúpil z neba, aby som plnil svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.

39 A vôľa toho, ktorý ma poslal, je, aby som nestratil nič z toho, čo mi dal, ale aby som všetko vzkriesil v posledný deň.

40 Lebo vôľa môjho Otca je, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život; a ja ho vzkriesim v posledný deň.“

41 Židia na neho šomrali, lebo povedal: „Ja som chlieb, ktorý zostúpil z neba,“

42 a hovorili: „Vari to nie je Ježiš, Jozefov syn, ktorého otca a matku poznáme? Ako teda hovorí: »Zostúpil som z neba!?«“

43 Ježiš im odpovedal: „Nešomrite medzi sebou!

44 Nik nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal. A ja ho vzkriesim v posledný deň.

45 U prorokov je napísané: »Všetkých bude učiť sám Boh.« A každý, kto počul Otca a dal sa poučiť, prichádza ku mne.

46 Nie že by bol niekto videl Otca; iba ten, ktorý je od Boha, videl Otca.

47 Veru, veru, hovorím vám: Kto verí, má večný život.

48 Ja som chlieb života.

49 Vaši otcovia jedli na púšti mannu a pomreli.

50 Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť.

51 Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“

52 Židia sa hádali medzi sebou a hovorili: „Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?!“

53 Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život.

54 Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň.

55 Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj.

56 Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom.

57 Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa.

58 Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky.“

59 Toto povedal v synagóge, keď učil v Kafarnaume.

60 Keď to počuli jeho učeníci, mnohí z nich povedali: „Tvrdá je to reč! Kto to môže počúvať?!“

61 Ježiš vedel sám od seba, že jeho učeníci na to šomrú, a opýtal sa ich: „Toto vás pohoršuje?

62 A čo až uvidíte Syna človeka vystupovať ta, kde bol predtým?

63 Duch oživuje, telo nič neosoží. Slová, ktoré som vám povedal, sú Duch a život.

64 Ale niektorí z vás neveria.“ Lebo Ježiš od počiatku vedel, ktorí neveria a kto ho zradí.

65 A povedal: „Preto som vám hovoril: Nik nemôže prísť ku mne, ak mu to nedá Otec.“

66 Vtedy ho mnohí z jeho učeníkov opustili a viac s ním nechodili.

67 Ježiš povedal Dvanástim: „Aj vy chcete odísť?“

68 Odpovedal mu Šimon Peter: „Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života.

69 A my sme uverili a spoznali, že ty si Boží Svätý.“

70 Ježiš im odpovedal: „Nevyvolil som si vás Dvanástich?! A jeden z vás je diabol.“

71 To hovoril o Judášovi, synovi Šimona Iškariotského, lebo on ho mal zradiť a bol jedným z Dvanástich.

1 Potom Ježiš chodil po Galilei; nechcel ísť do Judey, lebo Židia ho chceli zabiť.

2 Boli však blízko židovské sviatky Stánkov.

3 Jeho bratia mu povedali: „Odíď odtiaľto a choď do Judey, aby aj tvoji učeníci videli, aké skutky konáš!

4 Veď nik nerobí nič v skrytosti, ak sa chce stať verejne známym. Keď robíš takéto veci, ukáž sa svetu!“

5 Lebo ani jeho bratia v neho neverili.

6 Ježiš im povedal: „Môj čas ešte nenadišiel, ale váš čas je stále tu.

7 Vás nemôže svet nenávidieť, mňa však nenávidí, lebo ja o ňom svedčím, že jeho skutky sú zlé.

8 Vy choďte na sviatky! Ja na tieto sviatky nejdem, lebo môj čas sa ešte nenaplnil.“

9 Toto povedal a ostal v Galilei.

10 Ale keď jeho bratia odišli na sviatky, išiel aj on, no nie verejne, lež akoby potajomky.

11 A Židia ho cez sviatky hľadali a hovorili: „Kdeže je?“

12 Aj v zástupe sa o ňom veľa pošepkávalo. Jedni hovorili: „Je dobrý;“ iní zasa: „Nie je, iba čo zvádza ľud.“

13 Ale nik o ňom nehovoril verejne, zo strachu pred Židmi.

14 Až uprostred sviatkov vystúpil Ježiš do chrámu a učil.

15 Židia sa divili a hovorili: „Ako to, že sa vyzná v knihách, keď sa neučil?!“

16 Ježiš im povedal: „Moje učenie nie je moje, ale toho, ktorý ma poslal.

17 Kto chce plniť jeho vôľu, pozná, či je to učenie z Boha, alebo či hovorím len sám zo seba.

18 Kto hovorí sám zo seba, hľadá vlastnú slávu. Ale kto hľadá slávu toho, ktorý ho poslal, ten je pravdivý a neprávosti v ňom niet.

