Month: March 2020

1 Nerob zle a nezastihne ťa (zlo).

2 Odstúp od neprávosti a minie ťa nešťastie.

3 Synu, nerozsievaj zlo do brázd neprávosti, aby si ho nežal sedemnásobne.

4 Nežiadaj si vladársku moc od Pána ani nečestné postavenie od kráľa!

5 Nepokladaj seba za spravodlivého pred Bohom, lebo on sám pozná srdcia: ani za múdreho sa nevydávaj pred kráľom!

6 Nežiadaj si stať sa sudcom, ak svojou silou nevládzeš zamedziť neprávosť; aby si sa azda nepoľakal pred mocnejším a nepriviedol k pádu svoju poctivosť.

7 Nedopusť sa viny proti množstvu (ľudí) v meste,

8 ani sa nemiešaj medzi zástup; ani sa nepleť do hriechu na dve strany, lebo ani za jediný nebudeš bez viny.

9 Nebuď malomyseľný na duchu!

10 Nezanedbaj modliť sa a dávať almužnu!

11 Nehovor: „Boh zhliadne na množstvo mojich darov a prijme dary, keď ich obetujem najvyššiemu Bohu.“

12 Nesmej sa nikomu, keď má roztrpčenú myseľ, lebo vševidiaci Boh je ten, ktorý ponižuje i povyšuje.

13 Nerozsievaj nepravdivé (správy) proti svojmu bratovi, ale ani priateľovi nerob niečo podobného!

14 Nevymýšľaj si nič, čo je nepravdivé, lebo v tom zotrvať neslúži na dobré.

15 V zhromaždení starších si nedovoľuj mnoho rečí, ani nezdvojuj slová, keď sa modlíš!

16 Nemaj v nenávisti namáhavé práce, aj roľnícke práce ustanovil Najvyšší.

17 Nedovoľ, aby ťa pripočítali k ľuďom bez vzdelania!

18 Pamätaj, že (Boží) hnev nebude dlho meškať.

19 Úplne pokoruj svojho ducha, lebo telo hriešnika sa trestá ohňom a červom.

20 Nehromži na priateľa, ak odkladá (vrátiť ti) peniaze, ani neopovrhuj svojím vzácnym bratom pre zlato!

21 Nerozchádzaj sa s múdrou a dobrou ženou, ktorú si dostal pre bázeň pred Pánom: lebo pôvab jej cudnosti je nad zlato.

22 Neurážaj otroka za jeho poctivú prácu: ani nádenníka, ak ti je dušou oddaný.

23 Rozumného otroka maj v láske ako vlastnú dušu: neukracuj ho na slobode, ani ho neopúšťaj v núdzi!

24 Ak máš dobytok, maj oň starosť: ak máš z neho osoh, podrž si ho u seba!

25 Ak máš synov, vzdelávaj ich a ohýbaj ich od ich mladosti!

26 Ak máš dcéry, ochraňuj ich telo a neukazuj im veselú tvár!

27 Vydaj svoju dcéru a vykonáš veľké dielo, ak ju dáš rozumnému mužovi.

28 Ak máš ženu podľa svojej ľúbosti, nezaháňaj ju, ale takej, ktorá ti je odporná, sa nezdôveruj.

29 Z celého srdca si cti otca a na vzdychy svojej matky nezabúdaj!

30 Pamätaj, že bez nich nebol by si sa narodil; oddaj (sa) im ako aj oni tebe.

31 Z celej svojej duše sa boj Pána a jeho kňazov maj za posvätné (osoby)!

32 Z celej svojej sily miluj toho, ktorý ťa stvoril, a jeho služobníkov nenechaj opustených!

33 Cti si Boha z celej svojej duše a maj v úcte kňazov, hľaď sa očistiť obetnými stehnami!

34 Daj im obetný podiel, ako máš prikázané (dávať) z prvotín a zmiernych obetí, a za svoje nedbalosti sa očisťuj menšími darmi!

35 (Nech majú) dar z obetných stehien a prinášaj Pánovi zasvätenú obeť a posvätné prvotiny!

36 A podaj svoju ruku aj chudobnému, aby tvoje požehnanie a uzmierenie bolo dokonalé.

37 Úprimnosť tvojho daru nech je (známa) každému, kto žije, ale ani mŕtvemu neodpieraj svoju láskavosť!

