Category: Izaiáš

1 Videnie Izaiáša, syna Amosovho, ktoré videl o Júdsku a Jeruzaleme v dňoch Oziáša, Joatama, Achaza a Ezechiáša, kráľov Júdska.

2 Čujte, nebesá, počúvaj, zem, lebo Pán hovorí: „Synov som vychoval a vyvýšil, oni sa mi však spreneverili.

3 Vôl si pozná gazdu a osol jasle svojho pána; Izrael nepozná, môj ľud nepochopí.“

4 Beda hriešnemu národu, ľudu s ťažkou vinou, plemenu zločincov, synom skazeným. Opustili Pána, zhrdli Svätým Izraela, odcudzili sa.

5 Kde vás ešte udrieť, keď sa ďalej búrite: celá hlava je nezdravá a celé srdce choré.

6 Od päty po temä nič na ňom celého: puchlina a jazva a rana čerstvá, nevytlačená, neobviazaná a nezmäkčená olejom.

7 Vaša krajina je púšťou, vaše mestá vypálené ohňom. Vaša pôda? – pred očami vám ju zožierajú cudzinci, je púšťou, skazená od cudzincov.

8 Dcéra Sion zostala ako búdka vo vinici, sťa kolibka na uhorkovisku, ako obliehané mesto.

9 Keby nám Pán zástupov nebol ponechal zvyšok, boli by sme ako Sodoma, Gomore by sme sa podobali.

10 Čujte slovo Pánovo, kniežatá sodomské, počúvaj zákon nášho Boha, ľud gomorský!

11 „Načo mi množstvo vašich obetí? – hovorí Pán. Nasýtený som zápalmi baranov a tukom kŕmnych teliec; v krvi býčkov, baránkov a capov nemám zaľúbenie.

12 Keď prichádzate vidieť moju tvár, ktože to žiada od vás rozšliapavať mi nádvoria?

13 Neprinášajte viac márnu obetu, ona je mi dymom ošklivým. Novmesiac a sobota a slávne zhromaždenia? Neznesiem hriech a slávnosť!

14 Vaše novmesiace a sviatky nenávidí moja duša, stali sa mi bremenom, zunoval som znášať ich.

15 Aj keď rozprestierate dlane, odvrátim oči od vás; a keď aj hromadíte modlitby, ja ich nevyslyším, veď vaše ruky sú plné krvi.

16 Obmyte, očistite sa, odstráňte mi spred očí zlobu svojich skutkov, prestaňte robiť zlo!

17 Učte sa robiť dobro, domáhajte sa práva, pomôžte utláčanému, vymôžte právo sirote, obhajujte vdovu!

18 Poďte, pravoťme sa! – hovorí Pán. Ak budú vaše hriechy sťa šarlát, budú obielené ako sneh, ak sa budú červenať sťa purpur, budú ako vlna (biele).

19 Ak budete povoľní a budete poslúchať, dobro zeme budete požívať.

20 Ak sa však zdráhate a protivíte, meč vás pohltí, lebo hovorili ústa Pánove.“

21 Ako sa len stalo neviestkou mesto verné, plné spravodlivosti, pravda v ňom bývala, teraz však vrahovia!

22 Tvoje striebro ostalo troskou, tvoje víno je skazené vodou.

23 Tvoje kniežatá – hľa, vzbúrenci a spoločníci zlodejov, každý má rád dary, ženie sa za odmenami, sirote k právu nepomôžu a žaloba vdovy k nim nedôjde.

24 Preto hovorí Pán, Jahve zástupov, Mocný Izraela: „Beda, ukojím sa nad svojimi protivníkmi a pomstím sa na svojich nepriateľoch.

25 Obrátim na teba svoju ruku, vylúčim sťa lúhom tvoju trosku a odstránim všetko tvoje olovo.

26 Potom ti vrátim sudcov ako sprvoti a tvojich poradcov ako voľakedy. Vtedy sa budeš zvať mestom spravodlivých, verným mestom.

