Category: 1. Kroník

1 I zhromaždil sa celý Izrael k Dávidovi do Hebronu a hovoril: „Hľa, sme tvoja kosť a tvoje telo!

2 Aj predtým, keď bol Šaul kráľom, ty si viedol Izrael do boja a z boja a Pán, tvoj Boh, ti povedal: »Ty pas môj ľud, Izrael, a ty budeš kniežaťom nad mojím ľudom, Izraelom.«“

3 Prišli teda starší Izraela ku kráľovi do Hebronu a Dávid uzavrel s nimi zmluvu pred Pánom v Hebrone. Nato pomazali Dávida za kráľa nad Izraelom, ako povedal Pán prostredníctvom Samuela.

4 Dávid a celý Izrael išiel do Jeruzalema, čiže Jebuzu, kde boli obyvatelia krajiny Jebuzejci.

5 Obyvatelia Jebuzu povedali Dávidovi: „Nevojdeš sem!“ Ale Dávid zaujal pevnosť Sion; to je Dávidovo mesto.

6 A Dávid povedal: „Kto prvý porazí Jebuzejcov, bude vodcom a kniežaťom.“ Prvý však vystúpil Joab, syn Sarvie, preto zostal vodcom.

7 Dávid sa usadil v hrade, preto ho nazvali Dávidovým mestom.

8 Potom opevnil mesto dookola, od Mela až po ohradu, Joab však opravil ostatok mesta.

9 Takto Dávid stále vzrastal a Pán zástupov bol s ním.

10 Toto sú pohlavári hrdinov, ktorých mal Dávid a ktorí ho pri jeho ustanovení za kráľa s celým Izraelom pevne podporovali, aby sa stal podľa Pánovho prisľúbenia kráľom nad Izraelom.

11 Toto je výpočet hrdinov, ktorých mal Dávid: Hachamoniho syn Jesbám bol veliteľom tridsiatich. On sa rozohnal svojou kopijou proti tristo, (ktorých) zabil jedným razom.

12 Po ňom bol Dodov syn, Ahohita Eleazar medzi troma hrdinami.

13 On bol s Dávidom vo Fesdomime, keď sa tam Filištínci zhromaždili do boja. Bol tam ostredok poľa plný jačmeňa. A keď ľud utekal pred Filištíncami,

14 postavili sa vprostred ostredku, bránili ho a Filištíncov porazili. Tak Pán spôsobil veľké víťazstvo.

15 Raz zostúpili traja z tridsiatich pohlavárov ku skale, k Dávidovi do jaskyne Odolam. Tábor Filištíncov však bol v údolí Refaim.

16 Dávid bol práve v pevnosti a posádka Filištíncov bola vtedy v Betleheme.

17 Vtedy Dávid vyslovil žiadosť: „Kto mi donesie vody na pitie z cisterny, ktorá je v Betleheme pri bráne?“

18 Nato sa tí traja prebili cez tábor Filištíncov, načreli vody zo studne, ktorá je v Betleheme pri bráne, doniesli ju a dali Dávidovi. Dávid ju však nechcel piť, ale vylial ju Pánovi

19 a povedal: „Nech ma Boh chráni urobiť to! Mám piť krv týchto mužov s ich životom? Veď ju doniesli s nasadením svojich životov!“ Preto ju nechcel piť. – To urobili traja hrdinovia!

20 Joabov brat Abisai bol hlavou tridsiatich. On sa rozohnal svojou kopijou proti tristo, (ktorých) prebodol. Mal meno medzi tridsiatimi.

21 Medzi tridsiatimi bol dvojnásobne vážený, bol im kniežaťom, ale tým trom sa nevyrovnal.

22 Jojadov syn Banaiáš, mocný a činorodý muž z Kabseelu, porazil dvoch Božích levov moabských. Ale aj zišiel dolu a zabil v studni leva v taký deň, keď bol sneh.

23 On zabil aj Egypťana, muža vysokého päť lakťov. Egypťan mal v ruke kopiju ako návoj a on šiel proti nemu s palicou. Egypťanovi vytrhol kopiju z ruky a zabil ho jeho vlastnou kopijou.

