Month: March 2020

1 Mnohí ľudia sa prehrešili pre svoj nedostatok: a kto chce zbohatnúť, odvracia si oko (od pravdy).

2 Ako vrážajú kôl do škáry medzi kamene, tak aj hriech sa vtiera medzi kúpu a predaj.

3 S hriešnikom sa spolu rozpadne aj jeho hriech.

4 Ak sa nebudeš pilne pridŕžať bázne pred Pánom, čoskoro sa ti rozpadne dom.

5 Ako pri osievaní sitom ostávajú smeti, tak sa javí nedostatok človeka pri spomienke na neho.

6 Pec skúša výrobky hrnčiara a spravodlivého skúša súženie.

7 Ovocie ukáže, ako ošetrovali strom, a tak aj slovo človeka (ukáže), ako myslí v srdci.

8 Nechváľ nikoho, dokiaľ neprehovoril, lebo (reč) je skúška pre ľudí.

9 Ak sleduješ spravodlivosť, dosiahneš ju a oblečieš si ju ako ozdobné rúcho; ak budeš s ňou prebývať, ochráni ťa naveky a stane sa ti oporou v deň skúšky.

10 Vták prisadne k sebe podobným a vernosť sa vracia k tým, ktorí ju konajú.

11 Lev ustavične číha po koristi: tak aj hriechy (číhajú) po tých, ktorí robia neprávosť.

12 Svätý človek vytrvá v múdrosti ako slnko, kým pochabý sa mení ako mesiac.

13 V spoločnosti nerozumných si uchovaj slovo na (svoj) čas, ale v spoločnosti rozvážnych zostávaj trvale.

14 Rozhovor s hriešnikmi (nech ti je) odporný, ich smiech (sa ozýva) pri hriešnom hodovaní.

15 Reč spojená s častou prísahou naježuje vlasy na hlave a ich nehanebné (reči nútia) zapchať si uši.

16 Kde sa násilníci hádajú, tam je možné vyliatie krvi; a ťažko počúvať ich zlorečenia.

17 Kto vyzradí priateľovo tajomstvo, stráca dôveru a nenájde viac priateľa po svojej vôli.

18 Miluj priateľa a verne sa ho drž!

19 Ak zradíš jeho tajomstvá, už za ním ani nechoď!

20 Aký je totiž ten, kto sa zbaví priateľa, taký je aj ten, kto zničí priateľstvo so svojím blížnym.

21 Ak niekto vypustí vtáka z ruky, (už ho viac nemá), tak ani ty viac nechytíš blížneho, ak si ho opustil.

22 Nehoň sa za ním, lebo je už ďaleko: utečie ti ako srna, keď (sa dostane von) z osídla, lebo zranili jeho dušu.

23 (Takú ranu) nemožno zaviazať: ako sa dá udobriť zlostné slovo?

24 Kto zradí priateľovo tajomstvo, pre takú nešťastnú dušu niet už nádeje.

25 Kto súhlasne (žmurká) okom, zlé veci kuje, ale neodmietne ho nik.

26 Pred tvojimi očami mu kypia ústa sladkosťou, pri tvojich rečiach prejavuje obdiv, potom si však (s úškľabkom) skriví ústa a z tvojich slov ti pripravuje pád.

27 Všeličo nenávidím, ale takému sa už nič nevyrovná; no aj Pán ho má v nenávisti.

28 Kto hádže kameňom do výšky, môže mu padnúť na hlavu: tak aj zákerný úder falošníka rozdáva viaceré rany.

29 Kto inému jamu kope, sám do nej padá; kto nastavuje kameň blížnemu, potkne sa oň, a kto stavia druhému osídlo, zahynie v ňom.

30 Kto sa zapodieva hriešnym úmyslom (proti iným), spadne to na neho; ani si neuvedomí, odkiaľ to prišlo.

31 Výsmech a potupa je (dielo) pyšných, pomsta však číha po takých ako lev.

32 V osídle zahynú, čo sa kochajú pri páde spravodlivých: bolesť ich zožerie prv, ako zomrú.

33 Hnev a zúrivosť – to obidvoje je odporné, len hriešny človek sa ich pevne drží.

1 Kto sa chce pomstiť, ujde sa mu pomsty od Pána, lebo si jeho hriechy zachová v pevnej pamäti.

2 Odpusť svojmu blížnemu, ak ti uškodil: lebo aj tebe odpustia viny, ak o to poprosíš.

3 Ak človek prechováva hnev proti blížnemu, ako si potom žiada od Boha, aby bol zdravý?

4 Pre človeka sebe podobného nemá milosrdenstva, a pritom oroduje za svoje hriechy?

5 Prechováva v sebe hnev, hoci sám je iba človekom, a pritom prosí o zľutovanie u Boha? Veď kto iný môže jeho hriechy uzmieriť?

