Month: March 2020

1 Padol Bél, schúlil sa Nébo, ich sochy sa dostali na zvieratá a hovädá, ich bremeno vlečú ako ťarchu, ustaté.

2 Padli, schúlili sa spolu, nevládali zachrániť náklad, ba sami išli do zajatia.

3 Počúvajte ma, dom Jakubov a všetky zvyšky domu Izraela, čo ste chovaní od lona, čo ste nosení od života.

4 Ja až po starobu som ten istý, až po šediny ja ponesiem. Ja som to urobil a ja budem niesť, ja ponesiem a vyslobodím.

5 Komu ma pripodobníte a prirovnáte a primeriate, aby sme si boli rovní?

6 Sypú zlato z mešca a striebro vážia vážkou, najmú zlievača a spraví z toho boha a koria, klaňajú sa mu.

7 Vezmú ho na plece, vlečú ho, ak ho položia na miesto, stojí, nehne sa zo svojho miesta, ak volá kto k nemu, neodpovedá a z jeho úzkosti ho nevyslobodí.

8 Spomeňte si na to a vzmužte sa, premýšľajte v srdci, odbojníci!

9 Spomeňte na veci pradávne, lebo ja som Boh a iného niet; Boh, a niet mi podobného.

10 Od začiatku oznamujem budúcnosť a odpradávna, čo sa ešte nestalo. Vravím: „Moje rozhodnutie platí a všetko, čo chcem, urobím.“

11 Od východu orla zavolám, z ďalekej krajiny muža svojich plánov. Čo som hovoril, to uskutočním, čo som ustanovil, to urobím.

12 Počúvajte ma vy, tvrdí srdcom, čo ste vzdialení od pravdy!

13 Privediem svoju pravdu, nie je ďaleko, a moja spása meškať nebude. A dám na Sione spasenie, Izraelu svoju velebu.

1 Zostúp a sadni si do prachu, panna, dcéra Bábela, sadni si na zem, bez trónu, dcéra Chaldejcov, lebo ťa viac nebudú volať nežnou a zmäkčilou.

2 Vezmi si mlynček a múku meľ, odhaľ si závoj, odhrň vlečku, obnaž lýtka, prebroď sa cez rieky!

3 Odhalí sa tvoja hanba, ukáže potupa, vezmem si pomstu a neodolá mi nik.

4 Náš vykupiteľ Pánom zástupov sa volá, Svätým Izraela.

5 Seďže ticho a choď do tmy, dcéra Chaldejcov, lebo ťa viac nebudú volať paňou kráľovstiev.

6 Hneval som sa na svoj ľud, znesvätil som svoje dedičstvo a dal som ti ich do rúk; nemala si k nim ľútosti, zaťažila si starcov svojím jarmom veľmi.

7 A riekla si: „Večne budem paňou,“ nevzala si si to k srdcu; nemyslela si na koniec toho.

8 Teraz však čuj toto, zmäkčilá, čo tróniš v bezpečí, čo si v srdci hovoríš: „Ja a nikto viac! Nebudem sedieť ako vdova a bezdetnosť nepoznám.“

9 Nuž prídu na teba obe tieto veci razom, v jeden deň, bezdetnosť a vdovstvo zasiahnu ťa naplno i pri množstve tvojich čarov, i pri veľkej sile tvojich bosoráctiev.

10 Bola si bezpečná vo svojej zlobe, povedala si: „Nik ma nevidí.“ Tvoja múdrosť a tvoja veda – tá ťa zviedla; riekla si vo svojom srdci: „Ja a nikto viac!“

11 Príde na teba nešťastie, nepoznáš jeho vznik, zrúti sa na teba skaza, nevieš ju udobriť, a dôjde na teba hrôza tak náhle, že sa ani nenazdáš.

12 Postav sa so svojimi čarami a množstvom svojich kúzel, v ktorých si sa namáhala od mladi, vari sa ti to podarí, vari odstrašíš!

13 Ustávala si sa množstvom svojich porád: nechže sa dostavia, nech ťa vyslobodia, čo delia nebo, čo pozorujú hviezdy, oznamujú z novmesiacov, čo má prísť na teba.

