Month: March 2020

1 V roku, keď zomrel kráľ Oziáš, videl som Pána sedieť na vysokom a vznešenom tróne; lem jeho rúcha napĺňal chrám.

2 Nad ním stáli serafíni; každý mal po šesť krídel: dvoma krídlami si zakrývali tvár, dvoma si zakrývali nohy a dvoma lietali.

3 A jeden druhému volal: „Svätý, svätý, svätý je Pán zástupov, celá zem je plná jeho slávy.“

4 Prahy dverí sa chveli od hlasu volajúceho a dom sa naplnil dymom.

5 Tu som povedal: „Beda mi, áno, som stratený. Veď som muž s nečistými perami a bývam medzi ľudom s nečistými perami; a moje oči videli kráľa, Pána zástupov.“

6 I priletel ku mne jeden zo serafínov, v ruke mal žeravý uhlík, čo kliešťami vzal z oltára,

7 dotkol sa mi úst a povedal: „Hľa, toto sa dotklo tvojich perí, zmizla tvoja vina a tvoj hriech je odstránený!“

8 Potom som počul hlas Pána, ktorý hovoril: „Koho mám poslať, kto nám pôjde?“ I povedal som: „Hľa, tu som, pošli mňa!“

9 Riekol: „Choď a povedz tomu ľudu: Čujteže, čujte, no nerozumejte, viďteže, viďte, no nepoznávajte!

10 Sprav bezcitným srdce tohto ľudu, jeho uši zaťaž a oči mu zastri, aby očami nevidel a ušami nepočul, aby mu srdce nepochopilo a neobrátil sa a neuzdravil.“

11 I vravel som: „Dokedy, Pane?“ Riekol: „Kým nespustnú mestá, nebudú bez občanov a domy bez ľudí, kým nebude zem vyplienená v púšť.

12 Pán oddiali ľudí, takže bude veľká opustenosť v krajine.

13 A ak v nej ostane ešte desiaty diel, bude znova ničený ako terebinta a dub, z ktorého pri stínaní ostane iba kmeň. Jeho kmeň je svätým semenom.“

1 V dňoch Achaza, syna Joatamovho, syna Oziášovho, kráľa júdskeho, Rasin, kráľ Aramu, a Peqah, syn Romeliášov, kráľ izraelský, vytiahli do boja proti Jeruzalemu, ale nevládali ho zdolať.

2 Keď zvestovali Dávidovmu domu: „Aram táborí v Efraimsku,“ chvelo sa jeho srdce a srdce jeho ľudu tak, ako sa chvejú stromy lesa od vetra.

3 A Pán riekol Izaiášovi: „Choď naproti Achazovi ty i tvoj syn Šeárjášúb až po koniec vodovodu Horného rybníka, na cestu poľa práčov,

4 a povedz mu: Daj pozor a buď spokojný, neboj sa a srdce nech ti nechabne pre tie dve dymiace ohorené hlavne, pre zúrivý hnev Rasina a Aramu a Romeliášovho syna.

5 Preto, že sa Aram a Efraim a Romeliášov syn uzniesli proti tebe, hovoriac:

6 »Tiahnime do Júdska a podesme ho, strhnime ho k sebe a ustanovme v ňom za kráľa Tábelovho syna!«

7 Toto hovorí Pán, Jahve: »Nestane sa tak a nebude tak,

8 lebo hlavou Aramu je Damask a hlavou Damasku Rasin. O šesťdesiatpäť rokov bude Efraim zlomený, nebude národom.

9 Hlavou Efraimu je Samária a hlavou Samárie Romeliášov syn. Ak neuveríte, veru neobstojíte.«“

10 Pán znovu takto prehovoril k Achazovi:

11 „Žiadaj si znamenie od Pána, svojho Boha, či už hlboko v podsvetí a či hore na výsostiach!“

12 Ale Achaz vravel: „Nebudem žiadať a nebudem pokúšať Pána.“

13 Riekol teda (Izaiáš): „Počujteže, dom Dávidov! Či vám je málo obťažovať ľudí, že obťažujete ešte aj môjho Boha?

14 Preto vám sám Pán dá znamenie: Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel!

15 Mlieko a med bude jesť, až bude vedieť opovrhnúť zlým a voliť si dobré.

16 Lebo skôr, ako by chlapec vedel opovrhnúť zlým a voliť si dobré, bude spustošená krajina, ktorej dvoch kráľov sa ty hrozíš.

