Author: admin

1 O šesť dní vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty.

2 Tam sa pred nimi premenil: tvár mu zažiarila sťa slnko a odev mu zbelel ako svetlo.

3 Vtom sa im zjavil Mojžiš a Eliáš a rozprávali sa s ním.

4 Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Pane, dobre je nám tu. Ak chceš, urobím tu tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“

5 Kým ešte hovoril, zahalil ich jasný oblak a z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho.“

6 Keď to učeníci počuli, padli na tvár a veľmi sa báli.

7 No pristúpil k nim Ježiš, dotkol sa ich a povedal im: „Vstaňte a nebojte sa!“

8 A keď zdvihli oči, nevideli nikoho, iba Ježiša.

9 Keď zostupovali z vrchu, Ježiš im prikázal: „Nikomu nehovorte o tomto videní, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych.“

10 Učeníci sa ho pýtali: „Prečo teda zákonníci hovoria, že najprv musí prísť Eliáš?“

11 On odpovedal: „Áno, Eliáš príde a všetko obnoví.

12 Ba hovorím vám, že Eliáš už prišiel, no nespoznali ho a urobili s ním, čo chceli. Takisto bude od nich trpieť aj Syn človeka.“

13 Vtedy učeníci pochopili, že im hovoril o Jánovi Krstiteľovi.

14 Keď prišli k zástupu, pristúpil k nemu istý človek, padol pred ním na kolená

15 a hovoril: „Pane, zmiluj sa nad mojím synom: je námesačný a veľmi trpí, lebo často padne do ohňa a často do vody.

16 Priviedol som ho k tvojim učeníkom no nemohli ho uzdraviť.“

17 Ježiš povedal: „Neveriace a skazené pokolenie, dokiaľ budem s vami? Dokedy vás mám ešte trpieť? Priveďte ho sem ku mne.“

18 Ježiš zlému duchu pohrozil, ten z neho vyšiel a chlapec bol od tej hodiny zdravý.

19 Keď boli učeníci s Ježišom sami, pristúpili k nemu a spýtali sa ho: „Prečo sme ho nemohli vyhnať my?“

20 On im povedal: „Pre svoju malú vieru. Veru, hovorím vám: Ak budete mať vieru ako horčičné zrnko a poviete tomuto vrchu: »Prejdi odtiaľto ta!« – prejde. A nič vám nebude nemožné.“

21 (Tento druh sa nedá vyhnať ináč, iba modlitbou a pôstom.)

22 Keď boli spolu v Galilei, Ježiš im povedal: „Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí;

23 zabijú ho, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych.“ A oni sa veľmi zarmútili.

24 Keď prišli do Kafarnauma, pristúpili k Petrovi vyberači dvojdrachmy a povedali: „Váš učiteľ neplatí dvojdrachmu?“

25 On vravel: „Platí.“ Keď potom vošiel do domu, Ježiš ho predišiel otázkou: „Šimon, čo myslíš? Od koho vyberajú pozemskí králi poplatky a dane? Od svojich synov, či od cudzích?“

26 On odpovedal: „Od cudzích.“ A Ježiš mu povedal: „Synovia sú teda oslobodení.

27 Ale aby sme ich nepohoršili, choď k moru, hoď udicu a rybu, ktorá sa chytí prvá, vezmi, otvor jej ústa a nájdeš statér. Vezmi ho a daj im za mňa i za seba.“

1 V tú hodinu pristúpili k Ježišovi učeníci a pýtali sa: „Kto je podľa teba najväčší v nebeskom kráľovstve?“

2 On zavolal k sebe dieťa, postavil ho medzi nich

3 a povedal: „Veru, hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva.

4 Kto sa teda poníži ako toto dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve.

5 A kto prijme jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma.

6 Ale pre toho, kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a ponorili ho do morskej hlbiny.

7 Beda svetu pre pohoršenie! Pohoršenia síce musia prísť, ale beda človeku, skrze ktorého pohoršenie prichádza!

8 Ak ťa zvádza na hriech tvoja ruka alebo noha, odtni ju a odhoď od seba: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života zmrzačený alebo krivý, ako keby ťa mali s obidvoma rukami a s obidvoma nohami hodiť do večného ohňa.

9 A ak ťa zvádza na hriech tvoje oko, vylúp ho a odhoď od seba: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života s jedným okom, ako keby ťa mali s obidvoma očami vrhnúť do ohnivého pekla.

10 Dajte si pozor, aby ste neopovrhli ani jedným z týchto maličkých. Lebo vám hovorím, že ich anjeli v nebi ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je na nebesiach.

11 (Syn človeka totiž prišiel zachrániť, čo sa stratilo.)

12 Čo myslíte? Keby mal niekto sto oviec a jedna z nich by zablúdila, nenechá tých deväťdesiatdeväť na vrchoch a nepôjde hľadať tú, čo zablúdila?

13 A keď sa mu ju podarí nájsť, veru, hovorím vám: Bude mať z nej väčšiu radosť ako z tých deväťdesiatich deviatich, čo nezablúdili.

14 Tak ani váš Otec, ktorý je na nebesiach, nechce, aby zahynul čo len jediný z týchto maličkých.

15 Keď sa tvoj brat prehreší proti tebe, choď a napomeň ho medzi štyrmi očami. Ak ťa počúvne, získal si svojho brata.

16 Ak ťa nepočúvne, priber si ešte jedného alebo dvoch, aby bola každá výpoveď potvrdená ústami dvoch alebo troch svedkov.

17 Keby ani ich nepočúvol, povedz to cirkvi. A keby ani cirkev nechcel poslúchnuť, nech ti je ako pohan a mýtnik.

18 Veru, hovorím vám: Čo zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi.

19 A zasa vám hovorím: Ak budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je na nebesiach.

20 Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.“

21 Vtedy k nemu pristúpil Peter a povedal mu: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?“

22 Ježiš mu odpovedal: „Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz.

23 Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý sa rozhodol vyúčtovať so svojimi sluhami.

