Author: admin

1 A znovu som zdvihol oči, pozrel som sa a, hľa, letel zvitok.

2 I spýtal sa ma: „Čo vidíš?“ Odpovedal som: „Vidím letieť zvitok; jeho dĺžka je dvadsať lakťov, šírka desať lakťov.“

3 A riekol mi: „Toto je kliatba, ktorá vychádza na celú zem. Lebo každý zlodej, ako je to na ňom na jednej strane, bude odstránený; a každý, kto prisahá, ako je to na ňom na druhej strane, bude odstránený.

4 Vyvediem ju – hovorí Pán zástupov -, pôjde do domu zlodeja a do domu toho, čo krivo prisahá v mojom mene, usadí sa v jeho dome a zničí ho, i jeho trámy a jeho kamene.“

5 Tu predstúpil anjel, ktorý vo mne hovoril, a riekol mi: „Zdvihni oči a pozri, čo je to, čo vystupuje!“

6 I spýtal som sa: „Čo je to?“ Odpovedal: „To je efa, ktorá vystupuje;“ a dodal: „Toto je ich výzor v celej krajine.“

7 Vtom, hľa, zdvihla sa olovená pokrývka a prostred efy sedela akási žena.

8 I povedal: „Toto je bezbožnosť.“ Sotil ju doprostred efy a na jej otvor položil olovenú pokrývku.

9 Potom som zdvihol oči, pozrel som sa a, hľa, predstupovali dve ženy, krídla im nadúval vietor – mali totiž krídla podobné krídlam bociana – a zdvihli efu medzi zem a nebo.

10 I spýtal som sa anjela, ktorý vo mne hovoril: „Kde tieto nesú efu?“

11 Odpovedal mi: „Chcú jej postaviť dom v krajine Senaár. Keď ho dostavajú, položia ju tam na jej podstavec.“

1 Znovu som zdvihol oči, pozrel som sa a, hľa, štyri vozy vystupovali spomedzi dvoch vrchov; vrchy boli kovové.

2 V prvom voze boli hnedé kone, v druhom voze čierne kone,

3 v treťom voze biele kone, vo štvrtom voze kone strakaté, mocné.

4 Ozval som sa a pýtal som sa anjela, ktorý vo mne hovoril: „Čo je to, môj pane?“

5 Anjel mi odvetil: „To sú štyri vetry neba, ktoré vystupujú; predtým stáli pred Pánom celej zeme.

6 V ktorom sú čierne kone, ten ide do severnej krajiny a biele idú za ním; strakaté idú do južnej krajiny.

7 Mocné vyšli a usilovali sa prejsť po zemi.“ I riekol: „Choďte, prejdite zemou!“ Nato prešli zemou.

8 Potom na mňa zavolal a vravel mi: „Pozri, tie, čo idú do severnej krajiny, utíšia mi ducha v severnej krajine.“

9 Pán prehovoril ku mne takto:

10 „Vezmi od zajatcov, od Holdaja, Tobiáša a Idaja, ktorí prišli z Babylonu, a choď v ten istý deň do domu Joziáša, syna Sofoniášovho; choď,

11 vezmi striebro a zlato, urob korunu a polož ju na hlavu veľkňaza, Josedekovho syna Jozueho.

12 A povedz mu: »Toto hovorí Pán zástupov: Pozri, muž, ktorého meno je Výhonok; vyženie na svojom mieste a vybuduje Pánov chrám.

13 On postaví Pánov chrám, on dostane slávu a bude sedieť a panovať na svojom tróne; i kňaz bude na svojom tróne a medzi nimi dvoma bude mierová dohoda.«

14 Koruna bude pre Helema, Tobiáša, Idaja a Sofoniášovho syna Hena pamätníkom v Pánovom chráme.

15 Aj takí, čo sú ďaleko, budú prichádzať a budú stavať Pánov chrám i poznáte, že ma k vám poslal Pán zástupov. Stane sa to, ak budete ochotne počúvať hlas Pána, svojho Boha.“

1 Vo štvrtom roku kráľa Dária prehovoril Pán k Zachariášovi, štvrtý deň deviateho mesiaca, kisleva.

2 Vtedy poslal Betel Sarasara, Regemelecha a jeho mužov udobriť Pánovu tvár

3 a spýtať sa kňazov, ktorí sú v dome Pána zástupov, a prorokov: „Mám plakať a postiť sa v piatom mesiaci, ako som to robil už toľko rokov?“

4 Vtedy prehovoril ku mne Pán zástupov:

5 „Povedz všetkému ľudu krajiny i kňazom: Keď sa postíte a nariekate v piatom a siedmom mesiaci – a je to už sedemdesiat rokov! -, či sa to mne postíte?