14 Hľa, budú ako pleva, spáli ich oheň, nevytrhnú si životy zo šľahov plameňa: to nie je uhlie, čo hreje, oheň, pri ktorom sa sedí.

15 Tak pochodíš s tými, o ktorých si dbala, s ktorými si kupčila od mladi. Odtackajú sa každý svojou cestou, niet (toho), kto by ťa zachránil.

1 Čujte toto, dom Jakubov, čo voláte sa menom Izrael a čo ste vyšli z útrob Júdových, čo prisahajú na Pánovo meno a honosia sa Bohom Izraela, nie pravdou a spravodlivosťou.

2 Veď sa volajú podľa svätého mesta a spoliehajú sa na Boha Izraela, Pán zástupov je jeho meno:

3 „Predošlé veci zjavil som oddávna, z mojich úst vyšli, oznámil som ich, náhle som učinil, že sa splnili.

4 Lebo som vedel, že si tvrdý, žilou železnou je tvoja šija a tvoje čelo z kovu;

5 zvestoval som ti to oddávna, skôr, než by sa stalo, som ti oznámil, by si nepovedal: »Moja modla to spravila, môj obraz a moja socha to rozkázala.«

6 Počul si, hľaď na to všetko! – A či vy nerozhlásite? Odteraz ti zvestujem veci nové a veci skryté, o ktorých nevieš.

7 Teraz sú tvorené, nie oddávna, predo dňom si veru o nich nevedel, aby si nepovedal: »Hľa, vedel som o tom!«

8 Ani si nepočul, ani si nevedel, ani ucho nemáš dávno otvorené. Veď som vedel, celkom neverný si a od lona matky sa voláš vzbúrencom.

9 Pre svoje meno zdržujem svoj hnev a pre svoju slávu miernim sa k tebe, že som ťa nezničil.

10 Hľa, vytápal som ťa, nie však ako striebro, skúšal som ťa v peci biedy.

11 Pre seba, pre seba to spravím, veď ako by sa znesvätilo moje meno?! A svoju slávu inému nedám.“

12 „Počúvaj mňa, Jakub a Izrael, môj pozvaný, to som ja, ja prvý a ja aj posledný.

13 Veď moja ruka založila zem a moja pravica roztiahla nebesá. Ak zavolám na ne, stoja tu razom.“

14 Zhromaždite sa všetci a čujte – kto z nich oznámil tieto veci? – Koho Pán miluje, vyplní jeho vôľu v Bábeli a jeho rameno na Chaldejcoch.

15 „Ja, ja som hovoril a povolal som ho, priviedol som ho a cesta sa mu zdarí.

16 Poďte ku mne, čujte toto: Od počiatku som nehovoril skryte, od času, čo sa to deje, som prítomný.“ Teraz však Pán, Jahve, poslal mňa a svojho Ducha.

17 Toto hovorí Pán, tvoj vykupiteľ, Svätý Izraela: „Ja som Pán, tvoj Boh, čo ťa učím, aby si mal úspech, čo ťa vediem cestou, ktorou máš ísť.

18 Keby si si bol všímal moje rozkazy, bol by tvoj pokoj ako rieka a tvoje blaho ako morské vlny.

19 A bolo by ako piesku tvojho potomstva a plodov tvojho lona ako jeho zrniek, nebolo by zničené ani vyhubené tvoje meno predo mnou.“

20 Vyjdite z Bábela, utečte z Chaldejska, hlasom jasotu hlásajte, oznamujte to, poroznášajte to až do končín zeme, vravte: Pán vykúpil svojho sluhu, Jakuba.

21 A nežíznili, keď ich viedol pustinou, vode dal vyvierať pre nich zo skaly, rozštiepil skalu a rinuli sa vody.

22 Niet pokoja pre bezbožných, hovorí Pán.

1 Počúvajte ma, ostrovy, a pozorujte, národy ďaleké: Pán ma povolal od lona, od života mojej matky spomínal mi meno.

2 Ústa mi urobil ako ostrý meč, v tieni svojej ruky ma skryl a urobil zo mňa šíp brúsený, do svojho tulca ma schoval.

