Category: 2. Kráľov

1 Keď Ochoziášova matka Atalia videla, že jej syn zomrel, vzala sa a vyvraždila celý kráľovský rod.

2 Ale Josaba, dcéra kráľa Jorama, Ochoziášova sestra, vzala Ochoziášovho syna Joasa, uniesla ho spolu s jeho dojkou zo spálne spomedzi kráľovských synov, ktorí mali byť pobití, a schovala ho pred Ataliou, takže nezomrel.

3 Bol s ňou schovaný v chráme šesť rokov, kým Atalia panovala nad krajinou.

4 Na siedmy rok dal Jojada zavolať veliteľov stotín, Karov a štítonošov, vzal ich k sebe do Pánovho chrámu, uzavrel s nimi dohodu, dal im prisahať na Pánov chrám a ukázal im kráľovho syna.

5 Potom im rozkázal: „Budete robiť toto: Tretina z vás, ktorí prichádzate v sobotu a držíte stráž, bude pri kráľovskom paláci,

6 tretina bude v bráne Súr a tretina v bráne za štítonošmi a budete sa striedať na stráži pri dome.

7 Dva oddiely z vás, všetci, ktorí v sobotu odchádzate, budú držať stráž v Pánovom chráme pri kráľovi.

8 Zomknite sa okolo kráľa, každý so zbraňou v ruke, a keby niekto vnikol do vašich radov, treba ho zabiť! A buďte s kráľom, kdekoľvek pôjde.“

9 Velitelia stotín urobili všetko tak, ako im nariadil kňaz Jojada. Každý vzal svojich mužov i tých, čo v sobotu prichádzali, i tých, čo v sobotu odchádzali, išli ku kňazovi Jojadovi

10 a kňaz dal veliteľom stotín kopije a štíty kráľa Dávida, ktoré boli v Pánovom chráme.

11 A keď sa štítonoši, každý so zbraňou v ruke, postavili od pravej strany chrámu až po jeho ľavú stranu medzi oltár a chrám okolo kráľa,

12 vyviedol kráľovho syna, položil naň korunu a odznak, ustanovili ho za kráľa a pomazali ho. Pritom tlieskali rukami a volali: „Nech žije kráľ!“

13 Keď Atalia počula volanie ľudu, išla k ľudu do Pánovho domu

14 a videla, že kráľ stojí pri stĺpe, ako je obyčaj, velitelia a trubači sú pri kráľovi a všetok vidiecky ľud sa teší a trúbi na trúbach. Nato si Atalia roztrhla rúcho a volala: „Zrada! Zrada!“

15 Ale Jojada rozkázal veliteľom stotín, ktorí stáli na čele vojska: „Vyveďte ju von z nádvorí a kto pôjde za ňou, treba ho zabiť mečom!“ Kňaz totiž povedal: „Nech ju nezabijú v Pánovom dome!“

16 Položili na ňu ruky a keď prešla cez Konskú bránu kráľovského paláca, tam ju usmrtili.

17 Potom Jojada uzavrel zmluvu medzi Pánom a medzi kráľom a ľudom, aby bol Pánovým ľudom, a tiež medzi kráľom a ľudom.

18 Nato všetok vidiecky ľud vošiel do Bálovho chrámu a zboril ho. Jeho oltáre a sochy úplne dolámali a Bálovho kňaza Matana zabili pred oltárom. Potom kňaz postavil stráž k Pánovmu chrámu,

19 pojal veliteľov stotín, Karov a štítonošov a všetok vidiecky ľud a odprevadili kráľa z Pánovho chrámu. Išli cez Bránu štítonošov do kráľovského paláca a tam si sadol na kráľovský trón.

20 Všetok vidiecky ľud sa tešil a mesto ostalo ticho. – Ataliu usmrtili mečom v kráľovskom paláci. Joas mal sedem rokov, keď začal kraľovať.

1 Joas začal kraľovať v siedmom roku Jehua a štyridsať rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Sebia z Bersaby.

2 Joas robil po všetky dni, čo ho viedol kňaz Jojada, čo sa páči Pánovi.

3 Ale výšiny neodstránili, ľud ešte obetoval a pálil tymian na výšinách.

4 Joas povedal kňazom: „Všetky peniaze svätyne, peniaze, ktoré sa platia do Pánovho chrámu ako výkupné za ľudí, a všetky peniaze, ktoré sa niekto sám rozhodne dať do Pánovho chrámu,

5 nech si vezmú kňazi, každý od svojich známych ale oni musia opravovať poruchy chrámu všade, kde sa poruchy zistia.“

6 Lenže v dvadsiatom treťom roku kráľa Joasa kňazi ešte neopravovali poruchy na chráme.

7 Preto kráľ Joas zavolal kňaza Jojadu a kňazov a povedal im: „Prečo neopravujete poruchy na chráme? Odteraz už neberte peniaze od svojich známych, ale ich obráťte na opravu porúchaných miest na chráme!“

8 Kňazi súhlasili s tým, že nebudú od ľudí vyberať peniaze a že budú opravovať poruchy na chráme.

9 Kňaz Jojada vzal debnu, do vrchnáka jej vydlabal dieru a postavil ju k oltáru po pravej ruke toho, kto prichádza do Pánovho chrámu. Ta dávali kňazi, ktorí strážili prah, všetky peniaze, ktoré donášali do Pánovho chrámu.

10 A keď videli, že je v debne veľa peňazí, prišiel hore kráľov pisár a veľkňaz a pozaväzovali a spočítali peniaze, ktoré sa našli v Pánovom chráme.

11 Odvážené peniaze dali potom do rúk dielovedúcim, ktorí mali dozor v Pánovom chráme, a oni ich dávali tesárom a staviteľom, ktorí robili na Pánovom dome,

12 murárom a kamenárom na nákup dreva a tesaného kameňa na opravu porúch Pánovho chrámu a na všetko, čo bolo potrebné pri oprave Pánovho chrámu.

13 A z peňazí, ktoré došli do Pánovho chrámu, nedali robiť pre Pánov chrám čaše, nože, kropáče a trúby ani nijaké nádoby zlaté ani strieborné,

14 ale dávali ich dielovedúcim, ktorí za ne opravovali Pánov chrám.