19 Nedal vám Mojžiš zákon? A nik z vás zákon neplní. Prečo ma chcete zabiť?!“

20 Zástup odpovedal: „Si posadnutý zlým duchom! Kto ťa chce zabiť?!“

21 Ježiš im vravel: „Jeden skutok som urobil a všetci sa čudujete.

22 Pretože vám Mojžiš dal obriezku – hoci ona nie je od Mojžiša, ale od otcov -, obrezujete človeka aj v sobotu.

23 Ak teda človek prijíma obriezku aj v sobotu, aby sa neporušil Mojžišov zákon, prečo sa hneváte na mňa, že som v sobotu uzdravil celého človeka?!

24 Nesúďte podľa zdania, ale súďte spravodlivo.“

25 Tu niektorí Jeruzalemčania hovorili: „Nie je to ten, čo ho chcú zabiť?

26 Pozrite, hovorí verejne a nič mu nevravia. Vari sa už aj poprední muži presvedčili, že on je Mesiáš?

27 Lenže o tomto vieme, odkiaľ je, ale keď príde Mesiáš, nik nebude vedieť, odkiaľ je.“

28 A Ježiš učil v chráme a zvolal: „Aj ma poznáte, aj odkiaľ som, viete. A neprišiel som sám od seba, ale pravdivý je ten, ktorý ma poslal, a vy ho nepoznáte.

29 Ja ho poznám, lebo som od neho a on ma poslal.“

30 Preto ho chceli chytiť, ale nik nepoložil naň ruky, lebo ešte neprišla jeho hodina.

31 Mnohí zo zástupu uverili v neho a vraveli: „Keď príde Mesiáš, vari urobí viac znamení, ako spravil tento?“

32 Farizeji sa dopočuli, že si zástup o ňom toto pošuškáva, preto veľkňazi a farizeji poslali sluhov, aby ho chytili.

33 Tu Ježiš povedal: „Ešte chvíľku som s vami, potom pôjdem k tomu, ktorý ma poslal.

34 Budete ma hľadať, a nenájdete ma, a kde som ja, tam vy prísť nemôžete.“

35 Židia si hovorili medzi sebou: „Kam to chce ísť, že ho my nenájdeme? Chce vari odísť do gréckej diaspóry a učiť Grékov?

36 Čo je to za reč, čo hovorí: »Budete ma hľadať, a nenájdete ma,« a »kde som ja, tam vy prísť nemôžete«?“

37 V posledný, veľký deň sviatkov Ježiš vstal a zvolal: „Ak je niekto smädný a verí vo mňa, nech príde ku mne a nech pije.

38 Ako hovorí Písmo, z jeho vnútra potečú prúdy živej vody.“

39 To povedal o Duchu, ktorého mali dostať tí, čo v neho uverili. Lebo ešte nebolo Ducha, pretože Ježiš ešte nebol oslávený.

