Month: March 2020

1 Každý priateľ hovorí: „Uzavrel som priateľstvo.“ Ale mnohý priateľ je len podľa mena priateľom. Či to nespôsobí trpkosť až na smrť,

2 ak sa ti priateľ a druh zmení v nepriateľa?

3 Ó, krajne ničomná opovážlivosť, kdeže si sa len vzala, aby si pokryla zem zlosťou a úlisnou falošnosťou?

4 Priateľ sa raduje s priateľom nad (jeho) blaženosťou, no v čase súženia stane sa mu protivníkom.

5 Priateľ má sútrpnosť s priateľom (pre žalúdok): a proti nepriateľovi sa chopí štítu.

6 Nezabúdaj na svojho priateľa, ktorý sa ti oddáva s celou dušou, nezabudni na neho ani pri svojom bohatstve!

7 Nehľadaj radu u toho, kto číha po tebe, ukry svoj úmysel pred tými, čo ti závidia.

8 Každý, kto radí, prednáša svoju mienku, ale je aj poradca sám pre seba.

9 Chráň sa pred (takým) poradcom, najprv sa vyzvedaj, v čom má nedostatok. Lebo taký myslí (najprv) na seba,

10 aby ti nezarazil kolík do zeme. Povie ti: „Správna je tvoja cesta!“ –

11 a pritom sa postaví stranou, aby videl, čo sa ti stane.

12 S nepobožným (nemaj) rozhovor o svätosti a s nespravodlivým o spravodlivosti! So ženou (nemaj) rozhovor o tej, na ktorú žiarli, bojazlivému nehovor o vojne! S obchodníkom (nehovor) o obrate, s kupcom o predaji, so závistlivcom zasa o prejave vďaky!

13 S človekom bez milosrdenstva (nehovor) o milosrdenstve, s nepočestným o počestnosti, s roľníckym robotníkom o jeho rozličných prácach!

14 S robotníkom (zjednaným) na rok nehovor o zakončení roka, s lenivým otrokom o mnohých pracovných (povinnostiach): na radu takýchto sa nikdy nespoliehaj!

15 Stýkaj sa ustavične so svätými mužmi, o komkoľvek sa dozvieš, že zachováva bázeň pred Bohom,

16 ktorého duša sa podobá tvojej duši a ktorý má sútrpnosť s tebou, keby si sa zakolísal vo tme.

17 Pevne sa drž toho, čo ti radí dobré svedomie, nad to nemáš nič cennejšie.

18 Svedomie svätého človeka ti niekedy povie viac ako sedem strážcov, ktorí sedia vysoko (na veži) a skúmajú (kraj).

19 Ale pritom vzývaj Najvyššieho, aby riadil tvoju cestu podľa pravdy.

20 Pred každým tvojím dielom nech predchádza správne uváženie a pred každým výkonom pevný úmysel.

21 Ničomné slovo mení srdce; štyri výhonky z neho vyrastú: dobré a zlé, život a smrť a nad nimi trvale vládne jazyk. Niektorý učiteľ je zbehlý a vyučuje mnohých, ale sebe vie málo osožiť.

22 Múdry učiteľ vie poučiť mnohých, aj sám sebe osoží.

23 Iný vie múdro hovoriť, ale ho zavrhnú, takže v každom ohľade trpí núdzu;

24 nedostal od Boha milosť, lebo aj v múdrosti má nedostatok.

25 Iný je zasa múdry iba pre seba a plody jeho rozvahy sú chvályhodné.

26 Múdry muž poučuje svoj ľud a plody jeho múdrosti sú spoľahlivé.

27 Múdry muž obsiahne plné požehnanie, ktorí ho vidia, chvália ho.

28 Život človeka má spočítané dni: no dni Izraela sú nespočítateľné.

29 Múdry sa dožije úcty vo svojom národe a jeho meno bude žiť naveky.

30 Synu, kým žiješ, skúšaj svoju dušu, ak nájdeš v sebe ničomnosť, nerob jej povôli!

31 Nie všetko je na osoh každému jednému a nie každý druh (vecí) nájde u všetkých rovnaké (zaľúbenie).

32 Nebuď nenásytný pri každom hodovaní, ani sa nevrhaj na každé jedlo!

33 Lebo z mnohého jedenia nastáva choroba a pažravosť pritiahne ti bolesť žlče.

34 Pre opilstvo mnohí zahynuli, kto je zdržanlivý, predlžuje si život.

1 Maj vo vážnosti lekára, lebo ho potrebuješ, a veď ho stvoril Najvyšší (na pomoc iným).

2 Lebo uzdravenie pochádza od Boha, od kráľa dostane nejaké dary.

3 Vedomosti lekára mu pozdvihujú hlavu a veľmoži hovoria o ňom s pochvalou.

4 Najvyšší vytvoril zo zeme liečivé byliny a múdry muž ich nebude odmietať od seba.

5 Či nie od dreva sa stala sladkou horká voda,

6 aby ľudia poznali jeho (liečivú) silu? Najvyšší dal ľuďom aj znalosť, aby ho ctili za jeho podivné činy.

7 Nimi mierni lekár bolesti a mastičkár z nich vyrába jemné voňavky; a tiež iné masti na liečenie (dal Boh), aby jeho diela nezahynuli.