38 Nevyhýbaj sa, keď treba potešiť plačúcich, a choď spolu s tými, ktorí smútia!

39 Nech sa ti neťaží navštíviť chorého: pre také (počínanie) budú ťa väčšmi milovať.

40 Pri všetkých svojich činoch maj na mysli svoj koniec a nikdy nezhrešíš.

1 S mocným mužom nepúšťaj sa do hádky, aby si mu azda neupadol do rúk.

2 Nepúšťaj sa do sporu s boháčom, aby azda nepostavil proti tebe (iný) spor:

3 lebo mnohých nakazilo zlato a striebro, až k srdcu kráľov sa tak možno dostať a prikloniť (si ich).

4 Nehádaj sa s takým, čo má mnoho rečí, a neprikladaj drevo na jeho oheň!

5 Nestýkaj sa s takým, kto nemá učenosti, aby sa nevyslovil potupne o tvojich predkoch!

6 Neopovrhuj nikým, kto sa odvrátil od hriechu – ani mu už nerob výčitky – pamätaj, že všetci si zasluhujeme pokarhanie.

7 Nepohŕdaj nikým pre jeho starobu: lebo aj my ideme do staroby.

8 Neraduj sa z toho, že tvoj nepriateľ je mŕtvy; máš vedieť, že všetci umrieme a nežiadame si byť iným na radosť.

9 Nepohŕdaj tým, čo rozprávajú múdri starci, ale máš sa zapodievať ich múdrymi výrokmi;

10 lebo od nich sa naučíš múdrosti a rozumnej vede, ako bezúhonne sa máš správať voči váženým.

11 Nedaj si ujsť, čo hovoria starší, lebo oni sa tomu priúčali od svojich rodičov;

12 od nich sa totiž naučíš rozumnosti, ako máš (správne) odpovedať, keď ti to bude treba.

13 Nerozpaľuj uhlíky hriešnikov – ak by si ich karhal – aby si nezhorel plameňom ohňa ich hriechov.

14 Nestavaj sa proti posmeškárovi, aby ti nevysedával pred ústami ako vyzvedač.

15 Nepožičaj nikomu, kto by bol mocnejší od teba; ak si požičal, maj to za stratenú vec!

16 Nezaručuj sa na viac, ako stačíš silou; ak si sa zaručil, mysli na to, že máš splatiť.

17 Proti sudcovi sa do súdu nepúšťaj, lebo súdi tak, ako je spravodlivé.

18 S odvážlivcom sa nevydávaj na cestu, aby azda neuvalil na teba svoje zlo; lebo on pôjde, ako sa mu zachce, a pre jeho nemúdrosť zahynieš spolu s ním.

19 S prchlivcom si nezačínaj hádku, ani s odvážlivcom nechoď na púšť, lebo krv je u neho akoby nič a zamorduje ťa tam, kde nemáš pomocníka.

20 U nemúdrych nehľadaj radu, veď nemôžu mať v láske nič, iba čo im je milé.

21 Pred cudzincom sa neraď, veď nevieš, čo sa zrodí v ňom.

22 Neotváraj svoje srdce pred kýmkoľvek, aby sa ti azda nezaliečal predstieranou láskou a nepošpinil ťa.

1 Nežiarli na svoju milovanú manželku, aby ti nedokázala, ako veľmi škodí zlá náuka.

2 Nedávaj svojej manželke moc nad sebou, aby neprevýšila tvoju moc a mal by si hanbu.

3 Nevšímaj si chtivej ženy, aby si azda neupadol do jej osídel.

4 S tanečnicou nemaj časté styky, ani nepočúvaj (jej spev), aby si sa azda nezničil pre jej umenie.

5 Na pannu neupieraj svoj zrak, aby si neprišiel k pádu pre jej krásu.

6 Svoju dušu nijako neoddávaj smilniciam, aby si nezničil seba a svoje dedičstvo.

7 Neobzeraj sa po uliciach mesta, ani sa netúlaj po jeho námestiach!

8 Odvráť svoje oko od úhľadnej ženy a nezahľaď sa do cudzej krásy!

9 Pre ženskú krásu už mnohí vyšli navnivoč a hriešna túžba zahorí pritom ako oheň.

10 Každú takú ženu, ktorá smilní, pošliapu ako výkal na ceste.

11 Mnohí, čo obdivovali krásu cudzej ženy, dostali sa do opovrhnutia, lebo rozhovor s ňou rozpaľuje ako oheň.

12 S cudzou ženou si nikdy spolu nesadaj, ani nestoluj s ňou, (ležiac) na pohovke;

13 ani ju nedráždi pri víne, aby sa ti azda nepriklonilo k nej srdce, aby si potom svojou krvou neklesol do záhuby.