40 Keď počuli tieto slová, niektorí zo zástupu hovorili: „Toto je naozaj prorok.“

41 Druhí tvrdili: „Mesiáš je to.“ Ale iní namietali: „Vari z Galiley príde Mesiáš?!

42 A nehovorí Písmo: »Mesiáš príde z Dávidovho potomstva, z mestečka Betlehem, odkiaľ bol Dávid«?!“

43 A tak nastala preňho v zástupe roztržka.

44 Niektorí z nich chceli ho aj chytiť, ale nik nepoložil naň ruky.

45 Sluhovia sa vrátili k veľkňazom a farizejom a oni sa ich pýtali: „Prečo ste ho nepriviedli?“

46 Sluhovia odpovedali: „Nikdy tak človek nehovoril.“

47 Farizeji im vraveli: „Aj vy ste sa dali zviesť?

48 Vari uveril v neho niektorý z popredných mužov alebo farizejov?

49 A tento zástup, ktorý nepozná zákon, je prekliaty.“

50 Jeden z nich, Nikodém, ten, čo predtým prišiel k Ježišovi, im povedal:

51 „Odsúdi náš zákon človeka prv, ako by ho vypočul a zistil, čo urobil?“

52 Odvrávali mu: „Nie si aj ty z Galiley?! Skúmaj a uvidíš, že z Galiley prorok nepovstane.“

53 A všetci sa vrátili domov.

1 Ježiš odišiel na Olivovú horu.

2 Ale zavčas ráno sa vrátil do chrámu a všetok ľud sa hrnul k nemu. Sadol si a učil ich.

3 Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedku

4 a povedali mu: „Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve.

5 Mojžiš nám v zákone nariadil takéto ženy ukameňovať. Čo povieš ty?“

6 Ale to hovorili, aby ho pokúšali a mohli ho obžalovať. Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi.

7 Ale keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“

8 A znovu sa zohol a písal po zemi.

9 Ako to počuli, jeden po druhom – počnúc staršími – sa vytrácali, až zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku.

10 Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: „Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?“

11 Ona odpovedala: „Nik, Pane.“ A Ježiš jej povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“

12 A Ježiš im zasa povedal: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života.“

13 Farizeji mu povedali: „Vydávaš svedectvo o sebe len ty sám, tvoje svedectvo nie je pravdivé.“

14 Ježiš im odpovedal: „Hoci vydávam svedectvo o sebe iba ja sám, moje svedectvo je pravdivé, lebo viem, odkiaľ som prišiel a kam idem. Vy však neviete, odkiaľ prichádzam, ani kam idem.

15 Vy súdite podľa tela, ja nesúdim nikoho.

16 A ak aj súdim, môj súd je pravdivý, lebo nie som sám, ale ja a Otec, ktorý ma poslal.

17 A vo vašom zákone je napísané, že svedectvo dvoch ľudí je pravdivé.

18 Ja sám vydávam svedectvo o sebe a vydáva o mne svedectvo aj Otec, ktorý ma poslal.“

19 Opýtali sa ho: „Kdeže je tvoj Otec?!“ Ježiš odpovedal: „Nepoznáte ani mňa, ani môjho Otca. Keby ste poznali mňa, poznali by ste aj môjho Otca.“

20 Tieto slová povedal v pokladničnej sieni, keď učil v chráme. A nik ho nechytil, lebo ešte neprišla jeho hodina.

21 I znova im povedal: „Odchádzam a budete ma hľadať, ale zomriete vo svojom hriechu. Kam ja idem, tam vy prísť nemôžete.“

22 Židia si hovorili: „Vari sám seba zabije, že vraví: »Kam ja idem, tam vy prísť nemôžete«?“

23 On im povedal: „Vy ste zdola, ja som zhora. Vy ste z tohto sveta, ja nie som z tohto sveta.

24 Preto som vám povedal, že zomriete vo svojich hriechoch. Lebo ak neuveríte, že Ja Som, zomriete vo svojich hriechoch.“

25 Pýtali sa ho teda: „Kto si ty?“ Ježiš im odpovedal: „Od počiatku to, čo vám hovorím.

26 Mám o vás veľa čo povedať a súdiť. Ale ten, ktorý ma poslal, je pravdivý, a ja hovorím svetu to, čo som počul od neho.“

27 Nerozumeli, že im hovorí o Otcovi.

28 Ježiš im teda povedal: „Keď vyzdvihnete Syna človeka, poznáte, že Ja Som a že nič nerobím sám od seba, ale hovorím tak, ako ma naučil Otec.

29 A ten, ktorý ma poslal, je so mnou. Nenechal ma samého, lebo ja vždy robím, čo sa páči jemu.“

30 Keď to hovoril, mnohí uverili v neho.

31 Židom, ktorí mu uverili, Ježiš povedal: „Ak ostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi,

32 poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“

33 Odpovedali mu: „Sme Abrahámovo potomstvo a nikdy sme nikomu neotročili. Akože hovoríš: »Budete slobodní«?!“

34 Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Každý, kto pácha hriech, je otrok.

