Category: Izaiáš

1 Z pňa Jesseho vypučí ratolesť a z jeho koreňov výhonok vykvitne.

2 A spočinie na ňom duch Pánov: duch múdrosti a rozumu, duch rady a sily, duch poznania a bohabojnosti;

3 a naplní ho bázeň pred Pánom. Nie podľa zdania očí bude súdiť, ani podľa počutia karhať,

4 ale v pravde bude súdiť maličkých a rozhodovať priamosťou v prospech krotkých zeme. I porazí zem prútom svojich úst a dychom svojich perí usmrtí zlosyna.

5 Pravda bude pásom jeho bedier a vernosť opaskom jeho drieku.

6 Vtedy bude vlk bývať s baránkom a leopard spočívať s kozliatkom; i teliatko a lev a kŕmny vôl budú spolu a drobný chlapček ich bude zavracať.

7 Krava i medveď budú sa pásť, ich mláďatá budú ležať spolu a lev bude ako vôl žrať slamu.

8 Nemluvňa sa bude hrať nad dierou hada, do jamy vretenice siahne rukou odkojenča.

9 Nebudú zle robiť a nebudú škodiť na celom mojom svätom vrchu; lebo zem bude plná poznania Pána, ako vody pokrývajú more.

10 V ten deň bude koreň Jesseho stáť ako zástava národov, budú ho vyhľadávať kmene a jeho príbytok bude slávny.

11 V ten deň Pán zase zdvihne ruku, aby získal zvyšok ľudu, ušetrený Asýrskom, Egyptom, Patrosom, Kušom, Elamom, Sineárom, Ematom a ostrovmi mora.

12 Zdvihne zástavu k národom, zhromaždí vysťahovalcov Izraela a Júdových roztratených pozbiera zo štyroch strán sveta.

13 Zmizne žiarlivosť Efraima a nepriatelia Júdu budú vyhubení. Efraim nebude žiarliť na Júdu a Júda nebude utláčať Efraima.

14 Lež zaletia na svah Filištíncov k západu a spolu olúpia synov Východu. Edom a Moab bude ziskom ich rúk a synovia Amona budú ich poslúchať.

15 Pán vysuší jazyk Egyptského mora svojím dychom horúcim a vztiahne ruku nad Rieku, rozbije ju na sedem potokov a umožní ju prekročiť v obuvi.

16 I bude mať cestu zvyšok ľudu, čo bude ušetrený Asýrskom, ako ju mal Izrael v deň, keď vychádzal z egyptskej krajiny.

1 V ten deň povieš: „Chválim ťa, Pane, že si sa hneval na mňa, ale tvoj hnev sa odvrátil a potešil si ma.

2 Hľa, Boh mojej spásy, dúfam a nebojím sa, veď moja sila a môj chválospev je Pán, on sa mi stal spásou.“

3 I budete čerpať vodu s radosťou z prameňov spásy

4 a poviete v ten deň: „Oslavujte Pána, vzývajte jeho meno, oznámte jeho skutky národom, rozhlasujte, že je slávne jeho meno.

5 Ospevujte Pána, veď veľkolepo konal, nech je to známe po celej zemi.

6 Plesaj a jasaj obyvateľka Siona, lebo veľkým uprostred teba je Svätý Izraela!“

1 Výrok nad Babylonom, ktorý videl Izaiáš, syn Amosov.

2 Na holom vrchu zdvihnite zástavu, volajte im hlasno, kývajte rukou, nech vojdú do brán kniežat!

3 Ja som dal rozkaz svojim zasvätencom, zavolal som (pre svoj hnev) svojich hrdinov, tých, čo hrdo jasajú pre moju slávu.

4 Čuj! Hluk na vrchoch, ako množstva ľudí. Čuj! Lomoz kráľovstiev zhromaždených národov. To Pán vojsk prehliada bojovné vojsko.

5 Idú z ďalekej krajiny, od končín nebies: Pán a nástroje jeho hnevu, aby zničili celú zem.

6 Kvíľte, lebo blízko je deň Pána, príde ako pohroma od Všemohúceho.

7 Preto sklesnú všetky ruky a každé ľudské srdce ochabne.

8 I podesia sa, kŕče a bôle dostanú, budú sa zvíjať ako rodička, s hrôzou budú hľadieť jeden na druhého: tvár im bude horieť plameňom.

9 Hľa, ide deň Pána ukrutný, rozhnevaný a rozpálený, aby urobil zo zeme púšť a jej hriešnikov z nej vyhubil!

10 Veď hviezdy nebies a ich súhvezdia nezaskvejú sa svojím leskom, slnko sa zatmie, len čo vyjde, a mesiac sa nerozžiari svetlom.