6 A keď jete a pijete, či ste to nie vy, ktorí jete, a vy, ktorí pijete?

7 Či sú to nie príkazy, ktoré Pán vyhlásil prostredníctvom predošlých prorokov, keď bol Jeruzalem obývaný a bezpečný a jeho mestá dookola i Juh, i Rovina boli obývané?“

8 Potom Pán prehovoril k Zachariášovi takto:

9 „Toto hovorí Pán zástupov: Spravodlivo prisudzujte právo a preukazujte si vzájomne milosrdenstvo a láskavosť!

10 Vdovy, siroty, cudzincov a chudobných neutláčajte a vo svojich srdciach nezamýšľajte druh druhovi zlo!

11 Ale odopreli pozornosť, ukázali odbojné plece a zaťažili si uši, aby nepočuli.

12 Zo srdca si urobili diamant, aby nepočuli zákon a slová, ktoré svojím duchom poslal Pán zástupov prostredníctvom predošlých prorokov… Preto prišiel veľký hnev od Pána zástupov.

13 Ako volal a nepočuli, tak budú volať a nebudem počuť, hovorí Pán zástupov.

14 A rozprášim ich medzi rozličné národy, ktoré nepoznali, a krajina po nich spustne, že nik nebude chodiť sem-tam. Takto urobili rozkošnú zem pustatinou.“

1 Pán prehovoril (k Zachariášovi) takto:

2 „Toto hovorí Pán zástupov: Horlím za Sion veľkou horlivosťou a veľkým hnevom zaň horlím.

3 Toto hovorí Pán (zástupov): Vrátim sa na Sion a budem bývať uprostred Jeruzalema. Vtedy sa Jeruzalem bude volať Verné mesto a vrch Pána zástupov Svätý vrch.

4 Toto hovorí Pán zástupov: Ešte budú po uliciach Jeruzalema sedieť starci a starenky a ľudia, ktorí majú pre vysoký vek v ruke palicu.

5 A ulice mesta budú plné chlapcov a dievčat, ktorí sa budú hrať na jeho uliciach.

6 Toto hovorí Pán zástupov: Aj keď to bude zázračné v očiach zvyškov tohto ľudu, bude to vari zázračné aj v mojich očiach? – hovorí Pán zástupov.

7 Toto hovorí Pán zástupov: Hľa, ja zachránim svoj ľud z krajiny východu a z krajiny západu slnka

8 a privediem ich, takže budú bývať v Jeruzaleme; budú mojím ľudom a ja budem ich Bohom v pravde a spravodlivosti.

9 Toto hovorí Pán zástupov: Majte pevné ruky, ktorí v týchto dňoch počúvate tieto slová z úst prorokov, čo boli v deň, keď sa založil dom Pána zástupov, chrám, aby sa postavil.

10 Lebo pred tými dňami nebolo pre človeka mzdy a nebolo mzdy pre zviera; kto odchádzal alebo prichádzal, nemal pokoja od nepriateľov: poslal som všetkých ľudí navzájom proti sebe.

11 Teraz však nebudem k zvyškom tohto ľudu ako za predošlých dní – hovorí Pán zástupov.

12 Jeho siatie bude šťastné, vinič dá svoje ovocie, zem vydá svoju úrodu a nebesá dajú svoju rosu a toto všetko dám do imania zvyškom tohto ľudu.

13 A ako ste boli kliatbou medzi národmi, dom Júdov a dom Izraelov, tak vás vyslobodím a budete požehnaním; nebojte sa, majte pevné ruky!

14 Lebo toto hovorí Pán zástupov: Ako som zamýšľal robiť vám zlo, keď ma vaši otcovia hnevali – hovorí Pán zástupov -, a nezľutoval som sa,

15 tak budem v tých dňoch zasa zamýšľať robiť dobre Jeruzalemu a Júdovmu domu; nebojte sa!