8 Lebo uzdravenie na zemskom povrchu je od Boha.

9 Synu, pri chorobe sa nezanedbávaj, ale modli sa k Pánovi a uzdraví ťa.

10 Odvráť sa od hriechu a nech sú tvoje ruky priame; a očisti si srdce od každej neprávosti!

11 Obetuj na ľúbeznú vôňu (suchú) obetu z čistej múky a hojne pokrop tukom svoju obetu! Ale aj lekárovi daj možnosť, (aby zasiahol),

12 lebo nato ho stvoril Pán; a nech neodstúpi od teba, lebo potrebuješ jeho pomoc.

13 Príde taký čas, keď sa dostaneš do ich rúk:

14 ale oni budú prosiť Pána, aby ich sám riadil (nájsť) úľavu a uzdravenie pre ich vlastné správanie.

15 Kto sa však dopustí hriechu pred svojím Stvoriteľom, upadne do rúk lekára.

16 Synu, nad mŕtvym vylievaj slzy a započni žalospev ako kruto postihnutý človek. Zakry mu telo, ako je spravodlivé, a nebuď nedbanlivý pri jeho pochovaní!

17 Aby ťa neohovorili, konaj nad ním trpký žiaľ cez deň, a potom (hľadaj) útechu na svoju bolesť!

18 Maj nad ním žalosť, ako si zasluhuje, aspoň deň-dva, aby ťa neohovorili.

19 Lebo zármutok urýchľuje smrť a zastiera silu, najmä zármutok srdca zohýba šiju.

20 Aj keď odnesú (mŕtvolu), zármutok ostáva: Život chudobného je taký, aké je jeho srdce.

21 Svoje srdce neoddávaj (prílišnému) zármutku, ale zažeň ho od seba a mysli na posledné veci.

22 Nezabúdaj, že niet návratu (pre mŕtveho), a tak jemu (zármutkom) nie si na osoh a len sebe škodíš.

23 Pamätaj na môj osud: taký bude aj tvoj, včera mne a dnes tebe.

24 Ako odpočíva mŕtvy, tak nech spočinie aj jeho pamiatka, potešuj ho, keď odchádza jeho duch (zo sveta).

25 Zákonníkova múdrosť (sa rodí) v pokojnom čase, kto nemá povinností veľa, môže sa napĺňať múdrosťou.

26 Či nadobúda múdrosť, kto sa musí držať pluhu? Alebo ten, kto honosí sa vrhaním (oštepu)? Alebo ten, kto ostňom poháňa dobytok a pohybuje sa v ich práci? Veď takého reč sa okolo teliec točí!

27 Svoju pozornosť venuje obracaniu brázd, ani nespí, čo myslí na kŕmenie kráv.

28 Tak aj tesár a staviteľ a ten, čo deň a rovnako aj noc venuje sa tomu, že ryje rytiny do pečatných (kameňov), vytrvalo vymýšľa rozličné kresby, a svoju myseľ sústreďuje na to, aby maľby boli podobné; ani nespí, čo dokonať chce svoje dielo.

29 Tak aj kováč sedí pri nákove, prezerá si prácu, ktorú robí zo železa. Horúčosť ohňa mu páli telo, ale odporuje peci horúcej.

30 Úder kladiva mu ohlušuje uši, ku vzorcu náradia oči upiera.

31 Svoju myseľ sústreďuje na to, ako vyhotoviť dielo, svojou bedlivosťou ho vyzdobuje dôkladne.

32 Tak aj hrnčiar sadá k svojej práci, pričom nohami poháňa kolo, ustavične je ustarostený o svoje dielo a v celom svojom počínaní dbá na úmernosť (diela).

33 Rukou stvárňuje blato, ktoré pod jeho nohami stráca svoju tvrdosť.

34 Svoju myseľ venuje tomu, ako previesť posledný náter, a starostlivo vec očistí.

35 Títo všetci spoliehajú sa na svoje ruky a každý z nich musí sa rozumieť svojmu remeslu.

36 Bez nich všetkých nemožno budovať mesto.

37 Nedovoľuje sa im bývať (v cudzine) ani cestovať. Ale ani do rady (mesta) im nepriznajú vstup,

38 ani na sudcovskú stolicu si nezasadnú, nemajú pochop o tom, čo ustanovuje právo, ani neoznamujú verejnosti, čo vyžaduje poriadok a spravodlivosť. Ešte menej sa vyznajú v múdrych výpovediach.

39 Vo svojom svetskom zamestnaní sú však pevne zbehlí, ich (jedinou) túžbou je: prevádzať svoje remeslo. (Ináč si počína ten), kto svoju myseľ upriamuje k tomu, aby premýšľal o zákone Najvyššieho.

1 Mudrc skúma múdrosť všetkých predkov a zapodieva sa náukou prorokov.

2 Má v pamäti, čo kedysi rozprávali slávni muži, a mysľou preniká do zvratov múdroslovných výpovedí.

3 Preskúmava tajnosti múdrych výrokov a zapodieva sa záhadami múdroslovných výpovedí.

4 U veľmožov koná služby, ba dostavuje sa aj pred vladára.

5 Cestuje po krajinách cudzích národov: skusuje, čo je dobré a čo zlé u ľudí.

6 Už na úsvite – ako sa prebudí – svojím srdcom sa oddáva Pánovi, svojmu Stvoriteľovi, a pred tvárou Najvyššieho si koná svoju modlitbu.

7 Svoje ústa otvára na modlitbu, aby odprosoval za svoje previnenia.

8 Lebo ak náš všemohúci Pán bude tak chcieť, bohato mu nadelí rozumného ducha,

9 takže ako lejak bude chrliť zo seba výpovede Božej múdrosti a modlitbou bude zvelebovať Pána.

