Author: admin

1 Usilujte sa o lásku, dychtite po duchovných daroch, zvlášť aby ste prorokovali.

2 Lebo kto hovorí jazykmi, nehovorí ľuďom, ale Bohu; nerozumie mu nik, pod vplyvom Ducha hovorí tajomstvá.

3 Ale kto prorokuje, hovorí ľuďom na budovanie, povzbudenie a potešenie.

4 Kto hovorí jazykmi, buduje seba samého, ale kto prorokuje, buduje Cirkev.

5 A chcem, aby ste všetci hovorili jazykmi, ale ešte viac, aby ste prorokovali. Lebo kto prorokuje, je väčší ako ten, kto hovorí jazykmi, iba ak by aj vysvetľoval, aby sa budovala Cirkev.

6 Veď čo by som vám pomohol, bratia, keby som k vám prišiel a hovoril jazykmi, ak by som vám nehovoril zo zjavenia, poznania, proroctva alebo náuky?

7 Veď keby aj bezduché nástroje, či už flauta alebo citara, nevydávali rozdielny zvuk, ako by sa vedelo, čo sa hrá na flaute a čo na citare?

8 A keby poľnica vydávala neurčitý zvuk, kto by sa strojil do boja?

9 Tak aj vy: ak hovoríte jazykmi, a nevydáte zrozumiteľné slová, ako sa bude vedieť, čo sa hovorí? Budete hovoriť do vetra.

10 Veď je na svete toľko rozličných jazykov, a ani jeden nie je bez slov.

11 Ale ak nespoznám význam slov, budem pre toho, kto sa mi prihovára, cudzincom, a ten, kto sa mi prihovára, bude cudzincom mne.

12 Tak aj vy, keďže sa horlivo usilujete o duchovné dary, usilujte sa mať ich v hojnosti na budovanie Cirkvi.

13 A preto ten, kto hovorí jazykmi, nech sa modlí, aby vedel aj vysvetľovať.

14 Lebo ak sa modlím darom jazykov, modlí sa môj duch, ale moja myseľ ostáva bez úžitku.

15 Čo teda? Budem sa modliť duchom, budem sa modliť aj mysľou. Budem spievať duchom, budem spievať aj mysľou.

16 Veď ak budeš dobrorečiť v duchu, ako potom jednoduchý človek povie na tvoje dobrorečenie: „Amen“, keď nevie, čo hovoríš?

17 Lebo ty iste správne vzdávaš vďaky, ale druhý sa tým nebuduje.

18 Ďakujem Bohu, že hovorím jazykmi viac ako vy všetci;

19 ale na zhromaždení radšej chcem povedať päť zrozumiteľných slov, aby som aj iných poučil, než desaťtisíc slov darom jazykov.

20 Bratia, nebuďte deti zmýšľaním, iba v zlobe buďte ako maličkí, ale v zmýšľaní buďte dospelí.

21 V zákone je napísané: „Cudzími jazykmi a perami cudzincov budem hovoriť tomuto ľudu, ale ani tak ma nepočúvnu,“ hovorí Pán.

22 A tak dar jazykov nie je znamením pre veriacich, ale pre neveriacich, dar prorokovať zasa nie pre neveriacich, ale pre veriacich.

23 Keby sa tak zišla celá cirkev a všetci by hovorili jazykmi a prišli by aj jednoduchí ľudia alebo neveriaci, nepovedali by, že blazniete?

24 Ale ak budú všetci prorokovať a príde nejaký neveriaci alebo jednoduchý človek, všetci ho usvedčia, všetci ho posúdia,

25 vyjdú najavo tajnosti jeho srdca, a tak padne na tvár, bude sa klaňať Bohu a vyzná: „Naozaj je Boh medzi vami!“

26 Čo teda, bratia? Keď sa zídete, každý niečo má: dar chválospevu, náuky, zjavenia, jazykov, vysvetľovania; všetko nech je na budovanie.