24 To urobil Banaiáš, syn Jojadu, a mal meno medzi tridsiatimi hrdinami.

25 Bol váženejší ako tridsiati, ale tým trom sa nevyrovnal. Dávid ho zaradil do svojho sprievodu.

26 Ďalší udatní hrdinovia: Joabov brat Asael, Elchanan, syn Dodu z Betlehema,

27 Samot z Harodu, Heles z Faletu,

28 Hira, syn Akesa z Tekuy, Abiezer z Anatotu,

29 Sobochai z Chusy, Ilai z Ahohu,

30 Maharai z Netofatu, Heled, syn Bánu z Netofatu,

31 Etai, syn Ribaiho z Gabay Benjamíncov, Banaiáš z Faratonu,

32 Hurai z údolia Gás, Abiel z Arbatu,

33 Azmot z Bauramu, Eliaba zo Salabonu,

34 synovia Asema z Gezonu, Jonatán, syn Sageho z Aroru,

35 Ahiam, syn Sachara z Aroru, Urov syn Elifal,

36 Hefer z Mechery, Ahia z Felonu,

37 Hesro z Karmelu, Asbaiho syn Naárai,

38 Nátanov brat Joel, Agaraiho syn Mibahar,

39 Amončan Selek, Naárai z Berotu, zbrojnoš Joaba, syna Sarvie,

40 Ira z Jetru, Gareb z Jetru,

41 Hetejec Uriáš, Oholiho syn Zabad,

42 Rubenovec Adina, syn Sizu, vodca Rubenovcov a s ním tridsiati.

43 Hanan, syn Maáchu, Jozafát z Matany,

44 Oziáš z Aštarotu, Sama a Jehiel, synovia Hotama z Aroru.

45 Samriho syn Jedihel, jeho brat Joha z Tosay,

46 Eliel z Mahumy, Elnaemovi synovia Jeribai a Josaia, Moabec Jetma,

47 Eliel, Obed a Jasiel z Masobie.

1 A títo prišli za Dávidom do Sikelegu, keď bol ešte vylúčený spred tváre Kisovho syna Šaula; patrili k hrdinom, ktorí pomáhali v boji,

2 naťahovali kušu, pravou i ľavou rukou hádzali kamene a strieľali šípy: Zo Šaulových bratov Benjamíncov:

3 Pohlavár Ahiezer a Joas, synovia Samau z Gabay; Jaziel a Falet, synovia Azmota; Baracha a Jehu z Anatotu.

4 Samaiáš z Gabay, hrdina medzi tridsiatimi a nad tridsiatimi; Jeremiáš, Jeheziel, Johanan a Jezabad z Gadery,

5 Eluzai, Jerimut, Báliáš, Samariáš, Harufan Safatiáš;

6 Elkana, Jesiáš, Azareel, Korachovci Joezer a Jesbám,

7 Joel a Zabadiáš, synovia Jerohama z Gedoru.

8 Aj z Gadovcov sa odrazili k Dávidovi do pevnosti na púšť udatní hrdinovia, mužovia hotoví do boja, vyzbrojení štítom a kopijou; vyzerali ako levy, ale boli rýchli ako gazely na horách.

9 Vodca Ezer, druhý Obdiáš, tretí Eliab,

10 štvrtý Masmana, piaty Jeremiáš,

11 šiesty Eti, siedmy Eliel,

12 ôsmy Johanan, deviaty Elzabad,

13 desiaty Jeremiáš, jedenásty Machbanai.

14 Títo z Gadových synov boli vodcami vojska. Jeden, najmenší, bol nad sto, najväčší nad tisíc (vojakmi).

15 To sú tí, čo prešli cez Jordán v prvom mesiaci, keď sa prelieval ponad všetky svoje brehy, a rozohnali všetkých (obyvateľov) dolín na východ a na západ.

16 Zo synov Benjamína a Júdu prišli niektorí za Dávidom až k pevnosti.

17 Dávid im vyšiel v ústrety a ohlásil sa: „Ak prichádzate ku mne pokojne a chcete mi pomáhať, bude moje srdce držať spolu s vami, ale ak preto, aby ste ma zradili mojim nepriateľom, hoci na mojich rukách neväzí neprávosť, nech to vidí a tresce Boh našich otcov!“

18 Vtedy Amasaia, veliteľa tridsiatky, objal duch: „Tebe, Dávid, a s tebou, syn Izaiho, nech je pokoj! Pokoj s tebou, pokoj s tými, čo ti pomáhajú, lebo ti pomáha tvoj Boh.“ Dávid ich teda prijal a zadelil medzi vodcov koristníkov.

19 Z Manassesovcov prišli niektorí k Dávidovi, keď išiel s Filištíncami do boja proti Šaulovi. Ale nepomáhali im, lebo filištínske kniežatá ho po porade poslali preč, vraviac: „Za naše hlavy sa pridá k svojmu pánovi Šaulovi.“

20 Keď išiel do Sikelegu, pripojil sa k nemu z Manassesovcov Ednas, Jozabad, Jedihel, Michael, Jozabad, Eliu a Salati, velitelia tisícok Manassesovcov.