15 A s ľuďmi, ktorým dávali peniaze do rúk, aby ich vyplácali robotníkom, sa neúčtovalo, lebo to robili poctivo.

16 Peniaze z obetí za vinu a za hriech sa nedávali do Pánovho chrámu, patrili kňazom.

17 Vtedy pritiahol aramejský kráľ Hazael, bojoval proti Gétu a zaujal ho. Potom sa strojil ísť hore proti Jeruzalemu.

18 Ale júdsky kráľ Joas vzal všetky posvätné dary, ktoré venovali jeho otcovia, júdski králi Jozafat, Joram a Ochoziáš, tiež svoje vlastné dary ako aj všetko zlato, ktoré sa nachádzalo v pokladniciach Pánovho chrámu a kráľovského paláca, poslal to aramejskému kráľovi Hazaelovi a on odtiahol od Jeruzalema.

19 Ostatok Joasových dejín, všetko, čo urobil, je napísané v Knihe letopisov júdskych kráľov.

20 Jeho sluhovia povstali, sprisahali sa a Joasa zabili, keď išiel do domu Melo.

21 Jeho sluhovia, Semátov syn Jozachar a Somerov syn Jozabad, ho tak udreli, že zomrel. Pochovali ho s jeho otcami v Dávidovom meste. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Amasiáš.

1 V dvadsiatom treťom roku Joasa, syna júdskeho kráľa Ochoziáša, sa v Samárii stal na sedemnásť rokov kráľom nad Izraelom Jehuov syn Joachaz.

2 Robil, čo sa Pánovi nepáči, išiel za hriechmi Nabatovho syna Jeroboama, ktorý zviedol na hriech Izrael, a neodstúpil od toho.

3 Preto sa vznietil Pánov hnev proti Izraelu a vydal ho po všetky dni do ruky aramejského kráľa Hazaela a do ruky Hazaelovho syna Benadada.

4 Ale keď Joachaz udobroval Pána, Pán ho vypočul, lebo videl ubitosť Izraela, keď ho aramejský kráľ utláčal.

5 Pán poslal Izraelu záchrancu a vyslobodili sa z područia Aramejcov, takže synovia Izraela bývali vo svojich stanoch ako predtým.

6 Ale neodstúpili od hriechov Jeroboamovho rodu, ktorý zviedol na hriech Izrael. Chodili v nich a v Samárii stála dokonca aj Ašera.

7 Joachazovi (Pán) nenechal vojsko, len päťdesiat jazdcov, desať vozov a desaťtisíc pešiakov, lebo aramejský kráľ ich zničil, urobil ich podobnými zmlátenému prachu.

8 Ostatok Joachazových dejín, všetko, čo urobil, a jeho chrabrosť je opísaná v Knihe letopisov izraelských kráľov.

9 Potom sa Joachaz uložil k svojim otcom a pochovali ho v Samárii. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Joas.

10 V tridsiatom siedmom roku júdskeho kráľa Joasa sa v Samárii stal na šestnásť rokov kráľom nad Izraelom Joachazov syn Joas.

11 Robil, čo sa Pánovi nepáči, neodstúpil od rôznych hriechov Nabatovho syna Jeroboama, ktorý zviedol na hriech Izrael; chodil v nich.

12 Ostatok Joasových dejín, všetko, čo urobil, jeho chrabrosť, ako bojoval s júdskym kráľom Amasiášom, je napísané v Knihe letopisov izraelských kráľov.

13 Potom sa Joas uložil k svojim otcom a na jeho trón si sadol Jeroboam. Joasa však pochovali v Samárii s izraelskými kráľmi.

14 Keď Elizeus ležal chorý na chorobu, na ktorú aj zomrel, zišiel k nemu izraelský kráľ Joas, plakal nad ním a vravel: „Otče môj, otče môj! Voz Izraela a jeho pohonič!“

15 Elizeus mu povedal: „Dones luk a šípy!“ A keď mu priniesol luk a šípy,

16 povedal kráľovi Izraela: „Polož ruku na luk!“ Keď položil ruku, Elizeus položil svoje ruky na kráľove ruky

17 a povedal: „Otvor okno na východ!“ On otvoril a Elizeus mu povedal: „Vystreľ!“ Vystrelil a ten vravel: „Šíp víťazstva od Pána, šíp víťazstva proti Aramejsku. V Afeku úplne porazíš Aramejsko.“

18 Potom povedal: „Vezmi šípy!“ A vzal. A povedal kráľovi Izraela: „Udieraj o zem!“ On udrel tri razy a potom prestal.

19 Boží muž sa naň nahneval a povedal: „Keby si bol udrel päť alebo šesť ráz, bol by si Aramejčanov porazil až do vyhubenia, takto však porazíš Aramejčanov tri razy.“

20 Potom Elizeus zomrel a pochovali ho. V tom roku však prichádzali do krajiny moabskí lupiči.

21 Keď raz pochovávali akéhosi muža, zazreli lupičskú bandu a hodili toho muža do Elizeovho hrobu. Len čo sa ten muž dotkol Elizeových kostí, ožil a stal si na nohy.

22 Aramejský kráľ Hazael utláčal Izraelitov po všetky dni Joachaza.

23 Ale Pán sa zmiloval nad nimi, bolo mu ich ľúto, a obrátil sa k nim pre svoju zmluvu s Abrahámom, Izákom a Jakubom. Nechcel ich zničiť a až dosiaľ ich neodvrhol spred svojej tváre.

24 Aramejský kráľ Hazael zomrel a namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Benadad.

25 Vtedy Joachazov syn Joas opäť zaujal z ruky Hazaelovho syna Benadada mestá, ktoré odňal vo vojne jeho otcovi Joachazovi. Joas ho tri razy porazil a zase získal mestá Izraela.

1 V druhom roku izraelského kráľa Joasa, Joachazovho syna, stal sa kráľom Amasiáš, syn júdskeho kráľa Joasa.

2 Mal dvadsaťpäť rokov, keď začal kraľovať, a dvadsaťdeväť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Joadan z Jeruzalema.

3 Robil, čo sa páči Pánovi, nie však ako jeho otec Dávid. Konal všetko, ako konal jeho otec Joas.

4 Iba výšiny neodstránil; ľud ešte obetoval a pálil tymian na výšinách.

5 Len čo držal vládu pevne vo svojich rukách, pobil svojich sluhov, ktorí zavraždili kráľa, jeho otca.

6 Synov týchto vrahov však nepobil, ako je písané v knihe Mojžišovho zákona, kde Pán prikazuje: „Nebudú zomierať otcovia za synov, ani synovia nebudú zomierať za otcov, ale každý zomrie za svoj hriech.“

7 On porazil Edomčanov v Soľnom údolí, desaťtisíc mužov, zaujal v boji Petru a dal jej meno Jekteel až po dnešný deň.

8 Vtedy Amasiáš poslal k izraelskému kráľovi Joasovi, synovi Jehuovho syna Joachaza, poslov s odkazom: „Poď, pozrime si do očí!“

9 Ale kráľ Izraela Joas odkázal júdskemu kráľovi Amasiášovi: „Bodľač, ktorá je na Libanone, poslala cédru, ktorý je na Libanone, odkaz: »Daj svoju dcéru môjmu synovi za ženu!« Ale prišla divá zver, ktorá je na Libanone, a pošliapala bodľač.