17 Pán privedie i na teba a na tvoj ľud – na dom tvojho otca – dni, akých nebolo odo dňa, čo sa odtrhol Efraim od Júdska – asýrskeho kráľa.“

18 V ten deň Pán zapíska muche, ktorá je v končinách riek Egypta, a včele, ktorá je v krajine Asýr.

19 I prídu a usadia sa všetci v jarkoch dolín a v trhlinách skál a v každom tŕní a v každej škáre.

20 V ten deň pán oholí britvou najatou spoza rieky – kráľom asýrskym – hlavu a vlásky nôh, ba aj bradu odstráni.

21 Ak si v ten deň prichová niekto kravičku a dve ovečky,

22 pretože dajú množstvo mlieka, bude jesť mlieko, áno, mlieko a med bude jesť každý, kto ostane v krajine.

23 V ten deň každé miesto, kde je tisíc vínnych kmeňov za tisíc strieborných, bude tŕním a bodľačím;

24 pôjdu ta so šípmi a kušou, lebo tŕním a bodľačím bude celá zem.

25 A na kopce, čo sa okopávajú motykou, nevkročíš zo strachu pred tŕním a bodľačím a budú pastvou býkov a šliapaniskom oviec.

1 Pán mi povedal: „Vezmi veľkú tabuľu a napíš na ňu ľudským písmom: Náhla korisť – rýchly lup!“

2 I vzal som si hodnoverných svedkov, kňaza Uriáša a Zachariáša, syna Barachiášovho.

3 Potom som pristúpil k prorokyni; i počala a porodila syna. A Pán mi riekol: „Nazvi ho Náhla korisť – rýchly lup.

4 Lebo skôr, ako by chlapec vedel volať: »Otče« a: »Matka,« budú odnášať bohatstvo Damasku a korisť Samárie pred asýrskeho kráľa.“

5 A Pán ešte ďalej hovoril ku mne takto:

6 „Pretože tento ľud zavrhol vody Siloe, ktoré tečú tíško, a potešil tým Rasina a Romeliášovho syna:

7 preto, hľa, privedie na nich (Pán) silné a hojné vody Rieky: – asýrskeho kráľa a všetko jeho vojsko – i vystúpi nad všetky svoje riečištia a prerazí všetky svoje brehy.

8 Potečie v Júdsku, rozvodní sa a rozprúdi, bude siahať až k hrdlu, takže svojimi rozpätými krídlami zaplní šírku tvojej krajiny, ó, Emanuel!“

9 (Len) zúrte, národy, a skazíte sa, čujte, všetky diaľavy zeme; (len) zbrojte a zničíte sa, (len) zbrojte a zničíte sa!

10 Kujte plán – a stroskotá; hovorte reči – a neobstoja, pretože s nami je Boh.

11 Lebo takto mi hovoril Pán mocným zásahom a upravoval ma, aby som nešiel cestou tohto ľudu. Riekol:

12 „Nezvite sprisahaním všetko, čo tento ľud volá sprisahaním, a čoho sa on bojí, nebojte sa a nestrachujte sa!

13 Pána zástupov, toho majte za Svätého! On je vašou bázňou a on vaším strachom.

14 A bude svätyňou a skalou úrazu, kameňom pádu obom domom Izraela, sieťou a osídlom obyvateľom Jeruzalema.

15 I potknú sa oň mnohí, padnú a rozbijú sa; zachytia sa a budú ulovení.“

16 „Potvrď svedectvo a zapečať náuku u mojich učeníkov.“

17 Čakám teda na Pána, ktorý si zakryl tvár pred domom Jakuba, a dúfam v neho.

