1 Zbormajstrovi. Na nápev „Ľalia“. Dávidov žalm.
2 Zachráň ma, Bože, lebo voda mi vystúpila až po krk.
3 V bezodnom bahne viaznem a nemám pevnej pôdy pod nohami, dostal som sa do hlbín vôd a zalieva ma príval.
4 Ustatý som od volania, hrdlo mi zachríplo. Unavili sa mi oči, čo tak vyzerám svojho Boha.
5 Viac než mám vlasov na hlave, je tých, čo ma bez príčiny nenávidia. Mocnejší sú tí, čo ma prenasledujú, sú to nepriatelia klamárski; musel som vrátiť, čo som neulúpil.
6 Bože, ty poznáš moju pochabosť a moje poklesky nie sú ti skryté.
7 Nech sa nemusia pýriť pre mňa tí, čo dúfajú v teba, Pane, Bože zástupov. Nech sa nemusia hanbiť pre mňa tí, čo ťa hľadajú, Bože Izraela.
8 Pre teba znášam potupu a hanba mi pokrýva tvár.
9 Svojim bratom som sa stal cudzincom a synom svojej matky neznámym.
10 Stravuje ma horlivosť za tvoj dom, padajú na mňa urážky tých, čo ťa urážajú.
11 V pôstoch som si dušu vyplakal, no aj to mi bolo na potupu.
12 I vrecovinu som si obliekol a príslovečným som sa stal.
13 Utŕhajú si zo mňa tí, čo vysedávajú v bráne, a pri víne pospevujú o mne pijani.
14 Ale ja, Pane, obraciam sa modlitbou k tebe v tomto čase milosti. Vypočuj ma, Bože, pre svoju veľkú dobrotu, pre svoju vernosť mi pomôž.
15 Vytrhni ma z bahna, aby som sa nepohrúžil doň, a budem vytrhnutý z moci svojich nenávistníkov i z hlbokých vôd.
16 Nech ma nezatopí príval vôd, nech ma nepohltí hlbina a priepasť nezavrie nado mnou pažerák.
17 Vyslyš ma, Pane, veď si dobrotivý a láskavý; pre svoje veľké milosrdenstvo pohliadni na mňa.
18 Neodvracaj tvár od svojho služobníka, veď, hľa, trpím; čím skôr ma vyslyš.
19 Príď ku mne a zachráň ma, so zreteľom na mojich nepriateľov ma vysloboď.
20 Ty poznáš moju potupu, moju hanbu i moje zneuctenie. Ty vidíš všetkých, čo ma sužujú.
21 Potupa mi zlomila srdce a ochabol som. Čakal som, že dakto bude mať so mnou súcit, no takého som nestretol; čakal som, že dakto ma poteší, ale taký sa nenašiel.
22 Do jedla mi dali žlče, a keď som bol smädný, napojili ma octom.
23 Nech sa im ich stôl stane nástrahou, odplatou a pohoršením.
24 Nech sa im oči zatemnia, aby nevideli, a nech v bedrách oslabnú navždy.
25 Vylej na nich svoje rozhorčenie, nech ich zachváti páľava tvojho hnevu.
26 Nech spustne ich táborisko a v ich stanoch nech nemá kto bývať.
27 Lebo prenasledujú toho, koho si ty udrel, a množia bolesti tomu, koho si zranil.
28 K ich neprávosti pridaj neprávosť, nech nevojdú do tvojej spravodlivosti.
29 Nech sú vytretí z knihy žijúcich a nech nie sú zapísaní medzi spravodlivými.
30 Som úbožiak, plný bolesti; tvoja pomoc, Bože, ma pozdvihne.
31 Piesňou chcem Božie meno osláviť a velebiť ho chválospevmi.
32 A Pánovi to bude milšie, ako keby som obetoval býka, ako keby som obetoval junca, ktorému rastú rožky a ratice.
33 Nech zvedia o tom ponížení a nech sa potešia; hľadajte Boha a srdce vám oživne.
34 Lebo Pán vypočuje chudobných a nepohŕda svojimi, keď sú v zajatí.
35 Nech ho chvália nebesia i zem, moria a všetko, čo sa hýbe v nich.
36 Lebo Boh zachráni Sion a vybuduje mestá Júdove; usadia sa tam a budú ich majetkom.
37 A zdedia ho potomci jeho služobníkov a tí, čo milujú jeho meno, budú v ňom prebývať.