Category: Izaiáš

1 Výrok nad morskou púšťou: Ako víchrice, ktoré tiahnu juhom, tak príde z púšte, z hroznej krajiny.

2 Bolo mi zjavené kruté videnie: Lupič lúpi, ničiteľ ničí. „Hor’ sa, Elam! Zvieraj, Méd! Všetkej ich kviľbe koniec urobím.“

3 Preto sú moje bedrá plné hrôzy, schvátili ma bôle sťa bôle rodičky, zronený som, keď to čujem, zmätený som, keď to vidím.

4 Trepoce mi srdce, zdesili ma hrôzy, súmrak mi moju túžbu urobil postrachom.

5 Prestrú stôl, postavia hliadku, jedia a pijú. „Hore, kniežatá, mažte štít!“

6 Lebo takto mi hovoril Pán: „Choď, postav hliadku! Čo uzrie, nech oznámi!

7 Ak uvidí jazdcov, dvojice koní, jazdcov na osloch, jazdcov na ťavách, nech sleduje pozorne, veľmi pozorne!“

8 I zvolal: „Vidím. Na hliadke, Pane, stojím vo dne stále, na svojej stráži ja stojím celú noc.

9 Hľa, idú jazdci, dvojice koní.“ I ozve sa a hovorí: „Padol, padol Babylon, všetky sošky jeho bohov roztrieskal na zemi.“

10 Môj rozmlátený, môj rozdrvený ľud, čo som počul od Pána zástupov, Boha Izraela, to som vám oznámil.

11 Výrok nad Dumou (Edomskom): Volá ku mne zo Seiru: „Strážca, ako je s nocou? Strážca, čo s nocou?“

12 Strážca povedal: „Príde ráno, ale aj noc. Ak sa dozvedáte, dozvedajte sa, vráťte sa znovu!“

13 Výrok nad Arábiou: V kružine púšte nocujte, karavány dedanské!

14 V ústrety smädnému doneste vodu, obyvatelia krajiny Tema, choďte ubehlíkom naproti s chlebom!

15 Lebo ušli pred mečom, pred vytaseným mečom a pred natiahnutou kušou, pred ťažkým bojom.

16 Lebo takto hovorí Pán ku mne: „Ešte za rok, ako rok žoldniera, a zahynie všetka sláva Kedaru,

17 zvyšok z počtu lukov hrdinských synov Kedaru bude malý,“ lebo to riekol Pán, Boh Izraela.

1 Výrok nad Údolím videnia: Čože ti je, že si celé vystúpilo na strechy,

2 plné kriku, mesto hučiace, mesto jasajúce? Tvoji zomrelí nepomreli mečom.

3 Všetci tvoji vodcovia razom utiekli ukrutne spútaní, všetci tvoji hrdinovia sú razom spútaní, utiekli ďaleko.

4 Preto hovorím: „Odvráťte sa odo mňa! Horko zaplačem. Nesnažte sa potešiť ma nad skazou dcéry môjho ľudu!“

5 Lebo deň poplachu a šliapania a búrenia drží Pán, Jahve zástupov. V Údolí videnia podkopávajú múr a krik je proti hore.

6 Elam zdvihol tulec; na vozoch ľudia, jazdci, a Qír obnažil štít.

7 Tvoje krásne údolia sú plné vozov a jazdci sa pevne postavili k bráne.

8 Odňal závoj Júdovi; v ten deň si hľadel na zbrojnicu Lesného domu.

9 Vidíte, že má Dávidovo mesto mnoho trhlín, zhromažďujete vodu do Dolného rybníka,

10 sčitujete domy Jeruzalema, rúcate domy na opevnenie múrov

11 a robíte struhu medzi dvoma múrmi vodám starého rybníka. Nepozriete však na toho, ktorý to urobil, a toho, čo oddávna to spravil, nevidíte.