18 Hľa, ja a chlapci, ktorých mi dal Pán, sme znakmi a znameniami v Izraeli od Pána zástupov, čo býva na vrchu Sion!

19 Keď vám povedia: „Dopytujte sa u čarodejov a veštcov, čo šuškajú a šepocú; či sa nemá národ dopytovať u svojho boha, o živých u mŕtvych?“

20 K náuke a ku svedectvu! Ak nebudú hovoriť takto, budú ako tí, pre ktorých niet svitania.

21 Bude chodiť v nej (v krajine) ochabnutý a hladný, a keď vylačnie, rozzúri sa a bude zlorečiť svojmu kráľovi a svojmu Bohu. A či sa obráti nahor,

22 či sa pozrie na zem: hľa, úzkosť a tma a hrôzyplné temno! Ale mrákavy uniknú,

23 lebo nebude tma tam, kde je (teraz) súženie. V predošlom čase znevážil krajinu Zabulona a krajinu Neftaliho, v poslednom však zvelebí pobrežie mora, Zajordánsko, Galileu pohanov.

1 Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo, nad tými, čo bývajú v krajine tieňa smrti, zažiari svetlo.

2 Rozmnožil si plesanie, zväčšil si radosť; budú sa tešiť pred tebou, ako sa tešia pri žatve, tak, ako plesajú, keď si delia korisť.

3 Veď jeho ťažké jarmo a prút jeho pleca a palicu jeho pohoniča lámeš ako v dňoch Madiánu.

4 Lebo každá hrmotná obuv a každý šat zmáčaný v krvi bude spálený, bude ohňu pokrmom.

5 Lebo chlapček sa nám narodil, daný nám je syn, na jeho pleci bude kniežatstvo a bude nazvaný: zázračný Radca, mocný Boh, večný Otec, Knieža pokoja.

6 Jeho vláda bude veľká a pokoj bude bez konca na Dávidovom tróne a nad jeho kráľovstvom, aby ho upevnil a posilnil právom a spravodlivosťou odteraz až naveky. Horlivosť Pána zástupov to urobí.

7 Pán poslal slovo proti Jakubovi, aby dopadlo na Izrael.

8 A skúsi to celý národ, Efraim aj občania Samárie, čo v namyslenosti a pýche srdca vravia:

9 „Tehly sa zrútili – budeme stavať kvádrami, sykomory sú vyťaté – nahradíme ich cédrami.“

10 A pán povýšil nad neho Rasinových nepriateľov a popudil jeho odporcov.

11 Aramejčanov od východu a Filištíncov od západu, i hltať budú Izrael plnými ústami. Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev a jeho ruka je ešte vystretá.

12 Ale ľud sa neobrátil k tomu, čo ho bil, a nehľadali Pána zástupov,

13 nuž odtne Pán hlavu i chvost, palmovú ratolesť i trsť v jediný deň.

14 Starec a hodnostár sú hlava, prorok však, ktorý učí lož, je chvost.

15 Vodcovia ľudu (Izraela) sú zvodcami, tí však, ktorých vedú, sú zvedení.

16 Preto z jeho junače nemá Pán radosti a nad jeho sirotami a vdovami sa nezľutuje, veď sú to všetko bezbožníci a zločinci a každé ústa hovoria hanebnosť! Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev a jeho ruka je ešte vystretá.

17 Veď neprávosť horela sťa oheň, čo tŕnie a bodľač stravuje, potom zapaľuje lesné húštiny, že ich zahaľujú stĺpy dymu.

18 Hnevom Pána zástupov je zapálená krajina a ľud (Izraela) je ako pokrm ohňa: nik sa nezmiluje nad vlastným bratom.

19 Zožiera napravo a hladuje, zjedá naľavo a nenasýti sa; každý zjedá mäso vlastného ramena.

20 Manesses Efraima a Efraim Manassesa a obaja spolu sú proti Júdovi. Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev a jeho ruka je ešte vystretá.

1 Beda tým, čo uzákoňujú zlé zákony, a pisárom, ktorí spisujú útlak,

2 aby drobných ľudí odtisli od práva a biednych môjho ľudu odviedli od pravdy, aby vdovy boli ich korisťou a aby ozbíjali siroty.

3 Čo však spravíte v deň navštívenia, keď nešťastie príde zďaleka? Ku komu sa budete utiekať o pomoc a kde zanecháte svoje bohatstvo?

4 Dostanete sa len medzi zajatcov a medzi pozabíjaných padnete. Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev a jeho ruka je ešte vystretá.

