Category: Amos

1 Slová Amosa, jedného z pastierov v Tekue, ktoré videl proti Izraelu v dňoch júdskeho kráľa Oziáša a v dňoch izraelského kráľa Jeroboama syna Joasovho, dva roky pred zemetrasením.

2 I povedal: „Pán volá zo Siona, z Jeruzalema vydáva svoj hlas. Smútia nivy pastierov a zoschýna vrchol Karmelu.“

3 Toto hovorí Pán: „Pre tri hriechy Damasku, ba pre štyri – neodvolám to: pretože mláťačkou železnou mlátili Galaád,

4 vrhnem oheň na Hazaelov dom a strávi Benadadove paláce.

5 Zlámem závory Damasku, vykynožím obyvateľov z údolia hriechu a z Bet Edenu toho, čo drží žezlo, ľud Aramu však pôjde do Kíru“ – hovorí Pán.

6 Toto hovorí Pán: „Pre tri hriechy Gazy, ba pre štyri – neodvolám to: pretože odviedli všetkých do zajatia, aby ich vydali Edomu,

7 vrhnem oheň na múry Gazy a strávi jej paláce.

8 Vykynožím obyvateľov Azotu a z Askalonu toho, čo drží žezlo; vystriem ruku proti Akaronu, takže zhynú zvyšky Filištíncov“ – hovorí Pán, Jahve.

9 Toto hovorí Pán: „Pre tri hriechy Týru, ba pre štyri – neodvolám to: pretože vydali všetkých zajatcov Edomu a nepamätali na bratskú zmluvu,

10 vrhnem oheň na múry Týru a strávi jeho paláce.“

11 Toto hovorí Pán: „Pre tri hriechy Edomu, ba pre štyri – neodvolám to: pretože mečom stíhal svojho brata, zničil lásku k nemu, jednostaj držal svoj hnev a svoju zlosť prechovával večne,

12 vrhnem oheň na Teman a strávi paláce Bozry.“

13 Toto hovorí Pán: „Pre tri hriechy Amonových synov, ba pre štyri – neodvolám to: pretože rozparovali ťarchavé Galaádu, aby rozšírili svoje hranice,

14 zapálim oheň na múroch Raby, takže strávi jej paláce za lomozu v deň vojny, za búrky v deň víchrice.

15 Jej kráľ pôjde do zajatia, on a s ním jeho kniežatá“ – hovorí Pán.

1 Toto hovorí Pán: „Pre tri hriechy Moabu, ba pre štyri – neodvolám to: pretože spálili kosti kráľa Edomu na vápno,

2 vrhnem oheň na Moabsko a strávi paláce Kariotu a Moab zomrie v lomoze, v hluku a za zvuku trúby.

3 Vyhubím z jeho stredu sudcov a všetky jeho kniežatá zabijem s ním“ – hovorí Pán.

4 Toto hovorí Pán: „Pre tri hriechy Júdu, ba pre štyri – neodvolám to: pretože zavrhli Pánov zákon a nezachovali jeho predpisy – zviedli ich do bludu ich lži, za ktorými chodili ich otcovia -,

5 vrhnem oheň na Júdu a strávi paláce Jeruzalema.“

6 Toto hovorí Pán: „Pre tri hriechy Izraela, ba pre štyri – neodvolám to: pretože poctivca predali za peniaz a bedára za pár topánok.

7 V prachu zeme šliapu po hlave maličkých a krivia cestu utlačených; otec so synom ide k dievčaťu,

8 aby znesvätili moje sväté meno. Na založených plášťoch sa váľajú pri každom oltári a pijú víno pokutovaných v dome svojho Boha.

9 A ja som vyničil spred nich Amorejčanov, vysokých ako výška cédra a silných ako duby; zničil som ich ovocie zhora a ich korene zdola.

10 Ja som vás vyviedol z egyptskej krajiny a viedol som vás štyridsať rokov po púšti, aby ste zaujali krajinu Amorejčanov.

11 Z vašich synov som ustanovil prorokov a z vašich mladíkov nazirejcov; či je to nie tak, synovia Izraela? – hovorí Pán.

12 Lenže nazirejcom ste dali piť víno a prorokom ste rozkazovali: »Neprorokujte!«

13 Hľa, bude škrípať pod vami ako škrípe voz plný snopov.

14 Vtedy ľahký stratí beh, mocný si nezocelí silu a hrdina si nezachráni život.

15 Kušostrelec neobstojí, ľahkonohý neutečie, jazdec si nezachráni život na koni.

16 Najsrdnatejší z hrdinov bude nahý bežať v ten deň“ – hovorí Pán.

1 Čujte túto reč, ktorú Pán hovorí o vás, synovia Izraela, o celom pokolení, ktoré som vyviedol z egyptskej krajiny:

2 „Iba vás som poznal zo všetkých národov zeme, preto strescem na vás všetky vaše hriechy.

