Month: March 2020

1 A po ňom povstal Nátan, prorok za Dávidovej vlády.

2 Ako oddeľujú tuk od obetného mäsa, tak bol oddelený Dávid od Izraelových synov.

3 S levmi sa hral ako s baránkami a s medveďmi si počínal podobne ako s baránkami oviec za svojej mladosti.

4 Či neporazil obra – a tak neodňal potupu z národa?

5 Len čo napnul ruku, kameňom z praku povalil chvastavého Goliáša.

6 Lebo vzýval všemohúceho Pána a on dal silu jeho pravici, aby porazil udatného bojovníka, a tak zvelebil silu svojho národa.

7 Tak ho oslavovali „desaťtisícami“, chválili ho pre požehnanie od Pána a venovali mu slávny veniec.

8 Lebo rozmlátil nepriateľov zo všetkých strán a vyhubil filištínskych protivníkov až podnes, naveky rozbil všetku ich silu.

9 Pri každom svojom počínaní vzdával chválu Svätému a Vznešenému oslavnou rečou.

10 Celým svojím srdcom vychvaľoval Pána, lebo miloval Boha, svojho stvoriteľa, a on mu udelil silu proti nepriateľom.

11 Ustanovil spevákov naproti oltáru a pre ich spev zložil sladké piesne.

12 (Sviatočným) oslavám dodal lesku, (sviatočné) časy skvele upravil až do konca roka, aby pri nich chválili sväté meno Pána; od rána sa mala mohutne ozývať svätyňa.

13 Boh ho očistil od hriechov a naveky pozdvihol jeho silu: dal mu pevný prísľub o (dôstojnosti) kráľovskej a o slávnom prestole v Izraeli.

14 Po ňom nastúpil jeho premúdry syn a pre (Dávida Boh) zvrhol všetku nepriateľskú moc.

15 Šalamún vládol v pokojných časoch; Boh mu podrobil všetkých nepriateľov, aby mohol vybudovať dom jeho menu a pripraviť svätyňu, (trvajúcu) naveky. Aký si bol múdry vo svojej mladosti,

16 naplnený si bol múdrosťou ako (mohutná) rieka, tvoj duch stačil pokryť zem!

17 Zaplnil si ju tajomnými múdroslovnými výpoveďami, takže sa tvoje meno rozchýrilo až na ďaleké ostrovy; i milovali ťa pre tvoju pokojnú dobu.

18 Pre piesne, príslovia, podobenstvá a pre výklady krajiny ťa obdivovali.

19 V mene Pána, Boha, ktorý sa volá Boh Izraelov,

20 nahromadil si zlata ako mosadze a striebra si mal hojne, akoby to bolo olovo.

21 (Neskôr) si sa však s náruživosťou priklonil k ženám a svojmu telu si povolil bezuzdnosť.

22 Na svoju slávu si tým uvalil škvrnu a zhanobil si svoje potomstvo: tým si uviedol hnev na svoje dietky a dal si sa dráždiť svojej pochabosti.

23 Tak si zavinil, že sa rozdvojilo tvoje kráľovstvo a z Efraima vznikla ríša odbojná.

24 Ale Boh neopustí svoje milosrdenstvo, ani nezruší, ani nezničí svoje diela, nezničí potomkov svojho vyvoleného, ani nezahubí potomstvo toho, kto miluje Pána.

25 Ponechal teda Jakubovi (akýsi) zvyšok a Dávidovi výhonok zo samého koreňa.

26 Keď Šalamún došiel ku koncu (života) (a pochovali ho) s jeho otcami,

27 zanechal po sebe zo svojho potomstva (najväčšieho) sprostáka v národe,

28 ktorý nemal nijakej rozvahy – Roboama, ktorý svojím rozhodnutím priviedol národ k odpadu;

29 a tiež Jeroboama, Nabatovho syna, ktorý zviedol Izrael na hriechy a Efraimovi ukázal hriešnu cestu; a tak sa ich hriechy rozmnožili čo najviac.

