Month: March 2020

1 Pošlite baránka vládcovi zeme zo Sely púšťou k vrchu dcéry Siona.

2 Ako odplašené vtáča, rozohnané hniezdo, budú dcéry Moabu pri brodoch Arnona.

3 „Daj radu, učiň rozhodnutie; premeň na noc svoj tieň v pravé poludnie, schovaj ubehlíkov, nevyjavuj rozplašených!

4 Nech u teba bývajú ubehlíci Moabu, buď im útočišťom pred ničiteľom!“ Veď zmizol násilník, prestalo ničenie, zhynuli z krajiny tí, čo ju gniavili!

5 Milostivo bude postavený trón a na ňom bude verne sedieť v stánku Dávidovom sudca, čo hľadá právo a domáha sa pravdy.

6 Počuli sme o pýche Moabu, pýche veľkej, a o jeho nadutosti, hrdosti a prchkosti, o jeho nezmyselných rečiach.

7 Preto jajkať bude Moab k Moabovi, všetko to bude jajkať. Za hroznovými koláčmi Kír-Charošetu budú vzdychať celkom zničení.

8 Lebo sú zvädnuté polia Hesebonu, vinicu Sabamy rozšliapali páni národov; jej ratolesti siahajú až k Jazeru, zatárali sa na púšť, jej výhonky sa rozvetvovali, presahovali more.

9 Preto plačom Jazerčanov oplakávam vinicu Sabamy, zalievam ťa slzami, Hesebon a Eleále, veď do tvojho vinobrania a do tvojej žatvy vpadávalo ujúkanie.

10 Zmizla radosť a plesanie zo záhrad a vo viniciach nejasajú, nevýskajú, víno v lisoch nešliape šliapač, urobil som koniec ujúkaniu.

11 Preto moje vnútro zuní pre Moaba ako citara a moje útroby pre Kír Cháreš.

12 Až sa zjaví Moab a namáhať sa bude na výšinách a vojde sa modliť do svojej svätyne, nič nezmôže.

13 Toto je slovo, ktoré Pán dávno vyriekol nad Moabom.

14 Teraz však prehovoril Pán: „V troch rokoch, ako rokoch žoldniera, bude znevážená sláva Moabu so všetkým veľkým zástupom. Zvyškov však bude málo, trocha, nie mnoho.“

1 Výrok nad Damaskom: „Hľa, Damask prestane byť mestom, bude iba hŕbou zrúcanín.

2 Opustené budú mestá Aroeru, budú patriť stádam, tam budú ležať a nik ich neodstraší.

3 Zhynie bašta Efraimu a kráľovstvo Damasku, so zvyškami Aramu bude ako so slávou synov Izraela“ – hovorí Pán zástupov.

4 „V ten deň zdrobnie Jakubova sláva a tučnosť jeho tela schradne.

5 A obíde, ako keď žnec zachytáva steblá a jeho rameno obžína klasy v údolí Refaim.

6 Zostanú z neho paberky, ako keď ráňajú olivy, dve-tri bobuľky na samom vrcholci, štyri-päť na konárikoch stromu“ – hovorí Pán, Boh Izraela.

7 „V ten deň vzhliadne človek na svojho Tvorcu a jeho oči pozrú na Svätého Izraelovho.

8 Nebude hľadieť na oltáre, na dielo svojich rúk, a nebude pozerať na to, čo vytvorili jeho prsty, na ašery a slnečné stĺpy.

9 V ten deň budú jeho opevnené mestá ako zboreniská Hevejcov a Amorejčanov, ktoré opustili pred synmi Izraela, a bude pustatinou.

10 Veď si zabudol na Boha, svoju spásu, a na svoju pevnú Skalu si si nespomenul, preto len saď rozkošné sady a cudzím viničom ich vysádzaj!

11 V deň, keď zasadíš, ohraď a do rána priveď svoje semeno k rozkvetu: unikne žatva v deň choroby a nezhojiteľnej bolesti.“

12 Beda, hukot mnohých národov, hučia ako hukot morí! Burácanie národov, burácajú ako burácanie ohromných vôd.

13 Zástupy burácajú ako burácanie mnohých vôd, ale zahriakne ich a ujdú ďaleko; budú hnané ako pleva vetrom a ako krútňava povíchricou.