3 A riekol mi: „Služobníkom si mi, Izraelom, tebou sa chcem osláviť.“

4 Ja však som povedal: „Darmo som pracoval, márne a zbytočne strávil svoju silu.“ Predsa je moje právo u Pána a moja odmena u môjho Boha.

5 Teraz však hovorí Pán, čo si ma od lona služobníkom urobil, aby som Jakuba priviedol späť k nemu, aby sa Izrael k nemu zhromaždil. Som oslávený v očiach Pánových a môj Boh sa mi stal silou.

6 Povedal teda: „Primálo je, keď si mi služobníkom, aby si zbudoval Jakubove kmene a priviedol späť zachránených Izraela: ustanovím ťa za svetlo pohanom, aby si bol mojou spásou až do končín zeme!“

7 Toto hovorí Pán, vykupiteľ Izraela, jeho Svätý, tomu, ktorého dušou opovrhujú, ktorým národ pohŕda, služobníkovi vládcov: „Králi uvidia a vstanú, kniežatá sa budú skláňať kvôli Pánovi, ktorý je verný, Svätému Izraela, ktorý ťa vyvolil.“

8 Toto hovorí Pán: „V čase milostivom ťa vyslyším a v deň spásy ti pomôžem, zachovám ťa a zmluvou ľudu ťa spravím, aby si zbudoval krajinu, aby si dostal spustnuté dedičstvá.

9 A povedal väzňom: »Vyjdite!« a tým, čo sú vo tme: »Zjavte sa!« Budú sa pásť popri cestách a na všetkých poliach bude ich pastva.

10 Nebudú lačnieť ani žízniť, nespáli ich úpal ani slnce, lebo ich bude viesť ten, čo sa zľutoval, a popri žriedlach vôd ich napojí.

11 Zo všetkých svojich vrchov cesty porobím a moje chodníky sa vyvýšia.

12 Hľa, títo prichádzajú zďaleka a tí, hľa, od severu a západu a tamtí z južnej krajiny.“

13 Plesaj, nebo, a jasaj, zem, plesaním zaznejte, vrchy, lebo Pán utešuje svoj ľud a nad svojimi biednymi sa zľutúva.

14 Ale Sion povedal: „Pán ma opustil, Pán na mňa zabudol.“

15 Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nemá zľutovania nad plodom svojho lona? I keby ona zabudla, ja nezabudnem na teba.

16 Hľa, do dlaní som si ťa vryl, tvoje múry sú vždy predo mnou.

17 Náhle prišli tvoji stavitelia a tí, čo ťa búrali a pustošili, odišli od teba.

18 Zdvihni si vôkol oči a pozri: všetci sa zišli, prišli k tebe. Tak, ako žijem – hovorí Pán – všetkých si ich oblečieš sťa ozdobu, opášeš sa nimi ako mladucha.

19 Veď tvoje rumy a tvoje sutiny a tvoja spustošená krajina bude teraz tesná pre obyvateľov a tí, čo ťa pustošili, sa vzdialia.

20 Ešte budú hovoriť – počuješ to – dietky tvojej neplodnosti: „Tesné mi je miesto, odstúp sa mi, aby som mal kde bývať!“

21 A budeš si vravieť v sebe: „Ktože mi týchto porodil? Veď ja som bezdetná a neplodná, zajatá a vzdialená, kto teda týchto vychoval? Hľa, ja som ostala sama, odkiaľže sú títo?“

22 Toto hovorí Pán, Jahve: „Hľa, zdvihnem ruku k národom, ku kmeňom vztýčim svoju zástavu; i prinesú ti synov v náručí, dcéry ti na pleciach ponesú.

23 Králi ti budú pestúnmi, ich kňažné tvojimi dojkami, tvárou na zem padnú pred tebou a budú lízať prach tvojich nôh. Vtedy sa dozvieš, že ja som Pán, v ktorom sa nesklamú tí, čo v neho dúfajú.“

24 Či možno odobrať korisť obrovi? A čo silák zajal, možno vyslobodiť?