12 A pán, Jahve zástupov, zvolá v ten deň: „Plačte a nariekajte, ohoľte sa a opášte sa vrecovinou!“

13 Ale, hľa, plesanie a radosť, zabíjajú statok a režú ovce, jedia mäso a pijú víno: „Jedzme a pime, veď zajtra umrieme!“

14 I zaznelo mi v ušiach, Pane zástupov: „Veru vám nebude odpustený tento hriech, pokiaľ neumriete“ – hovorí Pán, Jahve zástupov.

15 Toto hovorí Pán, Jahve zástupov: „Choďže k tomu úradníkovi, k Sobnovi, správcovi domu:

16 »Čože tu máš a kohože tu máš, že si si tu vytesal hrob?« Vysoko vytesal svoj hrob, v skale si vydlabal príbytok.

17 Hľa, Pán ťa rozmachom odvrhne, silák, a pevne ťa zohne,

18 silno ťa zakotúľa, ako sa kotúľa lopta do šírošírej krajiny. Tam zomrieš a tam budú tvoje skvostné vozy, ty hanba domu tvojho pána!

19 Odstránim ťa z tvojho miesta a zvrhnem ťa z tvojho postavenia.

20 V ten deň zavolám svojho služobníka Eliakima, syna Helkiáša,

21 a oblečiem ho do tvojho rúcha, opášem ho tvojím pásom a dám mu do rúk tvoju moc. I bude otcom obyvateľom Jeruzalema a Júdovmu domu.

22 Dám mu na plece kľúč Dávidovho domu, keď otvorí, nikto nezavrie, a keď zavrie, nikto neotvorí.

23 Osadím ho ako kôl na pevnom mieste, že bude slávnym trónom domu svojho otca.

24 Bude na ňom visieť všetka sláva domu jeho otca: konáre a ratolesti, všetky malé nádoby, od hrnčekov až po krčahy.

25 V ten deň – hovorí Pán zástupov – vykýve sa kôl, osadený na pevnom mieste, vyvalí sa a padne, i rozdrúzga sa ťarcha, čo bude na ňom, lebo to vyriekol Pán.“

1 Výrok nad Týrom: Kvíľte, lode taršišské, veď je zničený, prístrešia niet! Pri príchode z krajiny Cetim im to bolo zvestované.

2 Zamĺkli obyvatelia pobrežia, sidonskí kupci, čo plavia sa morom.

3 Naplnilo ťa – cez veľké vody – zrno Šichoru. Žatva Nílu je ich zárobkom a stal sa tržiskom národov.

4 Hanbi sa, Sidon, veď hovorí more, morská pevnosť takto: Neúpel si a neporodil si, synov si nevychoval a nevypestoval si panny.

5 Keď bude chýr o tom v Egypte, zažalostia pre správu o Týre.

6 Choďte do Taršišu, kvíľte, obyvatelia pobrežia!

7 Či toto je vaše jasajúce (mesto), ktoré má pôvod odpradávna a ktoré viedli jeho nohy sídliť naďaleko?

8 Kto takto rozhodol o Týre, čo korunúval, ktorého kupci boli kniežatami, jeho obchodníci vznešenými krajiny?

9 Pán zástupov rozhodol tak, aby potupil pýchu všetkej slávy, aby pohanil všetkých vznešených krajiny.

10 Prekroč svoju krajinu sťa rieka, dcéra Taršišu, pása už niet!

11 Vystrel svoju ruku nad more, zatriasol dŕžavami. Pán dal rozkaz proti Kanaánu, aby boli zničené jeho pevnosti.

12 I riekol: „Neplesaj už viac, znásilnená panna, dcéra Sidonu! Vstaň, preplav sa do Cetim, ani tam nebudeš mať pokoja.“

13 Hľa, krajina Chaldejcov – to tento národ, nie Asýr to bol, čo pripravil ju pre zver – postavil si veže a zrúcal jej paláce, urobil z nej zborenisko.

14 Kvíľte, lode taršišské, veď je zničené vaše útočište!

15 V ten deň bude Týrus zabudnutý na sedemdesiat rokov, ako sú dni jedného kráľa. Po sedemdesiatich rokoch bude s Týrom podľa piesne neviestky:

16 Vezmi citaru, obchádzaj mesto, neviestka zabudnutá, pekne hraj, veľa spievaj, aby si spomenuli na teba.

17 A tak po sedemdesiatich rokoch Pán navštívi Týrus a (on) sa vráti k svojmu zárobku a obcovať bude so všetkými kráľovstvami zeme pred tvárou sveta.