16 Ale toto sú príkazy, ktoré máte zachovávať: Hovorte každý pravdu svojmu blížnemu, majte naozaj spravodlivé súdy vo svojich bránach;

17 nech nik nezamýšľa vo svojom srdci zlo proti svojmu blížnemu a nemilujte krivú prísahu, lebo toto všetko sú veci, ktoré nenávidím“ – hovorí Pán.

18 A Pán zástupov prehovoril ku mne takto:

19 „Toto hovorí Pán zástupov: Pôst štvrtého, pôst piateho, pôst siedmeho a pôst desiateho (mesiaca) bude pre Júdov dom plesaním, radosťou a veselou slávnosťou. Milujte však pravdu a pokoj!

20 Toto hovorí Pán zástupov: Ešte prídu národy a obyvatelia veľkých miest

21 a pôjdu obyvatelia jedného (mesta) do druhého a povedia: »Zoberme sa, poďme udobriť Pánovu tvár a hľadať Pána zástupov; pôjdem aj ja!«

22 Pôjdu teda veľké kmene a mocné národy hľadať Pána zástupov do Jeruzalema a udobriť Pánovu tvár.

23 Toto hovorí Pán zástupov: V tých dňoch sa chopí desať mužov z národov všetkých jazykov, chopia sa okraja odevu júdskeho muža a povedia: »Pôjdeme s vami, lebo sme počuli, že s vami je Boh.«“

1 „Výrok. Pánovo slovo proti krajine Hadrak a Damasku, jeho príbytku, lebo Pánovi patrí oko človeka a všetkých izraelských kmeňov.

2 Aj Emat s ním hraničí, aj Týrus a Sidon, nech je aký múdry.

3 Týrus si postavil hradby, nakopil striebra sťa prachu a zlata ako uličného blata.

4 Hľa, Pán sa ho zmocní, zrazí jeho bohatstvo do mora a mesto pohltí oheň.

5 Askalon uvidí a bude sa báť, Gaza sa bude hrozne zvíjať, aj Akaron, lebo jeho nádej v hanbe ostala; z Gazy zmizne kráľ a Askalon nebude obývaný.

6 V Azote budú bývať miešanci a vyhubím pýchu Filištíncov.

7 Od úst im odstránim krv, spomedzi zubov ich ohavnosti. Aj on ostane pre nášho Boha a bude ako júdske knieža a Akaron ako Jebuzejčania.

8 Postavím tábor pred svoj dom proti vojsku, proti tým, čo tiahnu sem i tam, a neprejde viac cez nich pohonič, áno, teraz hľadím svojimi očami.

9 Plesaj hlasno, dcéra Siona, jasaj, dcéra Jeruzalema, hľa, tvoj kráľ ti prichádza, spravodlivý je a prináša spásu, ponížený je a nesie sa na oslovi, na osliatku, mláďati oslice.

10 Vyhubí vozy z Efraima a kone z Jeruzalema, vymiznú bojové kuše; o pokoji bude rokovať s národmi a jeho vladárstvo je od mora k moru a od Rieky až do končín zeme.

11 I tebe pre tvoju krvnú zmluvu vypustím zajatcov z cisterny, v ktorej nieto vody.

12 Vráťte sa do pevnosti, zajatci nádeje; dnes oznamujem: Dvojnásobne ti vynahradím.

13 Lebo natiahnem Júdu ako luk a nabijem Efraimom; povzbudím tvojich synov, Júda, proti tvojim synom, Javan, spravím ťa podobným meču bojovníka.

14 Pán sa zjaví nad nimi, jeho šíp vypáli sťa blesk, Pán, Jahve, zatrúbi na trúbu, kráčať bude v južnej víchrici.

15 Pán, Jahve, bude štítom nad nimi, budú ničiť a šliapať kamene z praku, budú piť a hučať ako od vína, budú plní ako kropáč, ako rohy oltára.

16 I zachráni ich Pán, ich Boh, v ten deň ako stádo svojho ľudu, keď sa posvätné kamene budú vznášať nad jeho zemou.

17 Čo je jeho vzácnosť a čo je jeho krása? Obilie oživí mladíkov a mladé víno panny.