25 Áno, takto hovorí Pán: „Aj čo obor zajal, bude odobraté, aj korisť siláka vyslobodená. S tými, čo sa s tebou pravotia, budem sa ja pravotiť a tvojich synov ja vyslobodím.

26 Tvojim tyranom dám jesť ich vlastné telo a sťa muštom opoja sa vlastnou krvou; tak sa dozvie každé telo, že ja som Pán, tvoj spasiteľ a tvoj vykupiteľ, Silný Jakubov.“

1 Toto hovorí Pán: „Kde je priepustný list vašej matky, ktorým som ju prepustil? Alebo kto je môj veriteľ, ktorému som vás predal? Hľa, pre svoje hriechy ste boli predaní, pre vaše zločiny bola prepustená vaša matka.

2 Prišiel som, prečože nebolo nikoho, volal som, a nik neodpovedal? Či mi je ruka prikrátka spasiť? A či nemám sily vyslobodiť? Hľa, svojou hrozbou vysušujem more a rieky na púšť obraciam, ich ryby pohnijú v nedostatku vody a budú zmierať od smädu.

3 Nebesá odejem čierňavou, vrecovinu im urobím závojom.“

4 Pán, Jahve, mi dal jazyk učenícky, aby som vedel slovom posilniť unaveného. Každé ráno prebúdza mi ucho, aby som počúval ako učeník.

5 Pán, Jahve, mi otvoril ucho a ja som neodporoval, nazad som neustúpil.

6 Svoj chrbát som nastavil tým, čo bili, a svoje líca tým, čo trhali, tvár som si neskryl pred potupou a slinou.

7 Pán, Jahve, mi pomáha, preto nebudem zahanbený. Preto som si zatvrdil tvár sťa kremeň a viem, že sa nezahanbím.

8 Blízko je, čo mi dá za pravdu, kto sa chce pravotiť so mnou? – Postavmeže sa zoči-voči! Kto je mojím žalobcom? – Nech pristúpi ku mne!

9 Hľa, Pán, Jahve, mi pomáha, kto ma odsúdi? Hľa, všetci sa zoderú ako rúcho, moľ ich zožerie.

10 Kto z vás sa bojí Pána, kto čuje hlas jeho služobníka, kto chodí v tmách a nemá žiary, nech dúfa v meno Pánovo a spolieha sa na svojho Boha!

11 Hľa, všetci, čo zažíhate oheň a opasujete si fakle, vstúpte do žiary svojho ohňa a do fakieľ, čo ste roznietili. Z mojej ruky sa vám to stane, budete ležať v bolestiach.

1 Počúvajte ma, čo sledujete pravdu a hľadáte Pána: Pozrite na skalu, z ktorej ste vytesaní, a na hĺbku studne, z ktorej ste vykopaní.

2 Pozrite na Abraháma, svojho otca, a na Sáru, ktorá vás zrodila. Veď som ho osamelého povolal, požehnal som ho a zveľadil.

3 Áno, Pán poľutuje Sion, poľutuje všetky jeho sutiny, jeho púšť urobí podobnou Edenu a jeho pustinu Pánovej záhrade, zavládne v ňom radosť a rozkoš, chválospev a hlas piesne.

4 Pozoruj ma, ľud môj, a počúvaj ma, národ môj, veď odo mňa vychádza náuka a svoje právo dám za svetlo národom.

5 Blízko je moje právo, vychádza moja spása a moje ramená budú súdiť národy. Na mňa budú čakať ostrovy a dúfať budú v moje rameno.

6 Zdvihnite oči k nebesiam a pozrite dolu na zem. Veď nebo sa ako dym rozplynie a zem sa sťa odev rozpadne. Jej obyvatelia pomrú podobne, moje spasenie však potrvá naveky a moja pravda nezanikne.

7 Počúvajte ma, znalci práva, ľud, čo má v srdci môj zákon: Nebojte sa ľudskej potupy a nestrachujte sa ich pohany.

8 Lebo ich sťa rúcho moľ zožerie a ako vlnu ich strávi červ, ale moje právo potrvá naveky a moja spása z pokolenia na pokolenie.