27 Ak niekto hovorí jazykmi, nech hovoria dvaja alebo nanajvýš traja, jeden po druhom, a jeden nech vysvetľuje.

28 Ale ak by nemal kto vysvetľovať, nech mlčí na zhromaždení; nech hovorí sebe a Bohu.

29 Proroci nech hovoria dvaja alebo traja a ostatní nech posudzujú.

30 Ak by dostal zjavenie iný zo sediacich, prvý nech mlčí.

31 Lebo jeden po druhom môžete všetci prorokovať, aby sa všetci poučili a všetci povzbudili.

32 Prorocký duch je podriadený prorokom,

33 veď Boh nie je Bohom neporiadku, ale pokoja. Ako vo všetkých cirkvách u svätých

34 ženy nech na zhromaždeniach mlčia. Nedovoľuje sa im hovoriť, ale nech sú podriadené, ako hovorí aj zákon.

35 Ak sa chcú niečo naučiť, nech sa doma opýtajú svojich mužov, lebo sa nesluší, aby žena hovorila na zhromaždení.

36 Vari od vás vyšlo Božie slovo, alebo iba k vám prišlo?

37 Ak si niekto myslí, že je prorok alebo duchovný, nech vie, že to, čo vám píšem, je Pánov príkaz.

38 Kto to neuzná, nebude uznaný.

39 A tak, bratia moji, usilujte sa prorokovať a nebráňte hovoriť jazykmi.

40 Ale nech sa všetko deje slušne a po poriadku.

1 Bratia, pripomínam vám evanjelium, ktoré som vám hlásal a vy ste ho prijali, zotrvávate v ňom

2 a prostredníctvom neho dosahujete spásu, ak sa ho držíte tak, ako som vám ho hlásal, ibaže by ste boli nadarmo uverili.

3 Odovzdal som vám predovšetkým to, čo som aj ja prijal: že Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písem;

4 že bol pochovaný a že bol tretieho dňa vzkriesený podľa Písem,

5 že sa zjavil Kéfasovi a potom Dvanástim.

6 Potom sa zjavil viac ako päťsto bratom naraz; väčšina z nich žije doteraz, niektorí už zosnuli.

7 Potom sa zjavil Jakubovi a potom všetkým apoštolom

8 a poslednému zo všetkých, ako nedochôdčaťu, zjavil sa aj mne.

9 Veď ja som najmenší z apoštolov. Ba nie som hoden volať sa apoštolom, lebo som prenasledoval Božiu Cirkev.

10 Ale z Božej milosti som tým, čím som, a jeho milosť nebola vo mne márna. Veď som pracoval viac ako oni všetci, vlastne ani nie ja, ale Božia milosť so mnou.

11 Teda či už ja alebo oni takto hlásame a vy ste tak uverili.

12 Ak sa hlása, že Kristus bol vzkriesený z mŕtvych, akože niektorí z vás hovoria, že zmŕtvychvstania niet?

13 Veď ak niet zmŕtvychvstania, nebol ani Kristus vzkriesený.

14 Ale ak nebol Kristus vzkriesený, potom je márne naše hlásanie a márna je aj vaša viera.

15 A potom sa zistí, že sme falošnými Božími svedkami, lebo sme svedčili proti Bohu, že vzkriesil Krista, ktorého nevzkriesil, ak mŕtvi naozaj nevstávajú.

16 Lebo ak mŕtvi nevstávajú, nevstal ani Kristus.

17 A keď Kristus nevstal, vaša viera je márna a ešte stále ste vo svojich hriechoch.

18 Potom aj tí, čo zosnuli v Kristovi, sú stratení.

19 Ak len v tomto živote máme nádej v Kristovi, sme najúbohejší zo všetkých ľudí.

20 Ale Kristus vstal z mŕtvych, prvotina zosnulých.

21 Lebo ako je skrze človeka smrť, tak je skrze človeka aj zmŕtvychvstanie:

22 Veď ako všetci umierajú v Adamovi, tak zasa všetci ožijú v Kristovi.

23 Ale každý v poradí, aké mu patrí: prvotinou je Kristus; potom, pri jeho príchode, tí, čo patria Kristovi.

24 A potom bude koniec, keď odovzdá Bohu a Otcovi kráľovstvo, keď zruší každé kniežatstvo, každú mocnosť a silu.

25 Lebo on musí kraľovať, kým mu nepoloží všetkých nepriateľov pod nohy.

26 Ako posledný nepriateľ bude zničená smrť,

27 lebo mu všetko položil pod nohy. Ale keď hovorí: „Všetko je podrobené“, je jasné, že okrem toho ktorý mu všetko podrobil.

