Category: Ezechiel

1 Pán prehovoril ku mne takto:

2 „Syn človeka, obráť si tvár smerom na juh a káž proti juhu, prorokuj proti lesu južného poľa

3 a povedz južnému lesu: Čuj slovo Pána; toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, zapálim v tebe oheň a pohltí v tebe každý zelený strom a každý suchý strom; blčiaci plameň nevyhasne a zhorí v ňom každá tvár od juhu na sever.

4 Vtedy uvidí každé telo, že ja, Pán, som ho zapálil, i nevyhasne.“

5 Nato som povedal: „Ach, Pane, Jahve, títo vravia o mne: Či tento nehovorí v hádankách?“

6 Pán prehovoril ku mne takto:

7 „Syn človeka, obráť si tvár proti Jeruzalemu, káž proti svätyni a prorokuj proti krajine Izraela.

8 Povedz krajine Izraela: Toto hovorí Pán: Pozri, som proti tebe, vytiahnem z pošvy svoj meč a vyhubím z teba spravodlivých i hriešnych.

9 Pretože chcem z teba vyhubiť spravodlivých i hriešnych, preto vyjde môj meč zo svojej pošvy proti každému telu od juhu až na sever.

10 A každé telo bude vedieť, že ja, Pán, som vytiahol svoj meč z pošvy a už sa nevráti.

11 Ty však, syn človeka, vzdychaj, až ti budú boky prašťať; s horkosťou vzdychaj pred ich očami!

12 A ak sa ťa spýtajú: Prečo ty vzdycháš? Odpovedz im: Pre zvesť, ktorá príde. Vtedy ochabne každé srdce, sklesnú všetky ruky a omdlie každý duch a každé koleno sa roztečie ako voda. Áno, príde, splní sa,“ hovorí Pán, Jahve.

13 Potom prehovoril Pán ku mne takto:

14 „Syn človeka, prorokuj a povedz: Toto hovorí Pán: Meč, meč, ostrý a brúsený!

15 Naostrený je, by žertvy zabíjal, nabrúsený je, by blýskal bleskami. (Bohatstvo zahynie, žezlom pohrdnú,) každú silu znevážia.

16 Dal som ho vybrúsiť, nech ho chytia do päste, je to ostrený meč a je brúsený, aby ho dali do rúk vrahovi.

17 Volaj, krič, syn človeka, lebo to sa stane s mojím národom a so všetkými kniežatami Izraela; meču sú vydaní s mojím národom, udieraj si preto na stehno!

18 Áno, je to skúška; a čo, keď už ani opovrhnutého žezla nebude? – hovorí Pán, Jahve.

19 Ale ty, syn človeka, prorokuj, tlieskaj si rukou o ruku, nech sa zdvojnásobí, strojnásobí meč, veď je to meč vražedný; veľký vražedný meč, čo ich obchádza,

20 aby plašil srdce, množil záhubu. Proti všetkým jeho bránam dám brúsený meč, robený, ach, na blýskanie, brúsený na zabíjanie!

21 Obráť sa nazad, vpravo, napred, naľavo, kde len budú tvoje ostria určené!

22 Ja tiež budem tlieskať ruku o ruku a utíšim svoj hnev; ja, Pán, som to riekol.“

23 Potom Pán prehovoril ku mne takto:

24 „Ty však, syn človeka, predlož si dve cesty, ktorými príde meč babylonského kráľa. Nech obe vychádzajú z jednej krajiny. Na začiatku cesty urob smerový stĺp, urob ho k mestu!

25 Urob cestu, aby meč prišiel do Raby Amonových synov a do Júdska, do opevneného Jeruzalema.

26 Lebo babylonský kráľ stojí na rázcestí, na križovatke oboch ciest, chce dostať veštby: natriasa šípy, vypytuje sa bôžikov, pozerá pečeň.

27 V pravici má žreb: »Jeruzalem;« chce postaviť barany, otvoriť ústa na krik, povýšiť hlas na volanie, postaviť barany proti bránam, nakopiť násyp, postaviť val.

28 Im sa to však vidí klamná veštba. Hroznou prísahou sa zaviazali, on im však pripomenie ich hriech, chce sa ich zmocniť.

29 Preto takto hovorí Pán, Jahve: Pretože ste pripomenuli svoju vinu, keď sa odhalil váš zločin a objavil váš hriech: pre všetky vaše výčiny – keďže ste ich pripomenuli – chytia vás do päste.

30 Ty však, rúhač, zločinec, knieža Izraela, ktorého deň prichádza v čase, keď bude koniec hriechu,

31 toto hovorí Pán, Jahve: Odstráň tiaru, odlož korunu! To už nie je to. Nízke sa povýši a vysoké sa zníži.

32 Trosky, trosky, trosky z neho urobím. A nebude ho, kým nepríde ten, ktorému patrí právo, jemu (ho) dám.

33 A ty, syn človeka, prorokuj a povedz: Toto hovorí Pán, Jahve, proti Amonovým synom a proti ich nadutosti. Povedz: Meč, meč vytasený zabíjať, vybrúsený ničiť, blyští sa!

34 Videli ti márnosť, veštili ti klam, aby ho dali na krk zločinným rúhačom, ktorým prišiel deň v čase, keď bude koniec zločinu.

35 Späť do pošvy! V mieste, kde ťa stvorili, v mieste, kde máš pôvod, budem ťa súdiť.

36 Vylejem na teba svoj hnev, vo svojom prudkom ohni dýchnem na teba, potom ťa dám do rúk zbesilých ľudí, ktorí kujú záhubu.

37 Ohňu budeš pokrmom, tvoja krv potečie po zemi, nebudú na teba spomínať, lebo ja, Pán, som to povedal.“

1 Pán prehovoril ku mne takto:

2 „Ty, syn človeka, chceš súdiť (chceš súdiť) krvavé mesto? Nuž oznám mu všetky jeho zločiny!

