Category: Ezechiel

1 V jedenástom roku, prvý deň tretieho mesiaca, prehovoril Pán ku mne takto:

2 „Syn človeka, povedz faraónovi, kráľovi Egypta, a jeho zástupu: »Komu sa podobáš svojou veľkosťou?«

3 Pozri, cédrom na Libanone je krásnovetvým, korunu má tienistú, vzrast má vysoký, vrcholec mu čneje z húšťavy.

4 Od vôd vzrastá, výšku mu dala priepasť, ktorá mu pôdu obkľúčila prúdmi a svoje toky vyliala na všetky stromy poľa.

5 Preto vzrastom prevýšil všetky stromy na poli, vetvy sa mu rozrástli, konáre sa roztiahli od hojnej vody.

6 Na konároch, keď ich roztiahol, hniezdili všetky vtáky neba, pod jeho vetvami rodili všetky poľné zvieratá, v jeho tôni bývali rôzne početné kmene.

7 Prekrásny bol svojou veľkosťou, ratolesti keď si roztiahol, veď mal korene v hojnej vode.

8 Cédre v Božej záhrade sa mu nevyrovnali, cyprusy sa nepodobali jeho konárom, platan nemal vetvy ako on, nijaký strom v Božej záhrade mu nebol krásou podobný.

9 Krásnym som ho urobil, bohatým na konáre, že mu závideli všetky stromy Edenu, čo sú v Božej záhrade.

10 Preto takto hovorí Pán, Jahve: Pretože je na vzrast vysoký, svojím vrcholcom sa vzpína až medzi oblaky a pre výšku sa mu vzdúva srdce:

11 dal som ho do ruky mocnému národu, nech s ním nakladá; pre jeho zločin som ho odohnal.

12 Vyťali ho cudzinci, najsilnejšie národy, a pohodili ho. Na vrchy a do všetkých dolín padali jeho konáre, dolámali sa mu vetvy do všetkých riečíšť zeme, z jeho tieňa odišli všetky národy, odvrhnú ho.

13 Na jeho vývrate bývali všetky vtáky neba a na jeho vetvách boli všetky zvieratá poľa,

14 aby sa nijaký strom pri vode nevyvyšoval pre svoj vzrast a aby sa svojím vrcholcom nevypínal medzi oblaky. Pre svoju výšku nech sa nespolieha na seba nič, čo pije vodu, pretože všetci budú vydaní na smrť, do podzemia, medzi ľudských synov, k tým, čo zostupujú do jamy.

15 Toto hovorí Pán, Jahve: V deň, keď do podsvetia zostúpil, smútok som nariadil, more som do neho zahalil a jeho toky som zahatil, že množstvo vody tiecť prestalo. Libanon som odial do čierna a stromy na poli vyschli preň.

16 Rachotom jeho pádu som podesil národy, keď som ich strčil do podsvetia k tým, čo zostupujú do jamy. A v podsvetí sa potešili všetky stromy Edenu, vyberané a najlepšie z Libanonu, všetky, čo pijú vodu.

17 Lebo aj tie zostúpili s ním do podsvetia k tým, čo ich prebodol meč, aj jeho pomocníci, ktorí spočívali v jeho tôni medzi národmi.

18 Tak, komuže si sa podobal vznešenosťou a veľkosťou medzi stromami Edenu? Zrútil si sa so stromami Edenu do podsvetia. Medzi neobrezancami ležíš s tými, čo ich prebodol meč. To je faraón a celý jeho zástup,“ hovorí Pán, Jahve.

1 V dvanástom roku, dvanásty mesiac, prvý deň mesiaca, prehovoril Pán ku mne takto:

2 „Syn človeka, začni žalospev o faraónovi, kráľovi Egypta, a povedz mu: Levíča národov, zhynul si. Býval si ako morský krokodíl, brázdil si svoje rieky, nohami si vodu mútieval, brodil si v ich riekach.

3 Toto hovorí Pán, Jahve: Rozostriem na teba svoju sieť v zástupe početných národov a svojou sieťou ťa vytiahnem,

4 na zem ťa vyhodím, šmarím ťa na pole, nebeským vtáčatám dám bývať na tebe a tebou nasýtim zver celého sveta.

5 Telo ti na vrch pohodím a tvojou mŕtvolou zaplním doliny.

6 Zem napojím tvojím výtokom – tvojou krvou – až po vrchy, riečištia sa z teba zaplnia.

7 Keď zhasneš, zahalím nebesá, ich hviezdy zatemním, slnko zahalím oblakmi a mesiac nevydá svetlo.

8 A všetky svietidlá na nebi zatemním pre teba, na tvoju zem však dopustím tmu – hovorí Pán, Jahve.

9 I popudím srdce mnohých národov, keď zavediem tvojich zajatcov medzi národy, do krajín, ktoré nepoznáš.

10 A podesím pre teba mnohé národy, ich králi sa strašne zhrozia pre teba, keď budem mihať svojím mečom pred ich tvárami; v deň tvojho pádu sa bude každý razom chvieť o svoj život.

11 Lebo toto hovorí Pán, Jahve: Meč babylonského kráľa príde na teba.

12 Mečmi silákov porazím tvoj zástup; sú to všetko najsilnejšie národy, nuž znivočia pýchu Egypta a vyhynie celý jeho zástup.

13 Aj všetky jeho zvieratá vyhubím z početných vôd, takže ich ľudská noha viac nepomúti, ani paprčky zvierat ich nerozbúria.

14 Vtedy dám ich vodám ustáť sa a ich riekam dám tiecť ako oleju, hovorí Pán, Jahve.

15 Keď urobím egyptskú krajinu pustou a zem bude prázdna, bez svojej náplne, keď porazím všetkých, čo v nej bývajú, vtedy budú vedieť, že ja som Pán.

16 Toto je žalospev, nech ho spievajú; dcéry národov ho majú spievať; nad Egyptom a nad celým jeho zástupom ho majú spievať,“ hovorí Pán, Jahve.

17 V dvanástom roku, v prvom mesiaci, pätnásty deň mesiaca, prehovoril Pán ku mne takto:

18 „Syn človeka, kvíľ nad zástupom Egypta a strhni ho – jeho a dcéry mocných národov – do podzemia s tými, čo zostúpili do jamy.