6 Mysli na koniec (všetkého) a zanechaj nepriateľstvo,

7 lebo hniloba a smrť ti hrozia, ako to ustanovil (Boh).

8 Pamätaj na Božiu bázeň a nehnevaj sa na blížneho!

9 Pamätaj na zmluvu Najvyššieho a prepáč vinu blížnemu!

10 Vzďaľuj sa sporu a umenšíš hriechy:

11 človek totiž v hneve rozdúcha spor, hriešny človek pobúri (proti sebe) aj priateľov a vie uviesť nepriateľstvo aj medzi pokojných.

12 Lebo oheň horí tak, aké je drevo v lese: ako je kto mocný, taký je aj jeho hnev, a ako je kto bohatý, tak sa zmocňuje jeho hnev.

13 Prenáhlený spor zapaľuje oheň; prenáhlená hádka vylieva krv; a (zradne) svedčiaci jazyk privádza smrť.

14 Ak fúkneš na iskru, vzbĺkne ako oheň, ak však na ňu napľuješ, zadusíš ju. Obidvoje vychádza z tých (istých) úst.

15 Prekliaty je našepkávač a ten, kto má dvojaký jazyk, vie pobúriť mnohých, ktorí žili v pokoji.

16 „Tretí jazyk“ uviedol mnohých do nepokoja a hnal ich od národa k národu.

17 Rozrúcal hradené mestá boháčov a domy veľmožov podkopal.

18 Silu národov podlomil a udatné rody rozbil.

19 „Tretí jazyk“ povyháňal z domu zdatné ženy a obral ich (o výsledky) ich námah.

20 Kto naň bude dbať, nikdy si nenájde pokoja, nezíska si ani priateľa, u koho by spočinul.

21 Úder bičom vyvoláva sinku; úder jazyka až kosti láme.

22 Mnohí padli ostrím meča, ale nie toľkí, ako čo zahynú pre jazyk.

23 Blažený, kto je skrytý pred ničomným jazykom, aj ten, kto sa nedostal do jeho zúrivosti, kto si nepritiahol jeho jarmo na seba a koho neviažu jeho putá.

24 Lebo jeho jarmo je jarmo železné a jeho putá sú putá z kovu:

25 zomrieť od neho je najhroznejšie zomieranie, od toho lepšie je aj samo podsvetie.

26 Chcel by vytrvať, ale neudrží sa; do svojej moci dostane iba tých, čo sú na ceste nespravodlivcov, svojím plameňom neupáli spravodlivých.

27 Ktorí opustia Boha, upadnú do jeho (moci), rozhorí sa v nich neuhasiteľne. Pustí sa do nich ako lev a dokaličí ich ako leopard.

28 Ohraď svoje uši tŕním a nepočúvaj zlý jazyk, aj na ústa si vlož bránu i zámky!

29 Zlato a striebro si dobre chrániš, tak si zadováž aj pre svoje slová vážky a na ústa si vlož primerané uzdy!

30 Daj si pozor, aby si jazykom neklesol a neupadol pred nepriateľmi, čo na teba číhajú. Tvoj pád nebude možno vyliečiť do smrti.

1 Kto požičiava blížnemu, almužnu mu dáva: a kto – ako mocnejší – berie ho za ruku, zachováva príkazy.

2 Požičaj svojmu blížnemu, keď je v núdzi, a zasa na svoj čas vráť (pôžičku) blížnemu!

3 Pevne drž slovo a verne si počínaj voči nemu: tak dostaneš v každom čase, čo potrebuješ.

4 Mnohí pokladajú pôžičku za nájdenú vec a zapríčiňujú trpkosti tým, čo im pomohli.

5 Kým dostávajú, bozkávajú ruku darcovi, ich hlas je ponížený, keď všetko sľubujú.

6 Ale v čase splátky žiada čas (odkladu), mrzuto rozpráva, reptá a žaluje sa na časy.

7 Aj keby mohol vrátiť, nechce sa mu, splatí sotva polovicu dlžoby a aj to pokladá za nájdenú vec.

8 Ak nemôže (platiť), chce veriteľa dostať o jeho peniaze, bez príčiny sa mu stáva nepriateľom.

9 Odplatí sa mu preklínaním a nadávaním a miesto vďaky za dobrotu odplatí sa mu potupovaním.

10 Mnohí nepožičiavajú nie tak zo zloby, ale boja sa, aby zbytočne neprišli do škody.

11 Buď však voči ubiedenému veľkodušný a neodkladaj poskytnúť mu almužnu!

12 Pre rozkaz (zákona) ujmi sa chudobného a v jeho nedostatku ho neprepúšťaj naprázdno!

13 Aj peniaze utrať, ak ide o tvojho brata a priateľa; (peniaze) neukrývaj pod kameň, kde môžu vziať skazu.

14 Ukladaj si poklad v príkazoch Najvyššieho a bude ti to osožiť viac ako zlato.

15 Svoju almužnu uzavri chudobnému do srdca a vymodlí ťa za to zo všetkého zla.

16 Viac ako mohutný štít a oštep bude bojovať proti tvojmu nepriateľovi. Verš

17 a

18 vo Vulgáte chýba.