3 A povedz: Toto hovorí Pán, Jahve: Mesto vylieva vo svojom strede krv, aby prišiel jeho čas; a robí si modly, aby sa poškvrnilo.

4 Krvou, ktorú si vylievalo, si sa previnilo; a modlami, ktoré si urobilo, si sa poškvrnilo. Tak si približuješ svoje dni a prichádzaš ku svojim rokom, preto ťa urobím potupou národov, posmechom všetkých krajín.

5 Blízke i od teba vzdialené budú sa ti posmievať, máš poškvrnené meno, máš veľa nepokoja.

6 Pozri, z kniežat Izraela sa každý spolieha na svoje rameno, chcú vylievať krv.

7 Otca a matku znevažujú v tebe, cudzincov znásilňujú uprostred teba, siroty a vdovy utláčajú v tebe.

8 Mne zasvätenými vecami si pohrdlo, moje soboty si znesvätilo.

9 Ľudia ohovárační sú v tebe, chcú vylievať krv; na vrchoch jedia v tebe, pášu zločin v tvojom strede.

10 V tebe odkrývajú otcovu hanbu, v tebe znásilňujú znečistenú krvou.

11 V tebe každý páše ohavnosť s manželkou svojho blížneho, každý zločinne poškvrňuje svoju nevestu a v tebe si každý znásilňuje sestru, dcéru svojho otca.

12 Dary prijímajú v tebe, aby vylievali krv, prijímalo si úroky a nadplatky, násilne si vykorisťovalo blížneho, na mňa si však zabudlo, hovorí Pán, Jahve.

13 Ale ja tlesnem dlaňami nad tvojou lúpežou, ktorú si páchalo, a nad krviprelievaním, ktoré je uprostred teba.

14 Či ti srdce vydrží, či ti ruky ostanú pevné v dňoch, ktoré ti ja chystám? Ja, Pán, som to riekol a splním.

15 Rozhádžem ťa medzi národy, rozprášim ťa po krajinách a vyhubím z teba tvoju nečistotu.

16 A získam si ťa pred očami národov; vtedy budeš vedieť, že ja som Pán.“

17 Pán prehovoril ku mne takto:

18 „Syn človeka, Izrael mi ostal troskou. Všetci sú kov, cín, železo a olovo vo vyhni, ostali troskou zo striebra.

19 Preto takto hovorí Pán, Jahve: Pretože ste všetci ostali troskou, hľa, ja vás zhromaždím do Jeruzalema.

20 Ako sa zhromažďuje striebro, kov, železo, olovo a cín do vyhne, aby naň pre vytopenie dúchali oheň: tak vás ja zhromaždím, poskladám a vytopím vo svojom hneve a rozhorčenosti.

21 Hej, zhromaždím vás a rozdúcham na vás oheň svojho hnevu, že sa v ňom roztopíte.

22 Ako sa vo vyhni roztápa striebro, tak sa roztopíte v ňom a budete vedieť, že ja, Pán, som vylial na vás svoj hnev.“

23 Pán prehovoril ku mne takto:

24 „Syn človeka, povedz jej: Ty si krajina nezvlažená dažďom a nepokropená v deň hnevu.

25 Jej kniežatá sú v nej ako revúci lev, ktorý trhá korisť. Zožierajú životy, berú poklady a cennosti a rozmnožujú v nej vdovy.

26 Jej kňazi znásilňujú môj zákon, znesväcujú mne zasvätené veci, nerobia rozdiel medzi svätým a nesvätým a neučia rozdielu medzi poškvrneným a čistým. Pred mojimi sobotami si zakrývajú oči, takže som znesvätený medzi nimi.

27 Jej úradníci sú v jej strede ako vlky, ktoré kmášu korisť, chcú vylievať krv, ničiť životy, aby sa mohli zmocniť koristi.

28 Jej proroci im to však zatierajú vakovkou, pretože vidia márnosť, veštia im luhaniny, vravia: »Toto hovoril Pán, Jahve,« hoci Pán nehovoril.

29 Pospolitý ľud páše násilie, dopúšťa sa lúpeže, utláča bedárov a žobrákov a bezprávne znásilňuje cudzincov.

30 Keď som však hľadal medzi nimi niekoho, kto by vymuroval múr, postavil sa proti mne do trhliny za krajinu, aby som ju nezničil, nenašiel som.

31 Vylial som teda na ňu svoj hnev, ohňom svojej roztrpčenosti som ich zničil, ich cesty som im zvrátil na hlavu,“ hovorí Pán, Jahve.

1 Pán prehovoril ku mne takto:

2 „Syn človeka, boli dve ženy, dcéry jednej matky.

3 Smilnili v Egypte, vo svojej mladosti smilnili. Tam im ohmatávali prsia, tam im stláčali panenské prsníky.

4 A ich mená: staršia Oola a jej sestra Ooliba. Patrili mne a porodili synov a dcéry. Ich mená však boli Samária Oola a Jeruzalem Ooliba.

5 Oola sa mi spreneverila, zahorela k svojim milovníkom Asýrom, ktorí sa k nej blížili

6 poobliekaní do purpuru; k miestodržiteľom a vojvodcom, samým to žiaducim mladíkom, k jazdcom, čo sa nosia na koňoch.

7 Tiahlo ju k nim jej smilstvo, ku všetkým tým vyberaným synom Asýrov, a poškvrnila sa všetkými, ku ktorým zahorela, i všetkými ich modlami.

8 Ale ani svoje egyptské necudnosti neopustila, veď oni s ňou súložili v jej mladosti, oni stláčali jej panenské prsia a zahrňovali ju svojím smilstvom.