19 Od koho si krajší? Zostúp a daj sa uložiť s neobrezanými!

20 Padnú medzi tých, ktorých prebodol meč. Meč je pripravený. Pritiahni ho i celý jeho zástup.

21 Najmocnejší z hrdinov i s jeho pomocníkmi budú k nemu hovoriť zo stredu podsvetia. Zostúpili, ležia neobrezaní, prebodnutí mečom.

22 Tam je Asýr a celé jeho zhromaždenie, jeho hroby sú vôkol neho. To všetko sú prebodnutí, padli pod mečom,

23 a dali im hrob na dne jamy; jeho zástup je však okolo jeho hrobu. Prebodnutí sú, padli pod mečom všetci, ktorí v krajine živých šírili strach.

24 Tam je Elam a celý jeho zástup je okolo jeho hrobu. Prebodnutí sú, padli pod mečom všetci, čo zostúpili do podsvetia neobrezaní, čo v krajine živých šírili strach. Nuž nesú svoju potupu s tými, čo zostúpili do jamy.

25 Uprostred prebodnutých mu dali lôžko s celým jeho zástupom, jeho hroby sú vôkol neho, všetci sú neobrezaní, prebodnutí mečom, pretože sa z nich šíril strach v krajine živých; nesú teda svoju potupu s tými, čo zostúpili do jamy, sú položení uprostred prebodnutých.

26 Tam je Mosoch a Tubal a celý jeho zástup, jeho hroby sú vôkol neho, všetci sú neobrezaní, prebodnutí mečom, pretože šírili strach v krajine živých.

27 A neležia s hrdinami, ktorí padli odpradávna, ktorí zostúpili do podsvetia s celým svojím vojenským výstrojom a ktorí si meče položili pod hlavy. Ale ich zločin je na ich kostiach, pretože boli postrachom hrdinov v krajine živých.

28 Nuž aj ty budeš zdrvený medzi neobrezanými a budeš ležať s tými, ktorých prebodol meč.

29 Tam je Edom, jeho králi a všetky jeho kniežatá, ktorých s ich hrdinstvom dali dovedna s prebodnutými mečom; ležia s neobrezanými a s tými, čo zostúpili do jamy.

30 Tam sú všetci vládcovia severu a všetci Sidonci, ktorí zahanbení zostúpili s prebodnutými i napriek strachu z ich hrdinstva. I ležia neobrezaní s tými, ktorých prebodol meč, a nesú svoju potupu s tými, čo zostúpili do jamy.

31 Týchto uvidí faraón a poteší sa i celé jeho vojsko; faraóna a celý jeho zástup prebodnú mečom – hovorí Pán, Jahve.

32 Pretože šíril strach v krajine živých, položia ho – faraóna a celý jeho zástup – uprostred neobrezaných s tými, ktorých prebodol meč.“

1 Pán prehovoril ku mne takto: „Syn človeka, hovor k synom svojho ľudu a povedz im:

2 Keď na krajinu privediem meč, vtedy si ľud krajiny vyberie zo svojho lona nejakého muža a ustanoví ho za strážcu.

3 Keď uzrie prichádzať meč proti krajine, zatrúbi na trúbu a bude varovať ľud.

4 Ak ktokoľvek, kto počuje zvuk trúby, neprijme výstrahu, takže príde meč a zasiahne ho, jeho krv bude na jeho hlave.

5 Počul zvuk trúby, no neprijal výstrahu, jeho krv bude na ňom. Keby bol prijal výstrahu, bol by si zachránil život.

6 Ale keď strážca uvidí prichádzať meč, a nezatrúbi na trúbu, takže ľud nedostane výstrahu, a potom príde meč a zasiahne niekoho spomedzi nich; i ten bol zasiahnutý pre svoju vinu, ale jeho krv budem požadovať zo strážcovej ruky.

7 Nuž, syn človeka, teba som dal za strážcu Izraelovho domu. Keď počuješ slovo z mojich úst, varuj ich z mojej strany!

8 Ak vtedy, keď poviem bezbožnému: »Bezbožník, určite zomrieš!«, nebudeš hovoriť, aby si bezbožníka vystríhal pred jeho cestou, ten bezbožník zomrie pre svoju vinu, ale jeho krv budem požadovať z tvojej ruky.

9 Ale ak si ho ty upozornil pred jeho cestou, aby sa z nej vrátil, a nevrátil sa zo svojej cesty, on zomrie, no ty si si zachránil dušu.

10 A ty, syn človeka, povedz Izraelovmu domu: Takto ste hovorili: »Naše zločiny a naše hriechy sú na nás a my v nich hynieme, ako teda môžeme žiť?«

11 Povedz im: Ako žijem, hovorí Pán, Jahve, nemám záľubu v tom, aby zomrel bezbožný, ale aby sa bezbožný vrátil zo svojej cesty a žil. Vráťte, vráťte sa zo svojich zlých ciest, prečože by ste mali zomrieť, Izraelov dom?!

12 A ty, syn človeka, povedz domu svojho ľudu: Spravodlivosť spravodlivca ho nezachráni v deň, keď zhreší, bezbožný sa však nezrúti pre svoju bezbožnosť v deň, keď sa odvráti od svojej bezbožnosti; spravodlivec však nebude môcť žiť zo svojej spravodlivosti v deň, keď zhreší.

13 Keď poviem spravodlivému: Určite budeš žiť a on sa bude spoliehať na svoju spravodlivosť a spácha zločin, jeho spravodlivosť vôbec nezostane v pamäti; pre svoj zločin, ktorý spáchal, pre ten zomrie.

14 A keď poviem bezbožnému: »Určite zomrieš« a odvráti sa od svojho hriechu a bude konať právne a spravodlivo,

15 vráti záloh, nahradí korisť, bude kráčať podľa príkazov života, aby nespáchal zločin, istotne bude žiť, nezomrie.