24 Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý bol dlžen desaťtisíc talentov.

25 Ale pretože nemal skadiaľ vrátiť, pán rozkázal predať jeho aj jeho ženu, aj deti i všetko, čo mal, a dlh splatiť.

26 Vtedy mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: »Pozhovej mi a všetko ti vrátim.«

27 A pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a odpustil mu aj dlžobu.

28 No len čo ten sluha vyšiel, stretol sa so svojím spolusluhom, ktorý mu dlhoval sto denárov. Chytil ho pod krk a kričal: »Vráť, čo mi dlhuješ!«

29 Jeho spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: »Pozhovej mi a dlžobu ti splatím.«

30 On však nechcel, ale odišiel a vrhol ho do žalára, kým dlh nesplatí.

31 Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo.

32 A tak si ho pán predvolal a povedal mu: »Zlý sluha, ja som ti odpustil celú dlžobu, pretože si ma prosil.

33 Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?«

34 A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu.

35 Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi.“

1 Keď Ježiš skončil tieto reči, odišiel z Galiley a prešiel do judejského kraja za Jordán.

2 Išli za ním veľké zástupy a on ich tam uzdravoval.

3 Tu k nemu pristúpili farizeji a pokúšali ho: „Smie človek prepustiť svoju manželku z akejkoľvek príčiny?“

4 On odpovedal: „Nečítali ste, že Stvoriteľ ich od počiatku ako muža a ženu stvoril

5 a povedal: »Preto muž opustí otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele?«

6 A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje.“

7 Povedali mu: „Prečo potom Mojžiš rozkázal dať priepustný list a prepustiť?“

8 Odpovedal im: „Mojžiš vám pre tvrdosť vášho srdca dovolil prepustiť vaše manželky; ale od počiatku to nebolo tak.

9 A hovorím vám: Každý, kto prepustí svoju manželku pre iné ako pre smilstvo a vezme si inú, cudzoloží.“

10 Jeho učeníci mu povedali: „Keď je to takto medzi mužom a ženou, potom je lepšie neženiť sa.“

11 On im povedal: „Nie všetci pochopia toto slovo, iba tí, ktorým je to dané.

12 Lebo sú ľudia neschopní manželstva, pretože sa takí narodili zo života matky, iných takými urobili ľudia a iní sa takými urobili sami pre nebeské kráľovstvo. Kto to môže pochopiť, nech pochopí.“

13 Vtedy mu priniesli deti, aby na ne položil ruky a pomodlil sa. Ale učeníci ich okrikovali.

14 Ježiš im povedal: „Nechajte deti a nebráňte im prichádzať ku mne, lebo takým patrí nebeské kráľovstvo.“

15 Potom na ne kládol ruky a odišiel odtiaľ.

16 Tu k nemu ktosi pristúpil a pýtal sa ho: „Učiteľ, čo dobré mám robiť, aby som mal večný život?“ On mu povedal:

17 „Prečo sa ma pýtaš na dobré? Len jeden je dobrý. Ale ak chceš vojsť do života, zachovávaj prikázania!“

18 On sa ho opýtal: „Ktoré?“ Ježiš povedal: „Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť!

19 Cti otca i matku a milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“

20 Mladík mu povedal: „Toto všetko som zachovával. Čo mi ešte chýba?“

21 Ježiš mu vravel: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“

22 Keď mladík počul toto slovo, odišiel smutný, lebo mal veľký majetok.

23 A Ježiš povedal svojim učeníkom: „Veru, hovorím vám: Bohatý ťažko vojde do nebeského kráľovstva.

24 Ba hovorím vám: Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.“

25 Keď to učeníci počuli, veľmi sa divili a hovorili: „Kto potom môže byť spasený?“

26 Ježiš sa na nich zahľadel a povedal im: „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu je všetko možné.“

27 Vtedy mu Peter povedal: „Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou. Čo z toho teda budeme mať?“

28 Ježiš im povedal: „Veru, hovorím vám: Pri obnovení sveta, keď Syn človeka zasadne na trón svojej slávy, aj vy, čo ste išli za mnou, zasadnete na dvanásť trónov a budete súdiť dvanásť kmeňov Izraela.

29 A každý, kto pre moje meno opustí domy alebo bratov a sestry, alebo otca a matku, alebo deti, alebo polia, dostane stonásobne viac a bude dedičom večného života.

30 A mnohí prví budú poslednými a poslední prvými.

1 Lebo nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať robotníkov do svojej vinice.

2 Zjednal sa s robotníkmi na denári za deň a poslal ich do svojej vinice.

3 Keď vyšiel okolo deviatej hodiny, videl iných, ako stoja záhaľčivo na námestí.

4 I povedal im: »Choďte aj vy do mojej vinice a dám vám, čo bude spravodlivé.«

5 A oni šli. Vyšiel znova okolo dvanástej aj okolo tretej hodiny popoludní a urobil podobne.

6 Keď vyšiel okolo piatej popoludní a našiel iných postávať, povedal im: »Čo tu nečinne stojíte celý deň?«

7 Vraveli mu: »Nik nás nenajal.« Povedal im: »Choďte aj vy do mojej vinice!«

8 Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu správcovi: »Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, počnúc poslednými až po prvých!«

9 Tak prišli tí, čo nastúpili okolo piatej hodiny popoludní, a každý dostal denár.

10 Keď prišli tí prví, mysleli si, že dostanú viac. Ale aj oni dostali po denári.

11 Vzali ho a šomrali na hospodára:

12 »Tí poslední pracovali jedinú hodinu, a ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno dňa a horúčosť.«

13 Ale on jednému z nich odpovedal: »Priateľu, nekrivdím ti. Nezjednal si sa so mnou za denár?

14 Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe.