10 Áno, Edomsko si porazil, preto sa ti nadýma srdce. Teš sa sláve a seď doma! Prečo vyvolávaš nešťastie? Padneš aj ty a Júdsko s tebou!“

11 Ale Amasiáš neposlúchol. Preto izraelský kráľ Joas tiahol nahor a stretli sa, on a júdsky kráľ Amasiáš, pri Betsamese, ktorý je v Júdsku.

12 Júda utrpel od Izraela porážku, takže každý ušiel do svojho stanu.

13 A júdskeho kráľa Amasiáša, syna Ochoziášovho syna Joasa, chytil kráľ Izraela Joas v Betsamese. Zaviedol ho do Jeruzalema a zrúcal v Jeruzaleme múr od Efraimskej brány až po bránu Rožnú, štyristo lakťov.

14 Zobral všetko zlato, striebro a všetky nádoby, ktoré boli v Pánovom chráme a v pokladniciach kráľovského paláca, aj rukojemníkov a vrátil sa do Samárie.

15 Ostatok Joasových dejín, čo vykonal, jeho chrabrosť, ako bojoval s júdskym kráľom Amasiášom, je napísané v Knihe letopisov izraelských kráľov.

16 Potom sa Joas uložil k svojim otcom a pochovali ho v Samárii s izraelskými kráľmi. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Jeroboam.

17 Júdsky kráľ, Joasov syn Amasiáš, žil po smrti izraelského kráľa, Joachazovho syna Joasa, pätnásť rokov.

18 Ostatok Amasiášových dejín je napísaný v Knihe letopisov júdskych kráľov.

19 V Jeruzaleme zosnovali proti nemu sprisahanie. Ušiel do Lachisa, ale poslali za ním do Lachisa a zabili ho tam.

20 Vzali ho na kone a pochovali ho v Jeruzaleme v Dávidovom meste s jeho otcami.

21 Všetok júdsky ľud však vzal Azariáša, ktorý mal šestnásť rokov, a ustanovil ho za kráľa namiesto jeho otca Amasiáša.

22 On opevnil Elat a vrátil ho zasa Júdsku, keď sa jeho otec už uložil k svojim otcom.

23 V pätnástom roku júdskeho kráľa Amasiáša, Joasovho syna, sa v Samárii stal na štyridsaťjeden rokov kráľom Jeroboam, syn izraelského kráľa Joasa.

24 Robil, čo sa Pánovi nepáči, neodstúpil od rozličných hriechov Nabatovho syna Jeroboama, ktorý zviedol na hriech Izrael.

25 On dobyl zasa hranice Izraela od vchodu do Ematu až po More púšte podľa slov Pána, Izraelovho Boha, ktoré povedal prostredníctvom svojho sluhu, Amatiho syna Jonáša, proroka, ktorý bol z Get-Oferu.

26 Lebo Pán zhliadol na veľmi trpkú biedu Izraela. Zničení boli otroci i slobodní a Izrael nemal pomocníka.

27 Keďže Pán nezamýšľal zotrieť meno Izraela spod neba, oslobodil ho prostredníctvom Jeroboama, Joasovho syna.

28 Ostatok Jeroboamových dejín, všetko, čo vykonal, jeho chrabrosť, ako bojoval a (ako získal zasa Izraelu Damask a júdsky Emat), je napísané v Knihe letopisov izraelských kráľov.

29 Potom sa Jeroboam uložil k svojim otcom, izraelským kráľom, a namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Zachariáš.

1 V dvadsiatom siedmom roku izraelského kráľa Jeroboama sa stal kráľom Azariáš, syn júdskeho kráľa Amasiáša.

2 Mal šestnásť rokov, keď sa stal kráľom, a päťdesiatdva rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Jechelia z Jeruzalema.

3 Robil, čo sa páči Pánovi, všetko tak, ako robil jeho otec Amasiáš.

4 Len výšiny neodstránil, ľud ešte obetoval a pálil tymian na výšinách.

5 Ale Boh ranil kráľa, ostal až do dňa svojej smrti malomocný, býval v dome v ústraní a kráľov syn Joatam spravoval dom a súdil ľud krajiny.

6 Ostatok Azariášových dejín, všetko, čo vykonal, je napísané v Knihe letopisov júdskych kráľov.

7 Potom sa Azariáš uložil k svojim otcom a pochovali ho s jeho otcami v Dávidovom meste. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Joatam.

8 V tridsiatom ôsmom roku júdskeho kráľa Azariáša sa v Samárii stal na šesť mesiacov kráľom nad Izraelom Jeroboamov syn Zachariáš.

9 Robil, čo sa Pánovi nepáči, ako robili jeho otcovia. Neodklonil sa od hriechov Nabatovho syna Jeroboama, ktorý zviedol na hriech Izrael.

10 Sprisahal sa proti nemu Jábesov syn Selum, zranil ho v Jeblaáme a zabil a stal sa namiesto neho kráľom.

11 Ostatok Zachariášových dejín je napísaný k Knihe letopisov izraelských kráľov.

12 To je Pánovo slovo, ktoré povedal Jehuovi: „Tvoji synovia budú po štvrté pokolenie sedieť na tróne Izraela.“ Tak sa aj stalo.

13 Jábesov syn Selum sa stal kráľom v tridsiatom deviatom roku júdskeho kráľa Oziáša a kraľoval v Samárii jeden mesiac.

14 Vtedy pritiahol Manahem, Gadiho syn z Tersy, a prišiel do Samárie. V Samárii poranil a zabil Jábesovho syna Seluma a stal sa namiesto neho kráľom.

15 Ostatok Selumových dejín a sprisahanie, ktoré osnoval, je opísané v Knihe letopisov izraelských kráľov.

16 Vtedy spustošil Manahem Tapuach a všetko, čo bolo v ňom, i jeho okolie až do Tersy, lebo mu neotvorili. Spustošil ho a všetky ťarchavé ženy v ňom dal rozpárať.

