Category: 2. Korinťanom

1 Pavol, z Božej vôle apoštol Krista Ježiša, a brat Timotej Božej cirkvi v Korinte aj všetkým svätým v celom Achájsku:

2 Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, i od Pána Ježiša Krista.

3 Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstva a Boh všetkej útechy!

4 On nás potešuje v každom našom súžení, aby sme mohli aj my potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení, tou útechou, ktorou Boh potešuje nás.

5 Lebo ako sa v nás rozmnožujú Kristove utrpenia, tak sa skrze Krista rozhojňuje aj naša útecha.

6 Ak sme teda sužovaní, je to na vašu potechu a spásu; ak sme potešovaní, je to vám na potešenie, ktoré sa prejavuje v znášaní takých istých utrpení, aké znášame aj my.

7 A naša nádej, vzhľadom na vás, je pevná, veď vieme, že ako máte účasť na utrpeniach, tak budete mať aj na úteche.

8 Nechceme, bratia, aby ste nevedeli o našom súžení, ktoré sme podstúpili v Ázii. Doľahlo na nás nadmieru ťažko, nad našu silu, takže sa nám už nechcelo ani žiť.

9 Sami nad sebou sme už vyniesli rozsudok smrti, aby sme nedôverovali sebe, ale Bohu, ktorý kriesi mŕtvych.

10 On nás vyslobodil a vyslobodzuje z takej smrti. A v neho dúfame, že nás ešte vyslobodí,

11 ak nám budete aj vy pomáhať modlitbou za nás, aby za dar milosti, ktorý máme zásluhou mnohých, mnohí za nás vzdávali vďaky.

12 Lebo toto je naša chvála, svedectvo nášho svedomia, že sme žili na svete a zvlášť u vás v Božej jednoduchosti a úprimnosti; nie v telesnej múdrosti, ale v Božej milosti.

13 Veď vám nepíšeme nič iné, iba to, čo čítate alebo aj poznáte. A dúfam, že až do konca pochopíte,

14 ako ste nás už do istej miery pochopili, že sme vašou slávou, ako aj vy našou v deň nášho Pána Ježiša.

15 V tejto dôvere som chcel ísť najprv k vám, aby ste mali aj druhú milosť,

16 a cez vás prejsť do Macedónska a zasa z Macedónska prísť k vám, aby ste ma odprevadili do Judey.

17 Keď som teda toto chcel, bol som vari ľahkomyseľný? Alebo keď sa pre niečo rozhodujem, rozhodujem sa podľa tela, žeby u mňa „áno“, „áno“ bolo aj „nie“, „nie“?

18 Ako je Boh verný, naša reč k vám nie je aj „áno“ aj „nie“.

19 Veď Boží Syn Ježiš Kristus, ktorého sme u vás hlásali, ja, Silván a Timotej, nebol aj „áno“ aj „nie“, ale v ňom bolo iba „áno“.

20 Lebo všetky Božie prisľúbenia, koľko ich je, v ňom sú „áno“, a preto je skrze neho aj naše „amen“ Bohu na slávu.

21 A Boh nás i vás posilňuje pre Krista, on nás pomazal,

22 on nás označil svojou pečaťou a vložil nám do sŕdc závdavok Ducha.

23 Boha volám za svedka svojej duši, že som iba z ohľadu na vás už neprišiel do Korintu.

24 Nie že by sme chceli panovať nad vašou vierou, ale prispieť k vašej radosti, veď pre vieru stojíte.

1 Rozhodol som sa, sám v sebe, že k vám nepôjdem, aby som vás zasa zarmútil.

2 Lebo ak ja zarmútim vás, kto poteší mňa, ak nie ten, koho som ja zarmútil?

3 A toto som vám napísal, aby ma, až prídem, nezarmútili tí, z ktorých by som mal mať radosť; lebo vám všetkým verím, že moja radosť je radosťou vás všetkých.

4 Veď som vám písal vo veľkom súžení a úzkosti srdca, cez mnoho sĺz, nie aby ste sa zarmútili, ale aby ste vedeli, ako veľmi vás milujem.