1 Proste od Pána dážď v čase neskorej pŕšky! Pán tvorí oblaky a dá vám lejak dažďa, trávu na poli každému.

2 Lebo bôžikovia hovorili naprázdno a všetci videli klamstvo, vykladajú márne sny, potešujú daromne. Preto odtiahli ako stádo, sú pokorení, lebo niet pastiera.

3 Proti pastierom vzblčal môj hnev a capy navštívim. Lebo Pán zástupov navštívil svoje stádo, Júdov dom; urobil ich podobnými svojim nádherným paripám vo vojne.

4 Z neho je uhol, z neho je kolík, z neho je bojová kuša, z neho pochádza zároveň každý pohonič.

5 I budú ako hrdinovia, ktorí šliapu vo vojne blato po uliciach, budú bojovať, lebo Pán je s nimi, jazdci na koňoch ostanú v hanbe.

6 Mocným urobím Júdov dom a dom Jozefov zachránim, privediem ich späť, veď som ich omilostil, budú, akoby som ich nebol zavrhol, lebo ja, Pán, som ich Boh a vyslyším ich.

7 Efraimci budú ako hrdinovia, srdce sa im bude tešiť ako od vína, ich synovia to uvidia a budú sa tešiť, srdce im bude plesať v Pánovi.

8 Zahvizdnem im a pozbieram ich, lebo som ich vykúpil, bude ich tak veľa, ako ich bolo.

9 Rozosejem ich medzi národy a v diaľavách budú na mňa spomínať, budú žiť so svojimi synmi a vrátia sa.

10 Privediem ich späť z egyptskej krajiny a z Asýrska ich pozbieram, privediem ich do krajiny Galaád a na Libanon, no nebude im to stačiť.

11 Preto prejdú cez more úzkosti a zrazia vlny do mora, v hanbe ostanú všetky ramená Nílu, upadne sláva Asýrska a berla z Egypta sa stratí.

12 Urobím ich mocnými v Pánovi a budú kráčať v jeho mene“ – hovorí Pán.

1 Otvor, Libanon, svoje brány, nech oheň hlce tvoje cédre!

2 Jajkaj, cyprus, veď padol céder: čo boli mocní, spustli; jajkajte, duby Bášanu, lebo vyťali neprístupný les.

3 Čujže! Jajkajú pastieri, lebo spustla ich nádhera; čuj, levíčatá revú, lebo spustla pýcha Jordána.

4 Toto hovorí Pán, môj Boh: „Stráž stádo určené na porážku,

5 ktoré majitelia nemilosrdne porážajú. Jeho kupci hovoria: »Nech je zvelebený Pán, zbohatol som;« jeho pastieri nemajú nad ním zľutovania.

6 Ani ja už nebudem mať zľutovania nad obyvateľmi krajiny“ – hovorí Pán, „ale sám vydám ľudí, každého do ruky jeho blížneho a do ruky jeho kráľa; spustošia krajinu, ale ja ich nevytrhnem z ich ruky.“

7 Preto, chudobní stáda, pásol som stádo na porážku. I vzal som dve palice, jednu som nazval Vľúdnosť, druhú som nazval Puto. Pásol som teda stádo.

8 Za mesiac som odstránil troch pastierov. Potom mi duša bola netrpezlivá s nimi, ale aj ja som sa odcudzil ich duši.

9 I povedal som: „Nebudem vás pásť. Čo má zomrieť, nech zomrie; čo má zhynúť, nech zhynie; a ktoré ostanú, nech si vzájomne žerú mäso.“

10 Vzal som svoju palicu Vľúdnosť a zlomil som ju; tým som zrušil zmluvu, ktorú som uzavrel so všetkými národmi.

11 I stratila v ten deň platnosť. Vtedy zvedeli chudobní stáda, ktorí ma pozorovali, že je to Pánovo slovo.

12 Povedal som im: „Ak uznáte za dobré, dajte mi moju mzdu, ak nie, nechajte!“ Odvážili mi teda mzdu, tridsať strieborných.

13 Pán mi povedal: „Hoď ju tvorcovi, tú nádhernú mzdu, na akú ma ocenili.“ Vzal som teda tridsať strieborných a hodil som ich v Pánovom dome tvorcovi.