19 Dobrý muž sa zaručí za blížneho, len kto nemá hanby, nechá ho na seba.

20 Na dobrotu ručiteľa nezabúdaj: veď sa vydal (do nebezpečenstva) pre teba.

21 Pred ručiteľom uteká iba hriešnik a nepoctivec.

22 Hriešnik pokladá majetok ručiteľa za svoj a v nevďačnej mysli opúšťa svojho záchrancu.

23 Muž sa zaručuje za svojho blížneho; ak ten stratí slušnosť, opustí ho aj on.

24 Nepoctivé ručenie zahubilo už mnoho zámožných ľudí a otriaslo nimi tak, ako sa kolíšu morské vlny.

25 Boháčov poslalo do vyhnanstva ako tulákov, takže sa potulovali medzi cudzincami.

26 Ak hriešnik prestúpi Božie príkazy, zapletie sa do nešťastného ručenia: a kto sa ženie po mnohých podujatiach, prepadne svojmu odsúdeniu.

27 Zaujmi sa svojho blížneho, koľko len vládzeš, ale daj si pozor, aby si neprišiel do skazy.

28 Hlavné potreby pre život človeka sú: voda, chlieb, dom a (odev), čo zakrýva nahotu.

29 Lepšie chutí chudobnému pod drevenou strechou, ako skvelé hodovanie ďaleko od domova.

30 Miesto mnohých vecí nech ti stačí aj to málo, čo máš, a nezačuješ nadávky pri potulke cudzinou.

31 Zlý je to život od domu k domu si hľadať prístrešie; a kto je v hostinci, nesmie si voľne počínať ani ústa otvoriť.

32 Za prijatie do hostinca musí kŕmiť a napájať nevďačníkov a k tomu počuje trpké slová (za všetko):

33 „Cudzinec, choď a prestri stôl!“ a čo len v ruke máš, aby si tým kŕmil iných.

34 „Odíď, lebo si chcem uctiť priateľov, mám prijať iného na pobyt v svojom dome, lebo mi je bratom.“

35 To sú tvrdé slová pre toho, kto to chápe. Domu sa dostane výčitka a potupné meno: Úžerník!

1 Kto si miluje syna, často používa (aj) tresty, aby sa nakoniec radoval a nemusel ohmatávať brány blížnych.

2 Kto si vyučuje syna, dožije sa na ňom chvály a môže sa ním honosiť v kruhu svojich domácich.

3 Kto si vyučuje syna, do žiarlivosti uvádza nepriateľa, ale v kruhu priateľov sa ním môže chváliť.

4 Ak mu aj umrie otec, akoby nebol mŕtvy: lebo podobného (syna) zanecháva po sebe.

5 Keď ho vidí za života, raduje sa z neho, pri svojom skone sa nezarmucuje, ani pred nepriateľmi sa nemá čo hanbiť pre neho.

6 Lebo svojmu rodu zanecháva obrancu proti nepriateľom a priateľom vďačného odplatiteľa.

7 Za maznanie synov bude si viazať rany a pri každom slove sa mu znepokojí srdce.

8 Nekrotený kôň je nepoddajný, voľkaný syn bude bez rozvahy, náhly.

9 Maznaj sa so synom a naženie ti strachu, pohrávaj sa s ním a zarmúti ťa.

10 Nesmej sa mu, by si to neľutoval, aby ti nakoniec nestŕpli aj zuby.

11 Nepovoľuj mu mnoho za mladi a nenechaj jeho myseľ bez povšimnutia!

12 Ohýbaj ho ešte v mladosti, trestaj, kde neškodí, kým je mladý, aby nezostal tvrdohlavý a nevzoprel sa ti, mal by si žalosť na duši.

13 Vyučuj si syna a zapracúvaj ho, aby si nenarazil na jeho neslušnosť.

14 Lepšie je na tom chudobný, ak je zdravý a mocný v sile, ako nevládny a neduhom bičovaný boháč.

15 Nad všetko zlato a striebro drahšia je zdravá myseľ posvätená pravdou a zdravé telo je viac ako nezmerné bohatstvo.

16 Niet bohatstva nad bohatstvo zdravého tela; a niet väčšej blaženosti nad radosť srdca.

17 Lepšia je smrť ako trpký život a večné spočinutie je lepšie ako ustavičná choroba.

18 Maškrty, ktoré nemôžu požiť uzavreté ústa, podobné sú hodovným pokrmom, ktorými obložia hrob.

19 Aký pôžitok má z obetovaného (jedla) modla? Nemôže ani jesť, ani ovoňať:

20 taký je aj ten, koho Pán odoženie od seba a dá mu znášať odplatu za neprávosti.