14 Dávneho priateľa neopúšťaj, lebo nový nebude mu podobný.

15 Ako nové víno je nový priateľ; až zostarne, budeš ho piť s pôžitkom.

16 Nezáviď hriešnikovi slávu a bohatstvo, lebo nevieš, ako príde na neho pohroma.

17 Nemaj záľubu v neprávostiach násilníkov: máš vedieť, že násilník ani po hrob nenájde obľubu.

18 Vzďaľuj sa od toho; kto má moc zabiť, a nech ti ani na myseľ nepríde báť sa smrti;

19 ak sa však k nemu priblížiš, nedopusť sa ničoho, aby ti azda neodňal život.

20 Uvedomuj si, že si blízky smrti, lebo chodíš akoby medzi osídlami a kráčaš nad zbraňami, ktoré spôsobujú žalosť.

21 Ako len vládzeš, (skúmaj) blížneho, (ináč) sa ho stráň, dohovor sa s takými, ktorí sú múdri a skúsení.

22 Spravodlivých mužov si posaď k hostine, tvoja chvála nech je v bázni pred Bohom!

23 Svojou mysľou premýšľaj o Bohu a všetka tvoja reč nech sa riadi Božími príkazmi!

24 Pre (zručnú) umelcovu ruku dostane sa dielu pochvala, tak sa dostáva aj vladárovi ľudu pre jeho múdru reč a tiež slovu starcov pre jeho zmysel.

25 Táravý človek je postrachom mesta, lebo vzbudí proti sebe nenávisť, kto je nerozvážny v slove.

1 Múdry vladár (správne) spravuje svoj ľud a vláda rozumného muža je pevná.

2 Aký je panovník ľudu, takí sú aj jeho úradníci, a aký je správca mesta, takí sú aj tí, ktorí v ňom bývajú.

3 Nemúdry kráľ privedie do záhuby svoj ľud: a mestá vzrastajú rozumnosťou mocnárov.

4 Vláda nad zemou je v rukách Pána; on jej na svoj čas ustanoví schopného vladára.

5 V Pánových rukách spočíva aj blahobyt ľudí, ale na správcovu osobu prenáša svoju česť.

6 Krivdu od blížneho nenos v pamäti, ani nemaj nič spoločné so skutkami neprávosti!

7 Pýcha vzbudzuje odpor u Boha aj u ľudí a oškliví sa mu všetka hriešnosť pohanov.

8 Vláda prechádza z národa na národ pre nespravodlivosti a neprávosti, pre hanebné činy a rozličné podvody.

9 Nad lakomca niet väčšieho podliaka. Prečo si pyšne počína prach a popol?

10 Niet väčšej neprávosti nad lásku k peniazom, lebo taký má aj svoju dušu na predaj a zaživa vyvrhuje svoje vnútornosti.

11 Každé vladárstvo má krátke bytie. Zdĺhavejší neduh robí lekárovi starosti.

12 Kratší neduh vie lekár zamedziť. Tak sa má vec aj s kráľom: dnes ešte je, a zajtra umiera.

13 Keď totiž človek zomrie, dedičmi sú mu plazy, divá zver a červy.

14 Počiatkom ľudskej pýchy býva odpad od Boha,

15 lebo sa jeho srdce odvráti od Stvoriteľa; keďže počiatkom každého hriechu je pýcha, kto sa jej pridŕža, je plný zlorečených činov: ona ho navždy rozvráti.

16 Preto Pán zbavil spoločnosť zlých všetkej cti a zničil ich naveky.

17 Boh rozrúcal prestol pyšných vladárov a na ich miesto posadil pokorných.

18 Korene pyšných národov Boh suchom vypálil a miesto nich zasadil pokorných z týchto národov.

19 Pán vyvracia krajiny národov a ničí ich až po základy.

20 (Niektoré krajiny) z nich stíha suchotou, (ich obyvateľov) rozhádže a zruší z (povrchu) zeme aj pamiatku po nich.

21 Boh zničil pamiatku po pyšných, ale ponechal pamiatku na tých, čo pokorne zmýšľajú.

22 Človek nie je stvorený na to, aby sa pýšil, ani človek zrodený zo ženy (nie je na to), aby zúril hnevom.