14 Potom som zlomil svoju druhú palicu Puto; tým som zrušil bratstvo medzi Júdom a Izraelom.

15 I riekol mi Pán: „Ešte raz si vezmi výstroj, a to hlúpeho pastiera!

16 Lebo, hľa, ja vzbudím v krajine pastiera: čo hynie, o to sa neobzrie, čo sa stratilo, hľadať nebude, čo je zlomené, hojiť nebude, čo ešte stojí, kŕmiť nebude; z tučných bude jesť mäso a pozráža im paprčky.

17 Beda hlúpemu pastierovi, ktorý opúšťa stádo; meč proti jeho ramenu a proti jeho oku pravému; jeho rameno úplne vyschne, jeho pravé oko celkom vyhasne.“

1 Výrok. Pánovo slovo proti Izraelu. Hovorí Pán, ktorý rozostrel nebesá a založil zem, ktorý utvoril ducha v človeku:

2 „Hľa, ja urobím Jeruzalem opojnou čašou pre všetky okolité národy; ale bude to aj proti Júdsku, keď budú obliehať Jeruzalem.

3 V ten deň urobím Jeruzalem priťažkým kameňom pre všetky národy; všetci, čo ho budú dvíhať, celkom sa dodriapu, hoci sa zhromaždia k nemu všetky národy zeme.

4 V ten deň, hovorí Pán, postihnem každého koňa strachom a každého jazdca šialenstvom. Ale nad Júdovým domom otvorím si oči a všetky kone národov raním slepotou.

5 Vtedy si kniežatá Júdu budú v sebe hovoriť: »Nože mi posilni obyvateľov Jeruzalema v Pánovi zástupov, ich Bohu.«

6 V ten deň urobím kniežatá Júdu podobnými nádobe s ohňom medzi drevom a horiacej ohnivej fakli medzi snopmi; budú hltať napravo i naľavo všetky okolité národy a Jeruzalem ostane ďalej na svojom mieste, v Jeruzaleme.

7 Ale Pán zachráni predovšetkým stany Júdove, aby sláva Dávidovho domu a sláva obyvateľov Jeruzalema nebola popri Júdovi priveľká.

8 V ten deň bude Pán štítom nad obyvateľmi Jeruzalema; kolísavý medzi nimi bude v ten deň ako Dávid, Dávidov dom však bude v ich čele ako Boh, ako Pánov anjel.

9 V ten deň sa budem usilovať poraziť všetky národy, ktoré pôjdu proti Jeruzalemu.

10 Na Dávidov dom však a na obyvateľov Jeruzalema vylejem ducha milosrdenstva a pokorných prosieb; potom budú hľadieť na mňa, ktorého prebodli, a budú nad ním nariekať, ako sa narieka nad jedináčikom, a horekovať, ako sa horekuje nad prvorodeným.

11 V ten deň sa rozmôže nárek v Jeruzaleme ako nárek Adadremonu v údolí Magedo.

12 Nariekať bude krajina, každý rod osobitne. Dávidov rod osobitne a ich ženy osobitne; Nátanov rod osobitne a ich ženy osobitne;

13 Léviho rod osobitne a ich ženy osobitne; Semejov rod osobitne a ich ženy osobitne.

14 Všetky ostatné rody: každý osobitne a ich ženy osobitne.

1 V ten deň bude Dávidovmu domu a obyvateľom Jeruzalema otvorený prameň proti hriechu a poškvrne.

2 A v ten deň – hovorí Pán zástupov, vyhubím z krajiny meno modiel a nebudú viac na ne spomínať. Aj prorokov a ducha nečistoty odstránim z krajiny.

3 A ak bude ešte niekto prorokovať, jeho otec a matka, jeho rodičia, mu povedia: »Neostaneš žiť, pretože si v mene Pána hovoril lož;« a prebodnú ho otec a matka, jeho rodičia, pretože prorokoval.

4 Aj keď budú v ten deň prorokovať, ostanú proroci v hanbe, každý so svojím videním. A aby oklamali, neoblečú si srstený plášť.

5 Každý povie: »Nie som prorok; ja som človek, ktorý obrába zem, lebo si ma od mladi kúpil istý človek.«

6 A keď sa ho spýtajú: »Čo sú to za rany medzi tvojimi rukami?« – odpovie: »Tie mi zasadili v dome mojich milých.«

7 Meč, vzbuď sa proti môjmu pastierovi a proti blízkemu mužovi – hovorí Pán zástupov. Udri pastiera, nech sa stádo rozpŕchne, potom obrátim ruku proti maličkým.