5 Ak teda niekto spôsobil zármutok, nie mňa zarmútil, ale do istej miery – nechcem zveličovať – zarmútil vás všetkých.

6 Takému stačí pokarhanie, ktorého sa mu dostalo od mnohých.

7 Takže radšej odpusťte a potešte ho, aby azda takého človeka prílišný zármutok nepohltil.

8 Preto vás prosím, zahrňte ho láskou.

9 Veď preto som vám aj písal, aby som poznal, ako sa osvedčíte, či ste vo všetkom poslušní.

10 Komu vy niečo odpustíte, tomu odpustím aj ja. Lebo čo som aj ja odpustil, ak som niečo odpustil, potom kvôli vám v zastúpení Krista,

11 aby nás neoklamal satan – veď poznáme jeho zámery.

12 Keď som prišiel do Troady hlásať Kristovo evanjelium, hoci sa mi otvárali dvere v Pánovi,

13 môj duch nemal pokoja, lebo som nenašiel svojho brata Títa. Preto som sa s nimi rozlúčil a odišiel som do Macedónska.

14 Ale vďaka Bohu, ktorý nám vždy dáva víťazstvo v Kristovi a naším prostredníctvom zjavuje na každom mieste vôňu jeho poznania.

15 Lebo sme Kristovou ľúbeznou vôňou pre Boha uprostred tých, čo sú na ceste spásy, i tých, čo idú do záhuby.

16 Jedným vôňou smrti na smrť, druhým vôňou života pre život. Ale kto je na to súci?

17 Nie sme ako mnohí, čo falšujú Božie slovo, ale hovoríme úprimne ako z Boha a pred Bohom v Kristovi.

1 Začíname zasa odporúčať samých seba? Alebo potrebujeme – ako niektorí – odporúčajúce listy k vám alebo od vás?

2 Vy ste náš list napísaný v našich srdciach, ktorý poznajú a čítajú všetci ľudia.

3 Veď je zjavné, že ste Kristov list, ktorý sme my vyhotovili, napísaný nie atramentom, ale Duchom živého Boha, nie na kamenných tabuliach, ale na živých tabuliach srdca.

4 Takto dôverujeme Bohu skrze Krista.

5 Nie že by sme boli schopní vymyslieť niečo sami od seba, akoby to bolo z nás, ale naša schopnosť je z Boha.

6 On nás urobil súcich za služobníkov Novej zmluvy, a nie litery, ale Ducha; lebo litera zabíja, kým Duch oživuje.

7 Keď už služba smrti, písmenami vyrytá do kameňa, bola taká slávna, že synovia Izraela nemohli hľadieť Mojžišovi do tváre pre jas jeho tváre, ktorý bol pominuteľný,

8 ako by služba Ducha nebola oveľa slávnejšia?

9 Lebo ak bola služba odsúdenia slávna, služba ospravedlnenia je oveľa slávnejšia.

10 Lebo nie je slávne, čo takto zažiarilo pre vznešenejšiu slávu.

11 Veď ak je slávne to, čo je pominuteľné, to, čo ostáva, je oveľa slávnejšie.

12 Keď teda máme takúto nádej, hovoríme celkom slobodne a otvorene,

13 a nie ako Mojžiš; on si dával na tvár závoj, aby synovia Izraela nevideli koniec toho pominuteľného.

14 Ale myseľ im otupela. Až do dnešného dňa ostáva pri čítaní Starej zmluvy ten istý závoj neodhalený, lebo ho Kristus odstraňuje.

15 A tak až do dnešného dňa leží na ich srdci závoj, keď čítajú Mojžiša.

16 Keď sa však obráti k Pánovi, závoj spadne.

17 Pán je Duch; a kde je Pánov Duch, tam je sloboda.

18 A my všetci s odhalenou tvárou hľadíme ako v zrkadle na Pánovu slávu a Pánov Duch nás premieňa na taký istý, čoraz slávnejší obraz.

1 Preto keď máme túto službu z milosrdenstva, ktoré sme dosiahli, neochabujeme.

2 Zriekli sme sa tajnej nehanebnosti; nepočíname si úskočne, ani nefalšujeme Božie slovo, ale zjavujeme pravdu, a tak sa pred Bohom odporúčame svedomiu všetkých ľudí.

3 A ak je naše evanjelium ešte zahalené, je zahalené tým, čo idú do záhuby.

4 Im, neveriacim, boh tohto veku zaslepil mysle, aby im nezažiarilo svetlo evanjelia o Kristovej sláve, ktorý je obrazom Boha.