23 To pokolenie ľudské dôjde cti, ktoré sa bojí Boha; ale pokolenie, ktoré prestupuje Božie príkazy, bude cti zbavené.

24 Uprostred bratov požíva úctu ich náčelník: a ktorí sa boja Pána, budú (vzácni) jeho očiam.

25 Pre boháčov, oslávencov a chudobných je bázeň pred Bohom rovnakou slávou.

26 Neopovrhuj spravodlivým mužom, i keď je chudobný, ako zasa nemáš zvelebovať hriešnika, ak je boháčom.

27 Veľmož, vladár a mocnár požívajú úctu; ale niet väčšieho nad toho, kto sa bojí Boha.

28 Rozvážnemu otrokovi sa podriadia (aj) slobodní a múdry a vzdelaný muž nereptá pri karhaní; no muž, ktorý nemá nijaké vedomosti, je bez cti.

29 Nevypínaj sa, keď máš konať svoju prácu; a keď nastáva úzkosť, nepočínaj si pohodlne!

30 Lepšie je na tom ten, kto pracuje a má vo všetkom hojnosť, ako ten, kto sa len vychvaľuje, no nemá ani chleba dosť.

31 Synu, v pokore si uchovaj svoju dušu a preukáž jej tým úctu, akú si zasluhuje.

32 Kto bude pokladať za spravodlivého toho, kto hreší proti svojej duši? A ktože má ctiť toho, kto sám sa zbavuje cti?

33 Chudobný dosiahne pochvalu pre svoju vzdelanosť a bohabojnosť a je aj taký, koho uctia iba pre jeho majetok.

34 Koho však už v chudobe chvália, o koľko viac (ho budú chváliť), až zbohatne? No koho chvália iba pre bohatstvo, ten má obavu pred chudobou.

1 Múdrosť dvíha poníženému hlavu a posadí ho do kruhu veľmožov.

2 Nikoho nechváľ pre jeho krásu, ako zasa nikým neopovrhuj pre (jeho vzhľad)!

3 Včela je malá medzi lietavým (hmyzom), ale zo sladkostí je prvý jej plod.

4 Nikdy sa nevychvaľuj svojím odevom, ani sa nevypínaj, ak sa ti dostane cti: lebo jedine skutky Najvyššieho sú obdivuhodné, jeho diela sú slávne, skryté a neviditeľné.

5 Mnohí vladári si zasadli na prestol, ale veniec nosil aj ten, o kom sa ani nenazdali.

6 Mnohí mocnári boli až veľmi porazení; a (ktorí boli) v sláve, vydaní boli do rúk iných.

7 Nekarhaj nikoho, dokiaľ si nevyšetril vec, až (vec) vyšetríš, karhaj podľa spravodlivosti!

8 Neodpovedaj ani slovom, dokiaľ si nevypočul, a nezačínaj hovoriť znova, dokiaľ iní majú slovo.

9 Nehádaj sa o vec, ktorá ťa netrápi, a nemiešaj sa do sporu hriešnych ľudí!

10 Synu, nezamestnávaj sa mnohými vecami, lebo ak (takto) chceš zbohatnúť, nebudeš bez viny. Keď aj sleduješ (bohatstvo), nedosiahneš ho a čo sa dáš aj do behu, neunikneš (sklamaniu).

11 Niekto sa namáha, ponáhľa a sužuje – ale ak je hriešny, o toľko má viac nedostatku.

12 A zasa iný je skleslý, potrebný pomoci, až veľmi mu chybuje sila a má hojnosť biedy:

13 ale Božie oko si ho dobrotivo všíma, dvíha ho z jeho uponíženia a pozdvihuje mu hlavu. Mnohí sú nad ním udivení a zvelebujú preto Boha.

14 Dobré a zlé, život a smrť, chudoba a zámožnosť sú od Boha.

15 Múdrosť a vzdelanosť, ako aj znalosť zákona je od Boha. Láska a správna cesta je (rovnako) od neho.

16 Blúdenie (vo) tme je vrodené hriešnikom; tí však, čo jasajú pri zlých činoch, zostarnú v zlom.

17 Boží dar zostáva so spravodlivými, takže čo podnikne, vždy sa stretne so zdarom.

18 Iný prišiel k zámožnosti tým, že si šetrne počínal, a je to čiastka jeho mzdy;

19 ak by si niekto povedal: „Našiel som si spočinutie – a teraz budem sám hodovať zo svojho bohatstva,“

20 taký si ani neuvedomuje, ako plynie jeho čas a približuje sa aj k nemu smrť, keď všetko zanechá iným a zomrie.