10 On sám bude upravovať jeho myseľ k rozumnosti a dá mu vysvetlenie o svojich skrytých zámeroch.

11 Svoju vyspelosť bude prejavovať v múdrosti a svoju slávu bude zakladať na zákone zmluvy s Pánom.

12 Premnohí pochvália jeho múdrosť, lebo ju nebude možno zničiť naveky.

13 Spomienka na neho nikdy neprestáva a jeho meno bude žiť z pokolenia na pokolenie.

14 Jeho múdrosť budú vychvaľovať národy a jeho chválu bude hlásať zhromaždený (ľud).

15 Ak bude dlho žiť, zanechá po sebe slávnejšie meno ako tisícerí iní, ale i keď sa (skôr) vráti k odpočinku, bude mu to na prospech.

16 Chcem ešte vyrozprávať, (o čom) som uvažoval, lebo som plný nadchnutia (ako proroci).

17 Vypočujte ma, zbožní synovia, vyháňajte do plodu ako ruža, sadená pri vodných tokoch!

18 Vydávajte zo seba ľúbeznú vôňu ako jemné kadidlo,

19 rozvíňajte svoje kvety ako ľalie a vydávajte vôňu, zazelenajte sa utešene a spievajte spoločnú pieseň, zvelebujte Pána pre jeho diela!

20 Vzdávajte mu jeho zvelebovanie, chváľte ho hlasite svojimi perami, piesňami svojich úst a citarou (ho chváľte) a vaša chvála nech zaznieva takto:

21 „Všetky diela Pánove sú veľmi dobré… Všetko, čo ustanoví, stáva sa na svoj čas.“ Preto nehovorte: „Načo je toto a načo tamto?“ – lebo svojím časom všetko sa ukáže potrebným.

22 Na jeho slovo stala sa voda ako mohutný násyp, na rozkaz jeho úst povstali nádrže vôd.

23 Lebo na jeho rozkaz sa stane všetko, čo chce, a nik mu nemôže prekážať, keď chce spasiť (niekoho).

24 Skutky všetkých ľudí sú (známe) pred ním, jeho očiam nie je skryté nič.

25 Od večnosti do večnosti siaha jeho pohľad, pred ním nič nie je podivuhodné.

26 Nesluší sa pýtať: „Čo je toto a čo zasa ono?“ – Všetko bude potrebné na svoj čas.

27 Jeho požehnanie je také hojné, ako rozvodnená rieka,

28 ako keď povodeň napája suchú (zem). Jeho hnev zachváti národy, ktoré ho nehľadali.

29 Ako vie premeniť na púšť vodou (zvlažený kraj), takže zem vyschne (úplne), tak sú jeho cesty priame pre ich chôdzu, ale pre hriešnikov (sú) ako prekážky pre jeho hnev.

30 Pre dobrých stvoril všetko dobré od počiatku, hriešnikom (určil) dobré i zlé veci.

31 Najpotrebnejšie veci pre život ľudí (sú) voda, oheň, železo a soľ, mlieko, jemný pšeničný chlieb a med, hrozno z viniča, olej a odev.

32 To všetko dal svätým (ľuďom) k dobru, ale ničomníkom a hriešnikom sa mení (aj) to na zlo.

33 Sú vetry, ktoré majú za cieľ trestať, ktoré, keď rozzúria sa, väčšie utrpenie prinášajú.

34 Keď na svoj čas plnia (svoju úlohu) a napnú sily, tak ukájajú hnev svojho Stvoriteľa.

35 Oheň, krúpy, hlad a smrť – to všetko je na trest stvorené.

36 Zuby dravcov, škorpióny a hady a pomstivý meč je na skazu hriešnikom.

37 Cítia rozkoš, ak dostanú od neho rozkaz (na zásah), sú pripravené na zemi, ak sú potrebné, ale (zasiahnu) na svoj čas, ani neprekročia rozkaz.

38 Preto o čom som bol od počiatku pevne presvedčený, premýšľal som o tom a uvažoval, i v písme zanechal.

39 Všetky Božie diela sú dobré a on každé dielo uvádza (do činnosti) na svoju hodinu.

40 Nesluší sa hovoriť: „Toto je horšie ako tamto.“ Všetko sa osvedčuje na svoj čas.

41 A teraz celým srdcom i ústami chváľte a zvelebujte meno Pánovo!

1 Každému človekovi je určená veľká úloha, pretože preťažké jarmo spočíva na Adamových synoch, a to odo dňa, keď zo života matky prídu (na svet), až do dňa pohrebu, keď sa vrátia k matke nás všetkých.

2 Všetkých trápi premýšľanie a obavy srdca, starosti o budúcnosť a o deň zakončenia (života),

3 (od toho počnúc), kto sedí na slávnom prestole, až po toho, kto je uponížený v zemi a popole;

4 (počnúc od toho), kto nosí purpurový oblek a na hlave veniec, až po toho, kto sa iba drsným plátnom odieva; (všetkých stíha): hnev, závisť, zmätok a neistota, strach pred smrťou, ustavičné zvady a hašterenia.

5 A keď si má oddýchnuť na lôžku, nočný sen mu mení všetku myseľ.

6 Málo alebo nijakého odpočinku nemá, akoby aj vo sne strážiť mal, ako to za dňa (robieva).

7 Poľakaný je videním svojho srdca, je mu tak, ako keby vyviazol v deň vojny. Prebúdza sa vo chvíli svojej záchrany a čuduje sa, že sa nemá čoho obávať.