15 Alebo nesmiem so svojím robiť, čo chcem? Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý?«

16 Tak budú poslední prvými a prví poslednými.“

17 Keď Ježiš vystupoval do Jeruzalema, vzal si osve dvanástich učeníkov a cestou im hovoril:

18 „Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom. Odsúdia ho na smrť

19 a vydajú pohanom, aby ho vysmiali, zbičovali a ukrižovali, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.“

20 Vtedy k nemu pristúpila matka Zebedejových synov so svojimi synmi, poklonila sa a o čosi ho prosila.

21 On sa jej opýtal: „Čo chceš?“ Vravela mu: „Povedz, aby títo moji dvaja synovia sedeli v tvojom kráľovstve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici.“

22 Ježiš odpovedal: „Neviete, čo žiadate. Môžete piť kalich, ktorý mám ja piť?“ Oni mu vraveli: „Môžeme.“

23 On im povedal: „Môj kalich budete piť, ale dať niekomu sedieť po mojej pravici alebo ľavici nepatrí mne; to dostanú tí, ktorým to pripravil môj Otec.“

24 Keď to počuli ostatní desiati, namrzeli sa na oboch bratov.

25 Ježiš ich zavolal k sebe a povedal: „Viete, že vládcovia národov panujú nad nimi a mocnári im dávajú cítiť svoju moc.

26 Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa medzi vami bude chcieť stať veľkým, bude vaším služobníkom.

27 A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude vaším sluhom.

28 Ako ani Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých.“

29 Keď vychádzali z Jericha, išiel za ním veľký zástup.

30 A hľa, pri ceste sedeli dvaja slepci. Ako počuli, že tadiaľ ide Ježiš, vykríkli: „Pane, syn Dávidov, zmiluj sa nad nami!“

31 Zástup ich okríkal, aby mlčali; ale oni tým väčšmi kričali: „Pane, syn Dávidov, zmiluj sa nad nami!“

32 Ježiš zastal, zavolal si ich a povedal: „Čo chcete, aby som vám urobil?“

33 Odpovedali mu: „Pane, nech sa nám otvoria oči.“

34 Ježiš sa zľutoval nad nimi, dotkol sa ich očí a hneď videli a išli za ním.

1 Keď sa priblížili k Jeruzalemu a prišli do Betfage pri Olivovej hore, Ježiš poslal dvoch učeníkov

2 a povedal im: „Choďte do dediny, čo je pred vami, a hneď nájdete priviazanú oslicu a s ňou osliatko! Odviažte ich a priveďte ku mne!

3 A keby vám niekto niečo hovoril, povedzte: »Pán ich potrebuje.« A hneď ich prepustí.“

4 Toto sa stalo, aby sa splnilo, čo predpovedal prorok:

5 „Povedzte dcére sionskej: Hľa, tvoj Kráľ prichádza k tebe, tichý, sediaci na oslici, na osliatku, mláďati ťažného zvieraťa.“

6 Učeníci šli a urobili, ako im Ježiš rozkázal.

7 Priviedli oslicu a osliatko, pokládli na ne svoje plášte a on si na ne sadol.

8 Veľké zástupy prestierali na cestu svoje plášte, iní odtínali zo stromov ratolesti a stlali ich na cestu.

9 A zástupy, čo išli pred ním, i tie, čo šli za ním, volali: „Hosanna synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosanna na výsostiach!“

10 Keď vošiel do Jeruzalema, rozvírilo sa celé mesto; vypytovali sa: „Kto je to?“

11 A zástupy hovorili: „To je ten prorok, Ježiš z galilejského Nazareta.“

12 Ježiš vošiel do chrámu a vyhnal všetkých predavačov a kupujúcich v chráme. Peňazomencom poprevracal stoly a predavačom holubov stolice

13 a povedal im: „Napísané je: »Môj dom sa bude volať domom modlitby.« A vy z neho robíte lotrovský pelech.“

14 V chráme k nemu pristúpili slepí a chromí a on ich uzdravil.

15 Keď veľkňazi a zákonníci videli divy, ktoré robil, a deti, čo v chráme volali: „Hosanna synovi Dávidovmu!“, nahnevali sa

16 a povedali mu: „Počuješ, čo títo hovoria?“ Ježiš im odvetil: „Pravdaže. Nikdy ste nečítali: »Z úst nemluvniat a dojčeniec pripravil si si chválu«?“

17 I nechal ich, vyšiel von z mesta do Betánie a tam zostal.

18 Keď sa ráno vracal do mesta, pocítil hlad.

19 Pri ceste videl figovník. Išiel k nemu, ale nenašiel na ňom nič, len lístie. Preto mu povedal: „Nech sa na tebe už nikdy neurodí ovocie.“ A figovník hneď vyschol.

20 Keď to učeníci videli, zadivili sa a povedali: „Ako to, že figovník tak naraz vyschol?“

21 Ježiš im na to povedal: „Veru, hovorím vám: Ak budete mať vieru a nebudete pochybovať, urobíte nielen to, čo sa stalo s figovníkom, ale keby ste aj tomuto vrchu povedali: »Zdvihni sa a hoď sa do mora,« stane sa to.

22 A dostanete všetko, o čo budete s vierou prosiť v modlitbe.“

23 Keď prišiel do chrámu a učil, pristúpili k nemu veľkňazi a starší ľudu a pýtali sa: „Akou mocou toto robíš? A kto ti dal túto moc?“

24 Ježiš im povedal: „Aj ja sa vás na niečo spýtam. Ak mi odpoviete, i ja vám poviem, akou mocou toto robím.

25 Odkiaľ bol Jánov krst? Z neba, či od ľudí?“ Oni rozmýšľali a hovorili si: „Ak povieme: »Z neba,« povie nám: »Prečo ste mu teda neuverili?«

26 Ale ak povieme: »Od ľudí,« máme sa čo obávať zástupu, lebo Jána pokladajú všetci za proroka.“

27 Odpovedali teda Ježišovi: „Nevieme.“ A on im odvetil: „Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím.“

28 „Čo poviete na toto? Istý človek mal dvoch synov. Prišiel k prvému a povedal mu: »Syn môj, choď dnes pracovať do vinice!«

29 Ale on odpovedal: »Nechce sa mi.« No potom to oľutoval a išiel.

30 Išiel k druhému a povedal mu to isté. Ten odpovedal: »Idem, pane!« Ale nešiel.

31 Kto z týchto dvoch splnil otcovu vôľu?“ Odpovedali: „Ten prvý.“ Ježiš im povedal: „Veru, hovorím vám: Mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva.