16 Jeho hriechy, ktoré popáchal, nebudú sa mu vôbec pripomínať; konal podľa práva a spravodlivo, istotne bude žiť.

17 Ale synovia tvojho ľudu povedali: »Pánovo počínanie nie je správne,« hoci ich počínanie je nesprávne.

18 Ak sa spravodlivý odvráti od svojej spravodlivosti a spácha zločin, tak preto zomrie.

19 A ak sa bezbožník odvráti od svojej bezbožnosti a bude konať podľa práva a spravodlivosti, tak ten preto bude žiť.

20 A vy ste povedali: »Pánovo počínanie nie je správne.« Každého z vás, Izraelov dom, budem súdiť podľa jeho ciest.“

21 V dvanástom roku, piaty deň desiateho mesiaca nášho zajatia, prišiel ku mne utečenec z Jeruzalema so zvesťou: „Mesto padlo!“

22 Večer pred príchodom utečenca sa však vzniesla nado mňa Pánova ruka a otvoril mi ústa prv, než ráno prišiel ku mne; otvoril mi ústa, takže som už nebol nemý.

23 Vtedy Pán prehovoril ku mne takto:

24 „Syn človeka, obyvatelia tých zrúcanín v krajine Izraela hovoria takto: »Abrahám bol len jeden a dostal krajinu, nás je však mnoho, nám sa dostala krajina do vlastníctva.«

25 Preto im povedz: Toto hovorí Pán, Jahve: Jedávate s krvou, oči dvíhate k svojim modlám, vylievate krv, a chcete vládnuť krajinou?

26 Spoliehate sa na svoje meče, páchate ohavnosť, každý z vás poškvrňuje manželku svojho blížneho, a chcete vládnuť krajinou?

27 Takto im povedz: Toto hovorí Pán, Jahve: Ako žijem, tí, čo sú v zrúcaninách, padnú pod mečom; toho, čo je na poli, dám za pokrm zverine; a tí, čo sú na hradiskách a v jaskyniach, pomrú na mor.

28 A krajinu urobím pustou, pominie sa jej hrdá moc a vrchy Izraela budú opustené, pretože nik po nich neprejde.

29 Budú teda vedieť, že ja som Pán, keď urobím krajinu pustou a opustenou pre všelijaké ich ohavnosti, ktoré popáchali.

30 Ty však, syn človeka: Synovia tvojho ľudu si hovoria o tebe popri múroch a vo dverách domov; druh druhovi a muž mužovi vraví: »Poďteže, čujme, čo to za slovo, ktoré vyšlo od Pána.«

31 I prichádzajú k tebe, ako prichádza ľud; môj ľud sa posadí pred teba a počúva tvoje slová, ale nekonajú podľa nich, pretože v ústach majú lož, podľa nej konajú, srdce im ide za ziskom.

32 Ty si im však ako ľúbostný spevák, ktorý má pekný hlas a dobre vyhráva, počúvajú tvoje slová, ale nekonajú podľa nich.

33 Až keď sa to splní – veruže sa splní -, budú vedieť, že bol prorok medzi nimi.“

1 Pán prehovoril ku mne takto:

2 „Syn človeka, prorokuj proti pastierom Izraela; prorokuj a povedz im, pastierom: Toto hovorí Pán, Jahve: Beda pastierom Izraela, ktorí pásli seba! Či nie stádo pásavajú pastieri?

3 Mlieko ste pojedli, vlnou ste sa obliekli, vykŕmené ste pozabíjali, no ovce ste nepásli.

4 Slabé ste neposilňovali, choré ste neliečili, ranené ste neobviazali, rozpŕchnuté ste nezavrátili, ani stratené ste nehľadali, ale násilím a hrôzou ste panovali nad nimi.

5 A rozpŕchli sa, pretože nebolo pastiera, stali sa pokrmom rozličnej poľnej zveri, áno, rozpŕchli sa.

6 Moje ovce blúdili po všetkých vrchoch a po všetkých vyvýšených kopcoch; rozohnané sú moje ovce po celom povrchu zeme a niet toho, kto by ich hľadal, niet toho, kto by šiel za nimi.

7 Preto, pastieri, čujte slovo Pánovo:

8 Ako žijem – hovorí Pán, Jahve -, pretože sa moje stádo stalo korisťou a moje ovce sa stali pokrmom všelijakej poľnej zveri, lebo nebolo pastiera; moji pastieri nehľadali moje ovce, pastieri pásli seba, nie však moje stádo:

9 preto, pastieri, počujte slovo Pánovo:

10 Toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, prídem na pastierov, budem požadovať svoje ovce z ich ruky, urobím koniec ich pastierovaniu a pastieri nebudú viac pásť seba: vytrhnem svoje ovce z ich úst, nebudú im viac pokrmom.

11 Lebo toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, ja sám budem hľadať svoje ovce a navštívim ich.

12 Ako si pastier navštívi stádo, keď je uprostred svojich roztratených oviec, tak navštívim svoje ovce a vyslobodím ich z každého miesta, na ktoré boli zahnané v oblačný a hmlistý deň.

13 Vyvediem ich spomedzi národov, pozbieram ich z krajín, privediem ich na vlastnú pôdu a budem ich pásť po vrchoch Izraela, pri potôčkoch a všetkých bydliskách krajiny.

14 Po najhojnejších pastvách ich budem pásť, na vrchoch izraelského pohoria budú ich nivy, tam budú košiariť na výbornom trávniku. Budú sa pásť na záživnej paši, po vrchoch Izraela.

15 Sám budem pásť svoje ovce a sám ich dám do košiara, hovorí Pán, Boh.

16 Stratené vyhľadám, odohnané zavrátim, poranené obviažem, nemocné posilním, vykŕmené a nemocné ochránim a budem ich pásť svedomito.

17 Vy však, ovečky moje! Toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, ja súdim medzi ovcou a ovcou, medzi baranmi a capmi.

18 Málo vám je, že ste vypásli najlepšiu pašu a zvyšok svojej paše šliapete nohami? Že ste pili čistučkú vodu a ostatok mútite nohami?

19 Takže moje ovce mali spásať, čo ste pošliapali nohami, a mali piť, čo ste zamútili nohami?

20 Preto k vám takto hovorí Pán, Jahve: Hľa, ja sám súdim medzi ovcou tučnou a ovcou chudou.

21 Pretože ste všetky slabé bokmi a plecami odtískali a klali rohami, až kým ste ich nevyhnali von,

22 nuž ochránim svoje ovce, že nebudú viac napospas, a rozsúdim medzi ovcou a ovcou.

23 I postavím nad ne jedného pastiera, ktorý ich bude pásť: svojho sluhu, Dávida; on ich bude pásť, on im bude pastierom.