21 Stoj pri svojej zmluve a rozprávaj o nej a konaj až do svojej staroby, čo ti je prikázané.

22 Nezostávaj pri tom, čo robia hriešnici: maj dôveru v Boha a vytrvaj na svojom mieste!

23 Ak Boh chce, ľahko sa stane, že chytro obohatí aj biedneho.

24 Božie požehnanie môže rýchlo odmeniť spravodlivého a jeho podnikanie v krátkom čase prinesie ovocie.

25 Nehovor: „Čo ešte potrebujem a čo dobrého budem z toho mať?“

26 Nehovor: „Mám (všetkého) dosť, a čo zlé mi z tohto hrozí?“

27 V dňoch šťastia nezabúdaj na nešťastie, ako ani v deň nešťastia nezabúdaj na šťastie:

28 lebo Boh ľahko vie v deň skonania odplatiť každému podľa toho, kto ako žil.

29 Keď príde zlo, zabúdame (aj) na veľké slasti, až príde koniec, objavia sa skutky každého.

30 Pred smrťou nevychvaľuj nikoho, lebo podľa dietok možno poznať, kto aký bol.

31 Neuvádzaj kohokoľvek do svojho domu: lebo úlisník skrýva v sebe mnoho úkladov.

32 Lebo ako sa šíri zápach z útrob a ako jarabicu vábia do klietky a srnu do osídla, také je aj srdce pyšných; je ako vyzvedač, čo hľadí zničiť blížneho.

33 Lebo úkladne obráti dobro na zlo a chce nájsť škvrnu aj na najlepších.

34 Od jedinej iskry vzniká veľký oheň, jediný ničomník vylieva mnoho krvi: lebo hriešnik lačnie iba po krvi.

35 Chráň sa pred ničomníkom, lebo kuje zlo; aby ťa azda nevyviedol na večný posmech.

36 Ak si uvedieš cudzinca (do domu), rozvráti ho ako búrka a odcudzí ťa tvojim najbližším.

1 Ak niekomu dobre robíš, vedz, komu to robíš, aby ti bol za tvoje dobro veľmi vďačný.

2 Rob dobre spravodlivému a dostaneš veľkú odplatu: ak aj nie od neho, určite od Pána.

3 Nepovedie sa dobre tomu, kto ustavične zmýšľa zlo a nedáva almužnu. Lebo Najvyšší nenávidí hriešnych, ale má ľútosť nad kajúcnikmi.

4 Dávaj nábožnému, ale o hriešnika nestoj, bezbožných a hriešnych stihne pomstou, lebo ich uchováva na deň pomsty.

5 Dávaj iba dobrým, ale hriešnika sa neujmi!

6 Dobre rob pokornému, ale nič nedaj spupnému: zadrž mu dar chleba, aby ti za to nerobil násilie;

7 lebo za všetko tvoje dobro, čo si mu urobil, dvojnásobným zlom sa ti odplatí. Preto má Najvyšší hriešnika v nenávisti a bezbožným dá pocítiť pomstu.

8 Nie v šťastí poznáš, kto je tvoj priateľ, ako sa nevie zasa nepriateľ utajiť v tvojom nešťastí.

9 Ak je niekto v šťastí, nepriatelia sú v žiali; až v jeho nešťastí sa ukáže, kto mu je priateľom.

10 Nikdy nemaj dôveru v tom, kto ti je nepriateľom, lebo ako hrdzavie meď, tak aj jeho zlosť;

11 a čo by sa aj uponížil a chodil by zhrbený, zvýš svoju ostražitosť a chráň sa ho!

12 Nepostav si ho vedľa seba, nech ti nesedí po pravici, aby sa azda nebral na tvoje miesto a nezaujal tvoju stolicu; nakoniec by si uznal moje slovo, len aby ťa netrápila moja reč!

13 Ktože ľutuje zaklínača, ak ho štipol had, a vôbec tých, ktorí majú do činenia s divými zvermi. Tak (pochodí aj ten), čo ide s hriešnikom a zaplieta sa do jeho hriechov.

14 Vytrvá s tebou na chvíľu; ale ak padneš, už nevydrží pri tebe.

15 Nepriateľ vie byť sladký v slove, no srdcom túži zvrhnúť ťa do jamy.

16 Nepriateľ roní slzy očami: ale nenasýti sa krvi, ak príde na to čas.

17 Ak ťa stihne zlo, jeho tam nájdeš prvého.

18 Nepriateľ roní slzy očami, ba predstiera pomoc, ale podráža ti nohy.

19 Pokyvuje hlavou, tlieska rukami, šušká sem a tam a zmení sa mu tvár.

1 Kto sa dotkne smoly, zašpiní sa: kto sa stýka s posmeškárom, aj sám spyšnie.

2 Berie si bremeno, kto sa stýka s hodnostárom: nehľadaj priateľstvo s bohatším, ako si sám.

3 Čo majú spoločné (hlinený) hrniec a kotol? Ak narazia na seba, ten sa rozbije.