5 Veď nie seba hlásame, ale Ježiša Krista, Pána; my sme len vaši služobníci pre Ježiša.

6 Lebo Boh, ktorý povedal: „Nech z temnôt zažiari svetlo,“ zažiaril aj v našich srdciach na osvietenie poznania Božej slávy v tvári Ježiša Krista.

7 No tento poklad máme v hlinených nádobách, aby mal Boh zvrchovanú moc, a nie my.

8 Zo všetkých strán nás sužujú, ale nie sme stiesnení; sme bezradní, ale nepoddávame sa;

9 prenasledujú nás, ale nie sme opustení; zrážajú nás, ale nehynieme.

10 Stále nosíme na tele Ježišovo umieranie, aby sa na našom tele zjavil aj Ježišov život.

11 A tak kým žijeme, ustavične sa vydávame na smrť pre Ježiša, aby sa aj Ježišov život zjavil na našom smrteľnom tele.

12 V nás teda účinkuje smrť, vo vás život.

13 Ale pretože máme toho istého ducha viery, ako je napísané: „Uveril som, a preto som povedal,“ aj my veríme, a preto hovoríme.

14 Veď vieme, že ten, čo vzkriesil Pána Ježiša, s Ježišom vzkriesi aj nás a postaví nás s vami.

15 A to všetko pre vás, aby hojnosť milosti prostredníctvom mnohých rozmnožila vzdávanie vďaky na Božiu slávu.

16 Preto neochabujeme; a hoci náš vonkajší človek chradne, náš vnútorný sa zo dňa na deň obnovuje.

17 Veď naše terajšie ľahké súženie prinesie nám nesmierne veľkú váhu večnej slávy,

18 ak nehľadíme na to, čo je viditeľné, ale na to, čo je neviditeľné; lebo viditeľné je do času, ale neviditeľné je naveky.

1 Veď vieme, že keď sa tento stánok – náš pozemský dom rozpadne, máme od Boha príbytok nie rukou zhotovený, ale večný dom v nebi.

2 Lebo v tomto vzdycháme a túžime obliecť si naň svoj nebeský príbytok,

3 aby sme hoci aj vyzlečení, neostali nahí.

4 Veď kým sme v tomto stánku, vzdycháme pod ťarchou, lebo sa nechceme vyzliecť, ale priodiať iným, aby život pohltil to, čo je smrteľné.

5 A to nás takto uspôsobil Boh, ktorý nám dal závdavok Ducha.

6 Sme teda stále plní dôvery a vieme, že kým sme doma v tele, sme vzdialení od Pána;

7 lebo žijeme vo viere, a nie v nazeraní.

8 Sme však plní dôvery a radšej sa chceme vzdialiť z tela a bývať u Pána.

9 A preto sa usilujeme páčiť sa mu, či sme doma alebo mimo domu.

10 Veď sa všetci musíme ukázať pred Kristovou súdnou stolicou, aby každý dostal odplatu za to, čo konal, kým bol v tele, či už dobré a či zlé.

11 Pretože poznáme bázeň pred Pánom, presviedčame ľudí, ale Boh nás pozná, a dúfam, že nás pozná aj vaše svedomie.

12 Zasa vám nie seba odporúčame, ale vám dávame príležitosť chváliť sa nami, aby ste to mali proti tým, čo sa chvália navonok, a nie v srdci.

13 Lebo ak strácame rozum, tak pre Boha, ak sme triezvi, to pre vás.

14 Lebo nás ženie Kristova láska, keď si uvedomíme, že ak jeden zomrel za všetkých, teda všetci zomreli.

15 A zomrel za všetkých, aby aj tí, čo žijú, už nežili pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a vstal z mŕtvych.

16 Preto odteraz nepoznáme nikoho podľa tela. A ak sme aj poznali Krista podľa tela, teraz už nepoznáme.

17 Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové.

18 Ale to všetko je od Boha, ktorý nás skrze Krista zmieril so sebou a zveril nám službu zmierenia.

19 Veď v Kristovi Boh zmieril svet so sebou a nepočítal ľuďom ich hriechy. A nám odovzdal slovo zmierenia.

20 Sme teda Kristovými vyslancami a akoby Boh napomínal skrze nás. V Kristovom mene prosíme: Zmierte sa s Bohom!

21 Toho, ktorý nepoznal hriech, za nás urobil hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou.

1 Ako spolupracovníci vás napomíname, aby ste Božiu milosť neprijímali nadarmo.

2 Veď hovorí: „V milostivom čase som ťa vyslyšal a v deň spásy som ti pomohol.“ Hľa, teraz je milostivý čas, teraz je deň spásy!