28 A keď mu bude všetko podrobené, vtedy sa aj sám Syn podrobí tomu, ktorý mu všetko podrobil, aby bol Boh všetko vo všetkom.

29 Ale čo potom robia tí, čo sa dávajú krstiť za mŕtvych? Ak mŕtvi vôbec nevstávajú, načo sa dávajú krstiť za nich?

30 A prečo sa aj my vystavujeme nebezpečenstvu v každú hodinu?

31 Každý deň zomieram, tak ako ste mojou slávou, bratia, ktorú mám v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.

32 Čo mi to osoží, ak som sa v Efeze iba ako človek boril so šelmami? Ak mŕtvi nevstávajú, tak jedzme a pime, lebo zajtra umrieme.

33 Nedajte sa zviesť: „Zlé reči kazia dobré mravy.“

34 Vytriezvite, ako sa patrí, a nehrešte! Veď niektorí nepoznajú Boha. Na vaše zahanbenie to hovorím.

35 Ale niekto povie: „Ako vstanú mŕtvi? V akom tele prídu?“

36 Hlupák! Čo ty seješ, neožije, ak prv neodumrie.

37 A čo seješ, neseješ budúce telo, ale holé zrno, či už pšeničné alebo nejaké iné.

38 No Boh mu dáva telo, aké chce, a každému semenu jeho vlastné telo.

39 Nie každé telo je to isté telo, ale iné je ľudské, iné zvieracie telo, iné vtáčie telo a iné rybie.

40 A sú telá nebeské a telá pozemské, ale iná je sláva nebeských a iná pozemských.

41 Iný je jas slnka, iný jas mesiaca a iný jas hviezd; veď hviezda sa od hviezdy líši jasom.

42 Tak je to aj so zmŕtvychvstaním: seje sa porušiteľné, vstáva neporušiteľné;

43 seje sa potupené, vstáva slávne; seje sa slabé, vstáva mocné;

44 seje sa telo živočíšne, vstáva telo duchovné. Ak jestvuje živočíšne telo, jestvuje aj duchovné.

45 Tak je aj napísané: „Prvý človek, Adam, sa stal živou bytosťou;“ posledný Adam oživujúcim Duchom.

46 Ale nie je prv duchovné, lež živočíšne, až potom duchovné.

47 Prvý človek zo zeme je pozemský, druhý človek je z neba.

48 Aký je ten pozemský, takí sú aj ostatní pozemskí; a aký je nebeský, takí sú aj ostatní nebeskí.

49 A ako sme nosili obraz pozemského, tak budeme nosiť aj obraz nebeského.

50 Hovorím však, bratia, že telo a krv nemôžu byť dedičmi Božieho kráľovstva, ani porušiteľnosť nebude dedičom neporušiteľnosti.

51 Hľa, poviem vám tajomstvo: Nie všetci umrieme, ale všetci sa premeníme:

52 razom, v jednom okamihu, na zvuk poslednej poľnice. Lebo keď zaznie, mŕtvi budú vzkriesení neporušiteľní a my sa premeníme.

53 Veď toto porušiteľné si musí obliecť neporušiteľnosť a smrteľné si musí obliecť nesmrteľnosť.

54 A keď si toto porušiteľné oblečie neporušiteľnosť a toto smrteľné si oblečie nesmrteľnosť, vtedy sa splní, čo je napísané: „Smrť pohltilo víťazstvo.

55 Smrť, kde je tvoje víťazstvo? Smrť, kdeže je tvoj osteň?“

56 Ostňom smrti je hriech a silou hriechu je zákon.

57 Ale vďaka Bohu, ktorý nám dal víťazstvo skrze nášho Pána Ježiša Krista.

58 A tak, moji milovaní bratia, buďte pevní, neochvejní, čoraz horlivejší v Pánovom diele, veď viete, že vaša námaha nie je daromná v Pánovi.