32 Lebo k vám prišiel Ján cestou spravodlivosti, a neuverili ste mu. Ale mýtnici a neviestky mu uverili. A vy, hoci ste to videli, ani potom ste sa nekajali a neuverili ste mu.

33 Počujte iné podobenstvo: Istý hospodár vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal v nej lis a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval.

34 Keď sa priblížil čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojich sluhov, aby prevzali jeho diel úrody.

35 Ale vinohradníci jeho sluhov pochytali; jedného zbili, iného zabili, ďalšieho ukameňovali.

36 Znova poslal iných sluhov, viac ako predtým, ale aj s nimi urobili podobne.

37 Napokon k nim poslal svojho syna, lebo si povedal: »K môjmu synovi budú mať úctu.«

38 Ale keď vinohradníci zazreli syna, povedali si: »To je dedič. Poďte, zabime ho a jeho dedičstvo bude naše!«

39 Chytili ho, vyvliekli z vinice a zabili.

40 Keď potom príde pán vinice, čo urobí tým vinohradníkom?“

41 Odpovedali mu: „Zlých bez milosti zahubí a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu budú načas odovzdávať úrodu.“

42 Ježiš im povedal: „Nikdy ste nečítali v Písme: »Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná«?

43 Preto vám hovorím: Vám sa Božie kráľovstvo vezme a dá sa národu, ktorý bude prinášať úrodu.

44 Kto padne na ten kameň, doláme sa, a na koho on padne, toho rozdlávi.“

45 Keď veľkňazi a farizeji počuli tieto jeho podobenstvá, vybadali, že hovorí o nich.

46 A chceli ho zajať, len sa báli zástupov, lebo ony ho pokladali za proroka.

1 A Ježiš im znova hovoril v podobenstvách:

2 „Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi.

3 Poslal svojich sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu. Ale oni nechceli ísť.

4 Znova poslal iných sluhov s odkazom: »Povedzte pozvaným: Hostinu som už pri chystal, voly a kŕmny dobytok sú pozabíjané a všetko je pripravené; poďte na svadbu!«

5 Ale oni na to nedbali a odišli: jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom.

6 Ostatní jeho sluhov pochytali, potupili a zabili.

7 Kráľ sa rozhneval, poslal svoje vojská, vrahov zahubil a ich mesto podpálil.

8 Potom povedal svojim sluhom: »Svadba je pripravená, ale pozvaní jej neboli hodní.

9 Choďte preto na rázcestia a všetkých, čo nájdete, zavolajte na svadbu.«

10 Sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých; a svadobná sieň sa naplnila hosťami.

11 Keď kráľ vošiel pozrieť si hostí, zbadal tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného odevu.

12 Povedal mu: »Priateľu, ako si sem mohol vojsť bez svadobného odevu?« On onemel.

13 Tu kráľ povedal sluhom: »Zviažte mu nohy i ruky a vyhoďte ho von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.«

14 Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených.“

15 Vtedy farizeji odišli a radili sa, ako by ho podchytili v reči.

16 Poslali k nemu svojich učeníkov a herodiánov so slovami: „Učiteľ, vieme, že vždy vravíš pravdu a podľa pravdy učíš Božej ceste. Neberieš ohľad na nikoho, lebo nehľadíš na osobu človeka.

17 Povedz nám teda, čo si myslíš: Slobodno platiť cisárovi daň, či nie?“

18 Ale Ježiš poznal ich zlomyseľnosť a povedal: „Čo ma pokúšate, pokrytci?!

19 Ukážte mi daňový peniaz!“ Oni mu podali denár.

20 Spýtal sa ich: „Čí je tento obraz a nápis?“

21 Odpovedali mu: „Cisárov.“ Tu im povedal: „Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“

22 Keď to počuli, zadivili sa, nechali ho a odišli.

23 V ten deň prišli k nemu saduceji, ktorí tvrdia, že niet zmŕtvychvstania, a pýtali sa ho:

24 „Učiteľ, Mojžiš povedal, že ak niekto zomrie a nemal deti, jeho brat si má vziať jeho manželku a splodiť svojmu bratovi potomka.

25 Bolo u nás sedem bratov. Prvý sa oženil a umrel. A pretože nemal potomka, zanechal svoju ženu svojmu bratovi.

26 Takisto aj druhý a tretí až po siedmeho.

27 Napokon po všetkých zomrela aj žena.

28 Nuž ktorému zo siedmich bude manželkou pri vzkriesení? Veď ju mali všetci.“

29 Ježiš im povedal: „Mýlite sa, lebo nepoznáte Písmo ani Božiu moc.

30 Pri vzkriesení sa ľudia neženia, ani nevydávajú, ale sú ako anjeli v nebi.

31 A o vzkriesení mŕtvych ste nečítali, čo vám povedal Boh, keď vravel:

32 »Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba«? A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých.“

33 Keď to počuli zástupy, žasli nad jeho učením.

34 Keď sa farizeji dopočuli, že umlčal saducejov, zišli sa

35 a jeden z nich, učiteľ zákona, sa ho spýtal, aby ho pokúšal:

36 „Učiteľ, ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie?“

37 On mu povedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou!

38 To je najväčšie a prvé prikázanie.

39 Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!