4 Boháč pácha neprávosť a zúri pritom, kým bedár aj ukrivdený musí mlčať.

5 Ak mu môžeš hojne dať, hľadí si ťa získať, ak nemáš nič, nechá ťa tak.

6 Ak niečo máš, bude sa s tebou chcieť hostiť, ak ťa olúpi, ani ťa nepoľutuje.

7 Keď ťa bude potrebovať, zalieča sa ti, s úsmevom ti robí nádej, pekne ti hovorí a pýta sa: „Čo ti je treba?“

8 Zahanbí ťa svojimi hostinami, ale keď ťa vyjedol dvoj- až trojnásobne, naposledy sa ti vysmeje: keď ťa aj zazrie potom, nevšimne si ťa, iba hlavou nad tebou potrasie.

9 Pokor sa Bohu a čakaj na jeho pomocnú ruku!

10 Chráň sa uponíženia, kam by ťa zaviedla hlúposť!

11 Pre svoju múdrosť sa nemusíš pokorovať, aby ťa pokorenosť neviedla až k nemúdrosti.

12 Ak ťa mocnejší zve k sebe, zdráhaj sa (ísť), tým väčšmi ťa bude privolávať.

13 Ani sa nevtieraj, aby si nebol nevítaný; ani sa nevzďaľuj, aby na teba nezabudli.

14 Nehovor s ním ako so seberovným, ale ani veľmi nedôveruj jeho slovám; lebo dlhou rečou ťa len skúša a s úsmevom vyláka z teba tajomstvá.

15 Jeho krutá myseľ si uschová tvoje slová a neupustí ani od zloby, ani od pút.

16 Buď opatrný a pozoruj, čo počuješ, lebo kráčaš (v sprievode) svojej záhuby.

17 Ak počuješ o niečom, akoby to bolo vo sne, otvor oči a prebuď sa!

18 Celou dušou miluj Boha a pros ho o záchranu!

19 Zviera sa priatelí s tvorom seberovným, tak aj človek s tým, kto mu je blížny.

20 Každý tvor prisadá k seberovnému, tak aj človek sa priatelí so seberovným.

21 Čo má vlk do činenia s baránkom? – Taký je (pomer) hriešnika k spravodlivému.

22 Čo majú spoločného svätec a pes? – Akýže je pomer boháča k chudobnému?

23 Úlovkom pre leva je divý osol púšte – tak sú chudobní pastvou pre boháča.

24 Ako je pyšnému ohavná pokora, tak je boháčovi chudobný prekliaty.

25 Boháča podporujú priatelia, ak ho stihne otras, ak padne bedár, poženú ho aj jeho známi.

26 Ak oklamú boháča, sú mnohí, ktorí mu to nahradia, ak pyšne hovorí, mnohí sa ho zastanú;

27 ak bedára oklamú, ešte ho za to karhajú, ak aj hovorí rozvážne, neuznajú mu (to).

28 Ak sa ozve boháč, všetci umĺknu a vyvyšujú jeho slovo pod oblaky.

29 Ak sa ozve chudobný, hneď sa pýtajú: „Ktože je to?“ – a nech by pochybil, zničia ho.

30 Majetok je dobrý, ak na ňom niet vedomej viny: a zasa chudoba je zlá vec iba podľa mienky bezbožníka.

31 Úmysel človeka mení tvár buď na dobrú alebo na zlú.

32 Znakom dobrého srdca je veselá tvár – no ťažko a len s námahou ho nájdeš.

1 Blahoslavený, kto sa nepotkol slovom svojich úst a netrápi ho zármutok nad hriechom.

2 Šťastlivý, koho duša nepocítila zármutok a kto nestratil nádej úplne.