21 Oni boli Dávidovi na pomoci proti koristníkom, lebo všetci boli smelí bojovníci a stali sa kniežatami vo vojsku.

22 Lebo deň čo deň prichádzali k Dávidovi pomocníci, až ich bol veľký tábor ako tábor Boží.

23 A toto je výpočet veliteľov tých, čo boli vyzbrojení do boja. Oni prišli k Dávidovi do Hebronu, aby naň podľa Božieho príkazu preniesli Šaulovo kráľovstvo:

24 Synovia Júdu ozbrojení štítom a kopijou, šesťtisícosemsto vystrojených do boja.

25 Zo synov Simeona sedemtisícsto hrdinských bojovníkov.

26 Zo synov Léviho štyritisícšesťsto.

27 Tiež Jojada, knieža Áronovcov, a s ním tritisícsedemsto,

28 ďalej Sadok, hrdinský mladík, a jeho otcovský dom, dvadsaťdva kniežat.

29 Z Benjamínových synov, Šaulových bratov, tritisíc. Väčšina z nich sa však doteraz držala sprievodu Šaulovho domu.

30 Zo synov Efraima dvadsaťtisícosemsto smelých bojovníkov, chýrnych mužov vo svojom rode.

31 Z polovice Manassesovho kmeňa osemnásťtisíc. Boli určení podľa mena, aby išli a ustanovili Dávida za kráľa.

32 Z Isacharových synov takí, ktorí v každý čas oplývali múdrosťou a vedeli, čo má Izrael robiť; mali dvesto veliteľov a všetci ich bratia stáli pod ich velením.

33 Zo Zabulona vystrojených do boja a bojujúcich všetkými vojnovými zbraňami: päťdesiattisíc, ktorí nastúpili s nerozdvojeným srdcom.

34 Z Neftaliho tisíc kniežat a s nimi tridsaťsedemtisíc so štítmi a kopijami.

35 Z Dana dvadsaťosemtisícšesťsto nastupujúcich do boja.

36 Z Asera štyridsaťtisíc pripravených nastúpiť do boja.

37 A zo Zajordánska, z Rubena, Gada a polovice Manassesovho kmeňa so všetkými zbraňami bojového vojska: stodvadsaťtisíc.

38 Všetci títo bojovníci vystrojení do šíku prišli s ochotným srdcom do Hebronu, aby Dávida ustanovili za kráľa nad celým Izraelom, ale aj ostatní Izraeliti jednomyseľne chceli Dávida urobiť kráľom.

39 A boli tam u Dávida tri dni a jedli a pili, lebo ich bratia im nachystali.

40 Ale aj tí, čo bývali blízo nich až po Isacharovcov, Zabulonovcov a Neftalimovcov, donášali chlieb na osloch, ťavách, muliciach a dobytku, (tiež) múčne jedlá, figové a hrozienkové koláče, vína, olej, dobytok a ovce v hojnosti, lebo v Izraeli bola radosť.

1 Dávid sa poradil s veliteľmi tisícok a stotín, so všetkými kniežatami.

2 A Dávid povedal celému zhromaždeniu Izraelitov: „Ak sa vám to páči a ak to pochádza od Pána, nášho Boha, pošlime k ostatným svojim bratom do všetkých krajov Izraela a zároveň ku kňazom a levitom do miest pri ich pastvinách, aby sa zhromaždili k nám.

3 Prinesme zase k nám archu svojho Boha, lebo za čias Šaula sme sa na ňu nepýtali.“

4 A celé zhromaždenie vravelo, že to treba urobiť, lebo vec sa páčila všetkému ľudu.

5 A tak Dávid zhromaždil všetkých Izraelitov od Egyptského potoka až po vchod do Ematu, aby priniesli Božiu archu z Kirjatiarimu.

6 Dávid a celý Izrael išiel hore do Bály, do Kirjatiarimu, ktorý je v Júdsku, aby odtiaľ doniesli archu Boha, Pána, sídliaceho nad cherubmi, ktorá sa nazýva (jeho) menom.

7 Božiu archu odviezli z Abinadabovho domu na novom voze; Oza a Ahio viedli voz.

8 Dávid a celý Izrael tancovali z celej sily pred Pánom pri piesňach, za sprievodu citár, hárf, bubienkov, cimbalov a trúb.

9 Keď prišli k Chidonovmu humnu, vystrel Oza ruku a chcel zachytiť archu, lebo voly sa potkli.

10 Preto sa Pán rozhneval na Ozu a udrel ho, lebo siahol rukou na archu. Zomrel tam, pred Bohom.

11 Dávid sa zarmútil pre to, že Pán zasadil Ozovi úder. Preto sa to miesto po dnešný deň volá Ozov úder.

12 Dávid sa v ten deň zľakol Boha a povedal: „Akože by som mohol Božiu archu zaniesť k sebe?“

13 Preto Dávid nezaniesol archu k sebe do Dávidovho mesta, ale zabočil s ňou do domu Gétčana Obededoma.

14 V Obededomovom dome ostala Božia archa tri mesiace a Pán požehnal Obededomov dom a všetko, čo mal.

1 Hiram, kráľ Týru, poslal k Dávidovi poslov; i cédrové drevo, murárov a tesárov, aby mu postavili dom.

2 Dávid sa presvedčil, že ho Pán potvrdil za kráľa nad Izraelom a že kvôli svojmu ľudu, Izraelu, povyšuje jeho kráľovstvo.

