Categories
Ezechiel

Ezechiel 7

1 Pán prehovoril ku mne takto:

2 „Ty, syn človeka, (hovor): Toto vraví Pán, Jahve, Izraelovej krajine: Koniec prichádza, prichádza koniec na štyri končiny krajiny.

3 Teraz prichádza koniec na teba, nuž vyšlem proti tebe svoj hnev, posúdim ťa podľa tvojich ciest a uvalím na teba všetky tvoje ohavnosti.

4 Oko sa mi nezmiluje nad tebou a nebudem šetriť, ale uvalím na teba tvoje cesty a tvoje ohavnosti budú uprostred teba i dozviete sa, že ja som Pán.

5 Toto hovorí Pán, Jahve: Nešťastie, pozri, jediné nešťastie prichádza.

6 Koniec prichádza, prichádza koniec, prebudil sa proti tebe, hľa, prichádza!

7 Dovršuje sa tvoja skaza, obyvateľ krajiny, prichádza čas, blízo je deň lomozu, a nie jasania na vrchoch.

8 Teraz zblízka vylejem na teba svoj zápal a vyplním na tebe svoj hnev, posúdim ťa podľa tvojich ciest a uvalím na teba všetky tvoje ohavnosti.

9 Moje oko sa nezmiluje a nebudem šetriť, ale uvalím na teba tvoje cesty a tvoje ohavnosti budú uprostred teba. Vtedy budete vedieť, že ja som Pán, ktorý bije.

10 Hľa, deň! Hľa, prichádza! Vychádza osud(?), kvitne prút, klíči namyslenosť!

11 Násilie vzrástlo na prút zločinu. Nič nie je z nich ani z ich majetku, ani z ich lomozu. Nič skvelého na nich niet.

12 Prichádza čas, blíži sa deň; kto kupuje, nech sa neteší, a kto predáva, nech nežiali, lebo hnev je nad celým jeho zástupom.

13 Veď ten, čo predal, nevráti sa k predanej veci, i keď ešte bude nažive, lebo proroctvo proti celému jeho zástupu neodstúpi. Zločinom si nik neposilní život.

14 Trúbte na trúbu a zbrojte všetko, jednako niet, kto by šiel do boja, pretože môj hnev je nad celým jeho zástupom.

15 Meč je vonku, mor a hlad vnútri. Kto je v poli, zomrie pod mečom, a kto je v meste, pohltí ho hlad a mor.

16 Ak uniknú z nich zachránenci, budú na vrchoch ako hrkútajúce holuby, pomrú všetci, každý pre svoj hriech.

17 Všetky ruky ovisnú a všetky kolená sa roztečú ako voda.

18 Opášu sa vrecovinami a pokryje ich hrôza; na každej tvári bude hanba a na každej hlave plešina.

19 Svoje striebro vyhodia na ulicu, ich zlato sa obráti na nečistotu. Ich striebro a zlato nevládze ich zachrániť, v deň Pánovho hnevu si (ním) nezasýtia dušu a nenaplnia vnútornosti. Lebo im bolo osídlom na hriech,

20 jeho ozdobný skvost obrátili na pýchu, robili z neho svoje ohavné obrazy a svoje ošklivosti, preto im ho obrátim na nečistotu.

21 A vydám ho za korisť do ruky cudzincov a zločincov zeme ako plen, aby ho znesvätili.

22 Odvrátim si od nich tvár a znesvätím môj skvost. Lúpežníci vniknú doň a znesvätia ho.

23 Urob reťaz! Veď zem je preplnená vinou krvi a mesto je plné násilia!

24 Privediem najhoršie z národov a zaujmú im domy. Urobím koniec pýche mocných a ich svätyne budú zneuctené.

25 Príde úzkosť. Budú hľadať pokoj, ale nebude ho.

26 Príde nešťastie za nešťastím a chýr za chýrom. Budú hľadať videnie u proroka, kňaz stratí zákon a starec radu.

27 Kráľ bude smútiť, knieža sa oblečie do hrôzy a ruky pospolitého ľudu sa budú triasť. Naložím s nimi podľa ich ciest a podľa ich pokračovania ich budem súdiť, i dozvedia sa, že ja som Pán.“

Categories
Ezechiel

Ezechiel 8

1 Stalo sa v šiestom roku, v šiestom mesiaci, piaty deň mesiaca, keď som sedel vo svojom dome a júdski starci sedeli predo mnou, že sa tam vzniesla nado mňa ruka Pána, Jahveho.

2 I videl som, hľa, podoba, ktorá vyzerala ako človek. Oddola toho, čo vyzeralo ako jeho pás, bol oheň a od jeho pása nahor vyzeralo ako žiara, ako vzhľad lesklého kovu.

3 A vystrel čosi ako ruku a uchopil ma za šticu hlavy, nato ma duch zdvihol medzi nebo a zem a zaviedol ma v Božích videniach do Jeruzalema, ku vchodu vnútornej brány, ktorá hľadí na sever, kde bola postavená socha žiarlivosti, (ktorá vzbudzuje žiarlivosť).

4 A hľa, bola tam sláva Izraelovho Boha, podobne ako som videl v údolí.

5 I riekol mi: „Syn človeka, zdvihniže si oči smerom na sever!“ Zdvihol som oči smerom na sever a hľa, severne od oltárnej brány, vo vchode bola spomenutá socha žiarlivosti.

