Author: admin

1 Zbormajstrovi. Dávidov žalm.

2 Pane, v teba dúfam, nech nie som zahanbený naveky; vysloboď ma, veď si spravodlivý.

3 Nakloň ku mne svoj sluch, ponáhľaj sa a zachráň ma. Buď mi skalou útočišťa, opevneným hradom mojej spásy.

4 Veď ty si moja sila a moje útočište, pre svoje meno budeš ma viesť a opatrovať.

5 Vyvedieš ma z osídla, čo mi nastrojili, lebo ty si moja sila.

6 Do tvojich rúk porúčam svojho ducha; ty si ma vykúpil, Pane, Bože verný.

7 Nenávidíš tých, čo si ctia márne modly; ale ja dúfam v Pána.

8 Plesám a teším sa, že si milosrdný, lebo si zhliadol na moju poníženosť. Spoznal si tieseň mojej duše

9 a nevydal si ma do rúk nepriateľa: moje nohy si postavil na šíre priestranstvo.

10 Zmiluj sa, Bože, nado mnou, lebo som v súžení; od zármutku mi chabne oko, duša i vnútro moje.

11 Život sa mi v strastiach míňa a roky v nárekoch. Biedny som a slabnem a chradnú mi kosti.

12 Všetci moji nepriatelia mnou opovrhujú, susedom som na posmech a svojim známym som postrachom. Tí, čo ma vidia na ulici, utekajú predo mnou.

13 Vytrácam sa z ich pamäti ako mŕtvy, som sťa odhodená nádoba.

14 Veru čujem, ako ma mnohí hania: hrôza zo všetkých strán. Spolčujú sa proti mne a radia sa o tom, ako ma zabiť.

15 Ja sa však spolieham na teba, Pane, a hovorím: „Ty si môj Boh,

16 v tvojich rukách je môj osud.“ Vytrhni ma z rúk mojich nepriateľov a prenasledovateľov.

17 Rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom a zachráň ma vo svojom milosrdenstve.

18 Pane, nech nie som zahanbený, veď vzývam teba; nech sa hanbia bezbožní a nech zmĺknu v podsvetí.

19 Nech onemejú pery úlisné, ktoré hovoria proti spravodlivému bezočivosti v pýche a v pohŕdaní.

20 Pane, tvoja dobrota je taká nesmierna, a vyhradil si ju bohabojným. Preukazuješ ju tým, čo v teba dúfajú, pred zrakom ľudí.

21 Záclonou svojej tváre ich kryješ pred zúrivosťou ľudu. V stánku ich chrániš pred svárlivými jazykmi.

22 Pane, buď zvelebený, že si mi preukázal milosrdenstvo v opevnenom meste.

23 Už som si v strachu hovoril: „Odvrhnutý som spred tvojich očí.“ No ty si vyslyšal moju hlasitú modlitbu, keď som volal k tebe.

24 Milujte Pána, všetci jeho svätí. Pán verných chráni, ale plnou mierou odpláca tým, čo si počínajú pyšne.

25 Vzmužte sa a majte srdce statočné, vy všetci, čo dúfate v Pána.

1 Dávidova poučná pieseň. Blažený, komu sa odpustila neprávosť a je oslobodený od hriechu.

2 Blažený človek, ktorému Pán vinu nepripočíta a v ktorého mysli niet podvodu.

3 Pretože som mlčal, chradli mi kosti a celý deň som nariekal.

4 Veď vo dne i v noci doliehala na mňa tvoja ruka a ako v letných páľavách vysychala mi sila.

5 Vyznal som sa ti zo svojho hriechu a nezatajil som svoj priestupok. Povedal som si: „Vyznám Pánovi svoju neprávosť.“ A ty si mi odpustil zlobu môjho hriechu.