9 Preto som ju vydal do ruky asýrskych synov, ku ktorým zahorela.

10 Oni odhalili jej hanbu, jej synov a dcéry zajali a ju zabili mečom, takže sa stala povestnou pred ženami. Takto na nej splnili súdy.

11 Jej sestra Ooliba to videla a zahorela ešte horšie než tamtá, jej smilstvo bolo horšie ako sestrino.

12 Zahorela k synom Asýrov, k miestodržiteľom a vojvodcom, ktorí sa k nej blížili poobliekaní do purpuru; k jazdcom, čo sa nosia na koňoch, k samým to žiaducim mladíkom.

13 Vtedy som videl, že sa poškvrnila, jednou cestou kráčali obe.

14 Ona však stupňovala svoju necudnosť. Uvidela mužov maľovaných na múre, obrazy Chaldejcov, maľovaných na červeno,

15 opásaných okolo bedier pásom, s otočeným turbanom na hlavách, že každý vyzeral ako veliteľ; obrazy synov Bábelu, Chaldejsko je ich rodnou krajinou.

16 Len čo ich jej oči zazreli, zahorela k nim a poslala k nim do Chaldejska svojich poslov.

17 Synovia Bábelu teda prišli k nej užívať lásku a poškvrnili ju svojou necudnosťou; poškvrnila sa nimi, potom sa im však odcudzila jej duša.

18 Odhalila svoje smilstvo, odhalila svoju hanbu; vtedy sa mi odcudzila jej duša, ako sa mi odcudzila duša jej sestry.

19 Rozmnožovala svoju necudnosť, lebo sa rozpamätala na dni svojej mladosti, keď smilnila v egyptskej krajine.

20 Zahorela k ich rozkošníkom, ktorých telo je ako telo oslov a ich výron je ako výron žrebcov.

21 Vyhľadala si zločin svojej mladosti, keď ti Egypťania chytali prsia, stláčali tvoje mladistvé prsníky.

22 Preto Ooliba, toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, ja popudím proti tebe tvojich milovníkov, ktorým sa ti odcudzila duša, a privediem ich proti tebe zo všetkých strán.

23 Synov Babylonu a všetkých Chaldejcov, príslušníkov Pekodu, Soy a Koy, všetkých asýrskych synov s nimi, všetko to žiaducich mladíkov, miestodržiteľov a vojvodcov, veliteľov a vznešených, ktorí všetci jazdia na koňoch.

24 A prídu vyzbrojení proti tebe; s vozmi, kolesami a zástupmi ľudí; štít, brnenie a prilbu namieria vôkol proti tebe, im oddám súd a budú ťa súdiť podľa svojich práv.

25 Namierim proti tebe svoju žiarlivosť, že budú zlostne zaobchádzať s tebou, odrežú ti nos a uši a tvoj dorast padne pod mečom. Oni ti zajmú synov a dcéry a tvoj dorast spáli oheň.

26 Povyzliekajú ťa zo šiat a zoberú ti ozdobné predmety.

27 Takto vyhubím z teba tvoje výčiny a tvoje smilstvo od egyptskej krajiny; už si k nim nepozdvihneš oči a viac si nespomenieš na Egypt.

28 Lebo toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, vydám ťa do ruky, ktorú nenávidíš, do ruky, ktorej sa ti odcudzila duša!

29 Nenávistne budú s tebou nakladať, zoberú všetok tvoj zisk, nechajú ťa nahú a holú a zjaví sa hanba tvojej necudnosti, tvoje výčiny a tvoje smilstvá.

30 Toto ti urobili, lebo si pachtila po národoch, poškvrnila si sa ich modlami.

31 Kráčala si cestou svojej sestry, preto ti dám do ruky jej kalich.

32 Toto hovorí Pán, Jahve: Kalich svojej sestry budeš piť, hlboký a široký, na hanbu a na posmech ti bude, mnoho vojde do neho.

33 Opojením, žalosťou sa preplníš. Je to kalich hrôzy, zdesenia, kalich tvojej sestry Samárie.

34 Piť ho budeš až do dna, jeho črepy budeš hrýzť, svoje prsia roztrháš; lebo som hovoril ja;“ výrok Pána, Jahveho.

35 Preto takto hovorí Pán, Jahve: „Pretože si ma zabudla a zahodila si si ma za chrbát, nes aj ty svoju vinu a svoje necudnosti!“

36 Pán mi povedal: „Syn človeka, chceš súdiť Oolu a Oolibu? Rozpovedz im ich ohavnosti:

37 že cudzoložili a krv majú na rukách. Cudzoložili so svojimi modlami a aj synov, ktorých porodili mne, zaháňali im na pokrm.

38 I toto spáchali proti mne: poškvrnili v ten deň moju svätyňu a znesvätili moje soboty.

39 Lebo keď zabili svojich synov pre svoje modly, v ten istý deň prišli do mojej svätyne poškvrniť ju. Áno, toto robili v mojom dome.

40 Dokonca posielali po chlapov, ktorí prichádzali zďaleka, prichádzali vtedy, keď poslali po nich posla. Kvôli nim si sa kúpala, maľovala si si oči a krášlila si sa skvostmi.

41 Sedela si na nádhernom lôžku, pred tebou bol prikrytý stôl a položila si naň moje kadidlo a môj olej.

42 Pri nej a pri chlapoch sa ozývalo hulákanie, viac ako keď sa z púšte privedie množstvo ožranov, a dávali im na ruky náramnice a na hlavy ozdobné koruny.

43 Vtedy som riekol: Či necudzoložili takto? Páchali výčiny necudnej ženy.

44 Vchádzajú k nej ako k žene neviestke. Tak vchádzali k hriešnym ženám Oole a Oolibe.

45 Ale spravodliví mužovia ich budú súdiť podľa práva cudzoložníc a podľa práva krviprelievačov, lebo cudzoložnicami sú a krv majú na rukách.