40 Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci.“

41 Keď boli farizeji zhromaždení, Ježiš sa ich opýtal:

42 „Čo si myslíte o Mesiášovi? Čí syn je?“ Odpovedali mu: „Dávidov.“

43 Povedal im: „Akože ho potom Dávid v Duchu volá Pánom, keď hovorí:

44 »Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, kým ti nepoložím tvojich nepriateľov pod nohy«?

45 Ak ho teda Dávid volá Pánom, ako môže byť jeho synom?“

46 A nik mu nevedel odpovedať ani slovo. Ani sa ho od toho dňa už nik neodvážil vypytovať.

1 Vtedy Ježiš povedal zástupom i svojim učeníkom:

2 „Zákonníci a farizeji zasadli na Mojžišovu stolicu.

3 Preto robte a zachovávajte všetko, čo vám povedia, ale podľa ich skutkov nerobte: lebo hovoria, a nekonajú.

4 Viažu ťažké až neúnosné bremená a kladú ich ľuďom na plecia, ale sami ich nechcú ani prstom pohnúť.

5 Všetko, čo robia, konajú iba preto, aby ich ľudia videli: rozširujú si modlitebné remienky a zväčšujú strapce na šatách,

6 radi majú popredné miesta na hostinách, prvé stolice v synagógach,

7 pozdravy na uliciach a keď ich ľudia oslovujú Rabbi.

8 Vy sa nedávajte volať Rabbi, lebo len jeden je váš Učiteľ, vy všetci ste bratia.

9 Ani Otcom nevolajte nikoho na zemi, lebo len jeden je váš Otec, ten nebeský.

10 Ani sa nedávajte volať Učiteľmi, lebo len jediný je váš Učiteľ, Kristus.

11 Kto je medzi vami najväčší, bude vaším služobníkom.

12 Kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.

13 Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo zatvárate nebeské kráľovstvo pred ľuďmi! Sami doň nevchádzate, a tým, čo vchádzajú, vojsť nedovolíte.

14 (Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci! Vyjedáte domy vdovám a modlíte sa dlhé modlitby. Preto vás postihne prísnejší súd.)

15 Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo obchádzate more i zem, aby ste získali jedného novoverca, a keď sa ním stane, urobíte z neho syna pekla dva razy horšieho, ako ste sami!

16 Beda vám, slepí vodcovia! Hovoríte: »Kto by prisahal na chrám, to nič nie je, ale kto by prisahal na chrámové zlato, to ho už viaže.«

17 Hlupáci a slepci! Čo je viac: zlato, či chrám, ktorý to zlato posväcuje?

18 Alebo: »Kto by prisahal na oltár, to nič nie je, ale kto by prisahal na dar, čo je na ňom, to ho už viaže.«

19 Slepci! Čože je viac: dar, či oltár, ktorý ten dar posväcuje?

20 Kto teda prisahá na oltár, prisahá naň i na všetko, čo je na ňom;

21 a kto prisahá na chrám, prisahá naň i na toho, ktorý v ňom býva.

22 A kto prisahá na nebo, prisahá na Boží trón i na toho, čo na ňom sedí.

23 Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo dávate desiatky z mäty, kôpru a rasce, ale zanedbali ste, čo je v zákone dôležitejšie – spravodlivosť, milosrdenstvo a vernosť! Toto bolo treba robiť, a tamto nezanedbávať.

24 Slepí vodcovia! Komára preciedzate a ťavu prehĺtate.

25 Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo čistíte čašu a misu zvonka, ale vnútri sú plné lúpeže a nečistoty!

26 Slepý farizej, vyčisti čašu najprv zvnútra, aby bola čistá aj zvonka!

27 Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo sa podobáte obieleným hrobom, ktoré zvonka vyzerajú pekne, ale vnútri sú plné mŕtvolných kostí a všelijakej nečistoty!

28 Tak sa aj vy navonok zdáte ľuďom spravodliví, no vnútri ste plní pokrytectva a neprávosti.

29 Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci! Prorokom staviate hrobky a spravodlivým zdobíte pomníky

30 a hovoríte: »Keby sme boli žili za čias našich otcov, neboli by sme s nimi prelievali krv prorokov.«

31 A tak si sami svedčíte, že ste synmi tých, čo zabíjali prorokov.

32 Vy už dovŕšte mieru svojich otcov!

33 Hadi, hadie plemeno, ako uniknete rozsudku pekla?

34 Preto, hľa, ja k vám posielam prorokov, učiteľov múdrosti a zákonníkov. Vy niektorých z nich zabijete a ukrižujete, iných budete bičovať vo svojich synagógach a prenasledovať z mesta do mesta,

35 aby na vás padla všetka spravodlivá krv vyliata na zemi, počnúc krvou spravodlivého Ábela až po krv Zachariáša, Barachiášovho syna, ktorého ste zabili medzi chrámom a oltárom.

36 Veru, hovorím vám: To všetko padne na toto pokolenie.

37 Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, čo boli k tebe poslaní, koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti, ako sliepka zhromažďuje svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste!

38 Hľa, váš dom vám ostáva pustý.

39 Lebo vám hovorím: Odteraz ma neuvidíte, až kým nebudete hovoriť: »Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.«“

1 Keď Ježiš vyšiel z chrámu a odchádzal, pristúpili k nemu jeho učeníci a ukazovali mu chrámové stavby.

2 On im však povedal: „Vidíte toto všetko? Veru, hovorím vám: Nezostane tu kameň na kameni; všetko bude zborené.“

3 Keď potom sedel na Olivovej hore a boli sami, pristúpili k nemu učeníci a spýtali sa ho: „Povedz nám, kedy to bude a aké bude znamenie tvojho príchodu a konca sveta?“