21 Očami hľadí (na svoje bohatstvo) a stone pri tom, ako keď eunuch so vzdychom objíma pannu.

22 Zármutok si nepripusť na myseľ, ani sa nesužuj svojimi nápadmi!

23 Veselosť srdca – to je život pre človeka, a svätosť je nevyčerpateľný poklad: jasavá radosť dodáva mužovi na veku.

24 Zľutuj sa nad svojou dušou, ľúbiac sa trvale Bohu, maj sústredenú myseľ pre svätosť a ďaleko zaháňaj od seba (všetok) zármutok!

25 Lebo zármutok zničil už mnohých, a nikto nemá z toho osoh.

26 Závisť a hnevlivosť skracujú život a (mnohé) premýšľanie privádza predčasne starobu.

27 Jasná a dobrá myseľ sa ukáže pri hodovaní, lebo hodovanie je časté u neho.

1 Nespavosť pre bohatstvo zožiera telo a ustarostenosť oň zaženie spánok.

2 Starosť o to, ako poznať budúcnosť, ruší myseľ, ťažká choroba prebúdza dušu k triezvosti.

3 Boháč sa namáha hromadením bohatstva, a keď spočinie, má plno statkov.

4 Namáha sa bedár, takže si odpiera aj živobytie, ale nakoniec ostáva (naďalej) núdzny.

5 Kto má rád zlato, nebude bez viny, a kto sa ženie za svojím zničením, úplne si ho nájde.

6 Mnohí prišli do záhuby pre zlato, ale sami si pripravili skazu pre jeho lesk.

7 Polenom na pád je zlato pre tých, čo sa mu koria, ako aj tým, ktorí sa po ňom zháňajú; kto je nemúdry, každý preň zahynie.

8 Blahoslavený každý, kto sa zachová bez úhony a kto sa nezháňa po zlate, ani svoju nádej neskladá v peniazoch a poklade.

9 Ktože je to? – aby sme ho chválili, lebo obdivuhodný (príklad) dal svojím životom.

10 Veď kto sa osvedčil a ukázal, že je dokonalý, tomu patrí večná sláva! Lebo mohol prestúpiť (zákon), ale ho neprestúpil, a mohol robiť zle, ale neurobil tak.

11 Preto sám Pán upevní jeho bohatstvo (navždy) a o jeho dobrých skutkoch bude hovoriť celé zhromaždenie svätých.

12 Ak sedíš za skvelým stolom, neotváraj nad ním prvý ústa!

13 Ani nehovor: „Ako mnoho je toho, čo je na ňom!“

14 Pamätaj, že závistlivé oko je zlé.

15 Čože je zo všetkého stvorenia horšie ako (závistlivé) oko? Preto zaslzí pri každej veci, ktorú len zazrie.

16 Nenačahuj prvý rukou (do misy), aby si sa nemusel znevážený hanbiť pre svoju hltavosť.

17 Nedaj sa tlačiť pri hostine!

18 Podľa seba poznaj, čo patrí tvojmu blížnemu;

19 ako slušný človek požívaj zo všetkého, čo ti predložia: ale tak, aby neopovrhli tebou, ak by si mnoho jedol.

20 Prestaň prvý jesť už pre slušnosť; a nebuď nemierny, aby si niekoho nepohoršil.

21 Ak sedíš vo veľkej spoločnosti, nečiahaj prv ako oni rukou (do misy), ani si nežiadaj prvý piť!

22 Ako veľmi stačí slušnému človekovi kvapka vína; pri spánku nebudeš mať od neho bolesti ani ťa nič trápiť nebude.

23 Nespavosť, podráždenú žlč a trápne bolesti má iba nenásytník.

24 Mierny človek má zdravý spánok, spí až do rána a v radostnej nálade.

25 Ak ťa nútia veľa jesť, vstaň zo spoločnosti, vyvrhni a uľahčí sa ti a nezapríčiníš si slabosť tela.

26 Synu, počúvaj ma a neopovrhuj mnou! – Nakoniec uznáš moje slová (za pravdivé).

27 Buď zručný pri všetkých svojich dielach, a tak ťa nestretne nijaká choroba.

28 Kto je slušný pri jedle, pochvália ho za to ústa premnohých a svedectvo o jeho pravej (slušnosti) je spoľahlivé.

29 Proti tomu, kto je neslušný pri jedle, šomre celé mesto a svedectvo o jeho neslušnosti je tiež pravdivé.

30 Milovníkov vína nevyzývaj na preteky, lebo víno už mnohým vyhasilo (život).

31 Oheň skúša tvrdé železo, tak aj víno v opilosti požité prezradí srdcia pyšných.

32 Spokojný život pre ľudí – to je víno s mierou (požité), ak ho s mierou piješ, ostaneš triezvy.

33 Akýže je to život, ktorému chybuje víno?

34 (Čože nás olupuje o život? Smrť.)