3 Preto nikomu v ničom nedávame pohoršenie, aby táto služba bola bez hany.

4 Vo všetkom sa odporúčame ako Boží služobníci: vo veľkej trpezlivosti, v súženiach, v núdzi, v úzkostiach,

5 pod ranami, vo väzeniach, v nepokojoch, v námahách, v bdení a v pôstoch;

6 v čistote, v poznaní, v zhovievavosti, v dobrote, v Duchu Svätom, v nepokryteckej láske,

7 v slove pravdy, v Božej moci; zbraňami spravodlivosti v pravej i ľavej ruke,

8 slávou aj potupou, zlou aj dobrou povesťou; ako zvodcovia, ale pravdiví,

9 ako neznámi, a predsa dobre známi, akoby zomierajúci, a hľa, žijeme, ako trestaní, ale nie usmrtení,

10 akoby smutní, no vždy sa radujeme, ako chudobní, a mnohých obohacujeme, akoby sme nič nemali, a pritom nám všetko patrí.

11 Pre vás, Korinťania, otvorili sa naše ústa a rozšírilo naše srdce.

12 Nie v nás máte málo miesta, ale vo svojom srdci máte málo miesta.

13 Hovorím ako svojim deťom: Odvďačte sa takisto, rozšírte sa aj vy.

14 Neťahajte jarmo s neveriacimi! Veď akú účasť má spravodlivosť na neprávosti?! Alebo čo má spoločné svetlo s tmou?!

15 Aká zhoda je medzi Kristom a Beliarom?! Aký podiel má veriaci s neveriacim?!

16 A ako súvisí Boží chrám s modlami?! A vy ste chrám živého Boha, ako hovorí Boh: „Budem v nich prebývať a medzi nimi chodiť, budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom.

17 A preto vyjdite spomedzi nich, oddeľte sa, hovorí Pán, a nečistého sa nedotýkajte; a ja vás prijmem

18 a budem vaším Otcom a vy budete mojimi synmi a dcérami, hovorí všemohúci Pán.“

1 Keď máme takéto prisľúbenia, milovaní, očisťme sa od každej poškvrny tela i ducha a posväcujme sa v Božej bázni.

2 Majte miesto pre nás! Nikomu sme neublížili, nikoho sme neskazili, nikoho neoklamali!

3 Nehovorím to, aby som vás odsúdil. Veď som už povedal, že ste tak v našich srdciach, že s nami umierate aj žijete.

4 Veľmi vám dôverujem a veľa sa vami chválim; napĺňa ma potecha a prekypujem radosťou pri všetkom našom súžení.

5 Lebo aj keď sme prišli do Macedónska, naše telo nemalo nijaký odpočinok, ale zo všetkých strán samé súženie: zvonka boje, vnútri úzkosti.

6 Ale Boh, ktorý potešuje ponížených, poteší nás Títovým príchodom.

7 A nielen jeho príchodom, ale aj útechou, na ktorej mal u vás účasť. Rozprával nám, ako túžite, ako plačete a ako horlíte za mňa, takže som sa ešte viac radoval.

8 A tak ak som vás v liste aj zarmútil, neľutujem to. A ak som aj ľutoval – lebo vidím, že vás ten list, čo i len nakrátko, zarmútil -,

9 teraz sa radujem nie preto, že ste sa zarmútili, ale že vás ten zármutok pohol na pokánie. Bol to zármutok podľa Božej vôle, aby ste v ničom neutrpeli škodu našou vinou.

10 Veď zármutok podľa Božej vôle spôsobuje pokánie na trvalú spásu; zármutok sveta spôsobí smrť.

11 Pozrite, čo znamená zarmútiť sa podľa Božej vôle: akú starosť to vo vás vyvolalo, akú obranu, aké rozhorčenie, akú bázeň, akú túžbu, akú horlivosť, aké potrestanie! Tým všetkým ste ukázali, že ste čistí v tej veci.