6 I riekol mi: „Syn človeka, či vidíš, čo oni vystrájajú? Veľké ohavnosti sú to, čo tu vystrája Izraelov dom, takže sa vzdialim od svojej svätyne. Ale ešte ďalej uvidíš veľké ohavnosti.“

7 I zaviedol ma ku vchodu nádvoria a zazrel som v múre akúsi dieru.

8 Vtom mi riekol: „Vlom sa cez múr!“ Nato som sa vlámal cez múr a hľa bol tam akýsi vchod!

9 Vtedy mi riekol: „Vojdi a pozri zločinné ohavnosti, ktoré tam robia!“

10 Vošiel som teda, poobzeral som sa a hľa, rozličné zobrazenia plazov a zvierat – ošklivosti – a rozličné modly domu Izraela boli zôkol-vôkol vyryté do múru.

11 Pred nimi stálo sedemdesiat starcov Izraelovho domu, prostred ktorých bol Jezoniáš, syn Safanov. Každý mal v ruke kadidelnicu i vznášala sa vôňa kotúča z kadidla.

12 I riekol mi: „Či vidíš, syn človeka, čo robia starci Izraelovho domu v tme, každý vo svojej obrazovej izbe? Veď hovoria: »Pán nás nevidí. Pán opustil krajinu.«“

13 I riekol mi: „A ešte ďalej uvidíš veľké ohavnosti, ktoré títo vystrájajú.“

14 I zaviedol ma ku vchodu brány Pánovho chrámu, ktorá ležala na sever, a hľa, sedeli tam ženy, ktoré oplakávali Tamúza.

15 Vtedy mi riekol: „Či vidíš, syn človeka? Ešte uvidíš od týchto väčšie ohavnosti.“

16 Nato ma zaviedol do vnútorného nádvoria Pánovho chrámu a hľa, pri vchode do Pánovho chrámu, medzi predsieňou a oltárom bolo zo dvadsaťpäť mužov chrbtom k Pánovmu chrámu a tvárou na východ. A títo sa smerom na východ klaňali slnku.

17 „Či vidíš, syn človeka? Či je Júdovmu domu primálo robiť ohavnosti, ktoré tu robia, že (ešte aj) zem zaplňujú násilenstvom a opätovne ma popudzujú? Pozri, i konár si dávajú k nosu!

18 Nuž aj ja budem konať v hneve, nezmiluje sa mi oko a nebudem šetriť a hoci mi budú veľkým hlasom volať do uší, nevyslyším ich.“

Categories
Ezechiel

Ezechiel 9

1 Vtedy mi veľkým hlasom takto volal do uší: „Priblížil sa čas navštívenia mesta (a každý má v ruke nástroj ničenia).“

2 A hľa, prichádzalo šesť mužov cestou od Hornej brány, ktorá hľadí na sever, a každý mal v ruke hubiaci nástroj! Medzi nimi bol však muž oblečený do plátna a za pásom mal pisárske náčinie. Prišli a postavili sa pri kovovom oltári.

3 Sláva Pána Izraela sa zdvihla sponad cherubov, kde bola, k prahu domu. Vtom zavolal mužovi, oblečenému do plátna, ktorý mal za pásom pisárske náčinie.

4 A Pán mu povedal: „Prejdi cez mesto, cez Jeruzalem, a urob značku Tau na čelá mužov, ktorí vzdychajú a jajkajú nad rozličnými ohavnosťami, ktoré sa uprostred neho dejú.“

5 Tamtým však riekol tak, že som to počul: „Prejdite za ním po meste a zabíjajte! Nech sa vám oko nezmiluje a nešetrite.

6 Starca, mladíka a pannu, dieťa a ženy zabíjajte až po vyničenie! Ale nedotknite sa nikoho, kto má na sebe Tau! Začnite pri mojej svätyni!“ Začali teda mužmi, starcami, ktorí boli pred domom.

7 I riekol im: „Poškvrňte dom a naplňte nádvorie zabitými! Choďte!“ Išli teda a zabíjali v meste.

8 Keď oni zabíjali a (iba) ja som ostal, padol som na tvár, volal som a vravel: „Ach Pane, Jahve, či vyničíš všetok zvyšok Izraela, keď vylievaš svoj hnev na Jeruzalem?“

9 Nato mi riekol: „Hriech Izraela a Júdu je nadmieru veľký, krajina je presiaknutá krvou a mesto je plné neprávosti. Veď hovoria: »Pán opustil krajinu« a: »Pán nevidí.«

10 Nuž ani moje oko sa nezľutuje a nebudem šetriť, ich počínanie im uvalím na hlavu.“

11 Vtom hľa, človek odiaty plátnom, ktorý mal pero za pásom, podal hlásenie: „Urobil som, ako si mi rozkázal.“

Categories
Ezechiel

Ezechiel 10

1 Potom som zazrel, že na oblohe, ktorá bola nad hlavou cherubov, ukázalo sa nad nimi čosi ako kameň zafír, čo sa na výzor podobalo trónu.

2 I riekol mužovi, oblečenému do plátna: „Choď medzi kolesá pod cherubínmi a vezmi spomedzi cherubínov plné priehrštie žeravého uhlia a rozsyp to na mesto!“ Odišiel teda pred mojimi očami.