8 (To je osud) každého tvora – od človeka až po dobytok – a hriešnika až sedemnásobný:

9 okrem toho je stanovená smrť, vyliatie krvi, nesvornosť, meč, útlaky, hlad, skaza a pohromy.

10 Proti hriešnikom sú stanovené všetky tieto veci, veď pre nich prišla (kedysi) aj potopa.

11 Všetko, čo je zo zeme, do zeme sa navráti, ako sa vracajú všetky vody do mora.

12 Každý úplatok a nespravodlivý (dar) zahynie, len poctivosť pretrvá naveky.

13 Majetky nespravodlivých vyschnú ako rieky a odznejú ako mohutný rachot hromu za dažďa.

14 Raduje sa, kým vládze otvárať ruku, ale hriešnici nakoniec zmiznú úplne.

15 Potomstvo bezbožníkov nenasadí veľa výhonkov, nečisté korene chraštia na strmých skalinách.

16 Ako sítie, čo rastie pri každej vode na brehoch riek, býva prv ako ostatné seno skášané.

17 Dobročinnosť je akoby požehnaný raj, lebo (zásluha) milosrdenstva pretrvá naveky.

18 Sladký je život pracovitého a pritom spokojného človeka, nájdeš poklad aj v takom (živote).

19 Deti a stavba mesta zachovajú meno človeka, ale nad to viac treba hodnotiť bezúhonnú ženu.

20 Hudba a víno rozveseľuje srdce, ale nad obidvoje viac treba ceniť lásku k múdrosti.

21 Píšťaly a lutny prinášajú sladkosť do piesne, ale prívetivý hlas má vyššiu hodnotu ako obidvoje.

22 Tvoje oko túži za pôvabom a krásou, ale zeleň siatin je nad oboje.

23 Priateľ a druh sa z času na čas zídu, však viac ako oni znamenajú muž a žena.

24 Bratia si poskytnú pomoc v čase súženia, ale viac vyslobodenia ako oni prináša milosrdenstvo (iných).

25 Zlato a striebro dáva nohám pevne stáť: ale dobrá rada je nad to obidvoje.

26 Statky a moc (nad inými) pozdvihujú srdce, ale nad to cennejšia je bázeň pred Bohom.

27 Ak niekto má bázeň pred (Bohom), nebude mať nedostatok, pri jej (ochrane) netreba hľadať inú pomoc.

28 Bázeň pred Pánom je ako požehnaný raj, pokrytá je slávou nad všetku inú (slávu).

29 Synu, pokiaľ žiješ, chráň sa nedostatku, lebo lepšie ti je umrieť, ako v nedostatku žiť.

30 Ak niekto musí hľadieť na cudzí stôl jeho život nemožno pokladať za život: Veď svoj život udržuje iba cudzím pokrmom.

31 Rozumný a dobre vychovaný muž sa (toho) uchráni.

32 V ústach nemúdreho sa nájde sladká výhovorka pre biedu, ale v jeho bruchu horí oheň.

1 Ó, smrť, aká trpká je spomienka na teba pre človeka, ktorý spokojne požíva svoje bohatstvo;

2 pre takého, čo žije si bezstarostne, ktorého cesty sú hladké vo všetkom a ktorý má ešte dosť sily, aby jedol (s chuťou).

3 Ó, smrť, aké dobré je tvoje ustanovenie pre bedára a takého človeka, ktorého opustili sily,

4 ktorý je zošlý vekom, ktorý sa musí starať o všetko a ktorý už (od života) nemá čo čakať a stratil všetku trpezlivosť.

5 Neľakaj sa zákona smrti! Spomeň si na to, čo bolo pred tebou a čo príde zasa po tebe: to je údel od Pána, (ustanovený) pre všetkých ľudí.

6 Čože ťa môže prekvapiť, ak s tým súhlasí Najvyšší, či sa (dožiješ) desať, sto alebo tisíc rokov?

7 V podsvetí prestanú sa žalovať na život.

8 Z ohavných synov pochádzajú hriešni potomci, (ale takí budú aj tí), ktorí sa stýkajú s domom zlých.

9 Dedičstvo hriešnych synov vyjde navnivoč a ich rodu sa bude trvale držať potupa.

10 Na nečestného otca žaloby znášajú synovia, lebo jeho vinou sa dostali do hanby.

11 Beda vám, hriešni mužovia, ktorí ste opustili zákon najvyššieho Pána.

12 Keď sa aj rodením (množíte), prekliate je vaše zrodenie, a keď zomierate, kliatba je vaším podielom.

13 Všetko, čo pochádza zo zeme, do zeme sa navráti, a tak aj bezbožní z kliatby prejdú do záhuby.

14 Zármutok ľudí (oplakáva) iba telo, no u zatratených aj meno zanikne.

15 Maj starosť o svoje dobré meno: ono ti skôr zostane ako tisíc vzácnych a veľkolepých pokladov.

16 Dobrý život má spočítané dni: dobré meno však zostane naveky.

17 (Synovia, svoje poučenie si zachovajte v pokoji!) Skrytá múdrosť a poklad, ktorý vidieť nemožno – akýže je osoh z obidvoch?