18 Jeho zisk však a zárobok bude zasvätený Pánovi. Nebude sa hromadiť a nebude sa uschovávať, lež bude patriť tým, čo bývajú pred tvárou Pána, aby jedli do sýtosti a obliekali sa nádherne.

1 Hľa, Pán pustoší zem a nivočí ju, rozvracia jej tvárnosť a rozprašuje jej obyvateľov.

2 I bude ako ľudu, tak kňazom, ako sluhovi, tak jeho pánovi, ako slúžke, tak jej panej, ako predavačom, tak kupcom, ako tomu, čo požičiava, tak tomu, čo si požičiava, ako dlžníkovi, tak veriteľovi.

3 Pustá, spustnutá je zem, vyplienená a vylúpená, lebo Pán hovoril toto slovo.

4 Trúchli, uvädá zem, zoschýna, uvädá svet, zoschýna výsosť so zemou.

5 A zem je sprznená od obyvateľov, veď prekročili zákony, zmenili právo, zrušili zmluvu večitú.

6 Preto kliatba zožiera zem a pykajú tí, čo na nej bývajú, preto horia obyvatelia zeme a ľudí ostalo len máličko.

7 Smúti mušt, zoschýna vinič, vzdychajú všetci, čo sa v srdci tešili.

8 Zmizla radosť bubnov, prestal krik plesajúcich, zmizla radosť citary.

9 Pri speve nepijú víno, zhorkol nápoj pri pití.

10 Zbúrané je ničomné mesto, zavretý každý dom, nevkročíš doň.

11 Kviľba je po uliciach pre víno, zapadla každá radosť, odišla potecha zo zeme.

12 V meste zostala spustlosť, na márnosť je rozbitá brána.

13 Veď, tak bude vprostred zeme, uprostred národov ako ráňanie olív, ako paberkovanie, keď skončila oberačka.

14 Tí pozdvihujú svoj hlas, zaplesajú, nad slávou Pánovou zajasá more.

15 Preto oslavujte Pána na morských ostrovoch, meno Pána, Boha Izraela.

16 Od končín zeme počuli sme spevy: „Sláva Spravodlivému!“ Ale povedal som: „Schradnem, schradnem, beda mi!“ Vzbúrenci sa búria, áno, do vzbury sa ženú vzbúrenci.

17 Strach a jama a osídlo pre teba, čo obývaš zem:

18 a kto unikne hlasu hrôzy, padne do jamy, kto vystúpi z jamy, chytí sa do osídla. Lebo sa roztvoria prietoky z výsosti a zatrasú sa základy zeme.

19 Veľmi sa rozpuká zem, na kusy sa dotrhá zem, hrozne sa bude triasť zem.

20 Tackať sa bude zem, tackať sťa opilec, zakolíše sa ako koliba; i zaľahne na ňu jej hriech a padne, že viac nevstane.

21 V ten deň Pán navštívi vojsko výšav na výsosti a kráľov zeme na zemi,

22 zhrabaní budú, ako sa zhrabujú zajatci, do jamy a zavretí budú do väzenia, po mnohých dňoch budú navštívení.

23 I sčervenie mesiac a zahanbí sa slnko, veď Pán zástupov kraľuje na vrchu Sion a v Jeruzaleme a pred svojimi staršími má slávu.

1 Pane, Bohom si mi, zvelebujem ťa, chválim tvoje meno, veď si zázračne uskutočnil dávne ustanovenia s pevnou vernosťou!

2 Veď si mi z mesta spravil zrúcaninu, z opevneného mesta zborenisko, paláce cudzích nie sú mestom, nikdy nebudú postavené.