27 Sion bude vykúpený súdom a jeho obrátení spravodlivosťou.

28 Záhuba hriešnikom a zločincom tiež! Čo opustia Boha, tí zahynú.

29 Budete sa pýriť pre terebinty, ktoré ste ľúbili, a hanbiť sa pre záhrady, na ktorých ste lipli!

30 Lebo budete sťa terebinta, ktorej lístie padá, a ako záhrada, ktorá nemá vody.

31 Mocnár bude pazderím a jeho dielo iskrou, oboje bude spolu horieť a nezahasí ich nik.“

1 Slovo, ktoré videl Izaiáš, syn Amosov, o Júdsku a Jeruzaleme.

2 Na konci dní bude upevnený vrch Pánovho domu na temene hôr a vyčnievať bude nad pahorky; i budú sa naň hrnúť všetky národy.

3 Prídu mnohé kmene a povedia: „Hor’ sa, vystúpme na vrch Pánov, do domu Jakubovho Boha, nech nás poučí o svojich cestách a budeme kráčať jeho chodníkmi.“ Lebo zo Siona vyjde náuka a Pánovo slovo z Jeruzalema.

4 Rozsudzovať bude medzi národmi a naprávať početné kmene, takže si z mečov ukujú radlá, zo svojich kopijí viničné nože. Národ proti národu nezdvihne meč a nebudú sa viac priúčať boju.

5 Hor’ sa, dom Jakubov, kráčajme vo svetle Pánovom!

6 Veru, zavrhol si svoj ľud, dom Jakubov, lebo žijú podľa príkladu susedov: majú veštcov ako Filištínci a s potomkami cudzincov sa spolčujú.

7 Jeho krajina je plná striebra a zlata a niet konca jeho pokladom. Jeho krajina je plná koní a niet konca jeho povozom.

8 Jeho krajina je preplnená modlami, klaňajú sa dielu svojich rúk, ktoré urobili ich prsty:

9 a kloní sa človek, korí sa každý. Nie, neodpusť im to!

10 Zájdi do skaly, schovaj sa do prachu od strachu pred Pánom a pred velebou jeho slávy.

11 Pyšné oči človeka sa sklopia a pokorí sa hrdosť ľudí; len Pán sám bude povýšený v ten deň.

12 Lebo deň Pána zástupov bude nad všetkým pyšným a vyvýšeným a nad všetkým hrdým; i bude to znížené.

13 Nad všetkými cédrami Libanonu, vysokými a hrdými, nad všetkými dubmi Bášanu,

14 nad všetkými vysokými horami, nad všetkými hrdými kopcami,

15 nad každou vysokou vežou, nad každým hradným múrom,

16 nad každou taršišskou loďou a nad každou pôvabnou krásou.

17 Pokorená bude pýcha človeka a znížená bude povýšenosť ľudí. Len Pán bude povýšený v ten deň,

18 modly však úplne zmiznú.

19 Vojdú do skalných jaskýň a do priekop zeme od strachu pred Pánom a pred velebou jeho slávy, až povstane podesiť zem.

20 V ten deň zahodí človek svojich strieborných bôžikov a svojich zlatých bôžikov – ktorých si urobil na poklonu – krtom a netopierom,

21 aby zaliezol do trhlín skál a do jaskýň brál od strachu pred Pánom a pred velebou jeho slávy, až povstane podesiť zem.

22 Upusťte teda od človeka, ktorého dych je v jeho nose. Za čože ho teda pokladať?

1 Lebo, hľa, Pán, Jahve zástupov, odstráni z Jeruzalema a z Júdska všetku silu a oporu, všetku oporu chleba a všetku oporu vody,

2 hrdinu i bojovníka, sudcu i proroka, čarodeja i starca,

3 päťdesiatnika i vznešeného muža, poradcu, obratného umelca a znalca vo veštení.

4 Chlapcov im dám za kniežatá a samopaš zavládne nad nimi.

5 Ľudia sa budú vzájomne trýzniť, každý svojho priateľa, chlapec sa vrhne na starca a podliak na vznešeného.

