Author: admin

1 Zbormajstrovi. Dávidov žalm.

2 Zložil ho po hriechu s Betsabe, keď k nemu prišiel prorok Nátan.

3 Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť.

4 Úplne zmy zo mňa moju vinu a očisť ma od hriechu.

5 Vedomý som si svojej neprávosti a svoj hriech mám stále pred sebou.

6 Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé, aby si sa ukázal spravodlivý vo svojom výroku a nestranný vo svojom súde.

7 Naozaj som sa v neprávosti narodil a hriešneho ma počala moja mať.

8 Ty naozaj máš záľubu v srdci úprimnom a v samote mi múdrosť zjavuješ.

9 Pokrop ma yzopom a zasa budem čistý; umy ma a budem belší ako sneh.

10 Daj, aby som počul radosť a veselosť, a zaplesajú kosti, ktoré si rozdrvil.

11 Odvráť svoju tvár od mojich hriechov a zotri všetky moje viny.

12 Bože, stvor vo mne srdce čisté a v mojom vnútri obnov ducha pevného.

13 Neodvrhuj ma spred svojej tváre a neodnímaj mi svojho ducha svätého.

14 Navráť mi radosť z tvojej spásy a posilni ma duchom veľkej ochoty.

15 Poučím blúdiacich o tvojich cestách a hriešnici sa k tebe obrátia.

16 Bože, Boh mojej spásy, zbav ma škvrny krvipreliatia a môj jazyk zajasá nad tvojou spravodlivosťou.

17 Pane, otvor moje pery a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu.

18 Veď ty nemáš záľubu v obete, ani žertvu neprijmeš odo mňa.

19 Obetou Bohu milou je duch skrúšený; Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým.

20 Buď dobrotivý, Pane, a milosrdný voči Sionu, vybuduj múry Jeruzalema.

21 Potom prijmeš náležité obety, obetné dary a žertvy; potom položia na tvoj oltár obetné zvieratá.

1 Zbormajstrovi. Dávidov poučný chválospev.

2 Zložil ho po tom, čo prišiel Idumejčan Doeg K šaulovi so správou, že Dávid vošiel do Abimelechovho domu.

3 Prečo sa ešte vystatuješ zlobou, ty, čo sa zmôžeš iba na ničomnosť?

4 Úklady strojíš deň čo deň, jazyk máš ostrý ako britva, ty podvodník.

5 Zlo miluješ viacej než dobro, lož väčšmi ako pravdu.

6 Najmilšie sú ti reči zhubné, ty jazyk úlisný.

7 Preto ťa Boh navždy zničí, odstráni ťa, vyženie ťa zo stanu, vytrhne ti korene z krajiny žijúcich.

8 Spravodliví to uvidia a zľaknú sa, ale z neho sa vysmejú:

9 „Pozrite človeka, čo sa neutiekal k Bohu, lež zakladal si na veľkom bohatstve a domohol sa moci svojimi úskokmi.“

10 Ja som však ako zelená oliva v Božom dome. Úfam v Božie milosrdenstvo navždy a naveky.

11 Ustavične ťa chcem velebiť za to, čo si urobil, a s tvojimi svätými sa chcem spoliehať na tvoje meno, lebo je dobré.

1 Zbormajstrovi. Podľa „Machalat“. Dávidov poučný chválospev. Blázon si v srdci hovorí: „Boha niet.“

2 Skazení sú a ohavnosti páchajú, nikto z nich nerobí dobre.

3 Boh pozerá z neba na synov ľudských a skúma, či je niekto rozumný a hľadá Boha.

4 Všetci poblúdili, všetci sa skazili; nikto nerobí dobre, veru, celkom nik.

5 Kde podeli rozum tí, čo páchajú neprávosť a požierajú môj ľud, akoby jedli chlieb? Nevzývajú Boha;

6 no strachom sa trasú tam, kde sa báť netreba. Boh roztrúsil kosti tvojich utláčateľov, zahanbení sú, lebo Boh nimi opovrhol.