18 Lepší je ten, kto vie ukryť svoju nemúdrosť, ako ten, kto zakryje svoju múdrosť.

19 Pocíťte však zahanbenie pri tom, čo budem prednášať svojimi ústami.

20 Nie je dobre pýriť sa hanbou za všetko, ako je zas pravda, že nie všetci rovnako všetko schvaľujú.

21 Hanbite sa pred otcom a matkou za smilstvo a pred vladárom a mocnárom (sa hanbite) za lož,

22 pred kniežaťom a sudcom za zločin; pred obcou a zástupom (ľudu) za priestupok (zákona),

23 pred priateľom a druhom za neprávosť a za krádež pred celým miestom, na ktorom bývaš,

24 aj za (spreneverenia) proti Božej pravde a jeho zmluve, za opieranie lakťom pri jedení, za zneváženie toho, čo dávaš alebo prijímaš,

25 za mlčanie pri pozdrave, za pohľady na smilnicu, za odvrátenie svojej tváre od pokrvného.

26 Neodvracaj tvár od blížneho, (hanbiť sa treba) za odňatie čiastky, ktorú si nevrátil.

27 Nepozeraj po žene iného muža, ani nečíhaj po jeho otrokyni, ani sa nepostav k jej lôžku!

28 (Hanbi sa) pred priateľmi za potupné slová, a preto, keď máš dať, nerob pritom výčitky.

1 Neopakuj reč, ktorú si (raz) počul, (hanbi sa) za prezradenie reči, čo má byť ukrytá. Tak ťa skutočne nestihne zahanbenie a budeš obľúbený u všetkých ľudí. Za toto všetko sa nehanbi, ani neber na nikoho ohľad, aby si sa neprevinil:

2 za Zákon Najvyššieho a za jeho zmluvu, za súd, ktorým aj bezbožníka berieš do ochrany,

3 za (zúčtovanie) so spoločníkmi a spolucestujúcimi, za dary zo svojho majetku,

4 za rovnakú presnosť váh a závažia, za zisk, či bol väčší alebo menší;

5 za zisk pri kúpe a obchodovaní, za prísne vychovávanie synov, za to, že si ničomného otroka do krvi zbil po boku.

6 Pre ničomnú ženu je dobrá pečať.

7 Kde je mnoho rúk, tam zatváraj (veci): čokoľvek vydávaš, spočítaj si to a odváž, spíš si (presne), čo vydáš a prijmeš.

8 (Nehanbi sa) za pokarhanie nerozumného a pochabého, za starcov, ktorých mladí (radi) posudzujú: ak budeš dobre vychovaný vo všetkom, budeš obľúbený u všetkých ľudí.

9 Dcéra je pre otca skrytý poklad – treba ho strážiť, starosť o ňu odníma (všetok) spánok, aby mu azda v slobodnom stave nezostarla, a keď sa aj vydá za muža, aby sa mu nestala odpornou.

10 Tiež aby sa za svojho panenstva nepoškvrnila a v otcovskom dome sa nedostala do druhého stavu, aby sa nedopustila priestupku, keď už nažíva s mužom; alebo azda aby sa nestala neplodnou.

11 Zvýš svoju bdelosť nad dcérou, ktorá má sklon ku smilstvu, aby ťa nevyviedla na posmech pred tvojimi neprajníkmi. (Hanbil by si sa za to), že ťa ohovárajú po meste, že ti ľudia robia výčitky a že ťa zahanbila pred celým množstvom ľudu.

12 Neobdivuj krásu nikoho, ani sa nezdržuj v spoločnosti žien!

13 Lebo ako zo šiat vychádzajú mole, tak aj zo ženy (vzíde) neprávosť muža.

14 Lepší je neláskavý muž ako žena, čo robí dobrotu, a žena, čo zahanbuje a do potupy (privádza).

15 Chcem si spomenúť na Pánove diela a chcem rozhlasovať, čo som videl. Na rozkaz Pána vznikli všetky jeho diela.

16 Žiarivé slnko sa rozhliada po vesmíre, každé dielo je plné slávy Pánovej.

17 Či neustanovil Pán svätých na to, aby zvestovali jeho obdivuhodné diela? A či ich neustanovil všemohúci Pán, aby pevne stáli na jeho slávu?

18 Priepasť mora a ľudské srdce (rovnako) skúma a svojou mysľou postihne ich výmysly.

19 Lebo Pánovi je známa každá vedomosť, svojím pohľadom pozoruje znak vekov; oznamuje, čo pominulo, ako aj to, čo prichádza, a odhaľuje stopy, čo (vedú) k veciam ukrytým.