3 Preto ťa velebí silný ľud, mestá mocných národov sa ťa boja.

4 Veď si bol pevnosťou slabému, pevnosťou biednemu v jeho úzkosti, úkrytom pred búrkou, tôňou pred úpalom, lebo dych tyranov – ako búrka múru.

5 Ako úpal na púšti udusil si hluk cudzincov, ako úpal v tôni mraku stlmil si pieseň tyranov.

6 Pán zástupov pripravil na tomto vrchu všetkým národom hostinu hojnú, hostinu s vínom, hojnosť vyberanú, víno najjemnejšie.

7 A zničí na tomto vrchu závoj, rozvinutý nad celým ľudstvom, a prikrývku, čo zakrýva všetky národy.

8 Zničí smrť navždy a Pán, Jahve, zotrie slzu z každej tváre a hanbu svojho ľudu odstráni z celej zeme, lebo Pán hovoril.

9 A v ten deň povedia: „Hľa, toto je náš Boh, v neho sme dúfali, že nás spasí! On je Pán, v neho sme dúfali, jasajme a radujme sa z jeho spásy!

10 Lebo Pánova ruka spočinie na tomto vrchu.“ Potom bude Moab zmlátený na mieste, ako je zmlátená slama v hnojnici.

11 A ak si v nej roztiahne ruky, ako rozťahuje plavec pri plávaní, zrazí jeho pýchu aj obratnosť jeho rúk.

12 Zrúti tvoje vysoké opevnené múry, zvalí, strhne k zemi, do prachu.

1 V ten deň sa bude v júdskej krajine spievať táto pieseň: „Máme pevné mesto, spásu položil, múry a hradby.

2 Otvorte brány a vstúpi spravodlivý ľud, ktorý zachová vernosť.

3 Má myseľ pevnú, zachoval si mu mier, mier, veď dúfa v teba.

4 Dúfajte v Pána na veky večné, lebo Pán, Jahve, je večnou skalou.

5 Preto znížil obyvateľov výšin, mesto vyvýšené; zrútil ho, zrútil až k zemi, zrazil ho až do prachu.

6 Rozšliapala ho noha, nohy biednych, kroky slabých.

7 Cesta spravodlivého je rovná, cestu spravodlivého na rovno upravíš.“

8 Áno, cestu tvojich súdov, Pane, sme čakali, tvoje meno a tvoja sláva je túžbou duše.

9 Svojou dušou dychtím po tebe v noci, áno, môj duch ťa vrúcne hľadá ráno, lebo podľa tvojich súdov na zemi učia sa obyvatelia sveta spravodlivosti.

10 Dostane zlosyn milosť? Nenaučí sa pravde, v zemi spravodlivých hreší a nevidí velebnosť Pána.

11 Pane, tvoja ruka je zdvihnutá, a nevidia; s hanbou uvidia horlivosť o ľud, tvojich nepriateľov strávi oheň.

12 Pane, daruješ nám pokoj, veď aj všetky naše diela si ty urobil!

13 Pane, Bože náš, vládli nad nami páni okrem teba, len ty si nám umožnil chváliť tvoje meno.

14 Mŕtvi neožijú, tiene nepovstanú, preto si ich strestal a vyhubil, zničil si všetku ich pamiatku.

15 Zveľadil si národ, Pane, zveľadil si národ, seba oslávil, rozšíril si všetky hranice krajiny.

16 Pane, v tiesni ťa hľadali. Šeptom vylievali prosby, keď ich karhal.

17 Ako ťarchavá žena, keď sa blíži k pôrodu, zvíja sa a volá v bolestiach, tak sme boli my, Pane, pred tebou.

18 Počali sme, zvíjali sme sa a akoby sme boli porodili vietor, spásu sme nepriviedli krajine a nezrodili sa obyvatelia zeme.

19 Tvoji mŕtvi ožijú! Vstanú moje mŕtvoly! Vzbuďte sa a plesajte, ktorí bývate v prachu! Veď tvoja rosa je rosou svetla a zem porodí tiene.