24 Ja, Pán, im budem Bohom a môj sluha Dávid bude medzi nimi kniežaťom; ja, Pán, to hovorím.

25 Uzavriem s nimi zmluvu pokoja a odstránim zo zeme divú zver, takže budú v bezpečí bývať na púšti, i v horách môžu spávať.

26 Urobím ich a okolie svojho pahorku požehnaním, v príhodnom čase spustím dážď, bude to požehnaný lejak.

27 Poľné stromy budú rodiť svoje ovocie a zem vydá svoju úrodu; na svojej pôde budú v bezpečí. A zvedia, že ja som Pán, keď dolámem ihlice ich jarma a vyslobodím ich z rúk tých, čo ich zotročovali.

28 Nebudú už viac korisťou národov ani ich nebude žrať zver zeme, budú bývať v bezpečí, nik ich neodstraší.

29 Vzbudím im slávnu sadenicu a nebude v krajine nik, koho by sužoval hlad, a nebudú viac znášať potupovanie národov.

30 Budú vedieť, že ja, Pán, ich Boh, som s nimi, oni však, Izraelov dom, sú mojím ľudom, hovorí Pán, Jahve.

31 Vy však, moje stádo, ovce mojej paše, ste ľudia a ja som váš Boh,“ hovorí Pán, Jahve.

1 Pán prehovoril ku mne takto:

2 „Syn človeka, obráť si tvár proti vrchu Seir a prorokuj proti nemu.

3 Povedz mu: Toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, som proti tebe, vrch Seir, vystriem proti tebe svoju ruku a urobím ťa pustým a opusteným.

4 Z tvojich miest urobím zborenisko, ty však budeš spustnutý a budeš vedieť, že ja som Pán.

5 Pretože si prechovával večné nepriateľstvo a synov Izraela si vydal do moci meča v čase ich nešťastia, v čase krajnej viny,

6 preto, ako žijem – hovorí Pán, Jahve -, obrátim ťa na krv a krv ťa bude stíhať. Preto, že si nenávidel krv, krv ťa bude stíhať.

7 Vrch Seir obrátim na púšť a vyhubím z neho, čo odchádza i prichádza.

8 Jeho vrchy naplním prebodnutými: na tvojich kopcoch, v tvojich údoliach i vo všetkých tvojich riečiskách budú padať prebodnutí mečom.

9 Večnou pustatinou ťa urobím a tvoje mestá nebudú obývané; i budete vedieť, že ja som Pán.

10 Pretože si povedal: »Oba národy a obe krajiny budú moje, opanujem ich,« hoci tam bol Pán,

11 preto, ako žijem, hovorí Pán, Jahve, urobím podľa tvojho hnevu a podľa tvojej žiarlivosti, akou si vo svojej nenávisti nakladal s nimi, a dám sa im poznať, keď ťa budem súdiť.

12 Budeš teda vedieť, že ja som Pán. Počul som všetky tvoje rúhania, ktoré si vyriekol proti vrchom Izraela: »Pusté sú, nám sa dostali za pokrm.«

13 A svojimi ústami ste sa vyvyšovali nado mňa, kopili ste proti mne svoje reči, ja som to počul.

14 Toto hovorí Pán, Jahve: Keď sa bude radovať celá zem, teba urobím pustatinou.

15 Ako si sa radoval nad dedičstvom Izraelovho domu, lebo bol pustý, tak naložím s tebou; budeš pustý, vrch Seir a celý Edom; i budú vedieť, že ja som Pán.

1 A ty, syn človeka, prorokuj o vrchoch Izraela a povedz: Vrchy Izraela, čujte slovo Pánovo.

2 Toto hovorí Pán, Jahve: Pretože nepriateľ hovoril proti vám: »Ha, večné výšiny sa stali naším majetkom,«

3 preto prorokuj a hovor: Toto hovorí Pán, Jahve: Preto, len preto, že okolití túžia a dychtia po vás, aby ste boli majetkom ostatných národov a dostali ste sa na hrot jazyka a do rečičiek ľudí,

4 preto, vrchy Izraela, čujte slovo Pána, Jahveho: Toto hovorí Pán, Jahve, vrchom a kopcom, riečiskám a údoliam, pustým zboreniskám a osamelým mestám, ktoré sa stali korisťou a posmechom ostatným okolitým národom.

5 Nuž toto hovorí Pán, Jahve: Veru v zápale svojej horlivosti hovoril som proti ostatným národom a proti celému Edomu, lebo si s celou radosťou srdca a pohŕdaním duše urobil moju krajinu svojím majetkom, aby ňou vládli a vykoristili ju.

6 Preto prorokuj o krajine Izraela a povedz vrchom a kopcom, riečiskám a údoliam: Toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, hovoril som vo svojej horlivosti a prchlivosti, lebo ste znášali opovrhnutia národov.

7 Preto takto hovorí Pán, Jahve: Ja som zdvihol svoju ruku: veruže národy, ktoré sú okolo vás, samy ponesú svoju hanbu.

8 Vy však, vrchy Izraela, vyžeňte svoje ratolesti a prineste svoje ovocie pre môj ľud, Izrael, lebo je blízky ich príchod.

9 Lebo, hľa, ja som pri vás a obrátim sa k vám; obrobia vás a zasejú vás.

10 I rozmnožím na vás ľudí, celý, úplný dom Izraela. Vtedy budú mestá obývané a zboreniská sa vybudujú.

11 Rozmnožím na vás ľudí i zvieratá, zveľadia sa a budú rodiť, zaľudním vás ako za pradávna, dám vám viac dobrôt ako v začiatkoch a budete vedieť, že ja som Pán.

12 Privediem na vás ľudí, svoj ľud, Izrael, budú tebou vládnuť a budeš im dedičstvom a viac ich už nepozbavíš detí.

13 Toto hovorí Pán, Jahve: Pretože vám hovoria: »Ľudojedom si, vlastný národ robíš bezdetným:«

14 preto nebudeš viac jesť ľudí a nebudeš robiť svoj národ bezdetným, hovorí Pán, Jahve.

15 A nedám ti viac počuť opovrhovanie národov; ani posmech kmeňov nebudeš viac znášať a svoj národ nebudeš viac robiť bezdetným,“ hovorí Pán, Jahve.

16 Pán prehovoril ku mne takto:

17 „Syn človeka, Izraelov dom býval na svojej pôde, ale poškvrnil ju svojimi cestami a svojimi činmi. Ako mesačná nečistota boli predo mnou ich cesty.