14 Za večera, hľa, zdesenie, pred ránom ho už niet! To je údel tých, čo nás olupujú, a osud tých, čo nás vykorisťujú.

1 Beda, zem zuniacich krídel, čo je za riekami Etiópie,

2 čo posiela poslov po mori, po vode na papyrusových člnkoch! Choďte, rýchli posli, k národu urastenému a lesklému, k ľudu strašnému na ďaleko-široko, k národu silnému a drviacemu, ktorému rieky prerývajú krajinu.

3 Všetci občania sveta a obyvatelia zeme, hľaďte, až sa zdvihne zástava na vrchoch, až zazneje trúba, čujte!

4 Lebo takto hovorí Pán ku mne: „Spokojne budem hľadieť na svojom mieste ako žiarna horúčava za jasna a ako oblak rosy v úpale žatvy.“

5 Lebo pred oberačkou, keď kvitnutiu je koniec a hroznom polozrelým bude jeho kvet, poobrezáva výhonky nožmi a vetvy odstráni, obstrihá.

6 Všetci budú ponechaní vtáctvu hôr a zveri zeme, vtáctvo tam bude letovať a všetka zver zeme tam prezimuje.

7 V tom čase prinesie dar Pánovi zástupov národ urastený a lesklý, ľud strašný na široko-ďaleko, národ silný a drviaci, ktorému rieky prerývajú krajinu, na miesto mena Pána zástupov, na vrch Sion.

1 Výrok nad Egyptom: Hľa, Pán sa nesie na ľahkom oblaku a ide do Egypta! I trasú sa pred ním bôžikovia Egypta a Egyptu sa v hrudi roztápa srdce.

2 „I popudím Egypt proti Egyptu, že bude bojovať brat proti bratovi, priateľ proti priateľovi, mesto proti mestu, kráľovstvo proti kráľovstvu.

3 Egyptu unikne duch z útrob a pomätiem ich rozvahu, že sa budú vyzvedať u bôžikov, čarodejníkov, duchov a veštcov.

4 Vydám Egypt do rúk krutých pánov, tvrdý kráľ bude vládnuť nad nimi“ – hovorí Pán, Jahve zástupov.

5 Vysušia sa vody z mora a rieka úplne vyschne.

6 Páchnuť bude z riečišť, spľasnú a vyschnú rieky Egypta, zvädne trsť a šašina.

7 Plešiny sú pri Níle, pri brehu Nílu, veď všetko siatie Nílu uschne, zvädne, zmizne.

8 Kvíliť budú rybári, žialiť všetci, čo hádžu udicu do Nílu, a tí, čo rozprestierajú sieť na vode, sklesnú.

9 Zahanbia sa tí, čo spracúvajú ľan, tí, čo češú a pradú biele nite.

10 Jeho robotníci budú pošliapaní, všetci nádenníci zarmútení v duši.

11 Veru bláznivé sú kniežatá Tanisu, múdri radcovia faraóna sú hlúpou radou. Ako môžete vravieť faraónovi: „Syn mudrcov som, syn dávnych kráľov?“

12 Kdeže sú tvoji mudrci? Nechže ti oznámia a zvestujú, čo ustanovil Pán zástupov proti Egyptu.

13 Osprosteli kniežatá Tanisu, pomýlené sú kniežatá Memfisu, zavádzajú Egypt vládcovia jeho kmeňov.

14 Pán vmiešal do jeho útrob ducha závratu, do bludu uvedú Egypt vo všetkom jeho konaní, ako blúdi opilec v tom, čo sám vydávil.

15 A Egypt nebude mať diela, ktoré by previedla hlava a chvost, palmová ratolesť a trsť.

16 V ten deň bude Egypt ako ženy; triasť a báť sa bude rozohnanej ruky Pána zástupov, ktorou sa rozohnal proti nemu.

17 A júdska krajina bude Egyptu postrachom; keď ju ktokoľvek pred ním spomenie, bude sa triasť pre ustanovenie Pána zástupov, ktoré ustanovil nad ním.