6 Preto každý nábožný bude sa modliť k tebe v čase tiesne. A záplavy veľkých vôd sa k nemu nepriblížia.

7 Ty si moje útočište, ochrániš ma pred súžením; zahrnieš ma radosťou zo spásy.

8 Dám ti múdrosť a poučím ťa o ceste, ktorou máš kráčať; poradím ti a budem ťa mať stále na očiach.

9 Nebuďte ako žrebce či mulice, ktoré nemajú rozum. Keď im chceš vložiť uzdu a zubadlo, nepodídu k tebe.

10 Bezbožného stíhajú mnohé strasti; no dúfajúcich v Pána obklopí milosrdenstvo.

11 Radujte sa, spravodliví, v Pánovi a plesajte, jasajte všetci, čo máte srdce úprimné.

1 Plesajte, spravodliví, v Pánovi; statočným sluší spievať pieseň chvály.

2 Oslavujte Pána citarou, hrajte mu na desaťstrunovej lutne.

3 Spievajte mu novú pieseň, nadšene mu hrajte a volajte na slávu.

4 Lebo Pánovo slovo je pravdivé a verné všetko jeho konanie.

5 Miluje spravodlivosť a právo; milosti Pánovej plná je zem.

6 Pánovým slovom povstali nebesia a dychom jeho úst všetky ich voje.

7 Ako do vreca hromadí morské vody, ako do nádrží zlieva oceány.

8 Celá zem nech má bázeň pred Pánom, pred jeho tvárou nech sa chvejú všetci obyvatelia sveta.

9 Lebo on riekol a stalo sa, on rozkázal a všetko bolo stvorené.

10 Pán marí úmysly pohanov, navnivoč privádza myšlienky národov.

11 Ale Pánov úmysel trvá naveky, myšlienky jeho srdca z pokolenia na pokolenie.

12 Blažený národ, ktorého Bohom je Pán, blažený ľud, ktorý si on vyvolil za dedičstvo.

13 Pán hľadí z neba a vidí všetkých ľudí.

14 Pozerá z miesta, kde prebýva, na všetkých obyvateľov zeme,

15 on, čo každému osve utvoril srdce a chápe všetky ich skutky.

16 Neochráni kráľa vojsko početné ani obra jeho sila mohutná.

17 Kôň nepomôže k víťazstvu, nezachráni, aj keď silou oplýva.

18 Hľa, oko Pánovo bdie nad tými, čo sa ho boja, nad tými, čo v jeho milosrdenstvo dúfajú,

19 aby ich zachránil pred smrťou a v čase hladu nakŕmil.

20 Naša duša očakáva Pána, on je naša pomoc a ochrana.

21 V ňom sa naše srdce raduje a v jeho sväté meno máme dôveru.

22 Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami, ako dúfame v teba.

1 Tento žalm zložil Dávid, keď sa tváril pred Abimelechom ako šialený. Ten ho potom prepustil a on odišiel.

2 Pána chcem velebiť v každom čase, moje ústa budú ho vždy chváliť.

3 V Pánovi sa bude chváliť moja duša; nechže to počujú pokorní a nech sa tešia.

4 Velebte so mnou Pána a oslavujme jeho meno spoločne.

5 Hľadal som Pána a on ma vyslyšal a vytrhol ma zo všetkej hrôzy.

6 Na neho hľaďte a budete žiariť a tvár vám nesčervenie hanbou.

7 Úbožiak zavolal a Pán ho vyslyšal a vyslobodil ho zo všetkých tiesní.

8 Ako strážca sa utáborí anjel Pánov okolo bohabojných a vyslobodí ich.

9 Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán; šťastný človek, čo sa utieka k nemu.