12 A ak som vám písal, tak nie kvôli tomu, čo sa dopustil krivdy, ani kvôli tomu, čo ju znášal, ale preto, aby vynikla vaša starosť, ktorú máte pred Bohom o nás.

13 A to nás potešilo. Ale popri tejto radosti nás ešte väčšmi potešila Títova radosť; že pookrial na duchu zásluhou vás všetkých.

14 Neostal som v hanbe, keď som sa vami pred ním chválil, ale ako sa všetko, čo sme vám hovorili, zakladalo na pravde, tak sa aj naša chvála pred Títom ukázala pravdivá.

15 A jeho srdce je vám ešte viac naklonené, keď si spomína na poslušnosť vás všetkých, ako ste ho s bázňou a chvením prijali.

16 Radujem sa, že vám môžem vo všetkom dôverovať.

1 Bratia, oznamujeme vám, akú milosť dal Boh macedónskym cirkvám:

2 že v mnohých skúškach súženia z ich veľkej radosti a krajnej chudoby vzišlo bohatstvo ich štedrosti.

3 Môžem dosvedčiť, že koľko mohli, ba aj viac, ako mohli, sami od seba

4 nás naliehavo prosili, aby sme im dopriali milosť mať účasť na službe svätým.

5 Ba nad naše očakávanie samých seba odovzdali najprv Pánovi a potom z Božej vôle aj nám;

6 takže sme poprosili Títa, aby tak, ako začal toto dielo lásky, aj ho u vás dokončil.

7 A ako vynikáte vo všetkom: vo viere, v slove, v poznaní, vo všetkej horlivosti a v láske, ktorú sme vo vás vzbudili, tak vyniknite aj v tomto diele lásky.

8 Nehovorím vám to ako rozkaz, ale horlivosťou iných skúšam pravosť aj vašej lásky.

9 Veď poznáte milosť nášho Pána Ježiša Krista, že hoci bol bohatý, stal sa pre vás chudobným, aby ste sa vy jeho chudobou obohatili.

10 A v tomto dávam radu. Toto je vám na osoh, vám, čo ste už minulého roku začali nielen konať, ale aj chcieť.

11 Teraz to teda aj uskutočnite, aby ako bol duch ochotný chcieť, tak bol ochotný aj vykonať, z toho, čo máte.

12 Lebo ak je ochotná vôľa, cení sa podľa toho, čo kto má, a nie podľa toho, čo nemá.

13 Veď nejde o to, aby sa iným poľahčilo a vám priťažilo, ale o isté vyrovnanie.

14 Teraz váš prebytok im pomôže v nedostatku, aby zasa ich prebytok pomohol v nedostatku vám; a tak sa to vyrovná, ako je napísané:

15 „Kto mal mnoho, nemal prebytok, a kto málo, nemal nedostatok.“

16 Vďaka Bohu, že vložil do Títovho srdca takú istú starosť o vás.

17 Lebo nielenže výzvu prijal, ale vo svojej veľkej horlivosti sám od seba šiel k vám.

18 Poslali sme s ním aj brata, ktorý si evanjeliom získal chválu vo všetkých cirkvách.

19 A nielen to, ale cirkvi ho poverili, aby nás sprevádzal pri tomto diele lásky, ktoré konáme na Pánovu slávu a na prejavenie našej ochoty;

20 pričom sa chránime, aby nám nik nemohol nič vyčítať pri týchto veľkých daroch, ktoré opatrujeme.

21 Veď sa usilujeme robiť dobre nielen pred Pánom, ale aj pred ľuďmi.

22 Poslali sme s nimi aj nášho brata, o ktorom sme sa veľa ráz presvedčili, že je horlivý v mnohých veciach – a teraz bude ešte horlivejší, lebo vám veľmi dôveruje.

23 Čo sa týka Títa, on je môj spoločník a spolupracovník u vás. A naši bratia sú apoštolmi cirkví, Kristovou slávou.

24 A tak im prejavte svoju lásku a pred cirkvami im ukážte, prečo sa vami chválime.

1 O službe svätým vám vlastne zbytočne píšem.

2 Veď poznám ochotu vášho ducha, pre ktorú sa vami chválim pred Macedónčanmi, že Achájsko je už od minulého roku pripravené, a vaša horlivosť povzbudila mnohých.