6 Keď jeden chytí druhého v otcovom dome: „Máš rúcho, buď nám kniežaťom a táto zrúcanina nech ti je poddaná!“ –

7 odvetí v ten deň: „Nie som ránhojič, veď v mojom dome niet chleba a niet šiat, nerobte ma kniežaťom ľudu!“

8 Veru, Jeruzalem sa rúca, Júdsko padá, lebo ich jazyk a ich skutky sú proti Pánovi, navzdory očiam jeho velebnosti.

9 Výzor ich tváre svedčí proti nim, svoj hriech hlásajú ako Sodoma, neskrývajú ho; beda ich duši! Veď sebe robia zlo!

10 Povedzte spravodlivému, že dobre mu, že bude jesť ovocie svojich skutkov.

11 Beda bezbožnému, zle mu! Podľa skutkov jeho rúk sa mu stane.

12 Dozorcami môjho ľudu sú deti a ženy nad ním panujú. Ľud môj, tvoji vodcovia sú zvodcovia a cestu, ktorou kráčaš, ničia!

13 Pán povstal, aby sa pravotil, stojí, aby súdil kmene.

14 Pán vstúpi do súdu so staršími svojho ľudu, i s jeho kniežatami: „Veď vy ste spásli vinicu, máte v dome korisť od bedára!

15 Čo chcete? Drvíte môj ľud a rozomieľate tváre bedárov“ – hovorí Pán, Jahve zástupov.

16 Pán hovorí: „Pretože sa dcéry Siona vyvyšujú, vykračujú s napnutým krkom, očami šibú sem a tam, chodia krokom trasľavým a hrkajú retiazkami nôh:

17 prašivým spraví Pán temä dcér Siona a Jahve ich sluchy obnaží.

18 V ten deň Pán odstráni ozdobu: obruče nôh, slniečka a mesiačky,

19 perly, náramky a závoje,

20 turbany, hrkálky, pásy, voňavky a amulety,

21 prstene a nosné obrúčky,

22 rúcha, plášte, šatky a kapsičky,

23 zrkadlá a pláštiky, čiapočky a halienky.

24 V ten deň bude miesto vône zápach a miesto pása povraz, miesto vlnivého účesu plešina, miesto plášťa vrecovina, vypálený znak namiesto krásy.

25 Tvoji mužovia padnú mečom a tvoji hrdinovia vo vojne.

26 Budú kvíliť a smútiť jej brány a spustnutá bude sedieť na zemi.“

1 Sedem žien sa chopí jedného muža v ten deň a povedia: „Svoj chlieb budeme jesť a svoje rúcho obliekať, len tvojím menom nech sa zveme: odstráň našu potupu!“

2 V ten deň bude Pánov Výhonok na okrasu a slávu a Plod zeme na velebu a ozdobu zachráneným Izraela.

3 A ten, kto zostane na Sione a kto zvýši v Jeruzaleme, svätým sa bude nazývať, každý zapísaný v Jeruzaleme pre život,

4 až zmyje Pán škvrnu dcér Siona a od Jeruzalema odstráni jeho krv duchom súdu a duchom zápalu.

5 A Pán stvorí nad každým miestom vrchu Sion, i tam, kde ho vzývajú, oblak vo dne a dym a žiaru plamenného ohňa v noci, áno, nad celou slávou bude stan.

6 A bude strechou tienistou vo dne pred horúčavou a úkrytom a útočišťom pred víchricou a pred dažďom.

1 Zaspievam svojmu miláčikovi pieseň svojho priateľa o jeho vinici. Vinicu mal miláčik môj na úrodnom úbočí.

2 Okopal ju, skálie z nej vyzbieral, viničom ju vysadil, postavil uprostred nej vežu a lisom ju vystrojil. Potom čakal, že urodí hrozno, urodila však plánky.

3 A teraz, občania Jeruzalema a mužovia Júdska, súďte medzi mnou a mojou vinicou!

4 Čo som ešte mal urobiť svojej vinici a neurobil som jej? Prečo, kým čakal som hrozno, urodila len plánky?

5 Teraz však nechže vám ukážem, čo urobím ja svojej vinici: pováľam jej plot a stane sa pastvou, zrúcam jej ohradu a bude pošliapaná.