8 V celej krajine – hovorí Pán – dve tretiny z neho zomrú, zahynú, a tretina z neho ostane.

9 Tú tretinu zavediem do ohňa a vytopím ich, ako sa vytápa striebro, a vyskúšam ich, ako sa skúša zlato. On bude vzývať moje meno a ja ho vyslyším, poviem: To je môj ľud, a on povie: »Pán je môj Boh.«“

1 Hľa, príde deň pre Pána, vtedy podelia tvoju korisť uprostred teba.

2 Zhromaždím všetky národy k Jeruzalemu do boja, zaujmú mesto, vyplienia domy, znásilnia ženy, polovica mesta pôjde do zajatia, ale ostatok ľudu z mesta nevykántria.

3 Potom Pán vytiahne a bude bojovať proti tým národom ako keď bojoval v deň vojny.

4 Nohami v ten deň zastane na Olivovej hore, ktorá leží pri Jeruzaleme na východ, a Olivová hora sa rozštiepi na polovice smerom východo-západným na veľmi veľkú dolinu. Polovica hory sa posunie na sever a polovica na juh.

5 Vtedy budete utekať do údolia mojich vrchov, lebo údolie medzi vrchmi bude siahať až k Asalu. Budete bežať, ako ste bežali pred zemetrasením v dňoch júdskeho kráľa Oziáša. Vtedy príde Pán, môj Boh, a všetci jeho svätí s ním.

6 V ten deň nebude svetlo, ale zima a ľad.

7 Bude to jeden deň, známy Pánovi, nie deň a noc. Ale vo večernom čase bude svetlo.

8 V ten deň budú z Jeruzalema vytekať živé vody, polovica do Východného mora a polovica do Západného mora; tak to bude v lete i v zime.

9 Pán bude kráľom nad celou zemou. V ten deň bude jedine Pán a jedine jeho meno.

10 Celá krajina sa obráti akoby na rovinu od Gabay po Remon južne od Jeruzalema. Ten bude vyčnievať a bude obývaný na svojom mieste od Benjamínovej brány až po miesto prvej brány, po Rožnú bránu, od veže Hananeel až po Kráľovské lisy.

11 Budú v ňom bývať, kliatby viac nebude a Jeruzalem bude bývať v bezpečí.

12 A toto bude rana, ktorou Pán udrie všetky národy, ktoré bojovali proti Jeruzalemu: zhnije im mäso, hoci ešte stoja na nohách, oči im vyhnijú vo svojich jamkách a jazyk im zhnije v ústach.

13 A v ten deň povstane medzi nimi veľký zmätok od Pána; budú sa vzájomne chytať za ruky a budú dvíhať ruky vzájomne proti sebe.

14 Ale aj Júda bude bojovať v Jeruzaleme. Nahromadí sa bohatstvo všetkých okolitých národov: zlato, striebro a šatstvo v ohromnom množstve.

15 A ako táto rana bude aj rana na koňoch, muliciach, ťavách, osloch a všetkých zvieratách, ktoré budú v týchto táboroch.

16 Všetci však, čo ostanú z rozličných národov, ktoré išli proti Jeruzalemu, pôjdu sa rok čo rok klaňať kráľovi, Pánovi zástupov, a svätiť sviatok Stánkov.

17 Ak niektoré z týchto rodov neprídu do Jeruzalema klaňať sa kráľovi, Pánovi zástupov, nebude nad nimi pršať.

18 Ak nevystúpi a nepríde ani rod Egypťanov, nebude ani nad nimi (pršať); zastihne ich rana, ktorou Pán udrie národy, čo neprídu svätiť sviatok Stánkov.

19 Toto bude trest Egypta a trest všetkých národov, ktoré nepôjdu svätiť sviatok Stánkov.

20 V ten deň bude na hrkálkach koní: „Sväté Pánovi.“ A hrnce v Pánovom dome budú ako čaše pred oltárom.

21 Každý hrniec v Jeruzaleme a v Júdsku bude svätý Pánovi zástupov a všetci obetujúci prídu a vezmú si z nich a v nich budú variť, takže v ten deň už nebude Kanaánčanov v dome Pána zástupov.