20 Choď, ľud môj, vstúp do svojich izieb a zapri dvere za sebou, schovaj sa trocha, nakrátko, kým neprejde hnev.

21 Bo, hľa, vychádza Pán zo svojho príbytku, aby trestal hriech na obyvateľoch zeme. Zem odhalí svoju krv a neukryje viac svojich zabitých.

1 V ten deň Pán potresce svojím tvrdým, veľkým a silným mečom Leviatana, rezkého hada, a zabije draka, ktorý je v mori.

2 V ten deň bude vinica vínorodá, ospevujte ju!

3 Ja, Pán, ju strážim, každú chvíľu ju polievam; aby ju nepoškodili, v noci i vo dne ju chránim.

4 Hnev neprechovávam. Keby bolo tŕnie a bodľačie, bojovne by som zakročil a spálil by som ho zaraz,

5 alebo nech sa chopí mojej ochrany, uzavrie mier so mnou, mier uzavrie so mnou.

6 V budúcnosti Jakub zakorení, kvitnúť bude a pučať Izrael a naplní tvár zeme úrodou.

7 Či ho šľahal, ako šľahal jeho šľahačov? Či ho zabíjal, ako zabíjal jeho zabíjačov?

8 Zamietnutím(?), zavrhnutím ho súdil, zmietol svojím ostrým víchrom v deň východného vetra.

9 Nuž takto bude uzmierený hriech Jakubov a všetkým ovocím je: odstráni svoj hriech, keď urobí všetky oltárne kamene podobnými rozdrvenému vápencu. Nevstanú viac ašery a chamány.

10 Lebo pevné mesto je osamelé, príbytok zavrhnutý, opustený ako púšť, bude sa tam pásť a odpočívať teľa a znivočí jeho vetvičky.

11 Keď uschnú jeho konáriky, zlámu sa, prídu ženy a zapália ich. Lebo je to ľud nechápavý, preto sa nezmiluje nad ním jeho Stvoriteľ a jeho Tvorca ho neomilostí.

12 V ten deň bude Pán vyklepávať klasy od Eufratu až po Egyptský potok a vy, synovia Izraela, budete pozbieraní jeden po druhom.

13 V ten deň zazvučí veľká trúba i prídu, čo boli stratení v asýrskej krajine a rozptýlení v krajine egyptskej, a klaňať sa budú Pánovi na svätom vrchu v Jeruzaleme.

1 Beda pyšnej korune opilcov Efraimu a zvädnutému kvetu jeho skvostnej ozdoby, ktorá je na hlave tučného údolia zrazených vínom.

2 Hľa, kohos’ mocného a silného má Pán. Ako ľadovec, zhubný víchor, ako príval veľkých, dravých vôd zhodí na zem násilím.

3 Nohami bude pošliapaná pyšná koruna opilcov Efraimu.

4 A so zvädnutým kvetom jeho skvostnej ozdoby, ktorá je na hlave tučného údolia, bude to, čo s ranou figou pred oberačkou, ktorú zhltne ten, kto ju zazrie, sotvaže ju má v ruke.

5 V ten deň bude Pán zástupov krásnou korunou a ozdobným vencom zvyškom svojho ľudu,

6 duchom práva tomu, čo zasadá na súde, a udatnosťou tým, čo zatlačia boj k bráne.

7 Lenže aj títo blúdia od vína a od liehu sa tackajú, kňaz i prorok blúdia od liehu, sú pomätení od vína, tackajú sa od liehu, blúdia pri videní, tackajú sa pri rozsudku.

8 Áno, všetky stoly sú plné vývratku a výkalov, takže niet miesta.

9 „Koho to učí múdrosti? A komu to vysvetľuje náuku? Odkojeným mliekom? Odtrhnutým od pŕs?

10 Veď káž len, káž, káž len, káž, čakaj len, čakaj, čakaj len, čakaj, trochu sem, trochu tam!“

11 Veru brblavými perami a cudzím jazykom bude hovoriť k tomuto ľudu

12 ten, čo im hovoril: „Toto je odpočinok, dajte pokoj mdlému, toto je zotavenie,“ ale nechceli počuť.