4 Ježiš im odpovedal: „Dajte si pozor, aby vás niekto nezviedol.

5 Lebo prídu mnohí v mojom mene a budú hovoriť: »Ja som Mesiáš.« A mnohých zvedú.

6 Budete počuť o vojnách a chýry o bojoch. Dajte si pozor, aby ste sa neplašili. To musí prísť, ale ešte nebude koniec.

7 Lebo povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. Miestami bude hlad a zemetrasenie.

8 Ale to všetko bude len začiatok útrap.

9 Potom vás vydajú na mučenie, budú vás zabíjať, a všetky národy vás budú nenávidieť pre moje meno.

10 Vtedy mnohí odpadnú a budú sa navzájom udávať a nenávidieť.

11 Vystúpi mnoho falošných prorokov a zvedú mnohých.

12 A pretože sa rozmnoží neprávosť, v mnohých vychladne láska.

13 Ale kto vytrvá do konca, bude spasený.

14 Toto evanjelium o kráľovstve sa bude hlásať po celom svete na svedectvo všetkým národom. A potom príde koniec.

15 Keď uvidíte ohavnosť spustošenia na svätom mieste, ako predpovedal prorok Daniel – kto číta, nech pochopí:

16 vtedy tí, čo budú v Judei, nech utečú do hôr;

17 kto bude na streche, nech nezostupuje vziať si niečo z domu,

18 a kto bude na poli, nech sa nevracia vziať si plášť.

19 Beda ťarchavým ženám a tým, čo budú v tie dni pridájať!

20 Modlite sa, aby ste nemuseli utekať v zime alebo v sobotu,

21 lebo vtedy bude veľké súženie, aké nebolo od počiatku sveta až doteraz a už ani nebude.

22 A keby sa tie dni neskrátili, nezachránil by sa nik; ale kvôli vyvoleným sa tie dni skrátia.

23 Keby vám vtedy niekto povedal: »Hľa, tu je Mesiáš« alebo: »Tamto je,« neverte.

24 Lebo vystúpia falošní mesiáši a falošní proroci a budú robiť veľké znamenia a zázraky, aby zviedli, ak je to možné, aj vyvolených.

25 Hľa, hovorím vám to vopred.

26 Keby vám teda povedali: »Hľa, je na púšti,« nevychádzajte; »Hľa, skrýva sa v dome,« neverte.

27 Lebo ako blesk vzíde na východe a vidno ho až po západ, taký bude aj príchod Syna človeka.

28 Kde bude mŕtvola, tam sa zhromaždia aj orly.

29 Hneď po súžení tých dní slnko sa zatmie, mesiac nevydá svoje svetlo, hviezdy budú padať z neba a nebeské mocnosti sa zachvejú.

30 Vtedy sa na nebi zjaví znamenie Syna človeka. Všetky kmene zeme budú nariekať a uvidia Syna človeka prichádzať na nebeských oblakoch s mocou a veľkou slávou.

31 On pošle svojich anjelov za mohutného zvuku poľnice a zhromaždia jeho vyvolených zo štyroch strán sveta, od jedného kraja neba až po druhý.

32 Od figovníka sa naučte podobenstvo. Keď jeho ratolesť mladne a vyháňa lístie, viete, že je blízko leto.

33 Tak aj vy; až uvidíte toto všetko, vedzte, že je blízko, predo dvermi.

34 Veru, hovorím vám: Nepominie sa toto pokolenie, kým sa to všetko nestane.

35 Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú.

36 Ale o tom dni a o tej hodine nevie nik, ani nebeskí anjeli, ani Syn, iba sám Otec.

37 Ako bolo za dní Noema, tak bude aj pri príchode Syna človeka.

38 Ako v dňoch pred potopou ľudia jedli a pili, ženili sa a vydávali až do toho dňa, keď Noe vošiel do korába,

39 a nič nezbadali, až prišla potopa a zmietla všetkých, tak bude aj pri príchode Syna človeka.

40 Vtedy budú na poli dvaja: jeden bude vzatý, druhý sa ponechá.

41 Dve budú mlieť na mlyne: jedna bude vzatá, druhá sa ponechá.

42 Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán.

43 Uvážte predsa: Keby hospodár vedel, v ktorú nočnú hodinu príde zlodej, veruže by bdel a nedovolil by mu vniknúť do svojho domu.

44 Preto aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej neviete.

45 Kto je teda verný a múdry sluha, ktorého pán ustanovil nad svojou čeľaďou, aby jej načas dával pokrm?

46 Blahoslavený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde tak robiť.

47 Veru, hovorím vám: Ustanoví ho nad celým svojím majetkom.

48 Ale keby si zlý sluha v srdci povedal: »Môj pán voľajako nejde«

49 a začal by biť svojich spolusluhov, jesť a piť s opilcami,

50 pán toho sluhu príde v deň, keď to najmenej čaká, a v hodinu, o ktorej sa nenazdá,

51 oddelí ho a dá mu podiel medzi pokrytcami; tam bude plač a škrípanie zubami.

1 Vtedy sa nebeské kráľovstvo bude podobať desiatim pannám, ktoré si vzali lampy a vyšli naproti ženíchovi.

2 Päť z nich bolo nerozumných a päť múdrych.

3 Nerozumné si vzali lampy, ale olej si so sebou nevzali.

4 Múdre si vzali s lampami aj olej do nádob.

5 Keď ženích neprichádzal, všetkým sa začalo driemať a zaspali.

6 O polnoci sa strhol krik: »Ženích prichádza, vyjdite mu v ústrety!«

7 Všetky panny sa prebudili a pripravovali si lampy.

8 Tu nerozumné panny povedali múdrym: »Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú.«

9 Ale múdre odvetili: »Aby azda nebolo ani nám, ani vám málo, choďte radšej k predavačom a kúpte si!«

10 No kým išli kupovať olej, prišiel ženích a tie, čo boli pripravené, vošli s ním na svadbu a dvere sa zatvorili.

11 Napokon prišli aj ostatné panny a vraveli: »Pane, Pane, otvor nám!«

12 Ale on im povedal: »Veru, hovorím vám: Nepoznám vás.«

13 Preto bdejte, lebo neviete ani dňa, ani hodiny.

14 Bude to tak, ako keď sa istý človek chystal na cestu. Zavolal si sluhov a zveril im svoj majetok:

15 jednému dal päť talentov, druhému dva a ďalšiemu jeden, každému podľa jeho schopností, a odcestoval.