18 Vtedy som vylial na nich svoj hnev pre krv, ktorú vylievali v krajine a poškvrnili ju svojimi modlami.

19 I rozhádzal som ich medzi národy, rozosiali sa po krajinách; podľa ich ciest a podľa ich skutkov som ich súdil.

20 Tak sa dostali k národom. Kde prišli, znesväcovali moje meno, lebo sa o nich hovorilo: »To je Pánov ľud, ale vytiahli z jeho krajiny.«

21 I zľutoval som sa pre svoje sväté meno, ktoré synovia Izraela znesväcovali u národov, ku ktorým prišli.

22 Preto povedz Izraelovmu domu: Toto hovorí Pán, Jahve: Nie kvôli vám budem konať, dom Izraela, ale pre svoje sväté meno, ktoré ste znesväcovali u národov, ku ktorým ste prišli.

23 Posvätím svoje veľké meno, znesväcované u národov, ktoré ste znesväcovali uprostred nich; i budú národy vedieť, že ja som Pán – hovorí Pán, Jahve -, keď na vás pred ich očami ukážem, že som svätý.

24 I vezmem vás z národov a pozbieram vás zo všetkých krajín a zavediem vás na vlastnú pôdu.

25 Potom budem na vás kropiť čistú vodu, že sa očistíte; od všetkých vašich škvŕn a od všetkých vašich modiel vás očistím.

26 A dám vám nové srdce a nového ducha vložím do vás; odstránim z vášho tela kamenné srdce a dám vám srdce z mäsa.

27 Svojho ducha vložím do vášho vnútra a spôsobím, že budete kráčať podľa mojich nariadení, zachovávať moje výroky a plniť ich.

28 Budete bývať v krajine, ktorú som dal vašim otcom, a budete mojím ľudom a ja budem vaším Bohom.

29 Vyslobodím vás zo všetkých vašich nečistôt. I privolám obilie a rozmnožím ho a nedopustím na vás hlad.

30 Rozmnožím ovocie stromov a úrodu poľa, aby ste už neznášali hanbu hladu medzi národmi.

31 Vtedy si spomeniete na svoje zlé cesty a na svoje skutky, ktoré neboli dobré; a vám samým sa budú hnusiť vaše hriechy a vaše ohavnosti.

32 Nie kvôli vám budem konať – hovorí Pán, Jahve -, vezmite to na vedomie! Hanbite a červenajte sa pre svoje cesty, dom Izraelov!

33 Toto hovorí Pán, Jahve: Vtedy, keď vás očistím od všetkých vašich hriechov, zaľudním mestá, zboreniská sa zbudujú

34 a obrobia spustnutú zem, ktorá bola púšťou v očiach každého, kto prechádzal.

35 I budú hovoriť: Táto zem, ktorá bola pustá, je ako záhrada Eden a mestá, ktoré boli zborené, spustnuté a zrúcané, sú zbudované, obývané.

36 A národy, ktoré vstanú okolo, budú vedieť, že ja, Pán, som zbudoval, čo bolo zrúcané, a vysadil som, čo bolo spustnuté; ja, Pán, som povedal a splnil.

37 Toto hovorí Pán, Jahve: Ešte sa dám domu Izraela uprosiť, aby som im urobil toto: rozmnožím ich ľudí ako stádo.

38 Ako sväté stádo, ako stádo Jeruzalema na jeho sviatky, tak budú zborené mestá preplnené stádom ľudí a budú vedieť, že ja som Pán.“

1 Vzniesla sa nado mňa ruka Pána, vyviedol ma v Pánovom duchu a postavil ma uprostred údolia, ktoré bolo plné kostí.

2 I viedol ma zôkol-vôkol popri nich, bolo ich na povrchu údolia veľmi mnoho a boli celkom zoschnuté.

3 A riekol mi: „Syn človeka, ožijú tieto kosti?“ Odpovedal som: „Pane, Bože, to ty vieš.“

4 Povedal mi: „Prorokuj o týchto kostiach a povedz im: Suché kosti, počujte slovo Pánovo:

5 Toto hovorí Pán, Boh, týmto kostiam: Hľa, ja vložím do vás ducha, že ožijete!

6 Pokladiem na vás žily, poobkladám vás mäsom, obtiahnem vás kožou, vložím do vás ducha, že ožijete a dozviete sa, že ja som Pán.“

7 Prorokoval som teda, ako som dostal rozkaz. A kým som prorokoval, zaznel hlas a strhol sa lomoz: kosti sa zbližovali, každá kosť k svojmu stavcu.

8 Videl som, ako sa na ne uložili žily a mäso a na povrchu sa im natiahla koža, ale ducha v nich nebolo!

9 I prehovoril ku mne: „Prorokuj o duchu, prorokuj, syn človeka; prehovor k duchu: Toto hovorí Pán, Boh: Duchu, príď od štyroch vetrov a ovej týchto pozabíjaných, nech ožijú!“

10 Prorokoval som teda, ako mi rozkázal; vtom vstúpil do nich duch a ožili. I postavili sa na nohy, vojsko nadmieru veľké.

11 Nato mi povedal: „Syn človeka, tieto kosti, to je celý Izraelov dom. Oni hovoria: »Zoschli nám kosti, nádej nám odumrela, sme vykynožení.«

12 Preto prorokuj a povedz im: Toto hovorí Pán, Boh: Hľa, ja pootváram vaše hroby, vyvediem vás z hrobov, ľud môj a vovediem vás do izraelskej krajiny.

13 I budete vedieť, že ja som Pán, keď vám pootváram hroby a povyvádzam vás z hrobov, ľud môj.

14 Vložím do vás svojho ducha, že ožijete, a dám vám odpočinúť na vlastnej pôde. A budete vedieť, že ja, Pán, som to riekol a splnil,“ hovorí Pán.

15 Pán prehovoril ku mne takto:

16 „A ty, syn človeka, vezmi si drevo a napíš naň: »Júdovo a jeho spojencov, synov Izraela.« A vezmi druhé drevo a napíš naň: »Jozefovo – drevo Efraima – a jeho spojencov, celého domu Izraela.«

17 A spoj ich vzájomne v jedno drevo, aby boli jedným v tvojej ruke.

18 A keď sa ťa synovia tvojho ľudu budú vypytovať: »Neoznámiš nám, čo tým chceš?«,

19 povedz im: Toto vraví Pán, Jahve: Hľa, ja vezmem Jozefovo drevo, ktoré je v Efraimovej ruke, a s ním spojené kmene Izraela, zložím ich spolu s drevom Júdovým a urobím z nich jedno drevo; jedným sa stanú v mojej ruke.