35 Víno je od počiatku stvorené na obveselenie, ale nie na opilstvo.

36 Duša a srdce sa (rovnako) radujú pri mierne požitom víne.

37 Mierne požitý nápoj je zdravý pre dušu i pre telo.

38 Len mnoho požitého vína spôsobuje podráždenosť, hnev a mnohé iné škodlivé prípady.

39 Trpkosťou pre dušu je, ak sa pije mnoho vína.

40 Opilstvom podráždená myseľ vedie nemúdreho k úrazu, zbavuje ho sily a zadáva mu rany.

41 Na hostine pri víne nezabŕdaj do blížneho, ani neopovrhuj ním, ak je rozjarený.

42 Nehovor mu potupné slová ani nenaliehaj na neho so svojou pohľadávkou!

1 Nevypínaj sa, ak ťa ustanovili za usporiadateľa (hostiny), správaj sa v ich kruhu tak, ako jeden z nich!

2 Staraj sa najprv o nich, až potom si sadni; až keď si splnil všetky svoje úlohy, posaď sa (k stolu),

3 aby si z nich mal radosť a dostal ozdobný veniec (na znak) vďaky a získal uznanie od pozvaného zástupu.

4 Prehovor, starší vekom: sluší ti

5 prehovoriť s bedlivou rozvahou prvé slovo, ale ani hudbe a (spevu) neprekážaj!

6 Keď ťa nepočúvajú, neplytvaj mnohými slovami a nevypínaj sa nepríhodne svojou múdrosťou!

7 Ako vyniká rubínový kamienok na zlatej ozdobe, tomu sa podobá hudba na hostine pri víne.

8 Ako smaragdová pečať v zlatej obrube je nápev hudby pri radostnom a miernom požívaní vína.

9 Načúvaj mlčky a za tvoju úctu dostane sa ti vďačného uznania.

10 Ak si mladý, sotva čo povedz v svojej veci!

11 Ak sa ťa dva razy opýtajú, tvoja odpoveď nech má hlavu!

12 Pri mnohých (dopytoch) sa rob, akoby si nevedel o veci, počúvaj mlčky a spolu sa aj dopytuj!

13 V spoločnosti veľmožov nebuď náročný: a kde sú starší, tam nehovor mnoho!

14 Pred krupobitím sa dostavujú blesky: pred skromnosťou predchádza obľuba, za úctivosť dostane sa ti milej priazne.

15 Vo chvíli, keď iní vstávajú, nepočínaj si lenivo, odbehni ako prvý pred inými domov, tam sa zabávaj a veseľ,

16 tu si počínaj, ako ti napadne, nie však hriešne alebo pyšným slovom!

17 Za to všetko chváľ Pána, ktorý ťa stvoril a hojne ťa sýti svojimi dobrami.

18 Kto sa bojí Pána, ten prijíma jeho náuku a ktorí ho včasne hľadajú, nájdu požehnanie.

19 Kto sa vhĺbi do Zákona, bude ním úplne preniknutý, ale kto si pokrytecky počína, potkne sa oň.

20 Ktorí sa boja Pána, nájdu spravodlivé právo, ako svetlu dajú svietiť jeho ustanoveniam.

21 Hriešny človek vyhýba pokarhaniu a vyhľadáva si poučenie, aké mu lahodí.

22 Obozretný muž neodmietne rozumnú radu, len nerozvážny a pyšný sa nebojí strachu:

23 a keď aj urobil spolu s ním niečo bez rozvahy, trest nájde v tom, za čím sa hnal.

24 Synu, nerob nič bez rozvahy, potom neoľutuješ nič, čo sa stalo.

25 Nekráčaj po ceste skazy a neudrieš sa o kameň: ani neschodnej ceste nedôveruj, aby si sa nepriviedol do skazy.

26 Opatrný buď aj voči svojim synom a maj sa na pozore pred svojimi domácimi!

27 Pri všetkom počínaní sa s dôverou spoliehaj na svedomie: lebo v tom je plnenie príkazov.

28 Kto verí v Boha, dbá aj o jeho prikázania, a kto dôveruje v neho, nezažije ujmu.

1 Bohabojného nezastihne nešťastie, ale Boh ho pri skúške zachráni a zbaví zlého.

2 Múdry nemá v nenávisti príkazy a právne predpisy (Zákona) a nedostane sa na úskalie ako loď za búrky.

3 Rozvážny človek sa spolieha na Boží Zákon a Zákon mu bude verne pomáhať.

4 Kto predpokladá dotaz, pripraví si slovo, a keď ho požiadajú (o slovo), aj ho vypočujú. Lebo taký zachová, čo sa sluší, a len tak odpovie.