17 V tridsiatom deviatom roku júdskeho kráľa Azariáša sa v Samárii stal na desať rokov kráľom nad Izraelom Gadiho syn Manahem.

18 Robil, čo sa Pánovi nepáči, po všetky svoje dni sa neodklonil od hriechov Nabatovho syna Jeroboama, ktorý zviedol na hriech Izrael.

19 Do krajiny prišiel asýrsky kráľ Fúl. Manahem dal Fúlovi tisíc hrivien striebra, aby mu pomáhal udržať si v rukách kráľovstvo.

20 Aby toto striebro mohol Manahem dať asýrskemu kráľovi, vyrubil ho Izraelitom, na každého zámožného päťdesiat šeklov na jedného muža. Nato sa asýrsky kráľ vrátil a nezdržoval sa v krajine.

21 Ostatok Manahemových dejín a všetko, čo vykonal, je napísané v Knihe letopisov izraelských kráľov.

22 Potom sa Manahem uložil k svojim otcom a namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Fakeiáš.

23 V päťdesiatom roku júdskeho kráľa Azariáša sa v Samárii stal na dva roky kráľom nad Izraelom Manahemov syn Fakeiáš.

24 Robil, čo sa Pánovi nepáči, neodklonil sa od hriechov Nabatovho syna Jeroboama, ktorý zviedol na hriech Izrael.

25 Sprisahal sa proti nemu Romeliášov syn Pekach, jeho pobočník, poranil ho v Samárii na veži kráľovského paláca s Argobom a Ariom – bolo s ním tiež päťdesiat mužov z Galaádu -, zabil ho a stal sa namiesto neho kráľom.

26 Ostatok Fakeiášových dejín a všetko, čo vykonal, je napísané v Knihe letopisov izraelských kráľov.

27 V päťdesiatom druhom roku júdskeho kráľa Azariáša sa v Samárii stal na dvadsať rokov kráľom nad Izraelom Romeliášov syn Pekach.

28 Robil, čo sa Pánovi nepáči, neodklonil sa od hriechov Nabatovho syna Jeroboama, ktorý zviedol na hriech Izrael.

29 V dňoch izraelského kráľa Pekacha prišiel asýrsky kráľ Tiglatpilésar a zaujal Ajon, Abel-Beth-Maáchu, Janoe, Kádeš, Asor, Galaád, Galileu, celé územie Neftaliho a odviedol ich do zajatia do Asýrska.

30 Proti Romeliášovmu synovi Pekachovi osnoval sprisahanie Osé, syn Elu, poranil ho a zabil a stal sa namiesto neho kráľom v dvadsiatom roku Oziášovho syna Joatama.

31 Ostatok Pekachových dejín a všetko, čo vykonal, je napísané v Knihe letopisov izraelských kráľov.

32 V druhom roku izraelského kráľa Pekacha, Romeliášovho syna, stal sa kráľom Joatam, syn júdskeho kráľa Oziáša.

33 Mal dvadsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom, a šestnásť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Jerusa, dcéra Sadoka.

34 Robil, čo sa páči Pánovi, robil všetko, čo robieval jeho otec Oziáš.

35 Len výšiny neodstránil, ľud ešte obetoval a pálil tymian na výšinách. On postavil Hornú bránu Pánovho domu.

36 Ostatok Joatamových dejín a všetko, čo vykonal, je napísané v Knihe letopisov júdskych kráľov.

37 V tých dňoch začal Pán posielať proti Júdovi aramejského kráľa Rasina a Romeliášovho syna Pekacha.

38 Potom sa Joatam uložil k svojim otcom a pochovali ho s jeho otcami v meste jeho otca Dávida. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Achaz.

1 V sedemnástom roku Romeliášovho syna Pekacha sa stal kráľom Achaz, syn júdskeho kráľa Joatama.

2 Achaz mal dvadsať rokov, keď sa stal kráľom, a šestnásť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Nerobil, čo sa páči Pánovi, jeho Bohu, ako jeho otec Dávid.

3 Išiel po ceste izraelských kráľov, dokonca aj svojho syna previedol cez oheň podľa ohavností pohanov, ktorých Pán vyhnal spred Izraela.

4 Obetoval a pálil tymian na výšinách, na kopcoch a pod každým zeleným stromom.

5 Vtedy prišiel aramejský kráľ Rasin a izraelský kráľ, Romeliášov syn Pekach, do boja proti Jeruzalemu. Doliehali na Achaza, ale nevládali ho premôcť.

6 V tom čase aramejský kráľ Rasin získal zase Aramejsku Elat a vyhnal z Elatu Júdovcov. Edomčania vtiahli do Elatu a bývajú tam až po dnešný deň.

7 Ale Achaz poslal poslov k asýrskemu kráľovi Tiglatpilésarovi s odkazom: „Som ti sluhom a synom. Poď hore a vysloboď ma z ruky aramejského kráľa a z ruky izraelského kráľa, ktorí sa pozdvihli proti mne!“

8 Pritom vzal Achaz striebro a zlato, ktoré bolo v Pánovom chráme a v pokladnici kráľovského paláca, a poslal ho do daru asýrskemu kráľovi.

9 Asýrsky kráľ privolil. I vyrazil asýrsky kráľ proti Damasku a zaujal ho a odviedol ho do zajatia do Kiru. Rasina však zabil.

10 Kráľ Achaz išiel do Damasku v ústrety asýrskemu kráľovi Tiglatpilésarovi a videl oltár, ktorý bol v Damasku. Vtedy kráľ Achaz poslal kňazovi Uriášovi rozmery a vzorec celej výstavby oltára

11 a kňaz Uriáš oltár postavil. Kňaz Uriáš ho urobil celkom tak, ako to objednal kráľ Achaz z Damasku, skôr ako došiel kráľ Achaz z Damasku.

12 Keď kráľ prišiel z Damasku a uvidel oltár, kráľ sa priblížil k oltáru a vystúpil naň,

13 pálil svoj celopal a potravinovú obetu, vylieval svoju obetu nápojovú a vykrápal krv svojich pokojných obiet na oltár.

14 Kovový oltár však, ktorý bol pred Pánom, dal odstrániť spred chrámu, spomedzi (nového) oltára Pánovho chrámu. Postavil ho po boku (nového) oltára na sever.