3 Či pôjdu dvaja spolu, ak sa nedohovorili?

4 Či lev reve v lese, ak nemá korisť? – Či sa ozve levíča z brlohu, ak nič nechytilo?

5 Či padne vták do siete na zemi, ak niet osídla? – Či sa strhne sieť zo zeme, ak nič nechytila?

6 Či zazneje v meste pozauna a ľud by sa nestrhol? – Či sa stane v meste nešťastie, ak ho neurobil Pán?

7 Veď Pán, Jahve, neurobí nič, ak nezjaví svoj plán svojim sluhom, prorokom.

8 Lev reve, kto by sa nebál? Pán, Jahve, hovorí, kto by neprorokoval?

9 Oznámte v palácoch Asýrska aj v palácoch egyptskej krajiny a vravte: »Zhromaždite sa na vrchoch Samárie« a všimnite si v nej veľký zhon a utláčanie v jej strede!

10 Nevedia konať priamo, hovorí Pán, hromadia násilie a lúpež vo svojich palácoch.“

11 Preto takto hovorí Pán, Jahve: „Nepriateľ obkľúči krajinu a pozbaví ťa sily, budú vyplienené tvoje paláce.“

12 Toto hovorí Pán: „Ako pastier vytrhne z pysku leva dve nôžky alebo kúsok ucha, tak sa vyslobodia synovia Izraela, ktorí sedia v Samárii v rohu na pohovke a na damaškovom lôžku.

13 Čujte a dosvedčte v Jakubovom dome, hovorí Pán, Jahve, Boh zástupov.

14 Lebo v deň, keď navštívim hriechy Izraela a budem trestať pre oltár v Beteli, budú zrazené rohy oltára a padnú na zem.

15 Zrútim aj zimný dom spolu s domom letným; vtedy zaniknú domy zo slonoviny a bude koniec mnohým domom“ – hovorí Pán.

1 Čujte toto slovo, kravy bášanské, čo ste na vrchu Samárie, utláčate maličkých, ubíjate biednych a vravíte svojim pánom: „Daj, chceme piť!“

2 Pán sa na svoju svätosť zaprisahal: „Hľa, prídu na vás dni, keď vás odvedú za hákmi a zvyšky z vás za rybárskymi udicami.

3 Cez trhliny prejdete, každá rovnou cestou, a vyhodia vás na Hermon“ – hovorí Pán.

4 „Poďte do Betelu a hrešte, do Galgaly a hrešte viac, prinášajte ráno svoje obety a každé tri dni svoje desiatky!

5 Páľte z kvasu ďakovnú obetu, volajte, oznamujte dobrovoľné obety, keď to tak ľúbite, synovia Izraela“ – hovorí Pán, Jahve.

6 „Preto ja som vám dal prázdne zuby vo všetkých vašich mestách a nedostatok chleba na všetkých vašich miestach, ale neobrátili ste sa ku mne“ – hovorí Pán.

7 „Ja som vám odoprel dážď, keď boli ešte tri mesiace do žatvy; i dal som pršať nad jedným mestom a nad iným mestom som pršať nedal; jeden ostredok dážď zvlažil, kým ostredok, na ktorý nepadal dážď, vyschol.

8 Dve-tri mestá sa tackali k jednému mestu, aby sa napili vody, ale nezahasili smäd, a predsa ste sa neobrátili ku mne“ – hovorí Pán.

9 „Bil som vás úpalom a sneťou; množstvo vašich záhrad a vinohradov, vašich figovníkov a olív zožrali kobylky; no neobrátili ste sa ku mne“ – hovorí Pán.

10 „Poslal som na vás mor ako v Egypte, porazil som mečom vašich mladíkov spolu s vašimi krásnymi koňmi a nechal som, nech vám vniká do nosov zápach vašich táborov; no neobrátili ste sa ku mne“ – hovorí Pán.

11 „A vyvrátil som vás, ako vyvrátil Boh Sodomu a Gomoru, že ste boli ako hlaveň vytrhnutá z vatry; no neobrátili ste sa ku mne“ – hovorí Pán.

12 „Preto takto naložím s tebou, Izrael; keďže takto naložím s tebou, chystaj sa pred svojho Boha, Izrael.