3 Dávid si vzal v Jeruzaleme ďalšie ženy a Dávidovi sa narodili ďalší synovia a dcéry.

4 Toto sú mená tých, čo sa mu narodili v Jeruzaleme: Samua, Sobab, Nátan, Šalamún,

5 Jebahar, Elisua, Elifalet,

6 Noga, Nafeg, Jafiáš,

7 Elisama, Báljada a Elifalet.

8 Keď sa Filištínci dozvedeli, že Dávida pomazali za kráľa nad celým Izraelom, tiahli všetci Filištínci nahor, aby sa Dávida zmocnili. Dávid sa o tom dozvedel a vyšiel proti nim.

9 Filištínci prišli a roztiahli sa v údolí Refaim.

10 Vtedy sa Dávid dopytoval Boha: „Mám ísť proti Filištíncom? Vydáš ich do mojej ruky?“ A Pán mu odpovedal: „Choď, vydám ti ich do ruky.“

11 Prišli do Bál-Parašimu a Dávid ich tam porazil. A Dávid povedal: „Pán roztrhal mojich nepriateľov mojou rukou, ako trhá voda.“ Preto dali tomuto miestu meno Bál-Parašim.

12 Tam nechali svoje modly, ktoré Dávid kázal spáliť.

13 Filištínci sa ešte raz roztiahli v údolí.

14 Dávid sa opäť dopytoval Boha a Boh mu povedal: „Nechoď za nimi, ale obíď ich a choď na nich od hrušiek.

15 A keď začuješ vo vrcholcoch hrušiek šelest krokov, vtedy vyraz do boja, lebo vtedy tiahne pred tebou Boh, aby porazil tábor Filištíncov.“

16 Dávid urobil tak, ako mu rozkázal Boh, a porazil tábor Filištíncov od Gabaonu až po Gazer.

17 Dávidov chýr sa rozniesol po všetkých krajinách a Pán naplnil strachom pred ním všetky národy.

1 Nastaval si domov v Dávidovom meste, pripravil miesto pre Božiu archu a postavil pre ňu stan.

2 Vtedy Dávid povedal: „Božiu archu nesmie niesť nik, iba leviti, lebo Pán ich vyvolil, aby nosili Božiu archu a aby ju obsluhovali naveky.“

3 Dávid zhromaždil do Jeruzalema všetkých Izraelitov, aby vyniesli Pánovu archu na miesto, ktoré jej pripravil.

4 Zvolal aj Áronových synov a levitov.

5 Z Kaátových synov knieža Uriela a jeho bratov, stodvadsiatich.

6 Zo synov Merariho knieža Asaiáša a jeho bratov, dvestodvadsiatich.

7 Z Gersonových synov knieža Joela a jeho bratov, stotridsiatich.

8 Z Elisafanových synov knieža Semeiáša a jeho dvesto bratov.

9 Z Hebronových synov knieža Eliela a jeho bratov, osemdesiatich.

10 Z Ozielových synov knieža Aminadaba a jeho bratov, stodvanástich.

11 Dávid povolal aj kňazov Sadoka a Abiatara, ako aj levitov Uriela, Asaiáša, Joela, Semeiáša, Eliela a Aminadaba

12 a povedal im: „Vy ste hlavy levitských rodín. Posväťte sa vy i vaši bratia a vyneste archu Pána, Izraelovho Boha, na miesto, ktoré som jej pripravil.

13 Preto, že ste predtým neboli prítomní, pobil nás Pán, náš Boh, lebo sme ho nehľadali, ako sa patrí.“

14 Kňazi a leviti sa teda posvätili, aby mohli vyniesť archu Pána, Izraelovho Boha.

15 Potom synovia Léviho zdvihli Božiu archu pomocou tyčí na plecia, ako podľa Pánovho slova prikázal Mojžiš.

16 Dávid rozkázal kniežatám levitov, aby zo svojich bratov ustanovili spevákov s hudobnými nástrojmi, harfami, citarami a cimbalmi, aby sa mohutný hlas radosti vznášal do výsosti.

17 Ustanovili teda levitov: Joelovho syna Hemana a z jeho bratov Barachiášovho syna Asafa. A z ich bratov, zo synov Merariho, Kusiášovho syna Etana.

18 A s nimi ich bratov druhého radu: Zachariáša, (Bena), Jaziela, Semiramota, Jahiela, Aniho, Eliaba, Banaiáša, Maásiáša, Matatiáša, Elifalu, Makeniáša, Obededoma a Jehiela, vrátnikov.