6 Obrátim ju na púšť, nebude strihaná a nebude kopaná, takže vzrastie tŕnie a bodľač; ba aj oblakom prikážem, aby ju neskropili dažďom.

7 Bo vinicou Pána zástupov je dom Izraela a júdski mužovia jeho sadom rozkošným. On čakal na právo – a hľa, bezprávie, na spravodlivosť – a hľa, kvílenie.

8 Beda tým, čo hromadia dom na dom a pole pripájajú k poľu, takže nieto viac miesta a uprostred krajiny ste sami ubytovaní.

9 Počujem, Pane zástupov: „Ver, že množstvo domov bude pustatinou, vo veľkých a krásnych nebude nik bývať.“

10 Áno, desať jutár vinice urodí jeden bat a chomer siatia efu urodí.

11 Beda tým, čo zavčas rána pachtia po nápoji a do neskorého večera ich rozpaľuje víno!

12 Čo majú citaru a harfu, bubon, flautu a víno na hodoch, na dielo Pána však nehľadia a prácu jeho rúk nevidia.

13 Zato bude zajatý môj ľud pre nevedomosť, jeho slávni umrú hladom a jeho zástup zoschne od smädu.

14 Preto podsvetie roztvorí svoj pažerák, rozškľabí svoje ústa bezodné a zostúpi jeho sláva i jeho zástup i jeho hluční a tí, čo v ňom plesajú.

15 I skloní sa človek a pokorí sa každý a oči pyšných sa sklopia.

16 Povýšený bude v súde Pán zástupov a svätý Boh v pravde ukáže sa svätým.

17 Baránky sa tam budú pásť ako na svojej pastve a púšte boháčov cudzinci vyjedia.

18 Beda tým, čo priťahujú vinu neprávosťou a pokutu vozovými povrazmi!

19 Čo hovoria: „Nech sa náhli, nech urýchli svoje dielo, nechže uvidíme! Nech sa priblíži a príde rozhodnutie Svätého Izraelovho, nech ho spoznáme!“

20 Beda tým, čo vravia zlému dobré a dobrému zlé, robia svetlo tmou a tmu svetlom, robia horké sladkým a sladké horkým!

21 Beda tým, čo sú vo vlastných očiach múdri a sami pred sebou rozumní!

22 Beda hrdinom – v pití vína a silákom – v miešaní liehovín,

23 ktorí za úplatok oslobodia zločinca a odnímu právo od spravodlivých!

24 Preto ako plevu zožiera jazyk ohňa a seno scvŕka sa v plameni, bude ich koreň hnilobou a ich kvet odletí ako prach, lebo odmietli náuku Pána zástupov a výroku Svätého Izraelovho sa rúhali.

25 Preto sa rozpálil Pánov hnev proti jeho ľudu, vystrel proti nemu svoju ruku a strestal ho, až sa triasli hory. Ich mŕtvoly boli sťa blato po uliciach. Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev a jeho ruka je ešte vystretá.

26 I zdvihne znak národu zďaleka a zapíska mu až do končín zeme a hľa, príde náhle, honosne!

27 Niet v ňom znaveného ani omdleného, nespí, ani nedrieme, pás jeho bedier sa nerozopne, ani remeň na obuvi neroztrhne.

28 Jeho šípy sú ostré, všetky kuše napnuté, kopytá jeho koní sú ako kremeň a jeho kolesá ako víchrica.

29 Rev má ako levica, reve ako levíčatá, ručí a uchytí korisť, odnesie a nik mu ju nevytrhne.

30 V ten deň bude hučať nad ním ako hukot mora. Pozrie sa na zem a hľa, hustá tma a svetlo sa zotmie v jej mrákote!

1 V roku, keď zomrel kráľ Oziáš, videl som Pána sedieť na vysokom a vznešenom tróne; lem jeho rúcha napĺňal chrám.

2 Nad ním stáli serafíni; každý mal po šesť krídel: dvoma krídlami si zakrývali tvár, dvoma si zakrývali nohy a dvoma lietali.