1 Čo sa týka zbierok pre svätých, urobte aj vy tak, ako som nariadil galatským cirkvám.

2 Nech si každý z vás v prvý deň týždňa u seba odloží, čo môže, aby sa nerobili zbierky, keď prídem.

3 Keď budem u vás, pošlem tých, ktorých uznáte za hodných, s listom do Jeruzalema zaniesť váš milodar;

4 ak bude vhodné, aby som aj ja šiel, pôjdu so mnou.

5 No prídem k vám, keď prejdem Macedónskom, lebo cez Macedónsko iba prejdem,

6 ale u vás sa hádam zdržím alebo aj prezimujem, aby ste ma odprevadili, kde pôjdem.

7 Nechcem vás teraz vidieť len tak idúcky; dúfam, že u vás nejaký čas ostanem, ak to dovolí Pán.

8 V Efeze zostanem až do Turíc,

9 lebo sa mi otvorili veľké a sľubné dvere; aj protivníkov je veľa.

10 Ak príde Timotej, hľaďte, aby sa u vás nemusel báť, veď koná Pánovo dielo tak, ako aj ja.

11 Nech ním teda nik neopovrhuje. Vyprevaďte ho v pokoji, aby prišiel ku mne, lebo ho očakávam s bratmi.

12 Čo sa týka brata Apolla, veľmi som ho prosil, aby šiel k vám s bratmi, ale vôbec nemal vôľu ísť teraz; príde však, len čo mu to bude vhod.

13 Bdejte, buďte pevní vo viere, vzmužte sa, buďte statoční!

14 Nech sa všetko medzi vami deje v láske.

15 Len vás, bratia, prosím: Poznáte Stefanasov dom, že sú prvotinou Achájska a dali sa do služby svätým,

16 aby ste sa aj vy podriaďovali takýmto a každému, kto spolupracuje a namáha sa.

17 Teším sa prítomnosti Stefanasa, Fortunáta a Achaika, lebo oni doplnili to, čo ste vy nestačili urobiť,

18 osviežili môjho i vášho ducha. Nuž vážte si takýchto.

19 Pozdravujú vás ázijské cirkvi. Veľmi vás pozdravujú v Pánovi Akvila a Priska s cirkvou v ich dome.

20 Pozdravujú vás všetci bratia. Pozdravte sa navzájom svätým bozkom.

21 Môj, Pavlov, vlastnoručný pozdrav.

22 Kto nemá rád Pána, nech je prekliaty! Marana tha!

23 Milosť Pána Ježiša nech je s vami.

24 Moja láska nech je s vami všetkými v Kristovi Ježišovi.

1 Pavol, z Božej vôle apoštol Krista Ježiša, a brat Timotej Božej cirkvi v Korinte aj všetkým svätým v celom Achájsku:

2 Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, i od Pána Ježiša Krista.

3 Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstva a Boh všetkej útechy!

4 On nás potešuje v každom našom súžení, aby sme mohli aj my potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení, tou útechou, ktorou Boh potešuje nás.

5 Lebo ako sa v nás rozmnožujú Kristove utrpenia, tak sa skrze Krista rozhojňuje aj naša útecha.

6 Ak sme teda sužovaní, je to na vašu potechu a spásu; ak sme potešovaní, je to vám na potešenie, ktoré sa prejavuje v znášaní takých istých utrpení, aké znášame aj my.

7 A naša nádej, vzhľadom na vás, je pevná, veď vieme, že ako máte účasť na utrpeniach, tak budete mať aj na úteche.

8 Nechceme, bratia, aby ste nevedeli o našom súžení, ktoré sme podstúpili v Ázii. Doľahlo na nás nadmieru ťažko, nad našu silu, takže sa nám už nechcelo ani žiť.

9 Sami nad sebou sme už vyniesli rozsudok smrti, aby sme nedôverovali sebe, ale Bohu, ktorý kriesi mŕtvych.

10 On nás vyslobodil a vyslobodzuje z takej smrti. A v neho dúfame, že nás ešte vyslobodí,

11 ak nám budete aj vy pomáhať modlitbou za nás, aby za dar milosti, ktorý máme zásluhou mnohých, mnohí za nás vzdávali vďaky.