20 Jeho pozornosti neunikne jediná myšlienka, nijaká reč sa nemôže pred ním skryť.

21 Skvele usporiadal veľké diela svojej múdrosti on, ktorý bol pred vekmi a bude naveky.

22 Nič mu nebolo pridané, nič sa mu nemôže odňať, nepotrebuje, aby mu niekto radil.

23 Aké prevzácne sú všetky jeho diela, hoci je iba iskierka, čo môžeme vidieť.

24 Všetko to žije a trvá naveky; a nech by šlo o akúkoľvek potrebu, všetko poslúcha.

25 Všetko je usporiadané dvojmo: jedno je iné ako druhé, a nič neutvoril tak, aby bolo nedostatočné.

26 Dobro pevne zaistil každému (tvoru), ktože sa vie nasýtiť pohľadom na jeho slávu?

1 Okrasou výšin je obloha; krása neba poskytuje veľkolepý pohľad.

2 Slnko svojím zjavom pri východe hlása: je to podivné teleso a dielo Najvyššieho.

3 Napoludnie rozpaľuje zem, ktože môže obstáť pred jeho horúčosťou? Akoby udržoval pec pre diela, čo potrebujú horúčavu.

4 Slnko trojnásobne vypaľuje vrchy, pálčivé lúče vydychuje zo seba; a ako žiari svojimi lúčmi, až oslepuje oči.

5 Veľký Pán je jeho stvoriteľom, na jeho rozkaz urýchlene koná cestu.

6 Aj mesiac svieti na svoj čas. Ukazuje čas a je večným znakom.

7 Od mesiaca je znamenie pre sviatočný deň podľa svitu, ktorého ubúda po splne.

8 Mesačný čas dostal meno podľa jeho mena, kým podivne narastie po svojom zániku.

9 Je odznakom pre tábor na výsosti, keď sa skvele rozsvieti na nebeskej oblohe.

10 Krásou neba sú (aj) hviezdy jagavé, nimi Pán na výsostiach osvecuje celý svet.

11 Na rozkaz Svätého sa postavia, (aby vypočuli) rozsudok, a neklesajú (silou) na svojich strážnych miestach.

12 Pohliadni na dúhu a zvelebuj toho, kto ju stvoril, veľmi je utešená svojím leskom.

13 Svojím skvostným oblúkom sa vinie po nebi, ruky Vznešeného ju rozopäli.

14 Svojím rozkazom urýchlene privádza sneh a podobne rýchlo zosiela blesky podľa svojho súdu.

15 Okrem toho otvára zásobárne a vyletujú (stadiaľ) mraky ako vtáky.

16 Vo svojej veľkosti ukladá mraky a rozdrobia sa na kamene krupobitia.

17 Pri jeho zjave sa otriasajú vrchy a keď sa mu páči, zaveje vietor od juhu.

18 Zvuk jeho hromobitia udrie o zem, keď dujú od severu víchrice a smršte veterné.

19 Ako sa vták spúšťa na zosadnutie, tak rozsieva sneh, ktorý poletuje dolu, ako keď sa usádzajú kobylky.

20 Jeho biely lesk obdivuje oko, no nad jeho prívalom sa až srdce strachuje.

21 Mráz – ako soľ – posýpa zem, a keď mrzne, akoby sa tvorili pichliače bodliaka.

22 Zaveje mrazivý vietor od severu a z vody namrzne kryštál, pokryje všetko, kde je viac vody, a voda sa odeje akoby pancierom.

23 A zasa (horúčosť) strávi všetko na vrchoch a vypaľuje púšť, akoby ohňom vypaľuje všetku zeleň.

24 Rýchlo prichádzajúce mraky prinesú všetkému osvieženie a keď spadne rosa, zmierňuje horúčavu (a osviežuje).

25 Na jeho rozkaz umĺkne vietor, stačí mu pomyslieť, aby sa utíšilo more; Pán vysadil (more) ostrovmi.

26 Námorní plavci vedia rozprávať o nebezpečenstvách (na mori): i keď iba počúvame o nich, tŕpneme.

27 Sú aj tam skvelé a podivné diela: rozličné druhy zverov, zvierat a obludné plemeno.

28 Skrze (neho) dosiahne plavec bezpečne cieľ (cesty), lebo jeho slovom bolo všetko usporiadané.

29 Mohli by sme premnoho hovoriť, no chybuje nám slovo, koniec všetkých rečí nech je: On je vo všetkom prítomný.

30 Keď ho treba oslavovať, na čo sa zmôžeme? Lebo on Všemohúci je väčší nad svoje diela.

31 Pocit hrôzy budí Pán, lebo veľmi veľký je, a jeho moc je obdivuhodná.

32 Oslavujte Pána, koľko len vládzete, on je ešte väčší, lebo obdivuhodná je jeho velebnosť.

33 Dobrorečte Pánovi a zvelebujte ho podľa svojej schopnosti, je väčší nad všetku chválu.

34 Pri jeho zvelebovaní vynaložte všetku svoju silu, aby to nebolo nedostatočné, ani tak ho nemôžete vystihnúť.

35 Ktože ho videl a môže o ňom rozprávať? A kto ho môže zvelebovať takého, aký je od počiatku?

36 Mnohé veci, väčšie od toho, (čo poznáme), sú skryté, lebo iba málo vidíme z jeho diel!

37 Všetko však urobil Pán a udelil múdrosť tým, ktorí si počínali nábožne.

1 Chváliť nám patrí slávnych mužov, svojich otcov podľa ich činov,

2 svojou odvekou veľkodušnosťou.

3 Jedni panovali vo svojich ríšach, boli to slávni mužovia pre svoju udatnosť, (iní), obdarovaní múdrosťou, svojimi rečami zvestovali svoju prorockú dôstojnosť.

4 Stali sa vodcami ľudu v svojom čase a s hojnou múdrosťou predkladali ľudu posvätnú náuku.

5 Svojím nadaním zostavovali piesne a nápevy a písmom zaznačovali básne.

6 Boli (medzi nimi) aj veľkí boháči, ktorí sa usilovali o krásny (život) a ktorí si pokojne nažívali vo svojich domoch.

7 Všetci títo si získali slávu v dejinách svojho národa a už za ich života sa im dostalo pochvaly.

8 Ich potomci, z nich zrodení, zanechali meno po sebe, aby im hlásalo chválu.

9 A zase sú (iní), ktorí nemajú po sebe ani pamiatky: pominuli sa, akoby ich ani nebolo bývalo. A hoci sa zrodili, ako keby sa neboli narodili, lebo aj ich synovia (sa pominuli) spolu s nimi.