7 Kiež príde Izraelu spása zo Siona! Keď Boh vyslobodí svoj ľud zo zajatia, Jakub zaplesá, poteší sa Izrael.

1 Zbormajstrovi. Hra na strunovom nástroji. Dávidova poučná pieseň.

2 Zložil ju, keď Zifčania prišli k Šaulovi a oznámili mu: „Dávid sa skrýva u nás.“

3 Pane, zachráň ma pre svoje meno a svojou mocou obráň moje právo.

4 Bože, vyslyš moju modlitbu a vypočuj slová mojich úst.

5 Lebo pyšní povstávajú proti mne a násilníci mi striehnu na život, nechcú mať Boha na očiach.

6 Ale mne Boh pomáha a môj život udržiava Pán.

7 Na mojich protivníkov obráť nešťastie a rozpráš ich, veď si verný.

8 S radosťou ti prinesiem obetu; meno tvoje, Pane, budem velebiť, lebo si dobrý;

9 lebo ma vyslobodzuješ zo všetkých súžení a na svojich nepriateľov môžem hľadieť zvysoka.

1 Zbormajstrovi. Hra na strunovom nástroji. Dávidova poučná pieseň.

2 Čuj, Bože, moju modlitbu a pred mojou úpenlivou prosbou sa neskrývaj:

3 pohliadni na mňa a vyslyš ma. Keď premýšľam o sebe, som rozrušený,

4 zmätený krikom nepriateľa a útlakom hriešnika. Lebo ma zavaľujú bezprávím a zúrivo do mňa dorážajú.

5 Srdce sa vo mne chveje a padá na mňa hrôza predsmrtná.

6 Úzkosť a triaška idú na mňa a zmocňuje sa ma des.

7 A tak si hovorím: „Ktože mi dá holubičie krídla, aby som mohol odletieť a odpočinúť si?

8 Aby som mohol utiecť do diaľav a pobudnúť v samote?

9 Vyčkávam, kto by ma zachránil pred búrkou a víchricou.“

10 Pane, zmäť ich jazyky a rozdeľ; bo v meste vidím násilie a hádky.

11 Na jeho hradbách dňom i nocou krúžia dokola;

12 V jeho strede sú neprávosť, strasti a úklady a v jeho uliciach ustavične panuje podvod a klam.

13 Lebo keby mi zlorečil môj nepriateľ, to by som ešte vedel zniesť; a keby sa nado mňa vyvyšoval ten, čo ma nenávidí, azda by som sa pred ním skryl.

14 Ale ty, človeče, ty si predsa mne roveň, môj dobrý známy, ba dôverný priateľ.

15 S tebou ma spájal veľmi nežný zväzok; v sprievode sme kráčali Božím domom.

16 Smrť nech sa vrhne na nich a do podsvetia nech zídu zaživa, lebo zloba je v ich príbytkoch, je medzi nimi uprostred.

17 Ja však budem volať k Bohu a Pán ma zachráni.

18 Večer i ráno, i napoludnie budem rozjímať a vzdychať a vypočuje môj hlas.

19 Vykúpi ma v pokoji z moci tých, čo na mňa útočia, lebo ich je mnoho proti mne.

20 Mňa Boh vypočuje, ale ich zrazí, on, ktorý je spred vekov. Lebo oni sa nezmenia a Boha sa neboja.

21 Každý z nich vystiera ruku proti svojim druhom a porušuje zmluvu.

22 Jeho slová sú hladšie ako maslo, ale v srdci strojí vojnu. Jeho reči sú jemnejšie než olej, ale sú to vytasené meče.

23 Zlož svoju starosť na Pána a on ťa zachová; a nikdy nedopustí, aby bol spravodlivý zmietaný.

24 Ty ich však, Bože, zhodíš do priepasti skazy. Krvilačníci a podvodníci nedožijú sa ani polovice svojich dní; ale ja dúfam v teba, Pane.