19 A spevákov: Hemana, Asafa a Etana, aby hrali na medených cimbaloch.

20 Zachariáš, Oziel, Semiramot, Jehiel, Ani, Eliab, Maásiáš a Banaiáš na harfe pre dievčenský hlas,

21 Matatiáš, Elifalu, Makeniáš, Obededom, Jehiel, Ozaziu na citarách viedli hlboký hlas.

22 Levitské knieža Choneniáš bol pri prenášaní; riadil prenos, lebo bol rozumný.

23 Barachiáš a Elkana boli strážcami archy.

24 Kňazi Sebeniáš, Jozafat, Natanael, Amasai, Zachariáš, Banaiáš a Eliezer trúbili pred Božou archou na trúby. Obededom a Jehiáš boli strážcami archy.

25 Potom Dávid, starší Izraela a kniežatá tisícok išli, aby vyniesli Pánovu archu zmluvy z Obededomovho domu s radosťou.

26 A keď Boh pomohol levitom, ktorí niesli Pánovu archu zmluvy, obetovali sedem býčkov a sedem baranov.

27 Dávid bol oblečený do jemného plášťa, aj všetci leviti, ktorí niesli archu, aj speváci a Choneniáš, vodca prenosu. Dávid mal aj plátenný efód.

28 Celý Izrael vynášal Pánovu archu zmluvy s jasotom za zvuku rohu, trúb a cimbalov a hrali na harfy a citary.

29 Keď Pánova archa zmluvy došla do Dávidovho mesta, Šaulova dcéra Michol pozerala von oknom. A keď videla Dávida poskakovať a tancovať, opovrhla ním v srdci.

1 Keď Božiu archu doniesli, postavili ju uprostred stanu, ktorý pre ňu postavil Dávid, a obetovali celopaly a pokojné obety pred Bohom.

2 Keď Dávid dokončil celopaly a pokojné obety, požehnal ľud v Pánovom mene.

3 Potom nadelil všetkým Izraelitom, mužom i ženám, každému bochník chleba, mäso (?) a hroznový koláč.

4 Potom z levitov ustanovil pred Pánovu archu služobníkov, aby pripomínali, oslavovali a vychvaľovali Pána, Izraelovho Boha.

5 Vedúcim bol Asaf, druhý po ňom Zachariáš, potom Jahiel, Semiramot, Jehiel, Matatiáš, Eliab, Banaiáš a Obededom. Jehiel hral na harfe a citare a Asaf na cimbale.

6 Kňazi Banaiáš a Jeziel však ustavične trúbili pred Božou archou zmluvy.

7 V ten deň odovzdal Dávid do rúk Asafa a jeho bratov prvú oslavu Pána:

8 „Oslavujte Pána, vzývajte jeho meno, rozhlasujte jeho skutky medzi národmi.

9 Spievajte mu a hrajte, rozprávajte o jeho obdivuhodných skutkoch.

10 Jeho svätým menom sa honoste; nech sa radujú srdcia tých, čo hľadajú Pána.

11 Hľadajte Pána a jeho moc, hľadajte vždy jeho tvár.

12 Pamätajte na divy, čo učinil, na jeho znamenia a na výroky jeho úst,

13 vy, potomci Izraela, Pánovho služobníka, synovia Jakuba, vyvoleného Pánovho.

14 On, Pán, je náš Boh; jeho rozhodnutia platia po celej zemi.

15 Pamätajte večne na jeho zmluvu, na sľub, ktorý dal pokoleniam tisícim,

16 na zmluvu, čo s Abrahámom uzavrel, na prísahu, ktorou sa Izákovi zaviazal.

17 Jakubovi to stanovil za zákon, Izraelovi za zmluvu večitú,

18 keď povedal: »Tebe dám kanaánsku krajinu ako váš podiel dedičný.«

19 Keď ich bolo ešte neveľa, iba niekoľko, a boli cudzincami v krajine

20 a od kmeňa prechodili ku kmeňu, z jedného kráľovstva k inému národu,

21 nedovolil, aby im niekto krivdil; i kráľov karhal kvôli nim:

22 »Netýkajte sa mojich pomazaných, neubližujte mojim prorokom.«

23 Spievaj Pánovi, celá zem! Zvestujte jeho spásu deň čo deň.

24 Ohláste jeho slávu pohanom a jeho zázraky všetkým národom.

25 Lebo veľký je Pán a veľkej chvály hoden, viac ako všetkých bohov treba sa ho báť.

26 Lebo ničoty sú všetci bohovia pohanov, ale Pán stvoril nebesia.

27 Vznešenosť a krása pred ním, moc a radosť tam, kde on je.

28 Vzdávajte Pánovi, rodiny národov, vzdávajte Pánovi slávu a česť,

29 vzdávajte Pánovi slávu hodnu jeho mena. Prineste obetné dary a vstúpte pred jeho tvár, klaňajte sa Pánovi v posvätnom rúchu.