35 A otrok neostáva v dome navždy; navždy ostáva syn.

36 Až keď vás Syn vyslobodí, budete naozaj slobodní.

37 Viem, že ste Abrahámovo potomstvo; a chcete ma zabiť, lebo sa moje slovo vo vás neujíma.

38 Ja hovorím o tom, čo som videl u Otca. Aj vy robíte to, čo ste počuli od otca.“

39 Odpovedali mu: „Naším otcom je Abrahám.“ Ježiš im povedal: „Keby ste boli Abrahámovými deťmi, robili by ste skutky Abrahámove.

40 No vy ma chcete zabiť – človeka, ktorý vám povedal pravdu, čo som počul od Boha. To Abrahám nerobil.

41 Vy robíte skutky svojho otca.“ Povedali mu: „My sme sa nenarodili zo smilstva; máme len jedného otca, Boha.“

42 Ježiš im odvetil: „Keby bol vaším otcom Boh, milovali by ste ma, lebo ja som z Boha vyšiel a od neho prichádzam. Neprišiel som sám od seba, ale on ma poslal.

43 Prečo nechápete moju reč? Preto, že nemôžete počuť moje slovo.

44 Vaším otcom je diabol a vy chcete plniť túžby svojho otca. On bol vrah od počiatku a nezotrval v pravde, lebo v ňom pravdy niet. Keď luhá, hovorí zo seba, lebo je luhár a otec lži.

45 Ale ja hovorím pravdu, a preto mi neveríte.

46 Kto z vás ma usvedčí z hriechu? Prečo mi neveríte, keď vám hovorím pravdu?!

47 Kto je z Boha, počúva Božie slová. Vy nepočúvate, lebo nie ste z Boha.“

48 Židia mu odpovedali: „Nehovoríme dobre, že si Samaritán a posadnutý zlým duchom?“

49 Ježiš odvetil: „Ja nie som posadnutý zlým duchom, ale ctím si Otca; a vy mňa znevažujete.

50 Ja nehľadám svoju slávu, ale je, kto ju hľadá a súdi.

51 Veru, veru, hovorím vám: Kto zachová moje slovo, neuvidí smrť naveky.“

52 Židia mu povedali: „Teraz už vieme, že si posadnutý zlým duchom. Abrahám zomrel aj proroci, a ty hovoríš: »Kto zachová moje slovo, neokúsi smrť naveky.«

53 Si azda väčší ako náš otec Abrahám, ktorý zomrel? Aj proroci pomreli. Kýmže sa robíš?“

54 Ježiš odpovedal: „Ak sa oslavujem ja sám, moja sláva nestojí za nič. Ale oslavuje ma môj Otec, o ktorom vy hovoríte: »On je náš Boh,«

55 a nepoznáte ho. Ale ja ho poznám. A keby som povedal: Nepoznám ho, bol by som luhár ako vy. Ale ja ho poznám a jeho slovo zachovávam.

56 Váš otec Abrahám zaplesal, že uvidí môj deň; i videl a zaradoval sa.“

57 Židia mu vraveli: „Ešte nemáš ani päťdesiat rokov a videl si Abraháma?“

58 Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Prv ako bol Abrahám, Ja Som.“

59 Na to zdvihli kamene a chceli ich hádzať do neho, ale Ježiš sa skryl a vyšiel z chrámu.

1 Ako šiel, videl človeka, ktorý bol od narodenia slepý.

2 Jeho učeníci sa ho spýtali: „Rabbi, kto zhrešil – on, alebo jeho rodičia -, že sa narodil slepý?“

3 Ježiš odpovedal: „Nezhrešil ani on, ani jeho rodičia, ale majú sa na ňom zjaviť Božie skutky.

4 Musíme konať skutky toho, ktorý ma poslal, dokiaľ je deň. Ide noc, keď nik nebude môcť pracovať.

5 Kým som na svete, som svetlo sveta.“

6 Keď to povedal, napľul na zem, urobil zo sliny blato, blatom mu potrel oči

7 a povedal mu: „Choď, umy sa v rybníku Siloe,“ čo v preklade znamená: Poslaný. On šiel, umyl sa a vrátil sa vidiaci.