1 Zbormajstrovi. Podľa nápevu „Holubica vzdialených cherubov“. Dávidov žalm. Miktam. Keď ho Filištínci chytili v Gath.

2 Zmiluj sa nado mnou, Bože, lebo ma prenasleduje človek, každodenne ma napáda a utláča.

3 Moji nepriatelia ma prenasledujú deň čo deň a veľa je tých, čo bojujú proti mne, Najvyšší.

4 Kedykoľvek ma popadne strach, spolieham sa na teba.

5 Na Boha, ktorého slovo velebím, na Boha sa ja spolieham a nebojím sa: veď čože mi môže urobiť človek?

6 Dennodenne mi spôsobujú škodu, myslia len na to, ako mi zle urobiť.

7 Podnecujú spory, stroja úklady, idú mi v pätách a sliedia. Ako mne číhali na život,

8 tak im odplať neprávosť, Bože, v hneve zraz pohanov až k zemi.

9 Ty vieš, koľko ráz som musel utekať: pozbieraj moje slzy do svojich nádob; či nie sú zapísané v tvojich účtoch?

10 Vtedy moji nepriatelia ustúpia, ešte v ten deň, keď budem volať: áno, viem, že ty si môj Boh.

11 Na Boha, ktorého slovo velebím, na Pána, ktorého slovo velebím,

12 na Boha sa ja spolieham a nebojím sa: veď čože mi môže urobiť človek?

13 Bože, ešte mám splniť sľuby, čo som tebe urobil; obety chvály ti prinesiem,

14 lebo ty si mi život zachránil pred smrťou a nohy pred pádom, aby som kráčal pred Bohom vo svetle žijúcich.

1 Zbormajstrovi. Na nápev „Nezahub“. Dávidov žalm. Miktam. Keď sa skryl pred Šaulom v jaskyni.

2 Zmiluj sa, Bože, nado mnou, zmiluj sa nado mnou, lebo sa k tebe utiekam; v tieni tvojich krídel nachodím útočište, kým sa nepominú nástrahy.

3 Volám k Bohu, k Najvyššiemu, k Bohu, ktorý mi preukazuje dobro.

4 On zošle pomoc z neba a zachráni ma; zahanbí tých, čo ma týrajú. Boh zošle svoju milosť a pravdu.

5 Som akoby uprostred levíčat, čo požierajú ľudí. Ich zuby sú ako oštepy a šípy, ich jazyk sťa nabrúsený meč.

6 Bože, vznes sa nad nebesia a tvoja sláva nech je nad celou zemou.

7 Mojim nohám nastavili osídlo, až sa mi skormútila duša; predo mnou vykopali jamu, no sami do nej padli.

8 Ochotné je moje srdce, Bože, ochotné je moje srdce;

9 budem ti spievať a hrať. Prebuď sa, duša moja, prebuď sa, harfa a citara, chcem zobudiť zornicu.

10 Budem ťa, Pane, velebiť medzi pohanmi a zaspievam ti žalmy medzi národmi.

11 Lebo až po nebesia siaha tvoje milosrdenstvo a tvoja vernosť až po oblaky.

12 Bože, vznes sa nad nebesia a tvoja sláva nech je nad celou zemou.

1 Zbormajstrovi. Na nápev „Nezahub“. Dávidov žalm. Miktam.

2 Vari vy, mocnári, naozaj hlásate spravodlivosť, vari správne súdite ľudských synov?

3 Naopak, v srdci páchate neprávosti, vaše ruky pripravujú násilie na zemi.

4 Hriešnici sú na scestí už od lona matky, od materského života blúdia klamári.

5 Jed v nich podobá sa jedu hadiemu, jedu hluchej vretenice, čo si uši zapcháva,

6 ktorá nepočúva hlas zaklínačov, hlas skúseného čarodeja.