3 A jeden druhému volal: „Svätý, svätý, svätý je Pán zástupov, celá zem je plná jeho slávy.“

4 Prahy dverí sa chveli od hlasu volajúceho a dom sa naplnil dymom.

5 Tu som povedal: „Beda mi, áno, som stratený. Veď som muž s nečistými perami a bývam medzi ľudom s nečistými perami; a moje oči videli kráľa, Pána zástupov.“

6 I priletel ku mne jeden zo serafínov, v ruke mal žeravý uhlík, čo kliešťami vzal z oltára,

7 dotkol sa mi úst a povedal: „Hľa, toto sa dotklo tvojich perí, zmizla tvoja vina a tvoj hriech je odstránený!“

8 Potom som počul hlas Pána, ktorý hovoril: „Koho mám poslať, kto nám pôjde?“ I povedal som: „Hľa, tu som, pošli mňa!“

9 Riekol: „Choď a povedz tomu ľudu: Čujteže, čujte, no nerozumejte, viďteže, viďte, no nepoznávajte!

10 Sprav bezcitným srdce tohto ľudu, jeho uši zaťaž a oči mu zastri, aby očami nevidel a ušami nepočul, aby mu srdce nepochopilo a neobrátil sa a neuzdravil.“

11 I vravel som: „Dokedy, Pane?“ Riekol: „Kým nespustnú mestá, nebudú bez občanov a domy bez ľudí, kým nebude zem vyplienená v púšť.

12 Pán oddiali ľudí, takže bude veľká opustenosť v krajine.

13 A ak v nej ostane ešte desiaty diel, bude znova ničený ako terebinta a dub, z ktorého pri stínaní ostane iba kmeň. Jeho kmeň je svätým semenom.“

1 V dňoch Achaza, syna Joatamovho, syna Oziášovho, kráľa júdskeho, Rasin, kráľ Aramu, a Peqah, syn Romeliášov, kráľ izraelský, vytiahli do boja proti Jeruzalemu, ale nevládali ho zdolať.

2 Keď zvestovali Dávidovmu domu: „Aram táborí v Efraimsku,“ chvelo sa jeho srdce a srdce jeho ľudu tak, ako sa chvejú stromy lesa od vetra.

3 A Pán riekol Izaiášovi: „Choď naproti Achazovi ty i tvoj syn Šeárjášúb až po koniec vodovodu Horného rybníka, na cestu poľa práčov,

4 a povedz mu: Daj pozor a buď spokojný, neboj sa a srdce nech ti nechabne pre tie dve dymiace ohorené hlavne, pre zúrivý hnev Rasina a Aramu a Romeliášovho syna.

5 Preto, že sa Aram a Efraim a Romeliášov syn uzniesli proti tebe, hovoriac:

6 »Tiahnime do Júdska a podesme ho, strhnime ho k sebe a ustanovme v ňom za kráľa Tábelovho syna!«

7 Toto hovorí Pán, Jahve: »Nestane sa tak a nebude tak,

8 lebo hlavou Aramu je Damask a hlavou Damasku Rasin. O šesťdesiatpäť rokov bude Efraim zlomený, nebude národom.

9 Hlavou Efraimu je Samária a hlavou Samárie Romeliášov syn. Ak neuveríte, veru neobstojíte.«“

10 Pán znovu takto prehovoril k Achazovi:

11 „Žiadaj si znamenie od Pána, svojho Boha, či už hlboko v podsvetí a či hore na výsostiach!“

12 Ale Achaz vravel: „Nebudem žiadať a nebudem pokúšať Pána.“

13 Riekol teda (Izaiáš): „Počujteže, dom Dávidov! Či vám je málo obťažovať ľudí, že obťažujete ešte aj môjho Boha?

14 Preto vám sám Pán dá znamenie: Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel!

15 Mlieko a med bude jesť, až bude vedieť opovrhnúť zlým a voliť si dobré.

16 Lebo skôr, ako by chlapec vedel opovrhnúť zlým a voliť si dobré, bude spustošená krajina, ktorej dvoch kráľov sa ty hrozíš.