15 A kráľ Achaz prikázal kňazovi Uriášovi: „Na veľkom oltári prinášaj ranný celopal, večernú potravinovú obetu, kráľovský celopal i jeho potravinovú obetu, celopal všetkého ľudu krajiny i jeho potravinovú obetu aj ich obetu nápojovú. A všetku krv celopalov a žertiev vykrápaj naň. S kovovým oltárom si to ešte rozmyslím.“

16 Kňaz Uriáš robil všetko, ako mu rozkázal kráľ Achaz.

17 Potom dal kráľ Achaz polámať ryté podstavce a odstrániť z nich nádoby. Aj more zložil z kovových býkov, ktoré boli pod ním, a položil ho na kamennú podlahu.

18 Aj sobotňajšiu izbu, ktorú postavili v chráme, a vonkajší kráľov vchod dal odstrániť z Pánovho chrámu kvôli asýrskemu kráľovi.

19 Ostatok Achazových dejín, čo vykonal, je napísané v Knihe letopisov júdskych kráľov.

20 Potom sa Achaz uložil k svojim otcom a pochovali ho s jeho otcami v Dávidovom meste. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Ezechiáš.

1 V dvanástom roku júdskeho kráľa Achaza sa v Samárii stal na deväť rokov kráľom nad Izraelom Osé, syn Elu.

2 Robil, čo sa Pánovi nepáči, nie však natoľko ako izraelskí králi, ktorí boli pred ním.

3 Vytiahol proti nemu asýrsky kráľ Salmanassar a Osé sa stal jeho poddaným a platil mu poplatok.

4 Ale asýrsky kráľ zistil u Osého zradu, lebo poslal poslov ku kráľovi Egypta Suovi a neposlal ako každoročne poplatok asýrskemu kráľovi. Preto ho asýrsky kráľ dal chytiť a vrhnúť do žalára.

5 Potom prešiel asýrsky kráľ celú krajinu, tiahol proti Samárii a tri roky ju obliehal.

6 V deviatom roku Osého asýrsky kráľ Samáriu zaujal. Izraelitov odviedol do zajatia do Asýrska a usadil ich v Hale a pri Habore, rieke Gozanu, a v mestách Médov.

7 Izraeliti sa prehrešili proti Pánovi, svojmu Bohu, ktorý ich vyviedol z egyptskej krajiny z područia egyptského kráľa faraóna, a uctievali cudzích bohov.

8 Chodili podľa obyčajov národov, ktoré Pán vyhnal spred Izraelitov, a (podľa obyčajov) izraelských kráľov, ktorí to zaviedli.

9 Pritom Izraeliti zamýšľali proti Pánovi, svojmu Bohu, nepatričné veci a nastavali si výšin v každom meste, počnúc od strážnej veže až po opevnené mesto.

10 Stavali si pomníky a ašery na každom vyššom kopci a pod každým zeleným stromom.

11 A tymian pálili na každej výšine ako národy, ktoré Pán pred nimi odviedol do zajatia, a vyvádzali zlé veci, aby popudzovali Pána.

12 Slúžili modlám, o čom im Pán povedal: „Nesmiete to robiť!“

13 A Pán varoval Izrael a Júdu prostredníctvom všetkých prorokov a všetkých vidcov: „Vráťte sa zo svojich zlých ciest a zachovávajte moje príkazy a predpisy presne podľa naučenia, ktoré som dal vašim otcom a ktoré som vám poslal po svojich sluhoch prorokoch!“

14 No nepočúvali, ale zatvrdili si šiju ako ich otcovia, ktorí neverili Pánovi, svojmu Bohu.

15 Zavrhli jeho predpisy, jeho zmluvu, ktorú uzavrel s ich otcami, i jeho výstrahy, ktorými ich varoval, a išli za márnosťou, takže sa stali márnymi, a za pohanmi, ktorí sú okolo nich, o ktorých im Pán prikázal, aby nerobili tak ako oni.

16 Opustili všetky príkazy Pána, svojho Boha, urobili si liate modly, dve teľce, narobili si ašier, klaňali sa celému nebeskému vojsku a slúžili Bálovi.

17 Svojich synov a dcéry prevádzali cez oheň, zaoberali sa čarodejstvom a veštením a zapredali sa konať, čo sa Pánovi nepáči, aby ho dráždili.

18 Preto sa Pán veľmi rozhneval na Izrael a odstránil ho spred seba, takže nezostal, iba kmeň Júdu.

19 Ale ani Júda nezachoval príkazy Pána, svojho Boha, a išiel za ustanovizňami Izraela, ktoré si ten zaviedol.

20 Preto Pán zavrhol celé potomstvo Izraela a upokoril ho, vydával ho do rúk lupičov, až ho odvrhol spred seba.

21 Keď odtrhol Izrael od Dávidovho domu, ustanovili si za kráľa Nabatovho syna Jeroboama. Lenže Jeroboam odviedol Izraelitov od Pána a naviedol ich na veľké hriechy.

22 A synovia Izraela chodili vo všetkých hriechoch Jeroboama, ktoré páchal, a neodklonili sa od nich,

23 až kým Pán neodstránil Izrael spred seba, ako hovoril prostredníctvom všetkých svojich sluhov prorokov, a (kým) neodviedol Izrael z jeho krajiny do zajatia do Asýrska až po dnešný deň.

24 Asýrsky kráľ priviedol z Bábelu, z Kuty, Avy, Ematu a Sefarvaimu (ľudí) a usadil ich v mestách Samárie namiesto synov Izraela. Oni zaujali Samáriu a obsadili jej mestá.

25 Keď tam začali bývať, nepreukazovali Pánovi úctu, preto Pán poslal na nich levy, ktoré ich zabíjali.

26 Tu oznámili asýrskemu kráľovi: „Národy, ktoré si presídlil a usadil v mestách Samárie, nepoznajú obyčaje Boha krajiny. Preto poslal na nich levy a ony ich zabíjali preto, že nepoznajú obyčaje Boha krajiny.“

27 Vtedy asýrsky kráľ rozkázal: „Zaveďte ta jedného z kňazov, ktorých ste odtiaľ presídlili! Nech ide, nech sa tam usadí – a nech ich učí obyčajom Boha krajiny!“

28 Išiel teda jeden z kňazov, ktorých presídlili zo Samárie, usadil sa v Beteli a učil ich, ako majú uctievať Pána.

29 Ale každý národ si urobil vlastných bohov a uložil ich v chrámoch na výšinách, ktoré narobili Samaritáni, každý národ vo svojom meste, v ktorom býval.