3 Pre lakomca a skupáňa nemá zmyslu majetok a načo potrebuje zlato závistník?

4 Kto ani sebe nepraje, keď zhromažďuje, ten zhromažďuje iným a z jeho majetku budú iní žiť rozkošne.

5 Kto nepraje sám sebe, ku komuže bude lepší? – Nemá nijakej radosti zo svojho majetku.

6 Niet horšieho od toho, kto sám sebe závidí, aj takú odplatu bude mať za svoje zlo.

7 Ak aj robí dobre, robí tak nevedomky a s nevôľou, nakoniec vždy ukáže, aký je zlý.

8 Veľmi zlý je, kto má závistlivé oko: odvracia si tvár a opovrhuje (inými).

9 Závistlivé oko sa nevie nasýtiť svojím hriešnym podielom, nenasycuje sa, ani čo by strávil svoju usužovanú dušu.

10 Zlostné oko myslí na zlo, nenasýti sa chlebom, trpí nedostatkom a zármutkom pri vlastnom stole.

11 Synu, ak máš z čoho, dopraj si a Bohu prinášaj obetu, ako sa sluší.

12 Pamätaj, že smrť nebude meškať a zákon podsvetia nie je ti zjavený; zákonom každého na svete je: smrťou zomrieť.

13 Rob dobre priateľovi, kým neumrieš, koľko môžeš, podaj a daruj chudobnému!

14 Nepripusť, aby ti unikol radostný deň; a nech ťa neminie dobrá čiastka, ktorú dostaneš.

15 Či nezanecháš iným (ovocie) svojich námah, aby si lósom podelili, čo si (získal) mnohou prácou?

16 Dávaj a ber, buď však spravodlivý voči sebe!

17 Prv ako skonáš, rob dobre, správne, lebo v podsvetí už nenájdeš pokrm.

18 Každý človek – ako tráva – ostarie, bude ako list na zelenom plodonosnom strome.

19 Jedny listy rašia, iné odpadávajú, tak sa vedie aj pokoleniu z tela a krvi: jedna časť odumiera, iná sa rodí.

20 Každé pominuteľné dielo vezme nakoniec skazu a s ním pôjde aj jeho tvorca.

21 Každý výborný čin dôjde spravodlivej odmeny a slávu bude mať z neho aj ten, kto ho koná.

22 Blahoslavený, kto sa venuje múdrosti, každý, kto rozjíma o jej záslužnosti a svojím rozumom premýšľa o Božej prozreteľnosti;

23 kto uvažuje svojím srdcom o jej cestách, kto vtipom preniká do jej tajomstiev, kto ide po nej, akoby ju stopoval, a stavia sa na jej cesty,

24 hľadí jej do okien a načúva pri jej dverách;

25 kto spočinie vedľa jej domu a na jej stenách si upevňuje stánkový kôl; kto si svoj stánok upevňuje na dosah ruky od nej, aby v tom domku navždy spočinul jeho majetok,

26 ten stavia svojich synov pod jej záštitu a sám spočinie pod jej ratolesťami,

27 v jej úkryte nájde ochranu pred úpalom a spočinie v jej sláve.

1 Kto sa bojí Boha, bude konať, čo je dobré, a kto sa drží spravodlivosti, dosiahne ju.

2 Vyjde mu v ústrety ako počestná matka a privinie ho k sebe ako manželka panenského veku.

3 Nakŕmi ho životodarným chlebom rozumnosti a vodou spasiteľnej múdrosti ho napojí.

4 A spevnie v ňom, takže sa nezohne, pevne sa ho bude držať, takže nevyjde na posmech.

5 Povýši ho v kruhu jeho blížnych, uprostred zhromaždenia mu otvorí ústa, naplní ho duchom múdrosti a rozumnosti a slávnym rúchom ho odeje.

6 Zahrnie ho veselosťou a radosťou a udelí mu večne slávne meno za dedičstvo.

7 Však nerozumní ju nedostanú, iba rozvážni ľudia ju postretnú: nerozumní ju ani neuzrú, lebo sa ďaleko stráni pýchy a podvodu.

8 Nepríde na myseľ takým, čo hovoria lživo, ale pravdovravných vyhľadáva sama, aby im zaistila zdar z Božej priazne.

9 Hriešnikovým ústam nepristane chvála,

10 lebo múdrosť pochádza od Boha: chvála sluší tomu, komu dal Boh múdrosť, v ústach verného muža je ona hojná a Vladár ju dá iba takému.

11 Nehovor: „Božou (vinou) jej nemám,“ – ale nerob to, čo má v nenávisti.

12 Nehovor: „On ma zviedol do bludu!“ – Lebo on nepotrebuje bezbožných.

13 Pán nenávidí každú ohavnosť, ani tí ju neobľubujú, ktorí sa ho boja.

14 Na počiatku stvoril Boh človeka a ponechal mu možnosť rozhodnúť sa.

15 Dal mu svoje príkazy a ustanovenia.

16 Ak chceš zachovávať príkazy, zachovajú ťa, a máš mu večne preukazovať žiadanú vernosť.

17 Položil pred teba vodu a oheň: čiahni rukou po tom, čo si vyvolíš.

18 Pred človekom leží život a smrť, dobro a zlo: dostane to, čo sa mu ľúbi.

19 Božia múdrosť je preveľká, on je silný mocou a neprestajne sleduje všetko.

20 Jeho oči hľadia na tých, ktorí sa ho boja. On poznáva všetko, čo robia ľudia.

21 Bezbožne konať nekáže nikomu, ani nedáva súhlas k nijakému hriechu;

22 nepraje si množstvo takých synov, ktorí nemajú viery a zdatnosti.