5 Beda Asýrsku, je prútom môjho hnevu a palicou v ich rukách je moja prchkosť.

6 K rúhavému národu ho posielam, proti ľudu môjho hnevu dávam rozkaz, aby koristil korisť a zbíjal zboj a aby ho rozšliapal ako blato ulíc.

7 Ale on tak nezmýšľa a jeho srdce tak nemieni, lež v mysli má vyničiť a vyhubiť nemálo národov.

8 Veď hovorí: „Či nie sú moje kniežatá všetky kráľmi?

9 Či nie je Kalano ako Karkemis? Či nie je Emat ako Arpad? Či nie je Samária ako Damask?

10 Ako zasiahla moja ruka kráľovstvá bôžikov – a modiel mali veru viac než Jeruzalem (a Samária).

11 Či tak, ako som urobil Samárii a jej bôžikom, neurobím tiež Jeruzalemu a jeho modlám?“

12 Keď Pán doplní celé svoje dielo na vrchu Sion a v Jeruzaleme, navštívim pyšný výplod srdca asýrskeho kráľa a nadutú hrdosť jeho očí.

13 Lebo hovorí: „Silou svojej ruky som to urobil a svojou múdrosťou, lebo som rozumný; odstránil som hranice národov, ich poklady som ukoristil a sťa obor som zvrhol tých, čo sedeli na tróne.

14 Moja ruka našla ako hniezdo bohatstvo národov a ako sa zhrabujú opustené vajcia, zhrabol som ja celú krajinu a nebolo, kto by krídlom strepotal a ústa otvoril a spišťal.“

15 Či sa môže vypínať sekera nad toho, čo ňou hýbe? Či sa môže vyvyšovať píla nad toho, kto ju ťahá? Akoby prút hýbal tými, čo ho dvíhajú, akoby palica dvíhala toho, ktorý nie je drevom.

16 Preto pošle Pán, Vládca zástupov, na jeho silákov suchoty a pod jeho pýchou bude pražiť ako požiar oheň.

17 Svetlo Izraela bude ohňom, a jeho Svätý plameňom. I bude horieť a strávi jeho tŕnie a bodľač v jeden deň.

18 Nádheru jeho lesa a hája znivočí od vrcholu až po koreň, že bude, ako kto hynie horúčkou.

19 Zvyšok stromov jeho lesa bude maličký, že to chlapček spočíta.

20 V ten deň sa zvyšok Izraela a zachránení Jakubovho domu nebudú viac opierať o toho, kto ich bije, lež úprimne sa budú opierať na Pána, Svätého Izraela.

21 Zvyšok sa obráti, zvyšok Jakubov k mocnému Bohu.

22 Lebo čo by bolo tvojho ľudu, Izrael, ako piesku mora, len zvyšok z neho sa obráti. Záhuba ustanovená – prevláda spravodlivosť!

23 Lebo záhubu, a to neodvratnú, vykoná Vládca, Pán zástupov, prostred celej zeme.

24 Preto takto vraví Vládca, Pán zástupov: „Neboj sa, ľud môj, čo bývaš na Sione, Asýra, ktorý ťa bije prútom a dvíha na teba svoju palicu ako Egypt.

25 Veď už len krátku chvíľku a prestane zloba a môj hnev bude ničiť ich.“

26 Pán zástupov zdvihne nad nimi svoj bič, ako keď bil Madiánčana na skale Oreb, a svoju palicu pozdvihne nad more ako proti Egyptu.

27 V ten deň spadne jeho bremä z tvojho pleca a jeho jarmo z tvojej šije: jarmo sa zláme od tučnoty.

28 Ide na Ajat, tiahne cez Magron, v Machmase si necháva batožinu,

29 prechádza priechodom: „Geba nám bude nocľahom.“ Trasie sa Ráma, Šaulova Gabaa uteká.