9 Vzbuď sa, zobuď sa a obleč si moc, rameno Pánovo! Vzbuď sa ako v dňoch minulých, v časoch pradávnych. Či si to nie ty, čos’ rozťalo ozrutu a draka prebodlo?

10 Či si to nie ty, čos’ vysušilo more a vody veľkej priepasti? Čo si spravilo z morskej hlbiny cestu na priechod oslobodeným?

11 Pánovi vyslobodení sa vrátia, prídu s jasotom na Sion a na ich hlavách bude ustavičná radosť. Radosť a rozkoš dosiahnu, zmizne starosť a vzdychanie.

12 Ja, ja som to, čo vás poteším. Kto si, že sa bojíš človeka, čo zomrie, a syna ľudského, čo zhynie ako tráva?

13 Zabúdaš na Pána, svojho tvorcu, čo rozostrel nebo a založil zem, a stále sa trasieš, celý deň, pred zlosťou utláčateľa, keď sa chystá nivočiť. Kdeže je teraz zlosť utláčateľa?

14 Zhrbený sa náhle oslobodí, nezomrie v jame a chlieb mu chýbať nebude.

15 Ja som Pán, tvoj Boh, čo dráždim more, že búria sa mu vlny, Pán zástupov je moje meno.

16 Vložím ti do úst svoje slová a schovám ťa v tieni svojej ruky, aby som zasadil nebesá a založil zem a povedal Sionu: „Ty si môj ľud.“

17 Preber sa, preber sa, vstaň, Jeruzalem, čo si pil z Pánovej ruky kalich jeho hnevu; omamný pohár si pil, vyprázdnil.

18 Niet toho, kto by ho viedol zo všetkých synov, čo splodil; niet toho, kto by ho držal za ruku zo všetkých synov, čo vychoval.

19 Tieto dve veci ťa postihli: – ktože smúti nad tebou? – skaza a ničenie, hlad a meč, – ktože ťa poteší?

20 Tvoji synovia odpadli, ležia na rohoch všetkých ulíc ako gazela v sieti, plní Pánovho hnevu, výčitiek svojho Boha.

21 Preto počuj toto, pokorený a opojený, nie však vínom:

22 Toto hovorí tvoj Pán, Jahve, a tvoj Boh, ktorý si bráni svoj ľud: „Hľa, vezmem ti z ruky kalich omamný, pohár svojho hnevu; nebudeš ho viac piť.

23 A dám ho do rúk tvojich trýzniteľov, čo ti hovorili: »Schýľ sa, nech prejdeme!« A spravil si zo svojho chrbta zem, sťa ulicu pre chodcov.“

1 Vzbuď sa, vzbuď sa, obleč si, Sion, svoju moc; obleč si šatu svojej nádhery, sväté mesto, Jeruzalem, veď už viac do teba nevstúpi neobrezaný a nečistý!

2 Stras zo seba prach, povstaň, posaď sa, Jeruzalem, roztvor putá svojho hrdla, zajatá dcéra sionská!

3 Bo takto hovorí Pán: „Zadarmo ste boli predaní a bez peňazí budete vykúpení.“

4 Lebo toto hovorí Pán, Jahve: „Do Egypta zostúpil kedysi bývať môj ľud a Asýr ho pre nič utláčal.

5 Teraz však, čo tu mám? – hovorí Pán. Veď bol vzatý môj ľud zadarmo, jeho nadvládcovia hulákajú – hovorí Pán – a stále, každý deň, mi potupujú meno.

6 Preto môj ľud spozná moje meno, preto v ten deň (spozná), že som to ja, čo vraví: Hľa, tu som!“

7 Aké milé sú na horách nohy posla blahozvesti, čo oznamuje pokoj, zvestuje blaho, oznamuje spasenie, hovorí Sionu: „Tvoj Boh kraľuje.“

8 Čuj, tvoji strážcovia povyšujú hlas a plesajú zároveň, lebo zoči-voči hľadia na Pánov návrat na Sion.