3 Cherubíni však stáli napravo od domu, keď ten muž vstúpil, a oblak zaplňoval vnútorné nádvorie.

4 Vtom sa Pánova sláva zdvihla sponad cherubínov na prah domu, dom sa zaplnil oblakom a nádvorie bolo plné lesku Pánovej slávy.

5 A šelest krídel cherubov bolo počuť až na vonkajšie nádvorie podobne hlasu všemohúceho Boha, keď hovorí.

6 A keď rozkázal človekovi, oblečenému do plátna: „Vezmi oheň spomedzi krútňavy, spomedzi cherubínov!“, on išiel a zastal pri kolese.

7 Vtedy cherub vystrel ruku spomedzi cherubov k ohňu, ktorý bol medzi cherubmi, nabral a dal do priehrštia tomu, čo bol oblečený do plátna. On vzal a odišiel.

8 A na cheruboch pod ich krídlami sa zjavila podoba ľudskej ruky.

9 Pozeral som a hľa, pri cheruboch boli štyri kolesá, po jednom kolese pri každom cherubovi, výzor kolies však bol ako lesk drahokamu tarzis.

10 Čo do výzoru mali všetky štyri rovnakú podobu, akoby bolo koleso v kolese.

11 Keď išli, išli na štyri strany, pri pohybe sa neobracali, ale ktorým smerom sa obrátilo predné, išli za ním, neobrátili sa pri pohybe.

12 A celé ich telo, ich chrbty, krídla aj kolesá boli dookola plné očí (pri svojich štyroch kolesách).

13 Kolesá však boli pred mojimi ušami nazvané Krútňava.

14 Každý mal štyri tváre: prvá tvár, tvár cheruba, druhá tvár, tvár človeka, tretia tvár leva a štvrtá tvár orla.

15 Vtom sa cherubi zdvihli: bola to tá živá bytosť, ktorú som videl pri rieke Chobar.

16 Keď cherubi išli, išli popri nich aj kolesá, a keď si cherubi zdvihli krídla, aby sa vzniesli zo zeme, kolesá sa neobrátili od ich boku.

17 Keď tí zastali, zastali, keď sa vzniesli, vzniesli sa s nimi, pretože v nich bol duch živej bytosti.

18 Tu Pánova sláva opustila prah domu a zastala nad cherubmi.

19 Nato si cherubi zdvihli krídla a pred mojimi očami sa pri odchode vzniesli zo zeme, podobne s nimi aj kolesá, a zastali pri vchode východnej brány Pánovho domu a odhora nad nimi bola sláva Izraelovho Boha.

20 To bola živá bytosť, ktorú som videl pod Izraelovým Bohom pri rieke Chobar, a dozvedel som sa, že sú to cherubi.

21 Po štyri tváre mal každý a každý štyri krídla, pod krídlami však mali čosi ako ľudské ruky.

22 A čo do podoby ich tvárí, boli to tváre, ktoré som videl pri rieke Chobar, (ich tváre aj ich samých). Každý šiel smerom svojej tváre.

Categories
Ezechiel

Ezechiel 11

1 Potom ma duch zdvihol a zaviedol k východnej bráne Pánovho domu, ktorá hľadí na východ, a hľa, pri vchode do brány bolo dvadsaťpäť mužov. Medzi nimi som videl Jezoniáša, syna Azurovho, a Feltiáša, syna Banaiášovho, kniežatá ľudu.

2 I riekol mi: „Syn človeka, toto sú mužovia, ktorí zamýšľajú zlo a dávajú zlé rady v tomto meste.

3 Oni hovoria: »Či domy neboli postavené nedávno? Ono je hrniec a my sme mäso.«

4 Preto prorokuj proti nim, prorokuj, syn človeka!“

5 Vtom dopadol na mňa Pánov duch a povedal mi: „Hovor: Toto hovorí Pán: Takto hovoríte, dom Izraelov, ale ja poznám, čo vám vystupuje do ducha.

6 Mnohých ste povraždili v tomto meste a jeho ulice ste zaplnili zabitými.

7 Nuž takto hovorí Pán, Jahve: Vami pozabíjaní, ktorých ste v ňom naukladali, sú to mäso a ono je hrniec, vás však z neho vyvediem.

8 Bojíte sa meča, nuž privediem na vás meč, hovorí Pán, Jahve.

9 I vyvediem vás z jeho stredu, dám vás do ruky cudzincov a podrobím vás súdu.

10 Pod mečom padnete, na hranici Izraela vás budem súdiť i dozviete sa, že ja som Pán.

11 Ono vám nebude hrncom a vy nebudete v ňom mäsom, na hranici Izraela vás budem súdiť.

12 I budete vedieť, že ja som Pán podľa ktorého zákonov ste nechodili a moje právo ste nezachovávali, ba konali ste podľa práva národov, ktoré sú okolo vás.“

13 A kým som prorokoval, stalo sa, že Feltiáš, syn Banaiášov, zomrel. Vtedy som padol na tvár, volal som veľkým hlasom a povedal som: „Ach, Pane, robíš koniec zvyškom Izraela?“

14 Potom prehovoril Pán ku mne takto:

15 „Syn človeka, tvoji bratia, (tvoji bratia), mužovia z tvojho príbuzenstva a celý Izraelov dom spolu sú tí, o ktorých hovoria obyvatelia Jeruzalema: »Ďaleko sú od Pána, nám sa dostala krajina do vlastníctva.«

16 Preto povedz: Toto hovorí Pán, Jahve: Áno, vzdialil som ich medzi národy, áno, roztratil som ich po krajinách a máličko som im bol svätyňou v krajinách, do ktorých išli.