16 Ten, čo dostal päť talentov, hneď šiel, obchodoval s nimi a získal ďalších päť.

17 Podobne aj ten, čo dostal dva, získal ďalšie dva.

18 Ale ten, čo dostal jeden, šiel, vykopal jamu a peniaze svojho pána ukryl.

19 Po dlhom čase sa pán tých sluhov vrátil a začal s nimi účtovať.

20 Predstúpil ten, čo dostal päť talentov, priniesol ďalších päť talentov a vravel: »Pane, päť talentov si mi odovzdal a hľa, ďalších päť som získal.«

21 Jeho pán mu povedal: »Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.«

22 Predstúpil ten, čo dostal dva talenty, a vravel: »Pane, dva talenty si mi odovzdal a hľa, získal som ďalšie dva.«

23 Jeho pán mu povedal: »Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.«

24 Predstúpil aj ten, čo dostal jeden talent, a hovoril: »Pane, viem, že si tvrdý človek: žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal.

25 Bál som sa, a preto som išiel a ukryl tvoj talent v zemi. Hľa, tu máš, čo je tvoje.«

26 Jeho pán mu povedal: »Zlý a lenivý sluha! Vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal?

27 Mal si teda moje peniaze dať peňazomencom a ja by som si bol po návrate vybral, čo je moje, aj s úrokmi.

28 Vezmite mu talent a dajte ho tomu, čo má desať talentov.

29 Lebo každému, kto má, ešte sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má.

30 A neužitočného sluhu vyhoďte von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.«

31 Až príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci anjeli, zasadne na trón svojej slávy.

32 Vtedy sa pred ním zhromaždia všetky národy a on oddelí jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od capov.

33 Ovce si postaví sprava a capov zľava.

34 Potom Kráľ povie tým, čo budú po jeho pravici: »Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta.

35 Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma;

36 bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne.«

37 Vtedy mu spravodliví povedia: »Pane, a kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť?

38 Kedy sme ťa videli ako pocestného a pritúlili sme ťa, alebo nahého a priodeli sme ťa?

39 Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme k tebe?«

40 Kráľ im odpovie: »Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.«

41 Potom povie aj tým, čo budú zľava: »Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom!

42 Lebo som bol hladný, a nedali ste mi jesť; bol som smädný, a nedali ste mi piť;

43 bol som pocestný, a nepritúlili ste ma; bol som nahý, a nepriodeli ste ma; bol som chorý a vo väzení, a nenavštívili ste ma.«

44 Vtedy mu aj oni povedia: »Pane, a kedy sme ťa videli hladného alebo smädného, alebo ako pocestného, alebo nahého, alebo chorého, alebo vo väzení, a neposlúžili sme ti?«

45 Vtedy im on odpovie: »Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste to neurobili.«

46 A pôjdu títo do večného trápenia, kým spravodliví do večného života.“

1 Keď Ježiš skončil všetky tieto reči, povedal svojim učeníkom:

2 „Viete, že o dva dni bude Veľká noc a Syn človeka bude vydaný, aby ho ukrižovali.“

3 Vtedy sa zhromaždili veľkňazi a starší ľudu v dvorane veľkňaza, ktorý sa volal Kajfáš,

4 a uzniesli sa, že Ježiša podvodne chytia a zabijú.

5 Ale hovorili: „Nie vo sviatok, aby sa ľud nevzbúril.“

6 Keď bol Ježiš v Betánii v dome Šimona Malomocného,

7 pristúpila k nemu žena s alabastrovou nádobou vzácneho voňavého oleja a vyliala mu ho na hlavu, ako sedel pri stole.

8 Keď to videli učeníci, hnevali sa a hovorili: „Načo takéto mrhanie?

9 Veď sa to mohlo draho predať a rozdať chudobným.“

10 Ježiš to spozoroval a povedal im: „Prečo trápite túto ženu? Urobila mi dobrý skutok;

11 veď chudobných máte vždy medzi sebou, ale mňa nemáte vždy.

12 Keď mi vyliala tento olej na telo, urobila to na môj pohreb.

13 Veru, hovorím vám: Kdekoľvek na svete sa bude ohlasovať toto evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila.“

14 Vtedy jeden z Dvanástich – volal sa Judáš Iškariotský – odišiel k veľkňazom

15 a vyzvedal sa: „Čo mi dáte, a ja vám ho vydám?“ Oni mu určili tridsať strieborných.

16 A od tej chvíle hľadal príležitosť vydať ho.

17 V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov prišli k Ježišovi učeníci a pýtali sa ho: „Kde ti máme pripraviť veľkonočnú večeru?“

18 On povedal: „Choďte do mesta k istému človeku a povedzte mu: Učiteľ odkazuje: Môj čas je blízko, u teba budem jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka.“

19 Učeníci urobili, ako im Ježiš rozkázal, a pripravili veľkonočného baránka.

20 Keď sa zvečerilo, zasadol s Dvanástimi za stôl.

21 A keď jedli, povedal: „Veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí.“

22 Veľmi osmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: „Som to ja, Pane?“

23 On odpovedal: „Kto so mnou namáča ruku v mise, ten ma zradí.

24 Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda človeku, ktorý zrádza Syna človeka! Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.“

25 Aj jeho zradca Judáš sa opýtal: „Som to azda ja, Rabbi?“ Odpovedal mu: „Sám si to povedal.“

26 Pri večeri vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom, hovoriac: „Vezmite a jedzte: toto je moje telo.“

27 Potom vzal kalich, vzdával vďaky a dal im ho, hovoriac: „Pite z neho všetci:

28 toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov.