12 Lebo toto je naša chvála, svedectvo nášho svedomia, že sme žili na svete a zvlášť u vás v Božej jednoduchosti a úprimnosti; nie v telesnej múdrosti, ale v Božej milosti.

13 Veď vám nepíšeme nič iné, iba to, čo čítate alebo aj poznáte. A dúfam, že až do konca pochopíte,

14 ako ste nás už do istej miery pochopili, že sme vašou slávou, ako aj vy našou v deň nášho Pána Ježiša.

15 V tejto dôvere som chcel ísť najprv k vám, aby ste mali aj druhú milosť,

16 a cez vás prejsť do Macedónska a zasa z Macedónska prísť k vám, aby ste ma odprevadili do Judey.

17 Keď som teda toto chcel, bol som vari ľahkomyseľný? Alebo keď sa pre niečo rozhodujem, rozhodujem sa podľa tela, žeby u mňa „áno“, „áno“ bolo aj „nie“, „nie“?

18 Ako je Boh verný, naša reč k vám nie je aj „áno“ aj „nie“.

19 Veď Boží Syn Ježiš Kristus, ktorého sme u vás hlásali, ja, Silván a Timotej, nebol aj „áno“ aj „nie“, ale v ňom bolo iba „áno“.

20 Lebo všetky Božie prisľúbenia, koľko ich je, v ňom sú „áno“, a preto je skrze neho aj naše „amen“ Bohu na slávu.

21 A Boh nás i vás posilňuje pre Krista, on nás pomazal,

22 on nás označil svojou pečaťou a vložil nám do sŕdc závdavok Ducha.

23 Boha volám za svedka svojej duši, že som iba z ohľadu na vás už neprišiel do Korintu.

24 Nie že by sme chceli panovať nad vašou vierou, ale prispieť k vašej radosti, veď pre vieru stojíte.

1 Rozhodol som sa, sám v sebe, že k vám nepôjdem, aby som vás zasa zarmútil.

2 Lebo ak ja zarmútim vás, kto poteší mňa, ak nie ten, koho som ja zarmútil?

3 A toto som vám napísal, aby ma, až prídem, nezarmútili tí, z ktorých by som mal mať radosť; lebo vám všetkým verím, že moja radosť je radosťou vás všetkých.

4 Veď som vám písal vo veľkom súžení a úzkosti srdca, cez mnoho sĺz, nie aby ste sa zarmútili, ale aby ste vedeli, ako veľmi vás milujem.

5 Ak teda niekto spôsobil zármutok, nie mňa zarmútil, ale do istej miery – nechcem zveličovať – zarmútil vás všetkých.

6 Takému stačí pokarhanie, ktorého sa mu dostalo od mnohých.

7 Takže radšej odpusťte a potešte ho, aby azda takého človeka prílišný zármutok nepohltil.

8 Preto vás prosím, zahrňte ho láskou.

9 Veď preto som vám aj písal, aby som poznal, ako sa osvedčíte, či ste vo všetkom poslušní.

10 Komu vy niečo odpustíte, tomu odpustím aj ja. Lebo čo som aj ja odpustil, ak som niečo odpustil, potom kvôli vám v zastúpení Krista,

11 aby nás neoklamal satan – veď poznáme jeho zámery.

12 Keď som prišiel do Troady hlásať Kristovo evanjelium, hoci sa mi otvárali dvere v Pánovi,

13 môj duch nemal pokoja, lebo som nenašiel svojho brata Títa. Preto som sa s nimi rozlúčil a odišiel som do Macedónska.

14 Ale vďaka Bohu, ktorý nám vždy dáva víťazstvo v Kristovi a naším prostredníctvom zjavuje na každom mieste vôňu jeho poznania.