17 Pán privedie i na teba a na tvoj ľud – na dom tvojho otca – dni, akých nebolo odo dňa, čo sa odtrhol Efraim od Júdska – asýrskeho kráľa.“

18 V ten deň Pán zapíska muche, ktorá je v končinách riek Egypta, a včele, ktorá je v krajine Asýr.

19 I prídu a usadia sa všetci v jarkoch dolín a v trhlinách skál a v každom tŕní a v každej škáre.

20 V ten deň pán oholí britvou najatou spoza rieky – kráľom asýrskym – hlavu a vlásky nôh, ba aj bradu odstráni.

21 Ak si v ten deň prichová niekto kravičku a dve ovečky,

22 pretože dajú množstvo mlieka, bude jesť mlieko, áno, mlieko a med bude jesť každý, kto ostane v krajine.

23 V ten deň každé miesto, kde je tisíc vínnych kmeňov za tisíc strieborných, bude tŕním a bodľačím;

24 pôjdu ta so šípmi a kušou, lebo tŕním a bodľačím bude celá zem.

25 A na kopce, čo sa okopávajú motykou, nevkročíš zo strachu pred tŕním a bodľačím a budú pastvou býkov a šliapaniskom oviec.

1 Pán mi povedal: „Vezmi veľkú tabuľu a napíš na ňu ľudským písmom: Náhla korisť – rýchly lup!“

2 I vzal som si hodnoverných svedkov, kňaza Uriáša a Zachariáša, syna Barachiášovho.

3 Potom som pristúpil k prorokyni; i počala a porodila syna. A Pán mi riekol: „Nazvi ho Náhla korisť – rýchly lup.

4 Lebo skôr, ako by chlapec vedel volať: »Otče« a: »Matka,« budú odnášať bohatstvo Damasku a korisť Samárie pred asýrskeho kráľa.“

5 A Pán ešte ďalej hovoril ku mne takto:

6 „Pretože tento ľud zavrhol vody Siloe, ktoré tečú tíško, a potešil tým Rasina a Romeliášovho syna:

7 preto, hľa, privedie na nich (Pán) silné a hojné vody Rieky: – asýrskeho kráľa a všetko jeho vojsko – i vystúpi nad všetky svoje riečištia a prerazí všetky svoje brehy.

8 Potečie v Júdsku, rozvodní sa a rozprúdi, bude siahať až k hrdlu, takže svojimi rozpätými krídlami zaplní šírku tvojej krajiny, ó, Emanuel!“

9 (Len) zúrte, národy, a skazíte sa, čujte, všetky diaľavy zeme; (len) zbrojte a zničíte sa, (len) zbrojte a zničíte sa!

10 Kujte plán – a stroskotá; hovorte reči – a neobstoja, pretože s nami je Boh.

11 Lebo takto mi hovoril Pán mocným zásahom a upravoval ma, aby som nešiel cestou tohto ľudu. Riekol:

12 „Nezvite sprisahaním všetko, čo tento ľud volá sprisahaním, a čoho sa on bojí, nebojte sa a nestrachujte sa!

13 Pána zástupov, toho majte za Svätého! On je vašou bázňou a on vaším strachom.

14 A bude svätyňou a skalou úrazu, kameňom pádu obom domom Izraela, sieťou a osídlom obyvateľom Jeruzalema.

15 I potknú sa oň mnohí, padnú a rozbijú sa; zachytia sa a budú ulovení.“

16 „Potvrď svedectvo a zapečať náuku u mojich učeníkov.“

17 Čakám teda na Pána, ktorý si zakryl tvár pred domom Jakuba, a dúfam v neho.

18 Hľa, ja a chlapci, ktorých mi dal Pán, sme znakmi a znameniami v Izraeli od Pána zástupov, čo býva na vrchu Sion!

19 Keď vám povedia: „Dopytujte sa u čarodejov a veštcov, čo šuškajú a šepocú; či sa nemá národ dopytovať u svojho boha, o živých u mŕtvych?“

20 K náuke a ku svedectvu! Ak nebudú hovoriť takto, budú ako tí, pre ktorých niet svitania.

21 Bude chodiť v nej (v krajine) ochabnutý a hladný, a keď vylačnie, rozzúri sa a bude zlorečiť svojmu kráľovi a svojmu Bohu. A či sa obráti nahor,

22 či sa pozrie na zem: hľa, úzkosť a tma a hrôzyplné temno! Ale mrákavy uniknú,

23 lebo nebude tma tam, kde je (teraz) súženie. V predošlom čase znevážil krajinu Zabulona a krajinu Neftaliho, v poslednom však zvelebí pobrežie mora, Zajordánsko, Galileu pohanov.