18 V ten deň bude päť miest v egyptskej krajine, ktoré budú hovoriť rečou Kanaánu a prisahať na Pána zástupov, jedno sa bude volať Mesto slnka.

19 V ten deň bude Pánov oltár v strede egyptskej krajiny a pri jej hranici Pánov pomník.

20 A bude znamením a svedectvom Pánovi zástupov v egyptskej krajine: Ak budú volať k Pánovi pre utláčateľov, pošle im záchrancu a obrancu a oslobodí ich.

21 Pán sa dá Egypťanom poznať; Egypťania v ten deň poznajú Pána a budú mu prisluhovať obety a dary, sľúbia Pánovi sľuby a splnia ich.

22 Pán bude biť Egypt, biť, ale uzdraví. Tak sa obrátia k Pánovi; i dá sa im uprosiť a uzdraví ich.

23 V ten deň bude cesta z Egypta do Asýrska a budú chodiť Asýri do Egypta a Egypťania do Asýrska a Egypt s Asýrskom bude slúžiť.

24 V ten deň bude Izrael tretím pri Egypte a Asýrsku; požehnaním uprostred zeme,

25 ktorým požehná Pán zástupov slovami: „Požehnaný môj ľud Egypt a dielo mojich rúk Asýrsko a moje dedičstvo Izrael.“

1 V roku, keď tartan prišiel do Azotu – keď ho poslal asýrsky kráľ Sargon – a bojoval proti Azotu a dobyl ho,

2 v tom čase hovoril Pán prostredníctvom Izaiáša, syna Amosovho, takto: „Choď, vyzleč zo svojich bedier vrecovinu a vyzuj si z nôh obuv!“ I urobil tak a chodil nahý a bosý.

3 Vtedy povedal Pán: „Tak, ako chodí môj služobník Izaiáš tri roky nahý a bosý, na znamenie a náznak proti Egyptu a Etiópii,

4 tak poženie asýrsky kráľ zajatcov Egypta a vyhnancov Etiópie – mladíkov i starcov – nahých a bosých s holými zadkami na hanbu Egypta.

5 Ustrnú a budú sa hanbiť pre Etiópiu, svoju nádej, a pre Egypt, svoju ozdobu.

6 A obyvatelia tohto pobrežia povedia v ten deň: »Hľa, takto je s našimi nádejami, za ktorých pomocou sme behali, aby nás oslobodili od asýrskeho kráľa. Akože budeme môcť uniknúť my?«“

1 Výrok nad morskou púšťou: Ako víchrice, ktoré tiahnu juhom, tak príde z púšte, z hroznej krajiny.

2 Bolo mi zjavené kruté videnie: Lupič lúpi, ničiteľ ničí. „Hor’ sa, Elam! Zvieraj, Méd! Všetkej ich kviľbe koniec urobím.“

3 Preto sú moje bedrá plné hrôzy, schvátili ma bôle sťa bôle rodičky, zronený som, keď to čujem, zmätený som, keď to vidím.

4 Trepoce mi srdce, zdesili ma hrôzy, súmrak mi moju túžbu urobil postrachom.

5 Prestrú stôl, postavia hliadku, jedia a pijú. „Hore, kniežatá, mažte štít!“

6 Lebo takto mi hovoril Pán: „Choď, postav hliadku! Čo uzrie, nech oznámi!

7 Ak uvidí jazdcov, dvojice koní, jazdcov na osloch, jazdcov na ťavách, nech sleduje pozorne, veľmi pozorne!“

8 I zvolal: „Vidím. Na hliadke, Pane, stojím vo dne stále, na svojej stráži ja stojím celú noc.

9 Hľa, idú jazdci, dvojice koní.“ I ozve sa a hovorí: „Padol, padol Babylon, všetky sošky jeho bohov roztrieskal na zemi.“