30 (Hriechy) ich odviedli ďaleko od vlasti,

31 lebo sa (ľud) hnal za všetkou neprávosťou, až prišla na nich pomsta. Ale (Boh) ich zbavil všetkých ich hriechov.

1 (Potom) povstal Eliáš, prorok ako oheň, jeho slovo (blčalo) ohňom sťa fakľa.

2 Uviedol na nich hlad a klesli počtom tí, ktorí ho nenávisťou dráždili. Nemohli totiž strpieť prikázania Pána.

3 Pánovým slovom uzavrel nebo a tri razy priviedol oheň z neba.

4 Tak bol oslávený Eliáš svojimi zázrakmi! Ktože by sa mohol podobne tebe chváliť?

5 Priviedol si mŕtveho z podsvetia, z ríše zomrelých slovom Pána, Boha.

6 Uvrhol si do skazy kráľov, ľahko si rozlámal všetku ich moc a oslavovaných mužov (si zvrhol) z ich lóže.

7 Na Sinaji si vypočul poučenie (od Boha) a na Horebe (si prijal) rozkazy na pomstu.

8 Za kráľa si pomazal muža, aby vykonal tresty, a ustanovil si proroka za svojho nástupcu.

9 Vzatý si bol v ohnivej víchrici na voz ohnivých koní.

10 O tebe je písané, že v ustanovenom čase máš krotiť rozhorčenosť Pána, obrátiť srdce otcovo k synovi a znovu zriadiť pokolenia Jakubove.

11 Blahoslavení, ktorí ťa videli a ktorých si vyznačil svojím priateľstvom.

12 Lebo my žijeme iba dotiaľ, kým nám (trvá) život, po smrti však nebudeme mať také (slávne) meno.

13 (Keď) Eliáša zakryla víchrica, Elizeus dostal celého jeho ducha: v svojom živote sa nebál vladára ani násilím ho nepremohol nik.

14 Nič mu nebolo nemožné: i jeho mŕtve telo ukázalo (vôľu) prorockú.

15 Za života konal (mnohé) divy, ale aj mŕtvy ešte konal podivuhodné činy.

16 Ale ľud sa ani pri tom všetkom nedával na pokánie, ani nezanechal svoje hriechy, až bol vyvrhnutý zo svojej vlasti a rozmetaný po celej zemi.

17 A zostala iba malá (čiastka) národa s panovníkom z Dávidovho rodu.

18 Niektorí konali, čo bolo bohumilé, iní sa dopúšťali mnohých hriechov.

19 Ezechiáš opevnil svoje mesto, do jeho stredu dal priviesť vodu, (pričom) museli prerúbať skalu železom, a vybudovali vodnú nádrž.

20 Za jeho vlády vytiahol proti nemu Sennacherib, vyslal rabsakeho, aby napnul ruku proti nim. Svoju ruku zdvihol proti Sionu a pyšne si počínal, pretože bol mocný.

21 Vtedy sa im zachveli srdcia aj s rukami, zvíjali sa bolesťou ako ženy pri pôrode.

22 Vzývali Pána, zľutovníka, rozprestierali ruky, zdvíhali ich k nebu; a svätý Pán, Boh, rýchlo vypočul ich volanie.

23 Nespomenul si na ich hriechy, nevydal ich do rúk ich nepriateľom, ale zachránil ich rukou svätého proroka Izaiáša.

24 Zvrhol tábor Asýrov a Pánov anjel ich (úplne) rozbil.

25 Lebo Ezechiáš konal, čo bolo milé Bohu, a verne chodil po cestách svojho otca Dávida, ako mu prikazoval prorok Izaiáš, ten veľký a verný muž pred Bohom.

26 Za jeho života ustúpil späť (tieň) slnka a (Boh) predĺžil život panovníkovi.

27 (Izaiáš) svojím veľkým duchom videl budúcnosť, utešoval tých, ktorí trúchlili na Sione.