15 Lebo sme Kristovou ľúbeznou vôňou pre Boha uprostred tých, čo sú na ceste spásy, i tých, čo idú do záhuby.

16 Jedným vôňou smrti na smrť, druhým vôňou života pre život. Ale kto je na to súci?

17 Nie sme ako mnohí, čo falšujú Božie slovo, ale hovoríme úprimne ako z Boha a pred Bohom v Kristovi.

1 Začíname zasa odporúčať samých seba? Alebo potrebujeme – ako niektorí – odporúčajúce listy k vám alebo od vás?

2 Vy ste náš list napísaný v našich srdciach, ktorý poznajú a čítajú všetci ľudia.

3 Veď je zjavné, že ste Kristov list, ktorý sme my vyhotovili, napísaný nie atramentom, ale Duchom živého Boha, nie na kamenných tabuliach, ale na živých tabuliach srdca.

4 Takto dôverujeme Bohu skrze Krista.

5 Nie že by sme boli schopní vymyslieť niečo sami od seba, akoby to bolo z nás, ale naša schopnosť je z Boha.

6 On nás urobil súcich za služobníkov Novej zmluvy, a nie litery, ale Ducha; lebo litera zabíja, kým Duch oživuje.

7 Keď už služba smrti, písmenami vyrytá do kameňa, bola taká slávna, že synovia Izraela nemohli hľadieť Mojžišovi do tváre pre jas jeho tváre, ktorý bol pominuteľný,

8 ako by služba Ducha nebola oveľa slávnejšia?

9 Lebo ak bola služba odsúdenia slávna, služba ospravedlnenia je oveľa slávnejšia.

10 Lebo nie je slávne, čo takto zažiarilo pre vznešenejšiu slávu.

11 Veď ak je slávne to, čo je pominuteľné, to, čo ostáva, je oveľa slávnejšie.

12 Keď teda máme takúto nádej, hovoríme celkom slobodne a otvorene,

13 a nie ako Mojžiš; on si dával na tvár závoj, aby synovia Izraela nevideli koniec toho pominuteľného.

14 Ale myseľ im otupela. Až do dnešného dňa ostáva pri čítaní Starej zmluvy ten istý závoj neodhalený, lebo ho Kristus odstraňuje.

15 A tak až do dnešného dňa leží na ich srdci závoj, keď čítajú Mojžiša.

16 Keď sa však obráti k Pánovi, závoj spadne.

17 Pán je Duch; a kde je Pánov Duch, tam je sloboda.

18 A my všetci s odhalenou tvárou hľadíme ako v zrkadle na Pánovu slávu a Pánov Duch nás premieňa na taký istý, čoraz slávnejší obraz.

1 Preto keď máme túto službu z milosrdenstva, ktoré sme dosiahli, neochabujeme.

2 Zriekli sme sa tajnej nehanebnosti; nepočíname si úskočne, ani nefalšujeme Božie slovo, ale zjavujeme pravdu, a tak sa pred Bohom odporúčame svedomiu všetkých ľudí.

3 A ak je naše evanjelium ešte zahalené, je zahalené tým, čo idú do záhuby.

4 Im, neveriacim, boh tohto veku zaslepil mysle, aby im nezažiarilo svetlo evanjelia o Kristovej sláve, ktorý je obrazom Boha.

5 Veď nie seba hlásame, ale Ježiša Krista, Pána; my sme len vaši služobníci pre Ježiša.

6 Lebo Boh, ktorý povedal: „Nech z temnôt zažiari svetlo,“ zažiaril aj v našich srdciach na osvietenie poznania Božej slávy v tvári Ježiša Krista.

7 No tento poklad máme v hlinených nádobách, aby mal Boh zvrchovanú moc, a nie my.

8 Zo všetkých strán nás sužujú, ale nie sme stiesnení; sme bezradní, ale nepoddávame sa;

9 prenasledujú nás, ale nie sme opustení; zrážajú nás, ale nehynieme.

10 Stále nosíme na tele Ježišovo umieranie, aby sa na našom tele zjavil aj Ježišov život.

11 A tak kým žijeme, ustavične sa vydávame na smrť pre Ježiša, aby sa aj Ježišov život zjavil na našom smrteľnom tele.

12 V nás teda účinkuje smrť, vo vás život.

13 Ale pretože máme toho istého ducha viery, ako je napísané: „Uveril som, a preto som povedal,“ aj my veríme, a preto hovoríme.