30 Kvíľ hlasito, dcéra Galima, počúvajže, Laisa, úbohý Anatot.

31 Uteká Medemena, obyvatelia Gebimu bežia.

32 Ešte dnes má zastať v Nobe, zamáva rukou nad vrchom dcéry Siona, nad pahorkom Jeruzalema.

33 Hľa, Vládca, Pán zástupov, poobtína vetvy náporom; čo vysoko vzrástlo, bude sťaté, čo je vznešené, klesne.

34 Obkliesnená bude húšť lesa železom a Libanon padne s velikášmi.

1 Z pňa Jesseho vypučí ratolesť a z jeho koreňov výhonok vykvitne.

2 A spočinie na ňom duch Pánov: duch múdrosti a rozumu, duch rady a sily, duch poznania a bohabojnosti;

3 a naplní ho bázeň pred Pánom. Nie podľa zdania očí bude súdiť, ani podľa počutia karhať,

4 ale v pravde bude súdiť maličkých a rozhodovať priamosťou v prospech krotkých zeme. I porazí zem prútom svojich úst a dychom svojich perí usmrtí zlosyna.

5 Pravda bude pásom jeho bedier a vernosť opaskom jeho drieku.

6 Vtedy bude vlk bývať s baránkom a leopard spočívať s kozliatkom; i teliatko a lev a kŕmny vôl budú spolu a drobný chlapček ich bude zavracať.

7 Krava i medveď budú sa pásť, ich mláďatá budú ležať spolu a lev bude ako vôl žrať slamu.

8 Nemluvňa sa bude hrať nad dierou hada, do jamy vretenice siahne rukou odkojenča.

9 Nebudú zle robiť a nebudú škodiť na celom mojom svätom vrchu; lebo zem bude plná poznania Pána, ako vody pokrývajú more.

10 V ten deň bude koreň Jesseho stáť ako zástava národov, budú ho vyhľadávať kmene a jeho príbytok bude slávny.

11 V ten deň Pán zase zdvihne ruku, aby získal zvyšok ľudu, ušetrený Asýrskom, Egyptom, Patrosom, Kušom, Elamom, Sineárom, Ematom a ostrovmi mora.

12 Zdvihne zástavu k národom, zhromaždí vysťahovalcov Izraela a Júdových roztratených pozbiera zo štyroch strán sveta.

13 Zmizne žiarlivosť Efraima a nepriatelia Júdu budú vyhubení. Efraim nebude žiarliť na Júdu a Júda nebude utláčať Efraima.

14 Lež zaletia na svah Filištíncov k západu a spolu olúpia synov Východu. Edom a Moab bude ziskom ich rúk a synovia Amona budú ich poslúchať.

15 Pán vysuší jazyk Egyptského mora svojím dychom horúcim a vztiahne ruku nad Rieku, rozbije ju na sedem potokov a umožní ju prekročiť v obuvi.

16 I bude mať cestu zvyšok ľudu, čo bude ušetrený Asýrskom, ako ju mal Izrael v deň, keď vychádzal z egyptskej krajiny.

1 V ten deň povieš: „Chválim ťa, Pane, že si sa hneval na mňa, ale tvoj hnev sa odvrátil a potešil si ma.

2 Hľa, Boh mojej spásy, dúfam a nebojím sa, veď moja sila a môj chválospev je Pán, on sa mi stal spásou.“

3 I budete čerpať vodu s radosťou z prameňov spásy

4 a poviete v ten deň: „Oslavujte Pána, vzývajte jeho meno, oznámte jeho skutky národom, rozhlasujte, že je slávne jeho meno.

5 Ospevujte Pána, veď veľkolepo konal, nech je to známe po celej zemi.

6 Plesaj a jasaj obyvateľka Siona, lebo veľkým uprostred teba je Svätý Izraela!“

1 Výrok nad Babylonom, ktorý videl Izaiáš, syn Amosov.

2 Na holom vrchu zdvihnite zástavu, volajte im hlasno, kývajte rukou, nech vojdú do brán kniežat!

3 Ja som dal rozkaz svojim zasvätencom, zavolal som (pre svoj hnev) svojich hrdinov, tých, čo hrdo jasajú pre moju slávu.

4 Čuj! Hluk na vrchoch, ako množstva ľudí. Čuj! Lomoz kráľovstiev zhromaždených národov. To Pán vojsk prehliada bojovné vojsko.