13 Preto k nim bude slovo Pánovo: „Káž len, káž, káž len, káž, čakaj len, čakaj, čakaj len, čakaj, trochu sem, trochu tam!“ – aby išli a klesli nazad a boli zdrvení, zaplietli sa a boli chytení.

14 Preto čujte, posmešníci, slovo Pánovo, panovníci tohto ľudu, čo je v Jeruzaleme.

15 Pretože ste hovorili: „So smrťou sme uzavreli zmluvu a s peklom sme spravili dohodu, keď sa privalí bič šľahavý, nezasiahne nás, lebo sme si lož urobili útočišťom a zakrývame sa klamom.“

16 Preto takto hovorí Pán, Jahve: „Hľa, ja položím na Sione kameň, kameň vyskúšaný, uholný, vzácny, pevne zasadený. Kto uverí, nezakolíše.

17 Mierou urobím právo a váhou spravodlivosť, útočište lži však uchytí lejak a na úkryt vyrútia sa vody.

18 Vaša zmluva so smrťou bude zrušená a vaša dohoda s peklom neobstojí, keď sa privalí bič šľahavý, ten vás rozdrví.

19 Zachváti vás, kedykoľvek sa privalí, bo ráno za ránom sa privalí, vo dne i v noci; a len v hrôze pochopíte poučenie.“

20 Bo krátke je lôžko – nemožno sa vystrieť, a prikrývka úzka – nemožno sa prikryť.

21 Lebo ako na vrchu Parašim vstane Pán a zaburáca ako v údolí Gabaon, aby urobil svoj čin – jeho čin je zvláštny, aby uskutočnil svoj skutok – jeho skutok je divný.

22 Teraz sa však neposmievajte, aby vám nestuhli okovy, lebo o skaze, a to neodvratnej, počul som od Pána, Jahveho zástupov, nad celou zemou.

23 Nachýľte si ucho a počujte môj hlas, dávajte pozor a čujte moju reč!

24 Či každý deň orie oráč (pod siatie), otvára a bráni svoju roľu?

25 A či, keď urovná jej tvár, nerozhodí kôpor a nezaseje rascu, nedáva pšenicu, jačmeň a ľadník do svojho ostredku?

26 V správnosti ho vycvičí, jeho Boh ho vyučí.

27 Veď nie mláťačkou sa mláti kôpor a koleso voza nekrúti sa po rasci, lež prútom vytĺka sa kôpor a rasca palicou.

28 Obilie sa mláti, no nerozdrvuje ho večne, neženie kolesá svojho voza a kopytami ho nerozdrvuje.

29 I to pochádza od Pána zástupov, koná zázračne, zveľaďuje múdrosť.

1 Beda, Ariel, Ariel, mesto, kde sídlil Dávid. Pridajte rok k roku, sviatky nech obehnú,

2 potom budem tiesniť Ariela a bude povzdych a vzdychanie; i bude mi ako Ariel.

3 Budem ťa obliehať dookola, upevním vôkol teba hradbu a vystavím proti tebe násyp.

4 Vtedy budeš pokorne zo zeme hovoriť, z prachu zeme bude úpieť tvoja reč, tvoj hlas bude ako duch zo zeme a z prachu bude šepotať tvoja reč.

5 Ako drobný prach bude zástup cudzincov, ako miznúca pleva svorka násilníkov. I stane sa zrazu, nečakane:

6 Pán zástupov ťa navštívi hromom a trasením a veľkým praskotom, búrkou a víchricou a plameňom žeravého ohňa.

7 I bude ako sen a nočné videnie zástup všetkých národov, bojujúcich proti Arielovi a všetkých, čo ho obliehajú, obkľučujú a znásilňujú.

8 Ako keď sa sníva hladnému, že je, a keď sa prebudí, nemá ukojenú túžbu, a ako keď sa smädnému sníva, že pije, a keď sa prebudí, je zmorený a prahne smädom, tak bude zástupu všetkých národov, čo bojujú proti vrchu Sion.