10 Vy, jeho svätí, bojte sa Pána, veď bohabojní núdzu nemajú.

11 Boháči sa nabiedia a nahladujú, ale tým, čo hľadajú Pána, nijaké dobro chýbať nebude.

12 Poďte, deti, čujte ma, naučím vás bázni Pánovej.

13 Miluje niekto život a chce požívať dobro v šťastných dňoch?

14 Zdržuj svoj jazyk od zlého a svoje pery od reči úlisnej.

15 Unikaj pred zlom a dobre rob, hľadaj pokoj a usiluj sa oň.

16 Pánove oči hľadia na spravodlivých a k ich volaniu sa nakláňa jeho sluch.

17 Tvár Pánova sa odvracia od tých, čo robia zlo, a vyhladzuje ich pamiatku zo zeme.

18 Spravodliví volali a Pán ich vyslyšal a vyslobodil ich zo všetkých tiesní.

19 Pán je pri tých, čo majú srdce skrúšené, a zachraňuje zlomených na duchu.

20 Spravodliví majú utrpení veľa, ale Pán ich vyslobodí zo všetkých.

21 Všetky kosti im ochraňuje, ani jedna sa im nezlomí.

22 Hriešnika zloba zahubí a tých, čo nenávidia spravodlivého, stihne trest.

23 Pán vykúpi duše svojich služobníkov, nebudú potrestaní tí, čo v neho dúfajú.

1 Dávidov žalm. Pane, odsúď tých, čo mňa odsudzujú, napadni tých, čo mňa napádajú.

2 Vezmi zbroj a štít a vstaň mi na pomoc.

3 Zažeň sa kopijou a sekerou proti tým, čo ma prenasledujú. Povedz mojej duši: „Ja som tvoja spása.“

4 Nech sa hanbia a červenajú tí, čo mi číhajú na život; nech sú zavrátení a nech sa hanbia tí, čo mi chcú zle.

5 Nech sú ako prach pred vetrom a nech ich ženie Pánov anjel;

6 nech je ich cesta tmavá a klzká a Pánov anjel nech ich prenasleduje.

7 Lebo bez príčiny mi nastavili sieť, bez dôvodu mi vykopali jamu.

8 Nech ho znenazdania stihne pohroma a nech sa sám chytí do siete, ktorú nastavil, nech sám padne do tej istej pohromy.

9 Lež moja duša bude plesať v Pánovi a bude sa tešiť z jeho pomoci.

10 Všetko vo mne bude hovoriť: „Pane, kto sa ti vyrovná? Úbožiaka zachraňuješ z rúk tých, čo sú silnejší od neho, chudáka a bedára pred lúpežníkmi.“

11 Vystúpili kriví svedkovia a pýtali sa na to, o čom nemám ani tušenia.

12 Za dobré sa mi odplácali zlým; som celkom opustený.

13 Keď oni boli chorí, ja som nosil rúcho kajúcne. Umŕtvoval som sa pôstom a v srdci som sa stále modlil.

14 Ako k priateľovi, ako k bratovi som sa správal k nim; zármutok ma zohol, akoby som oplakával vlastnú mať.

15 Ale keď som klesol ja, oni sa zaradovali a hneď sa zhŕkli; zhŕkli sa proti mne a bili ma i tí, ktorých som ani nepoznal.

16 Bez prestania ma trhali, dráždili ma, posmievali sa mi a zubami škrípali proti mne.

17 Pane, ako dlho sa budeš na to dívať? Zachráň ma pred ich zlobou a pred levmi život môj.

18 Budem ťa oslavovať vo veľkom zhromaždení a chváliť uprostred zástupov.

19 Nech sa netešia nado mnou falošní nepriatelia, čo ma nenávidia bez príčiny a prebodávajú očami.

20 Lebo nehovoria, čo je na pokoj, ale vymýšľajú úklady proti tichým zeme.

21 Naširoko rozďavujú ústa proti mne, hovoria: „Dobre, dobre, na vlastné oči vidíme.“

22 Pane, ty to vidíš, nuž nemlč; Pane, nevzďaľuj sa odo mňa.

23 Prebuď sa, vstaň a zachráň ma, Pán môj a Boh môj, ujmi sa môjho sporu.

24 Pane, Bože môj, súď ma podľa svojej spravodlivosti, nech sa netešia nado mnou.

25 Nech si v srdci nehovoria: „Dobre, ako sme si želali.“ A nech nehovoria: „Zhltli sme ho.“

26 Nech sa hanbia a červenajú všetci dovedna, čo sa tešia z môjho nešťastia, nech hanba a potupa zaodeje tých, čo sa povyšujú nado mňa.