20 Drevá, na ktoré píšeš, nech sú v tvojich rukách pred ich očami.

21 A hovor im: Toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, ja vezmem Izraelových synov spomedzi národov, medzi ktoré išli, pozbieram ich zo všetkých strán a privediem ich na ich zem.

22 A urobím ich jedným národom v krajine, na vrchoch Izraela; všetci budú mať jedného kráľa za panovníka, už nebudú viac dvoma národmi, ani viac nebudú rozdelení na dve kráľovstvá.

23 Ani sa viac nebudú poškvrňovať svojimi modlami, svojimi ohavnosťami a všelijakými svojimi hriechmi, vyslobodím ich zo všetkých sídiel, v ktorých sa prehrešili, očistím ich a budú mojím ľudom, ja však budem ich Bohom.

24 Môj sluha Dávid bude nad nimi kráľom a všetci budú mať jedného pastiera; budú kráčať podľa mojich výrokov, budú zachovávať moje nariadenia a budú ich prevádzať.

25 Budú bývať v krajine, ktorú som dal ich sluhovi Jakubovi, v ktorej bývali vaši otcovia. V nej budú bývať oni, ich deti a ich detné deti naveky a môj sluha Dávid im bude kniežaťom naveky.

26 Potom s nimi uzavriem zmluvu pokoja; bude to s nimi zmluva večná, dám sa im rozmnožiť a svoju svätyňu umiestnim uprostred nich.

27 Môj príbytok bude nad nimi a budem ich Bohom, oni však budú mojím ľudom.

28 Vtedy budú vedieť národy, že ja som Pán, ktorý posväcuje Izrael, keď bude moja svätyňa uprostred nich naveky.“

1 Pán prehovoril ku mne takto:

2 „Syn človeka, obráť si tvár proti Gogovi v krajine Magog, veľkniežaťu Mosocha a Tubala, a prorokuj proti nemu.

3 Povedz: Toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, ja som proti tebe, Gog, veľknieža Mosocha a Tubala.

4 Zavrátim ťa a dám ti krúžky do čeľuste, tak vyvediem teba i celé tvoje vojsko, kone i jazdcov, všetkých v plnom výstroji, veľký zástup so štítmi a pavézami, všetkých, čo sa chápu meča.

5 Peržania, Etiópci a Pút sú s nimi, všetci so štítom a prilbou.

6 Gomer a všetky jeho tlupy, dom Togormu, končiny severu i všetky jeho tlupy; mnohé národy sú s tebou.

7 Chystaj sa a zbroj ty i celý tvoj zástup, ktorý sa zhromaždil k tebe, a budeš im veliteľom.

8 Po mnohých dňoch dostaneš rozkaz, na konci rokov prídeš do krajiny vrátenej od meča, zhromaždenej z mnohých národov na vrchoch Izraela, ktoré boli ustavične spustnuté; z národov bola vyvedená, všetci bývajú v bezpečí.

9 Potom vystúpiš, prídeš ako víchrica, budeš ako oblak, aby si pokryl zem, ty i všetky tvoje tlupy a mnohé národy s tebou.

10 Toto hovorí Pán, Jahve: V ten deň ti prídu na myseľ veci, vyhútaš si zlý plán

11 a povieš: „Pôjdem proti krajine bez ohrád, pôjdem proti pokojným, ktorí bývajú v bezpečí, všetci bývajú na miestach bez múrov a nemajú závory ani dvere,“

12 aby si koristil korisť a plienil plen, aby si vystrel ruku proti zaľudneným zboreniskám a proti ľudu zhromaždenému z národov, ktorý získal imanie a majetok a bývajú v prostriedku zeme.

13 Sába, Dedan a kupci Taršišu a všetci jeho levi ti budú vravieť: »Prichádzaš koristiť korisť? Zhromaždil si zástup, aby si plienil plen? Aby si odniesol striebro a zlato? Aby si zobral imanie a majetok?«

14 Preto prorokuj, syn človeka, a povedz Gogovi: Toto hovorí Pán, Jahve: Vari sa nezdvihneš v ten deň, keď bude môj ľud, Izrael, bývať v bezpečí?

15 Prídeš zo svojho sídla, z končín severu, ty a s tebou mnohé národy, všetko jazdci na koňoch, veľký zástup a početné vojsko.

16 A vystúpiš proti môjmu ľudu, Izraelu, ako oblak, aby si zakryl zem. Bude to na konci dní, vtedy ťa privediem proti svojej krajine, aby ma poznali národy, keď pred ich očami na tebe, Gog, ukážem, že som svätý.

17 Toto hovorí Pán, Jahve: Si to ty, o kom som hovoril v dávnych dňoch prostredníctvom svojich sluhov, prorokov Izraela, ktorí v tých dňoch roky prorokovali, že ťa privediem proti nim?

18 V ten deň však, v deň príchodu Goga na izraelskú pôdu – hovorí Pán, Jahve -, vzblčí mi tvár hnevom.

19 A vo svojej žiarlivosti, v ohni svojej prchlivosti hovorím: Veruže v ten deň bude v krajine Izraela veľké zemetrasenie.

20 Vtedy sa budú predo mnou triasť ryby mora a vtáci nebies, zverina poľa a všetky plazy, ktoré sa plazia po zemi, i všetci ľudia, čo sú na zemi; zrúcajú sa vrchy, popadajú bralá a každý múr sa zvalí na zem.

21 I zavolám na celom svojom pohorí proti nemu meč – hovorí Pán, Jahve -, muž proti mužovi obráti meč.

22 Budem sa s ním pravotiť pomocou moru a krvi; záplave dažďa, kameňom krupobitia, ohňu a síre dám padať naň, na jeho tlupy a na mnohé národy, ktoré sú s ním.

23 Zvelebím, posvätím a oslávim sa pred očami mnohých národov a budú vedieť, že ja som Pán.

1 A ty, syn človeka, prorokuj proti Gogovi a vrav: Toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, ja som proti tebe, Gog, veľknieža Mosocha a Tubala!