10 Môj rozmlátený, môj rozdrvený ľud, čo som počul od Pána zástupov, Boha Izraela, to som vám oznámil.

11 Výrok nad Dumou (Edomskom): Volá ku mne zo Seiru: „Strážca, ako je s nocou? Strážca, čo s nocou?“

12 Strážca povedal: „Príde ráno, ale aj noc. Ak sa dozvedáte, dozvedajte sa, vráťte sa znovu!“

13 Výrok nad Arábiou: V kružine púšte nocujte, karavány dedanské!

14 V ústrety smädnému doneste vodu, obyvatelia krajiny Tema, choďte ubehlíkom naproti s chlebom!

15 Lebo ušli pred mečom, pred vytaseným mečom a pred natiahnutou kušou, pred ťažkým bojom.

16 Lebo takto hovorí Pán ku mne: „Ešte za rok, ako rok žoldniera, a zahynie všetka sláva Kedaru,

17 zvyšok z počtu lukov hrdinských synov Kedaru bude malý,“ lebo to riekol Pán, Boh Izraela.

1 Výrok nad Údolím videnia: Čože ti je, že si celé vystúpilo na strechy,

2 plné kriku, mesto hučiace, mesto jasajúce? Tvoji zomrelí nepomreli mečom.

3 Všetci tvoji vodcovia razom utiekli ukrutne spútaní, všetci tvoji hrdinovia sú razom spútaní, utiekli ďaleko.

4 Preto hovorím: „Odvráťte sa odo mňa! Horko zaplačem. Nesnažte sa potešiť ma nad skazou dcéry môjho ľudu!“

5 Lebo deň poplachu a šliapania a búrenia drží Pán, Jahve zástupov. V Údolí videnia podkopávajú múr a krik je proti hore.

6 Elam zdvihol tulec; na vozoch ľudia, jazdci, a Qír obnažil štít.

7 Tvoje krásne údolia sú plné vozov a jazdci sa pevne postavili k bráne.

8 Odňal závoj Júdovi; v ten deň si hľadel na zbrojnicu Lesného domu.

9 Vidíte, že má Dávidovo mesto mnoho trhlín, zhromažďujete vodu do Dolného rybníka,

10 sčitujete domy Jeruzalema, rúcate domy na opevnenie múrov

11 a robíte struhu medzi dvoma múrmi vodám starého rybníka. Nepozriete však na toho, ktorý to urobil, a toho, čo oddávna to spravil, nevidíte.

12 A pán, Jahve zástupov, zvolá v ten deň: „Plačte a nariekajte, ohoľte sa a opášte sa vrecovinou!“

13 Ale, hľa, plesanie a radosť, zabíjajú statok a režú ovce, jedia mäso a pijú víno: „Jedzme a pime, veď zajtra umrieme!“

14 I zaznelo mi v ušiach, Pane zástupov: „Veru vám nebude odpustený tento hriech, pokiaľ neumriete“ – hovorí Pán, Jahve zástupov.

15 Toto hovorí Pán, Jahve zástupov: „Choďže k tomu úradníkovi, k Sobnovi, správcovi domu:

16 »Čože tu máš a kohože tu máš, že si si tu vytesal hrob?« Vysoko vytesal svoj hrob, v skale si vydlabal príbytok.

17 Hľa, Pán ťa rozmachom odvrhne, silák, a pevne ťa zohne,

18 silno ťa zakotúľa, ako sa kotúľa lopta do šírošírej krajiny. Tam zomrieš a tam budú tvoje skvostné vozy, ty hanba domu tvojho pána!

19 Odstránim ťa z tvojho miesta a zvrhnem ťa z tvojho postavenia.

20 V ten deň zavolám svojho služobníka Eliakima, syna Helkiáša,

21 a oblečiem ho do tvojho rúcha, opášem ho tvojím pásom a dám mu do rúk tvoju moc. I bude otcom obyvateľom Jeruzalema a Júdovmu domu.