9 Plesajte, jasajte spolu, sutiny Jeruzalema, veď Pán potešil svoj ľud, vykúpil Jeruzalem!

10 Pán si obnažil sväté rameno pred očami všetkých národov a všetky končiny zeme uvidia spásu nášho Boha.

11 Choďte, choďte, vyjdite odtiaľ, nečistého sa netýkajte, vyjdite z jeho stredu, očistite sa vy, čo nosíte Pánove nádoby.

12 Veď nie v náhlosti vyjdete a nepôjdete útekom, lebo pred vami pôjde Pán a Boh Izraela uzavrie vaše rady.

13 Hľa, úspech bude mať môj služobník, pozdvihne, vyvýši, zvelebí sa veľmi.

14 Ako sa nad ním zhrozili mnohí, – veď neľudsky je znetvorený jeho výzor a jeho obraz je nepodobný človeku –

15 tak ho budú obdivovať mnohé národy, králi si pred ním zatvoria ústa. Veď uvidia, o čom sa im nevravelo, a poznajú, čo neslýchali!

1 Kto by uveril, čo sme počuli, a komu sa zjavilo Pánovo rameno?

2 Veď vzišiel pred ním sťa ratoliestka a ako koreň z vyschnutej zeme. Nemá podoby ani krásy, aby sme hľadeli na neho, a nemá výzoru, aby sme po ňom túžili.

3 Opovrhnutý a posledný z ľudí, muž bolestí, ktorý poznal utrpenie, pred akým si zakrývajú tvár, opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili.

4 Vskutku on niesol naše choroby a našimi bôľmi sa on obťažil, no my sme ho pokladali za zbitého, strestaného Bohom a pokoreného.

5 On však bol prebodnutý pre naše hriechy, strýznený pre naše neprávosti, na ňom je trest pre naše blaho a jeho ranami sme uzdravení.

6 Všetci sme blúdili ako ovce, išli sme každý vlastnou cestou; a Pán na neho uvalil neprávosť nás všetkých.

7 Obetoval sa, pretože sám chcel, a neotvoril ústa; ako baránka viedli ho na zabitie a ako ovcu, čo onemie pred svojím strihačom, (a neotvoril ústa).

8 Z úzkosti a súdu ho vyrvali a kto pomyslí na jeho pokolenie? Veď bol vyťatý z krajiny živých, pre hriech svojho ľudu dostal úder smrteľný.

9 So zločincami mu dali hrob, jednako s boháčom bol v smrti, lebo nerobil násilie, ani podvod nemal v ústach.

10 Pánovi sa však páčilo zdrviť ho utrpením… Ak dá svoj život na obetu za hriech, uvidí dlhoveké potomstvo a podarí sa skrze neho vôľa Pánova.

11 Po útrapách sa jeho duša nahľadí dosýta. Môj spravodlivý služobník svojou vedomosťou ospravedlní mnohých a on ponesie ich hriechy.

12 Preto mu dám za údel mnohých a početných dostane za korisť, lebo vylial svoju dušu na smrť a pripočítali ho k hriešnikom. On však niesol hriechy mnohých a prihováral sa za zločincov.

1 Zaplesaj, neplodná, čo si nerodila, rozzvuč sa plesaním a jasaj, čo si nekvílila, lebo dietky opustenej sú početnejšie ako dietky vydatej – hovorí Pán.

2 Rozšír priestor svojho stanu, kože obydlia si roztiahni, nezužuj, predlžuj svoje povrazy a svoje kolíky upevňuj!

3 Veď doprava i doľava prerazíš, tvoje potomstvo zvládne národy a spustnuté mestá obsadí.

4 Nebojže sa, veď nebudeš zahanbená, a nepýr sa, veď nebudeš potupená! Áno, zabudneš hanbu mladosti, na potupu svojho vdovstva si nespomenieš viac.