17 Preto povedz: Toto hovorí Pán, Jahve: Pozbieram vás spomedzi národov, zhromaždím vás z krajín, po ktorých ste roztratení, a dám vám izraelskú zem.

18 Vojdú ta a odstránia z nej všetku jej ošklivosť a všetku jej ohavnosť.

19 Vtedy im dám jednotné srdce a jednotného ducha vložím do ich vnútra. Odstránim z ich tela srdce kamenné a dám im srdce z mäsa,

20 aby kráčali podľa mojich príkazov, zachovávali moje práva a konali podľa nich. Aby boli mojím národom a ja aby som bol ich Bohom.

21 Ale tým, ktorých srdce ide za ošklivosťami a ohavnosťami, uvalím na hlavu ich konanie,“ hovorí Pán, Jahve.

22 Nato si cherubíni zdvihli krídla a kolesá zároveň, Pánova sláva však bola na nich odhora.

23 Potom sa Pánova sláva vzniesla sponad stredu mesta a zastala nad vrchom, ktorý je východne od mesta.

24 Vtedy ma uchopil duch a zaviedol ma vo videní, v Pánovom duchu, do Chaldejska k zajatcom. Potom sa videnie, ktoré som videl, vzdialilo odo mňa.

25 I rozpovedal som zajatcom všetky Pánove slová, ktoré mi zjavil.

Categories
Ezechiel

Ezechiel 12

1 Pán prehovoril ku mne takto:

2 „Syn človeka, bývaš uprostred odbojného domu, ktorí majú oči na videnie, no nevidia, uši na počúvanie, no nepočujú, pretože sú odbojný dom.

3 Ty však, syn človeka, zhotuj si zajatecký výstroj a sťahuj sa vo dne pred ich očami. Presťahuješ sa pred ich očami zo svojho miesta na miesto iné, azda uvidia, hoci sú odbojný dom.

4 Svoj výstroj, výstroj zajatca, vynesieš vo dne pred ich očami, sám však vyjdeš pred ich očami večer, ako odchádza zajatec.

5 Pred ich očami si prebor múr a vyjdi tadiaľ.

6 Pred ich očami nes na pleci, vyjdi za tmy, tvár si zakry a nesmieš vidieť zem, lebo som ťa urobil znamením Izraelovho domu.“

7 Urobil som teda podľa rozkazu, vyniesol som vo dne svoj výstroj, podobný zajateckému výstroju a večer som si rukou preboril múr; za tmy som vyšiel a niesol som to pred ich očami.

8 Potom ráno prehovoril Pán ku mne takto:

9 „Syn človeka, či ti dom Izraela, dom odbojný, nehovoril: »Čože ty robíš?«

10 Povedz im: Toto hovorí Pán, Jahve: Kniežaťu v Jeruzaleme patrí tento výrok a celému Izraelovmu domu, ktorý je uprostred neho.

11 Povedz: Ja som vaším znamením. Ako som robil ja, tak sa naloží s nimi; do vyhnanstva, do zajatia pôjdu.

12 A knieža, ktorý je medzi nimi, pôjde s naloženými plecami, vyjde za tmy a prelomí múr, aby tadiaľ vyšiel, zakryje si tvár, aby okom nevidel zem.

13 Ale roztiahnem proti nemu svoju sieť, chytí sa do môjho osídla. Zavediem ho do Babylonu, do chaldejskej krajiny, vidieť ju však nebude a tam zomrie.

14 Všetkých však, ktorí sú okolo neho, jeho pomocníkov a všetky jeho oddiely rozsejem na všetky vetry a vytasím za nimi meč.

15 I budú vedieť, že ja som Pán, keď ich roztratím medzi národy a rozsejem po krajinách.

16 A ponechám z nich niekoľko mužov za mečom, po hlade a po more, aby porozprávali všetky svoje ohavnosti národom, medzi ktoré pôjdu, nech sa dozvedia, že ja som Pán.“

17 Pán prehovoril ku mne takto:

18 „Syn človeka, jedz svoj chlieb s trasením, s chvením a s úzkosťou pi svoju vodu!

19 A povedz ľudu krajiny: Toto vraví Pán, Jahve, o obyvateľoch Jeruzalema v izraelskej krajine: Svoj chlieb budú jesť s úzkosťou a svoju vodu piť s hrôzou, aby zem spustla, stratila svoju hojnosť pre zločin všetkých jej obyvateľov.

20 Obývané mestá sa vyprázdnia a zem bude pustá. Dozviete sa teda, že ja som Pán.“

21 Pán prehovoril ku mne takto:

22 „Syn človeka, čože to máte v izraelskej krajine za porekadlo? Vraj: »Dni sa preťahujú a hynie každé videnie.«

23 Preto povedz: Toto hovorí Pán, Jahve: Urobím koniec tomuto porekadlu, nebudú ho viac užívať v Izraeli. Ba povedz im: Blížia sa dni aj slovo každého videnia.