11 Strescem zločin na svete a na zločincoch ich vinu a spravím koniec nadutosti pyšných a hrdosť násilníkov pokorím.

12 Mužov spravím vzácnejšími než zlato a ľudí nad zlato ofírske.

13 Preto otrasiem nebesami a zem sa vyšinie zo svojho miesta pre rozhorčenosť Pána zástupov v ten deň, keď vzplanie jeho hnev.

14 Vtedy ako splašená gazela a ako ovce, ktoré nik nestráži, obráti sa každý k vlastnému národu a každý pobeží do svojej krajiny.

15 Každý dopadnutý bude prebodnutý a každý dochytený padne mečom.

16 Pred ich očami rozdrvia im deti, vyplienia im domy a sprznia im ženy.

17 Hľa, ja vzbudím proti nim Médov, ktorí si nevážia striebra a v zlate nemajú záľubu.

18 Ich kuše rozdrvia mladíkov a neušetria plod života, nad synčekmi sa nezľutuje ich oko.

19 A Babylon, ozdoba kráľovstiev, pyšná okrasa Chaldejcov, bude, ako keď Boh rozvrátil Sodomu a Gomoru.

20 Neobývaný bude naveky, neosídlený na všetky pokolenia; Arab si tam nepostaví stan a pastieri tam nebudú košiariť.

21 Ale bude tam sídliť zver púšte, sovy naplnia ich domy, budú tam bývať pštrosy a capy tam budú poskakovať.

22 Hyeny budú skučať v jeho kaštieľoch a šakaly v palácoch rozkoše. Už čoskoro príde jeho čas, neodtiahnu sa už jeho dni.

1 Lebo Pán sa zmiluje nad Jakubom a znovu si vyvolí Izrael a dá im spočinúť vo vlastnej krajine. Vtedy sa pridružia k nim cudzinci a pripoja sa k Jakubovmu domu.

2 Národy ich pojmú a privedú na ich miesto, dom Jakubov si ich však prisvojí v Pánovej krajine za sluhov a za slúžky; zajmú tých, čo ich zajali, a podrobia si svojich utláčateľov.

3 V ten deň, keď ti Boh dá odpočinúť si od únavy a zmietania a ukrutného otroctva, ktorým ťa zotročil,

4 zložíš toto porekadlo proti babylonskému kráľovi a povieš: „Hľa, ako skončil tyran, skončilo násilie!“

5 Pán zlámal prút pohanov, palicu vladárov,

6 čo zlostne bila ľudstvo údermi neprestajnými, podmaňovala v hneve národy sužovaním neľútostným.

7 Oddychuje, odpočíva celá zem, prepukáva jasotom.

8 Aj cyprusy a cédre Libanonu sa ti tešia: „Odkedy ležíš, nevystúpi rubač k nám.“

9 Podsvetie zdola sa pre teba rozruší v ústrety tvojmu príchodu; vzbudzuje pre teba tiene, všetkých mocnárov zeme vyzdvihuje z ich trónov, všetkých kráľov národov.

10 Títo všetci sa ozvú, prehovoria k tebe: „I ty si omdlel ako my, nám si sa stal rovným?

11 Do pekla je zvrhnutá tvoja sláva, zunenie tvojich hárf. Pod tebou je rozostretá chrobač a červy sú tvojou prikrývkou.“

12 Ako si padla z neba, žiarivá zornička! Zrazený si k zemi, čo si vládol nad národmi.

13 Veď v srdci si si hovoril: „Do nebies vystúpim, až nad Božie hviezdy vyvýšim svoj trón, sídliť chcem na vrchu zhromaždenia, na stráňach severu.

14 Vystúpim do výšin oblakov, prirovnám sa Najvyššiemu.“

15 Lenže do podsvetia si zvrhnutý, na stráne priepasti.

16 Čo ťa uzrú, obzrú si ťa, hútať budú o tebe: „Či toto je muž, čo rozbúril zem, zatriasol ríšami,

17 čo svet obrátil na pustatinu, jeho mestá zrúcal a jeho väzňom nepootváral dom väznenia?“

18 Králi národov všetci spočívajú v sláve, každý vo svojom dome.

19 Ty však si vyhodený bez hrobu ako odporná vetva – pokrytý zabitými, ktorých meč prebodal – (19f) ako pošliapaná mŕtvola. (19e) K tým, čo zostúpia do kamenných hrobov,

20 nepridružíš sa pri pohrebe, lebo si zničil vlastnú krajinu, svoj vlastný ľud vyvraždil. Nikdy nik nespomenie semeno zločincov.