2 Zavrátim ťa a budem ťa viesť. Vyvediem ťa z končín severu a zavediem ťa na vrchy Izraela.

3 Z ľavej ruky ti vyrazím luk a z pravej ruky ti vypichnem šípy.

4 Na vrchoch Izraela padneš ty i početné národy; ktoré sú s tebou. Dravým vtákom, rozličným okrídlencom a zverom poľa ťa dám za pokrm.

5 Padneš na otvorenom poli, pretože ja som prehovoril, hovorí Pán, Jahve.

6 Vtedy pošlem oheň na Magoga a na tých, čo bývajú v bezpečí na pobrežiach, i budú vedieť, že ja som Pán.

7 Svoje sväté meno zjavím uprostred svojho ľudu Izraela a nedám viac znesväcovať svoje sväté meno; i budú vedieť, že ja som Pán, Svätý v Izraeli.

8 Hľa, príde a stane sa to, hovorí Pán, Jahve. To je deň, o ktorom som hovoril.

9 Vtedy vyrazia obyvatelia izraelských miest, zažnú a spália výstroj, štíty, pavézy, kuše, šípy, ručné kyje a kopije; sedem rokov budú nimi zakladať oheň.

10 Nebudú nosiť drevo z poľa ani nebudú vytínať v horách, pretože budú klásť oheň výstrojom. Vtedy vykoristia tých, čo ich vykoristili, a vyplienia tých, čo ich plienili, hovorí Pán, Jahve.

11 V ten deň dám Gogovi významné miesto na hrob v Izraeli, Údolie priechodu východne od mora. Zhrozia sa tam cestujúci; pochovajú tam Goga i celý jeho zástup a nazvú ho Údolie Gogovho zástupu.

12 Pochová ich Izraelov dom, aby za sedem mesiacov očistili krajinu.

13 Pochová ich všetok ľud krajiny a bude im to na chválu v deň, keď sa oslávim, hovorí Pán, Jahve.

14 Vyberú stálych mužov, ktorí poprechodia krajinu a budú pochovávať pútnikov a tých, čo ostali na povrchu zeme, aby ju očistili.

15 Oni budú prechádzať krajinou, a keď uvidia ľudskú kosť, vytýčia pri nej znak, kým ju hrobári nepochovajú v Údolí Gogovho zástupu.

16 Aj meno mesta je Amon. Zem však bude očistená.

17 Ty však, syn človeka! Toto hovorí Pán, Jahve: Povedz vtákom rôznych druhov a rozličným zverom poľa: Zhromaždite sa a poďte; zíďte sa zo všetkých strán na obetu, ktorú vám ja pripravím; na veľkú obetu na vrchoch Izraela. Budete jesť mäso a piť krv.

18 Mäso hrdinov budete jesť a krv kniežat zeme budete piť; sú to všetko barani, baránkovia, capi a tuční býci Bášanu.

19 Najete sa tuku dosýta a napijete sa krvi do opojenia z obety, ktorú vám pripravím.

20 A nasýtite sa pri mojom stole z koní a jazdcov, z hrdinov a rozličných bojovníkov; hovorí Pán, Jahve.

21 Zanesiem svoju slávu medzi národy a uvidia všetky národy môj súd, ktorý prevediem, a moju ruku, ktorú na nich položím.

22 A dom Izraela bude vedieť, že ja som Pán, ich Boh od toho času i naďalej.

23 Národy budú vedieť, že Izraelov dom bol zajatý pre svoje hriechy, pretože sa mi spreneverili; skryl som si pred nimi tvár a vydal som ich do ruky ich nepriateľa, takže všetci padli pod mečom.

24 Naložil som s nimi podľa ich nečistoty a ich hriechov a skryl som si pred nimi tvár.

25 Preto takto hovorí Pán, Jahve: Teraz obrátim osud Jakuba a zmilujem sa nad celým domom Izraela a horliť budem za svoje meno.

26 A ponesú svoju hanbu a svoju spreneveru, ktorou sa mi spreneverili, keď budú v bezpečí bývať na svojej pôde a nik ich nevydesí,

27 keď ich privediem späť od národov a pozbieram ich z krajín ich nepriateľov a pred očami početných národov ukážem na nich, že som svätý.

28 Vtedy budú vedieť, že ja som Pán, ich Boh, pretože som ich dal do zajatia medzi národy, ale pozbieral som ich do krajiny a nikoho z nich som tam nenechal.

29 A už nikdy neskryjem pred nimi svoju tvár, pretože vylejem svojho ducha na Izraelov dom,“ hovorí Pán, Jahve.

1 V dvadsiatom piatom roku nášho zajatia, na začiatku roka, desiaty deň mesiaca v štrnástom roku po páde mesta, práve v ten deň vzniesla sa na mňa Pánova ruka a zaviedla ma ta.

2 V božských videniach ma zaviedol do izraelskej krajiny a postavil ma na veľmi vysoký vrch, na ktorom od juhu bola akoby stavba mesta.

3 Priviedol ma ta a hľa, bol tam muž, ktorého výzor bol ako výzor kovu; v ruke mal plátennú šnúru a meračskú palicu. Stál v bráne.

4 Ten muž mi hovoril: „Syn človeka, svojimi očami pozeraj a ušami počúvaj, svoju myseľ však upri na všetko, čo ti ja ukážem, lebo si bol sem privedený, aby sa ti to ukázalo. Všetko, čo uvidíš, oznám Izraelovmu domu!“

5 A hľa, zvonku vôkol domu bol múr. Muž mal v ruke meračskú palicu, šesť lakťovú – po lakti a dlani. Premeral hrúbku múru: siaha; i výšku: jedna siaha.

6 Potom išiel k bráne, ktorá bola obrátená smerom na východ, a vystúpil po jej schodoch, premeral prah brány: jedna siaha šírky. (Prvý prah šírky na jednu siahu.)

7 Izbička mala jednu siahu dĺžky a jednu siahu šírky a medzi izbičkami päť lakťov. Prah brány pri bránovej predsieni zvnútra: jedna siaha.

8 (Potom premeral bránovú predsieň zvnútra: jedna siaha.)