1 Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo, nad tými, čo bývajú v krajine tieňa smrti, zažiari svetlo.

2 Rozmnožil si plesanie, zväčšil si radosť; budú sa tešiť pred tebou, ako sa tešia pri žatve, tak, ako plesajú, keď si delia korisť.

3 Veď jeho ťažké jarmo a prút jeho pleca a palicu jeho pohoniča lámeš ako v dňoch Madiánu.

4 Lebo každá hrmotná obuv a každý šat zmáčaný v krvi bude spálený, bude ohňu pokrmom.

5 Lebo chlapček sa nám narodil, daný nám je syn, na jeho pleci bude kniežatstvo a bude nazvaný: zázračný Radca, mocný Boh, večný Otec, Knieža pokoja.

6 Jeho vláda bude veľká a pokoj bude bez konca na Dávidovom tróne a nad jeho kráľovstvom, aby ho upevnil a posilnil právom a spravodlivosťou odteraz až naveky. Horlivosť Pána zástupov to urobí.

7 Pán poslal slovo proti Jakubovi, aby dopadlo na Izrael.

8 A skúsi to celý národ, Efraim aj občania Samárie, čo v namyslenosti a pýche srdca vravia:

9 „Tehly sa zrútili – budeme stavať kvádrami, sykomory sú vyťaté – nahradíme ich cédrami.“

10 A pán povýšil nad neho Rasinových nepriateľov a popudil jeho odporcov.

11 Aramejčanov od východu a Filištíncov od západu, i hltať budú Izrael plnými ústami. Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev a jeho ruka je ešte vystretá.

12 Ale ľud sa neobrátil k tomu, čo ho bil, a nehľadali Pána zástupov,

13 nuž odtne Pán hlavu i chvost, palmovú ratolesť i trsť v jediný deň.

14 Starec a hodnostár sú hlava, prorok však, ktorý učí lož, je chvost.

15 Vodcovia ľudu (Izraela) sú zvodcami, tí však, ktorých vedú, sú zvedení.

16 Preto z jeho junače nemá Pán radosti a nad jeho sirotami a vdovami sa nezľutuje, veď sú to všetko bezbožníci a zločinci a každé ústa hovoria hanebnosť! Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev a jeho ruka je ešte vystretá.

17 Veď neprávosť horela sťa oheň, čo tŕnie a bodľač stravuje, potom zapaľuje lesné húštiny, že ich zahaľujú stĺpy dymu.

18 Hnevom Pána zástupov je zapálená krajina a ľud (Izraela) je ako pokrm ohňa: nik sa nezmiluje nad vlastným bratom.

19 Zožiera napravo a hladuje, zjedá naľavo a nenasýti sa; každý zjedá mäso vlastného ramena.

20 Manesses Efraima a Efraim Manassesa a obaja spolu sú proti Júdovi. Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev a jeho ruka je ešte vystretá.

1 Beda tým, čo uzákoňujú zlé zákony, a pisárom, ktorí spisujú útlak,

2 aby drobných ľudí odtisli od práva a biednych môjho ľudu odviedli od pravdy, aby vdovy boli ich korisťou a aby ozbíjali siroty.

3 Čo však spravíte v deň navštívenia, keď nešťastie príde zďaleka? Ku komu sa budete utiekať o pomoc a kde zanecháte svoje bohatstvo?

4 Dostanete sa len medzi zajatcov a medzi pozabíjaných padnete. Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev a jeho ruka je ešte vystretá.

5 Beda Asýrsku, je prútom môjho hnevu a palicou v ich rukách je moja prchkosť.

6 K rúhavému národu ho posielam, proti ľudu môjho hnevu dávam rozkaz, aby koristil korisť a zbíjal zboj a aby ho rozšliapal ako blato ulíc.