21 Postavte popravisko jeho synom pre zločin ich otcov, aby nepovstali a nepodmanili si zem a nezaplnili svet mestami.

22 Povstanem proti nim – hovorí Pán zástupov – a vyhubím z Babylonu meno a zvyšok, rod a potomstvo – hovorí Pán –

23 a obrátim ho na príbytok ježa a na mláky vôd a vymetiem ho ničiacou metlou – hovorí Pán zástupov.

24 Takto prisahal Pán zástupov: „Veru, ako som zamýšľal, tak bude a ako som ustanovil, tak sa stane,

25 že zlomím Asýrsko vo svojej krajine a na svojich vrchoch ho pošliapem, takže sa vzdiali od nich jeho jarmo a stratí sa z ich ramien jeho bremeno.“

26 To je ustanovenie, ustanovené nad celou zemou, a to je ruka, vystretá nad všetky národy.

27 Veď Pán zástupov rozhodol, ktože to zlomí? Jeho ruka je vystretá, ktože ju odstráni?

28 V roku smrti kráľa Achaza odznel tento výrok:

29 „Neteš sa ty, Filištínsko celé, že prút toho, čo ťa bil, je zlomený, bo z koreňa hada vyjde vretenica a jej plodom bude okrídlený drak.

30 I budú sa pásť prvorodení biednych a chudobní budú sídliť v bezpečí, tvoj koreň však hladom usmrtím a tvojich pozostalých zabijem.

31 Kvíľ, brána, plač, mesto, des sa, Filištínsko celé, lebo od severu prichádza dym a nik neodchádza od svojich čiat.“

32 A čo sa odpovie poslom pohanov? Že Pán založil Sion a na ňom sa ukryjú biedni jeho ľudu.

1 Výrok nad Moabom. Áno, za noci bol zničený, Ar Moab zhynul; áno, za noci bol zničený, Kír Moab zhynul.

2 Idú do domu, Dibon vystupuje na výšiny plakať, na Nebu a na Medabe kvíli Moab: na každej hlave plešina, každá brada oholená,

3 na jeho cestách obliekajú sa do vrecovín, na jeho strechách a uliciach všetko kvíli, rozplakáva sa.

4 Hesebon a Eleále volá, až k Jase počuť ich hlas, preto sa chvejú bedrá Moabu, jeho duša sa chveje.

5 Moje srdce volá pre Moab. Jeho ubehlíci sú až v Segore, v Eglat – Šelišija. Áno, na výstupy Luitu vystupujú v plači, áno, na ceste k Horonaimu stupňujú krik pre skazu.

6 Áno, vody Nimrimu sa na púšť obrátia, áno, vyschla tráva, zhynula byľ, niet viacej zelene.

7 Preto svoje zvyšky a svoje zásoby nesú k potoku Vŕb.

8 Áno, krik obkľučuje hranice Moabu, až po Eglaim jeho kvílenie a po Beer-Elim jeho kvílenie.

9 Áno, vody Dimonu sú plné krvi, lebo na Dimon uložím ďalšie: na zachránených Moabu leva i na tých, čo ostanú v krajine.

1 Pošlite baránka vládcovi zeme zo Sely púšťou k vrchu dcéry Siona.

2 Ako odplašené vtáča, rozohnané hniezdo, budú dcéry Moabu pri brodoch Arnona.

3 „Daj radu, učiň rozhodnutie; premeň na noc svoj tieň v pravé poludnie, schovaj ubehlíkov, nevyjavuj rozplašených!

4 Nech u teba bývajú ubehlíci Moabu, buď im útočišťom pred ničiteľom!“ Veď zmizol násilník, prestalo ničenie, zhynuli z krajiny tí, čo ju gniavili!

5 Milostivo bude postavený trón a na ňom bude verne sedieť v stánku Dávidovom sudca, čo hľadá právo a domáha sa pravdy.

6 Počuli sme o pýche Moabu, pýche veľkej, a o jeho nadutosti, hrdosti a prchkosti, o jeho nezmyselných rečiach.

7 Preto jajkať bude Moab k Moabovi, všetko to bude jajkať. Za hroznovými koláčmi Kír-Charošetu budú vzdychať celkom zničení.

8 Lebo sú zvädnuté polia Hesebonu, vinicu Sabamy rozšliapali páni národov; jej ratolesti siahajú až k Jazeru, zatárali sa na púšť, jej výhonky sa rozvetvovali, presahovali more.

9 Preto plačom Jazerčanov oplakávam vinicu Sabamy, zalievam ťa slzami, Hesebon a Eleále, veď do tvojho vinobrania a do tvojej žatvy vpadávalo ujúkanie.