30 Ľudia z Bábelu si urobili Sochotbenot, ľudia z Kuty si urobili Nergala, ľudia z Ematu si spravili Asimu,

31 Avania si urobili Nibchaza a Tartaka a Sefarvaimci pálili v ohni svoje deti Adramelechovi a Anamelechovi, bohom Sefarvaimu.

32 Pritom uctievali Pána a ustanovili spomedzi seba kňazov výšin, ktorí im konali službu v chrámoch výšin.

33 Uctievali aj Pána, súčasne však slúžili aj svojim bohom podľa zvyku národov, spomedzi ktorých ich presídlili.

34 A podnes konajú podľa predošlých zvykov. Pána si nectia, ani nekonajú podľa jeho predpisov a ustanovení, podľa zákona a príkazu, čo dal Pán synom Jakuba, ktorému dal meno Izrael.

35 S nimi Pán uzavrel zmluvu a prikázal im: „Iných bohov neuctievajte, neklaňajte sa im, neslúžte im a neprinášajte im obety!

36 Ale iba Pána, ktorý vás vyviedol z Egypta veľkou mocou a vystretým ramenom, uctievajte, jemu sa klaňajte a prinášajte obety!

37 Predpisy, ustanovenia, zákon a prikázanie, ktoré vám napísal, bedlivo po všetky dni zachovávajte; a iných bohov neuctievajte!

38 Nezabudnite na zmluvu, ktorú som s vami uzavrel, a neuctievajte iných bohov.

39 Ale uctievajte Pána, svojho Boha, a on vás vyslobodí z ruky všetkých vašich nepriateľov.“

40 Oni však neposlúchli, ale konali podľa svojej predošlej obyčaje.

41 Tieto národy teda ctili Pána a slúžili aj svojim modlám. Aj ich deti a detné deti robili tak, ako robili ich otcovia, až po dnešný deň.

1 V treťom roku izraelského kráľa Osého, syna Elu, stal sa kráľom Ezechiáš, syn júdskeho kráľa Achaza.

2 Mal dvadsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom, a dvadsaťdeväť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Abi, Zachariášova dcéra.

3 Robil, čo sa páči Pánovi, celkom tak, ako jeho otec Dávid.

4 On odstránil výšiny, zrúcal pomníky, povytínal ašery a rozbil medeného hada, ktorého urobil Mojžiš, lebo mu synovia Izraela až do tých dní pálili tymian. Volal sa Nohestán.

5 Dúfal v Pána, Izraelovho Boha, a po ňom nebolo jemu podobného medzi všetkými Júdovými kráľmi ani medzi tými, čo boli pred ním.

6 Visel na Pánovi, neodklonil sa od neho a zachovával všetky jeho príkazy, ktoré dal Pán Mojžišovi.

7 Pán bol s ním a darilo sa mu všetko, čo podnikal. Vzbúril sa dokonca aj proti asýrskemu kráľovi a neslúžil mu.

8 On porazil Filištíncov až po Gazu a jej okolie od strážnej veže až po opevnené mesto.

9 Vo štvrtom roku kráľa Ezechiáša – to bol siedmy rok izraelského kráľa Osého, syna Elu – vyrazil asýrsky kráľ Salmanassar proti Samárii, obliehal ju

10 a dobyl ju. Po troch rokoch, v šiestom roku Ezechiáša – to bol deviaty rok izraelského kráľa Osého -, bola Samária dobytá.

11 Asýrsky kráľ odviedol Izraelitov do zajatia do Asýrska a usadil ich v Hale a pri Habore, rieke Gozanu, a v mestách Médov,

12 lebo nepočúvali hlas Pána, svojho Boha, prestúpili jeho zmluvu, všetko, čo prikázal Pánov služobník Mojžiš. Neposlúchli a nesplnili to.

13 V štrnástom roku kráľa Ezechiáša vystúpil asýrsky kráľ Sennacherib proti všetkým opevneným mestám Júdska a dobyl ich.

14 Vtedy júdsky kráľ Ezechiáš poslal asýrskemu kráľovi do Lachisu odkaz: „Previnil som sa, odtiahni odo mňa; čo mi uložíš, prijmem.“ A asýrsky kráľ uložil júdskemu kráľovi Ezechiášovi tristo hrivien striebra a tridsať hrivien zlata.

15 Ezechiáš teda odovzdal všetky peniaze, ktoré boli v Pánovom chráme a v pokladnici kráľovského paláca.

16 Vtedy Ezechiáš polámal krídla na dverách Pánovho chrámu a rámy dverí, ktoré dal obtiahnuť júdsky kráľ Ezechiáš, a dal ich asýrskemu kráľovi.

17 Ale asýrsky kráľ poslal z Lachisu tartana, rabsarisa a rabsakeho s mocným oddielom ku kráľovi Ezechiášovi do Jeruzalema. Išli hore a keď došli do Jeruzalema, zastali pri vodovode Horného rybníka, ktorý je na ceste poľa práčov,

18 a volali kráľa. Vtedy vyšiel k nim Helkiášov syn Eliakim, správca domu, pisár Sobna a Asafov syn Joach, kancelár.

19 Rabsake im povedal: „Povedzte Ezechiášovi: Toto vraví veľký kráľ, kráľ asýrsky: Čo je to za nádej, ktorou sa nádejaš?!

20 Nazdávaš sa, že reč perí je už rada a sila do boja?! Na koho sa teda spoliehaš, že sa búriš proti mne?

21 Alebo sa spoliehaš na tú zlomenú trstenú palicu, na Egypt, ktorá tomu, kto sa na ňu oprie, vnikne do dlane a prepichne ju? Taký je faraón, kráľ Egypta, ku všetkým, ktorí sa naň spoliehajú.

22 Ak mi však poviete: »V Pána, svojho Boha, dúfame!« Nie je to ten, ktorého výšiny a oltáre dal Ezechiáš odstrániť a povedal Júdsku a Jeruzalemu: »Pred týmto oltárom v Jeruzaleme sa budete klaňať!«?

23 Teraz sa však stav s mojím pánom, asýrskym kráľom: dám ti dvetisíc koní, či budeš môcť dať na ne jazdcov?

24 Ako potom môžeš odolať jedinému kniežaťu z najmenších sluhov môjho pána? Ale ty sa spoliehaš na Egypt, na vozy a na jazdcov.