13 Lebo, hľa, utvára kopce a tvorí vietor a oznamuje človeku, čo je jeho úmysel, tvorí svitanie a tmu a kráča po výšinách zeme: Jahve, Boh zástupov, je jeho meno.“

1 Čujte túto reč! Vznášam nad vami žalospev, dom Izraela:

2 Padla, nevstane viac panna Izrael, zrútila sa na svoju zem, nemá ju kto zdvihnúť.

3 Lebo toto hovorí Pán: „Mestu, ktoré vytiahlo s tisícom, ostane sto, a ktoré vytiahlo so stom, ostane desať pre dom Izraela.“

4 Lebo toto hovorí Pán domu Izraela: „Hľadajte ma a budete žiť!

5 Nehľadajte Betel, do Galgaly nechoďte a do Bersabe neputujte, lebo Galgala pôjde do zajatia a Betel bude ničím.“

6 Hľadajte Pána a budete žiť, ináč dopadne na Jozefov dom ako oheň, ktorý stravuje, a niet (toho), kto by zahasil Betel.

7 Obracajú právo na palinu a spravodlivosť hádžu na zem.

8 On stvoril Plejády a Orión, temnosť na ráno obracia a deň zatemňuje na noc; on privoláva vody mora a vylieva ich na povrch zeme, Jahve je jeho meno.

9 On zablysne skazu nad mocným a záhuba príde na pevnosť.

10 Nenávidia toho, kto karhá v bráne, odporný im je, kto hovorí pravdu.

11 Pretože šliapete po maličkom a beriete od neho dávky obilia: postavili ste domy z kresaného kameňa, ale bývať v nich nebudete, vysadili ste rozkošné vinice, ale víno z nich piť nebudete.

12 Veď viem, že mnoho je vašich hriechov a ťažké sú vaše zločiny, ubíjate spravodlivého, beriete výkupné a chudáka utláčate pri bráne.

13 Preto múdry v tomto čase mlčí, lebo je to zlý čas.

14 Hľadajte dobro, a nie zlo, aby ste žili, aby tak bol s vami Pán, Boh zástupov, ako ste vraveli.

15 Nenáviďte zlo a milujte dobro a uplatňujte právo v bráne, azda sa zmiluje Pán, Boh zástupov, nad zvyškami Jozefa.

16 Preto takto hovorí Jahve, Boh zástupov, Pán: „Na všetkých námestiach je nárek a na všetkých uliciach vravia: »Jaj! Jaj!« Roľníka vyzývajú na smútok a znalca žalospevu na nárek.

17 Aj vo všetkých viniciach bude nárek, keď prejdem cez teba,“ hovorí Pán.

18 Beda vám, čo žiadate deň Pána! Načože je vám Pánov deň? – On je tma, a nie svetlo.

19 Ako keď niekto uteká pred levom a narazí na medveďa; ide domov, oprie sa rukou o múr a vtom ho uhryzne had:

20 Či nie je Pánov deň tma, a nie svetlo, temnota, ktorá nemá žiary?

21 „Nenávidím, zavrhujem vaše sviatky a nevoňajú mi vaše zhromaždenia.

22 Keď mi prinášate celopaly a svoje pokrmové obety, nemám v nich záľubu a na tučné pokojné obety sa nepozriem.

23 Odstráň odo mňa hluk svojich piesní, nechcem počuť ani zvuk tvojich hárf.

24 Radšej nech prúdi právo ako voda a spravodlivosť ako stály potok.

25 Či ste mi prinášali obety a žertvy štyridsať rokov na púšti, dom Izraela?

26 Lež nosili ste stan svojho Molocha a Kaivana, svoje modly, hviezdu svojich bohov, ktoré ste si spravili.

27 Nuž odvediem vás do zajatia za Damask,“ hovorí Pán; Boh zástupov je jeho meno.

1 Beda bezstarostným na Sione a bezpečným na vrchu Samárie, váženým prvého národa, ku ktorým prichádza Izraelov dom.

2 Prejdite do Kalana a viďte, choďte odtiaľ do veľkého Ematu, potom zostúpte do filištínskeho Getu, či im je lepšie ako týmto kráľovstvám a či majú väčšie územie, než je vaše?