7 Bože, vylám im zuby v ústach, rozdrv čeľusť levov, Pane.

8 Nech sa rozplynú sťa voda, čo steká, nech vyschnú ako zdeptaná tráva.

9 Nech sa pominú ako slimák, čo sa v hlien rozteká, ako nedonosený plod ženy, ktorý slnko neuzrie.

10 Prv ako vaše hrnce pocítia oheň z bodliaka, zaživa ich strávi ako oheň hnevu.

11 Spravodlivý sa poteší, keď pomstu uvidí, umyje si nohy v krvi hriešnika.

12 A ľudia povedia: „Naozaj je odmena pre spravodlivého, naozaj je Boh, čo súdi na zemi.“

1 Zbormajstrovi. Na nápev „Nezahub“. Dávidov žalm. Miktam. Keď Šaul vyslal mužov, aby strážili dom a zavraždili Dávida.

2 Vytrhni ma, Bože, z moci mojich nepriateľov, chráň ma pred tými, čo povstávajú proti mne.

3 Vytrhni ma z rúk zločincov a zachráň pred krvilačníkmi.

4 Pozri, úklady robia na môj život a surovo sa vrhajú na mňa.

5 Pane, neťaží ma ani priestupok, ani hriech; nedopustil som sa neprávosti, a predsa sa zbiehajú a na mňa chystajú. Hor’ sa, poď mi v ústrety a pozri.

6 Ty, Pane, Bože mocností, Boh Izraela, precitni a potrestaj všetkých pohanov, nemaj zľutovanie nad tými, čo vierolomne konajú.

7 Na večer sa vracajú, zavýjajú ako psy a pobehujú okolo mesta.

8 Hľa, čo chrlia ich ústa, meč majú na perách: „Ktože to počuje?“

9 Ty sa im však smeješ, Pane; vysmievaš sa všetkým pohanom.

10 Záštita moja, čakám na teba; lebo ty, Bože, si moja ochrana.

11 So mnou je Boh, jeho láska ma predchádza. Boh dá, že svojimi nepriateľmi budem môcť pohrdnúť.

12 Nepobi ich, aby môj ľud nezabudol; rozožeň ich svojou mocou a zraz ich k zemi, Pane, môj ochranca.

13 Pre hriech ich úst, pre reč ich perí nech sa chytia do svojej pýchy; pre kliatbu a lož, ktorú vyriekli.

14 Skoncuj s nimi v rozhorčení, skoncuj a nebude ich; a spoznajú, že Boh panuje v Jakubovi a až po kraj zeme.

15 Na večer sa vracajú, zavýjajú ako psy a pobehujú okolo mesta.

16 Túlajú sa za pokrmom a ak sa nenasýtia, skuvíňajú.

17 Ja však budem oslavovať tvoju moc a z tvojho milosrdenstva sa tešiť od rána, lebo ty si sa mi stal oporou a útočišťom v deň môjho súženia.

18 Tebe, záštita moja, chcem spievať, lebo ty, Bože, si môj ochranca, môj Boh, moje milosrdenstvo.

1 Zbormajstrovi. Na nápev „Ľalie – svedectvo“. Dávidov poučný žalm. Miktam.

2 Keď sa vydal proti mezopotámskym Aramejcom a Aramejcom zo Zeby a keď sa Joab vrátil z Edomu, kde v Soľnom údolí pobil dvanásťtisíc (mužov).

3 Bože, ty si nás odvrhol, ty si nás rozohnal; rozhneval si sa, ale opäť sa k nám obráť.

4 Zatriasol si zemou, rozštiepil si ju, ale zahoj jej trhliny, lebo sa chveje.

5 Tvrdú skúšku si zoslal na svoj ľud, napojil si nás vínom závratu.

6 Tým, čo sa ťa boja, dal si znamenie, aby utiekli pred lukom.

7 Aby sa vyslobodili tí, ktorých miluješ; zachráň nás svojou pravicou a vyslyš nás.

8 Vo svojej svätyni Boh povedal: „S radosťou rozdelím Sichem a rozmeriam sukotské údolie.

9 Môj je Galaád a môj je Manasses; Efraim je prilba mojej hlavy. Júda je moje žezlo vladárske,

10 Moab je nádrž, v ktorej sa kúpavam. Idumea sa mi stane podnožkou, nad Filištínskom víťazne zajasám.“

11 Kto ma privedie do opevneného mesta a kto ma odprevadí až do Idumey?

12 Kto iný, ako ty, Bože, čo si nás odvrhol? A prečo už, Bože, nekráčaš na čele našich vojsk? Pomôž nám dostať sa z útlaku, pretože ľudská pomoc nestačí.

13 S Bohom budeme udatní, on našich utláčateľov pošliape.