46 Vskutku toto hovorí Pán, Jahve: Priviesť proti nim zástup a vydať ich týraniu a lúpeži!

47 Zástup nech ich ukameňuje a nech ich postína mečom: ich synov a dcéry nech pozabíjajú a ich domy nech spália ohňom.

48 Takto odstránim z krajiny zločin, všetky ženy budú mať výstrahu a nebudú hrešiť ako vy.

49 Vaše zločiny naložia na vás, ponesiete svoje hriechy s modlami a budete vedieť, že ja som Pán, Jahve.“

1 V deviatom roku, v desiatom mesiaci, desiaty deň mesiaca, prehovoril Pán ku mne takto:

2 „Syn človeka, napíš si meno dňa, totiž tohto dňa; babylonský kráľ sa práve tento deň vzoprie proti Jeruzalemu.

3 Potom prednes odbojnému domu podobenstvo a povedz im: Toto hovorí Pán, Jahve: Postav hrniec; postav, a nalej doň vody!

4 Pozbieraj doň jeho kúsky, rozličné dobré kúsky zo stehna a lopatky, naplň ho vyberanými kosťami!

5 Vezmi vyberané barančatá, naklaď podeň hŕbu dreva, nechaj vrieť jeho kúsky, i kosti nech sa v ňom uvaria!

6 Preto takto hovorí Pán, Jahve: Beda krvavému mestu, hrncu, na ktorom je hrdza a z ktorého hrdza nezíde. Kus za kusom ho vyprázdni, nemusí naň padnúť žreb.

7 Veď je v ňom krv, na holý kameň ju položilo, nevylialo ju na zem, aby ju zakrylo zemou.

8 Aby som priviedol hnev, aby som sa ukrutne pomstil, dal som jeho krv na holý kameň, aby sa nezakryla.

9 Preto takt o hovorí Pán Jahve: Beda krvavému mestu; aj ja urobím veľkú vatru.

10 Naklaď dreva, zapáľ oheň, dovar mäso, uvar miešaninu, kosti však nech zhoria!

11 Potom ho polož prázdny na jeho uhlie, nech sa rozohreje a jeho kov nech sa rozpáli, aby sa mu vnútri pustila nečistota a stratila sa jeho hrdza.

12 Veľmi som sa ustával, no nakopená hrdza nezišla z neho v ohni.

13 V tvojej nečistote je zločin. Pretože som ťa čistil, no neočistil si sa od svojej špiny, ani sa už neočistíš, kým neukojím na tebe svoj hnev.

14 Ja, Pán, som hovoril; príde a urobím. Nepopustím, nebudem šetriť a nezľutujem sa. Podľa tvojich ciest a podľa tvojich výčinov ťa budem súdiť,“ hovorí Pán, Jahve.

15 Pán prehovoril ku mne takto:

16 „Syn človeka, pozri, ja ti odnímem, čo je milé tvojim očiam, ale nenariekaj a neplač; slzy nech ti netečú!

17 Vzdychaj tíško, nárek za mŕtvymi neusporiadaj, uviaž si turban, obuj si obuv na nohy, pery si nezahaľuj a nejedz smútočný chlieb!“

18 Hovoril som teda k ľudu za rána. Večer potom mi zomrela žena a ráno som robil, ako mi bolo rozkázané.

19 Ľud mi povedal: „Nepovieš nám, čo to pre nás znamená, že takto robíš?“

20 Odpovedal som im: „Pán ku mne prehovoril takto:

21 Povedz Izraelovmu domu: Toto hovorí Pán, Jahve: Veruže znesvätím svoju svätyňu, pýchu vášho mocnárstva, žiadosť vašich očí a túžbu vašej duše! A vaši synovia a dcéry, ktorých ste zanechali, padnú pod mečom.

22 Vtedy budete robiť, ako robím ja, pery si nebudete zahaľovať a nebudete jesť smútočný chlieb.

23 Svoje turbany budete mať na hlavách a obuv na nohách, nebudete plakať ani nariekať, ale budete hynúť pre svoje hriechy a druh k druhovi vzdychať.

24 Ezechiel vám však bude znamením, robte všetko, ako robí on, keď to príde. A budete vedieť, že ja som Pán, Jahve.

25 Ty však, syn človeka, v ten deň, keď im odnímem ich pevnosť, ich okrasnú radosť, žiadosť ich očí a túžbu ich duše, ich synov a ich dcéry;

26 v ten deň, keď príde utečenec, aby ti to oznámil,

27 v ten deň sa ti otvoria ústa v prítomnosti utečenca. Budeš hovoriť a viac neonemieš a budeš im znamením. Tak sa dozvedia, že ja som Pán.“

1 Pán prehovoril ku mne takto:

2 „Syn človeka, obráť si tvár proti synom Amona a prorokuj proti nim.

3 Povedz synom Amona: Čujte slovo Pána, Jahveho: Toto hovorí Pán, Jahve: Pretože si hovoril: »Haha« na moju svätyňu, keď ju znesvätili, a na krajinu Izraela, keď ju spustošili, a na dom Júdu, keď išiel do zajatia:

4 preto ťa dám do vlastníctva synom Východu, zriadia v tebe svoje táboriská a postavia v tebe svoje obydlia: oni budú jesť tvoje ovocie a oni budú piť tvoje mlieko.