27 Nech sa tešia a radujú tí, čo aj mne žičia spravodlivosť, a nech stále hovoria: „Nech je zvelebený Pán, čo svojho sluhu obdarúva pokojom.“

28 Vtedy môj jazyk bude rozprávať o tvojej spravodlivosti a bude ťa oslavovať deň čo deň.

1 Zbormajstrovi. Od Dávida, Pánovho služobníka.

2 Neprávosť našepkáva hriešnikovi v hĺbke jeho srdca; pred jeho očami nieto bázne Božej.

3 Sám sebe lichotí do vlastných očí, aby nemusel poznať svoju neprávosť a zanevrieť na ňu.

4 Slová jeho úst sú neprávosť a klam; prestal už myslieť rozvážne a robiť dobre.

5 Na svojom lôžku premýšľa o neprávosti, dáva sa na cesty nedobré, nijakej zloby sa neštíti.

6 Pane, tvoje milosrdenstvo siaha po nebesia a tvoja vernosť až k oblakom.

7 Tvoja spravodlivosť je ako Božie výšiny, tvoje súdy ako morská hlbina: ty, Pane, ľuďom i zveri pomáhaš.

8 Bože, aké vzácne je tvoje milosrdenstvo! Ľudia sa utiekajú do tône tvojich krídel.

9 Opájajú sa blahobytom tvojho domu a pijú z potoka tvojich rozkoší.

10 Veď u teba je zdroj života a v tvojom svetle uvidíme svetlo.

11 Svoju milosť daj tým, čo ťa poznajú, a spravodlivosť tým, čo majú srdce úprimné.

12 Nech ma nezasiahne noha pyšného, nech mnou nepohne ruka hriešnika.

13 Hľa, padli tí, čo páchali neprávosť, zrútili sa a viac nevstanú.

1 Dávidov žalm. Nerozhorčuj sa nad ničomníkmi a nežiarli na tých, čo pášu neprávosť.

2 Veď oni uschnú rýchlo ako tráva a zvädnú ako zelená bylina.

3 Ale spoľahni sa na Pána a dobre rob a budeš bývať v svojej krajine a tešiť sa z bezpečia.

4 Hľadaj radosť v Pánovi a dá ti, za čím túži tvoje srdce.

5 Pánovi zver svoje cesty a jemu dôveruj, on sa už postará.

6 Tvoju spravodlivosť vyvedie na povrch ako svetlo a tvoje právo ako poludňajší jas.

7 Odovzdaj sa Pánovi a dúfaj v neho; nepretekaj sa s tým, čo kráča od úspechu k úspechu, s človekom, čo strojí úklady.

8 Prestaň sa hnevať a zanechaj zlosť, nerozčuľuj sa, to vedie len k zlému.

9 Všetci ničomníci budú zničení, lež tí, čo dúfajú v Pána, stanú sa dedičmi zeme.

10 Ešte chvíľku a už nebude hriešnika; budeš hľadať jeho miesto, a nenájdeš.

11 Tichí však zdedia zem a budú žiť v šťastí a pokoji.

12 Hriešnik snuje nástrahy spravodlivému a škrípe proti nemu zubami.

13 Ale Pán sa mu smeje, lebo už vidí, ako sa blíži jeho deň.

14 Hriešnici tasia meč a napínajú luk, chcú zraziť bedára i chudáka a zavraždiť tých, čo kráčajú po správnej ceste.

15 Lenže ten meč vnikne do ich vlastného srdca a ten luk sa im doláme.

16 Lepšie to málo, čo má spravodlivý, než veľké bohatstvá hriešnikov.

17 Veď ramená hriešnikov budú polámané, no spravodlivých posilňuje Pán.

18 O život bezúhonných sa stará Pán a ich dedičstvo trvá naveky.

19 V nešťastí zahanbení nebudú a v čase hladu budú nasýtení.

20 Ale hriešnici, tí zahynú, nepriatelia Pána, tí sa pominú ako nádhera lúk a stratia sa ako dym.

21 Hriešnik si požičiava, a nevracia, lež spravodlivý má súcit a rozdáva.

22 Tí, ktorým žehná Pán, budú dedičmi zeme a tí, ktorým zlorečí, zahynú.

23 Pán upevňuje kroky človeka a sprevádza ho na ceste.

24 Ak padne, neostane ležať, veď Pán ho drží za ruku.

25 Bol som mladík, teraz som starec, a nevidel som spravodlivého, že by bol opustený, ani jeho deti žobrať o chlieb.

26 Pretože sa ustavične zľutúva a požičiava, na jeho potomstve požehnanie spočinie.

27 Vyhýbaj zlu a dobre rob a budeš mať domov naveky.

28 Lebo Pán miluje spravodlivosť a neopúšťa svojich svätých. Nespravodlivci navždy vyhynú a pokolenie bezbožných bude zničené.