3 Poslal som však bratov, aby nebolo len prázdnou rečou, keď sa v tomto vami chválime; aby ste boli pripravení, ako som povedal,

4 aby sme sa v tejto veci nezahanbili my, nechcem povedať vy, až prídu so mnou Macedónčania a nájdu vás nepripravených.

5 Preto som pokladal za potrebné poprosiť bratov, aby šli napred k vám a pripravili váš vopred sľúbený dar a aby takto pripravený bol prejavom štedrosti, a nie lakomstva.

6 Veď kto skúpo seje, skúpo bude aj žať; kto seje štedro, štedro bude aj žať.

7 Každý tak, ako si umienil v srdci; nie zo žiaľu ani z donútenia, lebo veselého darcu Boh miluje.

8 A Boh má moc rozhojniť vo vás každú milosť, aby ste mali vždy vo všetkom úplný dostatok a aby ste mali hojne na každý dobrý skutok,

9 ako je napísané: „Rozsýpal a dal chudobným; jeho spravodlivosť trvá naveky.“

10 Ten, čo dáva rozsievačovi semeno a chlieb na jedenie, dá a rozmnoží vaše osivo a dá vzrast plodom vašej spravodlivosti.

11 Budete vo všetkom obohatení, na všestrannú štedrosť, a tak sa bude naším prostredníctvom vzdávať vďaka Bohu.

12 Veď vykonávanie tejto služby nielenže dopĺňa, čo chýba svätým, ale aj rozmnožuje vzdávanie vďaky Bohu.

13 Keď sa osvedčíte v tejto službe, budú oslavovať Boha za vašu poslušnosť, s akou vyznávate Kristovo evanjelium, a za štedrú účasť s nimi i so všetkými;

14 budú sa za vás modliť a túžiť po vás pre nesmiernu Božiu milosť, ktorá je vo vás.

15 Bohu vďaka za jeho nevýslovný dar.

1 Ja sám, Pavol, vás prosím pre Kristovu miernosť a skromnosť, ja, ktorý som vraj zoči-voči medzi vami pokorný, ale keď som vzdialený, trúfam si voči vám.

2 Prosím vás, aby som sa nemusel, keď prídem, odvážiť byť taký smelý, ako sa hodlám odvážiť voči niektorým, čo si o nás myslia, že žijeme podľa tela.

3 Žijeme, pravda, v tele, ale nebojujeme podľa tela

4 – lebo zbrane nášho boja nie sú telesné, ale majú od Boha silu boriť hradby. Boríme výmysly

5 a každú pýchu, čo sa dvíha proti poznaniu Boha. Pútame každú myseľ, aby bola poslušná Kristovi,

6 a sme pripravení potrestať každú neposlušnosť, kým nebude vaša poslušnosť úplná.

7 Hľaďte na to, čo máte pred očami. Ak si je niekto istý, že je Kristov, nech si uvedomí aj to, že ako je on Kristov, sme aj my.

8 Veď ak sa aj trochu viac pochválim mocou, ktorú nám dal Pán na vaše budovanie, a nie na rúcanie, nebudem sa hanbiť,

9 aby sa nezdalo, že vás chcem strašiť listami;

10 lebo hovoria: „Jeho listy sú prísne a silné, ale osobná prítomnosť slabá a reč úbohá.“

11 Taký nech si uvedomí, že akí sme slovom v listoch, keď sme vzdialení, takí budeme aj v skutkoch, keď prídeme.

12 Neodvažujeme sa zaraďovať alebo prirovnávať sa k tým, čo odporúčajú samých seba. Sú nerozumní, keď sa merajú sami podľa seba a porovnávajú sa sami so sebou.

13 My sa však nebudeme chváliť nad mieru, ale podľa miery pôsobiska, ktoré nám pridelil Boh, miery prísť až k vám.

14 Lebo sa nevystatujeme, ako keby sme sa k vám neboli dostali, veď sme prišli až k vám s Kristovým evanjeliom.

15 Ani sa nadmieru nechválime cudzou prácou. Máme však nádej, že ako bude rásť vaša viera, získame u vás veľkú vážnosť na našom pôsobisku

16 a budeme môcť zvestovať evanjelium aj mimo vášho územia a nemusíme sa chváliť hotovou prácou na cudzom pôsobisku.

17 Kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi,

18 lebo nie ten je osvedčený, kto sa sám odporúča, ale ten, koho odporúča Pán.