9 A premeral predsieň brány: osem lakťov. Predsieň brány však bola zvnútra.

10 V bráne, smerujúcej na východ, boli tri izbičky na jednej a tri na druhej strane. Všetky tri boli rovnakej miery a rovnakej miery boli aj piliere z jednej i z druhej strany.

11 Nato premeral šírku bránového otvoru: desať lakťov. Dĺžka brány trinásť lakťov.

12 A okraj pred izbičkami: jeden lakeť z jednej i druhej strany; izbičky však mali šesť lakťov z jednej a šesť lakťov z druhej strany.

13 Premeral bránu od strechy jednej po strechu druhej izbičky: šírka dvadsaťpäť lakťov. Dvere boli proti dverám.

14 Piliere urobili na šesťdesiat lakťov. Pri pilieroch bolo dookola nádvorie brány.

15 Od vchodu brány až po vnútornú bránovú predsieň: päťdesiat lakťov.

16 Zvnútra brány dookola boli šikmé okná k izbičkám a ich pilierom, takisto boli okná dookola na predsieni. Na pilieroch boli palmy.

17 Potom ma zaviedol do vonkajšieho nádvoria a hľa, tam boli cely a kamenná dlažba, urobená vôkol po nádvorí. Na dlažbe bolo tridsať ciel.

18 Dlažba bola bokom od brán po celej ich dĺžke; to bola spodná dlažba.

19 Premeral šírku od priečelia dolnej brány až po prednú časť vnútorného nádvoria zvonku: sto lakťov od východu a severu.

20 I bránu, ktorá bola obrátená na sever k vonkajšiemu nádvoriu, premeral po dĺžke i šírke.

21 Jej izbičky – po tri z jednej i druhej strany -, jej piliere i jej predsieň mali tie isté rozmery ako v prvej bráne; jej dĺžka bola päťdesiat lakťov a jej šírka dvadsaťpäť lakťov.

22 Jej okná, jej predsiene a jej palmy boli podľa miery brány, obrátenej smerom na východ. Vystupovalo sa k nej po siedmich stupňoch, predsieň mala zvnútra.

23 Oproti severnej a východnej bráne bola aj brána do vnútorného nádvoria. A od brány po bránu nameral sto lakťov.

24 Potom ma viedol smerom na juh a hľa, smerom na juh bola brána. I premeral jej piliere i jej predsieň, podľa tých istých rozmerov.

25 Sama, i jej predsieň mala dookola okná, podobné spomenutým oknám; päťdesiat lakťov bola jej dĺžka a dvadsaťpäť lakťov jej šírka.

26 Sedem stupňov tvorilo výstup k nej, zvnútra mala predsieň a na pilieroch mala z jednej i druhej strany po jednej palme.

27 Smerom na juh bola i brána do vnútorného nádvoria; smerom na juh od brány po bránu nameral sto lakťov.

28 Nato ma cez južnú bránu zaviedol do vnútorného nádvoria a premeral južnú bránu podľa tých istých rozmerov.

29 Jej izbičky, jej piliere i jej predsieň mali tie isté rozmery. Mala tiež, ako aj jej predsieň, dookola okná. Bola päťdesiat lakťov dlhá a dvadsaťpäť lakťov široká.

30 (Dookola boli predsiene dvadsaťpäť lakťov dlhé a päť lakťov široké.)

31 Predsieň mala do vonkajšieho nádvoria, na jej pilieroch boli palmy a výstup k nej tvorilo osem schodov.

32 Potom ma zaviedol do vnútorného nádvoria smerom na východ a premeral bránu podľa tých istých rozmerov.

33 Jej izbičky, jej piliere a jej predsieň mali tie isté rozmery. Mala ako aj jej predsieň dookola okná. Bola päťdesiat lakťov dlhá a dvadsaťpäť lakťov široká.

34 Jej predsieň bola do vonkajšieho nádvoria; na jej pilieroch boli z jednej i druhej strany palmy a pre výstup k nej bolo osem schodov.

35 Nato ma zaviedol k severnej bráne a odmeral podľa tých istých rozmerov

36 jej izbičky, jej piliere i jej predsieň. Dookola mala okná. Dĺžka bola päťdesiat a šírka dvadsaťpäť lakťov.

37 Jej predsieň bola do vonkajšieho nádvoria; na jej pilieroch boli z jednej i druhej strany palmy a pre výstup k nej bolo osem schodov.

38 Bola tam cela, ktorej vchod bol pri pilieroch; tam oplachujú celopal.

39 V predsieni brány boli dva stoly z jednej a dva stoly z druhej strany, na ktorých zabíjali celopaly, obety za hriech a za previnenie.

40 Aj na vonkajšej strane, severne od toho, kto vystupoval ku vchodu brány, boli dva stoly a na druhej strane predsiene brány tiež dva stoly.

41 Štyri stoly pri tejto a štyri stoly pri tamtej stene brány – osem stolov, na ktorých zabíjali.

42 A štyri stoly z kvádrových kameňov pre celopaly, poldruha lakťa dlhé, poldruha lakťa široké a lakeť vysoké; na ne kládli nástroje, ktorými zabíjali celopaly a žertvy.

43 Zvnútra dookola boli okraje na jednu dlaň (široké). Na stoloch bolo obetné mäso.

44 Na vonkajšej strane vnútornej brány boli dve cely vo vnútornom nádvorí; jedna, pri stene severnej brány, hľadela na juh; druhá, pri stene južnej brány, hľadela na sever.

45 I vravel mi: „Táto cela, obrátená na juh; je pre kňazov, ktorí konajú v chráme strážnu službu.

46 Cela obrátená na sever je pre kňazov, ktorí konajú službu pri oltári. Sú to Sadokovi synovia; oni sa spomedzi synov Léviho približujú k Pánovi, aby mu slúžili.“

47 Nato premeral nádvorie: dĺžku sto lakťov a šírku päťdesiat lakťov do štvorca. Oltár bol pred chrámom.

48 Potom ma zaviedol k predsieni chrámu, premeral rámy brány predsiene: päť lakťov z jednej a päť lakťov z druhej strany. Šírka brány bola štrnásť lakťov a postranné múry brány tri lakte z jednej a tri lakte z druhej strany.

49 Dĺžka predsiene bola dvadsať lakťov a šírka dvanásť lakťov; vystupovalo sa k nej po desiatich schodoch. Na pilieroch boli stĺpy, jeden z jednej a jeden z druhej strany.