5 Z Raby urobím pastvu tiav a synov Amona košariskom oviec. Vtedy sa dozviete, že ja som Pán.

6 Lebo toto hovorí Pán, Jahve: Pretože si tlieskal rukami a dupotal nohami a s celou náruživosťou z duše si sa tešil nad krajinou Izraela:

7 preto, hľa, ja vystriem proti tebe svoju ruku, odovzdám ťa národom za korisť, vyhubím ťa spomedzi národov, vyničím ťa spomedzi krajín. Zničím ťa a budeš vedieť, že ja som Pán.“

8 Toto hovorí Pán, Jahve: „Pretože Moab a Seir povedal: »Hľa, dom Júdu je ako všetky národy!«,

9 preto otvorím svah Moabu, že nebude mať miest, nebude mať svojich miest, nebude mať hraníc. Ozdobu krajiny, Betiesimot, Belmeon a Kariataim

10 pridám k Amončanom do vlastníctva synom Východu, aby medzi národmi nebolo viac o ňom (o Amončanoch) spomienky.

11 V Moabsku však zavediem súdy a budú vedieť, že ja som Pán.“

12 Toto hovorí Pán, Jahve: „Pretože Edom konal veľmi pomstivo proti Júdovmu domu a ťažko sa previnil, keď sa mu pomstil,

13 preto hovorí Pán, Jahve: Vystriem ruku proti Edomu, vyhubím z neho ľudí i zvieratá a urobím ho púšťou. Od Temanu po Dedan padnú pod mečom.

14 Svoju pomstu na Edome vložím do rúk svojho ľudu, Izraela, a urobia s Edomskom podľa môjho hnevu a podľa mojej rozhorčenosti, že zakúsia moju pomstu,“ hovorí Pán, Jahve.

15 Toto hovorí Pán, Jahve: „Pretože Filištínci konali pomstivo a hrozne sa pomstili, náruživo, z duše, chceli pustošiť večným nepriateľstvom,

16 preto takto hovorí Pán, Jahve: Hľa, ja vystriem svoju ruku proti Filištíncom, vyhubím Kréťanov a vyničím zvyšky morského pobrežia

17 a v hneve si vezmem na nich dôkladnú pomstu; i budú vedieť, že ja som Pán, keď na nich uvalím svoju pomstu.“

1 V jedenástom roku, prvý deň mesiaca, prehovoril ku mne Pán takto:

2 „Syn človeka, pretože Týrus hovorí proti Jeruzalemu: »Haha, dolámala sa brána národov, obrátila sa ku mne; preplnená – spustla« –

3 preto takto hovorí Pán, Jahve: Hľa, som proti tebe, Týrus, a privediem proti tebe mnohé národy, ako more privaľuje svoje vlny.

4 Zrúcajú múry Týru a pováľajú jeho veže. Potom z neho povymetám jeho prach a premením ho na holú skalu.

5 Sušiarňou pre siete bude uprostred mora, lebo som hovoril ja, hovorí Pán, Jahve. Bude za korisť národom.

6 A jeho dcéry, ktoré sú na pevnine, budú pozabíjané mečom a budú vedieť, že ja som Pán.

7 Lebo toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, ja privediem proti Týru Nabuchodonozora, babylonského kráľa, od severu, kráľa kráľov s koňmi, vozmi, jazdcami a zástupom početných národov.

8 Tvoje dcéry na pevnine pozabíja mečom, proti tebe však postaví val, nakopí proti tebe násyp a zhotoví proti tebe štít.

9 Údermi svojich baranov sa pustí do tvojich múrov a svojimi zbraňami zrúca tvoje veže.

10 Pre nával jeho koní pokryje ťa prach, od lomozu jazdcov, kolies a vozov zatrasú sa ti múry, keď vtiahne do tvojich brán, ako sa tiahne do dobytého mesta.

11 Kopytami svojich koní rozšliape všetky tvoje ulice, tvoj ľud pozabíja mečom a tvoje mocné stĺpy sa zrútia na zem.

12 Vykoristia tvoje bohatstvo a vylúpia tvoj tovar, zrúcajú tvoje múry a tvoje skvostné domy zváľajú; kamene, drevá a prach z teba pohádžu doprostred vody.

13 Urobím koniec zvuku tvojich piesní a viac nebude znieť hlas tvojich hárf.

14 Obrátim ťa na holú skalu, na sušiareň pre siete; nepostavia ťa viac, pretože ja, Pán, som hovoril,“ hovorí Pán, Jahve.

15 Toto hovorí Pán, Jahve, Týru: „Či sa nebudú triasť od lomozu tvojho pádu ostrovy, keď budú stonať ranení, keď bude v tvojom strede zabíjať meč?

16 A zostúpia zo svojich trónov všetky kniežatá mora, zložia svoje plášte, vyzlečú svoje pestré rúcha, oblečú sa do smútku, budú sedieť na zemi, podchvíľou sa budú triasť a budú zdesení pre teba.

17 Začnú o tebe žalospev a povedia ti: Akože si len zhynula, obyvateľka morí, mesto vychvaľované, v mori mocným čos’ bolo spolu s obyvateľmi, ktorí zastrašovali všetkých jeho občanov.

18 Včuľ sa chvejú pobrežia, keď je deň tvojho pádu, a trasú sa ostrovy mora, takto keď mizneš.

19 Lebo toto hovorí Pán, Jahve: Keď urobím z teba spustošené mesto, podobné mestám neobývaným, keď zavalím nad tebou priepasť a pokryje ťa množstvo vôd,

20 vtedy ťa zvrhnem s tými, čo zostupujú do jamy k dávnemu ľudu, dám ti bydlisko v krajine podsvetia, v pradávnych spustliskách s tými, čo zostupujú do jamy, aby si nebolo obývané, aby si neostalo v krajine živých.

21 Odovzdám ťa hrôzam, nebude ťa; budú ťa hľadať, no nikdy viac ťa nenájdu,“ hovorí Pán, Jahve.

1 Pán prehovoril ku mne takto:

2 „Ty teda, syn človeka, začni žalospev nad Týrom!