5 Myseľ pochabého podobá sa kolu na voze a jeho zmýšľanie sa obracia ako os.

6 Priateľ našepkávač je ako bujný žrebec, zarehce pod každým, kto si naň sadne.

7 Prečo vyniká deň nad iný deň, svetlo nad iné svetlo, rok nad iný rok – (kdeže sú) pod slnkom?

8 Múdrym (ustanovením) Pána sú (dni) oddelené od seba utvorením slnka, ktoré zachováva, čo mu prikázal.

9 (Nariadil), aby sa časy a v nich sviatočné dni zamieňali, aby (ľudia) svätili sviatočné dni na svoju hodinu.

10 Niektoré z nich Boh (zvlášť) povýšil a zvelebil, iné zasa zaradil do počtu všedných dní. Všetci ľudia sú z hliny, zo zeme, z ktorej stvoril Adama.

11 Podľa svojej veľkej múdrosti urobil Pán rozdiel medzi nimi a určil im rozmanité cesty.

12 Niektorých medzi nimi (zvlášť) požehnal a urobil slávnymi; iných posvätil a (bližšie) k sebe privinul; iných z nich zasa preklial a uponížil: a odstránil aj z miesta, ktoré im určil.

13 V jeho rukách sú ako hrnčiarska hlina, premiesi ju, ako pokladá za dobré.

14 Všetky jej (ďalšie) osudy utvárajú sa podľa jeho rozhodnutia. Taký je aj (osud) ľudí, riadený rukou Stvoriteľa, aby im odplatil podľa svojho spravodlivého súdu.

15 Zlu sa protiví dobré a smrti zasa život: tak je oproti spravodlivému postavený hriešnik.

16 Ja ako jeden z posledných bdelo som sa pousiloval, ako ten, kto paberkuje po oberačoch hrozna.

17 I ja som dúfal, že Boh požehná moju prácu, a tak som si aj ja naplnil lis ako ten, kto (riadne) oberá.

18 Všimnite si, že nie jedine pre seba som sa namáhal, ale pre všetkých, čo túžia mať poučenie.

19 Počúvajteže ma, náčelníci a všetky národy, čujte aj zhromaždení predáci.

20 Ani synovi a žene, ani bratovi a priateľovi nedávaj, dokiaľ žiješ, moc nad sebou; ani svoj majetok nedávaj nikomu, aby si neľutoval, keď by si musel oň prosiť.

21 Dokiaľ žiješ a (dokiaľ) dýchaš, nedovoľ, aby ťa niekto vymenil (v úlohe).

22 Lepšie je, ak ťa synovia budú prosiť, ako by si mal ty hľadieť synom na ruky.

23 Vo všetkom podnikaní si podrž vedenie!

24 Neuveď škvrnu na svoju slávu! V deň, keď dokončíš dni svojho života, vo chvíli svojho odchodu rozdaj svoje dedičstvo!

25 Oslovi (prislúcha) krm, palica a náklad – chlieb, prísne zaobchádzanie a práca zasa otrokovi.

26 Pracuje ti, ak si prísny, ale chce si aj odpočinúť; uvoľni mu ruky a hľadí sa dostať na slobodu.

27 Jarmo a remeň sklonia tvrdú šiju, aj otroka zhrbia ustavičné práce.

28 Zlomyseľnému otrokovi (patrí) trest a putá, pošli ho na robotu, aby nezaháľal.

29 Lebo zaháľanie učí mnohému zlu.

30 Postav ho do práce: tak mu to prislúcha. Ak ťa neposlúchne, zohni ho putami! Ale požiadavky voči nikomu neprepínaj, bez rozvahy nič dôležité nepodnikni!

31 Ak máš verného otroka, nech ti je (milý) ako vlastná duša, zaobchádzaj s ním, akoby ti bol bratom, lebo si ho nadobudol za cenu krvi.

32 Ak ho neoprávnene zraníš, utečie ti,

33 a keď sa raz vzchopí a odíde, nevieš, ani koho sa pýtať, ani ktorou cestou ho treba hľadať.

1 Nerozumný človek si robí márne a falošné nádeje a sny naplňuje namyslenosťou nemúdrych.

2 Akoby chytal tieň a hnal sa za vetrom, tak robí ten, kto si všíma falošné videnia.

3 Videnie vo sne (si vykladá): to zodpovie tomu tejto ľudskej tvári, jemu zodpovie podobný človek.

4 Čo môže urobiť čistým, kto sám je nečistý? A akú pravdu ti povie, kto sám je luhár?

5 Mylné veštenie, falošné hádačstvo, sny čarodejníkov – to všetko je márne.

6 Srdce trpí pri predstavách ako tá, čo pracuje k pôrodu. Ak videnia nemajú svoj pôvod od Najvyššieho, nevenuj im svoje srdce!

7 Lebo sny už mnohých uviedli do bludu a došli k pádu, ktorí sa spoliehali na ne.

8 Neomylne sa splní slovo Zákona a vyplní sa, čo múdrosť spoľahlivo (oznámila) ústami.

9 Čo môže vedieť taký, kto neprešiel skúškami? Ale muž v mnohom skúšaný má hlbokú myseľ a kto sa mnoho učil, vie rozumne hovoriť.