28 Oznámil budúcnosť, (čo siaha) naveky, a (oznámil) skryté tajomstvá prv, než sa splnili.

1 Pamiatka na Joziáša vonia ako namiešané voňavky, ktoré umne pripravil voňavkár.

2 Jeho pamiatka je sladká ako med v ústach a (pôsobí) ako hudba pri požívaní vína.

3 Boh sám ho upravoval, aby sa národ kajal, a odstránil všetku pohanskú ohavnosť.

4 Srdce si priamo obracal k Pánovi, v hriešnom prostredí držal sa zbožnosti.

5 (Králi) – okrem Dávida, Ezechiáša a Joziáša – všetci sa dopustili hriechu.

6 Lebo júdski králi opustili zákon Najvyššieho a opovrhli bázňou pred Bohom.

7 Vladárstvo svoje prenechali iným a svoju slávu (prepustili) cudziemu národu.

8 Tí vypálili vyvolené mesto s chrámom a cesty k nemu zanechali pusté – (ako vopred oznámil Pán) skrze Jeremiáša,

9 ktorého utrápili, hoci od života jeho matky si ho (Boh) určil za proroka, aby rozvracal, vytrhával a ničil, a zasa budoval, obnovoval a sadil.

10 Ezechiel mal velebné videnie, ktoré mu ukázal (Sediaci) na voze cherubov.

11 Spomenul nepriateľov (podobenstvom) o prívale a poukázal na požehnanie tých, čo chodia po priamych cestách.

12 Nech kosti dvanástich prorokov vyháňajú nové výhonky na svojom mieste: lebo posilňovali Jakuba a silnou vierou poučovali o vyslobodení.

13 Ako zvelebíme Zorobábela? – Lebo aj on je akoby pečatný (prsteň) na pravej ruke.

14 A spolu s ním (sa sluší chváliť) aj Jozueho, Jozedekovho syna. Oni vo svojom čase budovali chrám, do výšky vytiahli posvätný chrám Pánov, pripravený na jeho večnú slávu.

15 Pamiatka na Nehemiáša pretrvá dlhé časy, lebo on nám vzbudil rozborené hradby, opravil brány a ich závory a vybudoval nám bydliská.

16 Medzi zrodenými na svete nikto sa nevyrovná Henochovi, lebo aj jeho vzali (hore) zo zeme.

17 Ani Jozefovi podobný sa nenarodil nik, knieža svojich bratov, opora svojho rodu, vladár nad svojimi bratmi, ktorý upevnil ľud.

18 (Bedlivo) uložili jeho kosti, ktoré aj po smrti prorokovali.

19 Set a Sem dosiahli tiež chválu u ľudí: ale Adam predchádza všetko ľudstvo svojím pôvodom.

1 Veľkňaz Šimon, syn Oniášov, za svojho života opravil dom (Boží) a za svojich čias upevnil chrám.

2 Vysoká (ohrada) chrámu má svoj pôvod od neho, stavba to na dvojitú (výšku), aby boli vysoké steny (okolo) chrámu.

3 Za jeho čias vytesali vodné nádrže ktorých ohromný objem (robil dojem) mora.

4 Všemožne sa staral o svoj národ a zachránil ho od záhuby.

5 Značne rozšíril aj samo mesto, získal si slávu svojím správaním sa k ľudu a rozšíril vchod do (Božieho) domu a jeho nádvoria.