8 Susedia a tí, čo ho predtým vídali žobrať, hovorili: „Nie je to ten, čo tu sedával a žobral?“

9 Jedni tvrdili: „Je to on.“ Iní zasa: „Nie je, len sa mu podobá.“ On vravel: „Ja som to.“

10 Pýtali sa ho teda: „Ako to, že sa ti otvorili oči?“

11 On odpovedal: „Človek, ktorý sa volá Ježiš, urobil blato, potrel mi oči a povedal mi: »Choď k Siloe a umy sa!« Šiel som teda, umyl som sa a – vidím.“

12 Pýtali sa ho: „Kde je ten človek?“ Odpovedal: „Neviem.“

13 Zaviedli ho, toho, čo bol predtým slepý, k farizejom.

14 Ale v ten deň, keď Ježiš urobil blato a otvoril mu oči, bola práve sobota.

15 Preto sa ho aj farizeji pýtali, ako to, že vidí. On im povedal: „Priložil mi na oči blato, umyl som sa a vidím.“

16 Niektorí farizeji hovorili: „Ten človek nie je od Boha, lebo nezachováva sobotu.“ Iní vraveli: „Ako môže hriešny človek robiť takéto znamenia?“ A rozštiepili sa.

17 Znova sa teda pýtali slepého: „Čo hovoríš o ňom ty? Veď tebe otvoril oči!?“ On odpovedal: „Je prorok.“

18 Židia však neverili, že bol slepý a teraz vidí, kým si nezavolali jeho rodičov.

19 Opýtali sa ich: „Je to váš syn? A hovoríte, že sa narodil slepý? Ako to, že teraz vidí?“

20 Rodičia odpovedali: „Vieme, že je to náš syn a že sa narodil slepý.

21 Ale ako to, že teraz vidí, to nevieme, ani nevieme, kto mu otvoril oči. Jeho sa spýtajte. Má svoje roky, nech hovorí sám za seba.“

22 Jeho rodičia hovorili tak preto, že sa báli Židov. Židia sa už totiž uzniesli, že každý, kto by ho uznal za Mesiáša, má byť vylúčený zo synagógy.

23 Preto jeho rodičia povedali: „Má svoje roky, jeho sa spýtajte.“

24 Znovu teda zavolali človeka, čo bol predtým slepý, a povedali mu: „Vzdaj Bohu slávu! My vieme, že ten človek je hriešnik.“