10 Kto nič neskúsil, málo toho vie, ale kto prešiel ďalekým (svetom), vie aj mnoho zla urobiť.

11 Kto neprešiel skúškou (života), akéže veci pozná? Kto sa už mnoho (sklamal), mnoho zla môže narobiť.

12 Mnoho som videl na svojich potulkách a (poznal som) rozličné zvyky, že ich nemožno vyrozprávať.

13 Pre tieto veci som sa dostal často do nebezpečenstva smrti, ale Božia milosť ma zachránila.

14 Duch bohabojných bude mať život a svojím navštívením ich Boh požehnáva.

15 Svoju nádej skladajú vo svojom Vysloboditeľovi, lebo oči Pána sledujú tých, ktorí ho milujú.

16 Kto sa bojí Pána, pred ničím sa nestrachuje ani neobáva, lebo on je jeho nádejou.

17 Blažená duša toho, kto sa bojí Pána!

18 Na koho iného má upierať svoj zrak, kto je jej posilou?

19 Oči Pána hľadia na tých, ktorí sa ho boja, on je ich mocným ochrancom, silnou oporou. Chráni proti úpalu a zatieni ich proti (horúčave) poludnia.

20 Uzmieri previnenia, pomáha pri páde, pozdvihuje dušu, rozžiaruje oči, poskytuje uzdravenie, život a požehnanie.

21 Obeta z veci nespravodlivo (nadobudnutej) je poškvrnená, posmechy rúhačov nemôžu byť milé (Bohu).

22 Pán (ostáva) jedine s tými, ktorí vytrvajú na cestách pravdy a spravodlivosti.

23 Najvyšší neprijíma dary hriešnikov, obetu hriešnikov si ani nevšimne, množstvo obiet ho nepohne k zľutovaniu nad ich hriechmi.

24 Kto prináša obetu z majetku chudobných, ako keby syna zabíjal pred otcovými očami.

25 Život chudobných je núdzny chlieb: kto by takého oklamal, je mužom krvi.

26 Kto inému odníma v pote zarobený chlieb, akoby zavraždil svojho blížneho.

27 Kto vylieva krv a kto krivdí nádenníkovi – sú (rovnakí) bratia.

28 Ak jeden stavia, druhý rúca – čo z toho majú okrem námahy?

29 Ak sa jeden modlí, druhý preklína – koho hlas má Boh vypočuť?

30 Kto sa umyl po dotyku mŕtveho (tela), ale znovu sa ho dotýka, čo mu osoží všetko jeho očisťovanie?

31 Tak je to aj s človekom, ktorý sa postí za svoje hriechy, ale znovu tie isté hriechy pácha, čo mu osoží všetko, čím sa umŕtvoval, a jeho modlitbu ktože má vypočuť?

1 Kto zachováva Zákon, prináša časté obety.

2 Je to spasiteľná obeta, ak niekto dbá na prikázania a ďaleký zostáva všetkej neprávosti.

3 Zmiernu obetu prináša za neprávosti a odprosuje za hriechy, kto sa vzdiali od neprávosti.

4 Kto preukazuje lásku, ako keby obetoval jemnú múku, a kto koná milosrdenstvo, prináša (pravú) obetu.

5 Pán má v tom záľubu, ak niekto zanechá neprávosti, a uzmierenie za hriechy je v tom, ak niekto odstúpi od nespravodlivosti.

6 Nedostavuj sa pred Pána naprázdno!

7 Toto všetko treba konať, lebo to prikazuje Boh.

8 Obeta spravodlivého je tuk na oltári a (jeho) vôňa vystupuje až pred Najvyššieho.

9 Obeta spravodlivého je príjemná (Bohu) a na jeho spomienkovú obetu Najvyšší nezabudne.

10 S dobrou mysľou vzdávaj Bohu chválu a neukracuj prvotiny (dorobené) svojimi rukami!

11 Pri každom dare nech je tvoja tvár veselá a svoje desiatky s plesaním zasväcuj (Bohu)!

12 Dávaj Najvyššiemu, ako ti on dáva, s prívetivým okom prinášaj všetko, čo nájde tvoja ruka.

13 Lebo Pán je to, ktorý ti odplatí; a on ti môže odplatiť sedemnásobne.

14 Neprinášaj podlé veci za obetu, lebo také ani neprijme.

15 Nespoliehaj sa na nespravodlivú obetu, lebo Pán je sudcom a pred ním sláva osoby (neznamená) nič.

16 Pán nedáva nikomu prednosť pred chudobným a vypočuje prosbu ukrivdeného.

17 Modlitbou siroty neopovrhne, ani vdovy, keď svoju žalobu prednesie s nárekom.

18 Či netečú slzy po tvári vdove a jej výkriky sa nevznášajú (proti tomu), kto ich vyvolal?