10 Zmizla radosť a plesanie zo záhrad a vo viniciach nejasajú, nevýskajú, víno v lisoch nešliape šliapač, urobil som koniec ujúkaniu.

11 Preto moje vnútro zuní pre Moaba ako citara a moje útroby pre Kír Cháreš.

12 Až sa zjaví Moab a namáhať sa bude na výšinách a vojde sa modliť do svojej svätyne, nič nezmôže.

13 Toto je slovo, ktoré Pán dávno vyriekol nad Moabom.

14 Teraz však prehovoril Pán: „V troch rokoch, ako rokoch žoldniera, bude znevážená sláva Moabu so všetkým veľkým zástupom. Zvyškov však bude málo, trocha, nie mnoho.“

1 Výrok nad Damaskom: „Hľa, Damask prestane byť mestom, bude iba hŕbou zrúcanín.

2 Opustené budú mestá Aroeru, budú patriť stádam, tam budú ležať a nik ich neodstraší.

3 Zhynie bašta Efraimu a kráľovstvo Damasku, so zvyškami Aramu bude ako so slávou synov Izraela“ – hovorí Pán zástupov.

4 „V ten deň zdrobnie Jakubova sláva a tučnosť jeho tela schradne.

5 A obíde, ako keď žnec zachytáva steblá a jeho rameno obžína klasy v údolí Refaim.

6 Zostanú z neho paberky, ako keď ráňajú olivy, dve-tri bobuľky na samom vrcholci, štyri-päť na konárikoch stromu“ – hovorí Pán, Boh Izraela.

7 „V ten deň vzhliadne človek na svojho Tvorcu a jeho oči pozrú na Svätého Izraelovho.

8 Nebude hľadieť na oltáre, na dielo svojich rúk, a nebude pozerať na to, čo vytvorili jeho prsty, na ašery a slnečné stĺpy.

9 V ten deň budú jeho opevnené mestá ako zboreniská Hevejcov a Amorejčanov, ktoré opustili pred synmi Izraela, a bude pustatinou.

10 Veď si zabudol na Boha, svoju spásu, a na svoju pevnú Skalu si si nespomenul, preto len saď rozkošné sady a cudzím viničom ich vysádzaj!

11 V deň, keď zasadíš, ohraď a do rána priveď svoje semeno k rozkvetu: unikne žatva v deň choroby a nezhojiteľnej bolesti.“

12 Beda, hukot mnohých národov, hučia ako hukot morí! Burácanie národov, burácajú ako burácanie ohromných vôd.

13 Zástupy burácajú ako burácanie mnohých vôd, ale zahriakne ich a ujdú ďaleko; budú hnané ako pleva vetrom a ako krútňava povíchricou.

14 Za večera, hľa, zdesenie, pred ránom ho už niet! To je údel tých, čo nás olupujú, a osud tých, čo nás vykorisťujú.

1 Beda, zem zuniacich krídel, čo je za riekami Etiópie,

2 čo posiela poslov po mori, po vode na papyrusových člnkoch! Choďte, rýchli posli, k národu urastenému a lesklému, k ľudu strašnému na ďaleko-široko, k národu silnému a drviacemu, ktorému rieky prerývajú krajinu.

3 Všetci občania sveta a obyvatelia zeme, hľaďte, až sa zdvihne zástava na vrchoch, až zazneje trúba, čujte!

4 Lebo takto hovorí Pán ku mne: „Spokojne budem hľadieť na svojom mieste ako žiarna horúčava za jasna a ako oblak rosy v úpale žatvy.“

5 Lebo pred oberačkou, keď kvitnutiu je koniec a hroznom polozrelým bude jeho kvet, poobrezáva výhonky nožmi a vetvy odstráni, obstrihá.

6 Všetci budú ponechaní vtáctvu hôr a zveri zeme, vtáctvo tam bude letovať a všetka zver zeme tam prezimuje.

7 V tom čase prinesie dar Pánovi zástupov národ urastený a lesklý, ľud strašný na široko-ďaleko, národ silný a drviaci, ktorému rieky prerývajú krajinu, na miesto mena Pána zástupov, na vrch Sion.

1 Výrok nad Egyptom: Hľa, Pán sa nesie na ľahkom oblaku a ide do Egypta! I trasú sa pred ním bôžikovia Egypta a Egyptu sa v hrudi roztápa srdce.

2 „I popudím Egypt proti Egyptu, že bude bojovať brat proti bratovi, priateľ proti priateľovi, mesto proti mestu, kráľovstvo proti kráľovstvu.