10 No aj oni boli nábožní mužovia, ktorým nechýbali dobré skutky.

11 Pri ich potomstve zostal majetok,

12 u ich vnukov posvätné dedičstvo. Pri zmluve zotrváva ich potomstvo,

13 ich synovia pre nich zostanú naveky: ani ich potomstvo, ani ich sláva nezaniknú nikdy.

14 Ich telá pochovali v pokoji, no ich (slávne) meno žije po večné rody.

15 O ich múdrosti rozprávať si budú národy a ich chválu zvestovať bude zhromaždenie (svätých).

16 Henoch sa ľúbil Bohu, a preto ho preniesol do raja, aby dal národom (príklad) pokánia.

17 Noe bol uznaný za dokonalého a spravodlivého: keď nastával čas hnevu, stal sa zmieriteľom,

18 a preto bol ako zvyšok (žijúci) ponechaný na zemi, keď nastala potopa.

19 Uzavrel s ním večne platnú zmluvu: že ľudstvo viac nezahynie potopou.

20 Abrahámovi, veľkému praotcovi mnohých národov, sa slávou nenašiel nik podobný, lebo plnil zákon Vznešeného, a preto s ním uzavrel zmluvu.

21 Túto zmluvu potvrdil na jeho tele a on sa osvedčil verným, keď ho (Boh) skúšal…

22 Preto mu prísahou zaručil slávu vo vlastnom národe: že ho rozmnoží ako prach zeme

23 a jeho potomstvo povýši ako hviezdy; a že dostane do vlády (zem) od mora k moru, od (Veľkej) rieky až po kraj zeme.

24 Aj s Izákom si podobne počínal pre Abraháma, jeho otca.

25 Väčšie požehnanie ako všetkým (iným) národom udelil mu Pán a svoju zmluvu utvrdil nad Jakubovou hlavou.

26 Uznal (Jakuba) za hodného, aby ho zahrnul svojím požehnaním, preto mu priznal dedičný podiel; a on ho rozdelil po čiastkach medzi dvanástimi pokoleniami.

27 A zachoval mu zbožných mužov, ktorí boli obľúbení u všetkých ľudí.

1 Mojžiš je milý Bohu i ľuďom; jeho spomienku požehnávajú.

2 Podobne ho oslávil ako svätých (praotcov) a veľkým ho urobil na postrach nepriateľov. Na jeho slovo zastavil príšerné udalosti.

3 Oslávil ho pred tvárou kráľov, dal mu prikázania, (určené) pre jeho národ, pri čom mu aj svoju slávu ukázal.

4 Pre jeho vernosť a pokoru povolal ho na svätú úlohu a spomedzi všetkých ľudí si ho vyvolil.

5 Lebo mu dal počuť svoj hlas a uviedol ho do mraku

6 a osobne mu odovzdal svoje prikázanie: zákon nábožného života, aby vyučoval Jakubov rod podľa jeho zmluvy, Izrael podľa toho, čo preň ustanovil.

7 Jeho brata Árona, z pokolenia Léviho, zvelebil jemu podobne.

8 Ujednal s ním večne platnú zmluvu a dal mu kňazskú (dôstojnosť) v národe; slávnym (rúchom) blaženým ho urobil:

9 lebo ho opásal ozdobným opaskom, obliekol ho do slávnostného rúcha a ozdobil ho znakmi (kňazskej) moci.

10 Dal mu (za oblek) spodky, dlhú sukňu a plášť (na ramená) a obklopil ho zlatými zvončekmi, ktoré hojne (navešal na neho) dokola,

11 aby sa rozzvučali pri jeho chôdzi, aby tak bolo počuť ich hlas v chráme na upomienku synov z jeho rodu.

12 (Odel ho) do svätého rúcha zo zlata, modrého a červeného purpuru, s tkaným náprsníkom s osudím;

13 (bolo to) tkané dielo umného muža, nadaného dokonalou zručnosťou. (Bola to) umelecká práca zo šarlátovej priadze, (zdobená) vzácnymi, rytými kameňmi, zasadenými do zlata – dielom kameňorytca – ktorý do nich vryl upomienku podľa počtu Izraelových pokolení.

14 Zlatou stuhou na (veľkňazskej) čiapke (ho ozdobil), s vyrytým označením: Svätý (Pána) – nádherná ozdoba, dielo prevzácne, slasť pre oči: (dokonalá) krása.

15 Pred ním od prvopočiatku nik nemal toľko krásy (na sebe),

16 nebol ňou odetý nijaký cudzinec, ale jedine jeho synovia (to nosievali) a jeho vnukovia po všetky časy.

17 Nech jeho obetu spaľuje oheň každodenne.

18 Mojžiš mu naplnil ruky (obetným mäsom) a pomazal ho svätým olejom.

19 Večne platnou zmluvou dostalo sa jemu a jeho potomstvu – ako sú dni neba – konať úrad kňazský, prednášať chvály (Bohu) a požehnanie udeľovať menom jeho ľudu.

20 Jeho si vyvolil zo všetkých živých: prinášať obetu Bohu na ľúbeznú vôňu, kadidlo (páliť) pri suchej obeti a uzmierovať ho (v zastúpení) ľudu.