19 Lebo slzy z jej tváre vystupujú do neba a Pán, keď ju počuje, nebude sa z toho radovať.

20 Kto sa korí Pánovi, ako sa jemu ľúbi, toho prijme (na milosť), jeho modlitba sa približuje až k oblakom.

21 Modlitba pokorného preniká oblaky: ani sa nevie potešiť, kým sa nedostane do jeho blízkosti, ani neodstúpi, dokiaľ Najvyšší nezhliadne na neho.

22 A Pán ho nebude odkladať, ale spravodlivosť prizná spravodlivým, lebo si počína podľa práva, a Všemohúci nebude voči (nespravodlivým) zhovievavý, ale bolestným (úderom) zasiahne im chrbát.

23 Aj pohanom odplatí pomstou, až kým nezahubí množstvo pyšných a nerozláme berly nešľachetných;

24 kým neodplatí všetkým podľa ich činov, ako urobil za činy Adama a za jeho opovážlivosť;

25 kým neprisúdi spravodlivým súdom svojmu ľudu a svojím milosrdenstvom nerozveselí spravodlivých.

26 Boh sa vie hojne zľutovať v čase súženia, (zakročí), akoby (prichádzali) kvapky za veľkého sucha.

1 Zmiluj sa nad nami, Bože vesmíru, a zhliadni na nás a ukáž nám jasnosť svojho milosrdenstva!

2 Uvrhni svoju bázeň na pohanov, ktorí nejdú za tebou, aby poznali, že okrem teba niet Boha, a nech ohlasujú tvoje veľké činy!

3 Pozdvihni svoju ruku proti cudzím národom, aby uzreli tvoju všemohúcnosť!

4 Ako si sa na nás ukázal svätým pred ich pohľadom, tak zasa ukáž pred nami, aký vieš byť mocný proti nim,

5 aby poznali teba, ako sme my poznali, že niet Boha okrem teba, Pane.

6 Obnov podivné znamenia, zopakuj zázraky!

7 Osláv svoju ruku a pravé rameno!

8 Prebuď svoju rozhorčenosť a vylej svoj hnev!

9 Vyhub protivníka a znič nepriateľa!

10 Urýchli čas a pamätaj (urobiť utrpeniu) koniec, aby rozprávali o tvojich obdivuhodných činoch!

11 Nech plameň hnevu zožerie každého, kto by si myslel, že sa zachráni, a tí, čo trápia tvoj ľud, nech sa dožijú záhuby!

12 Rozdrv hlavu nepriateľským vladárom, ktorí si myslia: „Niet nikoho okrem nás.“

13 Zhromaždi všetky Jakubove pokolenia, aby poznali, že okrem teba niet Boha; nech hovoria o tvojich veľkých činoch a urob ich svojím dedičstvom, ako to bolo od počiatku.

14 Zľutuj sa nad svojím ľudom, ktorý nesie tvoje meno, nad Izraelom, ktorého si rovným urobil svojmu prvorodenému.

15 Zľutuj sa nad mestom, ktoré je zasvätené tebe, nad Jeruzalemom, kde máš svoje bývanie.

16 Naplň Sion svojimi nevysloviteľnými dielami a svoj ľud svojou slávou!

17 Osvedč sa tým, ktorí sú prvotinami všetkého stvorenia, a splň všetko, čo v tvojom mene predpovedali dávni proroci.

18 Daj odmenu tým, ktorí sa spoliehajú (iba) na teba, aby sa ukázala spoľahlivosť tvojich prorokov: vyslyš modlitby svojich služobníkov

19 podľa Áronovho požehnania, ktoré dal ľudu, a upravuj nás na spravodlivú cestu! Nech vedia všetci, ktorí žijú na zemi, že ty si Boh, ktorý svojím okom sleduješ svet.

20 Žalúdok požíva každé jedlo, ale niektoré jedlo je lepšie než druhé.

21 Ako podnebie rozozná jedlo z divočiny, tak aj rozvážne srdce (pozná) falošné slová.

22 Podvodné srdce pôsobí zármutok, ale skúsený človek mu vie odporovať.

23 Žena prijíma každého muža, ale niektorá deva je hodnejšia od inej.

24 Krása ženy privábi veselosť na tvár jej muža a túžba (po nej) prevyšuje každú inú túžbu mužovu.

25 Ak má na jazyku prívetivosť, miernosť a srdečnosť, jej muž nie je potom ako ostatní ľudskí synovia.

26 Kto dostal dobrú ženu, ten sa dostáva k bohatstvu, ona je pomocnicou aj stĺpom, o ktorý sa pokojne (opiera).

27 Kde niet plota, tam voľne kradnú majetok, kde niet ženy, tam (muž) zastone v biede.

28 Ktože dôveruje tomu, kto nemá hniezda? Uchýli sa tam, kde príde naňho súmrak. Je ako opásaný lúpežník, skokom sa ženie od jedného mesta k inému mestu.