25 No a či som ja bez Pána prišiel na toto miesto, aby som ho zničil?! Pán mi povedal: Choď do tej krajiny a znič ju!“

26 Helkiášov syn Eliakim aj Sobna a Joach povedali rabsakemu: „Hovor svojim sluhom aramejsky, veď my rozumieme. Nehovor nám júdsky do uší ľudu, ktorý je na múre!“

27 Ale rabsake im odpovedal: „Vari ma môj pán poslal, aby som hovoril tieto slová tvojmu pánovi a tebe? A nie mužom, ktorí sedia na múroch, že budú spolu s vami jesť svoj výkal a piť svoj moč?“

28 Rabsake sa postavil a veľkým hlasom takto volal júdsky: „Čujte slová veľkého kráľa, kráľa asýrskeho!

29 Takto hovorí kráľ: Nech vás Ezechiáš nezavádza, lebo vás nebude môcť vyslobodiť z mojej ruky.

30 A nech vám Ezechiáš nedáva nádej v Pána, hovoriac: »Naisto nás Pán vyslobodí, toto mesto sa nedostane do ruky asýrskeho kráľa.«

31 Nepočúvajte na Ezechiáša, lebo takto hovorí asýrsky kráľ: Uzavrite so mnou zmluvu a vyjdite ku mne! A jedzte každý svoje hrozno a každý svoje figy a pite každý vodu zo svojej studne,

32 kým neprídem a nevezmem vás do krajiny, ako je vaša krajina, do krajiny obilnej a vínorodej, do krajiny chlebovej a vinohradnej, do krajiny olív a medu, aby ste žili a nezomreli. A nepočúvajte na Ezechiáša, lebo vás zavádza rečami: »Pán nás vyslobodí!«

33 Vyslobodili azda bohovia národy, každý svoju krajinu, z ruky asýrskeho kráľa?

34 Kdeže sú bohovia Ematu a Arfadu?! Kde sú bohovia Sefarvaimu, Any a Avy?! A Samáriu vyslobodili z mojej ruky?

35 Ktorí zo všetkých bohov týchto krajín vyslobodili svoju krajinu z mojej ruky?! A Pán by mal vyslobodiť Jeruzalem z mojej ruky?“

36 Ľud mlčal a neodpovedal mu ani slovo, lebo kráľov príkaz znel: „Neodpovedajte mu!“

37 Potom prišiel Helkiášov syn Eliakim, správca domu, pisár Sobna a Asafov syn Joach, kancelár, s roztrhnutým odevom k Ezechiášovi a rozpovedal mu rabsakeho reč.

1 Keď to kráľ Ezechiáš počul, roztrhol si rúcho, obliekol si vrecovinu a išiel do Pánovho domu.

2 Správcu domu Eliakima, pisára Sobnu a starších z kňazov poslal poobliekaných do vrecovín k prorokovi Izaiášovi, Amosovmu synovi.

3 I povedali mu: „Takto hovorí Ezechiáš: Tento deň je dňom úzkosti, trestu a hanby, lebo synovia prišli až k otvoru, ale na pôrod nieto sily!

4 Hádam počul Pán, tvoj Boh, všetky reči rabsakeho, ktorého poslal jeho pán, asýrsky kráľ, aby sa rúhal živému Bohu, a potresce ho za slová, ktoré počul Pán, tvoj Boh. A pomodli sa za zvyšok, ktorý ostal!“

5 Sluhovia kráľa Ezechiáša prišli teda k Izaiášovi

6 a Izaiáš im vravel: „Toto poviete svojmu pánovi: Toto hovorí Pán: Neboj sa rečí, ktoré si počul, ktorými sa mi rúhali paholci asýrskeho kráľa.

7 Hľa, ja vložím doň ducha: počuje totiž zvesť, vráti sa do svojej krajiny a v jeho vlastnej krajine ho zrazím mečom.“

8 Rabsake sa teda vrátil a našiel asýrskeho kráľa bojovať proti Lobne, lebo počul, že odtiahol od Lachisu.

9 A keď počul o etiópskom kráľovi Tarakovi správu: „Vytiahol proti tebe do boja,“ zasa poslal k Ezechiášovi poslov s odkazom:

10 „Takto hovorte Ezechiášovi, kráľovi Júdska: Nech ťa nepodvedie tvoj Boh, na ktorého sa spoliehaš, keď hovoríš: »Jeruzalem sa nedostane do ruky asýrskeho kráľa.«

11 Veď si predsa počul, čo urobili asýrski králi všetkým krajinám, aby splnili na nich kliatbu. A ty by si mal byť zachránený?

12 Azda bohovia národov zachránili tých, ktorých zničili moji otcovia: Gozan, Haran, Resef a synov Edenu, ktorí boli v Telasári?!

13 Kde je kráľ Ematu, kráľ Arfadu a kráľ mesta Sefarvaim, Any a Avy?“

14 Ezechiáš vzal písmo z rúk poslov a prečítal ho, potom vystúpil do Pánovho domu a Ezechiáš ho rozprestrel pred Pánom.

15 Potom sa Ezechiáš modlil pred Pánom: „Pane zástupov, Bože Izraela, ktorý tróniš nad cherubmi! Ty jediný si Bohom všetkých kráľovstiev zeme; ty si urobil nebesá i zem.

16 Nakloň, Pane, svoje ucho a počuj; otvor, Pane, svoje oči a viď! Počuj Sennacheribove slová, ktoré odkázal, aby sa rúhal živému Bohu.

17 Je pravda, Pane, asýrski králi znivočili národy a ich krajiny.

18 Ich bohov však dali na oheň, lebo to nie sú bohovia, ale iba dielo ľudských rúk, drevo a kameň; preto ich zničili.

19 Teraz však, Pane, náš Bože, vysloboď nás z jeho ruky, nech poznajú všetky kráľovstvá zeme, že ty, Pane, si jediný Boh!“

20 Vtedy Amosov syn Izaiáš poslal Ezechiášovi odkaz: „Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Za čo si sa modlil ku mne o asýrskom kráľovi Sennacheribovi, (počul som).

21 Toto je slovo, ktoré o ňom prehovoril Pán: Pohŕda tebou a vysmieva sa ti, panenská dcéra Siona, pokyvuje hlavou za tebou, dcéra Jeruzalema.

22 Komu si sa rúhal a posmieval, proti komu si povyšoval hlas a pyšne dvíhal oči? Proti Izraelovmu Svätému!

23 Prostredníctvom poslov si tupil Pána a hovoril si: »S množstvom svojich vozov vystúpil som na hrebene vrchov, na stráne Libanonu a vyťal som jeho cédre vysoké, jeho vyberané cyprusy; vyšiel som na jeho vrchol najvyšší, do húštiny hájov.