5 Idú z ďalekej krajiny, od končín nebies: Pán a nástroje jeho hnevu, aby zničili celú zem.

6 Kvíľte, lebo blízko je deň Pána, príde ako pohroma od Všemohúceho.

7 Preto sklesnú všetky ruky a každé ľudské srdce ochabne.

8 I podesia sa, kŕče a bôle dostanú, budú sa zvíjať ako rodička, s hrôzou budú hľadieť jeden na druhého: tvár im bude horieť plameňom.

9 Hľa, ide deň Pána ukrutný, rozhnevaný a rozpálený, aby urobil zo zeme púšť a jej hriešnikov z nej vyhubil!

10 Veď hviezdy nebies a ich súhvezdia nezaskvejú sa svojím leskom, slnko sa zatmie, len čo vyjde, a mesiac sa nerozžiari svetlom.

11 Strescem zločin na svete a na zločincoch ich vinu a spravím koniec nadutosti pyšných a hrdosť násilníkov pokorím.

12 Mužov spravím vzácnejšími než zlato a ľudí nad zlato ofírske.

13 Preto otrasiem nebesami a zem sa vyšinie zo svojho miesta pre rozhorčenosť Pána zástupov v ten deň, keď vzplanie jeho hnev.

14 Vtedy ako splašená gazela a ako ovce, ktoré nik nestráži, obráti sa každý k vlastnému národu a každý pobeží do svojej krajiny.

15 Každý dopadnutý bude prebodnutý a každý dochytený padne mečom.

16 Pred ich očami rozdrvia im deti, vyplienia im domy a sprznia im ženy.

17 Hľa, ja vzbudím proti nim Médov, ktorí si nevážia striebra a v zlate nemajú záľubu.

18 Ich kuše rozdrvia mladíkov a neušetria plod života, nad synčekmi sa nezľutuje ich oko.

19 A Babylon, ozdoba kráľovstiev, pyšná okrasa Chaldejcov, bude, ako keď Boh rozvrátil Sodomu a Gomoru.

20 Neobývaný bude naveky, neosídlený na všetky pokolenia; Arab si tam nepostaví stan a pastieri tam nebudú košiariť.

21 Ale bude tam sídliť zver púšte, sovy naplnia ich domy, budú tam bývať pštrosy a capy tam budú poskakovať.

22 Hyeny budú skučať v jeho kaštieľoch a šakaly v palácoch rozkoše. Už čoskoro príde jeho čas, neodtiahnu sa už jeho dni.

1 Lebo Pán sa zmiluje nad Jakubom a znovu si vyvolí Izrael a dá im spočinúť vo vlastnej krajine. Vtedy sa pridružia k nim cudzinci a pripoja sa k Jakubovmu domu.

2 Národy ich pojmú a privedú na ich miesto, dom Jakubov si ich však prisvojí v Pánovej krajine za sluhov a za slúžky; zajmú tých, čo ich zajali, a podrobia si svojich utláčateľov.

3 V ten deň, keď ti Boh dá odpočinúť si od únavy a zmietania a ukrutného otroctva, ktorým ťa zotročil,

4 zložíš toto porekadlo proti babylonskému kráľovi a povieš: „Hľa, ako skončil tyran, skončilo násilie!“

5 Pán zlámal prút pohanov, palicu vladárov,

6 čo zlostne bila ľudstvo údermi neprestajnými, podmaňovala v hneve národy sužovaním neľútostným.

7 Oddychuje, odpočíva celá zem, prepukáva jasotom.

8 Aj cyprusy a cédre Libanonu sa ti tešia: „Odkedy ležíš, nevystúpi rubač k nám.“

9 Podsvetie zdola sa pre teba rozruší v ústrety tvojmu príchodu; vzbudzuje pre teba tiene, všetkých mocnárov zeme vyzdvihuje z ich trónov, všetkých kráľov národov.

10 Títo všetci sa ozvú, prehovoria k tebe: „I ty si omdlel ako my, nám si sa stal rovným?

11 Do pekla je zvrhnutá tvoja sláva, zunenie tvojich hárf. Pod tebou je rozostretá chrobač a červy sú tvojou prikrývkou.“

12 Ako si padla z neba, žiarivá zornička! Zrazený si k zemi, čo si vládol nad národmi.

13 Veď v srdci si si hovoril: „Do nebies vystúpim, až nad Božie hviezdy vyvýšim svoj trón, sídliť chcem na vrchu zhromaždenia, na stráňach severu.