6 Podobal sa rannej hviezde uprostred mraku, ako keď sa zachveje plný mesiac na svoj čas,

7 ako keď zažiari slnko, tak zažiaril aj on v Božom chráme,

8 bol, ako keď dúha sa zaleskne z nádherných mrakov, ako zakvitnú ruže, keď príde jar, ako ľalie, čo rastú pri vodnom toku, ako rastlinstvo libanonské za letných dní,

9 ako oheň, čo jasne osvecuje, ako (dymiace) kadidlo na ohni,

10 ako nádoba z čistého zlata, vyzdobená rozličnými drahokamami,

11 ako košatá oliva a do výšky čnejúci cyprus: keď na seba bral slávnostné rúcho. A keď ho odeli všetkými odznakmi (kňazskej) dôstojnosti,

12 keď vystupoval k svätému oltáru, keď (aj sám) pridal slávy posvätnému obleku,

13 keď preberal čiastky (obiet) z rúk kňazov, ako tam stál vedľa oltára – a okolo neho veniec bratov, bolo to, ako mladý cédrový sad na vrchu Libanon.

14 Tak stáli okolo neho ako palmové ratolesti všetci synovia Árona vo svojej výzdobe.

15 V ich rukách spočíval obetný dar pre Pána pred celým zhromaždeným Izraelom. A keď dokonal službu pri oltári – pri ktorej prinášal veľkolepú obetu vznešenému Vládcovi –

16 napnul ruku (po nádobe) tekutej obety a rozlieval krv hrozna (ako obetu).

17 Polial ňou základy oltára na ľúbeznú vôňu Bohu, vznešenému Kniežaťu.

18 Tu zaspievali Áronovi synovia, zatrúbili na svoje tiahle trúby, mohutné trúbenie bolo počuť (ďaleko), na upomienku pred Bohom.

19 Vtedy sa razom zbehol všetok ľud a vrhol sa tvárou na zem, aby sa koril pred Pánom, svojím Bohom, a predniesol svoje modlitby všemohúcemu a velebnému Bohu.

20 Speváci svojím spevom pokračovali v oslave a vo veľkolepom chráme sa naplno rozliehal ľúbezný zvuk.

21 Ľud vo svojej modlitbe prosil svojho vznešeného Pána, kým sa neukončila Pánova oslava, (až kňazstvo) ukončilo svoje obrady.

22 Ako potom zostupoval, vystrel svoje ruky nad celým zhromaždením izraelských synov, aby im svojimi ústami udelil slávnostné (požehnanie) od Boha, aby sa jeho menom mohli honosiť.

23 A (ľud) sa modlil znovu tú modlitbu, (ktorou) si žiadal ukázať mu Božiu silu.

24 Teraz sa modlime k Bohu vesmíru, ktorý koná veľké diela po celom svete, ktorý od lona našej matky rozmnožuje naše dni a zaobchádza s nami podľa svojho milosrdenstva.

25 Nech udelí nášmu srdcu blažený pocit a uvedie pokoj za našich čias v Izraeli na večné veky!

26 Nech verí Izrael, že s nami je milosrdný Boh, aby nás vyslobodil, keď nadíde na to čas.

27 Dva národy nenávidím z duše: a tretí z tých nenávidených nie je ani národom.

28 (Sú to): obyvatelia vrchov Seir a Filištínci a nerozumný ľud, ktorý býva v Sicheme.

29 Náuku múdrosti a dobrej výchovy spísal do tejto knihy Jezus, syn Sirachov z Jeruzalema, ktorému akoby zo srdca vyvierala múdrosť.

30 Blahoslavený, kto sa zapodieva touto vzácnou vecou, kto si to berie k srdcu, stane sa múdrym.

31 Kto si tak bude počínať, bude schopný na všetko, lebo mu bude svetlo od Boha svietiť na stopy.

1 Chváliť ťa chcem, Pane, môj kráľ, zvelebovať ťa chcem, Bože, môj spasiteľ.

2 Chválu chcem vzdávať tvojmu menu, lebo si mi bol pomocníkom a ochrancom.

3 Telo si mi vyslobodil zo záhuby, (zachránil si ma) z osídel zlostného jazyka, od perí, čo falošne vedia hovoriť, stal si sa mi pomocníkom proti tým, čo ma utláčajú.