9 Tŕpnite – a stŕpnete, zaslepujte sa a oslepnete, ste opití, ale nie od vína, tackáte sa, ale nie od liehu.

10 Lebo Pán vylial na vás ducha závratu a zavrel vaše oči, prorokov, zahalil vaše hlavy, vidcov.

11 Nuž bude vám každé videnie ako slová zapečatenej knihy. Keď ju dajú tomu, čo vie čítať, so slovami: „Čítajže toto!“ – odpovie: „Nemôžem, je zapečatená.“

12 A ak dajú knihu tomu, čo nevie čítať, a povedia: „Čítajže toto!“ – odpovie: „Neviem čítať.“

13 Pán povedal: „Pretože sa mi tento ľud približuje svojimi ústami a svojimi perami ma ctí, srdce si však vzďaľuje odo mňa, takže je ich bázeň ku mne naučeným ľudským príkazom,

14 preto, hľa, ja znovu vykonám divy s týmto ľudom, podivne a čudno, i zahynie múdrosť jeho mudrcov a rozum jeho rozumných sa schová.“

15 Beda tým, čo pred Pánom hlboko skrývajú úmysel, vo tme dejú sa ich skutky a vravia: „Kto nás vidí a kto o nás vie?“

16 Vaša prevrátenosť! Či hrnčiar hodnotí sa ako hlina, že tvor hovorí o tvorcovi: „Neurobil si ma!“? A hrniec vraví hrnčiarovi: „Nechápe!“?

17 Či to nebude už za krátku chvíľu, že Libanon premení sa na sad a sad budú za les pokladať?

18 A v ten deň počujú hluchí slová knihy a z tmy a temnoty oči slepých prehliadnu.

19 Pokorní budú v Pánovi rásť v radosti a najbiednejší z ľudu budú plesať v Svätom Izraela.

20 Veď zmizol násilník a zhynul posmešník a vyhubení sú, čo bdeli nad zločinom,

21 čo obvinili človeka pre slovo, čo sudcovi v bráne kládli osídla a pre nič odmietli spravodlivého.

22 Preto takto hovorí Pán Jakubovmu domu, (ten, čo vykúpil Abraháma): „Nebude sa teraz hanbiť Jakub a nezbledne teraz jeho tvár.

23 Lebo keď uvidí (jeho dietky), dielo mojich rúk uprostred seba, zasvätia moje meno, zasvätia Svätého Jakubovho a báť sa budú Boha Izraelovho.

24 Zblúdení duchom pochopia múdrosť a odbojníci prijmú poučenie.“

1 „Beda synom odbojným, hovorí Pán, keď kujú plán, nie však skrze mňa, robia zmluvu, nie však podľa môjho ducha, aby hromadili hriech na hriech.

2 Kráčajú dolu do Egypta – mojich úst sa však nespýtali – posilniť sa silou faraóna a schovať sa do tône Egypta.

3 Sila faraóna vám však bude na hanbu a skrýša v tieni Egypta na potupu.

4 I keď boli jeho kniežatá v Tanise a jeho poslovia dôjdu do Hanesu,

5 všetci sa sklamú v národe, ktorý im neprospeje. Nebude im na pomoc ani na osoh, ale na hanbu, ba na potupu.“

6 Výrok nad hrochom juhu: Cez krajinu úzkosti a biedy, odkiaľ je lev a levica, vretenica a okrídlený drak, vlečú na chrbtoch oslov svoje bohatstvo a na hrboch tiav svoje poklady k národu, ktorý im neprospeje.

7 Veď Egypťania nič a nič nepomôžu, preto som zvolal: „Ozrutou sú nehybnou.“

8 Teraz choď, napíš to na tabuľu pred nimi a vpíš to do knihy, aby to bolo pre budúce dni ako svedectvo naveky!

9 Lebo je to národ odbojný, lživí synovia, synovia, čo nechcú počuť náuku Pánovu,

10 čo vravia vidiacim: „Neviďte!“ a prorokom: „Neprorokujte nám pravdu, hovorte nám príjemno, prorokujte klamstvá,

11 odbočte z cesty, odchýľte sa z chodníka, odstráňte nám spred tváre Svätého Izraelovho!“