22 Dám mu na plece kľúč Dávidovho domu, keď otvorí, nikto nezavrie, a keď zavrie, nikto neotvorí.

23 Osadím ho ako kôl na pevnom mieste, že bude slávnym trónom domu svojho otca.

24 Bude na ňom visieť všetka sláva domu jeho otca: konáre a ratolesti, všetky malé nádoby, od hrnčekov až po krčahy.

25 V ten deň – hovorí Pán zástupov – vykýve sa kôl, osadený na pevnom mieste, vyvalí sa a padne, i rozdrúzga sa ťarcha, čo bude na ňom, lebo to vyriekol Pán.“

1 Výrok nad Týrom: Kvíľte, lode taršišské, veď je zničený, prístrešia niet! Pri príchode z krajiny Cetim im to bolo zvestované.

2 Zamĺkli obyvatelia pobrežia, sidonskí kupci, čo plavia sa morom.

3 Naplnilo ťa – cez veľké vody – zrno Šichoru. Žatva Nílu je ich zárobkom a stal sa tržiskom národov.

4 Hanbi sa, Sidon, veď hovorí more, morská pevnosť takto: Neúpel si a neporodil si, synov si nevychoval a nevypestoval si panny.

5 Keď bude chýr o tom v Egypte, zažalostia pre správu o Týre.

6 Choďte do Taršišu, kvíľte, obyvatelia pobrežia!

7 Či toto je vaše jasajúce (mesto), ktoré má pôvod odpradávna a ktoré viedli jeho nohy sídliť naďaleko?

8 Kto takto rozhodol o Týre, čo korunúval, ktorého kupci boli kniežatami, jeho obchodníci vznešenými krajiny?

9 Pán zástupov rozhodol tak, aby potupil pýchu všetkej slávy, aby pohanil všetkých vznešených krajiny.

10 Prekroč svoju krajinu sťa rieka, dcéra Taršišu, pása už niet!

11 Vystrel svoju ruku nad more, zatriasol dŕžavami. Pán dal rozkaz proti Kanaánu, aby boli zničené jeho pevnosti.

12 I riekol: „Neplesaj už viac, znásilnená panna, dcéra Sidonu! Vstaň, preplav sa do Cetim, ani tam nebudeš mať pokoja.“

13 Hľa, krajina Chaldejcov – to tento národ, nie Asýr to bol, čo pripravil ju pre zver – postavil si veže a zrúcal jej paláce, urobil z nej zborenisko.

14 Kvíľte, lode taršišské, veď je zničené vaše útočište!

15 V ten deň bude Týrus zabudnutý na sedemdesiat rokov, ako sú dni jedného kráľa. Po sedemdesiatich rokoch bude s Týrom podľa piesne neviestky:

16 Vezmi citaru, obchádzaj mesto, neviestka zabudnutá, pekne hraj, veľa spievaj, aby si spomenuli na teba.

17 A tak po sedemdesiatich rokoch Pán navštívi Týrus a (on) sa vráti k svojmu zárobku a obcovať bude so všetkými kráľovstvami zeme pred tvárou sveta.

18 Jeho zisk však a zárobok bude zasvätený Pánovi. Nebude sa hromadiť a nebude sa uschovávať, lež bude patriť tým, čo bývajú pred tvárou Pána, aby jedli do sýtosti a obliekali sa nádherne.

1 Hľa, Pán pustoší zem a nivočí ju, rozvracia jej tvárnosť a rozprašuje jej obyvateľov.

2 I bude ako ľudu, tak kňazom, ako sluhovi, tak jeho pánovi, ako slúžke, tak jej panej, ako predavačom, tak kupcom, ako tomu, čo požičiava, tak tomu, čo si požičiava, ako dlžníkovi, tak veriteľovi.