3 A povedz Týru, ktorý býva pri vstupe na more a na mnohých ostrovoch kupčí s národmi: Toto hovorí Pán, Jahve: Týrus, ty vravíš: »Som vrchol krásy.«

4 V srdci mora tvoje hranice, budovatelia ťa krásnym spravili.

5 Zo sanírskych cyprusov postavili všetky tvoje poschodia, z Libanonu doviezli céder, by na teba sťažeň vztýčili,

6 veslá z dubov Bášanu urobili pre teba. Dali ti slonovinovú palubu vykladanú drevom jedľovým z ostrovov kitejských.

7 Vyšívaný bysus z Egypta boli tvoje plachetky, slúžili ti za zástavu. Purpur modrý, červený z elisajských ostrovov boli tvojím pokrovom.

8 Ľudia zo Sidonu, Aradu boli ti za veslárov, Týrus, tvoji mudrci boli kormidelníkmi.

9 Gebalskí starci a mudrci zaprávali v tebe trhliny. Všetky lode mora a ich námorníci boli u teba, aby prevážali tvoj tovar.

10 Peržania, Lúd a Pút boli v tvojom vojsku, boli tvojimi bojovníkmi, u teba si vešali štít a prilbu, oni ti dodávali lesku.

11 Synovia Aradu a tvoje vojsko boli na tvojich múroch dookola a boli strážcami v tvojich vežiach; tulce si vešali dookola na tvojich múroch, oni ti zdokonaľovali krásu.

12 Taršiš bol tvojím kupcom pre množstvo rôzneho bohatstva; dodávali tvoj tovar za striebro, železo, cín a olovo.

13 Javan, Tubal a Mešek boli tvojimi kupcami; ľudské duše a kovové náradie dovážali na tvoj trh.

14 Z Togormovho domu dávali na výmenu kone, tátoše a mulice.

15 Synovia Dedanu boli tvojimi obchodníkmi, početné ostrovy ti boli príručnými kupcami, ako platbu ti donášali slonovinu a ebenové drevo.

16 Aram bol kupcom pre množstvo tvojich výrobkov; karbunkul, purpur, výšivky, bysus, koraly a rubíny ti dávali na výmenu.

17 Júda a Izraelov dom boli tvojimi kupcami, obilie z Minitu, voňavky, med, olej a balzam ti dávali na výmenu.

18 Damask bol tvojím kupcom pre množstvo tvojich výrobkov, pre množstvo rozličného bohatstva, chelbonského vína a krásnofarebnej vlny.

19 Dan, Javan, Uzal ti dávali na výmenu kované železo, škoricu a trsť. Bolo ti to miesto platby.

20 Dedan kupčil s tebou s vlnenými prikrývkami pre jazdu.

21 Arabi a všetky kniežatá Kedaru boli tvojimi príručnými kupcami, kupčili s tebou barančatami, baranmi a capmi.

22 Kupci zo Sáby a Rémy, to boli tvoji kupci, rozličné prvotriedne voňavky, rôzne drahokamy a zlato ti dávali na výmenu.

23 Haran, Chene a Eden, kupci zo Sáby, Asýr a Chelmad boli tvojimi kupcami.

24 Oni kupčili s tebou na tvojich tržiskách so vzácnymi látkami, plášťmi z modrého purpuru, výšivkami a pestrými prikrývkami, pletenými a trvácimi povrazmi.

25 Taršišské lode ti dovážali výmenný tovar. Plný si bol veľmi a naložený uprostred mora,

26 zaviedli ťa na veľkú vodu tvoji veslári: východný vietor ťa dolámal uprostred mora.

27 Tvoj majetok, články tovaru, námorníci, kormidelníci, tí, čo zaprávali na tebe trhliny a prevážali tvoj tovar, všetci tvoji bojovníci, čo ich len bolo na tebe, a celý zástup, ktorý bol na tebe, padne doprostred mora v deň tvojho stroskotania.

28 Hlasom kriku tvojich kormidelníkov zachvejú sa pobrežia;

29 zo svojich lodí vystúpia tí, čo sa chápu vesla, námorníci a kormidelníci mora na zem vykročia;

30 hlasno budú volať nad tebou, kričať budú prehorko, prach si budú sypať na hlavy a váľať sa budú v popole.

31 Plešinu si budú robiť pre teba, opášu sa vrecovinou, dušou zhorknutou budú plakať nad tebou trpkým nárekom.

32 Žalospev si budú (v svojom žiali) spievať nad tebou, budú žialiť za tebou: Kto bol ako Týrus, čo zhynul uprostred mora?

33 Keď tvoj tovar z mora prichádzal, sýtil si mnohé národy, množstvom svojho bohatstva a tovaru obohacoval si kráľov zeme.

34 Teraz, stroskotaný, z mora zmizol si do priepasti vôd; tvoj tovar a tvoje zástupy sa ponorili s tebou.

35 Tí, čo obývajú ostrovy, zdesili sa nad tebou, ich králi sa strašne zhrozili, chveje sa im tvár.

36 Kupci kmeňov si pískajú nad tebou, veď si ostal postrachom, nikdy viac ťa už nebude.“

1 Pán prehovoril ku mne takto:

2 „Syn človeka, povedz týrskemu kniežaťu: Toto hovorí Pán, Jahve: Pre pýchu tvojho srdca a že si vravel: »Boh som, bývam v božskom obydlí, uprostred mora,« hoc si len človek, nie Boh, za Boha sa predsa v srdci máš.