7 Ale on tak nezmýšľa a jeho srdce tak nemieni, lež v mysli má vyničiť a vyhubiť nemálo národov.

8 Veď hovorí: „Či nie sú moje kniežatá všetky kráľmi?

9 Či nie je Kalano ako Karkemis? Či nie je Emat ako Arpad? Či nie je Samária ako Damask?

10 Ako zasiahla moja ruka kráľovstvá bôžikov – a modiel mali veru viac než Jeruzalem (a Samária).

11 Či tak, ako som urobil Samárii a jej bôžikom, neurobím tiež Jeruzalemu a jeho modlám?“

12 Keď Pán doplní celé svoje dielo na vrchu Sion a v Jeruzaleme, navštívim pyšný výplod srdca asýrskeho kráľa a nadutú hrdosť jeho očí.

13 Lebo hovorí: „Silou svojej ruky som to urobil a svojou múdrosťou, lebo som rozumný; odstránil som hranice národov, ich poklady som ukoristil a sťa obor som zvrhol tých, čo sedeli na tróne.

14 Moja ruka našla ako hniezdo bohatstvo národov a ako sa zhrabujú opustené vajcia, zhrabol som ja celú krajinu a nebolo, kto by krídlom strepotal a ústa otvoril a spišťal.“

15 Či sa môže vypínať sekera nad toho, čo ňou hýbe? Či sa môže vyvyšovať píla nad toho, kto ju ťahá? Akoby prút hýbal tými, čo ho dvíhajú, akoby palica dvíhala toho, ktorý nie je drevom.

16 Preto pošle Pán, Vládca zástupov, na jeho silákov suchoty a pod jeho pýchou bude pražiť ako požiar oheň.

17 Svetlo Izraela bude ohňom, a jeho Svätý plameňom. I bude horieť a strávi jeho tŕnie a bodľač v jeden deň.

18 Nádheru jeho lesa a hája znivočí od vrcholu až po koreň, že bude, ako kto hynie horúčkou.

19 Zvyšok stromov jeho lesa bude maličký, že to chlapček spočíta.

20 V ten deň sa zvyšok Izraela a zachránení Jakubovho domu nebudú viac opierať o toho, kto ich bije, lež úprimne sa budú opierať na Pána, Svätého Izraela.

21 Zvyšok sa obráti, zvyšok Jakubov k mocnému Bohu.

22 Lebo čo by bolo tvojho ľudu, Izrael, ako piesku mora, len zvyšok z neho sa obráti. Záhuba ustanovená – prevláda spravodlivosť!

23 Lebo záhubu, a to neodvratnú, vykoná Vládca, Pán zástupov, prostred celej zeme.

24 Preto takto vraví Vládca, Pán zástupov: „Neboj sa, ľud môj, čo bývaš na Sione, Asýra, ktorý ťa bije prútom a dvíha na teba svoju palicu ako Egypt.

25 Veď už len krátku chvíľku a prestane zloba a môj hnev bude ničiť ich.“

26 Pán zástupov zdvihne nad nimi svoj bič, ako keď bil Madiánčana na skale Oreb, a svoju palicu pozdvihne nad more ako proti Egyptu.

27 V ten deň spadne jeho bremä z tvojho pleca a jeho jarmo z tvojej šije: jarmo sa zláme od tučnoty.

28 Ide na Ajat, tiahne cez Magron, v Machmase si necháva batožinu,

29 prechádza priechodom: „Geba nám bude nocľahom.“ Trasie sa Ráma, Šaulova Gabaa uteká.

30 Kvíľ hlasito, dcéra Galima, počúvajže, Laisa, úbohý Anatot.

31 Uteká Medemena, obyvatelia Gebimu bežia.

32 Ešte dnes má zastať v Nobe, zamáva rukou nad vrchom dcéry Siona, nad pahorkom Jeruzalema.

33 Hľa, Vládca, Pán zástupov, poobtína vetvy náporom; čo vysoko vzrástlo, bude sťaté, čo je vznešené, klesne.

34 Obkliesnená bude húšť lesa železom a Libanon padne s velikášmi.