12 Nuž takto hovorí Izraelov Svätý: „Preto, že ste opovrhli týmto slovom, dúfate v násilie a klamstvo a opierate sa oň:

13 preto vám bude tento hriech ako hroziaca trhlina, rozškľabená na vysokom múre, ktorého pád príde náhlo, rýchlo,

14 a bude rozbitý, ako sa rozbije hlinený hrniec, nemilosrdne tresnutý, že sa nenájde v jeho troskách črep, na ktorý by sa vzal ohník z vatry, alebo načrelo vody z mláky.“

15 Lebo toto hovorí Pán, Jahve, Svätý Izraelov: „Návratom a pokojnosťou budete oslobodení, v tichosti a dôvere je vaša sila,“ ale nechceli ste.

16 Ba vraveli ste: „Nie, ale bežme na koňoch!“ – preto budete bežať. „A na rýchlonohých sa nesme!“ – preto budú rýchli vaši stíhači.

17 Tisíc sa vás trasie pred hrozbou jedného, pred hrozbou piatich utečiete, kým neostanete len ako sťažeň na temene vrchu a ako zástava na pahorku.

18 A preto Pán čaká, aby sa zľutoval nad vami, a preto sa dvíha, aby vás omilostil, veď Bohom pravdy je Pán, blažení všetci, čo dúfajú v neho.

19 Lebo, ľud na Sione, čo bývaš v Jeruzaleme, nie, nebudeš plakať, áno, zľutuje sa nad tebou na hlas tvojho volania; len čo ho počuje, vyslyší ťa.

20 A dá vám chlieb tiesne a vodu úzkosti a tvoji učitelia sa viac neschovajú, očami budeš vidieť svojich učiteľov

21 a ušami počuješ spoza seba slová: „Toto je cesta, kráčajte po nej!“ – ak sa odchýlite napravo, či naľavo.

22 Vtedy poškvrníš svoje modly pokryté striebrom a zlatom obtiahnuté liate sošky. Rozhádžeš ich ako hnus, povieš im: „Von!“

23 A on dá dažďa tvojmu siatiu, ktorým zaseješ roľu, a chlieb, úroda zeme, bude výdatný a záživný. Tvoj statok sa bude v ten deň pásť na rozsiahlej pastve.

24 Voly a osly, čo obrábajú zem, budú žrať obrok záživný, viaty sitom a vejačkou.

25 Na každom čnejúcom vrchu a na každom vysokom kopci budú potoky, prúdy vôd v ten deň veľkého vraždenia, keď budú padať veže.

26 Svetlo mesiaca bude ako svetlo slnca, svetlo slnca však bude sedemnásobné (ako svetlo siedmich dní) v deň, keď obviaže Pán zlomeninu svojho ľudu a dotlčené rany vylieči.

27 Hľa, Pánovo meno prichádza zďaleka, – jeho hnev blčí a je ťažkým kúdolom, jeho pery sú plné hnevu, jeho jazyk ako stravujúci oheň,

28 jeho dych je ako rozvodnený potok, čo siaha až po hrdlo – aby otriasol národmi otrasom ničiacim, je uzdou na lícach národov, čo vedie k blúdeniu.

29 Budete piesne spievať ako v noci zasväteného sviatku a v srdci sa budete radovať ako ten, čo putuje s flautou, aby došiel na vrch Pána, k Izraelovej Skale.

30 A Pán dá počuť svoj velebný hlas a zjaví rozmach svojho ramena v prchlivom hneve a v plameni žeravého ohňa, v záplave, búrke a v kameňoch ľadovca.

31 Bo od hlasu Pána zatrasie sa Asýr, keď ho udrie palicou.

32 A každý úder osudnej palice, ktorý mu zasadí Pán, bude za zvukov bubnov a hárf a v rozprúdenom boji ich zdolá.

33 Lebo oddávna je prichystaný Tofet, (aj ten je prichystaný pre kráľa), hlboký a široký, v jeho priehlbine oheň a hŕba dreva, Pánov dych ho rozpaľuje sťa prúd síry.