3 Múdrejší si ako Daniel, nič tajné nie je skryté pred tebou.

4 Múdrosťou, svojou rozumnosťou si si získal bohatstvo, zlato a striebro si ukladal vo svojich pokladniciach.

5 Veľkou múdrosťou pri kupectve zveľadil si svoje bohatstvo, potom však pre bohatstvo spyšnelo tvoje srdce.

6 Preto takto hovorí Pán, Jahve: Pretože nosíš srdce, aké patrí len Bohu,

7 privediem proti tebe cudzie násilné národy, vytasia svoje šable na krásu, múdrosťou ti danú, znesvätia ti nádheru.

8 Do jamy ťa vrhnú, zomrieš ako tí, čo sú prebodnutí, uprostred mora.

9 Či budeš vravieť: »Bohom som ja« do očí svojich vrahov? Veď si ty len človek, a nie Boh, v rukách tých, ktorí ťa prebodnú.

10 Smrťou neobrezancov zomrieš, cudzincom v rukách; pretože som to riekol ja,“ hovorí Pán, Jahve.

11 Pán prehovoril ku mne takto:

12 „Syn človeka, začni žalospev o kráľovi Týru a povedz mu: Toto hovorí Pán, Jahve: Bol si vzornou pečaťou, plný múdrosti a vrcholnej krásy.

13 Bol si v Edene, Božej záhrade, pokrývali ťa rozličné drahokamy: karneol, topás a jaspis, chryzolit, beryl a ónyx, zafír, karbunkul a smaragd, rukou umelca do zlata zapravené a obložené boli na tebe v deň, keď si bol stvorený.

14 Bol si cherubom, pomazaným ochrancom; dal som ťa na svätý Boží vrch, prechádzal si sa pomedzi ohnivé kamene.

15 Bezchybný si bol na svojich cestách odo dňa, čo si bol stvorený, až kým sa nenašla na tebe vina.

16 Pri tvojom rozsiahlom kupčení naplnilo sa ti vnútro zločinom a zhrešil si, vtedy som ťa zvrhol z Božieho vrchu, odstránil som ťa, ochranný cherub, spomedzi ohnivých kameňov.

17 Srdce ti spyšnelo pre nádheru; pre krásu si si pohubil múdrosť. Na zem som ťa hodil, vystavil som ťa pohľadom kráľov, aby sa dívali na teba.

18 Množstvom svojich zločinov, nepoctivosťou svojho kupčenia znesvätil si svoje svätyne; vtedy som z tvojho vnútra vyvolal oheň, ktorý ťa strávil. Urobil som z teba popol na zemi pred očami všetkých, čo ťa videli.

19 Všetci, ktorí ťa poznali medzi národmi, zhrozili sa nad tebou, postrachom si sa stal a už ťa viac niet.“

20 Pán prehovoril ku mne takto:

21 „Syn človeka, obráť si tvár proti Sidonu a prorokuj proti nemu,

22 povedz: Toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, som proti tebe, Sidon, oslávim sa uprostred teba. Vtedy budú vedieť, že ja som Pán, keď v ňom zavediem súdy a ukážem na ňom, že som svätý.

23 Pošlem naň mor a na jeho ulice krv; prebodnutí budú v jeho strede padať pod mečom, ktorý bude proti nemu zo všetkých strán. Vtedy budú vedieť, že ja som Pán, Jahve.

24 A už viac nebudú domu Izraela pichľavým tŕňom a raniacim bodliakom všetci tí, čo sú okolo neho, čo ním opovrhujú, a budú vedieť, že ja som Pán.

25 Toto hovorí Pán, Jahve: Keď zhromaždím synov Izraela spomedzi národov, kde sú roztratení, ukážem na nich pred očami národov, že som svätý. I budú bývať vo svojej krajine, ktorú som dal svojmu sluhovi Jakubovi.

26 Budú v nej bývať bezpečne, budú stavať domy a vysádzať vinice. Budú bývať v bezpečí, keď zavediem súdy proti všetkým, čo nimi opovrhujú zo všetkých strán, i budú vedieť, že ja som Pán, ich Boh.“

1 V desiatom roku, jedenásty deň desiateho mesiaca, prehovoril Pán ku mne takto:

2 „Syn človeka, obráť si tvár proti faraónovi, kráľovi Egypta, a prorokuj proti nemu a proti celému Egyptu.

3 Hovor a povedz: Toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, som pri tebe, faraón, kráľ Egypta, ty veľký krokodíl, ktorý sa vyvaľuješ v prostriedku jeho tokov a ktorý hovoríš: »Mne patrí môj Níl a ja som ho urobil.«

4 Nuž vtiahnem ti krúžky do čeľustia a všetky ryby tvojich tokov ti popriliepam na šupiny; i vyzdvihnem ťa z prostriedku tvojich riek, pričom ti budú všetky ryby tvojich tokov visieť na šupinách.

5 Potom ťa zahodím na pustatinu, teba i všetky ryby tvojich tokov; padneš na otvorené pole, nezdvihnú ťa a nepozbierajú, zverine zeme a vtákom neba ťa dám za pokrm.

6 A všetci obyvatelia Egypta budú vedieť, že ja som Pán, pretože boli Izraelovmu domu trstenou palicou.

7 Keď ťa chytia do ruky, zlomíš sa a pretrhneš im celé plece, a keď sa oprú o teba, prelomíš sa a rozhegáš im celý pás –

8 preto takto hovorí Pán, Jahve: Hľa, ja privediem proti tebe meč a vyhubím z teba ľudí i zvieratá.

9 Vtedy bude egyptská krajina samotou a púšťou a budú vedieť, že ja som Pán; pretože povedal: »Níl je môj, ja som ho urobil.«

10 Preto som proti tebe a proti tvojim tokom a egyptskú krajinu obrátim na púšť, znivočenú mečom od Magdoly po Syene, ba až po hranice Etiópska.

11 Ľudská noha ňou neprejde, ani noha zvieraťa neprejde cez ňu a bude neobývaná štyridsať rokov.