30 Nech sa pred ním chveje celá zem; on upevnil zemekruh, nepohne sa.

31 Tešte sa, nebesia, plesaj, zem; nech hlásajú medzi pohanmi: »Pán kraľuje!«

32 Nech more zahučí a čo ho napĺňa, nech plesá pole a všetko, čo je na ňom.

33 I zajasajú stromy lesa pred Pánom, že prichádza súdiť zem.

34 Oslavujte Pána, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

35 Povedzte: »Zachráň nás, Bože, náš spasiteľ, zhromaždi a vysloboď nás z krajín pohanských, aby sme mohli tvoje sväté meno velebiť a honosiť sa tvojimi chválospevmi.

36 Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, od vekov až naveky.«“ A všetok ľud nech privolá: „Amen!“ a: „Chvála Pánovi!“

37 A nechal tam pri Pánovej arche zmluvy Asafa a jeho bratov, aby pred archou ustavične konali službu, každý deň podľa poriadku.

38 Idutunovho syna Obededoma, Hosu a ich bratov, šesťdesiatich ôsmich, (ustanovil) za vrátnikov.

39 Kňaza Sadoka a jeho bratov (nechal) ako kňazov pred Pánovým príbytkom na výšine, ktorá bola v Gabaone,

40 aby na zápalnom oltári ustavične ráno i večer prinášali Pánovi celopaly podľa všetkého toho, čo je napísané v Pánovom zákone, ktorý uložil Izraelu.

41 A s nimi Hemana a Idutuna a ostatných vybraných, ktorí boli vypočítaní podľa mien, aby oslavovali Pána, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

42 A u nich, u Hemana a Idutuna, trúby a cimbaly, aby hrali na nich a na všetkých Božích hudobných nástrojoch. Idutunových synov (ustanovil) k bráne.

43 Potom odišiel všetok ľud, každý do svojho domu, a Dávid sa vrátil požehnať svoj dom.

1 Keď sa Dávid usadil vo svojom dome, povedal Dávid prorokovi Nátanovi: „Pozri, ja bývam v cédrovom dome, a Pánova archa zmluvy je pod kožami.“

2 Nátan povedal Dávidovi: „Urob všetko, čo zamýšľaš, lebo Pán je s tebou!“

3 Ale v tú noc Pán oslovil Nátana:

4 „Choď a povedz môjmu sluhovi Dávidovi: Toto hovorí Pán: Nie ty mi postavíš dom, v ktorom mám bývať!

5 Veď som nebýval v dome odo dňa, čo som Izraelitov vyviedol, až po dnešný deň, ale chodil som zo stanu do stanu a z príbytku do príbytku.

6 Vari som za celý čas, čo som putoval so všetkými synmi Izraela, slovíčkom povedal niektorému sudcovi, ktorému som prikázal viesť môj ľud, Izrael: Prečo mi nepostavíte cédrový dom?

7 Teraz však toto povedz môjmu sluhovi Dávidovi: Toto hovorí Pán zástupov: Ja som ťa vzal z pastviny spoza oviec, aby si sa stal kniežaťom nad mojím ľudom, nad Izraelom.

8 Bol som s tebou, kde si len išiel, vyhubil som spred teba všetkých nepriateľov a urobil som ti meno, aké majú tí najväčší na zemi.

9 Chcem svojmu ľudu, Izraelu, určiť miesto a zasadiť ho tam. Tam bude bývať a už sa nebude triasť, ani zlosynovia ho už nebudú ničiť ako prv,

10 aj odo dní, čo som ustanovil sudcov nad svojím ľudom, Izraelom. Pokorím všetkých tvojich nepriateľov. A oznamujem ti, že Pán postaví dom tebe.

11 Až sa tvoje dni doplnia a pôjdeš k svojim otcom, ustanovím po tebe tvojho potomka, ktorý bude z tvojich synov, a upevním jeho kráľovstvo.

12 On mi postaví dom a ja upevním jeho kráľovstvo naveky.

13 Ja mu budem otcom a on mi bude synom a neodnímem mu svoju milosť, ako som ju odňal tomu, ktorý bol pred tebou.

14 Ustanovím ho vo svojom dome a vo svojom kráľovstve naveky a jeho trón bude pevný naveky.“

15 A Nátan hovoril Dávidovi celkom podľa týchto slov a podľa tohto videnia.

16 Nato kráľ Dávid šiel, posadil sa pred Pána a hovoril: „Kto som ja, Pane, Bože, a čo je môj dom, že si ma priviedol až sem?

17 Ale to bolo, Bože, v tvojich očiach málo, nuž hovoríš o dome svojho sluhu aj do budúcnosti a zhliadol si na mňa ako na človeka, ktorého povyšuješ, Pane, Bože.