5 Bo manželom ti bude tvoj stvoriteľ, Pán zástupov je jeho meno, vykupiteľom Svätý Izraelov, Bohom celej zeme sa nazýva.

6 Veď ako opustenú ženu a duchom skleslú povolal ťa Pán. Nuž či môže byť zavrhnutá žena mladosti? – hovorí tvoj Boh.

7 Na krátku chvíľu som ťa opustil a veľkým zľutovaním si ťa pritiahnem.

8 V návale hnevu som schoval svoju tvár nakrátko pred tebou, večným zmilovaním som sa nad tebou zľutoval, hovorí tvoj vykupiteľ, Pán.

9 Je mi to ako v dňoch Noema: ako som sa zaprisahal, že viac nezalejú zem vody Noema, tak som sa zaprisahal, že sa nebudem hnevať na teba a že ťa nebudem karhať.

10 Nech i vrchy odstúpia a kopce nech sa otrasú: moja milosť neodstúpi od teba, zmluva môjho mieru sa neotrasie, hovorí Pán, tvoj zľutovník.

11 Biedny, zmietaný, bezútešný! Hľa, ja ti položím z drahokamu základy a tvoju podstavbu zo zafíru.

12 Tvoju obrubu urobím z rubínu, tvoje brány z karbunkulu a tvoje hranice zo vzácnych kameňov.

13 Všetky tvoje dietky budú učeníkmi Pána, vo veľkom pokoji budú tvoje dietky.

14 Budeš upevnený v spravodlivosti, vzdialený od utláčania – báť sa nebudeš – aj od hrôzy – veď sa ťa nezmocní.

15 Ak ťa napadnú, to nie je odo mňa, kto s tebou bojuje, padne proti tebe.

16 Hľa, ja som stvoril majstra, čo rozduchuje uhlie v ohni a svojím remeslom vyrába zbrane, ja som stvoril aj zhubcu, čo ničí.

17 Nijaká zbraň, kovaná na teba, sa nepodarí a každý jazyk, čo sa proti tebe zdvihne na súde, usvedčíš. To je údel sluhov Pánových a ich spravodlivosť u mňa – hovorí Pán.

1 Oj, všetci smädní, poďte k vodám, a ktorí nemáte peňazí, poďte, kupujte a jedzte, poďte, kupujte bez peňazí, bezplatne víno a mlieko!

2 Čo vážite striebro za to, čo nie je chlieb, a svoju robotu za to, čo nesýti? Počúvajte ma a budete jesť dobroty, v hojnosti sa bude kochať vaša duša.

3 Nakloňte si ucho a poďte ku mne, poslúchajte, aby vaša duša žila; a uzavriem s vami večnú zmluvu, neklamnú milosť Dávidovu.

4 Hľa, urobím ho svedkom pre národy, kniežaťom a vládcom kmeňov!

5 Veď privoláš národ, ktorý nepoznáš, a národy, čo ťa nepoznajú, pribehnú k tebe kvôli Pánovi, tvojmu Bohu, Svätému Izraela, lebo ťa oslávil.

6 Hľadajte Pána, kým sa dá nájsť, volajte ho, kým je nablízku!

7 Nech opustí bezbožný svoju cestu, hriešny človek svoje zmýšľanie a vráti sa k Pánovi, on sa nad ním zmiluje, k svojmu Bohu, veď mnoho odpúšťa!

8 Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty – hovorí Pán.

9 Ako sú nebesá vyvýšené nad zem, tak sú moje cesty vysoko od vašich ciest a moje myšlienky od vašich myšlienok.

10 Lebo ako spŕchne z neba dážď a sneh a nevráti sa ta, ale opojí zem, zúrodní ju, dá jej klíčiť a dá semä na siatie a chlieb na jedlo:

11 tak bude moje slovo, ktoré mi vyjde z úst, nevráti sa ku mne naprázdno, ale urobí, čo som si želal, a vykoná, na čo som ho poslal.

12 Áno, s radosťou vyjdete, budete vyvedení v pokoji. Vrchy a kopce prepuknú v jasot pred vami a všetky poľné stromy budú tlieskať rukami.

13 Na mieste bodľačia vyrastie cyprus, na mieste pŕhľavy vyrastie myrta. To bude Pánovi na slávu, na večný pomník, ktorý nezhynie.