29 Lež spravodliví zdedia zem, budú ju obývať na veky vekov.

30 Z úst spravodlivého zaznieva múdrosť a jeho jazyk hovorí, čo je správne.

31 V jeho srdci je zákon Boží a jeho kroky nezakolíšu.

32 Hriešnik striehne na spravodlivého a usiluje sa ho usmrtiť;

33 lenže Pán mu ho v rukách nenechá, nedá ho odsúdiť, keď bude súdený.

34 Očakávaj Pána a jeho cesty sa pridŕžaj; on ťa povýši za dediča zeme a dožiješ sa záhuby hriešnikov.

35 Videl som bezbožného, ako sa vyťahoval a vypínal sťa céder košatý;

36 no sotva som prešiel, už ho tam nebolo, aj som ho hľadal, ale nenašiel.

37 Všímaj si nevinného a pozoruj spravodlivého, lebo budúcnosť patrí pokojamilovným.

38 Ale nespravodlivci všetci vyhynú a potomstvo bezbožných bude vyhubené.

39 Spása spravodlivých prichádza od Pána, on je ich ochrancom v čase súženia.

40 Pán im pomôže a oslobodí ich, vytrhne ich z rúk hriešnikov a zachráni ich, lebo sa spoliehajú na neho.

1 Dávidov žalm na spomienku.

2 Nekarhaj ma, Pane, v svojom rozhorčení a netrestaj ma v svojom hneve,

3 lebo tvoje šípy utkveli vo mne, dopadla na mňa tvoja ruka.

4 Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta, pre môj hriech nemajú pokoj moje kosti.

5 Hriechy mi prerástli nad hlavu a ťažia ma príliš, sťa veľké bremeno.

6 Rany mi zapáchajú a hnisajú pre moju nerozumnosť.

7 Zohnutý som a veľmi skľúčený, smutne sa vlečiem celý deň.

8 Bedrá mi spaľuje horúčka a moje telo je nezdravé.

9 Nevládny som a celý dobitý, v kvílení srdca nariekam.

10 Pane, ty poznáš každú moju túžbu; ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou.

11 Srdce mi búcha, sila ma opúšťa i svetlo v očiach mi hasne.

12 Priatelia moji a moji známi odvracajú sa odo mňa pre moju biedu, aj moji príbuzní sa ma stránia.

13 Tí, čo mi číhajú na život, nastavujú mi osídla a tí, čo mi stroja záhubu, rozchyrujú o mne výmysly a deň čo deň vymýšľajú úklady.

14 Ale ja som sťa hluchý, čo nečuje, ako nemý, čo neotvára ústa.

15 Podobám sa človekovi, čo nepočuje a čo nevie obvinenie vyvrátiť.

16 Pane, pretože v teba dúfam, ty ma vyslyšíš, Pane, Bože môj.

17 A tak hovorím: „Nech sa už neradujú nado mnou; a keď sa potknem, nech sa nevystatujú nado mňa.“

18 Ja, pravda, už takmer padám a na svoju bolesť myslím ustavične.

19 Preto vyznávam svoju vinu a pre svoj hriech sa trápim.

20 Moji nepriatelia sú živí a stále mocnejší, ba ešte pribudlo tých, čo ma nenávidia neprávom.

21 Za dobro sa mi odplácajú zlom a tupia ma za to, že som konal dobre.

22 Neopúšťaj ma, Pane; Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa.

23 Ponáhľaj sa mi na pomoc, Pane, moja spása.

1 Zbormajstrovi. Jedutunovi. Dávidov žalm.

2 Povedal som: „Budem dávať pozor na svoje správanie, aby som nezhrešil jazykom. K svojim ústam postavím stráž, dokiaľ je hriešnik predo mnou.“