3 Pustá, spustnutá je zem, vyplienená a vylúpená, lebo Pán hovoril toto slovo.

4 Trúchli, uvädá zem, zoschýna, uvädá svet, zoschýna výsosť so zemou.

5 A zem je sprznená od obyvateľov, veď prekročili zákony, zmenili právo, zrušili zmluvu večitú.

6 Preto kliatba zožiera zem a pykajú tí, čo na nej bývajú, preto horia obyvatelia zeme a ľudí ostalo len máličko.

7 Smúti mušt, zoschýna vinič, vzdychajú všetci, čo sa v srdci tešili.

8 Zmizla radosť bubnov, prestal krik plesajúcich, zmizla radosť citary.

9 Pri speve nepijú víno, zhorkol nápoj pri pití.

10 Zbúrané je ničomné mesto, zavretý každý dom, nevkročíš doň.

11 Kviľba je po uliciach pre víno, zapadla každá radosť, odišla potecha zo zeme.

12 V meste zostala spustlosť, na márnosť je rozbitá brána.

13 Veď, tak bude vprostred zeme, uprostred národov ako ráňanie olív, ako paberkovanie, keď skončila oberačka.

14 Tí pozdvihujú svoj hlas, zaplesajú, nad slávou Pánovou zajasá more.

15 Preto oslavujte Pána na morských ostrovoch, meno Pána, Boha Izraela.

16 Od končín zeme počuli sme spevy: „Sláva Spravodlivému!“ Ale povedal som: „Schradnem, schradnem, beda mi!“ Vzbúrenci sa búria, áno, do vzbury sa ženú vzbúrenci.

17 Strach a jama a osídlo pre teba, čo obývaš zem:

18 a kto unikne hlasu hrôzy, padne do jamy, kto vystúpi z jamy, chytí sa do osídla. Lebo sa roztvoria prietoky z výsosti a zatrasú sa základy zeme.

19 Veľmi sa rozpuká zem, na kusy sa dotrhá zem, hrozne sa bude triasť zem.

20 Tackať sa bude zem, tackať sťa opilec, zakolíše sa ako koliba; i zaľahne na ňu jej hriech a padne, že viac nevstane.

21 V ten deň Pán navštívi vojsko výšav na výsosti a kráľov zeme na zemi,

22 zhrabaní budú, ako sa zhrabujú zajatci, do jamy a zavretí budú do väzenia, po mnohých dňoch budú navštívení.

23 I sčervenie mesiac a zahanbí sa slnko, veď Pán zástupov kraľuje na vrchu Sion a v Jeruzaleme a pred svojimi staršími má slávu.

1 Pane, Bohom si mi, zvelebujem ťa, chválim tvoje meno, veď si zázračne uskutočnil dávne ustanovenia s pevnou vernosťou!

2 Veď si mi z mesta spravil zrúcaninu, z opevneného mesta zborenisko, paláce cudzích nie sú mestom, nikdy nebudú postavené.

3 Preto ťa velebí silný ľud, mestá mocných národov sa ťa boja.

4 Veď si bol pevnosťou slabému, pevnosťou biednemu v jeho úzkosti, úkrytom pred búrkou, tôňou pred úpalom, lebo dych tyranov – ako búrka múru.

5 Ako úpal na púšti udusil si hluk cudzincov, ako úpal v tôni mraku stlmil si pieseň tyranov.

6 Pán zástupov pripravil na tomto vrchu všetkým národom hostinu hojnú, hostinu s vínom, hojnosť vyberanú, víno najjemnejšie.

7 A zničí na tomto vrchu závoj, rozvinutý nad celým ľudstvom, a prikrývku, čo zakrýva všetky národy.

8 Zničí smrť navždy a Pán, Jahve, zotrie slzu z každej tváre a hanbu svojho ľudu odstráni z celej zeme, lebo Pán hovoril.

9 A v ten deň povedia: „Hľa, toto je náš Boh, v neho sme dúfali, že nás spasí! On je Pán, v neho sme dúfali, jasajme a radujme sa z jeho spásy!

10 Lebo Pánova ruka spočinie na tomto vrchu.“ Potom bude Moab zmlátený na mieste, ako je zmlátená slama v hnojnici.

11 A ak si v nej roztiahne ruky, ako rozťahuje plavec pri plávaní, zrazí jeho pýchu aj obratnosť jeho rúk.

12 Zrúti tvoje vysoké opevnené múry, zvalí, strhne k zemi, do prachu.