24 Lebo uprostred Izraelovho domu nebude viac daromného videnia ani pochlebníckeho veštenia.

25 Lebo ja, Pán, budem hovoriť. Aké slovo budem hovoriť, to sa splní, nebude sa viac odkladať; lebo, odbojný dom, vo vašich dňoch budem hovoriť slovo a splním ho,“ hovorí Pán, Jahve.

26 Pán prehovoril ku mne takto:

27 „Syn človeka, pozri, Izraelov dom hovorí: »Videnie, ktoré tento vidí, je na dlhé dni, on prorokuje na ďaleké časy.«

28 Preto im povedz: Toto hovorí Pán, Jahve: Nebude sa už odďaľovať nijaké moje slovo. Slovo, ktoré budem hovoriť, sa splní,“ hovorí Pán, Jahve.

Categories
Ezechiel

Ezechiel 13

1 Pán prehovoril ku mne takto:

2 „Syn človeka, prorokuj proti prorokom Izraela, ktorí prorokujú, a povedz tým, čo prorokujú zo svojho srdca: Čujte slovo Pánovo!

3 Toto hovorí Pán, Jahve: Beda nerozumným prorokom, ktorí idú za vlastným duchom a za tým, čo nevideli!

4 Ako líšky v zrúcaninách sú tvoji proroci, Izrael.

5 Nevystúpili ste do trhlín a nevymurovali ste múr okolo Izraelovho domu, aby v Pánov deň obstál v boji.

6 Videli márnosť a lživú veštbu; vravia: »Toto hovorí Pán,« Pán ich však neposlal. Predsa očakávali, že potvrdí slovo.

7 Či ste nevideli daromné videnia a nehovorili ste lživé veštby, keď ste vraveli: »Toto hovorí Pán,« hoci som ja nehovoril?

8 Nuž toto hovorí Pán, Jahve: Pretože ste hovorili márnosť a videli lož, preto som, hľa, proti vám, hovorí Pán, Jahve.

9 Moja ruka doľahne na prorokov, ktorí vidia márnosť a veštia lož. Nebudú v spoločnosti môjho ľudu a nebudú zapísaní do knihy Izraelovho domu, ani do krajiny Izraela nevojdú. I budete vidieť, že ja som Pán.

10 Preto, hej, preto, že zaviedli môj ľud; vravia: »Pokoj!«, hoci niet pokoja. A keď on postaví múr, oni ho zatrú vakovkou.

11 Povedz tým, čo zatierali vakovkou, že opadá. Bude prudký lejak, dopustím, aby padali kamenné krúpy a strhne sa búrlivý vietor;

12 a hľa, múr padne. Či vám nebudú vravieť: Kdeže je vakovka, ktorú ste natierali?

13 Preto takto hovorí Pán, Jahve: Vo svojej rozpálenosti rozprúdim búrlivý vietor, od môjho hnevu bude prudký lejak a od rozpálenosti kamenné krúpy na ničenie.

14 I strhnem múr, ktorý ste natreli vakovkou, a zrútim ho až po zem, že sa mu obnažia základy. Padne a vy zahyniete pod ním a budete vedieť, že ja som Pán.

15 Vyplním svoj hnev na múre a na tých, čo ho zatierali vakovkou, a poviem vám: Niet múru a niet ani tých, čo ho zatierali,

16 prorokov, ktorí prorokovali o Jeruzaleme a videli mu videnia o pokoji, hoci pokoja nebolo, hovorí Pán, Jahve.

17 A ty, syn človeka, namier si tvár proti dcéram svojho ľudu, ktoré prorokujú zo svojho srdca, a prorokuj proti nim!

18 Povedz: Toto hovorí Pán, Jahve: Beda tým, čo šijú na kĺb každej ruky obväzy a hotujú závoje na hlavu pre každý vzrast, aby ulovili duše. Lovíte duše môjho ľudu a oživujete duše pre seba?

19 Znesväcujete ma u môjho ľudu za priehrštie jačmeňa a za kúsok chleba, keď zabíjate duše, ktoré nemajú zomrieť, a oživujete duše, ktoré nemajú žiť, keď luháte môjmu ľudu, ktorý počúva lož.

20 Preto takto hovorí Pán, Jahve: Hľa, ja som proti vašim obväzom, ktorými lovíte duše ako vtáky, a postrhávam ich z vašich ramien; a duše, ktoré ste ulovili, (duše) oslobodím ako vtáky.

21 Roztrhám vaše závoje a vyslobodím svoj ľud z vašej ruky, že nebude viac korisťou vo vašej ruke. I dozviete sa, že ja som Pán.

22 Pretože ste klamstvom zronili srdce spravodlivého, ktoré som ja nezronil, a upevňovali ste ruky zlosyna, aby sa nevrátil

23 zo svojej cesty a neudržal sa nažive,

24 preto nebudete vidieť daromnosť ani veštby viac nebudete veštiť. I vyslobodím svoj ľud z vašej ruky a dozviete sa, že ja som Pán.“

Categories
Ezechiel

Ezechiel 14

1 Prišli ku mne mužovia zo starších Izraela a sadli si predo mňa.

2 Vtedy Pán prehovoril ku mne takto:

3 „Syn človeka, títo mužovia prijali do sŕdc svoje modly a postavili pred seba osídlo k hriechom. Nuž mám sa im dať naozaj vypytovať?