25 On odvetil: „Či je hriešnik, neviem. Ale jedno viem: že som bol slepý a teraz vidím.“

26 Spýtali sa ho teda: „Čo urobil s tebou? Ako ti otvoril oči?“

27 Odpovedal im: „Už som vám povedal, a nepočuli ste. Prečo to chcete počuť znova? Chcete sa aj vy stať jeho učeníkmi?“

28 Vynadali mu a povedali: „Ty si jeho učeník, my sme Mojžišovi učeníci.

29 My vieme, že Mojžišovi hovoril Boh, a o tomto nevieme ani to, odkiaľ je.“

30 Ten človek im odpovedal: „Práve to je čudné, že vy neviete, odkiaľ je, a mne otvoril oči.

31 Vieme, že hriešnikov Boh nevyslyší; ale vyslyší toho, kto si Boha ctí a plní jeho vôľu.

32 Od vekov nebolo počuť, že by bol niekto otvoril oči slepému od narodenia.

33 Keby on nebol od Boha, nemohol by nič také urobiť.“

34 Povedali mu: „Celý si sa v hriechoch narodil a nás poúčaš?!“ A vyhnali ho von.

35 Ježiš sa dopočul, že ho vyhnali, vyhľadal ho a povedal mu: „Ty veríš v Syna človeka?“

36 On vravel: „A kto je to, Pane, aby som v neho uveril?“

37 Ježiš mu povedal: „Už si ho videl – a je to ten, čo sa rozpráva s tebou.“

38 On povedal: „Verím, Pane,“ a klaňal sa mu.

39 Ježiš povedal: „Súdiť som prišiel na tento svet: aby tí, čo nevidia, videli, a tí, čo vidia, aby oslepli.“

40 Začuli to farizeji, čo boli pri ňom, a povedali mu: „Sme azda aj my slepí?!“

41 Ježiš im odpovedal: „Keby ste boli slepí, nemali by ste hriech. Vy však hovoríte: »Vidíme.« A tak váš hriech ostáva.

1 Veru, veru, hovorím vám: Kto nevchádza do ovčinca bránou, ale prelieza inokade, je zlodej a zbojník.

2 Kto vchádza bránou, je pastier oviec.

3 Tomu vrátnik otvára a ovce počúvajú jeho hlas. On volá svoje ovce po mene a vyvádza ich.

4 Keď ich všetky vyženie, kráča pred nimi a ovce idú za ním, lebo poznajú jeho hlas.

5 Za cudzím nepôjdu, ba ujdú od neho, lebo cudzí hlas nepoznajú.“

6 Ježiš im to povedal takto obrazne, ale oni nepochopili, čo im to chcel povedať.

7 Preto im Ježiš znova vravel: „Veru, veru, hovorím vám: Ja som brána k ovciam.

8 Všetci, čo prišli predo mnou, sú zlodeji a zbojníci, ale ovce ich nepočúvali.

9 Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu.

10 Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a ničil. Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie.

11 Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier položí svoj život za ovce.

12 Nájomník a ten, čo nie je pastierom a ovce nie sú jeho, opúšťa ovce a uteká, keď vidí prichádzať vlka, a vlk ich trhá a rozháňa.

13 Veď je nádenník a nezáleží mu na ovciach.

14 Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje poznajú mňa,

15 ako mňa pozná Otec a ja poznám Otca. Aj svoj život položím za ovce.

16 Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím priviesť a budú počuť môj hlas; a bude jedno stádo a jeden pastier.

17 Otec ma preto miluje, že ja dávam svoj život, a zasa si ho vezmem.

18 Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa si ho vziať. Taký príkaz som dostal od môjho Otca.“

19 Pre tieto slová znova nastala medzi Židmi roztržka.

20 Mnohí z nich hovorili: „Je posadnutý zlým duchom a šalie. Čo ho počúvate?!“

21 Iní namietali: „To nie sú reči posadnutého zlým duchom. Vari môže zlý duch otvárať oči slepým?“

22 V Jeruzaleme boli práve sviatky Posvätenia chrámu. Bola zima.

23 Ježiš sa prechádzal v chráme v Šalamúnovom stĺporadí.

24 Obstúpili ho Židia a hovorili mu: „Dokedy nás chceš držať v neistote?! Ak si Mesiáš, povedz nám to otvorene.“

25 Ježiš im odvetil: „Už som vám povedal, a neveríte. Svedčia o mne skutky, ktoré konám v mene svojho Otca,

26 ale vy neveríte, lebo nie ste z mojich oviec.

27 Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou.

28 Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky.

29 Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých a nik ich nemôže Otcovi vytrhnúť z ruky.

30 Ja a Otec sme jedno.“

31 Židia znova zdvihli kamene a chceli ho kameňovať.

32 Ježiš im povedal: „Ukázal som vám veľa dobrých skutkov od Otca. Pre ktorý z nich ma kameňujete?!“

33 Židia mu odpovedali: „Nekameňujeme ťa za dobrý skutok, ale za rúhanie, preto, že hoci si človek, robíš sa Bohom.“

34 Ježiš im vravel: „A nie je napísané vo vašom zákone: »Ja som povedal: Ste bohmi?«

35 Nuž ak nazval bohmi tých, ktorým bolo dané Božie slovo – a Písmo nemožno zrušiť! -,

36 prečo vy hovoríte tomu, ktorého Otec posvätil a poslal na svet: »Rúhaš sa« za to, že som povedal: Som Boží Syn?!

37 Ak nekonám skutky môjho Otca, neverte mi.

38 Ale ak ich konám, keď už nechcete veriť mne, verte tým skutkom, aby ste poznali a vedeli, že vo mne je Otec a ja v Otcovi!“

39 Preto ho zasa chceli chytiť, ale on sa im vymkol z rúk.

40 Znova odišiel za Jordán, na miesto, kde Ján predtým krstil, a tam zostal.

41 Mnohí prichádzali za ním a hovorili si: „Ján síce neurobil nijaké znamenie, ale všetko, čo Ján povedal o tomto, je pravda.“

42 A mnohí tam uverili v neho.