12 Egyptskú krajinu urobím pustou medzi pustými krajinami, jej mestá budú opustené medzi opustenými mestami štyridsať rokov. Egypťanov však rozhádžem medzi národy a rozosejem ich po krajinách.

13 Lebo toto hovorí Pán, Jahve: Po uplynutí štyridsiatich rokov pozbieram Egypťanov z národov, kde sú roztratení.

14 Obrátim osud Egypta a zavediem ich späť do krajiny Patros, do krajiny ich pôvodu, a budú tam podlým kráľovstvom.

15 Podlejším než (ostatné) kráľovstvá a viac sa nepovznesú nad národy. Umenším ich, aby nepanovali nad národmi.

16 A viac nebude Izraelovmu domu oporou, pripomienkou viny, že sa obracal k nim; a budú vedieť, že ja som Pán, Jahve.“

17 V dvadsiatom siedmom roku, prvý deň prvého mesiaca, prehovoril Pán ku mne takto:

18 „Syn človeka, babylonský kráľ Nabuchodonozor dal svojmu vojsku konať ťažkú službu proti Týru; každá hlava je plešivá, každé plece odreté, ale od Týru sa jemu a jeho vojsku nedostalo mzdy za službu, ktorú konal.

19 Preto takto hovorí Pán, Jahve: Hľa, babylonskému kráľovi Nabuchodonozorovi dám Egypt! Nech odnesie jeho bohatstvo, nech ho dôkladne vydrancuje a vyplieni, to bude mzda pre jeho vojsko.

20 Ako odmenu, za ktorú slúžil, dám mu egyptskú krajinu, pretože pracovali za mňa, hovorí Pán, Jahve.

21 V ten deň spôsobím, aby Izraelovmu domu vyklíčil roh, tebe však dám, aby si si mohol uprostred nich otvoriť ústa; a budú vedieť, že ja som Pán.“

1 Pán prehovoril ku mne takto:

2 „Syn človeka, prorokuj a povedz: Toto hovorí Pán: Kvíľte! Ach, ach, to je deň!

3 Veď je blízo deň, áno, blízo je deň Pána, deň to oblačný, bude to čas národov.

4 Príde meč na Egypt, v Etiópsku bude strach, keď budú v Egypte padať ranení, keď odnesú jeho bohatstvo, keď podvrátia jeho základy.

5 Kuš, Pút, Lúd a celá tá zberba, Chub a synovia spojeneckej krajiny spolu popadajú pod mečom.

6 Toto hovorí Pán: Padnú, čo sa opierajú o Egypt, klesne totiž jeho pyšná moc, od Magdoly až po Syene zrútia sa v ňom pod mečom – hovorí Pán, Jahve.

7 Spustnutí budú uprostred spustnutých krajín a jeho mestá budú opustené uprostred opustených miest.

8 I budú vedieť, že ja som Pán, keď v Egypte podložím oheň a zlomia sa všetci jeho pomocníci.

9 V ten deň vyjdú odo mňa posli na člnoch, aby podesili bezpečnosť Etiópie; a bude u nich zdesenie ako v deň Egypta, lebo veru to príde.

10 Toto hovorí Pán, Jahve: Prostredníctvom babylonského kráľa Nabuchodonozora urobím koniec zástupu Egypta.

11 On a jeho ľud s ním – najväčší násilníci národov – budú privedení znivočiť krajinu, vytasia svoje meče proti Egyptu a naplnia krajinu ranenými.

12 Vtedy z riek urobím suchú zem; krajinu vydám do ruky zločincov a prostredníctvom cudzincov znivočím krajinu a všetko, čo je v nej; ja, Pán, som hovoril.

13 Toto hovorí Pán, Jahve: Vyhubím sochy a vyničím modly z Memfisu, nebude viac kniežaťa z egyptskej krajiny, v egyptskej krajine rozšírim strach.

14 Spustoším Patros, v Tanise podložím oheň a v Tébach zavediem súdy.

15 Vylejem svoj hnev na Pelusium, pevnosť Egypta, a vyhubím zástup Téb.

16 V Egypte podložím oheň, v kŕčoch sa bude zvíjať Pelusium, Téby budú rozbité a v Memfise bude úzkosť deň čo deň.

17 Mladíci Heliopolisu a Bubastisu padnú pod mečom a pôjdu do zajatia.

18 V Tafnese sa zatmie deň, keď tam polámem berly Egypta a bude koniec jeho pyšnej moci; pokryje ho oblak a jeho dcéry pôjdu do zajatia.

19 V Egypte prevediem súdy a budú vedieť, že ja som Pán.“

20 V jedenástom roku, siedmy deň prvého mesiaca, prehovoril Pán ku mne takto:

21 „Syn človeka, zlomil som rameno faraóna, egyptského kráľa, a veru ho neobviažu, aby sa vyhojilo, nedajú obväz na zavinutie, aby zmocnelo a mohlo chytiť meč.

22 Preto takto hovorí Pán, Jahve: Veru som proti faraónovi, egyptskému kráľovi, zlámem jeho rameno, to zdravé i to zlomené, a vyrazím mu meč z ruky.

23 A Egypt rozhádžem medzi národy a rozosejem po krajinách.

24 Upevním rameno babylonského kráľa a svoj meč vložím do jeho ruky, faraónove ramená však dolámem, že bude pred ním stenať, ako stenú ranení.

25 Ramená babylonského kráľa upevním, ale faraónove ramená klesnú. I budú vedieť, že ja som Pán, keď dám svoj meč do ruky babylonského kráľa, ktorý ho vystrie na egyptskú krajinu.

26 A Egypt rozhádžem medzi národy a rozosejem ich po krajinách, vtedy budú vedieť, že ja som Pán.“