4 Preto hovor s nimi a povedz im: Toto hovorí Pán, Jahve: Keď ktokoľvek z Izraelovho domu, kto prijal do srdca svoje modly a postavil pred seba osídlo k hriechu, príde k prorokovi, ja, Pán, mu odpoviem podľa množstva jeho modiel,

5 aby som za srdce chytil Izraelov dom, ktorý sa mi pre svoje modly celý odcudzil.

6 Preto povedz Izraelovmu domu: Toto hovorí Pán, Jahve: Obráťte sa, odvráťte sa od svojich modiel a odvráťte si tvár od všetkých svojich ohavností!

7 Lebo keď sa mi ktokoľvek z Izraelovho domu a z cudzincov, ktorí sa zdržujú v Izraeli, odcudzí, pripustí si do srdca svoje modly a postaví pred seba osídlo k hriechu, a potom príde k prorokovi vypytovať sa ma o sebe, ja, Pán, osobne mu dám odpoveď.

8 Proti takémuto mužovi namierim svoju tvár, urobím ho znamením a porekadlom a vyhubím ho sprostred svojho ľudu. I dozviete sa, že ja som Pán.

9 A ak sa prorok dá zviesť a povie niečo, ja, Pán, som zviedol toho proroka; vystriem proti nemu svoju ruku a vyhubím ho sprostred svojho ľudu.

10 Ponesú svoju vinu; aká je vina toho, čo sa pýta, taká bude aj vina proroka,

11 aby sa dom Izraela už viac nezatúlal odo mňa a nepoškvrňoval sa viac rozličnými svojimi hriechmi, ale aby boli mojím ľudom a ja aby som bol ich Bohom,“ hovorí Pán, Jahve.

12 Potom prehovoril Pán ku mne takto:

13 „Syn človeka, ak sa krajina prehreší proti mne a spácha spreneveru, vystriem proti nej svoju ruku a dolámem jej oporu chleba, pošlem na ňu hlad a vyhubím z nej ľudí i zvieratá.

14 Ak v nej budú títo traja mužovia: Noe, Daniel a Jób, oni si spravodlivosťou zachránia životy, hovorí Pán, Jahve.

15 Ak privediem do krajiny divú zver a vyľudním ju, že bude pustatinou, cez ktorú pre zver neprejde nik,

16 títo traja mužovia – ako žijem, hovorí Pán, Jahve – nezachránia si synov ani dcéry, iba sami sa zachránia, krajina však bude púšťou.

17 Alebo ak privediem na tú krajinu meč a poviem: Nech cez krajinu tiahne meč; a vyhubím z nej ľudí i zvieratá

18 a budú v nej títo traja mužovia – ako žijem, hovorí Pán, Jahve -, nezachránia si synov ani dcéry, iba sami sa zachránia.

19 Alebo ak pošlem na tú krajinu mor a s krvou vylejem na ňu svoj hnev, aby som z nej vyhubil ľudí i zvieratá,

20 a budú v nej Noe, Daniel a Jób – ako žijem, hovorí Pán, Jahve – nezachránia si syna ani dcéru, len sami si zachránia život svojou spravodlivosťou.

21 Lebo toto hovorí Pán, Jahve: I keď pošlem štyri svoje súdy, meč, hlad, divú zver a mor na Jeruzalem, aby som z neho vyhubil ľudí i zvieratá,

22 nechám v ňom zachránených, ktorí vyvedú synov a dcéry. Hľa, vytiahnu k vám; až uvidíte ich cestičky a ich činy, potešíte sa pre nešťastie, ktoré som priviedol na Jeruzalem; pre všetko, čo som naň priviedol.

23 Potešia vás, až uvidíte ich cestičky a ich činy a dozviete sa, že nie bez príčiny som s ním naložil tak, ako som naložil,“ hovorí Pán, Jahve.

Categories
Ezechiel

Ezechiel 15

1 Pán prehovoril ku mne takto:

2 „Syn človeka, akú prednosť má drevo viniča medzi všetkými stromami, vetvička, ktorá je medzi stromami lesa?

3 Či vezmú z neho drevo, aby ho spracovali na náradie? Či vezmú z neho klin, aby naň navešali rozličné nádoby?

4 Veru ho dajú ohňu za pokrm; jeho dva konce strávil oheň a prostriedok mu je popálený; či je súci na zužitkovanie?

5 Veď ho nezužitkovali, ani keď bolo neporušené, o koľko menej ho môžu zužitkovať, keď ho strávil oheň a je popálené?

6 Nuž toto hovorí Pán zástupov: Čo som medzi stromami lesa urobil drevu viniča, že som ho dal ohňu za pokrm, to som urobil obyvateľom Jeruzalema.

7 Namieril som proti nim svoju tvár; z ohňa vyšli a oheň ich strávil. I budete vedieť, že ja som Pán, až obrátim proti nim svoju tvár.

8 A z krajiny urobím púšť, pretože sa spreneverili,“ hovorí Pán, Jahve.

Categories
Ezechiel

Ezechiel 16

1 Pán prehovoril ku mne takto:

2 „Syn človeka, oznám Jeruzalemu jeho ohavnosti

3 a povedz: Toto hovorí Pán, Jahve, Jeruzalemu: Tvoj pôvod a tvoj rod je z kanaánskej krajiny; otcom ti je Amorejčan, matkou Hetejka.