21 Vo svojich prikázaniach mu dal moc (rozhodovať) o ustanoveniach zmluvy, vyučovať Jakubov rod podľa jeho zmluvy a pomocou zákona dávať svetlo Izraelovi.

22 Proti nemu sa vzbúrili mužovia z iného rodu, závisťou naplnení mužovia ho obkľúčili v púšti tí, čo boli (spojení) s Dátanom a Ábironom, a rozzúrená skupina Koreho.

23 Pán to videl a neľúbilo sa mu to, preto ich aj zničil v návale hnevu.

24 Desné veci spôsobil proti nim, nechal ich pohltiť plameňom ohňa.

25 Tak rozmnožil Áronovu česť, keď mu dal dedičský podiel a vyhradil mu prvé plody zeme.

26 Predovšetkým zaopatril im chleba do sýtosti: lebo jedia z obetných darov Pánových, ktoré prepustil jemu a jeho potomstvu.

27 Iný majetok nemá mať v zemi ostatného ľudu, (nijakú územnú) čiastku nebude mať v národe, keďže sám (Boh) je jeho čiastkou a dedičstvom.

28 Finés, Eleazarov syn, je tretí v tejto slávnej (hodnosti), lebo podobným sa mu stal v bázni Pánovej;

29 zostal pevný keď sa národ vzbúril, svojím dobrým a rozhodným duchom (uzmieril) Boha v zastúpení Izraela.

30 Preto uzavrel s ním zmluvu pokoja, (ustanovil ho) za knieža svätyne a ľudu, aby si podržal on sám a jeho potomstvo kňazskú hodnosť naveky.

31 Tak mal aj kráľ Dávid, syn Jesseho, z pokolenia Júdovho, zmluvu s (Bohom), že dostane dedičstvo on sám aj jeho potomstvo. Nech nám dá múdrosti do srdca, aby sme mohli spravovať ľud podľa pravdy, aby nevyšli ich dobrá nazmar, ale aby ich slávu urobil večnou v národe.

1 Hrdinom v boji bol Jozue, syn Nunov, Mojžišov nástupca v prorockom úrade. On sa preslávil tým, čo znamená jeho meno:

2 bol veľkým záchrancom jeho vyvolených, porazil nepriateľov, ktorí povstali proti nemu, aby zaujal dedičstvo pre Izrael.

3 Akú slávu dosiahol vtedy, keď dvíhal svoje ruky alebo keď sa s mečom vrhal proti mestám!

4 Ktože sa mu mohol postaviť naproti? Lebo sám Pán privádzal nepriateľov (k porážke).

5 Či nezastavil slnko svojou rozhorčenosťou a jeden deň stal sa mu akoby dva dni?

6 Vzýval všemohúceho Najvyššieho, keď bojoval proti nepriateľom dokola; náš velebný a svätý Boh ho vypočul, a (pomohol mu) mohutným kamením krupobitia veľkej sily.

7 Zaútočil na nepriateľský národ a na svahu zničil protivníkov,

8 aby pohanské národy poznali jeho silu a že nie je ľahké proti Bohu bojovať. Pretože nasledoval Mocného

9 a už za Mojžišových čias dosvedčil svoju vernosť, tak sám, ako aj Kaleb, syn Jefonov, (keď obidvaja radili): postaviť sa nepriateľom na odpor, prekaziť hriechy národu a urobiť koniec zlostnému reptaniu.

10 Preto oni dvaja boli zachránení, z počtu šesťstotisíc pešieho (ľudu), aby ich voviedli do dedičnej (krajiny), do zeme, ktorá oplýva mliekom a medom.

11 A Pán udelil aj Kalebovi udatnosť a túto silu mal až do svojej staroby,

12 aby Izraelovi synovia videli, aké dobré je poslúchať svätého Boha.

13 A sudcovia – nech je ich meno akékoľvek! – ich srdce nepoznalo (modlárskej) skazy, ani sa neodvrátili od Pána:

14 nech je ich pamiatka požehnaná! Ich kosti nech vydajú na svojom mieste novšie výhonky!

15 Nech sa zachová ich meno naveky, nech sláva týchto svätých mužov ustavične prechádza na ich synov!

16 Od Pána, svojho Boha, milovaný Samuel, Pánov prorok, uviedol kráľovskú hodnosť a pomazal (prvých) panovníkov vo svojom národe.

17 Podľa Pánovho zákona súdil ľud na zhromaždeniach, a Pán milostivo zhliadol na Jakuba, a svojou vernosťou sa osvedčil ako jeho pravý prorok.

18 Z jeho slov poznali, aký bol vždy verný, lebo videl Boha, ktorý osvecuje.

19 Vzýval všemohúceho Pána, keď ho zvierali nepriatelia, ktorí sa postavili zovšadiaľ, pri obetovaní nepoškvrneného baránka.

20 Pán mu odpovedal hrmením z neba a veľkým rachotom mu dal počuť svoj hlas,

21 a tak mohol rozbiť týrske kniežatá a všetkých vodcov Filištíncov.

22 Pred ukončením života a svojho veku sa osvedčil pred Pánom a pred jeho pomazaným, že od nikoho neprijímal ani peniaze, ani obuv, a tak nemohol nik proti nemu pozdvihnúť žalobu.

23 A keď potom zomrel, ukázal sa kráľovi a oznámil mu, ako skončí svoj život. Pozdvihol zo zeme svoj hlas a svojím proroctvom zotrel neprávosť ľudu.