18 Čím by mohol Dávid ešte prispieť k tvojej sláve? Veď ty poznáš svojho sluhu!

19 Pane, kvôli svojmu sluhovi a podľa svojho srdca si urobil celú túto veľkú vec; chcel si zjaviť všetky veľké veci.

20 Pane, tebe podobného niet a podľa toho, čo sme na vlastné uši počuli, okrem teba niet Boha.

21 A ktorý iný národ na zemi je ako tvoj ľud, Izrael, ku ktorému prišiel Boh vykúpiť si ho za ľud; chcel si si urobiť veľké a obávané meno a chcel si vyhnať národy spred svojho ľudu, ktorý si vykúpil z Egypta.

22 Svoj ľud, Izrael, si urobil svojím ľudom naveky a ty, Pane, stal si sa jeho Bohom.

23 A teraz, Pane, nech sa naveky splní slovo, ktoré si hovoril o svojom sluhovi a jeho dome, a urob tak, ako si hovoril!

24 Nech tvoje meno trvá a preslávi sa naveky! A budú hovoriť: Pán zástupov, Boh Izraela, je Bohom nad Izraelom. A dom tvojho sluhu Dávida bude pred tebou trvalý.

25 Lebo ty, môj Bože, dal si svojmu sluhovi zjavenie, že mu vybuduješ dom. Preto tvoj sluha našiel odvahu modliť sa pred tebou.

26 A teraz, Pane, ty si Boh, ty si sľúbil svojmu sluhovi toto dobrodenie.

27 A teraz si začal žehnať dom svojho sluhu, aby večne trval pred tebou. Keď ho ty, Pane, požehnáš, bude požehnaný naveky.“

1 Potom Dávid porazil Filištíncov, podrobil si ich a vzal Filištíncom z ruky Gét a k nemu patriace osady.

2 Porazil Moabčanov a Moabčania sa stali Dávidovými poddanými, platili poplatky.

3 Dávid odrazil až k Ematu kráľa Soby Adarezera, keď išiel rozšíriť svoju moc na rieke Eufrat.

4 Dávid mu zajal tisíc vozov, sedemtisíc jazdcov a dvadsaťtisíc mužov pechoty. Dávid ochromil všetky záprahy a nechal z nich iba sto záprahov.

5 Keď Aramejčania prišli z Damasku na pomoc Adarezerovi, kráľovi Soby, Dávid Aramejčanov porazil, dvadsaťdvatisíc mužov.

6 Nato Dávid ustanovil v damascénskom Aramejsku (dozorcov) a Aramejčania sa stali Dávidovými poddanými a platili poplatky. Tak Pán pomáhal Dávidovi všade, kde len išiel.

7 Dávid vzal zlaté štíty, ktoré mali Adarezerovi sluhovia, a zaniesol ich do Jeruzalema.

8 Z Adarezerových miest Tebatu a Chunu vzal Dávid veľmi veľa kovu. Z neho Šalamún urobil kovové more, stĺpy a kovové náradie.

9 Keď sa kráľ Ematu Tou dopočul, že Dávid porazil celú armádu kráľa Soby Adarezera,

10 poslal svojho syna Adorama ku kráľovi Dávidovi pozdraviť ho a blahoželať mu, že bojoval proti Adarezerovi a že ho premohol. Lebo Adarezer bol nepriateľ Touho.

11 Všetky zlaté, strieborné a kovové veci zasvätil kráľ Dávid Pánovi spolu so striebrom a zlatom, ktoré doniesol od všetkých národov, od Edomčanov, od Moabčanov, od Amončanov, od Filištíncov a od Amalekitov.

12 Abisai, syn Sarvie, porazil Edomčanov v Soľnom údolí, osemnásťtisíc mužov.

13 V Edomsku ustanovil dozorcov a celé Edomsko sa stalo Dávidovi poddaným. Tak Pán pomáhal Dávidovi všade, kde len išiel.

14 Dávid kraľoval nad celým Izraelom a vysluhoval právo a spravodlivosť všetkému svojmu ľudu.

15 Joab, syn Sarvie, bol veliteľom vojska, Ahiludov syn Jozafát bol kancelárom.

16 Achitobov syn Sadok a Abiatarov syn Achimelech boli kňazmi, Susa bol pisárom.

17 Jojadov syn Banaiáš bol veliteľom Kereťanov a Feleťanov a Dávidovi synovia boli kráľovi prví poruke.

1 Potom zomrel kráľ Amončanov Naás a namiesto neho sa stal kráľom jeho syn.

2 Dávid si povedal: „Preukážem Naásovmu synovi Hanonovi milosrdenstvo, lebo jeho otec preukázal milosrdenstvo mne.“ Dávid teda poslal poslov, aby mu vyslovili sústrasť v žiali za jeho otcom. Dávidovi sluhovia prišli do krajiny Amončanov vysloviť Hanonovi sústrasť,