3 Ako nemý som zatíchol a zamĺkol, šťastia zbavený, bolesť sa mi však znova ozvala.

4 Srdce sa mi rozpálilo v hrudi a pri rozjímaní vzplanul vo mne oheň.

5 A môj jazyk preriekol: „Daj mi poznať, Pane, môj koniec i aký je ešte počet mojich dní; nech si uvedomím, aký je krátky môj život.“

6 Hľa na pár piadí si mi dní nameral a dĺžka môjho žitia je ako nič pred tebou. Veru, len zdaním je bytie človeka,

7 každý sa mihne ako vidina. Naozaj len nadarmo sa pachtí a lopotí, poklady zháňa, hoc nevie, kto ich zoberie.

8 A teraz, Pane, ešte čo mám čakať? Ty si moja nádej.

9 Zo všetkých mojich neprávostí ma vysloboď a nevystav ma hlupákovi na posmech.

10 Onemel som, neotvorím ústa, lebo si to ty urobil.

11 Odním odo mňa svoje tresty, bo hyniem pod úderom tvojej ruky.

12 Trestami za hriechy naprávaš človeka. Ako moľ ničíš, čo má najcennejšie; veru, každý človek je len márna vidina.

13 Pane, vyslyš moju modlitbu, nakloň sluch k môjmu volaniu. Nebuď mlčanlivý k mojim slzavým nárekom; veď u teba som iba hosť, len pútnik, ako všetci moji otcovia.

14 Odvráť odo mňa svoj prísny pohľad, aby som pookrial, skôr, než odídem a než ma viac nebude.

1 Zbormajstrovi. Dávidov žalm.

2 Čakal som, čakal na Pána a on sa ku mne sklonil.

3 Vyslyšal môj nárek a vytiahol ma z jamy hrôzy, z bahnitého kalu. Nohy mi postavil na skalu a kroky mi upevnil.

4 Do úst mi vložil pieseň novú, chválospev nášmu Bohu. Mnohí to uvidia a bázeň ich naplní a budú dúfať v Pána.

5 Blažený človek, čo v Pána skladá dôveru a nevšíma si pyšných ani náchylných klamať.

6 Veľa zázrakov si urobil, Pane, Bože môj; a v tvojich zámeroch s nami kto sa ti vyrovná? Aj keby som ich chcel rozhlásiť a vyrozprávať všetky, toľko ich je, že sa nedajú spočítať.

7 Obety a dary si nepraješ, lež uši si mi otvoril. Nežiadaš žertvu ani obetu zmierenia,

8 preto som povedal: „Hľa, prichádzam. Vo zvitku knihy je napísané o mne,

9 že mám plniť tvoju vôľu. A to chcem, Bože môj, hlboko v srdci mám tvoj zákon.“

10 Ohlasujem tvoju spravodlivosť vo veľkom zhromaždení; svojim perám hovoriť nebránim, Pane, ty to vieš.

11 Tvoju spravodlivosť si v srdci neskrývam, rozprávam o tvojej vernosti a o tvojej spáse. Neskrývam tvoju milosť a pravdu pred veľkým zhromaždením.

12 Ale ty, Pane, neodnímaj mi svoje milosrdenstvo, tvoja milosť a tvoja pravda nech mi vždy pomáhajú.

13 Zo všetkých strán sa na mňa kopia nespočetné pohromy, opantalo ma toľko hriechov, že nemám o nich prehľadu. A je ich viac, než mám vlasov na hlave, až mi z toho srdce zamiera.

14 Pane, ráč ma zachrániť, príď mi čím skôr na pomoc.

15 Nech sa hanbia a červenajú všetci dovedna, čo mi číhajú na život a čo mi ho chcú zničiť. Nech sú zavrátení a nech sa hanbia tí, čo mi chcú zle.

16 Nech zmeravejú hanbou tí, čo mi hovoria: „Tak mu treba!“

17 No nech jasajú a nech sa v tebe tešia všetci, čo ťa hľadajú. A tí, čo túžia po tvojej pomoci, nech stále hovoria: „Nech je zvelebený Pán!“

18 Ja som síce biedny a úbohý, no Pán sa stará o mňa. Ty si moja pomoc a môj osloboditeľ, Bože môj, nemeškaj.