14 Vystúpim do výšin oblakov, prirovnám sa Najvyššiemu.“

15 Lenže do podsvetia si zvrhnutý, na stráne priepasti.

16 Čo ťa uzrú, obzrú si ťa, hútať budú o tebe: „Či toto je muž, čo rozbúril zem, zatriasol ríšami,

17 čo svet obrátil na pustatinu, jeho mestá zrúcal a jeho väzňom nepootváral dom väznenia?“

18 Králi národov všetci spočívajú v sláve, každý vo svojom dome.

19 Ty však si vyhodený bez hrobu ako odporná vetva – pokrytý zabitými, ktorých meč prebodal – (19f) ako pošliapaná mŕtvola. (19e) K tým, čo zostúpia do kamenných hrobov,

20 nepridružíš sa pri pohrebe, lebo si zničil vlastnú krajinu, svoj vlastný ľud vyvraždil. Nikdy nik nespomenie semeno zločincov.

21 Postavte popravisko jeho synom pre zločin ich otcov, aby nepovstali a nepodmanili si zem a nezaplnili svet mestami.

22 Povstanem proti nim – hovorí Pán zástupov – a vyhubím z Babylonu meno a zvyšok, rod a potomstvo – hovorí Pán –

23 a obrátim ho na príbytok ježa a na mláky vôd a vymetiem ho ničiacou metlou – hovorí Pán zástupov.

24 Takto prisahal Pán zástupov: „Veru, ako som zamýšľal, tak bude a ako som ustanovil, tak sa stane,

25 že zlomím Asýrsko vo svojej krajine a na svojich vrchoch ho pošliapem, takže sa vzdiali od nich jeho jarmo a stratí sa z ich ramien jeho bremeno.“

26 To je ustanovenie, ustanovené nad celou zemou, a to je ruka, vystretá nad všetky národy.

27 Veď Pán zástupov rozhodol, ktože to zlomí? Jeho ruka je vystretá, ktože ju odstráni?

28 V roku smrti kráľa Achaza odznel tento výrok:

29 „Neteš sa ty, Filištínsko celé, že prút toho, čo ťa bil, je zlomený, bo z koreňa hada vyjde vretenica a jej plodom bude okrídlený drak.

30 I budú sa pásť prvorodení biednych a chudobní budú sídliť v bezpečí, tvoj koreň však hladom usmrtím a tvojich pozostalých zabijem.

31 Kvíľ, brána, plač, mesto, des sa, Filištínsko celé, lebo od severu prichádza dym a nik neodchádza od svojich čiat.“

32 A čo sa odpovie poslom pohanov? Že Pán založil Sion a na ňom sa ukryjú biedni jeho ľudu.

1 Výrok nad Moabom. Áno, za noci bol zničený, Ar Moab zhynul; áno, za noci bol zničený, Kír Moab zhynul.

2 Idú do domu, Dibon vystupuje na výšiny plakať, na Nebu a na Medabe kvíli Moab: na každej hlave plešina, každá brada oholená,

3 na jeho cestách obliekajú sa do vrecovín, na jeho strechách a uliciach všetko kvíli, rozplakáva sa.

4 Hesebon a Eleále volá, až k Jase počuť ich hlas, preto sa chvejú bedrá Moabu, jeho duša sa chveje.

5 Moje srdce volá pre Moab. Jeho ubehlíci sú až v Segore, v Eglat – Šelišija. Áno, na výstupy Luitu vystupujú v plači, áno, na ceste k Horonaimu stupňujú krik pre skazu.

6 Áno, vody Nimrimu sa na púšť obrátia, áno, vyschla tráva, zhynula byľ, niet viacej zelene.

7 Preto svoje zvyšky a svoje zásoby nesú k potoku Vŕb.

8 Áno, krik obkľučuje hranice Moabu, až po Eglaim jeho kvílenie a po Beer-Elim jeho kvílenie.

9 Áno, vody Dimonu sú plné krvi, lebo na Dimon uložím ďalšie: na zachránených Moabu leva i na tých, čo ostanú v krajine.