29 Hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z tohto plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť s vami nový v kráľovstve svojho Otca.“

30 Potom zaspievali chválospev a vyšli na Olivovú horu.

31 Vtedy im Ježiš povedal: „Vy všetci tejto noci odpadnete odo mňa, lebo je napísané: »Udriem pastiera a stádo oviec sa rozpŕchne.«

32 Ale keď vstanem z mŕtvych, predídem vás do Galiley.“

33 Peter mu povedal: „Aj keby všetci odpadli od teba, ja nikdy neodpadnem.“

34 Ježiš mu odvetil: „Veru, hovorím ti: Tejto noci skôr, ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.“

35 Peter mu povedal: „Aj keby som mal umrieť s tebou, nezapriem ťa.“ Podobne hovorili aj ostatní učeníci.

36 Tu Ježiš prišiel s nimi na pozemok, ktorý sa volá Getsemani, a povedal učeníkom: „Sadnite si tu, kým odídem tamto a pomodlím sa.“

37 Vzal so sebou Petra a oboch Zebedejových synov. I doľahli naňho smútok a úzkosť.

38 Vtedy im povedal: „Moja duša je smutná až na smrť. Ostaňte tu a bdejte so mnou!“

39 Trochu poodišiel, padol na tvár a modlil sa: „Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty.“

40 Keď sa vrátil k učeníkom, našiel ich spať. I povedal Petrovi: „To ste nemohli ani hodinu bdieť so mnou?

41 Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia! Duch je síce ochotný, ale telo slabé.“

42 Znova odišiel a modlil sa: „Otče môj, ak ma tento kalich nemôže minúť a musím ho piť, nech sa stane tvoja vôľa.“

43 A keď sa vrátil, zasa ich našiel spať: oči sa im zatvárali od únavy.

44 Nechal ich, znova sa vzdialil a tretí raz sa modlil tými istými slovami.

45 Potom prišiel k učeníkom a povedal im: „Teraz už spite a odpočívajte! Hľa, prišla hodina; Syna človeka už vydávajú do rúk hriešnikov.

46 Vstaňte, poďme! Pozrite, môj zradca sa priblížil.“

47 A kým ešte hovoril, prišiel Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním veľký zástup s mečmi a kyjmi, ktorý poslali veľkňazi a starší ľudu.

48 Jeho zradca im dal znamenie: „Koho pobozkám, to je on; toho chyťte!“

49 A hneď pristúpil k Ježišovi a povedal: „Buď pozdravený, Rabbi!“ A pobozkal ho.

50 Ježiš mu povedal: „Priateľu, načo si prišiel!?“ Vtedy pristúpili, položili na Ježiša ruky a zajali ho.

51 Tu jeden z tých, čo boli s Ježišom, vystrel ruku, vytasil meč, zasiahol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho.

52 Ježiš mu povedal: „Daj svoj meč na jeho miesto! Lebo všetci, čo sa chytajú meča, mečom zahynú.

53 Alebo si myslíš, že by som nemohol poprosiť svojho Otca a on by mi hneď poslal viac ako dvanásť plukov anjelov?

54 Ale ako by sa potom splnilo Písmo, že to má byť takto?“

55 V tú hodinu povedal Ježiš zástupom: „Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zločinca, aby ste ma zajali. Deň čo deň som sedával a učil v chráme, a nezajali ste ma.“

56 Toto všetko sa stalo, aby sa splnili písma Prorokov. Vtedy ho všetci učeníci opustili a rozutekali sa.

57 Tí, čo Ježiša zajali, odviedli ho k veľkňazovi Kajfášovi, kde sa zhromaždili zákonníci a starší.

58 Peter šiel zďaleka za ním až do veľkňazovho dvora. Vošiel dnu a sadol si k sluhom: chcel vidieť, ako sa to skončí.

59 Veľkňazi a celá veľrada zháňali krivé svedectvo proti Ježišovi, aby ho mohli odsúdiť na smrť.

60 Ale nenašli, hoci vystúpilo mnoho falošných svedkov. Napokon prišli dvaja

61 a hovorili: „Tento povedal: »Môžem zboriť Boží chrám a o tri dni ho postaviť.«“

62 Tu vstal veľkňaz a spýtal sa ho: „Nič neodpovieš? Čo to títo svedčia proti tebe?!“

63 Ale Ježiš mlčal. Veľkňaz mu povedal: „Zaprisahám ťa na živého Boha, aby si nám povedal, či si Mesiáš, Boží Syn.“

64 Ježiš mu odvetil: „Sám si to povedal. Ale hovorím vám: Odteraz uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch.“

65 Vtedy si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: „Rúhal sa! Načo ešte potrebujeme svedkov? Sami ste teraz počuli rúhanie.

66 Čo na to poviete?“ Oni odpovedali: „Hoden je smrti!“

67 Potom mu pľuli do tváre a bili ho päsťami, iní ho zauškovali

68 a hovorili: „Prorokuj nám, Mesiáš, hádaj, kto ťa udrel!“

69 Peter sedel vonku na nádvorí. Prišla k nemu ktorási slúžka a povedala: „Aj ty si bol s Ježišom Galilejským!“

70 Ale on pred všetkými zaprel: „Neviem, čo hovoríš.“

71 Keď vyšiel k bráne, videla ho iná a povedala tým, čo tam boli: „Tento bol s Ježišom Nazaretským!“

72 On znova zaprel s prísahou: „Nepoznám toho človeka.“

73 O chvíľku pristúpili tí, čo tam stáli, a povedali Petrovi: „Veru, aj ty si z nich, veď aj tvoja reč ťa prezrádza!“

74 Vtedy sa začal zaklínať a prisahať: „Nepoznám toho človeka.“ A vtom zaspieval kohút.

75 Tu sa Peter rozpamätal na slovo, ktoré mu bol povedal Ježiš: „Skôr ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.“ Vyšiel von a horko sa rozplakal.