3 Egyptu unikne duch z útrob a pomätiem ich rozvahu, že sa budú vyzvedať u bôžikov, čarodejníkov, duchov a veštcov.

4 Vydám Egypt do rúk krutých pánov, tvrdý kráľ bude vládnuť nad nimi“ – hovorí Pán, Jahve zástupov.

5 Vysušia sa vody z mora a rieka úplne vyschne.

6 Páchnuť bude z riečišť, spľasnú a vyschnú rieky Egypta, zvädne trsť a šašina.

7 Plešiny sú pri Níle, pri brehu Nílu, veď všetko siatie Nílu uschne, zvädne, zmizne.

8 Kvíliť budú rybári, žialiť všetci, čo hádžu udicu do Nílu, a tí, čo rozprestierajú sieť na vode, sklesnú.

9 Zahanbia sa tí, čo spracúvajú ľan, tí, čo češú a pradú biele nite.

10 Jeho robotníci budú pošliapaní, všetci nádenníci zarmútení v duši.

11 Veru bláznivé sú kniežatá Tanisu, múdri radcovia faraóna sú hlúpou radou. Ako môžete vravieť faraónovi: „Syn mudrcov som, syn dávnych kráľov?“

12 Kdeže sú tvoji mudrci? Nechže ti oznámia a zvestujú, čo ustanovil Pán zástupov proti Egyptu.

13 Osprosteli kniežatá Tanisu, pomýlené sú kniežatá Memfisu, zavádzajú Egypt vládcovia jeho kmeňov.

14 Pán vmiešal do jeho útrob ducha závratu, do bludu uvedú Egypt vo všetkom jeho konaní, ako blúdi opilec v tom, čo sám vydávil.

15 A Egypt nebude mať diela, ktoré by previedla hlava a chvost, palmová ratolesť a trsť.

16 V ten deň bude Egypt ako ženy; triasť a báť sa bude rozohnanej ruky Pána zástupov, ktorou sa rozohnal proti nemu.

17 A júdska krajina bude Egyptu postrachom; keď ju ktokoľvek pred ním spomenie, bude sa triasť pre ustanovenie Pána zástupov, ktoré ustanovil nad ním.

18 V ten deň bude päť miest v egyptskej krajine, ktoré budú hovoriť rečou Kanaánu a prisahať na Pána zástupov, jedno sa bude volať Mesto slnka.

19 V ten deň bude Pánov oltár v strede egyptskej krajiny a pri jej hranici Pánov pomník.

20 A bude znamením a svedectvom Pánovi zástupov v egyptskej krajine: Ak budú volať k Pánovi pre utláčateľov, pošle im záchrancu a obrancu a oslobodí ich.

21 Pán sa dá Egypťanom poznať; Egypťania v ten deň poznajú Pána a budú mu prisluhovať obety a dary, sľúbia Pánovi sľuby a splnia ich.

22 Pán bude biť Egypt, biť, ale uzdraví. Tak sa obrátia k Pánovi; i dá sa im uprosiť a uzdraví ich.

23 V ten deň bude cesta z Egypta do Asýrska a budú chodiť Asýri do Egypta a Egypťania do Asýrska a Egypt s Asýrskom bude slúžiť.

24 V ten deň bude Izrael tretím pri Egypte a Asýrsku; požehnaním uprostred zeme,

25 ktorým požehná Pán zástupov slovami: „Požehnaný môj ľud Egypt a dielo mojich rúk Asýrsko a moje dedičstvo Izrael.“

1 V roku, keď tartan prišiel do Azotu – keď ho poslal asýrsky kráľ Sargon – a bojoval proti Azotu a dobyl ho,

2 v tom čase hovoril Pán prostredníctvom Izaiáša, syna Amosovho, takto: „Choď, vyzleč zo svojich bedier vrecovinu a vyzuj si z nôh obuv!“ I urobil tak a chodil nahý a bosý.

3 Vtedy povedal Pán: „Tak, ako chodí môj služobník Izaiáš tri roky nahý a bosý, na znamenie a náznak proti Egyptu a Etiópii,

4 tak poženie asýrsky kráľ zajatcov Egypta a vyhnancov Etiópie – mladíkov i starcov – nahých a bosých s holými zadkami na hanbu Egypta.

5 Ustrnú a budú sa hanbiť pre Etiópiu, svoju nádej, a pre Egypt, svoju ozdobu.

6 A obyvatelia tohto pobrežia povedia v ten deň: »Hľa, takto je s našimi nádejami, za ktorých pomocou sme behali, aby nás oslobodili od asýrskeho kráľa. Akože budeme môcť uniknúť my?«“