3 ale amonské kniežatá vraveli Hanonovi: „Nazdávaš sa, že si Dávid chce uctiť tvojho otca, keď ti poslal tešiteľov? A neprišli Dávidovi sluhovia k tebe preto, aby preskúmali, rozvrátili a prezvedeli krajinu?“

4 Nato Hanon chytil Dávidových sluhov, oholil ich, šaty im do polovice, až po rozkrok odstrihol a poslal ich preč.

5 Oni odišli. Dávid však dostal o týchto mužoch správu a poslal im naproti, lebo mužovia boli veľmi potupení. Kráľ im odkázal: „Ostaňte v Jerichu, kým vám nenarastie brada, potom sa vrátite!“

6 Keď Amončania videli, že sa Dávidovi zošklivili, poslal Hanon a Amončania tisíc hrivien striebra, aby si z Mezopotámie, z aramejskej Maáchy a zo Soby najali vozy a jazdcov.

7 Najali si tridsaťdvatisíc vozov a kráľa Maáchy s jeho ľudom. Oni prišli a utáborili sa pred Medabou. Aj Amončania sa zhromaždili zo svojich miest a došli do boja.

8 Keď sa to Dávid dopočul, poslal Joaba a celé vojsko bojovníkov.

9 Vtedy Amončania vyrazili a usporiadali sa do boja pri vchode mesta. Králi, ktorí prišli, boli osobitne na poli.

10 Keď Joab videl, že boj je obrátený proti nemu aj spredu, aj odzadu, vybral si z Izraelitov najvyberanejších a postavil ich proti Aramejčanom.

11 Ostatok vojska odovzdal do ruky svojho brata Abisaja a postavili sa proti Amončanom.

12 A povedal: „Ak budú Aramejčania mocnejší ako ja, prídeš mi na pomoc; a ak budú Amončania mocnejší ako ty, vypomôžem ti ja.

13 Buď udatný! Veď bojujeme za svoj ľud a za mestá svojho Boha! Pán však urobí, čo sa jemu páči.“

14 Keď sa Joab a mužstvo, ktoré bolo s ním, pustilo do boja proti Aramejčanom, utiekli pred ním.

15 Amončania videli, že Aramejčania utiekli, preto ušli aj oni pred jeho bratom Abisajom a vtiahli do mesta. Joab potom išiel do Jeruzalema.

16 Keď Aramejčania videli, že ich Izraeliti porazili, poslali poslov a dali nastúpiť Aramejčanom, ktorí boli za riekou, pod vedením veliteľa Adarezerovho vojska Sofacha.

17 Keď to oznámili Dávidovi, zhromaždil celý Izrael, prešiel cez Jordán, prišiel k nim, zriadil proti Aramejčanom šík a pustil sa s ním do boja.

18 A Aramejčania utiekli pred Izraelitmi. Dávid zničil Aramejčanom sedemtisíc vozov a štyridsaťtisíc pešiakov a zabil aj veliteľa vojska Sofacha.

19 Adarezerovi poddaní videli, že ich Izraeliti porazili, preto uzavreli s Dávidom mier a boli mu poddaní. A Aramejsko už viac nechcelo ísť Amončanom na pomoc.

1 Po roku, v tom čase, keď králi vychádzajú do boja, vyviedol Joab vojenskú moc a spustošil krajinu Amončanov. Potom prišiel k Rábe a obliehal ju. Dávid však ostal v Jeruzaleme. Joab porazil a zboril Rábu.

2 Dávid vzal korunu ich kráľa z jeho hlavy a zistil, že váži hrivnu zlata. Bol na nej drahokam, ktorý sa dostal na Dávidovu hlavu. Z mesta odniesol množstvo koristi.

3 A ľud, ktorý v ňom bol, vyviedol a roztrhal pílami a železnými sekerami. Podobne naložil Dávid so všetkými mestami Amončanov. Potom sa Dávid a celé vojsko vrátilo do Jeruzalema.

4 Po tomto sa strhla zase vojna s Filištíncami pri Gazeri. Tam porazil Chusaťan Sobochai Safaiho z Rafovho rodu a pokoril ho.

5 Opäť vypukla vojna s Filištíncami. Vtedy Járiho syn Elchanan zabil brata Géťana Goliáša Lachmiho; drevo na jeho kopiji bolo ako návoj.

6 A zasa došlo k vojne v Géte. Tam bol ohromný muž, ktorý mal po šesť, spolu dvadsaťštyri prstov; aj on bol z Rafovho potomstva.

7 Keď sa rúhal Izraelitom, zabil ho Jonatán, syn Dávidovho brata Samau.

8 Títo boli z potomstva Rafu v Géte. Padli rukou Dávida a rukou jeho sluhov.