4 A tvoje narodenie? V deň, keď si sa narodila, neprerezali ti pupočnú šnúru; na očistenie ťa neumyli vodou, neposolili ťa soľou a nepovili povojníkom.

5 Oko sa nad tebou nezľutovalo, žeby ti bolo urobilo jedinkú z týchto vecí, ale preto, že si sa hnusila, v deň tvojho narodenia ťa vyhodili na šíre pole.

6 Vtedy som prešiel popri tebe, videl som ťa váľať sa vo vlastnej krvi i riekol som ti, zakrvavenej: Ostaň žiť! Áno, riekol som ti, zakrvavenej: Ostaň žiť!

7 Zveľaďuj sa! Urobil som ťa podobnou výhonku na poli, preto si rástla, zveľaďovala si sa, dospela si do veku zrelosti, vyvinuli sa ti prsia, narástli ti vlásky, bola si však nahá a holá.

8 Prešiel som popri tebe a hľa, bola si práve v čase lásky. Vtedy som rozostrel na teba okraj svojho plášťa a zakryl som tvoju hanbu. Prisahal som ti, uzavrel som s tebou zmluvu – hovorí Pán, Jahve – a stala si sa mojou.

9 Potom som ťa obmyl vodou, splákol som z teba tvoju krv a pomazal som ťa olejom.

10 Obliekol som ťa do pestrej látky, obul som ťa do tulenej kože, odial som ťa damaskom a zaokryl hodvábom.

11 Ozdobil som ťa skvostmi, dal som ti na ruky náramnice a na hrdlo reťaz.

12 Dal som ti obrúčku na nos, náušnice na uši a na hlavu nádhernú korunu.

13 Bola si ozdobená zlatom a striebrom, tvoj odev bol z damasku, hodvábu a pestrej látky; jedla si jemnú múku, med a olej, stala si sa nadmieru peknou a bola si schopná na kráľovstvo.

14 Pre tvoju krásu rozniesol sa medzi národmi tvoj chýr, veď si bola dokonalá v mojej ozdobe, ktorú som na teba vynaložil, hovorí Pán, Jahve.

15 Ale spoliehala si sa na svoju krásu, smilnila si pre svoj chýr, svojou smilnosťou si zasypávala každého, kto šiel okolo, (oddala sa mu).

16 I vzala si zo svojich šiat a urobila si si strakaté výšiny, na ktorých si smilnila, (ako nebolo, ani nebude).

17 Potom si vzala svoje ozdobné predmety z môjho zlata a môjho striebra, ktoré som ti dal, urobila si si mužské obrazy a smilnila si s nimi.

18 Vzala si svoje pestré rúcho a zaodela si ich; môj olej a môj tymian si kládla pred ne.

19 I môj chlieb, ktorý som ti dal, jemnú múku, olej a med, ktorými som ťa kŕmil, kládla si pred ne ako ľúbeznú vôňu – hovorí Pán, Jahve.

20 I vzala si svojich synov a svoje dcéry, ktorých si mne zrodila, a obetovala si ich im za pokrm. Azda ti bolo málo smilstva,

21 že si mojich synov obetovala a dala si ich im, keď si ich nechala prechádzať?

22 Pri všetkých svojich ohavnostiach a smilstvách nespomenula si si na dni svojej mladosti, keď si bola nahá a holá a váľala si sa vo vlastnej krvi.

23 A po všetkej svojej zlobe (- beda, beda ti, hovorí Pán, Jahve -)

24 postavila si si kopce a urobila si si výšinu na každej ulici.

25 Na rohu každej ulice si si postavila výšinu a zohavila si svoju krásu, núkala si sa každému, kto šiel okolo, a hromadila si svoje smilstvo.

26 Smilnila si so synmi Egypta, svojimi telnatými susedmi, kopila si svoje smilstvo, aby si ma popudzovala.

27 Vtedy som si veru vystrel proti tebe ruku, obstrihal som ti práva a vydal som ťa chúťkam filištínskych dcér, ktoré ťa nenávideli a ktoré sa hanbia za tvoje podlé cestičky.

28 A smilnila si aj so synmi Asýrov, pretože si bola nenásytná; smilnila si s nimi, no ani tak si sa nenasýtila.

29 Hromadila si svoje smilstvo s kupeckou krajinou Chaldejcov, ale ani tým si sa nenasýtila.

30 Ako ti len bujnelo srdce – hovorí Pán, Jahve -, keď si robila toto všetko, skutky smilnej, nehanebnej ženy;

31 keď si stavala na rohu každej cesty kopce a na každej ulici výšinu. A nebola si ako smilnica, žeby si bola zhrabovala mzdy,

32 ale ako cudzoložná žena, ktorá si miesto manžela berie cudzích.

33 Každej neviestke dávajú mzdu, ty však si dávala svoje dary všetkým svojim milencom, vo svojej bujnosti si ich obdarúvala, aby prichádzali k tebe zo všetkých strán.

34 Pre tvoju bujnosť to bolo u teba opačne ako u žien; po tebe nepachtili, a keďže si ty dávala mzdu, nedávali mzdu tebe, stala si sa opakom.