1 Neteš sa z početných synov, ak sú bezbožní, ani radosti z nich nemaj, ak im chýba bázeň pred Bohom.

2 Neskladaj svoju dôveru na ich život, ani nehľaď (s úľubou) na ich námahy.

3 Lebo je lepší jediný bohabojný syn ako tisíc (iných) bezbožných.

4 Ba lepšie je zomrieť bez detí, ako zanechať po sebe zlosynov.

5 Jediný rozumný muž upevní obyvateľov vlasti, (ale) pokolenie bezbožníkov spustne.

6 Mnoho takých (prípadov) som videl na vlastné oči, no moje ucho počulo aj silnejšie prípady.

7 Oheň vzplanie v kruhu tých, čo pášu hriech, a v národe, ktorý neverí, rozplamení sa (Boží) hnev.

8 Pradávni obri nemohli (ho) uprosiť za svoje hriechy, vyšli navnivoč, ktorí sa spoliehali na svoju udatnosť.

9 Neušetril ani tých, ktorí dali príbytok Lotovi, zošklivil si ich pre ich pyšnú reč.

10 Nezľutoval sa nad nimi, ale zahubil celý rod, lebo sa vystatoval svojimi hriechmi.

11 A tak (strestal) aj šesťstotisíc pešieho ľudu, ktorý mal rovnako zatvrdnuté srdce: keby bol býval len jediný z nich nepoddajný, bol by to div, keby bol ostal bez trestu.

12 Lebo milosrdenstvo a hnev je u neho. Mocne však pôsobí odprosenie, aj keď uplatňuje svoj hnev:

13 ako vie byť milosrdný, tak vie aj trestať; každému nasúdi podľa zásluhy.

14 Hriešnika nenechá uniknúť s jeho korisťou, ani nemešká, ak spravodlivý utrpenie znáša.

15 Každý dobrý čin pripraví miesto každému jednému podľa záslužnosti jeho skutkov (a podľa toho, kto ako chápal svoju životnú púť).

16 Nehovor si: „Ukryjem sa pred Bohom, veď ktože pamätá na mňa na nebi?

17 Vo veľkom zástupe ma nikto nerozozná: veď čože som ja v takom nezmernom stvorení?“

18 Hľa, nebo, to najvyššie nebo, prehlboké (more), celá zem a všetko, čo tam žije, chveje sa (strachom) pred ním,

19 či sú to vrchy, kopce alebo aj samy základy zeme: rovnako sa trasú hrôzou, keď Boh na ne zhliadne.

20 Srdce ostáva nechápavé uprostred toho všetkého: no on pozná všetky srdcia.

21 Veď ktože rozumie jeho cestám? – Kto (chápe) víchricu, ktorú ľudské oko ani nevidí?

22 Lebo väčšina jeho diel je nám skrytá: alebo kto môže vyrozprávať jeho spravodlivé činy? Ktože na ne čaká? Mnohí stoja ďaleko od toho, čo ustanovil, ale až príde dokončenie, všetci pôjdu na skúšku.

23 Kto má srdce zakrpatené, myslí na pominuteľné veci: každý, kto je nemúdry a zblúdený, myslí pochabo.

24 Synu, počuj ma a priúčaj sa múdrej náuke a (celým) svojím srdcom pozoruj moje slová!

25 Budem ti vykladať dobre uváženú náuku a pokúsim sa rozpovedať ti, v čom je múdrosť. A tak pozoruj svojím srdcom moje slová, správne ti rozpoviem, aké sú sily ducha, ktoré Boh na počiatku vložil do svojich diel, a verne ti vyrozprávam, čo treba o ňom vedieť.

26 Na Boží rozkaz povstali jeho diela od počiatku a od ich stvorenia im vyhradil rozličné sídlo, ako aj ich vznik (určil) podľa ich rodu.

27 Naveky skvele ustanovil ich činnosť: nevedia o hlade ani o únave, ani neprestanú konať svoju úlohu.

28 Ani jediné dielo nebude nikdy na prekážku inému dielu.

29 Nebuď neposlušný jeho rozkazom!

30 Potom zhliadol Boh na zem a naplnil ju svojimi darmi.

31 Pokryl jej povrch všemožnými živočíchmi, ktoré sa majú zasa vrátiť do (zeme).