3 Odďaľujete zlý deň, ale trón násilia približujete.

4 Sedíte na pohovkách zo slonoviny, vyvaľujete sa na lôžkach, jete baránky zo stáda a teľce z prostriedku čriedy.

5 Vyspevujú si pri zvuku harfy, vymýšľajú si hudobné nástroje ako Dávid.

6 Pijú víno z krčahov, natierajú sa najlepším olejom, ale pre podlomenie Jozefa sa netrápia.

7 Preto pôjdu teraz do zajatia na čele zajatcov, prestane hulákanie tých, čo sa vyvaľujú.

8 Pán, Jahve, sa zaprisahal na svoj život, hovorí Pán, Boh zástupov: „Odporná je mi Jakubova pýcha; nenávidím jeho paláce, a preto vydám mesto aj čo je v ňom.“

9 Ak vtedy ostane v jednom dome desať mužov, zomrú.

10 A keď niektorého vynesie jeho pokrvný, ten, čo ho spáli, aby odstránil z domu kosti, a spýta sa toho, čo je v kúte domu: „Je ešte niekto s tebou?“ – on odpovie: „Nie!“ a dodá: „Ticho! Len nie spomenúť Pánovo meno!“

11 Lebo hľa, Pán dáva rozkaz a rozbije veľký dom na sutiny a malý dom na kúsky.

12 Či po skalách bežia kone a orú more na voloch? Veď ste na jed obrátili právo a ovocie spravodlivosti na palinu.

13 Čo sa tešíte pre ničomnosť? – Čo vravíte: „A nezaujali sme vlastnou silou Karnaim?“

14 „Lebo, hľa, ja vzbudím proti vám, dom Izraela, hovorí Pán, Boh zástupov – národ a bude vás utláčať od priechodu do Ematu až po Potok púšte.“

1 Toto mi zjavil Pán, Jahve: on stvoril kobylky, keď začala rásť mládza! Hľa, bola to tráva po kráľovskej kosbe!

2 A keď už vyžrali zeleň krajiny, povedal som: „Pane, Bože, prestaň, prosím! Akože obstojí Jakub, veď je maličký?“

3 Pán to oľutoval. „Nestane sa!“, povedal Pán.

4 Toto mi zjavil Pán, Jahve: hľa, Pán, Jahve, volá na súd ohňom! Strávil ohromnú priepasť a strávil aj podiel.

5 I povedal som: „Pane, Bože, prestaň, prosím! Akože obstojí Jakub, veď je maličký?“

6 Pán to oľutoval. „Ani to sa nestane!“, riekol Pán.

7 Toto mi zjavil: hľa, Pán stál na olovenom múre a v ruke mal olovnicu.

8 A Pán mi povedal: „Čo vidíš, Amos?“ Odpovedal som: „Olovnicu.“ Nato riekol Pán: „Hľa, položím olovnicu do stredu môjho ľudu Izraela, neprejdem viac popri ňom.

9 Vtedy budú spustošené Izákove výšiny a zrúcané Izraelove svätyne; i povstanem proti Jeroboamovmu domu s mečom.“

10 Vtedy Amasiáš, kňaz Betelu, poslal izraelskému kráľovi Jeroboamovi odkaz: „Amos sa sprisahal proti tebe uprostred Izraelovho domu. Krajina nevládze vydržať všetky jeho reči.

11 Lebo takto hovorí Amos: »Jeroboam padne pod mečom a Izrael pôjde zo svojej domoviny do zajatia.«“

12 Amasiáš povedal Amosovi: „Choď, jasnovidec, ujdi do júdskej krajiny, tam jedz chlieb a tam prorokuj!

13 V Beteli už viac neprorokuj, lebo to je kráľovská svätyňa a je chrámom kráľovstva.“

14 Amos odpovedal Amasiášovi: „Nie som prorok, ani nie som syn proroka, ale som pastier a narezávač poľných fíg.

15 Ale Pán ma vzal spoza stáda a Pán mi riekol: »Choď, prorokuj proti môjmu ľudu, Izraelu!«

16 Teraz teda počuj slovo Pánovo: Ty hovoríš: »Neprorokuj proti Izraelu a netrať reči proti Izákovmu domu!«

17 Preto takto hovorí Pán: »Tvoja žena bude smilniť v meste, tvoji synovia a dcéry padnú pod mečom, tvoje dedičstvo rozdelia povrázkami, sám však zomrieš na poškvrnenej pôde a Izrael pôjde do zajatia zo svojej krajiny.«“

1 Toto mi zjavil Pán, Jahve: hľa, kôš ovocia!

2 I riekol: „Čo vidíš, Amos?“ Odpovedal som: „Kôš ovocia.“ Pán mi povedal: „Príde koniec na môj ľud, Izrael, neprejdem viac popri ňom.

3 Kvíliť budú piesne paláca v ten deň – hovorí Pán, Jahve. Bude veľa mŕtvol a hocikde ich pohádžu. Ticho!

4 Čujte toto, vy, čo šliapete po chudákoch a nivočíte bedárov krajiny.