35 Preto, neviestka, čuj slovo Pánovo!

36 Toto hovorí Pán, Jahve: Pretože si rozsýpala svoj kov a vo svojej bujnosti si odhaľovala svoju hanbu svojim milencom a pre všetky tvoje ohavné modly a krv tvojich synov, ktorých si im dala,

37 preto určite zhromaždím všetkých tvojich milencov, s ktorými si sa zapodievala, a všetkých, ktorých si milovala, i so všetkými, čo si nenávidela; zhromaždím ich proti tebe dookola a odhalím im tvoju nahotu, takže uvidia všetku tvoju hanbu.

38 I budem ťa súdiť, ako sa súdia cudzoložnice a tie, čo prelievajú krv, a urobím z teba krv hnevu a žiarlivosti.

39 Vydám ťa do ich ruky, zrúcajú tvoj pahorok a zváľajú tvoje výšiny, zvlečú z teba šaty, zoberú ti ozdobné predmety a nechajú ťa holú a nahú.

40 Privedú proti tebe zástup, ukameňujú ťa a zotnú svojimi mečmi.

41 Domy ti vypália ohňom a zavedú proti tebe súd pred očami mnohých žien. Postarám sa teda, že nebudeš neviestkou, ani dary viac dávať nebudeš.

42 Tak utíšim na tebe svoj hnev; potom odstúpi od teba moja žiarlivosť, upokojím sa a nebudem sa viac hnevať.

43 Preto, že si nepamätala na dni svojej mladosti a všetkým týmto si ma popudzovala, preto – uvidíš -, aj ja ti zvrátim na hlavu tvoje cestičky, hovorí Pán, Jahve. Či si nepáchala zločiny pri všetkých svojich ohavnostiach?

44 Pozri, každý, kto hovorí v porekadlách bude sa ti posmievať a povie: »Aká matka, taká dcéra.«

45 Si dcérou svojej matky, ktorá si odstrčila muža i synov a si sestrou svojich sestier, ktoré si odstrčili mužov i synov. Vaša mať je Hetejka a váš otec Amorejčan.

46 Tvoja staršia sestra, ktorá ti býva po ľavici, je Samária a jej dcéry; tvoja mladšia sestra, ktorá ti býva po pravici, je Sodoma a jej dcéry.

47 Ale po ich cestách si nechodila ani si nechodila podľa ich ohavností, to bolo málo. Ty si sa na rozličných svojich cestách stala horšou než ony.

48 Ako žijem – hovorí Pán, Jahve -, tvoja sestra Sodoma a jej dcéry nerobili to, čo si vystrájala ty a tvoje dcéry.

49 Hľa, toto bola vina tvojej sestry Sodomy: Pýcha a presýtenosť chlebom. Aj ona, aj jej dcéry boli v bezstarostnej spokojnosti, ale nepodali ruku bedárovi a žobrákovi,

50 ba vyvyšovali sa a páchali predo mnou ohavnosť, preto som ich odstránil, keď som to videl.

51 A Samária nespáchala ani polovicu tvojich hriechov, prevýšila si ju svojimi ohavnosťami, takže si rozličnými ošklivosťami, ktoré si popáchala, ospravedlnila svoju sestru.

52 Preto nes aj ty svoju hanbu, ktorú si prisúdila svojim sestrám. Pre tvoje hriechy, v ktorých si bola ohavnejšia než ony, sú spravodlivejšie ako ty. Nuž hanbi sa aj ty a nes svoju potupu za to, že si ospravedlnila svoje sestry.

53 Obrátim ich osud; osud Sodomy a jej dcér aj osud Samárie a jej dcér; aj tvoj osud obrátim uprostred nich,

54 aby si niesla svoju potupu a hanbila sa za všetko, čo si popáchala, keď si ich potešovala.

55 Tvoje sestry: Sodoma a jej dcéry sa vrátia k svojmu dávnemu stavu; i Samária a jej dcéry sa vrátia k svojmu dávnemu stavu, aj ty a tvoje dcéry vrátite sa k svojmu dávnemu stavu.

56 Tvoja sestra Sodoma nemala v tvojich ústach dobrý chýr v dňoch tvojej pýchy,

57 kým nebola odhalená tvoja nahota – ako je tomu dnes – na hanbu pred dcérami Aramu a všetkých, čo sú okolo teba; pred dcérami Filištíncov, ktoré sa ti vysmievajú zôkol-vôkol.

58 Svoje zločiny a svoje ohavnosti ponesieš sama,“ hovorí Pán, Jahve.

59 Lebo toto hovorí Pán, Jahve: „Keď aj urobím s tebou, ako si robila ty, keď si opovrhla prísahou a zrušila zmluvu:

60 potom sa rozpamätám na svoju zmluvu s tebou v dňoch tvojej mladosti a uzavriem s tebou večnú zmluvu.

61 Vtedy si spomenieš na svoje cesty a budeš sa hanbiť, keď dostaneš svoje sestry, ktoré sú staršie od teba, i tie, čo sú od teba mladšie. Dám ti ich za dcéry, no nie pre tvoju zmluvu.

62 Veď ja chcem s tebou uzavrieť svoju zmluvu, i budeš vedieť, že ja som Pán,

63 aby si sa spamätala a hanbila, aby si od hanby neotvorila viac ústa, keď ti odpustím všetko, čo si popáchala,“ hovorí Pán, Jahve.