24 Ja som kopal a pil cudziu vodu a krokom svojich nôh vysuším všetky rieky Egypta.«

25 Nepočul si o tom? Pripravoval som to oddávna, chystal som to od dní pravekých a teraz som to priviedol: premeníš na pusté sutiny opevnené mestá.

26 A ich obyvateľstvo bezmocné triaslo sa a hanbilo, ostalo sťa poľná tráva, sťa zeleň lúk, ako zelina na streche, spálenina nerozvinutá.

27 Ja viem, či sedíš, či ideš a či prídeš, i ako si zúril proti mne.

28 Pretože tvoje zúrenie proti mne a tvoja nadutosť dostali sa mi do uší, vtiahnem ti do nosa svoju obrúčku a svoju uzdu ti vložím do perí a zavediem ťa späť cestou, ktorou si prišiel.

29 Tebe však toto bude znamením: Jedz tento rok samorodé a druhý rok samorastlé, tretí rok však sejte a žnite, saďte vinice a jedzte ich ovocie.

30 A zvyšok Júdovho domu, ktorý pozostal, zapustí korene nadol a hore prinesie ovocie.

31 Lebo z Jeruzalema vyjde zvyšok a pozostatok z vrchu Sion; horlivosť Pána zástupov to urobí.

32 Preto toto hovorí Pán o asýrskom kráľovi: Nevkročí do tohoto mesta, ani šíp ta nevystrelí; ani štítom naň nezaútočí, ani násypom ho neobkolesí.

33 Vráti sa cestou, ktorou prišiel a do tohoto mesta nevkročí, hovorí Pán.

34 Budem kryť toto mesto, aby som ho zachránil kvôli sebe a kvôli Dávidovi, svojmu služobníkovi.“

35 V tú noc vyšiel Pánov anjel a zabil v asýrskom tábore stoosemdesiatpäťtisíc. Keď ráno vstali, hľa, samé mŕtve telá!

36 Nato odtiahol a odišiel. A tak sa asýrsky kráľ Sennacherib vrátil a býval v Ninive.

37 A keď sa raz klaňal v dome svojho boha Nesrocha, vlastní synovia Adramelech a Sarasár ho zabili mečom a sami utiekli do krajiny Ararat. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Asarhadon.

1 V tých dňoch Ezechiáš ochorel na smrť. I prišiel k nemu prorok Izaiáš, Amosov syn, a povedal mu: „Toto hovorí Pán: Usporiadaj si dom, lebo zomrieš a nebudeš žiť!“

2 Nato sa Ezechiáš obrátil tvárou k stene a modlil sa k Pánovi.

3 „Ach, Pane, spomeňže si, ako som putoval pred tvojou tvárou verne a s celým srdcom a robil som, čo je v tvojich očiach dobré.“ A Ezechiáš sa nahlas rozplakal.

4 Izaiáš ešte nevyšiel z prostredného nádvoria, keď ho Pán oslovil:

5 „Vráť sa a povedz Ezechiášovi, kniežaťu môjho ľudu: Toto hovorí Pán, Boh tvojho otca Dávida: Počul som tvoju modlitbu, videl som tvoje slzy; hľa, uzdravím ťa, na tretí deň pôjdeš do Pánovho chrámu.

6 K tvojmu veku pridám pätnásť rokov a vyslobodím teba i toto mesto z rúk asýrskeho kráľa a budem zastávať toto mesto kvôli sebe a kvôli svojmu služobníkovi Dávidovi.“

7 Izaiáš povedal: „Vezmite figovú náplasť!“ Keď ju vzali a položili na vred, ožil.

8 A Ezechiáš sa spýtal Izaiáša: „Čo bude znamením, že ma Pán uzdraví a že na tretí deň pôjdem hore do Pánovho chrámu?“

9 Izaiáš odpovedal: „Toto ti bude znamením od Pána, že Pán splní, čo prisľúbil: Má ísť tôňa napred o desať stupňov, alebo sa má o desať stupňov vrátiť?“

10 Ezechiáš povedal: „Ľahko je tôni ísť napred o desať stupňov! Nie! Nech sa tôňa vráti o desať stupňov nazad!“

11 Vtedy prorok Izaiáš volal k Pánovi a on vrátil tôňu na stupňoch, po ktorých zostúpila – na Achazových stupňoch -, o desať stupňov.

12 V tom čase poslal babylonský kráľ Merodach Baladan, syn Baladana, písmo a dary Ezechiášovi. Dopočul sa totiž, že Ezechiáš bol chorý.

13 Ezechiáš sa im zaradoval a ukázal im svoju klenotnicu, striebro, zlato, voňavky, jemný olej a celú svoju zbrojnicu i všetko, čo sa nachádzalo v jeho pokladniciach. Nebolo ničoho, čo by im Ezechiáš nebol ukázal vo svojom dome a v celom svojom kráľovstve.

14 Nato prišiel ku kráľovi Ezechiášovi prorok Izaiáš a povedal mu: „Čo hovorili títo mužovia a odkiaľ prišli k tebe?“ Ezechiáš odpovedal: „Z ďalekej krajiny prišli ku mne, z Babylonu.“

15 Vravel: „Čo videli v tvojom dome?“ Ezechiáš odpovedal: „Videli všetko, čo je v mojom dome, niet ničoho, čo by som im nebol ukázal vo svojich pokladniciach.“

16 Izaiáš povedal Ezechiášovi: „Čuj slovo Pánovo:

17 Hľa, prídu dni a všetko, čo je v tvojom dome, čo až do tohoto dňa nazhromaždili tvoji otcovia, odnesú do Babylonu, nič neostane, hovorí Pán.

18 A vezmú aj z tvojich synov, ktorí budú pochádzať od teba, ktorých splodíš, a budú komorníkmi v paláci babylonského kráľa.“

19 Ezechiáš povedal Izaiášovi: „Dobré je slovo Pánovo, ktoré si hovoril.“ A ešte povedal: „Veď za mojich dní bude pokoj a istota.“

20 Ostatok Ezechiášových dejín, celá jeho chrabrosť a ako urobil rybník a vodovod a priviedol vodu do mesta, je opísané v Knihe letopisov júdskych kráľov.

21 Potom sa Ezechiáš uložil k svojim otcom a namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Manasses.