14 Veď vieme, že ten, čo vzkriesil Pána Ježiša, s Ježišom vzkriesi aj nás a postaví nás s vami.

15 A to všetko pre vás, aby hojnosť milosti prostredníctvom mnohých rozmnožila vzdávanie vďaky na Božiu slávu.

16 Preto neochabujeme; a hoci náš vonkajší človek chradne, náš vnútorný sa zo dňa na deň obnovuje.

17 Veď naše terajšie ľahké súženie prinesie nám nesmierne veľkú váhu večnej slávy,

18 ak nehľadíme na to, čo je viditeľné, ale na to, čo je neviditeľné; lebo viditeľné je do času, ale neviditeľné je naveky.

1 Veď vieme, že keď sa tento stánok – náš pozemský dom rozpadne, máme od Boha príbytok nie rukou zhotovený, ale večný dom v nebi.

2 Lebo v tomto vzdycháme a túžime obliecť si naň svoj nebeský príbytok,

3 aby sme hoci aj vyzlečení, neostali nahí.

4 Veď kým sme v tomto stánku, vzdycháme pod ťarchou, lebo sa nechceme vyzliecť, ale priodiať iným, aby život pohltil to, čo je smrteľné.

5 A to nás takto uspôsobil Boh, ktorý nám dal závdavok Ducha.

6 Sme teda stále plní dôvery a vieme, že kým sme doma v tele, sme vzdialení od Pána;

7 lebo žijeme vo viere, a nie v nazeraní.

8 Sme však plní dôvery a radšej sa chceme vzdialiť z tela a bývať u Pána.

9 A preto sa usilujeme páčiť sa mu, či sme doma alebo mimo domu.

10 Veď sa všetci musíme ukázať pred Kristovou súdnou stolicou, aby každý dostal odplatu za to, čo konal, kým bol v tele, či už dobré a či zlé.

11 Pretože poznáme bázeň pred Pánom, presviedčame ľudí, ale Boh nás pozná, a dúfam, že nás pozná aj vaše svedomie.

12 Zasa vám nie seba odporúčame, ale vám dávame príležitosť chváliť sa nami, aby ste to mali proti tým, čo sa chvália navonok, a nie v srdci.

13 Lebo ak strácame rozum, tak pre Boha, ak sme triezvi, to pre vás.

14 Lebo nás ženie Kristova láska, keď si uvedomíme, že ak jeden zomrel za všetkých, teda všetci zomreli.

15 A zomrel za všetkých, aby aj tí, čo žijú, už nežili pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a vstal z mŕtvych.

16 Preto odteraz nepoznáme nikoho podľa tela. A ak sme aj poznali Krista podľa tela, teraz už nepoznáme.

17 Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové.

18 Ale to všetko je od Boha, ktorý nás skrze Krista zmieril so sebou a zveril nám službu zmierenia.

19 Veď v Kristovi Boh zmieril svet so sebou a nepočítal ľuďom ich hriechy. A nám odovzdal slovo zmierenia.

20 Sme teda Kristovými vyslancami a akoby Boh napomínal skrze nás. V Kristovom mene prosíme: Zmierte sa s Bohom!

21 Toho, ktorý nepoznal hriech, za nás urobil hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou.

1 Ako spolupracovníci vás napomíname, aby ste Božiu milosť neprijímali nadarmo.

2 Veď hovorí: „V milostivom čase som ťa vyslyšal a v deň spásy som ti pomohol.“ Hľa, teraz je milostivý čas, teraz je deň spásy!

3 Preto nikomu v ničom nedávame pohoršenie, aby táto služba bola bez hany.

4 Vo všetkom sa odporúčame ako Boží služobníci: vo veľkej trpezlivosti, v súženiach, v núdzi, v úzkostiach,

5 pod ranami, vo väzeniach, v nepokojoch, v námahách, v bdení a v pôstoch;

6 v čistote, v poznaní, v zhovievavosti, v dobrote, v Duchu Svätom, v nepokryteckej láske,

7 v slove pravdy, v Božej moci; zbraňami spravodlivosti v pravej i ľavej ruke,

8 slávou aj potupou, zlou aj dobrou povesťou; ako zvodcovia, ale pravdiví,

9 ako neznámi, a predsa dobre známi, akoby zomierajúci, a hľa, žijeme, ako trestaní, ale nie usmrtení,

10 akoby smutní, no vždy sa radujeme, ako chudobní, a mnohých obohacujeme, akoby sme nič nemali, a pritom nám všetko patrí.