4 Vyslobodil si ma podľa premnohého milosrdenstva svojho mena od tých, čo revali proti mne, hotoví hrýzť ma.

5 Z rúk takých ľudí, ktorí mi číhali na život, a z prehrozného súženia, čo ma obkľučovalo;

6 od dusivého ohňa, čo ma už uzavieral, ale postaveného uprostred ohňa ma nespálil,

7 z hĺbky útrob podsvetia, od poškvrneného jazyka, od falošných slov, zlého vladára a nespravodlivého jazyka.

8 Až do svojej smrti chcem zvelebovať Pána.

9 Život mám už veľmi blízko dolu v podsvetí.

10 Obkľúčili ma zovšadiaľ a nemal som pomocníka, ohliadal som sa po ľudskej pomoci, ale nebolo nikoho.

11 Pane, rozpomenul som sa na tvoje milosrdenstvo, na to všetko, čo si pôsobil od večnosti.

12 Lebo ty, Pane, ochraňuješ všetkých, ktorí sa spoliehajú na teba, a vyslobodzuješ ich z moci národov.

13 Vysoko nad zemou stanovil si mi príbytok a prosil som, aby ma pominula smrť.

14 Vzýval som Pána, otca, môjho pána, aby ma neopustil, keď mi nadíde deň súženia, ani ma nenechal bez pomoci, keď príde chvíľa násilníkov.

15 Ustavične chcem vychvaľovať tvoje meno a vychvaľovať ho budem vyznávaním; a moja prosba nájde vypočutie.

16 Lebo si ma vyslobodil zo záhuby a vytrhol si ma, keď prišlo na mňa zlo.

17 Preto ťa chcem oslavovať a chválu ti vzdávať a zvelebovať meno Pánovo.

18 Kým som bol mladý, prv, ako som sa dal cestovať, prosil som hlasitou modlitbou za múdrosť.

19 Pred (samým) chrámom som si ju vrúcne žiadal, až do svojho posledného dychu ju budem hľadať: a vykvitla mi ako predčasné hrozno.

20 Zaradovalo sa mi nad tým srdce: moja noha kráčala priamou cestou, od mladosti som šiel po jej šľapajach.

21 Len trochu som si naklonil ucho a prijal som ju.

22 Mnoho múdrosti som našiel pre seba a veľký pokrok som urobil jej pomocou.

23 Chváliť budem toho, kto mi dáva múdrosť.

24 Rozhodol som sa, že ju budem (všade) uplatňovať. Pilne som robil, čo je dobré, a nezahanbí ma to.

25 Moja duša až zápasila o ňu, keď som ju konal, stal som sa pevným.

26 Svoje ruky som vystieral k výšinám a žalostil som, že ju (mnohí) nepoznajú.

27 Svoju dušu som k nej upriamil a našiel som ju, keď som začal poznávať.

28 Spolu s ňou som nadobudol od počiatku rozvahu, a preto ju už nikdy neopustím.

29 Vo svojich útrobách som cítil nepokoj, aby som ju hľadal, preto som si ju zaopatril ako vzácny poklad.

30 Za odmenu mi Pán dal jazyk, ním ho chcem vychvaľovať.

31 Neučení, poďte ku mne a zhromažďujte sa v mojej škole.

32 Prečo meškáte? Akú námietku máte proti nej? – Veď vaše duše veľmi smädia!

33 Otvoril som ústa a prehovoril som: Zadovážte si ju aj bez peňazí!

34 Svoju šiju vložte do jarma, vaša myseľ nech prijme poučenie, je nablízku, takže ju nájdete.

35 Na vlastné oči vidíte, že som sa málo namáhal, no našiel som pre seba mnoho pokoja.

36 Prijmite poučenie, ktoré má hodnotu za veľké množstvo striebra; a zlata v nej bohato nájdete.

37 Nech sa veselí vaša duša z jeho milosrdenstva, ani nedôjdete zahanbenia, ak jeho chválite.

38 Konajte si načas prácu a dá vám vašu odmenu na svoj čas.