5 Hovoríte: »Kedy prejde novmesiac, aby sme mohli predávať obilie; a sobota, aby sme otvorili sýpky, aby sme zmenšili efu, zväčšili cenu a klamali na falošnej váhe?

6 Chceme kúpiť za peniaz maličkých a chudobných za pár topánok a smeti predať ako obilie.«“

7 Pán sa zaprisahal na Jakubovu pýchu: „Nikdy nezabudnem na ich skutky.

8 Či sa nemá pre toto triasť zem a smútiť každý jej obyvateľ? Nemá sa dvíhať celá ako Níl, nadúvať sa a padať ako rieka Egypta?

9 V ten deň, hovorí Pán, dám slnku zapadnúť napoludnie a zem zatemním v jasný deň.

10 Sviatky vám obrátim na smútok, všetky vaše piesne na žalospevy, na každé bedrá dám vrecovinu a na každú hlavu plešinu. Urobím to ako smútok za jedináčikom a koniec toho ako trpký deň.

11 Hľa, prídu dni – hovorí Pán, Jahve – i pošlem na zem hlad; nie hlad po chlebe a nie smäd po vode, ale po počúvaní Pánovho slova.“

12 A budú sa tackať od mora k moru a od severu na východ sa budú túlať, čo budú hľadať Pánovo slovo, ale nenájdu.

13 V ten deň budú omdlievať krásne panny a mládenci od smädu.

14 Tí, čo prisahajú na hriech Samárie a vravia: „Ako žije tvoj boh, Dan, a ako žije púť do Bersabe!“ Preto padnú a viac nevstanú.

1 Videl som Pána stáť pri oltári. I riekol: „Prašti hlavicu tak, aby sa zatriasli trámy; dolám im ich všetkým na hlavách a ostatok z nich mečom pobijem; zbeh od nich neutečie a kto ostane, nezachráni sa.

2 Ak vniknú do podsvetia, moja ruka ich odtiaľ donesie, a ak vystúpia do neba, aj odtiaľ ich stiahnem.

3 Ak sa schovajú na vrcholci Karmelu, vysliedim ich a donesiem odtiaľ a ak sa mi schovajú pred očami na morské dno, tak rozkážem hadovi a uhryzne ich.

4 Ak pôjdu do zajatia pred svojimi nepriateľmi, tam rozkážem meču a zabije ich, upriem na nich svoje oči na nešťastie, a nie na blaho.“

5 Pán, Jahve zástupov, sa dotkne zeme a tá sa zatrasie a žialiť budú všetci, čo na nej bývajú, bude vystupovať celá ako Níl a upadať ako rieka Egypta.

6 On stavia v nebesiach svoju hornú sieň, jej klenbu zasadil do zeme; on privoláva vody mora a rozlieva ich po povrchu zeme, Jahve je jeho meno. „Synovia Izraela, nie ste vy pre mňa ako synovia Etiópie? – hovorí Pán.

7 Či som nevyviedol Izrael z egyptskej krajiny, Filištíncov z Kaftoru a Aramejčanov z Kíru?

8 Hľa, oči Pána, Jahveho, spočívajú na hriešnom kráľovstve: Ja ho zmetiem z povrchu zeme, lenže nezmetiem úplne dom Jakubov – hovorí Pán.

9 Hľa, ja dám príkaz a rozosejem synov Izraela medzi všetky národy, ako sa osieva na riečici, že kamienok nepadne na zem.

10 Mečom zomrú všetci hriešnici môjho ľudu, ktorí hovoria: »Nedostihne a nepredbehne nás nešťastie.«

11 V ten deň vyzdvihnem padnutú Dávidovu chalupu, zamurujem jej trhliny, postavím jej sutiny a vybudujem ju ako kedysi.

12 Aby ovládli zvyšky Edomu a všetky národy, nad ktorými sa vzýva moje meno, hovorí Pán, ktorý to urobí.

13 Hľa, prídu dni – hovorí Pán, keď sa oráč ženca bude dotýkať a šliapač hrozna toho, čo seje semeno; vrchy budú pretekať muštom a všetky kopce sa budú roztekať.

14 Vtedy obrátim osud svojho ľudu, Izraela, budú stavať a obývať spustošené mestá, budú sadiť vinice a piť ich víno, narobia si záhrad a budú jesť ich ovocie.

15 Vtedy ich zasadím do ich pôdy a viac ich nevytrhnú z ich pôdy, ktorú som im dal“ – hovorí Pán, tvoj Boh.