11 Pre vás, Korinťania, otvorili sa naše ústa a rozšírilo naše srdce.

12 Nie v nás máte málo miesta, ale vo svojom srdci máte málo miesta.

13 Hovorím ako svojim deťom: Odvďačte sa takisto, rozšírte sa aj vy.

14 Neťahajte jarmo s neveriacimi! Veď akú účasť má spravodlivosť na neprávosti?! Alebo čo má spoločné svetlo s tmou?!

15 Aká zhoda je medzi Kristom a Beliarom?! Aký podiel má veriaci s neveriacim?!

16 A ako súvisí Boží chrám s modlami?! A vy ste chrám živého Boha, ako hovorí Boh: „Budem v nich prebývať a medzi nimi chodiť, budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom.

17 A preto vyjdite spomedzi nich, oddeľte sa, hovorí Pán, a nečistého sa nedotýkajte; a ja vás prijmem

18 a budem vaším Otcom a vy budete mojimi synmi a dcérami, hovorí všemohúci Pán.“

1 Keď máme takéto prisľúbenia, milovaní, očisťme sa od každej poškvrny tela i ducha a posväcujme sa v Božej bázni.

2 Majte miesto pre nás! Nikomu sme neublížili, nikoho sme neskazili, nikoho neoklamali!

3 Nehovorím to, aby som vás odsúdil. Veď som už povedal, že ste tak v našich srdciach, že s nami umierate aj žijete.

4 Veľmi vám dôverujem a veľa sa vami chválim; napĺňa ma potecha a prekypujem radosťou pri všetkom našom súžení.

5 Lebo aj keď sme prišli do Macedónska, naše telo nemalo nijaký odpočinok, ale zo všetkých strán samé súženie: zvonka boje, vnútri úzkosti.

6 Ale Boh, ktorý potešuje ponížených, poteší nás Títovým príchodom.

7 A nielen jeho príchodom, ale aj útechou, na ktorej mal u vás účasť. Rozprával nám, ako túžite, ako plačete a ako horlíte za mňa, takže som sa ešte viac radoval.

8 A tak ak som vás v liste aj zarmútil, neľutujem to. A ak som aj ľutoval – lebo vidím, že vás ten list, čo i len nakrátko, zarmútil -,

9 teraz sa radujem nie preto, že ste sa zarmútili, ale že vás ten zármutok pohol na pokánie. Bol to zármutok podľa Božej vôle, aby ste v ničom neutrpeli škodu našou vinou.

10 Veď zármutok podľa Božej vôle spôsobuje pokánie na trvalú spásu; zármutok sveta spôsobí smrť.

11 Pozrite, čo znamená zarmútiť sa podľa Božej vôle: akú starosť to vo vás vyvolalo, akú obranu, aké rozhorčenie, akú bázeň, akú túžbu, akú horlivosť, aké potrestanie! Tým všetkým ste ukázali, že ste čistí v tej veci.

12 A ak som vám písal, tak nie kvôli tomu, čo sa dopustil krivdy, ani kvôli tomu, čo ju znášal, ale preto, aby vynikla vaša starosť, ktorú máte pred Bohom o nás.

13 A to nás potešilo. Ale popri tejto radosti nás ešte väčšmi potešila Títova radosť; že pookrial na duchu zásluhou vás všetkých.

14 Neostal som v hanbe, keď som sa vami pred ním chválil, ale ako sa všetko, čo sme vám hovorili, zakladalo na pravde, tak sa aj naša chvála pred Títom ukázala pravdivá.

15 A jeho srdce je vám ešte viac naklonené, keď si spomína na poslušnosť vás všetkých, ako ste ho s bázňou a chvením prijali.

16 Radujem sa, že vám môžem vo všetkom dôverovať.